Dobrý deň prajem. Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám predložila návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
I keď tu nie je veľa našich kolegov v pléne, myslím si, že napriek tomu som rada, že podporu nám dáva práve občianske združenie Humánny pokrok, ktoré, ktorých môžem aj v mene vás všetkých pozdraviť, ktorí dnes sledujú toto dianie a prerokovanie uvedeného návrhu zákona na balkóne.
Chcela by som povedať pár slov k predloženému zákonu. A to začala by som teda práve tým, že po úspešnom zákone, ktorý sa tak zľudovel alebo ľudovo nazýva „Zviera nie je vec“, Slovenská národná strana pokračuje v zlepšovaní podmienok a vytvárania lepších podmienok pre zvieratá a celkovo pre životné prostredie. Cieľom tohto zákona je zakázať na Slovensku chov kožušinových zvierat, ktoré sa budú potom využívať primárne na kožušiny.
Vysvetlím, prečo teda tak, takýto návrh prišiel. Týmto spôsobom reagujeme nielen na petíciu, ktorú vyzbierala, vyzbieralo občianske združenie Humánny pokrok a Sloboda zvierat, ktorá dosiahla takmer 100-tisíc podpisov od občanov Slovenskej republiky. To je jeden argument.
Samozrejme, druhým argumentom alebo dôvodom sú aj právne úpravy okolitých členských štátov Európskej únie, ktoré s týmto zákazom problém naozaj nemajú. Samozrejme, že je ešte ďalšie množstvo argumentov, ktoré by som tu mohla uviesť, ale zhrniem ich len do takých podskupín. Sú to argumenty odborné, ako aj humánne, etické a celospoločenské.
Však na začiatok možno pre tých, ktorí ešte teda sa do tejto problematiky nejako nedostali, by som chcela vysvetliť úplne možno len jednou vetou, čo to vlastne ten kožušinový chov znamená a prečo teda máme s takýmto procesom problém.
Kožušinové farmy fungujú na základe jedného princípu, a to čo najväčšieho počtu zvierat v čo najme..., najväčšieho počtu zvierat v čo..., na tom najmenšom priestore, to znamená v tej najmenšej klietke. Zvieratá nie sú, by som povedala, poviem to tak slušne, živené a chované tak, ako by sme chceli, a aj rozličnými kontrolami sa dokázalo, že naozaj mnohokrát sú tieto zvieratá až týrané a hynú neprirodzenou, tvrdou, krutou smrťou len preto, aby sa naplnili niekoho peňaženky a aby kožušinový biznis prekvital. Preto by som chcela povedať a upozorniť, že práve pre tento kožušinový biznis zomiera ročne viac ako 100 mil. zvierat, ktoré teda sú chované práve na kožušiny, a tento kožušinový biznis má za následok, a poviem to tak na príkladoch, aby si to ľudia aj vedeli predstaviť, že na jeden kožuch sa spotrebuje alebo potrebuje zabiť 60 zajacov alebo 40 líšok, alebo 120 činčíl. Myslím si, že keď si to dáme na misku váh, že čo nám je asi prednejšie, či je to ten módny biznis a naša potreba sa módne obliekať a kožušinový biznis, alebo sú to vlastne tie potreby zvierat, ktoré, podotýkam, sú voľne žijúce zvieratá, a my ľudia sme ich nasilu strčili niekde do klietok za tých podmienok, o ktorých som hovorila.
Chcela by som povedať aj to, že od kožušín dávajú ruky preč aj svetové značky, ako sú napríklad Gucci, Armani, Versace alebo Prada a takisto aj veľké svetové móla, kde by sme očakávali modelov a modelky v pravých kožuchoch, dnes už veľmi nenájdeme. To, že nie je toto žiadna lastovička, a teda ak, pokiaľ chceme postupovať tak ako ostatné krajiny v rámci Európy, vyspelé krajiny, tak by som len povedala, že tento zákon už od roku 2000 má napríklad Spojené kráľovstvo, v roku 2004 ho prijalo Rakúsko, ďalej Slovinsko, Macedónsko, Chorvátsko, Luxembursko, Nórsko, Holandsko, Belgicko a tak ďalej.
