Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

6.9.2016 o 15:17 hod.

doc. Ing. PhD.

Miroslav Beblavý

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 6.9.2016 16:22 - 16:23 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, moje vystúpenie k tomuto návrhu bude stručné, lebo mám v podstate len jednu otázku na, žiadosť na pána ministra, ktorá sa týka toho, že, teda otvára sa tu cez vládny návrh zákona o dani z pridanej hodnoty, čo vytvára možnosť riešiť aj iné otázky, a keďže my sme v spolupráci s kolegyňami predložili jeden zákon, ktorý sa tiež týka dani z pridanej hodnoty, a pokúsim sa aj stručne vysvetliť, myslím, že by nemusel byť, ako ideologicky rozhodne by nemal byť problematický a možno by bol aj politicky priechodný, tak som chcel tu otvoriť možnosť, či by sa dalo politicky diskutovať o prípadnom jeho začlenení do tejto novely a samozrejme potom aj s následným stiahnutím tej poslaneckej novely.
Ide o to, že je to návrh, ktorý by umožňoval, teda nie umožňoval, ale zaväzoval finančnú správu, aby zverejňovala nadmerné odpočty DPH nad 50-tisíc euro, aby tak v reálnom čase bolo možné sledovať uplatňovanie vysokých nadmerných odpočtov, čo by malo teda jednak silný preventívny účinok a zároveň by to malo aj účinok na možnú oveľa silnejšiu verejnú kontrolu v reálnom čase toho, čo sa deje. Takže ak by vznikali kauzy, jednak teda by sme možno odhalili aj iné kauzy za rôznych vlád, ktoré pripomínajú kauzu Bašternák, o ktorej dneska verejnosť ani nemusí vedieť, a aj do budúcnosti najmä by to napomáhalo. Samozrejme chcem povedať veľmi tu otvorene, že hoci v politike neexistujú autorské práva, treba férovo povedať, že toto je návrh, ktorého pôvodným autorom, aspoň pokiaľ ja viem, je Radoslav Procházka, ktorý ho navrhol ešte v minulosti. Mne sa ten návrh zdal vždy veľmi dobrý, aj som ho podporoval, bol teda v programe SIEŤE. Z dôvodov, ktoré ja nepoznám, ho strana SIEŤ nepresadila do programového vyhlásenia vlády, ani do tohto zákona, ale to už, to už asi nemá význam v tejto chvíli riešiť. Chcem len teda povedať, že myslím, že z hľadiska aj toho, čo teraz vládna koalícia rieši, teda ako sa vyrovnať s kauzou Bašternák, nielen na úrovni nejakej personálnej a politickej komunikácie, ale tak ako sa v súvislosti s inšpekciou teraz rieši, či ju nejakým spôsobom inštitucionálne zmeniť a ako, tak toto by možno mohlo byť tiež určité ústretové gesto, alebo spoločné gesto o tom, že máme záujem, aby sa takéto veci v budúcnosti neopakovali, resp. ak sa budú opakovať, aby v reálnom čase sa na ne dalo poukazovať.
Takže samozrejme tá suma je určená a bola určená tak, aby nepokrývala malé transakcie. Je tam samozrejme otázka vývozcov, mnoho technických vecí, o ktorých by sme mohli diskutovať, ale ja myslím, že na úrovni pléna a prvého čítania najskôr tá otázka, že či je to typ návrhu, k tomu by bola možná zhoda, má význam o ňom rokovať, alebo nie, lebo samozrejme to všetko potom už závisí od neho. Takže s touto otázkou som sa chcel obrátiť na vás, pán minister, a ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.9.2016 16:00 - 16:02 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán minister, dve veci. Prvý bod. K tomu, čo ste hovorili všeobecnejšie o tom, že nikto vám nechce uznať zásluhy na tých zvýšených príjmoch. Ja len poviem k tomu to, ja myslím si, že bez problémov priznám to, čo nedávno napísal jeden analytik, teraz si nespomínam na meno, ktorý hovoril že ten, tá nepísaná spoločenská zmluva, kde riaditeľom daňových úradov bolo dovolené, mnohým, robiť, by som povedal, v súlade s organizovaným zločinom rôzne veci sa skončila alebo obmedzila. A aj to je niečo, čo stojí za zvýšením príjmov. Takže ja nemám problém vám uznať, že v oblasti DPH ste k tomu určite prispeli vo svojej druhej vláde. Pri tej prvej to tak nevyzerá úplne. Ale chcem zase povedať, že pri poznaní toho ako funguje SMER -– sociálna demokracia vo vláde a pri správaní tejto krajiny som si istý, že sú tam ešte značné ďalšie rezervy. Takže máte pravdu aj v tom, že tie ďalšie prognózy by mohli byť aj preplnené, najmä ak dôjde k skvalitneniu spravovania tejto krajiny.
