6.
Ďakujem pekne. Trochu najprv zareagujem na to, čo hovoril pán minister, potom poviem pár všeobecnejších slov a potom prednesiem pozmeňovací návrh a k nemu ešte predtým zopár slov o jednotlivých konkrétnych návrhoch, alebo niektorých z nich, pretože sa tu jedná o spoločný pozmeňujúci návrh opozície, pričom opozícia sa dohodla, že prijatie tohto pozmeňovacieho návrhu je podmienkou toho, aby opozícia súhlasila s navrhovanou legislatívou.
K tomu, čo hovoril pán minister, áno, je pravda, že kvôli chybe v naše internej komunikácii, došlo k tomu, že sme si mysleli, že ten návrh bol poslaný, a v skutočnosti poslaný nebol. Ja to beriem na seba, že je to moja chyba. Ospravedlňujeme sa za to aj som sa ospravedlnil pánovi ministrovi ja písomne, avšak musím povedať zároveň, že nič v tých návrhoch nebolo také, že by to bolo niečo nové, prekvapivé, a teda že by to zakladalo nejakú dôvodnú výhovorku, že sa s tým vlastne nič nedá robiť. Všetko, čo sa tam píše, v tom pozmeňujúcom návrhu, už pán minister mal prezentované od tej či onej politickej strany, alebo jej predstaviteľov. Takže trošku si myslím, že pán minister, na pekno že nás vyzýval, že aby nepolitikár-, aby sme nepolitikárčili, tak trošku do toho sám zabŕdol, ale beriem to ako normál, je to, je to tu dosť ťažký boj a myslím si, že nielen medzi opozíciou a koalíciou a že je to trocha aj komplikovanejšie ako to.
K niektorým, k niektorým iným poznámkam, ktoré uviedol pán minister, ma inšpirovali k tomu, aby som reagoval. Nie je pravdou, že mať navolených sudcov Ústavného súdu za každú cenu v termíne, tak aby bol kontinuálne plne obsadený, je dôležitejšie ako to, že je treba mať riadnych ústavných sudcov. To, že sa tak nedialo doteraz, to všetci vieme a podľa toho aj táto republika vyzerá. Je to mafiánsky štát. A tá mafiánskosť toho štátu plynie priamo z Ústavného súdu. To je realita.
Keď sa pozrieme na iné krajiny, ktoré majú iné ústavné súdy, tak tam sa vie, že odkiaľ vedie spoločenská kohézia, čestnosť v spoločnosti napriek všetkým možným chybám, ktoré tam sú, a napriek všetkým možným jednotlivcom, ktorí v tej spoločnosti robia zle, ale čestní ľudia na ústavnom súde je základ čestnosti celej spoločnosti. A to my, bohužiaľ, tu v princípe nemáme. Samozrejme, vždycky sme mali aj, aj slušných, dobrých ústavných sudcov, ale treba povedať, že nikdy neboli vo väčšine a väčšinou boli v menšine.
Pristavil by som sa u tézy pána ministra o tom, že nie je možné dosiahnuť to, aby sudcovia Ústavného súdu boli zvolení kvalifikovanou väčšinou, deväťdesiatkou. No, samozrejme, ak sú volení politicky, tak to možné nie je. Ak by sme si povedali, že tam musia ísť takí či onakí, ale slušní, a že to je podmienka, bez ktorej sa nikto, bez splnenia ktorej sa nikto na Ústavný súd nemôže dostať, tak si myslím, že by sme tu ten kompromis dokázali nájsť aj v tej deväťdesiatke.
