Príjemné, dobré ráno. Vážený pán podpredseda, pán minister, kolegovia, kolegyne, zákon o rybárstve ako prvý. Verím, že rybári, tí sú zvyknutí stávať skoro ráno, tak (smiech rečníčky) možno, možno si niektorí aj naladia túto rozpravu, aby sa dozvedeli nejaké možno postrehy, poznámky k návrhu zákona o rybárstve.
Nechcem sa opakovať s tými témami, o ktorých som hovorila v rámci rozpravy v prvom čítaní, len stručne vymenujem také niektoré...
Príjemné, dobré ráno. Vážený pán podpredseda, pán minister, kolegovia, kolegyne, zákon o rybárstve ako prvý. Verím, že rybári, tí sú zvyknutí stávať skoro ráno, tak (smiech rečníčky) možno, možno si niektorí aj naladia túto rozpravu, aby sa dozvedeli nejaké možno postrehy, poznámky k návrhu zákona o rybárstve.
Nechcem sa opakovať s tými témami, o ktorých som hovorila v rámci rozpravy v prvom čítaní, len stručne vymenujem také niektoré okolnosti, ktoré sa mi nepozdávajú, ako sú riešené v návrhu, návrhu zákona. Myslím si, že mohli byť podrobnejšie vzhľadom na to, že máme tu na stole nový návrh zákona o rybárstve, že nejde o žiadnu novelu. Ale, pán minister, predstavujete prakticky nový zákon, ktorý tu platil niekoľko, zákon o rybárstve platil niekoľko rokov a v podstate nebol ani novelizovaný. A uznávam, že niektoré veci, ktoré v pôvodnom zákone sú, mohli byť upravené, zlepšené. Rozhodli ste sa ísť nie novelou, ale novým zákonom.
Možno bolo namieste aj rozhovoriť vôbec o koncepcii, o tom, či naozaj takto, ako to funguje, či je to, či je to ozaj tak ten zabehaný štandard, či je dobrý alebo, alebo nie. Ale zrejme z reakcie aj tej rybárskej verejnosti, ktorá je značne veľká, tak vyplýva, že asi im vyhovuje takáto, nejaké fungovanie prostredníctvom Slovenského rybárskeho zväzu, i keď musím povedať, že je to v rámci štátu neštandardné, keď vlastne štát svoje ústavné právo deleguje vlastne na občianske združenie, ktoré následkom, následne teda vyberaním aj členského disponuje relatívne veľkým objemom prostriedkov, kde rozpočet zhruba cez 5 mil. eur, čo nie je málo. A preto si myslím, že ani nie je, teda je namieste, lebo nie je mať dôvod obavu nejak delegovať nejaké povinnosti na túto organizáciu, keďže disponuje z týchto, týmito prostriedkami. Akceptujem to a v podstate nie to je meritom mojich pripomienok.
Ale chcem upozorniť na to, že ani v druhom čítaní neboli predložené zo strany ministerstva cez koaličných poslancov nejaké úpravy, na ktoré som upozorňovala, ako lepšia definícia príbrežného pozemku, presné vymedzenie pohybu na brehu a spôsob lovu napríklad v chránených územiach. Tento rozpor so zákonom o ochrane prírody, i keď je tam, by som povedala, pod čiarou poznámka, že sa vzťahuje len na pohyb zákon o ochrane prírody, keď to znamená, že vo vyššom stupni ochrany prírody, keď je zakázaný pohyb medzi, mimo, mimo chránených, teda vyznačených trás, tak ani, tak v podstate má sa vzťahovať aj na týchto rybárov.
Avšak na druhej strane sa tu hovorí o bivakovaní, stanovaní rybárov a tá kontrola napríklad pohybu rybárov v chránených územiach, kde vlastne kontrolu vykonáva stráž ochrany prírody, vlastne máme tam duplicitnú stráž a toto tiež mohlo byť nejakých spôsobom vyriešené, resp. zapojenie obidvoch stráží možnože do tiež kontroly niektorých činností jednej alebo druhej skupiny ľudí, ktorá sa pohybuje v týchto územiach.