Ale čo chcem povedať, je, neviem, či si celkom uvedomujete, čo robíte touto novelou, tak koncepčne. Vy vlastne vytvárate také určité predviazanie. Lebo vy vlastne dáte v rozpočte rezortom nejaké výdavky, ktoré ale môžu čerpať, len keď budú nadštandardné príjmy. To znamená, že ten rezort ich síce má v kapitole, ale vlastne ich nejakým spôsobom nemôže míňať, resp. teda vy to urobíte na makroúrovni, aby som bol presnejší, lebo im to nerozpisujete. Hoci aj to by ste mohli, vy by ste mohli robiť. To znamená, že vy vlastne v rozpočte robíte, okrem rozpočtu a na jeho negatívny vývoj reagujúceho viazania, vytvárate určité predviazanie. Opakujem to, čo som povedal v prejave, nepovažujem to najmä z hľadiska toho, že je to len legalizácia praxe, ktorá tu aj v podobe aj vášho štátneho tajomníka bola, za nejakú katastrofu, ale myslím, že to je skôr negatívum pre fungovanie verejných financií.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6.9.2016 15:43 - 15:49 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Vážené dámy a páni, dovoľte mi vyjadriť sa len k jednému ustanoveniu tejto novely, ktorá obsahuje naozaj veľa rôznych technických opatrení, tak ako ich pán minister a dôvodová správa uvádzajú. A dovoľte mi vyjadriť sa k návrhu, ktorý aj vzbudzuje určitú pozornosť, pretože znižuje transparentnosť rozpočtového procesu. A to je návrh, aby zákon o štátnom rozpočte, resp. návrh rozpočtu verejnej správy, aby som bol presný, mohol obsahovať aj také daňové a odvodové príjmy, ktoré neprešli Výborom pre daňové prognózy. Povedané laicky, ide o to, že dnes je systém, ktorý, ak sa nemýlim, sa zaviedol za druhej Dzurindovej vlády, ale bol vtedy rešpektovaný a nejakými, rozvíjaný ďalšími vládami bez ohľadu na ich politické zafarbenie, je, že existuje Výbor pre daňové prognózy, ktorého členmi sú rôzne rešpektovaní ekonómovia, najmä z bánk a iných ekonomických inštitúcií, ktorý komentuje daňovú a odvodovú prognózu, ktorú robia opäť nepolitickí zamestnanci ministerstva financií. A takýto konsenzuálny názor na to, koľko štát reálne vyberie v budúcom roku pri nezmenených daňových a odvodových sadzbách je základom štátneho rozpočtu.
Inými slovami, teraz to poviem ľudovo, tento proces zabraňuje tomu, aby v rozpočte boli hausnumerá daní a v odvodoch. Samozrejme, títo odborníci sa nestarajú do toho, že ak sa pán minister rozhodne zvýšiť príjmy tým, ja neviem, že zvýši daň z príjmu o toľko a toľko, tak opäť sa to technicky prepočíta, to znamená, že oni neurčujú daňovú politiku. Oni len zabezpečujú, aby akýkoľvek návrh, ktorý teda minister financií a vláda chcú predložiť, bol realisticky zhodnotený z hľadiska toho, čo má priniesť do štátnej pokladnice.
