Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem len toľko povedať, že toto je naozaj taký krásny, elegantný zákon, ktorý ak by bol schválený v Národnej rade, tak okamžite spôsobom pomôže mnohým, mnohým ľuďom uľahčí život. Bolo tu povedané aj ohľadom životného prostredia. Celkom je to tak. Síce plech ako železo sa dostane naspäť do recyklácie, avšak tie rôzne úpravy, ktoré sa tam musia urobiť, farby a nátery antikorózne, tak to sú veci, ktoré sú nebezpečné pre životné prostredie.
Ale tá hlavne tá ľahkosť a elegancia tohto zákona mi veľmi imponuje a naozaj sa prihováram a oslovujem aj poslancov koalície, aby sa k tomuto návrhu pridali.

Áno, určite toto budú, obrovský proces, ktorý v konečnom dôsledku môže skončiť aj na nejakom Európskom súdnom dvore, pretože podceňovanie dodržiavania zákonov v oblasti životného prostredia okrem finančných dopadov môže mať skutočne aj veľké environmentálne škody. A chcem teraz poukázať konkrétne na absolútne znehodnotenie pitnej vody na Žitnom ostrove, ktorého dôsledok je naozaj nedodržiavania zákonov, nedodržiavania povinnosti úradníkov štátnej správy, ale taktiež aj polície a prokuratúry a kontrolných orgánov inšpekcie, ktoré boli na miestach, videli, ale vlastne nevideli a nekonali. Čiže toto by sa malo tiež považovať ako za trestné činy a títo ľudia by mali byť postihnutí. Ale ten dopad, ktorý v konečnom dôsledku bude na nás všetkých s tým, že nebudeme mať pitnú vodu alebo pitnú vodu, ktorú budeme musieť upravovať za obrovské peniaze, tak vlastne je to riešenie následkov nevymožiteľnosti práva a nielen nevymožiteľnosti, ale aj nedôslednosti jeho dodržiavania. A jeho dodržiavanie má kontrolovať prokuratúra.

Dobrý deň. Vážený pán predseda, vážený pán námestník, kolegovia, kolegyne, taktiež by som sa chcela vyjadriť k vašej správe, ktorú predkladáte do Národnej rady, a venovať sa asi takým trom oblastiam. Niektorým už sa venovali aj moji predrečníci, ale taktiež považujem za potrebné sa k nim vyjadriť. A týka sa to najmä životného prostredia a súvislostí s, dá sa povedať tak, priam nevymožiteľnosťou práva v tejto oblasti a porušovania zákona v mnohých, v mnohých oblastiach. Vy to tiež v svojej správe spomínate, avšak s niektorými vecami sa dá súhlasiť, niektoré považujem za nedostatočne zhodnotené, ale niektoré sa dajú aj vítať.
Píšete v správe, že došlo k výraznému poklesu kriminality v oblasti životného prostredia v roku 2017. No, ja si to nemyslím. Ja si skôr myslím o tom, že je to o tej nevymožiteľnosti práve. A je to o tom, čo aj ďalej píšete v správe, že o nedostatočných kapacitách a odbornej vedomosti vyšetrovateľov, o nedostatočných odborných kapacitách a nesprávnych rozhodnutí okresných úradov ako výkonu štátnej správy, taktiež aj dozorných útvarov, ako je Slovenská inšpekcia životného prostredia, pretože to porušovanie vo veci životného prostredia, tak to vidíme na každom kroku a na to v podstate človek ani nemusí byť až taký veľký environmentalista, aby videl, aké porušovania sa tu stávajú na úseku odpadov, na úseku ovzdušia, na úseku ochrany pitnej vody, na úseku výrubov stromov, výrubov lesov a podobne a celkovo uplatňovania zákonnosti. Pretože jedna vec je, keď už sa dôjde k trestnému činu, ale druhá vec je tá, tiež to, čo je vašou úlohou, kontrola dodržiavania zákonnosti štátnych, štátnych orgánov. A tu vidím tiež veľkú medzeru v činnosti prokuratúry.
Vy ste vo svojom vystúpení v závere povedali, že nemôžte nahrádzať výkon štátnej správy a že v prvom rade sa musíte venovať, aspoň tak som to pochopila, nejakým trestným, trestným činom. Ale nemyslím si to, že by to takto malo byť. Pretože ak by vaša práca bola dôsledná na úseku dozorovania výkonu štátnej správy, napríklad rozhodovania okresných úradov na úseku životného prostredia a ich rozhodnutí, tak množstvo, množstvo porušovania, množstvo aj korupčných prípadov, ktoré dnes máme na stole, napríklad v súvislosti s nezákonnými skládkami odpadov, ale aj ďalšími, by nemuselo byť.
Týka sa to, samozrejme, aj preneseného výkonu štátnej správy na samosprávu, to už spomínal môj predrečník pán poslanec Dostál, s čím sa dá v mnohom, v mnohom súhlasiť. A v minulosti, v takej vzdialenejšej minulosti, možno 20 rokov dozadu, keď vlastne samospráva na Slovensku sa kreovala, bolo dobrým zvykom, že okresný prokurátor sa zúčastňoval zasadania obecných zastupiteľstiev a dozoroval vlastne prijímanie uznesení zastupiteľstiev. Pretože naozaj s tým sa dá súhlasiť, že na zastupiteľstvách dochádza k prijatiu často aj uznesení, ktoré sú v rozpore so zákonom, uznesení, ktoré zasahujú do výkonu, aj preneseného výkonu štátnej správy. Tým sa stávajú nezákonnými, ale v konečnom dôsledku sa premietajú do rôznych rozhodovaní, či už sú to stavebné povolenia, povolenia na úseku ovzdušia, o ktorom tu hovoríte ako pomerne rozsiahlo, že obce túto prenesenú kompetenciu nezvládajú, s čím sa dá súhlasiť. Je tam aj problém, problém legislatívy, ale v mnohom by pomohlo, keby dôslednejší bol dozor prokuratúry nad vydávaním týchto rozhodnutí.
Množstvo problémov vidím v tom, že sa nesprávne uplatňuje alebo dožaduje aj uplatňovanie zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, kde na základe zmanipulovaných možno niektorých procesov alebo nedostatočne dodržiavanie aplikácie tohto zákona dochádza k vydávaniu nezákonných rozhodnutí, ktoré v konečnom dôsledku môže Európsky súd označiť za neplatné, ako nulitné. Toto je konkrétny prípad teraz napríklad s Jaguarom, čiže tie ekonomické škody takéhoto nedozorovania môžu byť enormné, keď si predstavíme, že v konečnom dôsledku všetky rozhodnutia vydané pre strategický park Jaguar s obrovskou dotáciou štátu budú neplatné. A to sa kľudne môže stať, súd momentálne tieto veci šetrí.
Čiže považujem; teraz by som sa chcela vyjadriť k tej prírodnej polícii, ktorú tuná uvádzate. Je to dlhodobá vec, ktorú od roku 2010, aj ja som s Generálnou prokuratúrou viackrát sedela na takýchto stretnutiach, kde sa to pripravovalo. Áno, dá sa povedať, že malo by to byť, nie však ako nová zložka polície, ale ako nejaká posilnená, odborne kapacitná zložka, ktorá by naozaj vedela správne vyhodnotiť podania, pretože mnohé končia tým, že skutok sa nestal, policajt, vyšetrovateľ vec založí, pretože ju nevie došetriť, lebo jej nerozumie. A mnohokrát sa čaká potom, že aj tí ľudia, občania, ktorí dávajú podnety, tak nevedia už ďalej sa tej mašinérii uchopiť, dávať sťažnosti na prokuratúru, je to naozaj veľmi náročné. Sama som niekoľko podaní dala a nemať svoj právny tím, tak asi ťažko by sme sa z toho vymotali. A tým pádom tie trestné činy idú pod koberec, lebo nevie ich policajt vyšetriť, občan má tiež len svoju úzku kapacitu a prokurátor v konečnom dôsledku tiež ten dozor asi nevykonáva úplne, nie je mu to úplne jednoduché, lebo to je veľmi špecifická a odborná problematika.
Áno, prírodná polícia by mala byť, ale pritom sme svedkami toho, že štát tu zriaďuje novú lesnú stráž, posilňuje rybársku stráž, má milión rôznych, rôznych samostatných zložiek, ktoré, na ktoré sa aj vynakladajú verejné, verejné financie, ale myslím si, že toto v konečnom dôsledku by asi naozaj mali by ste dôraznejšie apelovať na to, aby sa oblasť životného prostredia a postihovania, dozorovania týchto konaní voči životnému prostrediu mali byť dôslednejšie a silnejšie.