Nie je to reflexia ani na tie pripomienky, čo môj predložil kolega Rado Pavelka, ohľadom rybárskej stráže a zaškolenia, ohľadom používania, by som povedala, úkonov hmaty, chmaty, hmaty a chmaty a používanie až slzotvorného plynu, používanie psa ako nástroja na zabezpečenie poriadku, že síce rybárska stráž musí podstupovať školenia a preskúšania z druhov rýb, avšak tieto bezpečnostné nejaké školenia na to, aby nemohol, napríklad neublížil druhému pri výkone svojej, druhému aby nebulížil (správne "neublížil"), tak tuná tieto školenia nie sú. Myslím, že je to výzva pre ďalšie, ďalšie nejaké preverenie dopadov tohto návrhu zákona. I keď treba povedať, že tá rybárska stráž vo veľmi podobnej formulácii bola aj v pôvodnom návrhu, teda v pôvodnom zákone, kde sa nachádza, avšak si myslím, keďže tu máme nový zákon, tak by tieto, jemne povedané, muchy mali byť odstránené.
Ďalšia vec, čo tu zostala otvorená, mne prichádzajú pripomienky aj ohľadom inváznych druhov rýb a tiež legislatívneho rozporu niektorých druhov, ktoré zákon o rybárstve nepovažuje za invázne, avšak zákon o ochrane prírody, resp. ich dopady na ochranu prírody môžu byť závažné, ako napríklad amur, tolstolobik a tieto druhy. A zrejme tiež by bolo vhodné, aby odborná verejnosť k tomuto zaujala stanovisko a v prípade, že dôjde k preukázaniu naozaj, že tieto, tieto nepôvodné druhy, veď poznáme ich z minulosti, naozaj sú to obrovské ryby, ktoré sa nachádzajú nielen v chránených územiach, ale aj v rôznych rybníkoch a štrkoviskách, tak nie vždy majú pozitívny dopad.
Chcela by som sa ale v dnešnej mojej rozprave venovať, venovať jednej závažnej veci, ktorú by som chcela, aj som sa rozhodla, že v rámci tých mojich pripomienok, ktoré som mala, že túto jednu navrhnem aj jej legislatívnu úpravu. A týka sa znečistenia svaloviny rýb rôznymi chemickými látkami. Robila som si analýzu, ako to vlastne v súčasnosti funguje a ako funguje aj informovať. K tejto téme by som sa chcela v rámci svojej rozpravy podrobne venovať, aby som vám preukázala, že naozaj to, čo navrhujem, je rozumné a verím, že je to, ochráni, bude v prvom rade slúžiť pre ochranu zdravia našich ľudí, ktorí možno v dobrej mienke, že sa zdravo stravujú, tak možno sa, tak ako pri vode, pitnej vode, kde nemajú dostatok informácií a pijú pitnú vodu, akože pitnú vodu, s toxickými látkami, tak podobná vec sa deje a môže diať aj v rybe ako potravine, ktorú ľudia konzumujú.
Táto analýza mi chýbala vo vašom materiáli a hovorím teda, som sa jej podrobne venovala. V diskusiách s odborníkmi som sa dozvedela, že monitoring sa robí, v podstate nie je to nič nové, že vlastne aj informácie sa zverejňujú a v podstate aj naďalej, že to zverejňovanie, je o ne záujem. Avšak pokým to nie je ustanovené presne v zákone ako povinnosť, tak aj to zverejňovanie je vlastne na uvážení jedného alebo druhého a vlastne tie informácie sa nedostávajú úplné a človek, ktorý by sa chcel dostať k týmto informáciám, vlastne ani nevie, kde ich má získať.
Na stránke Štátnej veterinárnej a potravinovej správy sa dočítame, že tzv. monitoring, nie takzvaný, ale monitoring poľovnej zveri a rýb, ktorý sa vykonáva práve na sledovanie kvality mäsa u poľovnej zveri a u rýb, je usmerňovaný podľa aktuálnych požiadaviek do oblasti s predpokladom environmentálnej záťaže.