Dnes podľa tohto návrhu, čo sa má stať, je, že v podstate bude možné do toho návrhu vložiť aj také príjmy odhadované na budúci rok, ktoré tento výbor nejako neprerokoval, nezaoberal sa nimi, neschválil, zjednodušene povedané. Znamená to, že, zjednodušene povedané, rozpočet verejnej správy bude obsahovať, bude môcť legálne obsahovať hausnumerá. To sa dialo už aj doteraz výnimočne, to sa volá tzv. Kurucov princíp, podľa štátneho tajomníka ministerstva financií, ktorý už v minulosti cez parlament potom pri finálnom schvaľovaní rozpočtu pretlačil niektoré pozmeňovacie návrhy, ktoré toto v podstate robili, ale vo forme pozmeňovacieho návrhu. Tento Kurucov princíp sa týmto návrhom v podstate legalizuje a prenáša sa už teda nie z nejakého posledného čítania v parlamente, sa prenáša priamo do vládneho návrhu a vláda v podstate bude môcť do parlamentu poslať rozpočet, ktorý bude obsahovať odhad príjmov, ktorý nie je žiadnym spôsobom opretý o ten Výbor pre daňové prognózy.
Čo to v praxi znamená, je, že vláda bude môcť o to viac míňať, dodržiavajúc napriek tomu aspoň na papieri záväzky voči Európskej únii a aj voči iným dokumentom. Je to teda spôsob, ako minister financií a vláda môžu už v rozpočte chcieť viac míňať, než na čo majú príjmy odhadované v danej chvíli.
Ten návrh obsahuje jednu brzdu tohto postupu, ak som ju správne pochopil, som si istý, že pán minister ma opraví, ak som ju správne nepochopil, možno ma opraví, ak som ju správne pochopil, ale to už je na ňom, že obsahuje brzdu, ktorá hovorí, že tieto nadbytočné príjmy, nadodhadované príjmy možno používať len vtedy, ak v nejakej ďalšej prognóze je ten odhad lepší. To znamená, inými slovami, minister financií môže byť veľký optimista, môže chcieť budúci rok míňať aj peniaze, ktoré ešte v tej chvíli odborníci nevidia, a ak sa mu to podarí, ak vďaka napríklad lepšej úverovej ekonomike tie príjmy sa začnú odhadovať, že by sa naozaj mohli zhmotniť, tak vtedy ich začne míňať. Tak som pochopil ten návrh dobre? Tak som ho pochopil správne. Priznám sa, že osobitne vzhľadom na fakt, že dnes minister financií a vláda sú v skutočnosti nedostatočne obmedzení rozpočtovými pravidlami, pretože máme dneska situáciu, keď nemáme tzv. výdavkové stropy, ktoré by umožňovali, aby nadbytočné príjmy sa nerozhadzovali bez súhlasu parlamentu. My máme dneska systém, kde v podstate akékoľvek nadbytočné príjmy môže vláda do veľkej miery minúť, ako chce počas roka, čo sa prejavilo najviac za Ficových vlád a najviac v predvolebných rokoch rôznymi balíčkami, ale ako sme to ex post videli aj deväťdesiatimi dvomi miliónmi na Kaliňákove striekačky, čo ja sa priznám, že pri súčasnej situácii slovenského školstva a zdravotníctva považujem dodnes za jeden z najviac do neba volajúcich predvolebných prehreškov, aby som nepovedal zločinov, aké sa tu udiali. A ten sa môže práve preto, že ak sa príjmy zlepšujú, vláde už dneska nič nestojí v ceste. Podľa situácie, ktorá dnes nie je už dobrá, ktorú potrebujeme upraviť a skôr obmedziť, aby bez súhlasu parlamentu nebolo možné tie nadbytočné príjmy rozhadzovať hala-bala, ako sme toho boli svedkami aj v minulosti. Uvoľňovať ešte viac ruky ministrovi financií, ako je to tu navrhované, podľa mňa nie je správne.