Ale ak my máme parlament zložený zo strán, ktoré sú, ktorých vedúci predstavitelia sú priamo napojení na organizovaný zločin, tak je samozrejmé, že, že nič také nie je mysliteľné. Potom z toho plynie, že o čo vlastne tu komu ide, že či tu ide o to, že aby sme ten Ústavný súd - alebo niektorí z nás - mali obsadený našimi ľuďmi, takými, ktorí budú pre nás spracovať, ktorí budú zabezpečovať to, že keď všetko ostatné zlyhá, tak potom ten Ústavný súd nás niektorých z toho vyseká takpovediac, alebo či chceme Ústavný súd, ktorý bude formovať myslenie spoločnosti, ktorý bude zabezpečovať jednotu názoru v spoločnosti na to, čo je dobré a čo je zlé, ktorý bude zabezpečovať to, že budeme vedieť rozoznať, čo je slušnosť a čo je neslušnosť, tak potom si myslím, že by sme sa mali vedieť vo veľkej väčšine dohodnúť na slušných ústavných sudcoch.
Pripomínam totiž ešte k tej téze, že za každú cenu musíme mať obsadený Ústavný súd, že všetky orgány - teda všetky súdy aj - sú povinné rozhodovať v súlade s ústavou a s európskymi predpismi, čiže nie je pravdou to, čo sa nám tu niekto snaží podsúvať, že Ústavný súd je ten jediný, ktorý zabezpečí to, že ústava bude dodržiavaná, to tak, samozrejme, vôbec nie je. Len my tu máme stav, kedy súdy si robia, čo chcú, rozhodujú raz tak, raz onak podľa toho, že ako sa to komu hodí, no a potom to, samozrejme, končí na Ústavnom súde. A tú tézu o tom, že ako je to s tou korupciou na súdoch rôznych inštancií, sme už tu počuli, takže nebudeme ju ani opakovať.
K jednotlivým návrhom, ktoré tvoria súčasť tohto spoločného pozmeňujúceho návrhu, by som povedal nasledujúce. My za základnú podmienku považujeme to, aby hlasovanie o voľbe ústavných sudcov, aby bolo verejné. Jednoducho my ako poslanci zodpovedáme svojim voličom, naši voliči majú právo vedieť, že či pri tom, alebo onom kandidátovi na ústavného sudcu, či sa spojili strany ktorých farieb, či je to spojenie zeleno-modré alebo červeno-hnedé, a na tomto absolútne trváme. Každý, kto hovorí niečo iné, podľa môjho názoru buď nevie, o čom hovorí, alebo klame. Preto považujem verejnú voľbu ústavných sudcov tak, ako to je, alebo kandidátov na ústavných sudcov tak, ako to je v každej prakticky civilizovanej krajine, považujem za niečo úplne štandardné. A to obzvlášť s prihliadnutím na skutočnosť, že naozaj je tu skupina poslancov, je tu nejaká strana, ktorá o ktorú sa uchádzajú, o ktorej hlasy sa uchádzajú rôzne strany tohto parlamentu, ľavá či pravá, či stredná, a ktoré, si myslím, že by nemali problém s tým, aby či už politicky, alebo inak svoje hlasovanie v takýchto prípadoch zobchodovali. Preto verejná voľba je absolútne nevyhnutnou podmienkou toho, aby pre nás táto novela ústavy bola prijateľná.
Ďalej v našom, v našom návrhu uvádzame okrem teda tej povinnej trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov a verejnej voľby, uvádzame systém na tzv. cyklickú voľbu sudcov, tak aby sa dosiahlo to, že nebude veľká väčšina sudcov Ústavného súdu zvolená jedným parlamentom. Je to logické, ale napriek tomu, že sa to nikdy tak prakticky u nás neodohralo, neodohralo, že to nebolo tak ustanovené, a je to niečo, čo, si myslím, že by zabezpečovalo nejakú vyváženosť toho súdu. Treba povedať, že to je niečo, čo by sme veľmi potrebovali. Napriek tomu viacej o tomto bode bude hovoriť naša kolegyňa Veronika Remišová, ktorá jeho podstatu aj objasní.
