Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, pán podpredseda vlády, pán podpredseda parlamentu, kolegovia, kolegyne, v úvodnej reči, ste, pán minister, povedali, že ako minister financií ste počtár a strážite, aby rozpočet sedel. A vy tu však teraz nesedíte ako ten počtár, ako minister financií, ale vy sedíte tu za predkladateľa návrhu rozpočtu a navrhovateľom je premiér vlády pán Peter Pellegrini, ktorý by nemal byť len tým počtárom, ale mal...
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, pán podpredseda vlády, pán podpredseda parlamentu, kolegovia, kolegyne, v úvodnej reči, ste, pán minister, povedali, že ako minister financií ste počtár a strážite, aby rozpočet sedel. A vy tu však teraz nesedíte ako ten počtár, ako minister financií, ale vy sedíte tu za predkladateľa návrhu rozpočtu a navrhovateľom je premiér vlády pán Peter Pellegrini, ktorý by nemal byť len tým počtárom, ale mal by byť tým dirigentom, ktorý, a strážcom plnenia finančných, ale aj politických záväzkov, ale to nie je len záväzkov voči vašim koaličným partnerom, ale aj záväzkom, ku ktorým sa zaviazala naša krajina v rôznych strategických dokumentoch, a k čomu sa zaväzuje aj krajina smerom ku vlastným občanom.
Pán minister, pán podpredseda vlády, chýba mi vyváženosť v rozpočte. Zvýšené príjmy rozpočtu, ktoré máme, by už konečne mohli dovoliť našej krajine v rozpočte prestať vyvíjať tlak na ekonomický rast v oblastiach, ktoré v niektorých prípadoch ničia kvalitu života, zdravie a životné prostredie. Chýba mi hodnotové posúdenie rozpočtu, tak aby nám ekonomika pomáhala kvalitu života zlepšovať.
Pán premiér, pán minister financií, chýba mi posúdenie ekosystémových služieb, služieb, ktoré cez ekosystémy, ako je voda, pôda, lesy, zdravá krajina s bohatou biodiverzitou, ktoré nám poskytujú prínosy a úžitky, ako je napríklad pitná voda, potraviny, drevo, tvorba pôdy, čistenie ovzdušia a vody, ochrana pred povodňami a suchom, opeľovanie plodín, prostredie, celé životné prostredie a ďalšie.
Chýba mi posúdenie ľudskej činnosti, ktorá ničí biodiverzitu, znečisťuje naše bohatstvo, podzemné zásoby pitnej vody, znečisťuje ovzdušie, ktoré dramaticky vplýva na zdravie ľudí, a na posúdenie činností, ktoré znižujú odolnosť a schopnosť zdravých ekosystémov poskytovať širokú škálu tovarov a služieb. Uvítala by som z vašej strany zvýšený tlak na rôzne ekonomické a analytické inštitúty, ktoré sú zriadené z verejných zdrojov, ako aj na Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, aby sa v tejto dobe, kedy je téma dopadov klimatickej zmeny na spoločnosť, a ktorá je reálnou situáciou, a rozpočet na toto nie je pripravený. Rozpočet na to nereaguje. Nereaguje na adaptáciu Slovenska na zmenu klímy.
Je úlohou vlády Slovenskej republiky, ako aj tohto zákonodarného zboru, aby sa dosiahlo vyššie povedomie o ekonomickej hodnote ekosystémov na úrovni rozhodovacích orgánov, ale aj širokej verejnosti. Je potrebné prijať účinné opatrenia a treba, aby boli zakotvené v rozpočte na zastavenie poklesu biodiverzity. V týchto dňoch prebieha za účasti 30-tisíc delegátov z takmer 200 krajín v poľskom baníckom meste Katowice konferencia OSN o klimatickej zmene, ktorá je zameraná na dopracovanie pravidiel, ktorými sme sa zaviazali prijatím tzv. klimatickej dohody, Parížskej dohody roku 2015. Na závažnosť dopadov niektorých rozhodnutí chceli aj poukázať aktivisti, ktorí boli väzobne stíhaní už niekoľko dní ako zločinci.