Dúfam, že aj tento prejav nepôsobí apokalypticky, keď tento návrh prejde, nenastane zásadná katastrofa verejných financií, skôr sa potvrdia tie negatívne aspekty súčasne fiskálnej kultúry, ktorú tu vidíme, ale veril by som opäť, že vo vláde, ktorá má širšie než len jedno stranícke zastúpenie, a vo vláde, ktorá deklarovala ambíciu rozvíjať Slovensko iným spôsobom, budeme skôr prijímať pozitívne opatrenia aj v prospech transparentnosti, aj v prospech prísnejšieho vedenia verejných financií, než, naopak, ich ešte uvoľňovať, aj keď, opakujem, asi nie spôsobom, ktorý bude znamenať nejakú zásadnú životnú zmenu.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6.9.2016 15:17 - 15:24 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Dovoľte mi, na úvod povedať, verím, že sa zhodneme, že to, čo sme tu zaznamenali v ostatných možno pätnástich minútach, zrejme ukazuje, ako pán minister Kažimír optimisticky, keď, myslím, v záverečnom slove k prvému bodu hovoril o tom, že tá kvalita debaty je tu teraz iná po tom lete, a že netreba kričať hop, kým neskončia všetky body. Ale dovoľte mi možno, a je mi to ľúto, lebo ten zákon, o ktorom chcem aj ja vystúpiť, je mimoriadne dôležitý a týka sa milióna domácností doslova na miliárd eur, a je mi ľúto, že k nemu nie je väčšia debata. Ale na druhej strane z pozitívneho hľadiska vďaka tejto diskusii sme zistili, že partnerka pána ministra možno už aj volí SMER dnes, čo v minulosti teda zjavne asi nebola, nebola pravda podľa toho, čo hovoril.
Ale teraz k tej samotnej, samotnej veci. Pán minister, ja som, ak dovolíte, chcem vás opýtať tri otázky v súvislosti s týmto návrhom zákona. Myslím, že keď máme tri čítania, máme výbor, ešte je čas aj pracovať na nejakých pozmeňovacích návrhoch, takže nechcem dneska ísť do detailov, naozaj sa chcem spýtať na tri veci, ktoré s tým súvisia.
Tento zákon, ako ste vy aj v tom úvode vysvetlili, sa týka spotrebných úverov, ktoré naozaj na Slovensku predstavujú dneska už pomerne značný objem peňazí a aj rýchlo rastú. A aj pravdivo ste pomenovali, že hlavným cieľom tohto zákona je spomaliť tento, tento rast. Ten, kto na to najviac tlačí, je Národná banka Slovenska, ktorá sa obáva, že teda ak takýto úverový rast sa môže preklopiť až do nejakého, úverovej bubliny, tak to môže aj pre samotné banky, aj pre ekonomiku znamenať výrazné riziká. Napriek tomu sa treba podľa môjho názoru spýtať niekoľko otázok a rád by som na ne dostal od vás odpoveď.
Tá prvá je, že či vláda alebo teda parlamentná väčšina, ale vláda ju zastupuje v týchto veciach, má nejakú celkovú koncepciu riešenia, alebo ako pristupuje k problematike zadlžovania domácností a spotrebiteľov. Pretože vidíme, že pani ministerka Žitňanská prichádza s nejakou formou, nechcem to rovno nazvať exekučnej amnestie, ale s nejakou formou posilnenia osobného bankrotu a oslabenia možnosti vymáhania dlhov. Vy prichádzate s touto novelou. Všetko sú to veci, ktoré zasahujú teda významne nielen do podnikania desiatok právnických osôb, ale naozaj zasahujú do aj vzťahov medzi ľuďmi, ktorí aj nie sú v tom biznise, najmä v prípade toho, čo predkladá ona, a týkajú sa dneška aj budúcnosti naozaj milióna domácností. Pri počte exekúcií, ktoré máme dneska už aj na dôchodcov v Sociálnej poisťovni, pri počte iných exekúcií, ktoré máme, máme niekoľko miliónov exekúcií v tejto krajine a v tejto chvíli živých. Na druhej strane nám prudko rastú tie spotrebiteľské úvery.