V oblasti legislatívy hovoríte o tom, že je potrebné urobiť aj ohľadom samospráv lepšiu nejakú centralizáciu. Ja si nemyslím, že tá centralizácia je správna cesta. Skôr by sme sa mali vrátiť k tomu, že dozorujúci prokurátor by mal viacej dozorovať výkon štátnej správy a, samozrejme, nesprávne rozhodnutia by mali byť zverejňované, aby občan potom vlastne videl, akého diletanta si zvolil za starostu, akých diletantov má v zastupiteľstve, ktorých rozhodnutia sú zamietané. A v konečnom dôsledku aj ten, podáte protest a samospráva mykne plecom, no a čo, tak odmietneme protest prokurátora, nebudeme ďalej konať. Ale taktiež nekoná ani prokurátor, pretože následne prokurátor by mal dať žalobu na súd. A toto sa koná len vo veľmi zriedkavých, zriedkavých prípadoch.
Ešte ste tu spomínali aj kataster nehnuteľností. No, ja som dosť bola zašokovaná z toho, čo tam píšete o tom, ako sa neplnia povinnosti, pri zápise nepreverujú sa právne skutočnosti a podobne a že je tam v tejto oblasti veľký počet zistení, keď pritom máme my správu z katastra, z Úradu geodézie alebo zo Slovenského pozemkového fondu, alebo pani ministerka hovorí, ako všetko vlastne perfektne funguje.
Ešte jednu vec by som rada spomenula a je to vlastne trestný čin voči správe cudzieho majetku, kde vlastne mnohokrát aj v týchto, hlavne štátne organizácie, ktoré spravujú majetok, nespravujú ho dôsledne. V súčasnosti vo vláde bol prerokovaný materiál, kde sa ukázalo, že nedostatočným financovaním máme obrovské množstvo priehrad v katastrofálnom stave zato, že štát si neplnil svoju povinnosť a nedostatočným spôsobom financoval údržbu takýchto zariadení, a vlastne kde hrozí, môže hroziť aj pretrhnutie, poškodenie na životoch. Ale taktiež sú to aj v iných oblastiach, napríklad vo vzťahu k ochrane pitnej vody, kde štát; zanedbávanie svojej povinnosti; tie organizácie, ktoré spravujú vlastne štátny majetok, tieto veci zanedbávajú. Takže tu vidím veľký priestor pre prokuratúru a myslím si, že by to pomohlo intenzívnejšie vašej práce v tej dozorovacej činnosti, aby sa zmiernili tieto trestné činy.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Ďakujem, Martin, že si pripomenul aj okolnosti s tými pozemkami, ja som o tom hovorila v prvom čítaní. Taktiež tie skúsenosti, že nie sú usporiadané vlastnícke vzťahy najmä pod umelými bagroviskami, ale, žiaľ, aj pod vodnými dielami, napríklad ani Vodné dielo Gabčíkovo do dnešného dňa nemá usporiadané vlastnícke vzťahy a nachádzajú sa niektoré jeho stavby na súkromných, resp. obecných pozemkoch. Podobne sú to aj bagroviská, ktoré sa už ani nevyužívajú, ale boli vybagrované a sú súčasťou vodných plôch, konkrétne máme hneď tuná kúsok v Bratislave na vajnorskom Bagri, kde polovica štrkoviska je evidovaná ako orná pôda, resp. lúky, a tam sú aj konkrétni vlastníci, ktorí tieto pozemky vlastnia. A tiež som poukazovala na to, že vlastne nútime týmto zákonom aj takéhoto vlastníka, ktorý má obmedzené vlastnícke práva, ale keď chce dajme tomu na tom svojom pozemku chytať ryby, tak musí sa stať členom Slovenského rybárskeho zväzu, občianskeho združenia, musí platiť príspevky. A to bol tiež jeden z mojich návrhov, na ktoré sa zatiaľ nereflektovalo, že aspoň títo ľudia, ktorí sú takto postihnutí, tak by mali mať právo tohto výkonu rybárskeho práva na svojich pozemkoch nejak uľahčené a bez poplatkov.
Pretože úplne sa stotožňujem s tým, že konečne už treba dať vlastnícke právo na prvé miesto a nie práva rôznych užívateľov, a prikláňam sa k tomu, aby sme naozaj zásadným spôsobom aj rezort životného prostredia do tohto vstúpil a tlačil na ministerstvo pôdohospodárstva, ale aj na ministerstvo vnútra prostredníctvom okresných úradov, aby sa to konečne, konečne doriešilo.

Zemanová, Anna, poslankyňa NR S
Ďakujem pekne za vaše postrehy. Ja len k tej druhej časti ohľadom tých donucovacích prostriedkov. To nebola námietka, že by som s tým nesúhlasila. Si myslím, že všeobecne sa stretávajú tieto stráže, či je to rybárska stráž, poľovná alebo aj ochrany prírody sa stretávajú s takýmito prípadmi.
Avšak tá poznámka moja aj kolegova bola v tom, že mali by prejsť školením. Poukazovala som, že musia robiť rôzne skúšky z biológie, táto rybárska stráž, avšak nemusia robiť vlastne skúšky či nejaké možno, nechcem hovoriť aké, či psychologické možno, alebo tieto k používaniu týchto donucovacích prostriedkov, aby niekomu neublížili, aby aj sám sebe vlastne ako verejný činiteľ potom nespôsobil si nejaké, nejaké ujmy, lebo nepoužil správnym spôsobom tieto donucovacie prostriedky.
Čiže o tomto bola tá pripomienka a dávam na zváženie do budúcnosti, aby či už v zákone, alebo aj mimo zákona, jednoducho týmto školením minimálne členovia rybárskej stráže prešli.

Príjemné, dobré ráno. Vážený pán podpredseda, pán minister, kolegovia, kolegyne, zákon o rybárstve ako prvý. Verím, že rybári, tí sú zvyknutí stávať skoro ráno, tak (smiech rečníčky) možno, možno si niektorí aj naladia túto rozpravu, aby sa dozvedeli nejaké možno postrehy, poznámky k návrhu zákona o rybárstve.
Nechcem sa opakovať s tými témami, o ktorých som hovorila v rámci rozpravy v prvom čítaní, len stručne vymenujem také niektoré okolnosti, ktoré sa mi nepozdávajú, ako sú riešené v návrhu, návrhu zákona. Myslím si, že mohli byť podrobnejšie vzhľadom na to, že máme tu na stole nový návrh zákona o rybárstve, že nejde o žiadnu novelu. Ale, pán minister, predstavujete prakticky nový zákon, ktorý tu platil niekoľko, zákon o rybárstve platil niekoľko rokov a v podstate nebol ani novelizovaný. A uznávam, že niektoré veci, ktoré v pôvodnom zákone sú, mohli byť upravené, zlepšené. Rozhodli ste sa ísť nie novelou, ale novým zákonom.
Možno bolo namieste aj rozhovoriť vôbec o koncepcii, o tom, či naozaj takto, ako to funguje, či je to, či je to ozaj tak ten zabehaný štandard, či je dobrý alebo, alebo nie. Ale zrejme z reakcie aj tej rybárskej verejnosti, ktorá je značne veľká, tak vyplýva, že asi im vyhovuje takáto, nejaké fungovanie prostredníctvom Slovenského rybárskeho zväzu, i keď musím povedať, že je to v rámci štátu neštandardné, keď vlastne štát svoje ústavné právo deleguje vlastne na občianske združenie, ktoré následkom, následne teda vyberaním aj členského disponuje relatívne veľkým objemom prostriedkov, kde rozpočet zhruba cez 5 mil. eur, čo nie je málo. A preto si myslím, že ani nie je, teda je namieste, lebo nie je mať dôvod obavu nejak delegovať nejaké povinnosti na túto organizáciu, keďže disponuje z týchto, týmito prostriedkami. Akceptujem to a v podstate nie to je meritom mojich pripomienok.
Ale chcem upozorniť na to, že ani v druhom čítaní neboli predložené zo strany ministerstva cez koaličných poslancov nejaké úpravy, na ktoré som upozorňovala, ako lepšia definícia príbrežného pozemku, presné vymedzenie pohybu na brehu a spôsob lovu napríklad v chránených územiach. Tento rozpor so zákonom o ochrane prírody, i keď je tam, by som povedala, pod čiarou poznámka, že sa vzťahuje len na pohyb zákon o ochrane prírody, keď to znamená, že vo vyššom stupni ochrany prírody, keď je zakázaný pohyb medzi, mimo, mimo chránených, teda vyznačených trás, tak ani, tak v podstate má sa vzťahovať aj na týchto rybárov.
Avšak na druhej strane sa tu hovorí o bivakovaní, stanovaní rybárov a tá kontrola napríklad pohybu rybárov v chránených územiach, kde vlastne kontrolu vykonáva stráž ochrany prírody, vlastne máme tam duplicitnú stráž a toto tiež mohlo byť nejakých spôsobom vyriešené, resp. zapojenie obidvoch stráží možnože do tiež kontroly niektorých činností jednej alebo druhej skupiny ľudí, ktorá sa pohybuje v týchto územiach.
