Videokanál poslanca

Vážený pán podpredseda, pán minister, ďakujem pekne za slovo. Takže v podstate pokračujem v diskusii, v rozprave k zákone o odpadu, táto tlač 1071 hovorí aj zavádza cez pozmeňujúci návrh, ktorý bol predložený vo výbore a schválený, tak sa zavádzajú aj nové povinnosti, ktoré v podstate nikde inde nie sú, ale sú zavedené u nás a to sú, vlastne sa zavádza nejaké ciele separovaného zboru, zberu. Nie síce ciele pre recykláciu, ale ciele separovaného zberu, a to ešte k tomu nie k ultimu roka, ale sa budú tieto ciele musieť plniť v priebehu roka, to znamená v polroku.
To znamená, ďalšie, že bude spôsobený chaos. Nie je jasné ani zadefinované, akým spôsobom sa budú tieto povinnosti a ciele líšiť od ostatných cieľov stanovených v odpadovej legislatíve. Určuje sa nejaké ciele pre, pre polrok, ktoré bude potrebné vyzbierať v mestách a obciach. No toto číslo vôbec nevieme, na základe čoho bol stanovené, a na rozdiel od toho filozofie, že za vyseparované, na vyseparované odpady z obalov, ktoré idú na recykláciu, má zodpovedať výrobca, vy vlastne prenášate tú zodpovednosť teraz na obce a mestá. Čiže toto nie je, nie je správne a bude aj ťažko, ťažko vlastne hodnotiť, akým spôsobom sa budú tieto dva ciele porovnávať, čiže mení sa, meníte princíp, resp. zavádzate nové pravidlo, ktoré už dosť v chaotickom zákone spôsobí podľa mňa ešte väčšie, väčšie nejasnosti. Čiže je to v podstate nastavené istým spôsobom nespravodlivo, nespravodlivo voči obciam a mestám, keď im sa ukladajú nejaké ciele pre separáciu, pretože za separovaný, za separáciu zodpovedá organizácia zodpovednosti výrobcov, na ktorú má, vlastne s ktorou má uzatvorenú zmluvu samospráva, a tú zodpovednosť za kvalitu tej separácie by mala zodpovedať táto príslušná OZV-čka.
Čiže predkladáte návrhy zákona, ktorý nenadväzuje na nejaké pravidlá, ktoré uznávam, že sú veľmi nejasné, takže je asi ťažko nadväzovať na niečo, v čom, v čom všetci v podstate majú pomaly chaos, už aj ľudia, ktorí sa odpadovému hospodárstvu venujú podrobne, a nielen teda okrajovo, ale už aj títo ľudia začínajú mať problém ten zákon čítať, pretože on sa ani pomaly, keď si ho vytlačíte, ako by ste ho mali v úplnom znení, a vzápätí na ďalšej schôdzi dochádza k ďalším zásadným zmenám. Viem, že máte neľahkú situáciu, ale zaujímali by ma, akú vlastne máte koncepciu, čo týmto chcete, chcete dosiahnuť, pretože nejaký cieľ zrejme teda je dosiahnuť dobrú odpadovú legislatívu, lenže tieto kroky, ktoré, s ktorými sme, ktorých sme svedkami, sú vlastne také ad hoc. Proste raz sa rieši čili, potom hota a chýba nám vlastne jasná vízia, akým spôsobom chcete ciele, ktorými sme aj viazaní európskou legislatívou, dosiahnuť. Očakávam nejaké koncepčné zmeny, ktoré by jasne zadefinovali, že áno, týmito zmenami, navrhovanými úpravami sa uprace nejaký legislatívny chaos alebo aplikačná prax sa vyjasní. Bude takáto a takáto motivácia pre OZV-čka, motivácia pre obce a mestá, ale nielen samospráva ako taká, ja samosprávu vnímam, že sú to, to sú aj občania. Čiže to nechcem deliť občan a samospráva, samospráva je aj ten občan. V prvom rade je to občan.
Tak toto, toto sú moje výtky, pán minister, a, žiaľ, tento zákon nebudeme môcť podporiť ako ani iné zákony v odpadovej legislatíve, pokým naozaj nebudú jasne podložené analýzami a koncepčnými víziami, ktoré budú jasné a naplniteľné.
