Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Ja chcem hneď v úvode povedať, že tiež som psíčkarka, takže budem hlasovať ako dotknutá osoba.
A chcem povedať, že každý má slobodnú, bude, po prijatí tohto zákona bude mať slobodnú voľbu. Tam to bude označené, že je to reštaurant, zariadenie psíčkarsko priaznivé, čiže keď nemám rada psy, tak tam jednoducho nepôjdem, tak ako nejdem do fajčiarskej reštaurácie alebo baru, lebo mi to veľmi vadí. A je to o tej voľbe. Je horšie, keď napríklad idem tuto do poslaneckého salónika, kde teda je v celej Národnej rade zákaz fajčenia, a idem tam a som tam ovalená pachom z cigariet, a preto tam ani už pomaly nechodím.
Takže je to aj o dodržiavaní zákona a o prijatí a akceptovaní aj toho druhého.

Dávam procedurálny návrh na odsúhlasenie, aby na rokovanie tejto schôdze Národnej rady Slovenskej republiky bola zaradená doplňujúca voľba členy, člena Rady Slovenského pozemkového fondu a aby predseda Národnej rady vykonal všetky potrebné kroky, aby sa voľba mohla uskutočniť.

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcela nadviazať na tvoje vystúpenie a určite nie som v tejto Národnej rade jediná, ktorá má či už deti, alebo ich kamarátov žijúcich v zahraničí, alebo pohybujúcich sa po Slovensku, či už za prácou, alebo za inými aktivitami, a iste sa aj vy stretli, tak ako aj ja so situáciou, že nemohli sa zúčastniť volieb, hoci veľmi sa chceli, a práve z tohto dôvodu, že nebolo možné voliť poštou. Táto, konkrétne si predstavte situáciu, ktorá nastala na jeseň, kedy boli vyhlásené voľby, komunálne voľby, v čase Dušičiek mnoho ľudí odcestovalo, urobilo im ti vlastne veľkú komplikáciu pri voľbách, buď nešli k voľbám, alebo teda museli si prispôsobovať svoj rodinný program. Takáto možnosť by vlastne umožnila a zľahčila situáciu a určite by dosiahla ten cieľ, ktorý, pevne verím, že máme spoločný, aby sa volieb zúčastňovalo čo najviac ľudí, pretože to je najväčší prejav demokracie, keď vo voľbách svoju vôľu prejaví viac ľudí, ako to je pri našich voľbách.
Čiže vás poprosím tiež o podporu tohto zákona, ktorý prinesie väčšiu demokraciu pre, do našej spoločnosti.
Ďakujem pekne.

Martin, ďakujem veľmi pekne za tvoje vystúpenie a chcem len ja povedať, že tento návrh je zbytočný a svedčí o tom, že navrhovatelia si vôbec neuvedomujú, akú pozíciu má Rada Slovenského pozemkového fondu. A tie argumenty, ktoré tam sú uvedené v dôvodovej správe, sú úplne, úplne od veci, pretože rada fondu kontroluje a schvaľuje rôzne dokumenty, zmluvy a podobne. Nemá vôbec žiadnu moc ani príslušnosť, ani by to, nemal vstupovať do nejakých rokovaní ohľadom usporiadania pozemkov, pretože potom by sme tuná mohli naozaj okrem ZMOS-u dať tam aj SK8 a ďalšie pozemkové urbariáty a podobne, ktoré sa cítia, cítia ukrivdení za to, že Slovenský pozemkový fond si nerobí dobre svoju robotu. Treba, treba, aby sa aj tí, ktorí schvaľovali členov rady fondu, zamysleli, na to, akí sú tam ľudia, že bola, zabránený vstup opozície. Čiže tá kontrola je tam obmedzená a nebol dodržaný kľúč voľby, tak ako hovorí zákon, že malo byť tam paritné zastúpenie aj opozície. A tam treba, tam treba urobiť nápravu a nie volením ďalších dvoch osôb, ktoré budú len navyšovať náklady Slovenského pozemkového fondu, ale neprinesú žiadne zlepšenie. Práve naopak, bude to snaha o zásah mimo zákonné zásahy do rozhodovania Slovenského pozemkového fondu.

Ďakujem pekne. No, neviem, či mi budú stačiť dve minúty, takže rýchlo.
Pán poslanec Antal, dotácie krivia trh. Ja som povedala, že pomáhajme poľnohospodárom, ale systémovými opatreniami, a rozdávanie len vybranej skupine, i keď cez štátnu pomoc, nie je systémové.
Pán poslanec Baláž. Áno, sú to dotácie a sú tu dotácie, ktoré sú z Európskej únie a zneakceptovať tento fakt by naozaj poškodilo našim poľnohospodárom. Ale ako bolo povedané, je naším trendom zrušiť ich v rámci celej Európskej únie, aby naozaj neboli tuná tie krivosti, jeden dostane viac, druhí dostanú menej.