"Pri laboratórnych analýzach s nálezom prekročenia platného maximálneho limitu sa zvažujú možnosti vykonania opatrení." Čiže už tuná upozorňujem na tie slovíčka, toto citujem, to mám skopírované zo stránky Štátnej veterinárnej správy. Čiže, áno, monitorujú predpokladané environmentálne záťaže, či vedia, kde sú to, je druhá vec, že či sú natoľko sofistikovaní, že si tie zoznamy nájdu. Ale to, čo tam vlastne je, že sa zvažujú možnosti, čiže nemajú povinnosť reflektovať na to, že tam tie, tá záťaž je, že to znečistenie je tam identifikované, ale majú možnosť zvažovať.
"Ak to okolnosti umožňujú," čiže zase máme tu podmieňovací spôsob, "došetrujú sa príčiny prekročenia platného maximálneho limitu, vydávajú sa pokyny a prijímajú sa opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov v zmysle platných právnych predpisov. Monitoring je zameraný na získanie informácií o voľne žijúcej zveri, t. j. vysoká zver, diviak a rýb, ide o dravé aj nedravé ryby vo vybraných," zase hovorím o vybraných, nie vo všetkých, kde sa environmentálne záťaže nachádzajú, ale vo vybraných, poviem ďalej v ktorých, "vo vybraných oblastiach Slovenskej republiky. Monitoring je zameraný na detekciu rezíduí chemických prvkov, kovov, arzén, olovo, ortuť, kadmium, nikel a polychlórovaných bifenylov a vyšetrujú sa aj rezíduá perzistentných organických polutantov, ako sú chlórované pesticídy a dioxíny."
No a na stránke Enviroportálu, to je stránka, ktorú spravuje ministerstvo životného prostredia, máme tiež vysvetlené, že čo je monitoring poľovnej zveri a rýb, tam je to trošičku obšírnejšie, avšak už to nie celkom korešponduje, čo má na stránke Štátna veterinárna správa, ktorá je tá, ktorá má vykonávať tie odbery. Na stránke Enviroportálu sa dočítame, že "monitoring poľovnej zveri a rýb sa realizuje od roku 1995. Jeho cieľom je získať podklady o hladinách kontaminantov, o výskyte gastrointestinálnych a pľúcnych parazitov u srncov, prípadne jeleňov" a tak ďalej "a u rýb, špeciálne vo východoslovenskom regióne". Čiže nie už v územiach s environmentálnymi záťažami, ale na stránke Enviroportálu sa explicitne hovorí výhradne o východoslovenskom regióne.
Od... Tá nejaká koncepcia, ktorá má monitorovať modelovú zver, bola prijatá v roku 2001, to je tiež na stránke Enviroportálu, a teda ako ryby slúžia ako významný bioindikátor kvality životného prostredia, čiže celkom správne, teda má sa monitorovať aj tieto ryby ako indikátor nielen z pohľadu zdravia, ako nejakej divožijúcej zveri, ale teda rýb divožijúcich, ale teda aj ako bioindikátor.
No a tuná ďalej na stránke Enviroportálu sa píše, že "na základe veľmi nepriaznivých výsledkov v roku 2002 u rýb sa program od roku 2003 rozšíril o monitorovanie výskytu kontaminantov u rýb vo východoslovenskom regióne okres Trebišov, Michalovce. Do monitorovania sa okrem Zemplínskej šíravy zahrnuli ďalšie rieky ako Laborec, Uh, Latorica, Ondava". Čiže máme už tuná poznatky, že teda nielen východoslovenský región ako taký, ale už sa tu rozšírili niektoré, niektoré lokality.