Ďakujem pekne za slovo.

Súhlasím s vami, že ten poplatok je treba zvýšiť, lebo je enormne nízky, a v podstate keď je to verzus služba - cena a ide sa len po cene, tak je to tak, ako hovoríte. Avšak, žiaľ, nie v každej obci to funguje tak, že zvýšením recyklácie sa znížili poplatky. Možno u vás áno, vy ste pomerne zodpovedné, zodpovedné mesto, ale čo sa týka aj minulosti, keď sa zavádzali veci, vyššia, veci, vyššie systémy na recykláciu, bolo hovorené občanom: bude vám znížený poplatok. No ukážte mi jednu obec, kde sa tento poplatok znížil. Nikde. Obce si ponechali ten poplatok, ktorý mali stanovený v minulosti, si ho nechali, peniaze čerpajú do vlastného systému a teraz nikto ho, nikto, teda nepoznám obec, ktorá by v dôsledku vyššej separácie naozaj znížila v čo len všeobecne záväznom nariadení poplatok za miestny odpad. Pochybujem, že to urobia aj teraz. Žiaľ, je to práve naopak, že budú mať motiváciu, aby ten poplatok zvýšili, a možno teda ekonomickým tlakom sa budú snažiť, odôvodňovať to ekonomickým tlakom na občanov, že poďte recyklovať, zbierať, separovať odpad a budete menej platiť, ale, žiaľ, zatiaľ ani zákon o miestnych poplatkoch nie celkom korešponduje s touto snahou. Ani prax taká nie je.

Ďakujem pekne za slovo. Prichádzajú nám na rad dva zákony o odpadoch. Škoda, že sme nezlúčili rozpravu v týchto dvoch bodoch, pretože ono sa to navzájom prelína, takže pokúsim sa aj ja moju reč nejako rozdeliť, takže...
Pán minister, prichádzate s návrhom zákona na zvyšovanie skládkovacích poplatkov. Je to ako jedno z opatrení, ktoré má priviesť, primäť zvýšiť podiel recyklovaných vyzbieraných, podiel vyzbieraných plastových odpadov z obalov a zvýšiť podiel recyklácie. Ako je to jeden krok, je to krok A, ale pýtam sa, čo bude ten krok B, keď... Ako zlepšíme to triedenie a recykláciu? Lebo len zvýšením poplatku bude záťaž, finančná záťaž vlastne na obce a samosprávy, keďže budú musieť skládkovať za zvýšené, zvýšené peniaze, ak sa nezlepší systém triedenia a následnej recyklácie. Aká motivácia okrem teda takýchto finančných, finančných sankcií, dá sa povedať, zo strany zvýšenia poplatkov na stranu samosprávy, aká motivácia bude pre tie zberové spoločnosti, aby pomáhali zvýšiť triedený, triedený zber? Pretože takáto výška poplatku nemusí nevyhnutne viesť k motivácii triediť a recyklovať odpad. Totižto aj tie príjmy, ktoré budú zo skládky, idú do Environmentálneho fondu a nie je jasné, ako sa budú tieto poplatky prerozdeľovať. A môže aj toto vzbudzovať pochybnosti a nevôľu.
Je to vec, o ktorej sme hovorili aj v prvom čítaní, že nie je, nie sú jasne dané pravidlá prerozdeľovania Environmentálneho fondu, pričom tie návrhy sú tam, že uchádzať sa môžu o podiel z Environmentálneho fondu tie obce, ktoré vlastne lepšie recyklujú. Čiže opätovne je tam, nie je tam ten jasne vyznačený ten motív, motivácia na zvýšenie recyklácie, keď teda upustíme od toho, že dobrovoľná motivácia by bola tá najsprávnejšia, ale, žiaľ, nie je to tak.
Chcem sa opýtať, čo bude, čo bude ďalej. Aký máte krok B? Je to napríklad návrh zálohovania PET fľaší ako jednej vybranej komodity? Už ste sa vlastne nechali počuť, že takúto úvahu na ministerstva spracúvate. Mňa by zaujímali analýzy, či máte spracovaný nejakú ekonomickú analýzu efektivity takéhoto opatrenia, o ktorom sa tu šušká, že by mohlo byť, čo to bude stáť.