Ale náš odkaz, strany SaS, je jednoznačný pre poľnohospodárov. Poľnohospodárom majú z našej strany garantovanú, že dostanú pomoc, ale dostanú ju, pomoc, vrátane, vrátane aj opatrení pri naozaj živelných pohromách, ale tá pomoc nebude takáto nesystémová, ale bude systémová v rámci uľahčenia ich podnikateľov a podnikateľského prostredia a bude rovnaká pre každého jedného.
Pán poslanec Zelník, snažíte sa tu vyvolať atmosféru, že sme proti našim poľnohospodárom. To však nie je pravda. My sme tí prví, ktorí im podávame pomocnú ruku, lebo toto, čo vy robíte, je, je krivenie, krivenie naozaj toho prostredia, toho trhu, jeden dostane, druhý nedostane a to vlastne nie je, nie je správne. Naša pomoc bude spoločná pre všetkých, pre každého rovnako.
Pán poslanec Hrnko, ste hovorili, prepáčte, ale úplne od veci. Od SaS majú poľnohospodári garantovanú podporu a pomoc, nie však cez agrodotácie.
Pán kolega Bernaťák, dotácie, slovenská pôda má byť riadne obhospodarovaná. Má mať vlastníka a jej vzťah... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Dobrý deň. Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, kolegovia, poslankyne, poslanci, no, mne asi nebudete tak pochvalne tlieskať po mojom vystúpení ako to, čo povedal kolega Fecko, pretože mám iný názor, a nielen ja, ale aj naši, moji kolegovia v strane Sloboda a Solidarita.
Zavádzate ďalšie nesystémové opatrenie, pretože toto sa nedá považovať za systémové opatrenie, pretože zavádzate ďalšie dotácie. Akákoľvek dotácia kriví trh a kriví prostredie podnikateľské. A namiesto zavádzania systémových opatrení tak prinášate ďalšiu nerovnosť a komplikácie a byrokraciu pre našich poľnohospodárov.
Systémové opatrenie by bolo také, ktoré bude slúžiť každému jednému bez ohľadu, bez ohľadu na to, či si o dotáciu požiada, alebo nepožiada. Systémové opatrenie je opatrenie zlepšenia podnikateľského priestoru. Je to opatrenie zlepšenia antibyrokratických požiadaviek, ktoré zahlcujú prácu našich poľnohospodárov vypisovaním rôznych nezmyselných dokumentov, tlačív a šikany zo strany, zo strany úradov a rôznych administratívnych povinností, ktoré ich stoja peniaze a čas. A, samozrejme, tým, že pre nich je prvoradá tá prvovýroba, tak mnohokrát sú to potom ďalšie pokuty, sankcie, ktoré máte naplánované v štátnom rozpočte, resp. v programovom vyhlásení vlády.
Na to, aby ste mohli takto rozdávať, tak vlastne zvyšujete cenu potravín, zavádzate ďalšie odvody, čo je vlastne daň z potravín 2,5 %, čo tvorí takmer 84, bude 84 eur na nákup jednej rodiny. Takúto daň zavádzate na to, aby ste mohli rozdávať vám vybraným skupinám. Pretože zákon, ktorý predkladáte, nehovorí o tom, komu bude táto štátna pomoc, bude poskytnutá. Hovorí vo všeobecnosti, že bude prvovýrobcom. Avšak to, komu bude poskytnutá, o tom bude rozhodovať Pôdohospodárska platobná agentúra vo svojich výzvach. Oni si vyberú, ktoré komodity ktorým skupinám bude poskytnutá.
Nesystémové dotácie krimia, krivia tento trh, pretože nesystémové dotácie nám znehodnocujú našu pôdu napríklad tým, že sa pestuje množstvo energetických plodín, ktoré sú také veľké monokultúry, že naozaj sa našim poľnohospodárom neoplatí pestovať také plodiny, ktoré, ktoré by si náš trh možno aj vyžadoval. Ale celý tento komplex dotácií jednoducho rozvrátil naše poľnohospodárstvo a poctivých poľnohospodárov, poctivých prvovýrobcov likviduje, končia so svojou činnosťou. Rodinné farmy sa nezakladajú, pretože tie tlaky, ktoré štát vyvíja na podnikanie v poľnohospodárstve, sú neúmerné. A takéto nesystémové dotácie, vyťahovanie si tých šperkov a rozdávanie peňazí tomu, k tomu nepomôže.
Chcem povedať, zopakovať to, že nie je tu systémovo povedané teda, už keď sa ide dávať tá štátna pomoc, komu bude tá pomoc daná. Nie je tu väzba na koncepciu rozvoja pôdohospodárstva, ktorá je schválená uznesením vlády na roky 2013 až 2020. Čiže opäť to bude, ste sa tomu bránili vo výbore, keď som povedala, že dotácie, štátna pomoc bude rozdávaná tým, kto si ju vylobujú. Pretože odpoveď bola, že prečo práve tieto komodity, ktoré ste, pán kolega, spomínali v úvodnom vystúpení, ktoré budú podporené. Nuž, lebo oni prišli, oni žiadali, že oni potrebujú. Čiže ten, kto neprišiel, ten, kto nenatŕčal ruku, tak ten si nevyloboval, že sa dostane do výzvy od apríla, aby štátnu pomoc dostal.