Témami konferencie sú transformácie regiónov a priemyselných odvetví, multifunkčná stabilná správa lesov a taktiež dôležitá vec vo finančnej oblasti - schváliť plán financovania opatrení na ochranu životného prostredia. Práve tie dve posledné, ochrana lesov a zmena formy hospodárenia je témou, ktorou sa bude ďalej venovať. Pripomínam aj plán opatrení na ochranu životného prostredia, finančný plán, ktorým budeme musieť pristúpiť a financovať ochranu životného prostredia v zmysle Parížskej dohody. Tieto veci nie sú zakomponované v rozpočte.
Pripomeniem vám ako podpredsedovi vlády zastupujúceho predsedu vlády, že napríklad v dohode o biologickej diverzite bola na úrovni Európskej únie prijatá Stratégia v oblasti biodiverzity do roku 2020, a to v 5. úlohe 2. cieľa sa zaviazala Európska komisia, členské štáty, že zmapujú a posúdia stav ekosystémov a ich služieb na svojom území a posúdia hospodársku hodnotu takýchto služieb a do roku 2020 podporia začlenenie týchto hodnôt do účtovných systémov a systémov vykazovania na úrovni Európskej únie a na vnútornej štátnej, na vnútroštátnej úrovni. Nič z toho sa nestalo. V našom rozpočte, ktorý je nastavený ako trojročný, tieto informácie, toto zapracovanie sa nenachádza.
Teraz zopár postrehov k vybraným kapitolám rozpočtu. V súvislosti s tým, čo som povedala, som sa pozrela aj na rozpočet kapitoly úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu. Ten, ktorý zodpovedá za implementáciu Agendy 2030. Našla som tam jednu veľkú nulu. Pritom Agenda 2030 je komplexným súborom priorít pre dosiahnutie cieľa udržateľného rozvoja. Má 17 cieľov udržateľného rozvoja, prostredníctvom ktorých sa má usmerňovať ekonomická, sociálna a environmentálna premena všetkých krajín sveta vrátane tých rozvinutých a reagovať tak na hrozby, ktorým ľudstvo dnes čelí.
To, že sa s týmto v rozpočte nezaoberáte, je zjavným následkom aj toho, že úlohy, ktoré v uznesení vlády boli prijaté, sa posúvajú z roka na rok ako to hnilé jablko, ktorým sa v skutočnosti táto vláda nechce zapodievať. Ale veľmi rada v prvom šíku, na prvých miestach podpisuje rôzne dokumenty, prísľuby, stratégie, ktoré sú však záväzné, ale asi len na papieri, nie naozaj.
Vy hovoríte, že ako minister financií ste len počtár a strážite, aby sedeli počty, aby jeden a jedna boli dve. Ale teraz sa vás pýtam ako za predsedu vlády, a nie ako počtára, ako strážite obsah rozpočtu. Ako strážite logiku rozpočtových výdavkov?
Chcem sa venovať aj niektorým častiam z rozpočtu, ako napríklad Environmentálny fond. Súčasťou rozpočtu verejnej správy je práve aj tento významný, významný fond. Už aj v stanovisku Najvyššieho kontrolného úradu sa hovorí o tom, sa poukazuje na nadhodnotený príjem z predaja emisných povoleniek, čo je prakticky trvalý jav z minulosti. Chcem poukázať aj na podľa mňa nesprávnu interpretáciu príjmov Environmentálneho fondu. Objem príjmov na rok 2019 je plánovaný na objem, na rozsah 690 mil. eur. Tento objem rastie oproti roku 2018 o 38 %. Dôvodom takéhoto nárastu príjmov je vlastne nová legislatíva, ktorá bola prijatá. Sú to príjmy na založenie komunálnych odpadov v súvislosti s novým návrhom zákona o poplatkoch. Avšak keď sa, som si pozrela otázky, ktoré predložila Rada rozpočtovej zodpovednosti ohľadom príjmov, tak sa tam uvádza v odpovedi, že vplyv uvedenej legislatívy na hospodárenie obcí sa očakáva ako rozpočtovo neutrálny vzhľadom na skutočnosť, že síce všetky príjmy z poplatkov na ukladanie odpadov budú presmerované do Environmentálneho fondu, ktorý ich však následne bude prerozdeľovať cez dotačné schémy opäť späť obciam za účelom podpory a rozvoja odpadového hospodárstva. Tu však nebude platiť - jedna a jedna sa rovná dve, pretože to rozdeľovanie už nebude tým obciam automaticky, ktoré odviedli svoje prostriedky, ale už bude na základe dotačného mechanizmu, môže byť aj pre celkom iné obce.