Preto ma zaujímalo, lebo som nepočul a ani v programovom vyhlásení vlády som si neprečítal nejaké aspoň základné vyjadrenie filozofie zo strany vlády, ako ucelene vnímate túto vec. Je to celé dobré, zlé, čo je na tom dobré, čo je na tom zlé, kde sú tie limity a podobne. To je možno taká z vášho pohľadu všeobecná otázka, ale mne veľmi chýba, že v takej dôležitej veci táto diskusia neexistuje.
A teraz mi dovoľte dve konkrétnejšie otázky. Vy ste pomenovali, že táto novela by mala viesť, a ak bude úspešná, povedie k tomu, že niektorí ľudia, ktorí si dnes môžu požičať cez spotrebiteľský úver, si nebudú môcť požičať. To je, zjednodušene povedané, jej dopad, chcete zvýšiť nároky na dlžníkov. Otázku, ktorú mám, je, či máte opäť premyslenú dostupnosť alternatív pre ľudí, ktorí teda nesplnia tieto náročnejšie podmienky a napriek tomu sa ocitnú v situácii, kde by potrebovali si požičať na nejakú životnú situáciu.
Nedávno, poviem príklad, nedávno som čítal knihu jedného Američana, bieleho, ktorý napriek tomu vyrástol v extrémnej chudobe, a písal o prostredí, v ktorom vyrastal. A hoci dnes je veľmi úspešný človek, tak vysvetľoval, ako má pocit často, že politici nerozumejú ľuďom, ako je on. A ilustroval to práve tým, že on všetky, napríklad tieto boje s nebankovkami, v Amerike ich volajú inak, ale je to veľmi podobné, hovoril, že on im rozumie, lebo, samozrejme, často je to zneužívané, ale na druhej strane hovorí, že on bol opakovane v živote v situácii, že keby si nemohol, povedzme, aj na týždeň, na krátku dobu požičať takýmto aj nevýhodným spôsobom, mal by ešte oveľa vyššie náklady a životné problémy, lebo by nebol schopný pokryť niečo, niečo iné, čo by ho stálo ešte oveľa viac. Možno by predali auto, možno by predali aj bývanie a podobne. To znamená, že bez toho, aby akokoľvek, spôsobom chceli hájiť subjekty, ktoré využívajú takúto situáciu, mám otázku, či má ministerstvo financií, resp. vláda premyslené, aké sú teda alternatívy, dostupné alternatívy pre ľudí, ktorí po tejto novele už na spotrebiteľské úvery nedosiahnu. Či ju máme nejakým spôsobom premyslenú.
A tretia moja otázka sa týka toho, že či má vláda a ministerstvo financií urobenú dopadovú analýzu z hľadiska ceny pre klientov, ktorí sa k tým úverom naďalej dostanú. Teda jeden dopad bude na tých, ktorí si dneska požičať môžu a po tej novele si už nebudú môcť požičať, to bola tá moja predchádzajúca otázka. A druhá moja otázka smerom na tých, ktorí si aj dneska môžu požičať, aj po novele si budú môcť požičať, či máte urobenú dopadovú analýzu z hľadiska zdraženia cien tých úverov. Lebo jedna z vecí, ktorá na Slovensku dlhodobo bola problémom, že práve spotrebné úvery boli v porovnaní s Európskou úniu extrémne drahé. My máme euro, sme v eurozóne, to znamená, že naše banky si požičajú za úplne rovnaké úroky ako všetky banky v eurozóne, napriek tomu úroky na našich spotrebiteľských úveroch aj z bánk, nielen z nebankoviek, ale aj bánk boli oveľa vyššie, ako je priemer eurozóny a v poslednom období začali konečne tieto úroky klesať.