Ďalším takým návrhom, priznám sa, prišiel trochu neskôr, ale zase nie je až taký komplikovaný, je návrh ten, aby aj sudcovia Ústavného súdu mali povinnosť odísť zo svojej funkcie pri dovŕšení 70 rokov života, čo, samozrejme, by platilo len do budúcna, a myslím si, že vzhľadom na náš historický vývoj, vzhľadom na to, čo, čím sme si prešli, a v právnických povoleniach obzvlášť, je to také, by som povedal, s tými staršími právnikmi všelijaké. Si myslím, že toto ustanovenie tiež je veľmi potrebné. Zase pripomínam, že je to opatrenie, ktoré by sa týkalo len sudcov, ktorí boli následne zvolení do tejto funkcie. Netýkalo by sa to tých, ako prípadne by nám niekto chcel podsúvať, ktorí už na tom Ústavnom súde sú, a vieme, že z hlavy, myslím, že minimálne dvaja sú takí, u ktorých by to prichádzalo v úvahu, že by museli predčasne odísť.
Toto je asi tak v kocke všetko.
Ja teda by som na záver prečítal môj, môj alebo teda náš spoločný pozmeňujúci a doplňujúci návrh, pričom by som pána spravodajcu prosil, aby si zaznamenal, že požadujeme, aby v tomto pozmeňujúcom návrhu, v ktorom je desať bodov, aby sa hlasovalo o bode 1 samostatne, o bode 2 samostatne, o bodoch 3, 4, 5, 7 a 10 spolu a potom o bode 6, 8 a 9 spolu, pričom požadujeme vyňať bod 2 zo správy ústavnoprávneho výboru na samostatné hlasovanie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Baránika, Veroniky Remišovej, Jána Budaja, Jána Marosza, Borisa Kollára, Milana Krajniaka a Miroslava Beblavého k vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 1060).
Vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I bod 1 znie:
1. V čl. 84 odsek 4 znie:
„(4) Na prijatie ústavy, zmenu ústavy, ústavného zákona a na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2, na prijatie uznesenia o ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, na podanie žaloby na prezidenta, na vypovedanie vojny inému štátu, na zrušenie rozhodnutia prezidenta podľa čl. 102 ods. 1 písm. j) a na voľbu kandidáta na sudcu ústavného súdu je potrebný súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov.“
Tento bod nadobúda účinnosť 15. novembra 2018, čo sa premietne v článku upravujúcom účinnosť.
2. V čl. I sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:
2. Článok 84 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
„(5) Národná rada Slovenskej republiky vyjadruje súhlas hlasovaním alebo voľbou. Hlasovanie alebo voľba sú tajné alebo verejné. Voľba kandidáta na sudcu Ústavného súdu je vždy verejná.“
Tento bod nadobúda účinnosť 15. novembra 2018, čo sa premietne v článku upravujúcom účinnosť. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I sa za bod 1 vkladajú nové body 2 a 3, ktoré znejú:
2. V čl. 134 ods. 1 sa na konci pripája táto veta:
„Funkčné obdobie sudcov ústavného súdu je dvanásťročné, ak táto ústava neustanovuje inak.“
3. V čl. 134 ods. 2 prvej vete sa vypúšťajú slová „na dvanásť rokov“.
Tieto body nadobúdajú účinnosť 15. novembra 2018, čo sa premietne v článku upravujúcom účinnosť.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
4. V čl. I bode 2 čl. 134 ods. 3 sa bodka na konci nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „to neplatí, ak bola vymenovaná do funkcie ako sudca ústavného súdu so skráteným funkčným obdobím, od skončenia skráteného funkčného obdobia
uplynuli štyri roky a funkčné obdobie tej istej osoby nepresiahlo celkovo dvanásť rokov.“
Tento bod nadobúda účinnosť 15. novembra 2018, čo sa premietne v článku upravujúcom účinnosť.
5. V čl. I sa za bod 4 vkladajú nové body 5 a 6, ktoré znejú:
5. V čl. 138 ods. 2 písm. c) sa na konci vypúšťa slovo „alebo“.
6. V čl. 138 ods. 2 sa za písmeno c) vkladá nové písmeno d), ktoré znie:
„d) ak bol opakovane vymenovaný za sudcu ústavného súdu a jeho funkčné obdobie presiahlo celkovo dvanásť rokov, alebo“.