No a potom ďalej, keď som si vytiahla správy, tak sa tam píše o tom, že "realizáciu monitoringu, vypracovanie metodiky, plán odberov vzoriek, vykonanie analýz a príprava ročných správ koordinuje Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky. Odbery vzoriek v jednotlivých lokalitách zabezpečovali dvakrát ročne pracovníci regionálnych veterinárnych a potravinových správ. A analýzy sa robili v ústavoch v Bratislave, Dolnom Kubíne, Košiciach a Nitre".
Hovorím tu o tom, že nezavádzam žiadnu novú povinnosť, to znamená, žiaden nový dopad na štátny rozpočet s tým, aby sa robili podrobnejšie analýzy a aby sa vlastne naozaj identifikovali územia s environmentálnymi záťažami, a nielen nimi, ale aj územia s možnými environmentálnymi škodami, to znamená, že environmentálna záťaž je to, čo sa stalo v minulosti do roku 2007. To sú vlastne tie staré skládky, ktoré sú v zozname starých environmentálnych záťaží, ktoré má Slovensko, štát veľmi dobre zmapované.
A od roku 2007, ak vznikla nejaká nová skládka alebo nejaká havária nastala v nejakej prevádzke, to už je vlastne environmentálna škoda, na ktorú sa nevzťahuje zákon o environmentálnych záťažiach. Čiže treba už dnes ísť aj do tejto časti, to znamená do území, do miest, ktoré, kde sa stala environmentálna škoda, to znamená, bola identifikovaná nejaká havária, že sa pretrhla hrádza, došlo k nejakému úniku látok alebo kde teda takéto riziko hrozí.
Takže na toto by som chcela upozorniť a tak na toto reflektuje aj ten môj návrh zákona.
Takže máme už nejaké monitoringy, zistia, Štátna veterinárna správa zistí znečistenie a teraz čo sa deje s týmito zisteniami. Vidím tu veľkú paralelu s tým, čo som povedala v úvode, že aj pri znečistení podzemnej vody v miestach, ktoré môžu slúžiť ako zdroje pre pitnú vodu, SHMÚ alebo iná inštitúcia životného prostredia, alebo aj môže to byť prevádzkovateľ nejaký, identifikuje takúto látku, ktorá môže znečistiť, zverejní ju podľa svojej vôle na stránke svojho, na svojej webstránke a ďalej sa táto informácia nedostáva. To znamená, že resp. dostane sa iba do niektorých organizácií, ktoré ju zverejnia podľa vlastného uváženia.
Zo stránky Štátnej veterinárnej správy sa dočítame, že oni tieto, keď zistia, posielajú túto informáciu Slovenskému rybárskemu zväzu. Avšak keď si otvoríme stránku Slovenského rybárskeho zväzu, kde v rámci aktualít visia oznamy s dátumom od 1. februára 2015, teda pozerala som to 11. júna 2018, visí tam len jeden jediný oznam, a to s dátumom 2. januára 2018, kde sa píše doslova: "Oznamujeme všetkým rybárom, držiteľom platných povolení na lov rýb na rok 2018, že z dôvodu zaznamenaného zvýšeného obsahu ortuti v svalovine boleňa dravého a zubáča veľkoústeho Regionálna veterinárna a potravinová správa v Liptovskom Mikuláši vydaným opatrením č." to a to "zakázala privlastňovanie týchto druhov rýb od 1. januára 2018 na rybárskom revíri č. VN Liptovská Mara až do jeho odvolania. Slovenský rybársky zväz, rada Žilina oznamuje členom Slovenského rybárskeho zväzu, že lov týchto druhov nie je zakázaný, avšak lov je možný realizovať výhradne formou lovu chyť a pusť."
To znamená, od 1. februára 2015 dodnes ako keby jediný, jedno miesto na Slovensku malo výskyt rýb s obsahom, zvýšeným obsahom nejakej chemickej látky. No, ale ak si otvoríme výročnú správu Štátnej veterinárnej správy a pozrieme si výsledky monitoringu poľovnej zveri a rýb, tak sa dočítame, že v roku 2017 bolo odobratých 42 úradných vzoriek rýb, z ktorých nevyhovujúcu hodnotu pre obsah vysokého kontaminantu bolo 11 vzoriek. A napríklad všetky vzorky, boli to vzorky odobraté na Zemplínskej šírave, výpustný a nápustný kanál.