Totižto tým, že súťaž medzi bankami sa presúva jednak na trh v oblasti bývania, ale teraz už sa presúva do tejto oblasti, znamená tlak aj na znižovanie, znižovanie cien, teda pri bankách je to, a nebankovkách je to znižovanie úrokov. Pretože ak by táto vaša novela viedla k tomu, že konkrétny človek, ktorý si môže dneska požičať, si bude môcť požičať aj zajtra, ale požičia si o percento drahšie, resp. ten pokles úrokov sa zastaví, tak ja potom v tom nevidím verejný záujem, pretože nevidím verejný záujem v dotovaní ziskov bánk alebo nebankových subjektov, aby tým istým ľuďom požičali prakticky za tých istých podmienok, ale vzhľadom napríklad na regulatórne obmedzenia to jednoducho bude drahšie. Pretože tá výhoda potom nie je ani pre štát, nie je samozrejme ani pre toho človeka, je len pre toho, pre tú banku alebo nebankový subjekt.
Preto som sa chcel na tieto, tieto veci spýtať. A vzhľadom na, samozrejme, závažnosť tej legislatívy, verím, že to sú otázky, ktorými ste sa aj zaoberali pri príprave, a že teda bude možné na ne odpovedať.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.9.2016 14:19 - 14:20 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Máte pravdu, pán poslanec, v tom, že to bol dôvod, pôvodný dôvod pre zriadenie tohto odvodu, aj keď musím pripomenúť, že na Slovensku počas finančnej ekonomickej krízy nedošlo k žiadnemu sanovaniu bánk po roku 2008 a aj stav bankového sektora na Slovensku je výrazne zdravší ako v drvivej väčšine európskych krajín, takže ani v strednodobom horizonte sa nepredpokladá, že by k masívnemu využitiu tohto fondu muselo prísť. Ja som však len pripomenul, že vaša faktická poznámka hovorila o tom, že vláda tieto peniaze robí, berie preto, aby v skutočnosti mohla dnes míňať na vyššie platy, čo som len poznamenal, že čo je síce pravda, lebo presne preto to vláda robí, ale že nie je to zdvorilé úplne hovoriť, lebo vláda sa k tomu oficiálne nepriznáva, oficiálne hovorí niečo úplne iné. Tak len to bola celá moja poznámka.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6.9.2016 14:06 - 14:18 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vystúpiť k tomuto návrhu zákona v podobnej štruktúre, ako to urobili už kolegovia predo mnou, kde teda pozreli sa aj na ten samotný návrh zákona, ale zasadili ho aj do širšieho kontextu už teda predkladaného a čiastočne pripraveného daňového balíčka. Dovoľte mi práve začať tým širším kontextom a potom pristúpiť k samotnému obsahu tohto inak veľmi stručného zákona. Myslím, že z pohľadu miliónov eur na počet písmen to bude jeden z najefektívnejších daňových zákonov v histórii Slovenskej republiky, čo ale však ešte neznamená, že je ten zákon dobrý.
Z hľadiska toho širšieho dovoľte mi trošku do toho vniesť politický element, a to je ten, že na rozdiel od minulej vlády, táto vláda nie je ľavicová. Táto vláda je ľavicovo-pravicová. Obsahuje teda jednu silnú stranu, ktorá sa deklaruje ako ľavicová, dve silné strany, ktoré sa deklarujú ako, alebo slabšie, pardon, strany, ktoré sa deklarujú ako pravicové, respektíve teraz už ide len o jednu takú stranu, pardon, som zabudol, že ste, že ste si to pozmenili, a potom jednu stranu, ktorá sa v tomto spektre až tak nevymedzuje, aj keď myslím, že je oficiálne skôr pravicová, je to Slovenská národná strana. To znamená, že máme 49 poslancov, ktorí sú ľavicoví, a zvyšok koalície, viac, asi 30 poslancov v tejto chvíli, ktorí sú stredopraví. To je dôvod, že aj daňová politika tejto vlády by mala byť oveľa vyváženejšia v tomto smere, ako bola politika minulej vlády. A to bola aj jedna z vecí, ktoré minimálne strany MOST a SIEŤ, keď vyjednávali vládu, identifikovali ako dôvod, prečo boli do tej vlády ochotní ísť. Konkrétne vtedy hovorili o tom, že presadili úplne iný koncept a prístup k daňovej politike, zrušia sa daňové licencie, zvýšia sa paušálne výdavky živnostníkov a teda ľudia práce a ľudia samoživiteľstva uvidia, že stálo za to na nich vstúpiť týmto stranám do tejto vlády. Tieto strany však urobili jednu úplne zásadnú elementárnu politickú chybu, a to je to, že ani v koaličnej zmluve, ani v programovom vyhlásení vlády si nezabezpečili celkový prístup vlády k daňovej politike, ktorý by odrážal tento miešaný ľavo-pravý charakter vlády.