Nie je to reflexia ani na tie pripomienky, čo môj predložil kolega Rado Pavelka, ohľadom rybárskej stráže a zaškolenia, ohľadom používania, by som povedala, úkonov hmaty, chmaty, hmaty a chmaty a používanie až slzotvorného plynu, používanie psa ako nástroja na zabezpečenie poriadku, že síce rybárska stráž musí podstupovať školenia a preskúšania z druhov rýb, avšak tieto bezpečnostné nejaké školenia na to, aby nemohol, napríklad neublížil druhému pri výkone svojej, druhému aby nebulížil (správne "neublížil"), tak tuná tieto školenia nie sú. Myslím, že je to výzva pre ďalšie, ďalšie nejaké preverenie dopadov tohto návrhu zákona. I keď treba povedať, že tá rybárska stráž vo veľmi podobnej formulácii bola aj v pôvodnom návrhu, teda v pôvodnom zákone, kde sa nachádza, avšak si myslím, keďže tu máme nový zákon, tak by tieto, jemne povedané, muchy mali byť odstránené.
Ďalšia vec, čo tu zostala otvorená, mne prichádzajú pripomienky aj ohľadom inváznych druhov rýb a tiež legislatívneho rozporu niektorých druhov, ktoré zákon o rybárstve nepovažuje za invázne, avšak zákon o ochrane prírody, resp. ich dopady na ochranu prírody môžu byť závažné, ako napríklad amur, tolstolobik a tieto druhy. A zrejme tiež by bolo vhodné, aby odborná verejnosť k tomuto zaujala stanovisko a v prípade, že dôjde k preukázaniu naozaj, že tieto, tieto nepôvodné druhy, veď poznáme ich z minulosti, naozaj sú to obrovské ryby, ktoré sa nachádzajú nielen v chránených územiach, ale aj v rôznych rybníkoch a štrkoviskách, tak nie vždy majú pozitívny dopad.
Chcela by som sa ale v dnešnej mojej rozprave venovať, venovať jednej závažnej veci, ktorú by som chcela, aj som sa rozhodla, že v rámci tých mojich pripomienok, ktoré som mala, že túto jednu navrhnem aj jej legislatívnu úpravu. A týka sa znečistenia svaloviny rýb rôznymi chemickými látkami. Robila som si analýzu, ako to vlastne v súčasnosti funguje a ako funguje aj informovať. K tejto téme by som sa chcela v rámci svojej rozpravy podrobne venovať, aby som vám preukázala, že naozaj to, čo navrhujem, je rozumné a verím, že je to, ochráni, bude v prvom rade slúžiť pre ochranu zdravia našich ľudí, ktorí možno v dobrej mienke, že sa zdravo stravujú, tak možno sa, tak ako pri vode, pitnej vode, kde nemajú dostatok informácií a pijú pitnú vodu, akože pitnú vodu, s toxickými látkami, tak podobná vec sa deje a môže diať aj v rybe ako potravine, ktorú ľudia konzumujú.
Táto analýza mi chýbala vo vašom materiáli a hovorím teda, som sa jej podrobne venovala. V diskusiách s odborníkmi som sa dozvedela, že monitoring sa robí, v podstate nie je to nič nové, že vlastne aj informácie sa zverejňujú a v podstate aj naďalej, že to zverejňovanie, je o ne záujem. Avšak pokým to nie je ustanovené presne v zákone ako povinnosť, tak aj to zverejňovanie je vlastne na uvážení jedného alebo druhého a vlastne tie informácie sa nedostávajú úplné a človek, ktorý by sa chcel dostať k týmto informáciám, vlastne ani nevie, kde ich má získať.
Na stránke Štátnej veterinárnej a potravinovej správy sa dočítame, že tzv. monitoring, nie takzvaný, ale monitoring poľovnej zveri a rýb, ktorý sa vykonáva práve na sledovanie kvality mäsa u poľovnej zveri a u rýb, je usmerňovaný podľa aktuálnych požiadaviek do oblasti s predpokladom environmentálnej záťaže.
"Pri laboratórnych analýzach s nálezom prekročenia platného maximálneho limitu sa zvažujú možnosti vykonania opatrení." Čiže už tuná upozorňujem na tie slovíčka, toto citujem, to mám skopírované zo stránky Štátnej veterinárnej správy. Čiže, áno, monitorujú predpokladané environmentálne záťaže, či vedia, kde sú to, je druhá vec, že či sú natoľko sofistikovaní, že si tie zoznamy nájdu. Ale to, čo tam vlastne je, že sa zvažujú možnosti, čiže nemajú povinnosť reflektovať na to, že tam tie, tá záťaž je, že to znečistenie je tam identifikované, ale majú možnosť zvažovať.
"Ak to okolnosti umožňujú," čiže zase máme tu podmieňovací spôsob, "došetrujú sa príčiny prekročenia platného maximálneho limitu, vydávajú sa pokyny a prijímajú sa opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov v zmysle platných právnych predpisov. Monitoring je zameraný na získanie informácií o voľne žijúcej zveri, t. j. vysoká zver, diviak a rýb, ide o dravé aj nedravé ryby vo vybraných," zase hovorím o vybraných, nie vo všetkých, kde sa environmentálne záťaže nachádzajú, ale vo vybraných, poviem ďalej v ktorých, "vo vybraných oblastiach Slovenskej republiky. Monitoring je zameraný na detekciu rezíduí chemických prvkov, kovov, arzén, olovo, ortuť, kadmium, nikel a polychlórovaných bifenylov a vyšetrujú sa aj rezíduá perzistentných organických polutantov, ako sú chlórované pesticídy a dioxíny."
No a na stránke Enviroportálu, to je stránka, ktorú spravuje ministerstvo životného prostredia, máme tiež vysvetlené, že čo je monitoring poľovnej zveri a rýb, tam je to trošičku obšírnejšie, avšak už to nie celkom korešponduje, čo má na stránke Štátna veterinárna správa, ktorá je tá, ktorá má vykonávať tie odbery. Na stránke Enviroportálu sa dočítame, že "monitoring poľovnej zveri a rýb sa realizuje od roku 1995. Jeho cieľom je získať podklady o hladinách kontaminantov, o výskyte gastrointestinálnych a pľúcnych parazitov u srncov, prípadne jeleňov" a tak ďalej "a u rýb, špeciálne vo východoslovenskom regióne". Čiže nie už v územiach s environmentálnymi záťažami, ale na stránke Enviroportálu sa explicitne hovorí výhradne o východoslovenskom regióne.
Od... Tá nejaká koncepcia, ktorá má monitorovať modelovú zver, bola prijatá v roku 2001, to je tiež na stránke Enviroportálu, a teda ako ryby slúžia ako významný bioindikátor kvality životného prostredia, čiže celkom správne, teda má sa monitorovať aj tieto ryby ako indikátor nielen z pohľadu zdravia, ako nejakej divožijúcej zveri, ale teda rýb divožijúcich, ale teda aj ako bioindikátor.
No a tuná ďalej na stránke Enviroportálu sa píše, že "na základe veľmi nepriaznivých výsledkov v roku 2002 u rýb sa program od roku 2003 rozšíril o monitorovanie výskytu kontaminantov u rýb vo východoslovenskom regióne okres Trebišov, Michalovce. Do monitorovania sa okrem Zemplínskej šíravy zahrnuli ďalšie rieky ako Laborec, Uh, Latorica, Ondava". Čiže máme už tuná poznatky, že teda nielen východoslovenský región ako taký, ale už sa tu rozšírili niektoré, niektoré lokality.
No a potom ďalej, keď som si vytiahla správy, tak sa tam píše o tom, že "realizáciu monitoringu, vypracovanie metodiky, plán odberov vzoriek, vykonanie analýz a príprava ročných správ koordinuje Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky. Odbery vzoriek v jednotlivých lokalitách zabezpečovali dvakrát ročne pracovníci regionálnych veterinárnych a potravinových správ. A analýzy sa robili v ústavoch v Bratislave, Dolnom Kubíne, Košiciach a Nitre".
Hovorím tu o tom, že nezavádzam žiadnu novú povinnosť, to znamená, žiaden nový dopad na štátny rozpočet s tým, aby sa robili podrobnejšie analýzy a aby sa vlastne naozaj identifikovali územia s environmentálnymi záťažami, a nielen nimi, ale aj územia s možnými environmentálnymi škodami, to znamená, že environmentálna záťaž je to, čo sa stalo v minulosti do roku 2007. To sú vlastne tie staré skládky, ktoré sú v zozname starých environmentálnych záťaží, ktoré má Slovensko, štát veľmi dobre zmapované.