Zvyšujete zase byrokraciu. Ďalších desať úradníkov bude museť prijať Pôdohospodárska platobná agentúra na to, aby kontrolovala vlastne tieto nesystémové dotácie. Namiesto toho, aby naozaj sa celý systém zľahčil, tak ho zauzľujete.
Pán kolega Martinák spomenul, že poľnohospodári sú chudáci, lebo mráz, lebo sneh, lebo klíma či zmeny klímy. Nuž ja si nemyslím, že poľnohospodári sú chudáci, to absolútne nie je pravda. Vždy pršalo, vždy snežilo, máme tu štyri ročné obdobia. A dobrý poľnohospodár na to pamätá. Dobrý poľnohospodár investuje a predvída, že môže byť mráz, že môže byť aj prízemný mráz v máji, že môže už mrznúť aj v novembri. Zaseje také plodiny, aké nám tá zmena klímy prináša, čo je jednoducho fakt, a my sa musíme na tento fakt prispôsobiť a adaptovať. Nie vytrvalo žiť v svojich možno podnikateľských predstavách aj toho poľnohospodára a potom následne bude natŕčať ruku, lebo, "pozrite, pomrzli mi jablká, dajte mi sem milión, tuto mi pomrzlo hrozno, dajte mi sem milión, tuto nám živelný, pohroma, dážď nám pobil obitie, obilie, dajte, dajte nám peniaze". No, takto by to nemalo byť. Dobrý poľnohospodár toto nepotrebuje.
Opýtajte sa spoločností, ktoré v Senci majú, pestujú vo veľkom zemiaky bez, vo vlastnej réžii. Sú poľnohospodári, ktorí na toto pamätajú. Sú, sú ovocinári, ktorí majú opatrenia proti tomu, aby im zamŕzalo, zamŕzalo ovocie. A tí potom neprídu a nenatŕčajú ruku.
Čiže tento zákon, ja viem, že je ľúbivý. Ľudia si zvykli v minulosti na, na podporu tzv. tej, tej červenej nafty. Avšak, prosím pekne, nehovorte tomu, že toto sú systémové opatrenia. Je to len rozdávanie peňazí zo štátneho rozpočtu, ktoré prinesie len ďalšiu nerovnosť do poľnohospodárstva, ďalšiu nerovnosť pre prvovýrobcov v rastlinnej, ale aj v živočíšnej výrobe.

Pán kolega, ste hovorili, že tento zákon poškodzuje prírodu. No nerozumiem, ako poškodzuje prírodu. Myslíte tým, že teda by mohol prípadne nejaký pes bežať za srnou, strhnúť ju a podobne. Mohlo by sa to stať. Len povedzte mi, koľko takýchto štatistických prípadov je a v porovnaní s tým, čo hovorí tuná príklady z praxe, z nedávnej praxe pán poslanec Kollár.
Ale ja vám chcem pripomenúť, bol prijatý veterinárny zákon, ktorý presne rieši situácie, čo sú túlavé spoločenské zvieratá. Túlavé spoločenské zviera je psy, mačky a fretky. A predsa poľovník tu nie je nejaký čistič, nejaký nadčlovek. Ten veterinárny zákon presne hovorí, čo sa má s túlavými zvieratami robiť. Tie sa majú odchytiť, keď je takáto známa svorka, že sa niekde pohybuje, tak áno, tak poľovník s veterinárom môže ísť, môže uspať toho psa, takýmto spôsobom ho odchytiť, nie uloviť, zastreliť, odchytiť, zistiť, či je začipovaný, a dať ho do karanténnej stanice. Ak nie je, tak presne zákon o veterinárnej starostlivosti upravuje postup, ako sa s túlavými zvieratami má naložiť. Nie ich odstreliť. Akým právom si poľovník berie toto právo na seba v rozpore so zákonom o veterinárnej starostlivosti a Občianskym zákonníkom, kde hovoríme, že pes, aj ten túlavý pes, že je cítiaca bytosť. A nieže ho môže popraviť poľovník za to, že sa mu nepáči, že ten pes behá po poli.