Stále nemám od vás odpoveď, ktorú kladiem pri každom záverečnom účte, ale aj pri štátnom rozpočte, na otázku, čo bude so zostatkami z predchádzajúcich rokov, so zostatkami v Environmentálnom fonde. V roku 2019 ten prebytok, ktorý, účtovný prebytok Environmentálneho fondu má byť 487 mil., v roku 2021 to má byť až 756 mil. eur. Na toto poukazuje aj stanovisko NKÚ, ktoré hovorí o tom, že Environmentálny fond nemá stále vypracovanú stratégiu na, na, akým spôsobom, kompetenčný nejaký dokument, akým spôsobom hospodáriť s týmito prostriedkami a v podstate sme boli už aj v minulosti svedkami nesystémových opatrení, ako napríklad Žigovho, pána bývalého ministra Žigu ohľadom Čistejšie Slovensko vyhodených 10 mil. eur do vzduchu, ďalších 5 mil. eur v minulom roku od ministra Sólymosa, 2 mil. eur vyhodených na tzv. elektrofikáciu vozového parku cez bývalý Recyklačný fond, ktoré mohli byť zdrojom príjmov pre Environmentálny fond. Sám fond, sám nerozhoduje o týchto prostriedkoch, ale musí dôjsť k dohode medzi ministerstvom financií a fondom, pričom práve sa hovorí o tom, že minimálne podľa európskych záväzkov 50 % príjmov z obchodovania s emisnými kvótami by malo byť použitých na zelené, na zelené ciele. Totižto ten prebytok vzniká práve, práve z týchto príjmov z predaja emisných kvót.
Chcem poukázať ešte na ďalšie, na ďalšie nejasnosti alebo také výtky v rozpočte.
Slovenský vodohospodársky podnik. Opakovane sa hovorilo na základe auditu, že by mal byť tento podnik predmetom efektívnejšieho hospodárenia a pomaly že by mal mať úsporu až 8 mil. eur. Opak je však pravdou. Práve SPP namiesto úspory nákladov zvyšuje ich výdavky. Ja celkom tomu rozumiem, ale chcem poukázať na to, že stále zostáva tuná obchádzanie zákonov, obchádzanie počtu limitov zamestnancov vo verejnej, v štátnej, v štátnej správe, kde ministerstvo životného prostredia v minulosti od roku 2009 do roku 2015 vynaložilo ročne 1,5 mil. eur na zmluvy s komplexnou centrálnou záchrannou službou na plnenie bežných úloh pre štátnu ochranu prírody, a práve Slovenský vodohospodársky podnik, kde cez tieto sumy sa obchádzali limity štátnozamestnaneckých počtov. A k tomu istému dochádza aj v týchto rokoch priamo cez tieto organizácie.
Stále tu zostávajú riziká na riadenie programov, kde aj v stanovisku NKÚ sa hovorí o tom, že chýba prioritizácia projektov, prioritizácia projektov pre protipovodňové opatrenia, čo je mimoriadne dôležité práve s tým, čo som povedala v úvode v súvislosti s dopadmi zmeny klímy a adaptáciou Slovenska na tieto skutočnosti.
Takmer 13 mil. eur ročne by mohlo dôjsť k odvráteniu škôd, keď by sa plánovali projekty podľa stavu ich pripravenosti a stavu podľa, podľa priorít dopadov týchto projektov, keďže mnohokrát sa prevažujú iné kritérií na vynakladanie prostriedkov. Môžem spomenúť napríklad Hornú Nitru v súvislosti s Jaguarom, kde 50 mil. eur išlo na opatrenia, ktoré vôbec neboli prioritou, ale boli nepriamou štátnou pomocou pre tento priemyselný park. Ale sú to aj ďalšie, iné projekty.
Chcem sa venovať aj osobitnému odvodu, ktorý je v zákone uvedený, osobitný odvod do štátneho rozpočtu z Vodohospodárskej výstavby a z lesov slovenského..., Lesy Slovenskej republiky. Na toto riziko poukazuje aj tiež stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý hovorí o tom, že tieto prostriedky by nemali byť, by bolo treba na zváženie, či je etické, aby v súčasnosti, kedy Lesy Slovenskej republiky dramaticky drancujú našu krajinu, kedy spoločnosť sa búri voči forme hospodárenia Lesov Slovenskej republiky, aby sme ešte aj my ekonomickým tlakom prijímali v rozpočte, zákonom o rozpočte tieto prostriedky, 5 mil. eur.