A od roku 2007, ak vznikla nejaká nová skládka alebo nejaká havária nastala v nejakej prevádzke, to už je vlastne environmentálna škoda, na ktorú sa nevzťahuje zákon o environmentálnych záťažiach. Čiže treba už dnes ísť aj do tejto časti, to znamená do území, do miest, ktoré, kde sa stala environmentálna škoda, to znamená, bola identifikovaná nejaká havária, že sa pretrhla hrádza, došlo k nejakému úniku látok alebo kde teda takéto riziko hrozí.
Takže na toto by som chcela upozorniť a tak na toto reflektuje aj ten môj návrh zákona.
Takže máme už nejaké monitoringy, zistia, Štátna veterinárna správa zistí znečistenie a teraz čo sa deje s týmito zisteniami. Vidím tu veľkú paralelu s tým, čo som povedala v úvode, že aj pri znečistení podzemnej vody v miestach, ktoré môžu slúžiť ako zdroje pre pitnú vodu, SHMÚ alebo iná inštitúcia životného prostredia, alebo aj môže to byť prevádzkovateľ nejaký, identifikuje takúto látku, ktorá môže znečistiť, zverejní ju podľa svojej vôle na stránke svojho, na svojej webstránke a ďalej sa táto informácia nedostáva. To znamená, že resp. dostane sa iba do niektorých organizácií, ktoré ju zverejnia podľa vlastného uváženia.
Zo stránky Štátnej veterinárnej správy sa dočítame, že oni tieto, keď zistia, posielajú túto informáciu Slovenskému rybárskemu zväzu. Avšak keď si otvoríme stránku Slovenského rybárskeho zväzu, kde v rámci aktualít visia oznamy s dátumom od 1. februára 2015, teda pozerala som to 11. júna 2018, visí tam len jeden jediný oznam, a to s dátumom 2. januára 2018, kde sa píše doslova: "Oznamujeme všetkým rybárom, držiteľom platných povolení na lov rýb na rok 2018, že z dôvodu zaznamenaného zvýšeného obsahu ortuti v svalovine boleňa dravého a zubáča veľkoústeho Regionálna veterinárna a potravinová správa v Liptovskom Mikuláši vydaným opatrením č." to a to "zakázala privlastňovanie týchto druhov rýb od 1. januára 2018 na rybárskom revíri č. VN Liptovská Mara až do jeho odvolania. Slovenský rybársky zväz, rada Žilina oznamuje členom Slovenského rybárskeho zväzu, že lov týchto druhov nie je zakázaný, avšak lov je možný realizovať výhradne formou lovu chyť a pusť."
To znamená, od 1. februára 2015 dodnes ako keby jediný, jedno miesto na Slovensku malo výskyt rýb s obsahom, zvýšeným obsahom nejakej chemickej látky. No, ale ak si otvoríme výročnú správu Štátnej veterinárnej správy a pozrieme si výsledky monitoringu poľovnej zveri a rýb, tak sa dočítame, že v roku 2017 bolo odobratých 42 úradných vzoriek rýb, z ktorých nevyhovujúcu hodnotu pre obsah vysokého kontaminantu bolo 11 vzoriek. A napríklad všetky vzorky, boli to vzorky odobraté na Zemplínskej šírave, výpustný a nápustný kanál.
Ďalšie, tuná treba povedať, že od roku 2005 regionálna veterinárna a potravinová správa vydala rozhodnutie, v ktorom po vyhodnotení možného závažného rizika pre zdravie ľudí a vzhľadom k dlhodobému výskytu nadmerného množstva PCB v rybách nariadila opatrenia pre miestny rybársky revír spôsob lovu chyť a pusť, ktoré je doteraz v platnosti. Avšak tento oznam na stránke Slovenského rybárskeho zväzu nie je. To znamená, nový rybár sa o tejto informácii v podstate nemá ako dozvedieť.
Zostávame stále v roku 2017, to znamená v tom dvojročnom období, kde sú aktuálne oznamy na stránke Slovenského rybárskeho zväzu, kde sa hovorí, že v rámci monitoringu rýb boli vyhodnotené ako nevyhovujúce aj vzorky v Liptovskom Mikuláši. To je tá jediné oznam, ktorý na stránke, na stránke visí, a teda je, bol tam zvýšený obsah ortuti a robí sa tam došetrovanie, boli odobraté vzorky kontrolné, ktoré potvrdili, že obsah týchto látok je nevyhovujúci.
Avšak ďalšia informácia z toho istého roku vo výročnej správe veterinárov je, že sa našli aj nadlimitné hodnoty vzoriek na rieke Nitra v lokalite Zúgov nad vodnou elektrárňou. Tuná boli tiež prekročené hodnoty ortute a ako dôvod nadlimitného nálezu je predpokladaná environmentálna záťaž.
Keď som si otvorila stránku Miestneho rybárskeho zväzu v Nových Zámkach, tak o tejto informácii tam nie je zmienka, avšak je tam informácia o čipovaní rýb, čiže píše sa tam, že sa tam monitoruje sa funkčnom rybovodu, takže ryby boli čipované, a teda takéto ryby, ak rybár chytí, tak ju musí vrátiť naspäť, naspäť do vody. Ale o tom, že vlastne v svalovine rýb sa našla ortuť, tam informácia nie je.
A tu treba ešte ale povedať, že zase je tam informácia o tom, že Slovenská poľnohospodárska univerzita robila v roku 2017 vedeckovýskumnú činnosť na rieke Nitra, kde vlastne sa preukázalo, že ryby, že ry..., teda svalovina rýb v tejto časti obsahuje viac ťažkých kovov a že ryby, ktoré sa dožívajú dlhšieho veku a žijú v kontaminovanom prostredí, kumulujú tieto nebezpečné látky a sú ohrozením pre zdravie. Avšak ďalšia informácia podobná, ako je jediná na stránke Slovenského rybárskeho zväzu, tam nie je.
Ďalšia, stále hovorím o roku 2017. Ďalšia nadlimitná vzorka bola odobratá inšpektorom v Šali a je to vzorka na rieke Váh, lokalita Hetmín. Tuná vzorka nevyhovela, avšak pre úplnosť treba povedať, že kontrolná vzorka, keď sa robilo došetrenie, tá už bola, tá už bola vyhovujúca.
Avšak, keď si otvoríme stránku Miestneho rybárskeho zväzu v Šali, tak sa tam píše, že teda boli urobené odbery rôzne na sumec, kapor, pleskáč a posudok je v súlade s nariadením komisie. Čiže žiadne ani obozretnosť, ani to, že bola nameraná, budú sa robiť kontrolné vzorky, tam nie sú.
Keď ideme do starších výročných správ, rok 2015, tak opätovne sa tu hovorí o Zemplínskej šírave, o rieke Nitre, o rieke Bodrog a ako dôvod nadlimitného nálezu ortuti vo vzorke rýb je predpokladá environmentálna záťaž.
Tieto informácie sa vo výročných správach objavujú od roku 2006; 2006 je prvá výročná správa, ktorá je zverejnená, a hovorí sa tam o už, vlastne o týchto súvislostiach. Samozrejme, ako najdôležitejšie alebo najzávažnejšie v tom čase sa hovorí o Zemplínskej šírave, resp. o východe, kde citujem z tej výročnej správy, sa hovorí, že "pravdepodobnou príčinou výskytu pozitívnych nálezov je environmentálna záťaž PCB pôvodom z Chemko Strážske a pravdepodobná kontaminácia životného prostredia ortuťou s následnou bioakumuláciou v rybách vzhľadom sa spôsob života tejto ryby". V druhom prípade bola analyzovaná vzorka jalca dravého na rieke Bodrog pri obci Viničky, ktorá nevyhovovala hodnoty obsahu sumy pre PCB.
V roku 2015 bol z financií ministerstva pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja robený mimoriadny odber rýb z vodnej nádrže Zemplínska šírava, kde sa teda tiež robilo sedemnásť úradných vzoriek a v rámci šetrenia sa zistilo zo sedemnástich deväť ako nevyhovujúcich.
Avšak keď si pozreme úradné záznamy na stránke miestneho rybárskeho zväzu, tak o tejto informácii tam nie je informácia. Je tam, ale v onom čase tam bol úplne iný oznam, a to, že "sa zakazuje lov rýb v rybárskom revíri výpustný kanál Zemplínska šírava vo vzdialenosti 200 metrov od telesa hrádze z dôvodu začatia rekonštrukcie priepadu a kanála vodnej stavby".
Tu chcem na týchto konkrétnych príkladoch poukázať, že naozaj, že tie informácie, že je benevolencia na tom, ako sa s touto závažnou informáciou o tom, že v svalovine rýb sa môžu nachádzať kontaminanty toxické pre zdravie človeka, keď ich bude konzumovať, že sa s touto informáciou nenakladá rovnako.