Teraz by som však chcela upriamiť pozornosť na samotný návrh zákona, ktorý teda som predložila do parlamentu, a chcela by som povedať jednu dôležitú formuláciu, aby som zabránila nejakým špekuláciám alebo pochybnostiam, že, nedajboh, niekomu siahame na domácich miláčikov alebo nejakým iným spôsobom zasahujeme do ich života. Nie, zákaz sa bude vzťahovať na chovy, kde sa zvieratá chovajú a usmrcujú výhradne a primárne na účely získania kožušín.
Preto hovorím a zdôrazňujem túto formuláciu, pretože sme boli konfrontovaní otázkou, že čo teraz urobíme, keď máme králičie farmy. Ja už som to vysvetľovala, králičie farmy chovajú králikov prioritne na mäso, na králičie mäso, ktoré ja ako zástanca zdravých potravín, pokiaľ ľudia teda jedia mäso, tak odporúčam, pretože je naozaj jedno z tých zdravších. No a, samozrejme, tá druhá, ten druhý produkt, tá kožušina, to už je druhý produkt, a preto nezakazujeme, tento zákaz sa netýka a nedotýka králičích fariem. Úplný zákaz sa vzťahuje na líšky, norky, fretky, nutrie alebo činčily, pretože ak teda sa nad tým zamyslíme, tak tieto zvieratá sa vždy v priemysle chovajú práve na kožušinu. Samozrejme, už som počula aj také námietky, že činčila alebo fretka môže byť chovaná doma ako domáci miláčik, a nie, to naozaj ľuďom nezakazujeme ani im v tom nebránime a myslím si, že domáceho miláčika, teraz nechcem byť morbídna, ale si nikto nebude chovať na to, aby ho potom usmrtil a vyrábal si z neho nejaké kožušinové výrobky.
Tiež by som sa ešte chcela, ak dovolíte, pozastaviť nad jednou skupinou ľudí, ktorých nazývame drobnochovatelia, a tí tiež teda mali určité obavy, že my im zakážeme túto činnosť vykonávať. Znova upozorňujem, že aj drobnochovateľ chová si svojich králikov, a keď ich chová na mäso, je to v poriadku. Ale aj keď ich chová na kožušinu, stále je drobnochovateľ a ne..., nie je v podstate v tom priemyselnom biznise a to znamená, že naozaj môže, ubezpečujem, že môže si chovať tie králiky aj pre vlastnú spotrebu na to, aby tej svojej manželke napríklad vyrobil na Vianoce, poviem, kožušinovú čiapku.
Tak, takže chcela by som vás veľmi pekne poprosiť, že by sme sa zamysleli teda nad touto, v podstate nad týmto zákonom, ktorý naozaj má aj tú humánnu a etickú rovinu, a chcela by som ale zdôrazniť aj jednu záležitosť, chcela by som, aby ľudia vedeli, že Slovenská národná strana v prvom rade vždy má na mysli prvého človeka a jeho zvyšovanie životnej úrovne. Aj na tejto schôdzi, ktorá pomaly končí, na septembrovej schôdzi sme podali množstvo zákonov, množstvo opatrení sme urobili na to, aby sa životná úroveň zvýšila, či je to už zníženie DPH na zdravé potraviny, alebo je to zrušenie koncesionárskych poplatkov pre dôchodcov, alebo je to zníženie dane na 15 % pre firmy, ktoré dosahujú obrat do 100-tisíc euro, a tak ďalej, ale chcela by som povedať aj takú myšlienku, ktorú si, myslím, osvojíme asi všetci. Sme ľudia a žijeme v určitom prostredí, ale toto prostredie tvorí aj slnko, aj voda, aj pôda, aj vzduch a tvoria ho aj zvieratá. A ja som presvedčená, že zvieratá, ktoré majú žiť voľne v prírode, nech žijú a nemusia trpieť, nemusíme ich týrať a nemusia zomierať krutou smrťou preto, že niekto chce práve zbohatnúť na ich kožušinách.
Chcela by som teda na záver povedať, že, a dopredu vám teda poďakovať za vašu podporu k návrhu tohto zákona a my už sme, už aj v kuloároch sa rozprávali aj s opozičnými poslancami a určite ich ubezpečujem, a teda aj mojich kolegov všetkých, že zákon teda je v prvom čítaní, zákon je otvorený a, samozrejme, sme ochotní rokovať aj o nejakých možných zlepšovacích návrhoch a pozmeňovacích návrhoch, ktoré, ktoré by mohli tomuto zákonu pomôcť.
Takže ďakujem veľmi pekne za pozornosť aj zároveň za podporu.