A hlavne ma zaujíma, aký to bude mať dopad na celkovú podiel recyklácie aj iných plastov, pretože keď si len vyberieme tú čerešničku, čo sú tie plastové fľaše, ktoré sú nejakou najcennejšou komoditou pre recyklátorov, tak môže sa stať, že jednoducho verejnosť bude reagovať tým, že áno, sústredí sa na podiel z recyklácie týchto fliaš, ale nebude dostatočné motivovanie triediť tie ostatné plasty, a pritom si treba uvedomiť, že podiel plastových odpadov v rámci fliaš je na trhu, trhový podiel zhruba 4 až 6 %, čiže veľmi, veľmi nízky. A toto opatrenie, ktoré, o ktorom teda uvažujete a bola by som rada, keby sme sa mohli o tom viacej baviť predtým, než prídete s naozaj nejakým konkrétnym návrhom, aby tá, tie analýzy boli jednoznačné, aby, že vlastne nemusí primäť k dosiahnutiu tých recyklačných cieľov, ktoré, ktoré máme, a tie nástroje, ktoré teda chcete použiť. Jeden z tých nástrojov, ako som povedala, je aj zvýšenie toho skládkového, čo teda je aj v intenciách odporúčania Európskej komisie, že áno, treba s týmto robiť. Je to pravda, skládky u nás sú veľmi lacné a stávajú sa úplne nepochopiteľné veci, že aj tam, kde je termické zhodnotenie týchto plastov alebo komunálneho odpadu, tak samosprávy, konkrétne v Bratislave, som to hovorila v predchádzajúcom vstupe pri prvom čítaní, proste idú po cene, a keďže skládkovanie bolo lacnejšie ako, ako termické, tak to dávajú na skládky. A ešte k tomu to dávali aj na skládky, ktoré nemali všetky povolenia v poriadku.
No len hovorím, dávate bod, krok A, ale ten krok B zostáva, zostáva tak stagnovať aj v súvislosti s tým, že od roku 2016 ide vlastne už o šiestu novelu zákona, a pritom pri každej tej novele sa robia nejaké úpravy v rámci triedeného zberu, ktoré deformujú, deformujú tento systém namiesto toho, aby ho rozvíjali do nejakých dobrých, dobrých motivačných postupov.
Taktiež je to aj krok, ktorý novela zavádza, zaviedla povinnosť pre organizácie zodpovednosti výrobcov mať uzatvorenú zmluvu len s takým počtom obcí, v ktorých žije primerané množstvo obyvateľov, a k ich trhovému podielu medzi výrobcami, ktorí na trh uvádzajú výrobky v obaloch. Čiže toto, model, ktorý je napojený na počet trvalo žijúcich obyvateľov v obciach, nie je úplne, úplne dobrý. Vidíme to mnohokrát, práve obce, kde tá migrácia obyvateľstva na Slovensku je pomerne veľká. Na jednej strane ľudia žijú v Bratislave, kde nie sú prihlásení k trvalému pobytu. To znamená, ten trh, tie čísla sa v Bratislave jednoduchšie dosiahnu ako v iných obciach, kde vlastne tí ľudia nežijú, ale sú tam trvalo prihlásení a musí dôjsť teda k vyzbieraniu toho trhového podielu.