Chcem poukázať na to, že minimálne od roku 2009 vieme o tom, že vody Malého Dunaja sú znečistené skládkou vo Vrakuni, že sú znečisťované aj haváriami z odpadového, zo Slovnaftu. A napríklad monitoring rýb na Malom Dunaji sa, som nezaregistrovala, že by sa v nejakých ostatných rokoch robil. A videli sme, čo sa stalo minulý týždeň na Malom Dunaji. Obrovská škoda environmentálna a nemyslím si, že dôvodom bolo nejaká havária na čističke odpadových vôd. Mojím názorom je, že ak tam niečo bolo, bolo to v kombinácii s vyplavením nejakého väčšieho množstva toxických látok z vrakunskej skládky.
A prosila by som vás, pán minister, požiadať, aby ste sa tejto téme podrobne venovali. Ja som požiadala o zaslanie protokolov analýz z týchto rýb, aký bol dôvod takéhoto masívneho úhynu. A taktiež vzhľadom na začínajúcu letnú sezónu by som vás chcela požiadať, aby ste vyslali pracovníkov Slovenského vodohospodárskeho podniku spolu s veterinármi, aby urobili sanáciu územia od týchto uhynutých rýb, pretože začínajú rôzne splavy, začínajú prázdniny o chvíľočku a naozaj tie zábery, a nielen tie, ktoré boli na, á, medializované cez videá, ale aj ľudia, ktorí tam žijú a osobne ich poznám, potvrdili, že to množstvo rýb uhynutých na brehoch je enormné a môže naozaj ohroziť, ohroziť zdravie. Samozrejme treba prizvať aj Slovenský rybársky zväz. A bola by som rada, pán minister, keby ste proaktívne informovali verejnosť, ako sa, ako sa bude s týmto, ako sa vyrieši táto environmentálna škoda.
Z týchto všetkých dôvodov, ktoré som vám povedala, chcem teraz vám predložiť pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý rieši povinnosti a jasne ukladá systém, akým spôsobom sa majú tieto informácie o monitoringu rýb odovzdávať, komu a kto ich má povinnosť zverejňovať tak, aby bolo jednoznačné a jasne dohľadateľné komukoľvek. To znamená aj pravidelnému rybárovi v nejakom revíri, ale aj nejakému rybárovi, ktorý chce ísť na dovolenku a zakúpiť si rybárske povolenie niekde, aby mal túto informáciu, či ryby, ktoré tam bude chytať, sú konzumovateľné a neotroví svoju, svoju rodinu. Myslím si, že tá informácia okrem, tak ako zavádzate vy, že tam zo strany veterinárov musí prísť na ministerstvo životného prostredia, áno, lenže tam nesmie zostať niekde v šuplíku, ale myslím si, že tá povinnosť toho, kto tú informáciu má, je najmenej, aby ju zaslala ďalším. To znamená Slovenskému rybárskemu zväzu, resp. inému užívateľovi rybárskeho revíru, lebo nemusí to byť vždy len Slovenský rybársky zväz, a, samozrejme, obci v katastrálnom území, v ktorom takéto zistenie bolo, aby aj tí miestni obyvatelia túto informáciu mali.
Ja by som chcela zároveň aj poprosiť ešte pána spravodajcu, aby o tomto mojom návrhu dal hlasovať nie dnes, ale aby uplynula tá lehota 48 hodín, aby sa o návrhu hlasovalo neskôr, aby sa pán minister mal možnosť s mojím návrhom oboznámiť, i keď bol zverejnený už včera ráno, takže predpokladám, že ho má. (Zaznievanie zvuku časomeru.)
A chcela by som taktiež poprosiť, aby sa o bode 1 pozmeňujúceho návrhu hlasovalo osobitne. To znamená, že by sme, budeme o ňom hlasovať o bode 1 a potom spoločne o ostatných bodoch 2 až 6.
A teraz by som prečítala ten pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Čiže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Anny Zemanovej k vládnemu návrhu zákona o rybárstve a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.
1. V čl. I § 8 ods. 3 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: "zabezpečí zistenie príčin prekročenia platného maximálneho limitu, vydáva pokyny a prijíma opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov."
2. V čl. I § 8 odsek 4 znie: "(4) Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky o výsledku monitoringu rýb bezodkladne informuje ministerstvo životného prostredia, obec, v katastri ktorej sa lovný rybársky revír nachádza, a Slovenský rybársky zväz alebo iného užívateľa; ministerstvo životného prostredia, Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky a Slovenský rybársky zväz alebo iný užívateľ výsledok monitoringu rýb zverejňujú na svojom webovom sídle."
3. V čl. I § 36 písm. t) sa na konci pripájajú tieto slová: "ako aj zverejňovaním výsledkov monitoringu rýb podľa § 8 ods. 4,".
4. V čl. I § 36 sa dopĺňa písmenom w), ktoré znie: "w) zverejňuje zoznam rybárskych revírov ohrozených starou environmentálnou záťažou⁴⁵⁾ alebo environmentálnou škodou.⁴⁶⁾".
Poznámky pod čiarou k odkazom 45 a 46 znejú:
"⁴⁵⁾ Zákon č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 49/2018 Z. z.
⁴⁶⁾ Zákon č. 359/2007 Z. z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."
V nadväznosti na vloženie nových odkazov a poznámok pod čiarou k nim sa zmení číselné označovanie nasledujúcich odkazov a poznámok pod čiarou k nim.
5. V čl. I § 38 sa doterajšie znenie označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie: "(2) Obec zverejňuje na svojom webovom sídle výsledky monitoringu rýb, ktoré jej boli oznámené podľa § 8 ods. 4."
6. V čl. I § 42 sa dopĺňa písmenom p), ktoré znie: "p) zverejňovaním zoznamu rybárskych revírov ohrozených starou environmentálnou záťažou alebo environmentálnou škodou aktuálnych k 1. aprílu kalendárneho roka."
Ďakujem pekne. Dočítala som pozmeňujúci návrh.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, podpredseda, kolegovia, kolegyne, chcela by som sa ešte aj v druhom čítaní vyjadriť k návrhu zákona o ovzduší a chcela by som aj spolu s kolegom Karolom Galekom predložiť pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Pán minister, tak ako ste povedali, tak tento návrh zákona, sa ustanovujú národné záväzky redukcie emisií na rok 2030. Ide naozaj o ambiciózne zníženie emisií, ktoré budú mať rôzne dopady, ale teda to, čo sa predpokladá, že teda najväčší dopad by malo mať na ľudské zdravie, zníženie podľa správy, ktorú uvádzate, sa predpokladá takmer o 50 %. A taktiež zníženie acidifikácie, eutrofizácie prízemného ozónu, čo bude mať pozitívny vplyv na ekosystémy.
Ešte si dovolím odcitovať jednu vetu z materiálov, ktoré sú súčasťou návrhu zákona, a síce: Predpoklad... „Predkladaný materiál bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie na celom území Slovenskej republiky vrátane území vyžadujúcich osobitnú ochranu ovzdušia.“
Takže to bola celkom citácia z materiálov, ktoré sú súčasťou predmetnej tlače.
Ja by som ale rada aj odcitovala iné informácie, ktoré tiež boli predložené na rokovanie Národnej rady, a síce boli súčasťou správy, ktorú predložil Národný kontrolný úrad. A táto správa je z marca 2017, kde bolo množstvo zistení predložených od, v rôznych kategóriách, dá sa povedať, toho, že sa prijímajú strategické dokumenty, ktoré následne nie sú implementované, že chýbajú tie akčné plány s konkrétnymi opatreniami a podobne. Vy ste spomínali v rozprave, že ministerstvo pripravuje stratégiu na ochranu ovzdušia, tak predpokladám, že budete v týchto, v tejto stratégii nejak reflektovať aj na tieto zistené nedostatky. Avšak rada by som ich tu odcitovala. Najmä odporúčania, ktoré v správe NKÚ boli dané vláde Slovenskej republiky, a síce zamerať pozornosť na prijatie účinných a efektívnych opatrení na zlepšenie kvality ovzdušia orientovaných najmä na znižovanie prašnosti, zvlášť lokálnych kúrenísk a dopravy, ako aj na zintenzívnenie financovania takýchto opatrení a posilnenie medzirezortnej spolupráce a spolupráce s mestami a obcami.
Ďalšie odporúčanie zabezpečiť v oblasti kvality ovzdušia väčšiu spoluprácu medzi rezortmi zodpovednými za ekonomiku, dopravu, poľnohospodárstvo a zdravotníctvo, najmä pri presadzovaní opatrení vyplývajúcich zo stratégie na ochranu ovzdušia a rešpektovanie týchto opatrení pri príprave politík týchto rezortov.
No a tretie, ktoré som ešte tuná, vám chcem odcitovať. Uložiť povinnosť príslušným rezortom pravidelne informovať vládu Slovenskej republiky o stave kvality ovzdušia v rámci plnenia stratégie o ochrane ovzdušia so zohľadnením vplyvu na zdravotný stav obyvateľstva v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky.