Ďalšie, tuná treba povedať, že od roku 2005 regionálna veterinárna a potravinová správa vydala rozhodnutie, v ktorom po vyhodnotení možného závažného rizika pre zdravie ľudí a vzhľadom k dlhodobému výskytu nadmerného množstva PCB v rybách nariadila opatrenia pre miestny rybársky revír spôsob lovu chyť a pusť, ktoré je doteraz v platnosti. Avšak tento oznam na stránke Slovenského rybárskeho zväzu nie je. To znamená, nový rybár sa o tejto informácii v podstate nemá ako dozvedieť.
Zostávame stále v roku 2017, to znamená v tom dvojročnom období, kde sú aktuálne oznamy na stránke Slovenského rybárskeho zväzu, kde sa hovorí, že v rámci monitoringu rýb boli vyhodnotené ako nevyhovujúce aj vzorky v Liptovskom Mikuláši. To je tá jediné oznam, ktorý na stránke, na stránke visí, a teda je, bol tam zvýšený obsah ortuti a robí sa tam došetrovanie, boli odobraté vzorky kontrolné, ktoré potvrdili, že obsah týchto látok je nevyhovujúci.
Avšak ďalšia informácia z toho istého roku vo výročnej správe veterinárov je, že sa našli aj nadlimitné hodnoty vzoriek na rieke Nitra v lokalite Zúgov nad vodnou elektrárňou. Tuná boli tiež prekročené hodnoty ortute a ako dôvod nadlimitného nálezu je predpokladaná environmentálna záťaž.
Keď som si otvorila stránku Miestneho rybárskeho zväzu v Nových Zámkach, tak o tejto informácii tam nie je zmienka, avšak je tam informácia o čipovaní rýb, čiže píše sa tam, že sa tam monitoruje sa funkčnom rybovodu, takže ryby boli čipované, a teda takéto ryby, ak rybár chytí, tak ju musí vrátiť naspäť, naspäť do vody. Ale o tom, že vlastne v svalovine rýb sa našla ortuť, tam informácia nie je.
A tu treba ešte ale povedať, že zase je tam informácia o tom, že Slovenská poľnohospodárska univerzita robila v roku 2017 vedeckovýskumnú činnosť na rieke Nitra, kde vlastne sa preukázalo, že ryby, že ry..., teda svalovina rýb v tejto časti obsahuje viac ťažkých kovov a že ryby, ktoré sa dožívajú dlhšieho veku a žijú v kontaminovanom prostredí, kumulujú tieto nebezpečné látky a sú ohrozením pre zdravie. Avšak ďalšia informácia podobná, ako je jediná na stránke Slovenského rybárskeho zväzu, tam nie je.
Ďalšia, stále hovorím o roku 2017. Ďalšia nadlimitná vzorka bola odobratá inšpektorom v Šali a je to vzorka na rieke Váh, lokalita Hetmín. Tuná vzorka nevyhovela, avšak pre úplnosť treba povedať, že kontrolná vzorka, keď sa robilo došetrenie, tá už bola, tá už bola vyhovujúca.
Avšak, keď si otvoríme stránku Miestneho rybárskeho zväzu v Šali, tak sa tam píše, že teda boli urobené odbery rôzne na sumec, kapor, pleskáč a posudok je v súlade s nariadením komisie. Čiže žiadne ani obozretnosť, ani to, že bola nameraná, budú sa robiť kontrolné vzorky, tam nie sú.
Keď ideme do starších výročných správ, rok 2015, tak opätovne sa tu hovorí o Zemplínskej šírave, o rieke Nitre, o rieke Bodrog a ako dôvod nadlimitného nálezu ortuti vo vzorke rýb je predpokladá environmentálna záťaž.