Dochádza tu vlastne k deformácii a hry rôznych, rôznych čísiel, kde títo, tieto OZV-čka nie sú motivované a ani obce nie sú motivované lepšie triediť, ale skôr ide o to, aby sa dosiahla dohoda s výrobcami na zníženie vlastne poplatku za vyseparovaný, vyseparovaný zber a vlastne aj tie OZV-čka nemajú svoju priamu motiváciu k tomu, aby posilňovali ten zber. Treba sa zamyslieť nad tým, aby ten systém možno aj na dobrovoľnej báze fungoval inak, možno aby obyvateľ sa mohol zapojiť do nejakého systému evidencie, celoslovenského systému, zatiaľ na dobrovoľnej báze, kde by možno ten obyvateľ, čo Košičan alebo z Košického kraja žije v Bratislave, aby svoj odpad dokázal, vyseparovaný odpad dokázal evidovať a aby sa dajme tomu mohol započítať do vyseparovaného zberu v jeho trvalej obci, kde on trvalo, trvalo žije, pretože ide nám o ciele dosiahnutia za celé, celé Slovensko, a nielen za jednotlivé obce, čo, samozrejme, je v tej skladačke nejaký krok, ale zjavne tento, táto väzba na trvalo žijúcich obyvateľov nie je správna. Okrem toho aj v rámci toho, aké čísla sa používajú pre evidenciu, či sú to zo sčítania ľudu, alebo sú to, alebo sú to ľudia, ktorí sú evidovaní v centrálnom registri obyvateľstva.
Takže tento parameter - počet obyvateľov verzus trhový podiel - nemusí prinášať želanú vyrovnanosť systému a je to skôr, možno bude do budúcna problém, ako, ako motivácia.
V tom, v tejto chvíli by som také nejaké stanovisko k tomuto zákonu ukončila v tejto tlači 1070 a v podstate budem pokračovať potom v rámci tlače 1071, pretože to navzájom súvisí, čo sa týka cieľov dosiahnutia zberu a podobne.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem pekne za slovo. Martin, si sa zmienil o písomne zatiaľ len predloženom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Antala, uvidíme, teda keď ho prednesie, ako zdôvodní tento návrh, hlavne bod 1, kde sa vypúšťa novelizačný bod 9. A ty si sa teda naklonil k pánovi ministrovi, že či ide o odstránenie duplicity, a on prikyvoval hlavu, že áno, no neviem, ja teraz keď to hľadám tuná v zákone, nezdá sa mi, že ide o odstránenie duplicity, a práve mám obavu, či tuná nie je práve tá kuleha, o ktorú, na ktorú si mal trošku obavy z nej, ja taktiež.
Takže poprosím ťa, aby si sa taktiež pozorne pozrel na ten zákon, a to, čo sa pozmeňujúcim návrhom chystá, aby sme vedeli prípadne zareagovať. Bolo mi ľúto, ak by nebol dostatočne tento návrh zdôvodnený, aby sme kvôli tomuto nemohli podporiť návrh zákona, pretože si tiež myslím, že je potrebný, a súhlasím s tebou, že je to biznis, ktorý, ktorý, žiaľ, je veľkou environmentálnou, poznačený veľkou environmentálnou kriminalitou aj na Slovensku, a rozumiem, že množitelia a chovatelia sa tomuto bránia, avšak tá ochrana biodiverzity zemegule je veľmi dôležitá.

Pán kolega, s jednou vecou by som nesúhlasila a s tým, čo ste v úvode povedali, že tento zákon je potrebný.
Ja si myslím, že tento zákon nie je potrebný, pretože upravuje väčšinu povinností existujúci zákon o vodách, a to v § 31, ktorý sa výlučne venuje chráneným vodohospodárskym oblastiam. Ak bolo treba nejakú novelu, malo sa ísť touto cestou, a nie vynímaním do osobného, osobitného zákona, lebo to spôsobí práve len ten legislatívny chaos a problémy v aplikačnej praxi. Totižto chránené vodohospodárske oblasti sú okrem tohto § 31 následne upravené vo vyhlá..., v príslušných vyhláškach a pre Žitný ostrov v nariadení vlády.
Čiže ak lex Žitný ostrov mal byť menený, tak, pán minister, dva a pol roka ste vo vláde, mohli ste dať návrh na úpravu alebo nové nariadenie vlády, resp. urobiť vyhlášku k tomuto zákonu.
Čo sa týka tých poľnohospodárov, tak myslím si, že, že tí poľnohospodári nie sú nejako teraz nadmieru viacej zaťažení, ako to je v súčasnom zákone a v súčasných vyhláškach, pretože aj dnes majú v týchto chránených vodohospodárskych oblastiach isté regulácie v hospodárení a aj výkazníctvo. Takže v tomto bode, toto by som nie vytýkala ako takú tú hlavnú, hlavnú tému.
