Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Ja by som zareagoval na to krátke právnické školenie, ktoré, ktoré tu pán Jarjabek nám poskytol. To všetko, čo hovoril o ochrane osobnosti, samozrejme, je modifikované aj rozhodnutiami Ústavného súdu aj európskych súdov, politici musia zniesť vyššiu mieru kritiky aj provokatívnych otázok, aj všetkého toho, proti čomu vy teraz bojujete a čo sa snažíte umlčať. Veď to je jediný cieľ. Vy kašlete, samozrejme, na médiá, pokiaľ vám idú na ruku, tak ako ste na to boli zvyknutí. Keď sa teraz médiá začali viacej o vás zaujímať, to vám vadí a snažíte sa ich umlčať. Snažíte sa z toho urobiť náhubkový zákon. To je celé.

Môj príspevok bude v podobnom duchu ako v prípade môjho predchodcu. Ja som si tiež všimol, pán kolega Farkašovský, že vy jemne manipulujete to, čo sa stalo, a to, čo bolo povedané, tak, aby to vyhovovalo tomu výsledku, ktorý chcete dosiahnuť. Myslím, že ste najprv hovorili o tom, že novinári majú mať právo položiť provokatívnu otázku, tak to bolo definované, a potom ste to odrazu posunuli do roviny, že sloboda prejavu, sloboda novinárskeho prejavu je klásť provokatívne otázky. Nie, sloboda je mať to právo, ak tá situácia tomu vyhovuje. A je mi jasné, že vy ako člen korupčnej koalície ste proti tomu, aby sa takéto otázky kládli, ale, a tu, samozrejme, všetci protestujú, ale je to, samozrejme, tak. Vám to, samozrejme, vadí a my vieme, prečo vám to vadí. Detaily sa dozvieme za šesť mesiacov.