Poviem príklad. V programe SIET-e bola veta o tom, že sa nebude zvyšovať celkové daňové zaťaženie v štáte, dokonca, že sa bude znižovať. Priznám sa, že nepoznám do detailu program MOST-u, je tu aj pán predseda MOST-u, ale predpokladám, že niečo podobné tam bolo tiež. Ale ak sa mýlim, ospravedlňujem sa, nechcem vám nič dávať do úst. Napriek tomu takéto nič v programovom vyhlásení vlády ani v koaličnej zmluve nie je. Čo, to umožňuje pánovi ministrovi Kažimírovi, ako dnes už pomerne skúsenému politikovi, v podstate zahrať veľmi peknú hru s týmito dvoma alebo aj troma stranami, podľa toho, či počítame aj SNS do tejto skupiny, a to je to, že v koaličnej zmluve a programovom vyhlásení veľmi pekne podpísal, že zrušia sa daňové licencie, zvýšia sa paušálne výdavky, aj keď teda bez akéhokoľvek konkrétneho dátumu, kedy sa tak stane, a teraz prišiel s veľkým daňovým balíčkom, ktorý chce vybrať na ľuďoch, chce vybrať od ľudí na daniach oveľa väčšie sumy, ako sa majú ušetriť obmedzovaním a zrušením tých položiek, ktoré som spomenul. Inými slovami, stredopravé strany sa v oblasti daňovej politiky, aspoň zatiaľ to tak pôsobí, dali úplne obohrať. Som rád a vyslovujem, ja neviem, aby to neznelo nejakým spôsobom nadnesene, vyslovujem vďačnosť strane MOST za to, že minimálne, síce neskôr, ale dnes na túto hru nenaskočila a napríklad už voči pripravenej dani z dividend, aspoň pokiaľ som zachytil, otvorene sa protestuje, respektíve chceli ju riešiť opäť. Dúfam, že som to vystihol správne, pán predseda? (Reakcia z pléna.) Skoro, no. Takže je to síce pomerne neskoro, lebo pán minister môže, pán minister môže hovoriť, že len plní programové vyhlásenie vlády. Zároveň môže, samozrejme, stranu MOST a ostatné strany veľmi pekne tlačiť, pretože povie, že dobre, to, čo robí každý minister financií rád na koaličnej rade, povie: ´Tak, viete, bola tu tá daň z dividend, nebola v rozpore s programovým vyhlásením vlády, nebola v rozpore s koaličnou zmluvou, mala vyniesť toľko a toľko miliónov ročne, tak strana MOST ju nechce, tak čo už, tak nebude daň z dividend, no ale niekde to musíme zoškrtať. Takže aké rezorty máte, pán predseda strany MOST? V týchto rezortoch vám to budeme škrtať.´ To znamená, že pokiaľ nemáte takúto zásadu, ako základnú zásadu vlády v programovom vyhlásení vlády a v koaličnej zmluve, tak minister financií je veľmi silný partner koaličným partnerom, najmä teda tým menším, pretože sa s ním môže hrať trošku ako mačka s myšou, a aj to pán minister ako skúsený kocúr už aj robí.