A ešte jedna vec. Súhlasím úplne s vami, že zákon o rybárstve, ktorý sa tu prilepil v druhom čítaní, je v rozpore s Legislatívnymi pravidlami vlády, a ako také, pán minister, je to vlastne protizákonný postup, ktorý, žiaľ, tuná v parlamente sa zo strany koalície bežne, bežne aplikuje, ale nie je to správne a dehonestuje to aj... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

Pán kolega, by som vás odporučila prečítať si dôsledne § 8, kde sa jednoznačne ukladá kontrola obmedzení činností podľa § 3 ods. 3, ktoré, ktorý je celý o tom, čo sa zakazuje na chránenej vodohospodárskej oblasti, a túto kontrolu presúva rezort ministerstva životného prostredia na ministerstvo pôdohospodárstva. Toto v pôvodnom návrhu, ktorý bol v medzirezortnom pripomienkovacom konaní, takáto formulácia nebola. To je novinka, ktorú prináša pán minister, priniesol do vlády a do parlamentu.
A čo sa týka Úradu verejného zdravotníctva, áno, tam bol aj zotrváva chaos a neplatí to, čo povedal pán minister, že práve sa posilňuje kontrola a informovanosť verejnosti ohľadom kvality podzemných vôd, pretože tuná vlastne zase sú tie ustanovenia úplne vágne a chýba tu kontrola a účinný výkon nad tým, nad zisteniami. A taktiež to, čo aj v tom pôvodnom návrhu, ktorý som tiež kritizovala, ale bolo to tam lepšie uvedené, kde vlastne bola povinnosť informovať, tak teraz to zostáva na úvahe tých orgánov, či nejakú informáciu zverejnia alebo nezverejnia. Čiže opätovne sa bude selektovať množstvo informácií, ktoré občan, obyvateľ chránenej vodohospodárskej oblasti dostane a taktiež aj prevádzkovateľ alebo samospráva. Ale nielen oni, ale pretože to sú poklady Slovenska, nerastné suroviny, pitná voda, ktorá je pokladom nás všetkých, a preto máme právo tieto informácie mať, a nie takýmto vágnym spôsobom umožňovať, vlastne spôsobovať chaos v legislatíve.
Čiže to, čo vy hovoríte, ste nereagovali úplne na moje, moje slová, reagovali ste na to, čo som hovorila na výbore, ale v poriadku.

Vážený pán podpredseda, pán minister, kolegovia, kolegyne, máme tu návrh zákona, ktorý má vysoké ambície, a to ambíciu chrániť najväčšie vodohospodárske zásoby podzemnej pitnej vody na Žitnom ostrove. Pán minister predkladá návrh zákona, ktorý papierovo má túto ambíciu.
Žiaľ, hrozí práve opak. A domnievam sa, že toto divadlo, ktoré tu dnes máme s týmto zákonom, je divadlom na prekrytie škandálov, ktoré sa dejú na Žitnom ostrove už niekoľko mesiacov, kde rezort životného prostredia absolútne fatálne zlyháva spoločne aj so Štátnou vodnou správou v gescii ministerstva vnútra. Svedčia o tom zistenia polície, zistenia korupčných škandálov, zistenia toho, že Slovenská inšpekcia životného prostredia, okresné úrady a samotné ministerstvo životného prostredia v danom území nekoná, hoci má plnú kompetenciu v súčasných zákonoch konať a chrániť tento Žitný ostrov. Návrh zákona, tak ako je predložený, je úplne zbytočný a nie je potrebné v legislatívnej úprave Slovenskej republiky vynímať ochranu vodohospodárskych oblastí pod samotný zákon. Totižto tento počin prinesie legislatívny chaos, nejasnosti v aplikačnej praxi a tým bude nahrávať tým subjektom, ktorým vyhovuje zmätok, neporiadok a nejasné pravidlá.