Ďakujem pekne za slovo. Ja len veľmi krátku otázku. Priznám sa, že materiál nejako nemám naštudovaný, lebo nie je to moja agenda, ale zaujali ma vaše slová pri uvedení materiálu ohľadom navýšenia výdavkov pre obhliadku, obhliadanie mŕtvych. Tak to ma tak zaujalo, že teda toto sa hradí z rozpočtu úradu pre verejný dohľad, a to navýšenie výdavkov, že či to má súvis s okolnosťami, ktoré sa preukázali ako veľmi nedostatočné pri tejto smutnej, ale, žiaľ, nevyhnutnej činnosti, a keď sa po vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny preukázalo, že vlastne došlo aj k pochybeniu pri ich obhliadke, aj potom následne nesprávnemu určeniu dátumu úmrtia, tak toto ma tak zaujalo, či by ste vedeli odpovedať na, ako to vlastne funguje a prečo sa zvyšujú tieto výdavky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, rada by som dokončila svoj príspevok a venovala sa trošičku aj samotným kapitolám, ministerstvu životného prostredia, ministerstvu pôdohospodárstva ako dvom, ktoré máme v našom výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Ale ešte v úvode poznámka tu padla o nulovom deficite v štátnom rozpočte. No, je to otázne, či ozaj nulový, alebo je len tak akože nulový, keďže tie veci, ktoré som, tie záväzky, ktoré krajina má voči rôznym aj medzinárodným inštitúciám, ale hlavne voči svojej krajine, voči ľuďom a kvalite ich života, tak tie tam zapracované mnohé nie sú. Napríklad aj v prípade skládky CHZJD vo Vrakuni, kde ministerstvo životného prostredia ukončilo verejné obstarávanie, malo by sa začať pravdepodobne v budúcom roku, odhadované výdavky sú na 35 mil. eur, ale vzhľadom na to, že ide o Žitný ostrov a šírenie sa veľkého znečistenia, ktoré nie je definované, aké veľké je a ako sa bude odstraňovať, tak stanovisko NKÚ hovorí o tom, nie ja, to takto tvrdím stále, ale aj stanovisko NKÚ, že rozsah znečistenia nie je definitívne určený, a reálne hrozí, že rozpočtová suma na realizáciu projektu nebude postačovať.
Chcem poukázať na to, že tieto dva rezorty, životné prostredie a pôdohospodárstvo, sú dve kapitoly, ktoré majú najvyššie rozpočty celého štátneho rozpočtu, a je to v súvislosti s tým, že sú tam alokované obrovské sumy z eurofondov. A tu chcem poukázať na zistenia, ktoré malo NKÚ v súvislosti s čerpaniami týchto eurofondov, že je vlastne reálna hrozba, že tým, že neexistuje prioritizácia projektov, že tieto prostriedky nebudú efektívne, efektívne vyčerpané, i keď čerpanie sa ako také, samozrejme, zlepšilo, len ide aj o tú efektivitu, kde sa identifikovali problémy s veľmi navýšenými cenami vybraných položiek, napr. pri Operačnom programe Životné prostredie pri investíciách do odkanalizovania. Taktiež sú tam nedostatočné opatrenia vo vzťahu k ochrane ovzdušia, zlepšenia, zlepšenia ovzdušia, kde síce medzi investičnými akciami v zozname som našla zámer budovania meracích staníc, avšak kde a jako, aké priority budú, a, samozrejme, tie tam nie sú uvedené. Ale samotná meracia stanica zlepší životné prostredie? Ako ovzdušie nezlepší.
To, čo mi tuná chýba, je vlastne novinka z rezortu životného prostredia ohľadom zálohovania plastových fliaš. Bolo tu opakovane spomínané analytické inštitúty, kde sa odhaduje na základe týchto analýz, že zavedenie takéhoto opatrenia bude stáť 80 mil. eur, avšak dopady na to, že aký efekt táto investícia bude mať, tak nie sú známe a napriek tomu teda pán minister mi v hodine otázok povedal, že do konca roka by mal byť tento legislatívny návrh na stole, ale v rozpočte, v rozpočte tieto peniaze nie sú. Zrejme tú analýzu, sa ani jej veľmi nedočkáme, pretože aj NKÚ sa, informuje v svojej správe, že sa nesprávne vykazujú údaje o komunálnom odpade, čo je vlastne problematika, problematika výkazníctva vo vzťahu aj k Európskej únii a vlastne ku vzťahu aj kontroly a zavádzania takýchto predražených opatrení. Vytýkam tomu to, že iné návrhy a iné opatrenia na zlepšenie kvality vyseparovaného odpadu neboli predložené, ale jednoducho pán minister, zdá sa, že už sa rozhodol.
V kapitole ministerstva životného prostredia ohľadom ochrany prírody sa rozpočtujú prostriedky, ktoré sú nižšie ako boli v rozpočte na rok dvetisíc..., 2018. Stále nemáme urobenú zonáciu TANAP-u. Stále Štátna ochrana prírody taktiež uzatvára pofidérne zmluvy s kompletnou centrálnou záchrannou službou, kde dôvodov je podľa vlastných slov obidvoch riaditeľov, bývalého aj súčasného, že tieto zmluvy musia vykryť, podpisovať z titulu, že nemajú dostatok kapacít, ľudských kapacít pre vykrytie bežných úloh štátnej ochrany prírody. Je to podobné, ako som už spomínala pri Slovenskom vodohospodárskom podniku.
Málo prostriedkov je aj na kompenzácie, kompenzácie pre, v bezzásahových územiach, v chránených územiach.