Tieto informácie sa vo výročných správach objavujú od roku 2006; 2006 je prvá výročná správa, ktorá je zverejnená, a hovorí sa tam o už, vlastne o týchto súvislostiach. Samozrejme, ako najdôležitejšie alebo najzávažnejšie v tom čase sa hovorí o Zemplínskej šírave, resp. o východe, kde citujem z tej výročnej správy, sa hovorí, že "pravdepodobnou príčinou výskytu pozitívnych nálezov je environmentálna záťaž PCB pôvodom z Chemko Strážske a pravdepodobná kontaminácia životného prostredia ortuťou s následnou bioakumuláciou v rybách vzhľadom sa spôsob života tejto ryby". V druhom prípade bola analyzovaná vzorka jalca dravého na rieke Bodrog pri obci Viničky, ktorá nevyhovovala hodnoty obsahu sumy pre PCB.
V roku 2015 bol z financií ministerstva pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja robený mimoriadny odber rýb z vodnej nádrže Zemplínska šírava, kde sa teda tiež robilo sedemnásť úradných vzoriek a v rámci šetrenia sa zistilo zo sedemnástich deväť ako nevyhovujúcich.
Avšak keď si pozreme úradné záznamy na stránke miestneho rybárskeho zväzu, tak o tejto informácii tam nie je informácia. Je tam, ale v onom čase tam bol úplne iný oznam, a to, že "sa zakazuje lov rýb v rybárskom revíri výpustný kanál Zemplínska šírava vo vzdialenosti 200 metrov od telesa hrádze z dôvodu začatia rekonštrukcie priepadu a kanála vodnej stavby".
Tu chcem na týchto konkrétnych príkladoch poukázať, že naozaj, že tie informácie, že je benevolencia na tom, ako sa s touto závažnou informáciou o tom, že v svalovine rýb sa môžu nachádzať kontaminanty toxické pre zdravie človeka, keď ich bude konzumovať, že sa s touto informáciou nenakladá rovnako.
Chcem poukázať na to, že minimálne od roku 2009 vieme o tom, že vody Malého Dunaja sú znečistené skládkou vo Vrakuni, že sú znečisťované aj haváriami z odpadového, zo Slovnaftu. A napríklad monitoring rýb na Malom Dunaji sa, som nezaregistrovala, že by sa v nejakých ostatných rokoch robil. A videli sme, čo sa stalo minulý týždeň na Malom Dunaji. Obrovská škoda environmentálna a nemyslím si, že dôvodom bolo nejaká havária na čističke odpadových vôd. Mojím názorom je, že ak tam niečo bolo, bolo to v kombinácii s vyplavením nejakého väčšieho množstva toxických látok z vrakunskej skládky.
A prosila by som vás, pán minister, požiadať, aby ste sa tejto téme podrobne venovali. Ja som požiadala o zaslanie protokolov analýz z týchto rýb, aký bol dôvod takéhoto masívneho úhynu. A taktiež vzhľadom na začínajúcu letnú sezónu by som vás chcela požiadať, aby ste vyslali pracovníkov Slovenského vodohospodárskeho podniku spolu s veterinármi, aby urobili sanáciu územia od týchto uhynutých rýb, pretože začínajú rôzne splavy, začínajú prázdniny o chvíľočku a naozaj tie zábery, a nielen tie, ktoré boli na, á, medializované cez videá, ale aj ľudia, ktorí tam žijú a osobne ich poznám, potvrdili, že to množstvo rýb uhynutých na brehoch je enormné a môže naozaj ohroziť, ohroziť zdravie. Samozrejme treba prizvať aj Slovenský rybársky zväz. A bola by som rada, pán minister, keby ste proaktívne informovali verejnosť, ako sa, ako sa bude s týmto, ako sa vyrieši táto environmentálna škoda.