Podobne je to aj pri Vodohospodárskej výstavbe. Katastrofálny stav Hrušovskej zdrže, zdrže Vodného diela Gabčíkovo, ktorá je zanesená, ktorá je budúcim obrovským ekologickým dlhom pre našu spoločnosť. Namiesto toho, aby tie prostriedky, ktoré sa získajú, sa vrátili späť do poškodenej krajiny týmto vodným dielom, tak 200-tisíc eur má byť príjmom do štátneho rozpočtu. A pritom sa hovorí v dokumentoch, že ak sa nevytvorí dostatočný zisk, tak majú sa obmedziť tvorba fondov pre tieto, pre tieto štátne podniky.
Pán podpredseda vlády a predseda vlády, vám to nevadí? Vám nevadí, že tieto kritériá nie sú zapracované do rozpočtu? Že vlastne tá dirigentská palička tuná nefunguje?
Ďalej by som sa chcela ešte zamerať na niektoré ďalšie záväzky, napríklad ohľadom kvality ovzdušia. 500 mil. eur ročne ide na výdavky na liečbu z dôvodu znečisteného ovzdušia, len z titulu vypočítaných znečistenia ovzdušia na Hornej Nitre z dôvodu spaľovania hnedého uhlia pre výrobu elektriny v tzv. vyššom hospodárskom záujme. Nie je to dôvod na zamyslenie sa? Vám to nevadí? Vám nevadí, že potom chýbajú prostriedky vo verejnom zdravotníctve? Že vlastne produkujeme čosi, kde sa nám tu vracia potom v podobe chorých našich ľudí?
Pozerala som sa potom aj na ďalšie podmienené záväzky, ktoré, ktoré sú v samostatnej prílohe návrhu štátneho rozpočta, rozpočtu. Patria medzi ne možné povinnosti, ktoré vznikli ako dôsledok nejakej minulej udalosti, a na splnenie týchto dôsledkov bude potrebné vynaloženie finančných prostriedkov. Avšak podľa môjho názoru nie sú všetky tam dôsledne, dôsledne spracované, vymenované. Uvádzate tam ako hodnotovo najvýznamnejšie podmienené záväzky, ktoré vyplývajú z poskytnutých záruk zo stabilizačných mechanizmov, ako najdôležitejší spomínate euroval, ale aj na splácanie kapitálu splatného na požiadanie v medzinárodných finančných inštitúciách. Tie už tam nie sú rozpitvané tak podrobne. Ale sú tam aj také, ktoré sa týkajú životného prostredia. napr. arbitrážne konania z dôvodu údajného protiprávneho odobratia povolenia na ťažbu mastenca, arbitráž, ktorá je vedená podľa bilaterálnej dohody medzi Slovenskou republikou, USA a Slovenskou republikou a investičnou dohodou medzi Slovenskom a Kanadou, ale aj arbitráž s poľskou spoločnosťou z dôvodu ústavného zákazu vývozu vody z územia Slovenskej republiky.
Tu by som chcela poukázať na veľký balík peňazí, ktorý je uložený v rezerve ako za riziko, takmer 400 mil. eur z dôvodu rizík prijatia nesprávnych zákonov práve týmto, týmto zhromaždením, kde skutočne aj poslanci by si asi mali uvedomovať, že svoje návrhy, ktoré sú často protiústavné alebo niekedy protiústavné, následne môžu mať veľký dopad na štátny rozpočet pri takýchto súdnych sporoch.
Ale nie sú tu v týchto podmienených záväzkoch, ako som už v úvode povedala, medzinárodné záväzky napríklad vyplývajúce z tej Parížskej dohody. Nie sú tam záväzky, ktoré, ktorými treba platiť pokutu za, na základe verdiktu Súdneho dvora ohľadom neuzatvorenia skládky odpadu Považský Chlmec, kde bola v tomto roku vyplatená 1 mil. eura pokuta a každý deň platíme 5-tisíc euro denne pokutu, ktorá... (Reakcia navrhovateľa.) Dobre...
Takže ďakujem pekne zatiaľ.
Skryt prepis