V rozpočte ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka sú obrovské prostriedky, ktoré sú určené v prvom rade na spoločnú poľnohospodársku plat..., agentúru, na plnenie záväzkov pre poľnohospodárov, avšak práve aj NKÚ spomína o tom, že nie sú, nie sú tieto prostriedky, dlhodobo sú tam identifikované problémy, a čo sa vlastne prejavuje aj na výsledkoch hospodárenia v oblasti poľnohospodárstva, potravinárskom priemysle, ale aj v lesnom hospodárstve. Súčasťou plánovaných príjmov tohto, tejto kapitoly sú príjmy zo zákona o osobitnom odvode obchodných reťazcov. Už tam naplánovaných 118 mil. eur, hoci tento návrh zákona ešte nemáme, nemáme schválený, sme ho neprerokovali v druhom čítaní, ale už vlastne, už aj celá, ale už vlastne porcie, už je rozporcovaná v návrhu rozpočtu s tým, že v stanovisku NKÚ sa uvádza, že tento, tento návrh zákona nemá ana..., dostatočnú analýzu, tie sa..., či sa, ako sa prenesú tieto zvýšenia na reťazce, na koneč..., na konečné, na konečných spotrebiteľov, a v konečnom dôsledku návrh zákona predpokladá, že sa budú tieto, týchto 118 mil. rozdeľovať formou dotácií, ktoré nemajú jasné kritériá a jasný výber poberateľov tejto štátnej podpory.
V júli 2018, tohto roku bola zriadená, bol schválený zákon o dreve, kde bola zriadená Slovenská lesnícka a drevárska inšpekcia, ktorá, pri schvaľovaní zákona požadoval rezort navýšenie počtu 20 zamestnancov, z ministerstva financií bolo odsúhlasených len 12 a je tu aj v zákone, v štátnom rozpočte v tejto kapitole, tieto financie sú, sú nejasné. Čiže ma veľmi zaujíma, aká bude implementácia tohto zákona o dreve, kde tých povinností vyplývajúcich z tohto zákona je veľmi veľa a akosi sa o tom, o tom mlčí, lebo zákon už je účinný od 1. septembra, čo znamená okrem inšpekcie, ktorá by ako, prvý výdavok by nemala byť lesnícka uniforma, pretože táto vyhláška už existuje, ale vyhláška o tom, ako má ten, kto uvádza drevo na trh, to znamená ten, kto drevo vyrúbal, alebo ten, kto ten uvádza výrobok z dreva, ako majú vyzerať doklady, ktoré má mať prepravca, takéhoto dreva a výrobkov z dreva, tak táto vyhláška ešte zatiaľ na svete nie je.
Čiže chcem len poukázať na to, že v tomto rezorte chýba prio..., chýbajú priority a pani ministerka s veľmi vysokým populizmom pracuje a riadi tento rezort tak, ako sa jej páči, a kde cíti potlesk a popularitu medzi ľuďmi, a, žiaľ, segment, kapitola, ktorá má najvyšší rozpočet v štátnom rozpočte a je takto riadená, tak je to veľmi smutné.
Preto vyzývam aj pána premiéra a vás ako ministra financií, ako podpredsedu vlády, aby ste konečne zobrali tú dirigentskú paličku do rúk a riadili zdravým rozumom, a nie populizmom.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, pán podpredseda vlády, pán podpredseda parlamentu, kolegovia, kolegyne, v úvodnej reči, ste, pán minister, povedali, že ako minister financií ste počtár a strážite, aby rozpočet sedel. A vy tu však teraz nesedíte ako ten počtár, ako minister financií, ale vy sedíte tu za predkladateľa návrhu rozpočtu a navrhovateľom je premiér vlády pán Peter Pellegrini, ktorý by nemal byť len tým počtárom, ale mal by byť tým dirigentom, ktorý, a strážcom plnenia finančných, ale aj politických záväzkov, ale to nie je len záväzkov voči vašim koaličným partnerom, ale aj záväzkom, ku ktorým sa zaviazala naša krajina v rôznych strategických dokumentoch, a k čomu sa zaväzuje aj krajina smerom ku vlastným občanom.
Pán minister, pán podpredseda vlády, chýba mi vyváženosť v rozpočte. Zvýšené príjmy rozpočtu, ktoré máme, by už konečne mohli dovoliť našej krajine v rozpočte prestať vyvíjať tlak na ekonomický rast v oblastiach, ktoré v niektorých prípadoch ničia kvalitu života, zdravie a životné prostredie. Chýba mi hodnotové posúdenie rozpočtu, tak aby nám ekonomika pomáhala kvalitu života zlepšovať.
Pán premiér, pán minister financií, chýba mi posúdenie ekosystémových služieb, služieb, ktoré cez ekosystémy, ako je voda, pôda, lesy, zdravá krajina s bohatou biodiverzitou, ktoré nám poskytujú prínosy a úžitky, ako je napríklad pitná voda, potraviny, drevo, tvorba pôdy, čistenie ovzdušia a vody, ochrana pred povodňami a suchom, opeľovanie plodín, prostredie, celé životné prostredie a ďalšie.