Už v prvom čítaní, vlastne v medzirezortnom pripomienkovacom konaní bolo daných množstvo pripomienok. Bola daná hromadná pripomienka občianskej odbornej verejnosti, ktorá poukazovala na množstvo nedostatkov pôvodného návrhu. Do parlamentu a predtým ešte do vlády sa dostal návrh ešte „v kvalitnejšej“, v úvodzovkách kvalitnejšej podobe, kde ministerstvo životného prostredia sa vzdáva svojich kompetencií a presúva kontrolnú činnosť do úplne iného rezortu, a to pod rezort ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
Tým, že vlastne v zákone o vodách odkazuje, že ochrana a vyhlasovanie chránených vodohospodárskych oblastí sa bude riadiť osobitným zákonom, vyníma tieto územia spod zákona o vodách. A len v tých ustanoveniach, kde sú odkazy na jednotlivé paragrafy, sa bude musieť konania riadiť zákonom o vodách. Prináša neprehľadnosť a nie to, čo pán minister hovorí a deklaruje, že je to snahou zjednotiť, uľahčiť, sprehľadniť. Nie, robíte, pán minister, práve opak.
Je absurdné, že vzdávate sa svojich práv a kontrolovať činnosť, zakázané činnosti na území vzácnych vodohospodárskych zásob pitnej vody. Komu to prispeje? Tým, ako som povedala. Tým, ktorí majú chaos a neporiadok v svojej DNA, tým, ktorým takéto nejasnosti vyhovuje. Pozrime sa na to, čo sa deje dnes na Žitnom ostrove, ako dnes uplatňujete zákon a dodržiavané zákonnosti v tejto lokalite. Skládky odpadov, zavážanie kontaminované, podozrenie na navážanie kontaminovanej zeminy pod diaľnicu D4 do územia, kde následne pôsobením zrážkovej vody sa môžu ropné látky nekontrolovateľne šíriť do podzemných vôd.
Nekontrolovateľné skládky odpadov v Moste pri Bratislave, v Podunajských Biskupiciach, v Tomášove a ďalšie, ktoré sú tam nie jeden deň, ale sú tam niekoľko mesiacov, možno až rokov, sú tam a ministerstvo životného prostredia a orgány štátnej správy, či už inšpekcia, alebo okresných úradov, ich nevidia.
Ako funguje odbor štátnej štátneho odpadového hospodárstva? Ako funguje štátna vodná správa, keď dopustili ste takéto znečisťovanie Žitného ostrova? Vaše zľahostajňo..., zľahčovanie situácie a nálezy atrazínu v hlbokých horizontoch Žitného ostrova, tak ako ste to uviedli na rokovaní výboru, poukazujú na to, pán minister, že tejto problematike nie najlepšie rozumiete, a tým, čo vám radia, buď vás chcú zavádzať, alebo vám nehovoria pravdu.
Mali by ste sa dôsledne oboznámiť s dopadmi a o tom, čo hovorím ja, čo hovorí odborná verejnosť k tomuto zákonu, a zamyslieť sa, či naozaj na tom nie je kus pravdy. Vyzývam vás k odbornej diskusii. Vyzývam vás k tomu a dávam procedurálny návrh, aby sme hlasovali o tom, že tento návrh zákona bude stiahnutý z rokovania parlamentu, a, pán minister, vyzývam vás k diskusii na túto tému.
Ťažba štrku, ktorá v súčasnosti prebieha ako nezákonná ťažba na Žitnom ostrove, je ďalším dôkazom toho, že už dnes zakázaná činnosť v tejto oblasti sa realizuje vo veľkom pod rúškom strany, schválenia strany MOST - HÍD, kde pán minister Érsek zodpovedný za ekologické dodržiavanie podmienok výstavby diaľnice D4, ale aj vy, pán minister, ako nominant tejto politickej strany, rezortný minister životného prostredia máte dohliadať na to, aby sa dodržiavali všetky predpisy na ochranu životného prostredia.
V čom je táto hrozba tejto nekontrolovanej ťažby štrkopieskov tzv. dominovým kazetovým spôsobom? Stavebník alebo investor vyťaží na hrane zákona plochu do 5 hektárov. To je plocha, do ktorá si nevyžaduje zatiaľ posúdenie vplyvov na životné prostredie. Nevyžaduje, vyžaduje si ale ďalšie postupy ako povolenie miestnych samospráv a taktiež povolenie na ťažbu. Tieto povolenia neexistujú a v ťažbe nielenže sa pripravuje, ťažba prebieha.