Ďakujem pekne za slovo. Nakoniec som rád, že pani kolegyňa Žitňanská išla predo mnou, aspoň sa môžem odpichnúť od pár vecí, ktoré ona povedala. Každopádne by som ju chcel upozorniť, aby si dávala pozor, keď hovorí o problémoch v justícii, pretože jeden nevie, môže pani predsedníčka Súdnej rady Praženková na ňu zniesť nejakú tú jej fatvu, ako sa to stalo mne.
Ako vo všetkom, čo je zložité, všetko závisí od toho, kto to robí. A teraz si povieme pár slovami, a zase nadviažem na kolegyňu Žitňanskú, že v čom sú tie problémy, že prečo sa nám napríklad nehlásia ľudia do justície. V súvislosti s tým, že odchádza silná generácia, myslím si, že tento výmysel týchto justičných čakateľov práve s tým súvisí, pretože tá odchádzajúca justičná generácia, to sú tí, ktorí dostali naše súdnictvo tam, kde teraz je, to znamená, absolútne nefunkčné. To znamená, že len také súdnictvo, ktoré tam je len preto, že potrebujeme mať súdnictvo, keď chceme byť v Európskej únii, ale ináč je to súdnictvo, ktoré si absolútne robí, čo chce, a čím vyššie ideme, tým viacej si robí, čo chce. Nie sme právny štát, to bolo potvrdené, a pán minister to tu zakrýva a robí, robí im kamufláž, samozrejme.
Ten dôvod, prečo mladí neprichádzajú do súdnictva, je ten, že dobrí právnici nie sú hlúpi a vidia, čo sa v súdnictve deje. Vidia, že keď chce niekto urobiť kariéru, tak musí byť ako sudca Král. Musí vynášať protiústavné rozsudky pre potreby Penty a zakrátko je, je z bratislavského súdu Bratislava I už na Najvyššom súde. Tak sa robí kariéra. Lenže na toto nemá každý žalúdok. Slušní ľudia na to nemajú žalúdok. A, samozrejme, všetko pod krytím tej žaby na prameni, ktorá je chránená všetkými ministrami, ako ministrom Gálom, tak aj ministerkou Žitňanskou, predsedom súdu, Krajského súdu v Bratislave Sádovským, ktorý dáva pozor na to, aby súdnictvo bolo jasne ovládané tými ľuďmi, ktorí ho ovládajú dosiaľ. Aby, aby postupovali na krajský súd takí ľudia ako sudca Král, aby tam chodili všelijaké dcérenky členov a členiek Súdnej rady, proste aby tam boli ľudia, ktorí sú zaviazaní tomuto systému, ktorý dostal naše súdnictvo tam, kde je. A mladí schopní právnici toto vidia a, samozrejme, že sa nehrnú do toho. Kto by tam išiel? Jedine človek, ktorý je neschopný, nevie sa uživiť nijak inak ako v skorumpovanom súdnictve, tak tam ide.
A doteraz bol problém, že nevedeli urobiť justičné skúšky, teraz sa, teraz vďaka pánovi ministrovi sa ten problém vyrieši. Budú justiční čakatelia a ten systém justičných čakateľov týchto ľudí naučí nie to, ako súdiť, pretože; ako byť spravodlivý, pretože títo ľudia to v sebe nemajú. Nemajú ani intelektuálne, ani morálne to v sebe nemajú. Ale naučí ich, ako urobiť skúšky. To je celé a o tomto to celé je. Veď nezabúdajme, že tá generácia tých sudcov, o ktorých tu hovoríme, ktorí robia to, že naozaj prznia našu spravodlivosť, tak tí sa tam dostali ako justiční čakatelia, veď to je harabinovský systém a ten teraz ideme obnovovať.
A pani ministerka Žitňanská, bývala ministerka Žitňanská správne hovorí, že by bolo dobré mať mix. Lenže v akom pomere? My nepotrebujeme mať, nám nestačí mať niektorých sudcov dobrých a niektorých zlých, pretože vieme, že vďaka tomu, čo za Súdnu radu máme, čím je sudca horší, tak tým lepšie postupuje. To vidíme na, na prípade sudcu Krála.
A je to jasné, že mladí právnici vidia, ako súdnictvo funguje, už aj z toho napríklad, že pani predsedníčka Súdnej rady bola tá, ktorá do, za, napríklad do funkcie kandidáta na Ústavný súd menovala sudkyňu, štátnu tajomníčku a poslankyňu Jankovskú. Veď to je úplne, úplne jasné, to každému musí byť jasné, že čo toto je za spolok. Z toho nie sú žiadne ani nie je možné urobiť žiadne konzekvencie, že by sme požiadali pani predsedníčku Súdnej rady, aby sa teda zamyslela nad sebou a nad tým, čo spravila, a aby z toho vyvodila nejaké osobné konzekvencie. Jasné, že neprichádza v úvahu. A teraz chceme nejako dostať dobrých ľudí do súdnictva. Ako? Prečo by išiel niekto do takéhoto skorumpovaného systému pracovať? Buď je niekto schopný, ambiciózny a myslí si, že sa mu to podarí, alebo si povie, načo by som s týmto, s týmto bojoval?
Samozrejme, sú výnimky, určite pán minister bude na ne poukazovať a ja o nich viem, že sú ľudia schopní, ktorí dokážu svojimi výnimočnými schopnosťami, vlastnosťami toto všetko prekonať a presadiť sa aj v takomto systéme, viem o tom, že sú takí ľudia. Vďakabohu, že takí ľudia sú, ale podstata je táto: Dobrý sudca nemusí byť niekto, kto je odbojný, kto dokáže prekonávať neférovosť systému. Stačí človek, ktorý ma nejaký zmysel pre spravodlivosť a nejaký intelekt na to, aby rozhodoval. Čiže je málo takých ľudí, ktorí aj takto nastavený systém vedia prekonať.
Z môjho pohľadu najväčší problém súdnictva nie je to, že máme málo ľudí, ale to, že tam ešte stále máme veľmi veľký podiel nekvalitných ľudí na vysokých postoch, ale aj na nízkych, a hlavne ten problém je veľmi hlboký v Bratislave. Povedal som dôvod prečo. Samozrejme, ten dôvod, to, že predseda Krajského súdu Sádovský, váš chránenec, je tam, to má svoj dôvod, je nám to všetkým jasné, lenže tým, že najväčšie problémy sú v Bratislave, tak ten problém sa nikdy nevyrieši, pretože bratislavskí právnici sa majú v zásade kde zamestnať. Čiže prečo by išli do takéhoto súdnictva, ktoré má takéto parametre? Ten problém sa nevyrieši, dokiaľ sa nevyrieši personálna otázka vedenia súdov v Bratislave. To je úplne jasné.
A podotýkam, že to je aj na ostatných súdoch do rôznej miery, ale vidíme to aj z toho, že máme vážny problém, vidíme aj z toho, že dobrí ľudia, a vy to všetci dobre viete, samozrejme, tí, ktorí ste insajderi, vy to viete, že tí najlepší ľudia tu nemajú šancu sa dostať do Bratislavy na súd, tí musia ísť do Dunajskej Stredy a tak, musia, pretože jednoducho neprejdú, takto to je. A pán minister sa môže usmievať tu, ale on veľmi dobre vie, že ja viem, tak čo si budeme hovoriť.
A nič toto riešenie, ktoré navrhuje pán minister, na tom nezmení, pretože, bohužiaľ, ten systém nedovolí, aby sa odohrala nejaká reálna zmena. Keď dôjde k zmene ľudí, ako je pán minister, keď tu bude nová garnitúra, jednoznačná, potom ten zákon pána ministra bude úplne v pohode, môže to tak byť. Ale dovtedy je to len posilňovanie tých problémov, ktoré v justícii máme.
Ďakujem.

Ďakujem, pani kolegyňa, za položenie tejto otázky. Ja sám som ju chcel položiť a zamyslieť sa možno aj nad tým, že či práve ten podstatný rozdiel nie je v tom, že ten zákon sa prejednáva v inom čase, ako bol ten váš pôvodný, a že či náhodou to nie je v tom, že bude mať aj inú účinnosť a že jednoducho ten pôvodný návrh zákona sa neprijal len preto, že by mohol postihnúť niekoho, kto už teraz postihnutý byť nemôže.