A boli tam dané aj odporúčania ministerstvu životného prostredia, bolo ich viacero, ale chcela by som vybrať tri, a síce:
- Vyhodnotiť doterajšie opatrenia a následne prijať nové účinnejšie a efektívnejšie opatrenia, pretože doterajšími opatreniami sa nepodarilo dosiahnuť stanovené ciele v kvalite ovzdušia.
- Ďalšie. Vypracovať hlbšiu analýzu podielov zdrojov znečistenia ovzdušia a ich dosahu na kvalitu ovzdušia v konkrétnej lokalite.
- A ďalšie opatrenie, stanoviť a prijať záväzné ukazovatele na meranie účinnosti a efektívnosti opatrení v boji so znečistením ovzdušia, pravidelne ich vyhodnocovať a následne relevantné opatrenia na zlepšenie kvality ovzdušia v SR aj navrhovať. Chýba mi tam aj slovíčko zrealizovať.
V závere kontroly správy z NKÚ sa uvádza, že ďalej bolo kontrolou zistené, že financovanie opatrení na zlepšenie kvality ovzdušia je síce smerované do najviac znečisťovaných oblastí, avšak vzhľadom na to, že stále dochádza k prekračovaniu limitných koncentrácií znečisťujúcich látok, nemožno považovať ich financovanie za dostatočné. NKÚ SR na základe výsledkov kontroly konštatuje, že doterajšími opatreniami sa nepodarilo dosiahnuť stanovené ciele v kvalite ovzdušia, a preto je potrebné doterajšie opatrenia vyhodnotiť a následne prijať nové, účinnejšie a efektívnejšie opatrenia. Je faktom, že správa NKÚ sa prioritne zapodievala znečistením ovzdušia v tzv. tých malých častí PM2,5 a PM10. To je v poriadku, avšak ja by som chcela poukázať ešte na ďalšie zdroje znečistenia, ktoré, ktoré veľmi rýchlymi a jednoznačnými rozhodnutiami by sa dali eliminovať, a síce chcela by som poukázať na najväčšieho znečisťovateľa oxidov síry na Slovensku. A to je vlastne v dôsledku spaľovania uhlia v Elektrárňach v Novákoch, pretože, tak ako som čítala tie opatrenia a zistenia NKÚ, že znečistené ovzdušie má veľmi, veľmi vysoký dopad na zdravie obyvateľstva, a to nechcem hovoriť, že teda aj tieto ochorenia, že sa vlastne potom následne premietajú aj do ekonomických ukazovateľov na liečbu, liečbu týchto ľudí a ochorenia a straty na životoch, ktoré sa aj asi ťažko vyčíslia.
Preto, pán minister, by som vám chcela pripomenúť a možno aj poinformovať o okolnostiach tejto elektrárne a následne predložiť, ako som spomenula, pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý sa práve týka tohto najväčšieho zdroja znečistenia.
Ku koncu roku 2015 boli uzavreté bloky tretie a štvrté, bloky III a IV Elektrárne Nováky. Dôvodom ukončenia ich prevádzky bolo nespĺňanie európskych emisných limitov, ktoré platia od začiatku roka 2016. A práve kvôli tomuto prebehlo na ostatných dvoch blokoch, I a II, rozsiahla modernizácia a tá bola naplánovaná od roku 2012, bola ukončená, ukončená v tom limite tak, aby v 2016. tieto kotle mohli fungovať, a rekonštrukcia stála takmer 40 mil. eur. Táto elektráreň funguje primárne preto, lebo vyrába elektrinu na základe rozhodnutia ministerstva o všeobecnom hospodárskom záujme, ktoré má cieľ zachovať baníctvo na Hornej Nitre, a z toho titulu Slovenské elektrárne musia vykupovať hnedé uhlie od Hornonitrianskych baní a vyrábať z neho elektrinu v stanovenom objeme, čo je okolo 1 600 gigawatt hodín.
V onom čase, v roku 2015, kedy dochádzalo k uzatvoreniu I. a IV. bloku v rámci rokovaní o výrobe elektriny vo všeobecnom hospodárskom záujme, ministerstvo, už Slovenské elektrárne upozorňovali ministerstvo, že modernizované bloky I a II nie sú projektované z hľadiska životnosti až do roku 2030, a že ak by mali fungovať do roku 2030, tak ako bolo rozhodnutím uložené, tak je potrebná investícia do predĺženia ich životnosti. A na toto by som chcela upriamiť vašu pozornosť.
Trošičku si dovolím aj odbočiť od tejto, zľahka, zľahka od tejto témy. Vo výbore, keď sme o tomto návrhu zákona rozprávali, bol tam pán štátny tajomník a ja som mu položila presne túto istú otázku, o ktorej chcem hovoriť, a ide o 12. ťažobné pole. A poukázať na to, že naozaj ministerstvo životného prostredia má teraz veľmi silný nástroj, a verím, že bude mať aj naozaj tú odvahu povedať, že 12. ťažobné pole nie je dôvod otvárať, pretože otváraním 12. ťažobného poľa je vlastne otváranie aj spaľovania uhlia niekde, pretože v Slovenských elektrárňach asi nie. Ale je to vlastne ako keby otvorená cesta pre pokračovanie spaľovania uhlia do roku 2030, a keďže iné, iný odberateľ na Slovensku ani vo svete neexistuje, ktorý by to uhlie chcel a mohol využívať, tak by bola asi otázka o tom, že v akom režime by tie kotle, ktoré po roku 2023 už nebudú vyhovujúce, v akom režime, či v nejakej výnimke, alebo v akej by mali fungovať.
A tu chcem poukázať práve na to, čo sa hovorí aj v správe NKÚ, ale hovoríte o tom aj vy, že znečistené ovzdušie je práve to, čo sa najviac podpisuje na poškodenom zdraví obyvateľov Slovenska, ale aj okolitých regiónov mimo Slovenska, pretože ovzdušie, znečistenie ovzdušia nepozná hranice.
Chcem ešte povedať aj aktuálnu situáciu, pretože boli sme svedkami petície, kde baníci, resp. ani nie tak baníci, ako majitelia Hornonitrianskych baní organizovali petíciu, kde chceli, kde uviedli baníci v tejto petícii, že Elektráreň Nováky je schopná ešte desať rokov po roku 2023 vyrábať elektrinu z ich uhlia bezpečne a spoľahlivo pri dodržaní ekologických kritérií.
Tu by som chcela poukázať na to, že akým oprávnením Hornonitrianske bane si dovolia takýmto spôsobom hovoriť niečo, čo teda určite v súlade so zákonom pri nejakej investícii do týchto zariadení nebude možné. Či vedia niečo viac ako my? Že či sa pripravuje nejaká nebodaj výnimka zo zákona na to, aby mohli byť tieto zariadenia prevádzkované? Pretože v tom prípade by sme asi veľmi ťažko plnili to, čo je veľkou ambíciou vami predkladaného zákona.
V tejto súvislosti si ale dovolím aj odcitovať iné vyjadrenie, a síce, síce vyjadrenie hovorcu Slovenských elektrární Miroslava Šarišského, ktorý sa pre portál vEnergetike.sk vyjadril a vyjadril sa práve na mnou citované vyjadrenia Hornonitrianskych baní v súvislosti s prevádzkou týchto kotlov po roku 2023. A chcem na to poukázať aj preto, lebo v rozprave vo výbore pán štátny tajomník spochybnil túto informáciu.
Ja som, priznám sa, v danej chvíli nevedela presne zacitovať zdroj, odkiaľ som mala tú informáciu, že po roku 2023 Slovenské elektrárne nebudú vedieť prevádzkovať tieto zariadenia. Zdroj som dohľadala a dovolím si teda odcitovať slová hovorcu Slovenských elektrární Miroslava Šarišského, ktorý povedal:
„Rešpektujeme právo občanov na prejavenie názoru prostredníctvom petícií. Jednoznačne však odmietame využívanie vyjadrení, ktoré sú vytrhnuté z kontextu, neúplné a navodzujú falošný dojem, že prevádzkovaniu Elektrárne Nováky po roku 2021, resp. 2023 nič nebráni. Životnosť viacerých kľúčových súčastí Elektrárne Nováky sa blíži ku koncu, a pokiaľ by táto elektráreň mala byť prevádzkovaná po roku 2023, bolo by potrebné vynaložiť do rekonštrukcie a obnovy zariadení desiatky milióny eur. Bez tejto investície by elektráreň nemohla byť prevádzkovaná bezpečne a spoľahlivo a plniť všetky zákonné, technické a environmentálne limity,“ uviedol pre portál vEnergetike.sk hovorca Slovenských elektrární Miroslav Šarišský.