Pýtam sa, pán minister, čo robíte, akú kontrolu tomu, aby tomuto bolo zabránené. Pretože aké sú tam riziká? Takto sa otvárajú veľké jazvy, rany na Žitnom ostrove ako priestor pre vznik znečisťujúcich a škodlivých látok do podzemných vôd Žitného ostrova. Samozrejme, papier tomu nezabráni, ale zabráni tomu účinná kontrola, ak je takáto ťažba povolená, a zabráni tomu aj prevencia o tom, ako sa s takýmito ťažobnými priestormi následne má a môže zaobchádzať.
Totižto aký je zvyk? Keď sa vyťaží takáto kazeta, tá sa následne zaváža tzv. inertným, resp. akože neškodným materiálom. Keď vidíme, čo sa vozí pod teleso diaľnice D4, mám veľké obavy, že tieto ťažobné jamy budú zavezené práve tým materiálom, ktorý je už nachystaný na kopách v Moste pri Bratislave, Ivanke pri Dunaji a ďalšie, ktoré sú zmiešané so škodlivým až nebezpečným, kontaminovanou zeminou spod priestoru bývalej, bývalej Apolky. Ak toto sa nastane a zasypú sa tieto jamy takouto látkou, na ktorú sa následne navezie orná pôda, akože rekultivácia, môžme sa naozaj rozlúčiť s kvalitnou pitnou vodou, ktorá pre ďalšie generácie má slúžiť na zásobovanie pitnej vody nielen celého Slovenska, ale má kapacitu pre 13 mil. ľudí dodávať zatiaľ kvalitnej, kvalitnú podzemnú vodu, ktorá mala úroveň kvality pitnej vody.
Pán minister, váš návrh zákona opomína túto skutočnosť a kategorizuje chránené vodohospodárske oblasti len v oblasti ochrany kvantity. To je, samozrejme, taktiež dôležité, ale aby sme mali, my musíme chrániť aj kvalitu a hlavne v lokalitách, kde tá kvalita dosahuje úroveň kvality pitnej vody, to znamená bez ďalších významných výdavkov na jej prečisťovanie, pretože nedá sa myknúť plecami, ako to robia niektorí vaši ľudia z vášho rezortu, veď no a čo, no tak budeme tú vodu prečisťovať. To sú obrovské výdavky na dodávku pitnej vody, ktorú následne budeme platiť my všetci.
Vytvárate obrovský ekologický dlh pre ďalšie generácie, a preto vás prosím, stiahnite tento návrh zákona, pomenujme ozajstné problémy, ktoré sú v chránených vodohospodárskych oblastiach, venujte sa účinnej kontrole na základe platných zákonov, ktoré sú, aké sú, a sú v podstate dobré, mohli by byť lepšie, mohli ste to urobiť možno pozmeňujúcim návr..., nejakým doplňujúcim návrhom zákona, avšak tento proces, ktorý ste nastúpili je obrovským rizikom a vyzývam a prosím plénum, aby za tento návrh nehlasovali, aby odsúhlasili môj návrh na stiahni..., jeho stiahnutie z legislatívneho procesu.
Ďakujem pekne.

Dobrý deň. Vážený pán predseda, pán podpredseda vlády, kolegovia, kolegyne, mám len kratučké vystúpenia takú otázku, že nie, pán podpredseda, pod vlastne túto organizáciu patrí aj Agenda 2030 a vlastne úlohy, ktoré vyplývajú z uznesenia vlády k plneniu 72. zasadnutia valného zhromaždenia OSN, kde Slovensko pristúpilo k vážnym záväzkom, a chcela by som sa opýtať na to, ako sa plnia tieto úlohy, pretože boli niektoré v roku 2017 uložené na plnenie v tomto roku, nestalo sa tak, či to bol dôvod rekonštrukcia vlády alebo aký, ale teraz bolo prijaté uznesenie vlády, že sa všetky úlohy presúvajú o ďalší rok, na rok 2019.