Chýba mi posúdenie ľudskej činnosti, ktorá ničí biodiverzitu, znečisťuje naše bohatstvo, podzemné zásoby pitnej vody, znečisťuje ovzdušie, ktoré dramaticky vplýva na zdravie ľudí, a na posúdenie činností, ktoré znižujú odolnosť a schopnosť zdravých ekosystémov poskytovať širokú škálu tovarov a služieb. Uvítala by som z vašej strany zvýšený tlak na rôzne ekonomické a analytické inštitúty, ktoré sú zriadené z verejných zdrojov, ako aj na Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, aby sa v tejto dobe, kedy je téma dopadov klimatickej zmeny na spoločnosť, a ktorá je reálnou situáciou, a rozpočet na toto nie je pripravený. Rozpočet na to nereaguje. Nereaguje na adaptáciu Slovenska na zmenu klímy.
Je úlohou vlády Slovenskej republiky, ako aj tohto zákonodarného zboru, aby sa dosiahlo vyššie povedomie o ekonomickej hodnote ekosystémov na úrovni rozhodovacích orgánov, ale aj širokej verejnosti. Je potrebné prijať účinné opatrenia a treba, aby boli zakotvené v rozpočte na zastavenie poklesu biodiverzity. V týchto dňoch prebieha za účasti 30-tisíc delegátov z takmer 200 krajín v poľskom baníckom meste Katowice konferencia OSN o klimatickej zmene, ktorá je zameraná na dopracovanie pravidiel, ktorými sme sa zaviazali prijatím tzv. klimatickej dohody, Parížskej dohody roku 2015. Na závažnosť dopadov niektorých rozhodnutí chceli aj poukázať aktivisti, ktorí boli väzobne stíhaní už niekoľko dní ako zločinci.
Témami konferencie sú transformácie regiónov a priemyselných odvetví, multifunkčná stabilná správa lesov a taktiež dôležitá vec vo finančnej oblasti - schváliť plán financovania opatrení na ochranu životného prostredia. Práve tie dve posledné, ochrana lesov a zmena formy hospodárenia je témou, ktorou sa bude ďalej venovať. Pripomínam aj plán opatrení na ochranu životného prostredia, finančný plán, ktorým budeme musieť pristúpiť a financovať ochranu životného prostredia v zmysle Parížskej dohody. Tieto veci nie sú zakomponované v rozpočte.
Pripomeniem vám ako podpredsedovi vlády zastupujúceho predsedu vlády, že napríklad v dohode o biologickej diverzite bola na úrovni Európskej únie prijatá Stratégia v oblasti biodiverzity do roku 2020, a to v 5. úlohe 2. cieľa sa zaviazala Európska komisia, členské štáty, že zmapujú a posúdia stav ekosystémov a ich služieb na svojom území a posúdia hospodársku hodnotu takýchto služieb a do roku 2020 podporia začlenenie týchto hodnôt do účtovných systémov a systémov vykazovania na úrovni Európskej únie a na vnútornej štátnej, na vnútroštátnej úrovni. Nič z toho sa nestalo. V našom rozpočte, ktorý je nastavený ako trojročný, tieto informácie, toto zapracovanie sa nenachádza.
Teraz zopár postrehov k vybraným kapitolám rozpočtu. V súvislosti s tým, čo som povedala, som sa pozrela aj na rozpočet kapitoly úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu. Ten, ktorý zodpovedá za implementáciu Agendy 2030. Našla som tam jednu veľkú nulu. Pritom Agenda 2030 je komplexným súborom priorít pre dosiahnutie cieľa udržateľného rozvoja. Má 17 cieľov udržateľného rozvoja, prostredníctvom ktorých sa má usmerňovať ekonomická, sociálna a environmentálna premena všetkých krajín sveta vrátane tých rozvinutých a reagovať tak na hrozby, ktorým ľudstvo dnes čelí.
To, že sa s týmto v rozpočte nezaoberáte, je zjavným následkom aj toho, že úlohy, ktoré v uznesení vlády boli prijaté, sa posúvajú z roka na rok ako to hnilé jablko, ktorým sa v skutočnosti táto vláda nechce zapodievať. Ale veľmi rada v prvom šíku, na prvých miestach podpisuje rôzne dokumenty, prísľuby, stratégie, ktoré sú však záväzné, ale asi len na papieri, nie naozaj.
Vy hovoríte, že ako minister financií ste len počtár a strážite, aby sedeli počty, aby jeden a jedna boli dve. Ale teraz sa vás pýtam ako za predsedu vlády, a nie ako počtára, ako strážite obsah rozpočtu. Ako strážite logiku rozpočtových výdavkov?