Vzhľadom aj na túto informáciu je teda zjavné, buď niekto tie milióny na rekonštrukciu tohto neefektívneho spaľovania bude hľadať a dá, Slovenské elektrárne to asi nebudú, takže jedine zrejme by to musel byť štát. V tom prípade by som to videla ako veľmi ne..., veľmi neefektívnu investíciu, ale myslím si, že rozumnejšie by bolo, aby sme konečne rozsekli tento gordický uzel, uzol a jasne dali signál, že po roku 2023 sa už vyrábať elektrina na Hornej Nitre z hnedého uhlia nebude. Čím skôr jednoznačne Slovenská republika, či prostredníctvom vlády, alebo prostredníctvom nami navrhovaného pozmeňujúceho návrhu, to schváli, tým bude lepšie pre Slovensko, tým bude lepšie pre región.
Preto dovoľte teraz, aby som prečítala pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Zemanovej a Karola Galeka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Za článok III sa vkladajú nové články IV a V, ktoré znejú:
„Čl. IV
Zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 391/2012 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 382/2013 Z. z. a zákona č. 102/2014 Z. z., zákona č. 321/2014 Z. z. a zákona č. 91/2016 Z. z. a zákona č. 315/2016 Z. z. a zákona č. 162/2018 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 24 ods. 1 písm. b) sa vypúšťajú slová „a elektriny vyrobenej z domáceho uhlia“.
2. V § 24 ods. 1 písmeno c) znie:
„c) využitia obnoviteľných zdrojov energie a kombinovanej výroby pri výrobe elektriny,“.
3. V § 24 ods. 3 písmeno b) znie:
„b) využitia obnoviteľných zdrojov energie a kombinovanej výroby pri výrobe elektriny,“.
4. V § 24 ods. 3 písm. c) sa vypúšťajú slová „a elektriny vyrobenej z domáceho uhlia“.
5. V § 33 odsek 3 znie:
„(3) Výrobca elektriny môže požadovať od dispečingu prednostné zapojenie zariadení na výrobu elektriny, ktoré vyrábajú elektrinu z obnoviteľných zdrojov a kombinovanou výrobou.“
6. V § 34 ods. 2 písmeno g) znie:
„g) nakupovať vo všeobecnom hospodárskom záujme elektrinu vyrobenú na vymedzenom území z obnoviteľných zdrojov energie a zo zdrojov kombinovanej výroby,“.
7. § 38 sa vypúšťa.
8. Za § 96e sa vkladá § 96f, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 96f Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. novembra 2018
Rozhodnutia ministerstva vo všeobecnom hospodárskom záujme o uložení povinnosti zabezpečiť využitie domáceho uhlia pri výrobe elektriny, prednostný prístup, pripojenie, prenos, distribúciu a dodávku elektriny vyrobenej z domáceho uhlia a poskytovanie podporných služieb potrebných na zabezpečenie prevádzkovej spoľahlivosti sústavy a na poskytovanie systémových služieb v zariadeniach na výrobu elektriny z domáceho uhlia vydané podľa zákona účinného do 31. októbra 2018 zostávajú v platnosti najdlhšie do 31. decembra 2023.“
ČI. V
Zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení zákona č. 435/2013 Z. z., zákona č. 321/2014 Z. z., zákona č. 391/2015 Z. z. a zákona č. 164/2017 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 11 ods. 1 sa vypúšťa písmeno b).
Doterajšie písmená c) až j) sa označujú ako písmená b) až i).
2. V § 12 ods. 7 sa vypúšťa písmeno d).
3. V § 14 ods. 3 sa slová „podľa § 11 ods. 1 písm. d), § 11 ods. 1 písm. e) pre prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy“ nahrádzajú slovami „podľa § 11 ods. 1 písm. c), § 11 ods. 1 písm. d) pre prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy“.
4. V § 14 ods. 5 písm. b) sa slová „písm. a) až d) a i)“ nahrádzajú slovami „písm. a) až c) a h)“.
5. V § 14 ods. 5 písm. c) sa slová „§ 11 ods. 1 písm. e)“ nahrádzajú slovami „§ 11 ods. 1 písm. d)“.
6. V § 14 ods. 5 písm. d) sa slová „§ 11 ods. 1 písm. e) pre miestne distribučné sústavy a § 11 ods. 1 písm. f) a j)“ nahrádzajú slovami „§ 11 ods. 1 písm. d) pre miestne distribučné sústavy a § 11 ods. 1 písm. e) a i)“.
7. V § 14 odsek 10 znie:
„(10) Úrad v cenovom konaní rozhodne do 30 dní od začatia konania pre činnosti podľa § 11 ods. 1 písm. b), c), e), f), g), h) a i), ods. 2 a ods. 4 písm. g) až i) a do 60 dní od začatia konania pre činnosti podľa § 11 ods. 1 písm. a) a d) a ods. 3 písm. a) až c) a § 11 ods. 4 písm. a) až f).“
8. Za § 45b sa vkladá § 45c, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 45c Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. novembra 2018
(1) Cenová regulácia výroby elektriny z domáceho uhlia na základe rozhodnutia ministerstva o uložení povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme, sa vykonáva podľa zákona účinného do 31. októbra 2018 najdlhšie do 31. decembra 2023.
(2) Cenová regulácia taríf súvisiacich s úhradou pomernej časti nákladov na plnenie povinností vo všeobecnom hospodárskom záujme sa vykonáva podľa zákona účinného do 31. októbra 2018 najdlhšie do 31. decembra 2023.“
Nasledujúci článok sa primerane prečísluje.
Tento bod nadobúda, nadobúdajú účinnosť 1. novembra 2018.
Ďakujem pekne, dočítala som pozmeňujúci návrh aj, aj svoju časť v písomne prihlásenej rozprave.
Ďakujem pekne.

Áno, presne tento mechanizmus je ten, ktorý som ja opísala, ktorý sa udial od roku 2004 ako možno prvý tento obludný mechanizmus, dá sa povedať, na Glváča, môžme tomu hovoriť na Glváča, lebo to bol prvý známy prípad, ktorý sa prevalil ohľadom týchto spôsobov prevodu pozemkov. Takže ďakujem pekne za ešte raz podrobné opísanie.
Ja by som chcela len opätovne pripomenúť to, že možno sa to mnohým zdá ako podružný problém, ale chcem pripomenúť, že konkrétne v tých Špačinciach, že tam išlo ešte okrem aj toho o prevod pozemkov pod chráneným vtáčím územím, kde je vo verejnom záujme uvedené, že je v záujme štátu tieto vlastniť v takýchto územiach majetok, aby vlastnil štát, aby sa nemuseli vyplácať kompenzácie za obmedzenie hospodárenia na pozemkoch. A štát sa takéhoto pozemku zbavil. A je taktiež aj otázne, akým spôsobom sa tam mohol tak zľahka zmeniť územný plán, keď ide o takéto medzinárodne chránené územie.

Pán poslanec Bernaťák, to je také typické. Viete, keď nemáte argumenty, tak hovoríte, no však boli ste vy pred ix rokmi vo vláde, čo ste urobili? Nuž tak vám poviem niečo iné.
Vaša, vaša súčasná ministerka bola na Slovenskom pozemkovom fonde práve v čase, kedy sa tieto obludné, obludné machinácie diali. To, že vlastne v čase, kedy sme my boli vo vláde, tak sme ani šajnu o týchto mechanizmoch nemali.
Ja sa spýtam, čo ste urobili vy za tieto dva roky, čo urobil váš koaličný partner za tri Ficove vlády s tým, že tento mechanizmus nezastavil?! A to, že dneska sa vyplavujú kauzy z roku 2004, ´5, ´6, ´13, ´14, ´15, ´16, je aj vaše maslo na hlave. A nehovorte to, že strana Sloboda a Solidarita, ktorá bola dva roky vo vláde, mala zázračným prútikom odstrániť všetky tieto obludnosti, ktoré napáchala strana SMER so svojimi posluhovačmi. To je nehorázne aj z vašej strany! A už konečne prestaňte používať tieto argumenty, lebo je to smiešne a trápne. (Reakcia z pléna: "Ale je to tak.")
Nie je to tak. Žiaľ, musíte si uvedomiť, nie je to tak, pretože zodpovednosť, ktorú, ktorú máte, polícia, vyšetrovatelia, prokuratúra, padni komu padni. Keď ste o tom vedeli, tak ste mali dať podania. My sme o tom nevedeli. Keby sme o tom vedeli v danom čase, keď sme boli vo vláde, môžte si byť stopercentne istí, že by sme konali. To neznamená, to znamená, že nemôžte nám za dva roky vo vláde dávať za vinu nekonanie, 14 rokov nekonanie prokuratúry, vlády a inštitúcií, ktoré... (Reakcia z pléna.) A vašej nominantke, teraz odvolávame vašu nominantku pani ministerku Matečnú, ktorá v tom čase bola zodpovedná za tieto a nezastavila ich. Práve naopak, ich zneužívala a využívala!

Čiže, vážení kolegovia, pani podpredsedníčka, pani ministerka tu nie je, ale verím, že niekde v zákulisí počúva to, čo jej chcem povedať, a určite má hore vyslancov na balkóne.