Chcela by som sa vás opýtať, že či mi viete garantovať, že tieto zmeny, ktoré navrhujete, urýchlia plnenie týchto cieľov, lebo je to 17 vážnych cieľov pre trvalo udržateľný rozvoj Slovenskej republiky. Týka sa nielen životného prostredia, ale aj sociálnej oblasti, zdravotníctva a vlastne komplexného udržateľného charakteru Slovenska. Je tam 164, myslím, konkrétnych cieľov. Či bolo už zasadanie tej poradného Rady ministrov, ako je táto rada konštituovaná, a či s návrhom vášho zákona bude garancia, že vlastne začnú veci fungovať tak, ako má.
No neviem, či je toto priestor na vašu odpoveď, ale možno v záverečnom slove, keby ste sa, keby ste sa mi mohli vyjadriť.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predseda, podávam týmto procedurálny návrh zaradiť bod 47 (tlač 1032) na rokovanie ako termínovaný bod na stredu 24. októbra 2018 hneď po hlasovaní o 17.00 hod. Mám súhlas ostatných spolupredkladateľov.
Odôvodnenie: Preloženie bodu odôvodňujeme potrebou hľadania podpory pre tento návrh naprieč poslaneckými klubmi.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Predložila som interpeláciu na pána ministra životného prostredia vo veci skládky lúženca v Seredi. Ide o závažnú environmentálnu záťaž, ktorá poškodzuje životné prostredie. Predložila som pánu ministrovi tri otázky, a teda som vrcholne nespokojná s odpoveďou, ktorá mi bola doručená. Bola som priam pobúrená, čo vlastne viedlo aj následne k tlačovej besede, kde som, kde som teda apelovala pána ministra, aby urobil nápravu.
Totižto ide o skládku, ktorá naozaj znečisťuje životné prostredie, podzemné vody, ale aj ovzdušie. Pýtala som sa, že aké opatrenia ministerstvo bude robiť, aký monitoring vzhľadom na to, že v katalógovom liste k tejto skládke je uvedené, že monitoring je potrebné robiť, ale od roku 2015 sa neprevádzkuje a vlastne nemáme ani do dnešného dňa informácie o aktuálnom stave kvality podzemnej vody ani o tom, či vôbec ľudia žijúci v okolí sú informovaní o tom, že podzemná voda v okolí môže byť kontaminovaná.
V tomto kontexte, teda dostala som odpoveď, ktorá bola podpísaná v zastúpení pána ministra, tak neviem, či ju čítal, ale ak ju čítal, tak ho prosím; nečítal, tak prosím, aby si ju pozrel, pretože tá ľahostajnosť, ktorá úplne kypí z tejto odpovede s tým, že vlastne nezáujem rezortu riešiť túto situáciu a vyviňovať sa z papierovačiek, o tom, že vlastne nevieme, kto je, kto je zodpovedný a že vlastne skládka leží na cudzích pozemkoch. Tak už predsa pán minister si nechal schváliť zákon, ktorý túto problematiku rieši, ten zákon už je platný a v čase, kedy mi bola odpoveď napísaná, už takisto, takisto platil. Čiže určenie zodpovednej osoby by nemalo, nemalo byť dôvodom na to, že necháme poškodzovať zdravie a životné prostredie ľudí.
Takže ja by som, žiaľ, pán minister tu nie je, ja by som ho týmto chcela vyzvať, aby mi odpoveď aktualizoval, doplnil a aby sa za ňu nemusel hanbiť, pretože toto, čo som tu dostala, je ozaj na jednu veľkú hanbu. A prosím, keby sme mohli hlasovať o tom, že dnes teda, neviem, to uznesenie, ale ako nespokojnosť s odpoveďou.

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Môžme potom o tom hlasovať spoločne, hej? Na konci, hej? V hlasovaní.

Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR
Tak ja by som bola rada, keby sa hlasovalo o tejto mojej interpelácii, pretože predpokladám, že v rámci celku sa to zoberie na vedomie, ale by som... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Nie. Bude sa hlasovať o tom, že ste nespokojná, ale že v rámci hlasovania, že, hej?

Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR
Áno, v rámci hlasovania o nespokojnosti s odpoveďou. Áno, ďakujem pekne.