Chcem sa venovať aj niektorým častiam z rozpočtu, ako napríklad Environmentálny fond. Súčasťou rozpočtu verejnej správy je práve aj tento významný, významný fond. Už aj v stanovisku Najvyššieho kontrolného úradu sa hovorí o tom, sa poukazuje na nadhodnotený príjem z predaja emisných povoleniek, čo je prakticky trvalý jav z minulosti. Chcem poukázať aj na podľa mňa nesprávnu interpretáciu príjmov Environmentálneho fondu. Objem príjmov na rok 2019 je plánovaný na objem, na rozsah 690 mil. eur. Tento objem rastie oproti roku 2018 o 38 %. Dôvodom takéhoto nárastu príjmov je vlastne nová legislatíva, ktorá bola prijatá. Sú to príjmy na založenie komunálnych odpadov v súvislosti s novým návrhom zákona o poplatkoch. Avšak keď sa, som si pozrela otázky, ktoré predložila Rada rozpočtovej zodpovednosti ohľadom príjmov, tak sa tam uvádza v odpovedi, že vplyv uvedenej legislatívy na hospodárenie obcí sa očakáva ako rozpočtovo neutrálny vzhľadom na skutočnosť, že síce všetky príjmy z poplatkov na ukladanie odpadov budú presmerované do Environmentálneho fondu, ktorý ich však následne bude prerozdeľovať cez dotačné schémy opäť späť obciam za účelom podpory a rozvoja odpadového hospodárstva. Tu však nebude platiť - jedna a jedna sa rovná dve, pretože to rozdeľovanie už nebude tým obciam automaticky, ktoré odviedli svoje prostriedky, ale už bude na základe dotačného mechanizmu, môže byť aj pre celkom iné obce.
Stále nemám od vás odpoveď, ktorú kladiem pri každom záverečnom účte, ale aj pri štátnom rozpočte, na otázku, čo bude so zostatkami z predchádzajúcich rokov, so zostatkami v Environmentálnom fonde. V roku 2019 ten prebytok, ktorý, účtovný prebytok Environmentálneho fondu má byť 487 mil., v roku 2021 to má byť až 756 mil. eur. Na toto poukazuje aj stanovisko NKÚ, ktoré hovorí o tom, že Environmentálny fond nemá stále vypracovanú stratégiu na, na, akým spôsobom, kompetenčný nejaký dokument, akým spôsobom hospodáriť s týmito prostriedkami a v podstate sme boli už aj v minulosti svedkami nesystémových opatrení, ako napríklad Žigovho, pána bývalého ministra Žigu ohľadom Čistejšie Slovensko vyhodených 10 mil. eur do vzduchu, ďalších 5 mil. eur v minulom roku od ministra Sólymosa, 2 mil. eur vyhodených na tzv. elektrofikáciu vozového parku cez bývalý Recyklačný fond, ktoré mohli byť zdrojom príjmov pre Environmentálny fond. Sám fond, sám nerozhoduje o týchto prostriedkoch, ale musí dôjsť k dohode medzi ministerstvom financií a fondom, pričom práve sa hovorí o tom, že minimálne podľa európskych záväzkov 50 % príjmov z obchodovania s emisnými kvótami by malo byť použitých na zelené, na zelené ciele. Totižto ten prebytok vzniká práve, práve z týchto príjmov z predaja emisných kvót.
Chcem poukázať ešte na ďalšie, na ďalšie nejasnosti alebo také výtky v rozpočte.
Slovenský vodohospodársky podnik. Opakovane sa hovorilo na základe auditu, že by mal byť tento podnik predmetom efektívnejšieho hospodárenia a pomaly že by mal mať úsporu až 8 mil. eur. Opak je však pravdou. Práve SPP namiesto úspory nákladov zvyšuje ich výdavky. Ja celkom tomu rozumiem, ale chcem poukázať na to, že stále zostáva tuná obchádzanie zákonov, obchádzanie počtu limitov zamestnancov vo verejnej, v štátnej, v štátnej správe, kde ministerstvo životného prostredia v minulosti od roku 2009 do roku 2015 vynaložilo ročne 1,5 mil. eur na zmluvy s komplexnou centrálnou záchrannou službou na plnenie bežných úloh pre štátnu ochranu prírody, a práve Slovenský vodohospodársky podnik, kde cez tieto sumy sa obchádzali limity štátnozamestnaneckých počtov. A k tomu istému dochádza aj v týchto rokoch priamo cez tieto organizácie.
Stále tu zostávajú riziká na riadenie programov, kde aj v stanovisku NKÚ sa hovorí o tom, že chýba prioritizácia projektov, prioritizácia projektov pre protipovodňové opatrenia, čo je mimoriadne dôležité práve s tým, čo som povedala v úvode v súvislosti s dopadmi zmeny klímy a adaptáciou Slovenska na tieto skutočnosti.
Takmer 13 mil. eur ročne by mohlo dôjsť k odvráteniu škôd, keď by sa plánovali projekty podľa stavu ich pripravenosti a stavu podľa, podľa priorít dopadov týchto projektov, keďže mnohokrát sa prevažujú iné kritérií na vynakladanie prostriedkov. Môžem spomenúť napríklad Hornú Nitru v súvislosti s Jaguarom, kde 50 mil. eur išlo na opatrenia, ktoré vôbec neboli prioritou, ale boli nepriamou štátnou pomocou pre tento priemyselný park. Ale sú to aj ďalšie, iné projekty.