Takže, pani ministerka, vy sa riadite tzv. Plzákovým pravidlom, vy už ste starší ročník ako, takže si poznáte asi, čo to znamená, Plzákove pravidlo: "Zatĺkať, zatĺkať, zatĺkať."
Pani ministerka, vy hovoríte to, čo si myslíte, že chcú ľudia počuť, ale nie to, čo je pravda. A to, takýto spôsob komunikácie sa volá zavádzanie.
Chcem vám povedať ešte tri veci, ktoré som nestihla povedať v tej svojej úvodnej reči na začiatku rozpravy.
Takže prvá vec. Hovorilo sa tu o reštitúciách a nárokoch a požadovali sme, aby boli zverejňované aj požiadavky reštituentov, napríklad ako som vám opísala pri viackrát dnes spomínanej kauze vydania pozemkov v Ivanke pri Dunaji. Ale tých prípadov je viac a nehovorili sme tu ešte aj o pozemkoch vydaných v susedstve Národnej prírodnej rezervácie Šúr v Chorvátskom Grobe, najvýznamnejšej mokrade na Slovensku, ale i v rámci Európskej únie, a ktorá aj vďaka kauze, o ktorej vám poviem, dostala ranu a charakter predmetu ochrany tohto mimoriadne vzácneho územia je aj z dôvodu konania Slovenského pozemkového fondu ohrozený. Namiesto ochrany prírody totižto tam ste, dnes stoja domy investora blízkeho vysokopostaveným funkcionárom strany SMER.
Občerstvím vám pamäť a priblížim mechanizmus, ktorý tu funguje viac ako 14 rokov a je dovedený do obludnej dokonalosti. Je to vzorec, ktorý sa používa do dnešných dňoch (pozn. red.: správne "dní") na kšeftovanie s pozemkami štátu. Pripomeniem, čo sa stalo v Chorvátskom Grobe a ako to bolo.
V roku 2004 za Dzurindovej vlády schválili úradníci Slovenského pozemkového fondu, v ktorom sedel nominant SMK František Hideghéty, veľkú pozemkovú zámenu. Dvom reštituentom z Plaveckého Podhradia zamenil ich reštitučný pozemok na Záhorí za vyše 140 000 m² na čiernovodských luhoch a hájoch. Reštituenti ich obratom ruky predali firme LM - REAL sídliacej na Súmračnej ulici v priestoroch straníckej centrály SMER-u. Vlastníkom firmy LM - REAL je Ľubomír Múčka a Soňa Chanečková, partnerka podpredsedu parlamentu Glváča. Táto spoločnosť zaplatila reštituentom za jeden meter rovných 11 korún, to je 36 centov, čo pri 140 000 m² vychádza na niečo vyše 1,5 mil. korún, teda asi 50 400 eur.
Podľa bývalého obchodného partnera Martina Glváča sa samotný Glváč v tom čase viackrát chválil, ako výhodne kúpil pozemky na Čiernej Vode. O dva roky neskôr v roku 2006 si realitná firma dala vypracovať investičný zámer na výstavbu viac ako stovky domov a vtedajšie vedenie obce obratom zmenilo územný plán. A divoký developerský klondike posvätený všetkými vládnymi garnitúrami sa mohol začať. Stal sa realitný zázrak na slovenský spôsob. Jedenásťkorunové pozemky obratom získali na cene, ako stavebné parcely mali zrazu z 1,5 mil. korún hodnotu takmer 0,5 mld. korún, čo je 16,5 mil. eur, čo znamenalo ich 300-násobné zhodnotenie bez koncepcie, bez akejkoľvek pridanej hodnoty. Na poliach vyrástli stovky domov vedľa Národnej prírodnej rezervácie Šúr. Kolabuje tam doprava. Ľudia žijúci na pozemkoch na bývalom močiari sa sťažujú na vodu a komáre vo svojich záhradách, ktoré tam mali svoje predtým prirodzené prostredie. Tejto chamtivosti ustúpil verejný záujem, kolabuje doprava.
Pýtate sa, ako za tento kšeft môže pani ministerka? No môže, lebo nevykonala opatrenia a vzorec úspešne používala aj počas svojho pôsobenia na Slovenskom pozemkovom fonde.
Druhá vec. Poskytovanie priamych platieb neplatičom daní odvodom do poisťovní, neplatičom nájomného vlastníkom. Pani ministerka, pýtam sa, prečo ste doteraz nepredložili návrh, ktorým by sa upravili podmienky vyplácania priamych platieb takýmto nepoctivým poľnohospodárom? Títo tzv. farmári sa vysmievajú poctivým poľnohospodárom, vlastníkom pozemkov, užívajú si tisíce eur za ničnerobenie na pôde, za žiadnu produkciu. Nič vám nebránilo zaviesť štandardné požiadavky, ktoré platia na Slovensku pri každej dotácii z verejných zdrojov.
Tretia vec. Na záver lesy a výruby. Nesmieme zabudnúť na váš tzv. prínos pre lesy a pralesy a poukázať na správu NKÚ ohľadom zlej činnosťou (pozn. red.: správne "činnosti") dozorných orgánov a nefunkčnosť týchto orgánov v štátnom podniku Lesy Slovenskej republiky. Chcem poukázať na vaše prázdne slová ohľadom ochrany lesov na Slovensku, pretože dodnes nie sú výstupy z konkrétnych opatrení voči ochrane karpatských bukových pralesov.
Pani ministerka, ak máme hovoriť o medzinárodnej hanbe, tak toto, toto nie je len hanba, toto je škandál!
Pani ministerka, vy nesiete plnú zodpovednosť aj za činnosť štátneho podniku Lesopoľnohospodárskeho majetku Ulič. Ten, ktorý tzv. hospodári práve v týchto karpatských bukových pralesov (pozn. red.: správne "pralesoch"). A tu nejde len o hanbu, ale o neodkladné škody a doslova vykašľanie sa na vlastnícke práva súkromných obhospodarovateľov lesa v tejto lokalite.
Pripomeniem aj ďalšie, ďalšie výruby štátnych lesov na Kráľovej holi v Tatrách, v Bratislave na Devínskej Kobyle. Vo vzduchoprázdne zostali vaše slov..., sľuby o ochrane stromov.
V materiáli, ktorý máme a budeme prerokovávať v nasledujúcich dňoch, záverečný účet ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka sa uvádza kapitola na úhrady kompenzácií vlastníkom za obmedzenia vlastníckeho práva pre územia Natura. Máte tam napísané stopercentné plnenie, a to aj výška tohto plnenia je niečo cez jeden milión eur. V nasledujúcej kapitole máte nedostatok a že vlastne splnili ste to plnenie na sto percent. V ďalšej kapitole je rozpočet, ktorý nebol vyčerpaný za obmedzenia z dôvodu nejakých prírodných daností. Tam je poznámka v monitorovacej správe, no neboli vyčerpané z dôvodu veľmi ťažkých, ťažkopádnych, hm, dodržiavania podmienok čerpania.
Pani ministerka, pýtam sa, prečo tieto nevyčerpané prostriedky neboli presunuté do kapitoly na úhradu kompenzácií vlastníckych práv ľudí, ktorí sú zasiahnutí, obrazne povedané, alebo dotknuté ich vlastnícke práva chránenými územiami Natura? V správach Európskej únie sa počíta, že zhruba 17 mil. eur, ktoré by pokryli vlastnícke práva. Títo ľudia sa právom sťažujú, právom sa toho domáhajú. Tiež vás vyzývam, aby ste vysvetlili, prečo, prečo v tejto veci nie je urobená lepšia, lepšia, á, lepšie hospodárenie s verejnými prostriedkami?
A úplne na záver, ešte mám minútu času, chcem poukázať na niekoľkokrát tu spomínaný zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskej pôdy a na jeho rozpor s Ústavou Slovenskej republiky. Ixkrát ste to povedali, ako zaňho hlásilo (pozn. red.: správne "hlasovala") väčšina tohto pléna a jedine tá slovenská Sloboda a Solidarita nehlasovala, nehlasovala zaň. No nuž musím vám povedať, že naozaj nehlasovali sme a celkom oprávnene vzhľadom na to, že niektoré ustanovenia sú v rozpore s ústavou a tento podnet pripravujeme a chceme podať na Ústavný, Ústavný súd. O čo ide? No neúmerne zvýhodňuje nájomcu na úkor vlastníka. A súkromný vzťah, ktorý tuná je, že bez, bez toho, aby keď vlastník nedá súhlas, tak sa to považuje za súhlas. To je niečo absurdné.
Čiže toto sú minimálne dve veci, okrem toho ešte aj ďalšia právna neistota z dôvodu prijatia tohto zákona, to sú argumenty (zaznievanie zvuku časomeru), pre ktoré náš návrh bude predmetom rokovania Ústavného súdu.
Ďakujem pekne za pozornosť.