Ďakujem. Ja by som, pani kolegyňa Grausová, chcel reagovať skôr na tú neskoršiu časť vášho vystúpenia, kde uvádzate veľmi silné obvinenia, invektívy, ktoré si myslím, že sú z oblasti fake news alebo niečoho podobného o tom, že kto bol doktor Anton Rašla a že čo robil. Ak máte nejaké také poznatky, tak treba vychádzať z nejakých reálií a treba sa podľa toho nejak chovať, ale uvádzať tu tvrdenia, že niekto je vojnový zločinec alebo niečo podobné, alebo že je zločinec, si myslím, že je nemiestne. Predstavte si, že by o niekom, koho vy poznáte ako normálneho, bežného človeka, niekto tu v parlamente začal hovoriť také, takéto veci bez; samozrejme, ja viem, že vy máte nejaké zdroje informácií, ktorými sa riadite, ale to nemá miesto v parlamente. Treba si uvedomiť, že nejaký človek, ktorý žil v nejakom období a tak robil nejakú prácu, ale nerobil ju sám, ak aj bol prokurátor, tak sudca bol niekto iný. A retribučné súdy, pokiaľ viem, boli určite postihnuté tou dobou, ale to neznamená, že to bolo to isté ako súdy v 50. rokoch.
Tak ja o tom niečo viem, lebo môj otec tiež bol sudca, viem, keď ho nabádali na to, aby bol extrémne prísny, ale on povedal, len podľa zákona. Takže pozor na to!

Ďakujem pekne. Aj keď uznávam, že je tu preberaný problém, ktorý je veľmi vážny a ktorý je dôsledkom podľa mňa aj kriminálnej činnosti dlhodobej a pod politickou ochranou a ktorý je naozaj výsledkom toho, že kriminálne gangy sa zmocnili tohto obchodu s chudobou, tak si myslím, že ten návrh ide správnym smerom. Avšak, bohužiaľ, a to už tomu nie celkom rozumiem, ale asi to vychádza z nejakej komplexity, ten návrh nedostatočne nuansuje, teda rozlišuje medzi rôznymi dôvodmi, pre ktoré k určitým typom exekúcií došlo. Podľa mňa by tomuto návrhu veľmi prospelo, i keď uznávam, že by to bolo, bola podstatná komplikácia, veľmi by mu prospelo, keby sa zvažovalo to, ako k tým jednotlivým typom exekúcií došlo.
Keď tu hovoril kolega Pčolinský o tom, že by sa malo zvažovať nejaké špecifické postavenie pre dlžníkov napríklad poisťovní alebo iných inštitúcií ovládaných štátom, alebo dokonca aj prirodzených monopolov, je otázka, či sa títo, títo veľmi silní veritelia, či sa vo svojom postavení chovali tak, ako im to prikazuje napríklad ústava, pretože oni ako vlastníci tej pohľadávky nemajú neobmedzené práva. To znamená, že oni nemajú právo podľa ústavy zdierať toho dlžníka len za to, že proste je im dlžný a teraz, nebodaj, ho vrazia do väzenia alebo niečo podobného. Oni majú z ústavy právo sa chovať zodpovedne, pretože, ako vieme, vlastníctvo zaväzuje. A oni sa takto nechovali, oni napriek tomu, že sa jednalo o veriteľov, ktorí mali obrovské portfólia dlžníkov, tak oni odovzdávali tie aktivity, ktoré súviseli s vymáhaním takýchto dlhov, odovzdávali, no nechcem povedať výpalníkom, ale exekútorom, skrátka, a to všelijakým. A tých jediná myseľ bola len na to, že koľko na tom zarobia. A takto podľa mňa sa slušný veriteľ nechová a už vôbec sa tak nechová veriteľ, ktorý je tak či onak pod kontrolou štátu. Čiže tento návrh mohol toto nejak diferencovať, tento návrh mohol povedať, že je rozdiel medzi, ako mi to niektorí exekútori hovoria, medzi prípadmi, kedy oni z toho, z tej paušálnej náhrady, ktorú podľa tohto zákona majú dostať, to nepokryje veľkú časť z toho, čo oni na to, na vymoženie tej pohľadávky oprávnene utratili. A zase na druhej strane tu máme exekútorov, ktorí sa stali zberateľmi nevymožiteľných pohľadávok, a tí kľudne môžu byť aj za takýto zákon, pretože oni bez práce prakticky dostanú, síce nejakú malú, ale keď hovoríme o desaťtisícoch, tak veľmi lukratívnu odplatu, pretože za prakticky veľmi malú prácu dostanú, dostanú v súčte veľmi veľkú odmenu.
Čiže napriek tomu, že súhlasím s tým, že tu sa jedná o komplexnú a komplikovanú problematiku, myslím si, že by jej pomohlo trochu viac rozlišovania týchto prípadov. A uvidíme, že ako to bude, že či táto úprava sa stretne s dostatočným porozumením všetkých tých, ktorých sa týka, obávam sa, že tiež aj Ústavného súdu.
Ďakujem.