Z týchto všetkých dôvodov, ktoré som vám povedala, chcem teraz vám predložiť pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý rieši povinnosti a jasne ukladá systém, akým spôsobom sa majú tieto informácie o monitoringu rýb odovzdávať, komu a kto ich má povinnosť zverejňovať tak, aby bolo jednoznačné a jasne dohľadateľné komukoľvek. To znamená aj pravidelnému rybárovi v nejakom revíri, ale aj nejakému rybárovi, ktorý chce ísť na dovolenku a zakúpiť si rybárske povolenie niekde, aby mal túto informáciu, či ryby, ktoré tam bude chytať, sú konzumovateľné a neotroví svoju, svoju rodinu. Myslím si, že tá informácia okrem, tak ako zavádzate vy, že tam zo strany veterinárov musí prísť na ministerstvo životného prostredia, áno, lenže tam nesmie zostať niekde v šuplíku, ale myslím si, že tá povinnosť toho, kto tú informáciu má, je najmenej, aby ju zaslala ďalším. To znamená Slovenskému rybárskemu zväzu, resp. inému užívateľovi rybárskeho revíru, lebo nemusí to byť vždy len Slovenský rybársky zväz, a, samozrejme, obci v katastrálnom území, v ktorom takéto zistenie bolo, aby aj tí miestni obyvatelia túto informáciu mali.
Ja by som chcela zároveň aj poprosiť ešte pána spravodajcu, aby o tomto mojom návrhu dal hlasovať nie dnes, ale aby uplynula tá lehota 48 hodín, aby sa o návrhu hlasovalo neskôr, aby sa pán minister mal možnosť s mojím návrhom oboznámiť, i keď bol zverejnený už včera ráno, takže predpokladám, že ho má. (Zaznievanie zvuku časomeru.)
A chcela by som taktiež poprosiť, aby sa o bode 1 pozmeňujúceho návrhu hlasovalo osobitne. To znamená, že by sme, budeme o ňom hlasovať o bode 1 a potom spoločne o ostatných bodoch 2 až 6.
A teraz by som prečítala ten pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Čiže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Anny Zemanovej k vládnemu návrhu zákona o rybárstve a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.
1. V čl. I § 8 ods. 3 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: "zabezpečí zistenie príčin prekročenia platného maximálneho limitu, vydáva pokyny a prijíma opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov."
2. V čl. I § 8 odsek 4 znie: "(4) Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky o výsledku monitoringu rýb bezodkladne informuje ministerstvo životného prostredia, obec, v katastri ktorej sa lovný rybársky revír nachádza, a Slovenský rybársky zväz alebo iného užívateľa; ministerstvo životného prostredia, Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky a Slovenský rybársky zväz alebo iný užívateľ výsledok monitoringu rýb zverejňujú na svojom webovom sídle."
3. V čl. I § 36 písm. t) sa na konci pripájajú tieto slová: "ako aj zverejňovaním výsledkov monitoringu rýb podľa § 8 ods. 4,".
4. V čl. I § 36 sa dopĺňa písmenom w), ktoré znie: "w) zverejňuje zoznam rybárskych revírov ohrozených starou environmentálnou záťažou45) alebo environmentálnou škodou.46)".
Poznámky pod čiarou k odkazom 45 a 46 znejú:
"45) Zákon č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 49/2018 Z. z.
46) Zákon č. 359/2007 Z. z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."
V nadväznosti na vloženie nových odkazov a poznámok pod čiarou k nim sa zmení číselné označovanie nasledujúcich odkazov a poznámok pod čiarou k nim.
5. V čl. I § 38 sa doterajšie znenie označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie: "(2) Obec zverejňuje na svojom webovom sídle výsledky monitoringu rýb, ktoré jej boli oznámené podľa § 8 ods. 4."
6. V čl. I § 42 sa dopĺňa písmenom p), ktoré znie: "p) zverejňovaním zoznamu rybárskych revírov ohrozených starou environmentálnou záťažou alebo environmentálnou škodou aktuálnych k 1. aprílu kalendárneho roka."
Ďakujem pekne. Dočítala som pozmeňujúci návrh.
Skryt prepis