Doterajšie písmeno d) sa označuje ako písmeno e).
Tieto body nadobúdajú účinnosť 15. novembra 2018, čo sa premietne v článku upravujúcom účinnosť.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
6. V čl. I sa za bod 4 vkladá nový bod 5, ktorý znie:
„5. Za článok 138 sa vkladá článok 138a, ktorý znie:
ČI. 138a
Sudcovi ústavného súdu zaniká funkcia k 31. decembru roka, v ktorom dosiahol vek 70 rokov.“
Tento bod nadobúda účinnosť 15. novembra 2018, čo sa premietne v článku upravujúcom účinnosť.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
7. V čl. I sa za bod 4 vkladá nový bod 5, ktorý znie:
„5. Článok 139 znie:
ČI. 139
Ak sa sudca ústavného súdu pred skončením funkčného obdobia ustanoveného touto ústavou vzdá svojej funkcie sudcu ústavného súdu alebo ak je odvolaný, prezident ústavnej Slovenskej republiky vymenuje iného sudcu na zostávajúce skrátené funkčné obdobie z dvoch osôb navrhnutých Národnou radou Slovenskej republiky.“
Tento bod nadobúda účinnosť 15. novembra 2018, čo sa premietne v článku upravujúcom účinnosť.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
8. V čl. I sa za bod 4 vkladá nový bod 5, ktorý znie:
5. Doterajší text čl. 139 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
„(2) Postup podľa odseku 1 sa uplatňuje rovnako aj v prípade, ak sudcovi ústavného súdu zanikla funkcia podľa čl. 138a.“
Tento bod nadobúda účinnosť 15. novembra 2018, čo sa premietne v článku upravujúcom účinnosť.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
9. V čl. I bod 8 znie:
„8. Za čl. 154f sa vkladá čl. 154g, ktorý znie:
ČI. 154g
(1) Ustanovenie čl. 138a sa nevzťahuje na sudcu ústavného súdu vymenovaného do funkcie pred 15. novembrom 2018.
(2) Ustanovenie čl. 146a sa vzťahuje aj na sudcu ustanoveného do funkcie pred 15. novembrom“ 2015. (Pozn. red.: správne „2018“.)
Súčasne sa na osobitné hlasovanie vyníma bod 2 zo správy Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky (1060a).
10. V čl. I sa za bod 8 vkladá nový bod 9, ktorý znie:
„9. Za čl. 154g sa vkladá čl. 154h, ktorý znie:
Čl. 154h
(1) Funkčné obdobie štyroch sudcov ústavného súdu vymenovaných po najbližšej voľbe sudcov ústavného súdu po nadobudnutí účinnosti tohto ústavného zákona je štvorročné.
(2) Funkčné obdobie štyroch sudcov ústavného súdu vymenovaných po najbližšej voľbe sudcov ústavného súdu po nadobudnutí účinnosti tohto ústavného zákona je osemročné.
(3) Funkčné obdobie jedného sudcu ústavného súdu vymenovaného po najbližšej voľbe sudcov ústavného súdu po nadobudnutí účinnosti tohto ústavného zákona je dvanásťročné.
(4) Výber sudcov ústavného súdu so skráteným funkčným obdobím podľa odsekov 1 a 2 sa určí žrebom. Žrebovanie vykoná predseda ústavného súdu za prítomnosti ostatných sudcov ústavného súdu.
(5) Funkčné obdobie posledných troch sudcov ústavného súdu vymenovaných pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona skončí najneskôr posledným dňom funkčného obdobia sudcu ústavného súdu podľa odseku 3.
Funkčné obdobie sudcu vymenovaného pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona pred sudcami ústavného súdu uvedenými v prvej vete skončí najneskôr posledným dňom funkčného obdobia sudcov ústavného súdu podľa odseku 2.“
Ďakujem, to je všetko.