Chcem sa venovať aj osobitnému odvodu, ktorý je v zákone uvedený, osobitný odvod do štátneho rozpočtu z Vodohospodárskej výstavby a z lesov slovenského..., Lesy Slovenskej republiky. Na toto riziko poukazuje aj tiež stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý hovorí o tom, že tieto prostriedky by nemali byť, by bolo treba na zváženie, či je etické, aby v súčasnosti, kedy Lesy Slovenskej republiky dramaticky drancujú našu krajinu, kedy spoločnosť sa búri voči forme hospodárenia Lesov Slovenskej republiky, aby sme ešte aj my ekonomickým tlakom prijímali v rozpočte, zákonom o rozpočte tieto prostriedky, 5 mil. eur.
Podobne je to aj pri Vodohospodárskej výstavbe. Katastrofálny stav Hrušovskej zdrže, zdrže Vodného diela Gabčíkovo, ktorá je zanesená, ktorá je budúcim obrovským ekologickým dlhom pre našu spoločnosť. Namiesto toho, aby tie prostriedky, ktoré sa získajú, sa vrátili späť do poškodenej krajiny týmto vodným dielom, tak 200-tisíc eur má byť príjmom do štátneho rozpočtu. A pritom sa hovorí v dokumentoch, že ak sa nevytvorí dostatočný zisk, tak majú sa obmedziť tvorba fondov pre tieto, pre tieto štátne podniky.
Pán podpredseda vlády a predseda vlády, vám to nevadí? Vám nevadí, že tieto kritériá nie sú zapracované do rozpočtu? Že vlastne tá dirigentská palička tuná nefunguje?
Ďalej by som sa chcela ešte zamerať na niektoré ďalšie záväzky, napríklad ohľadom kvality ovzdušia. 500 mil. eur ročne ide na výdavky na liečbu z dôvodu znečisteného ovzdušia, len z titulu vypočítaných znečistenia ovzdušia na Hornej Nitre z dôvodu spaľovania hnedého uhlia pre výrobu elektriny v tzv. vyššom hospodárskom záujme. Nie je to dôvod na zamyslenie sa? Vám to nevadí? Vám nevadí, že potom chýbajú prostriedky vo verejnom zdravotníctve? Že vlastne produkujeme čosi, kde sa nám tu vracia potom v podobe chorých našich ľudí?
Pozerala som sa potom aj na ďalšie podmienené záväzky, ktoré, ktoré sú v samostatnej prílohe návrhu štátneho rozpočta, rozpočtu. Patria medzi ne možné povinnosti, ktoré vznikli ako dôsledok nejakej minulej udalosti, a na splnenie týchto dôsledkov bude potrebné vynaloženie finančných prostriedkov. Avšak podľa môjho názoru nie sú všetky tam dôsledne, dôsledne spracované, vymenované. Uvádzate tam ako hodnotovo najvýznamnejšie podmienené záväzky, ktoré vyplývajú z poskytnutých záruk zo stabilizačných mechanizmov, ako najdôležitejší spomínate euroval, ale aj na splácanie kapitálu splatného na požiadanie v medzinárodných finančných inštitúciách. Tie už tam nie sú rozpitvané tak podrobne. Ale sú tam aj také, ktoré sa týkajú životného prostredia. napr. arbitrážne konania z dôvodu údajného protiprávneho odobratia povolenia na ťažbu mastenca, arbitráž, ktorá je vedená podľa bilaterálnej dohody medzi Slovenskou republikou, USA a Slovenskou republikou a investičnou dohodou medzi Slovenskom a Kanadou, ale aj arbitráž s poľskou spoločnosťou z dôvodu ústavného zákazu vývozu vody z územia Slovenskej republiky.
Tu by som chcela poukázať na veľký balík peňazí, ktorý je uložený v rezerve ako za riziko, takmer 400 mil. eur z dôvodu rizík prijatia nesprávnych zákonov práve týmto, týmto zhromaždením, kde skutočne aj poslanci by si asi mali uvedomovať, že svoje návrhy, ktoré sú často protiústavné alebo niekedy protiústavné, následne môžu mať veľký dopad na štátny rozpočet pri takýchto súdnych sporoch.
Ale nie sú tu v týchto podmienených záväzkoch, ako som už v úvode povedala, medzinárodné záväzky napríklad vyplývajúce z tej Parížskej dohody. Nie sú tam záväzky, ktoré, ktorými treba platiť pokutu za, na základe verdiktu Súdneho dvora ohľadom neuzatvorenia skládky odpadu Považský Chlmec, kde bola v tomto roku vyplatená 1 mil. eura pokuta a každý deň platíme 5-tisíc euro denne pokutu, ktorá... (Reakcia navrhovateľa.) Dobre...
Takže ďakujem pekne zatiaľ.