Takže to je ten širší kontext toho daňového balíčka. Tým pádom my dneska naozaj nevieme, čo z toho, o čom sa hovorí, prejde. Je možné, že nebude žiadna daň z dividend, bolo by to veľmi dobré pre konkurencieschopnosť Slovenska, keby nebola, ale, a už vôbec nie v tej výške, ako ju pán minister navrhuje, ale ja na rozdiel od kolegov by som povedal, že možnože dnes nemá až taký zmysel diskutovať o detailoch toho balíčka, lebo on je len politickým kladivom pána ministra financií na jeho koaličných partnerov, aby teda buď skresali svoje výdavkové požiadavky vo svojich rezortoch, alebo mu odkývali tieto dane. Z pohľadu ministra financií je to technokraticky pochopiteľný prístup, pre slovenskú ekonomiku a pre slovenských občanov už až taký dobrý nie je, najmä naozaj z toho dôvodu, že slovenskej ekonomike sa darí. Ale keď sa pozrieme na vývoj, povedzme, čistých miezd, keď sa pozrieme na porovnanie skutočnej životnej úrovne Slovákov, nechcem hovoriť o Rakúšanoch a Nemcoch, alebo dokonca ani v porovnaní s Čechmi, ku ktorým sa už blížime z hľadiska HDP na hlavu. Ak chcete nahnevať občanov, tak jeden zo zaručených spôsobov z mojich skúseností je začať im tvrdiť, že v podstate už máme rovnakú ekonomickú výkonnosť ako Česká republika, pretože skoro každý Slovák, okrem teda tých našich, ktorý bol na návšteve v Čechách, vie, že tá životná úroveň predsa len v praxi je ešte dosť odlišná, a to je vďaka mnohých faktorom. A práve preto v takých časoch prichádzať s ďalším zvyšovaním dane naozaj nie je veľmi múdre a dokonca v časoch takéhoto ekonomického rastu je to aj ťažko politicky obhájiteľné. To už o tom však už viac hovorí iný, ja som len chcel do toho vniesť naozaj ten širší politický rámec koaličnej vlády, ktorú tu máme a ktorá by naozaj mala robiť oveľa vyváženejšiu daňovú politiku, ako ju robila vláda minulá. A zatiaľ ju nerobí.
K samotnej dani alebo k samotnému zákonu, ktorý tu je. Keď táto daň bola zavedená, tento odvod bol zavedený, ak sa nemýlim, Ivanom Miklošom za vlády Ivety Radičovej, ale aj v trošku iných sumách, tak mal byť veľmi malý a veľmi dočasný. Potom za vlády Roberta Fica, druhej, za ministra pána Kažimíra sa stal oveľa väčším a trošku menej dočasnejším, aj keď stále mal byť dočasný, a dnes teda už začína byť dočasným, návštevou, prítomnosťou sovietskych vojsk po roku 1968, teda mal by platiť ďalšie štyri roky. Takže dokopy už, myslím, takmer deväť rokov by mal platiť, ak tento zákon prejde, čo je z pohľadu verejných financií už ťažko nazývať dočasným opatrením.
Zároveň, pán poslanec Paška, dovoľte mi reagovať na vaše krátke vystúpenie v tom, že neviem, či je úplne prezieravé povedať to, čo ste vy povedali, pretože oficiálna línia vlády Slovenskej republiky vrátane ministra financií je, že toto je bankový odvod, ktorý nemá nič spoločné s inými verejnými financiami. Určite ho vláda nedvíha na to, aby si v rámci pravidiel ESA 90 (pozn. red.: nezrozumiteľne vyslovené) vytvárala priestor na iné mrhanie. To je len zbieranie peňazí pre nejakú ďalšiu bankovú krízu, ktorá môže nastať, a v podstate nemá nič so snahou teda pomíňať všetko, čo nie je priklincované. To je oficiálny postoj vlády Slovenskej republiky. A hovoriť teda, že vy chcete tie banky ešte viac tlačiť, aby ste teda mohli míňať na platy alebo na niečo iné, nie je úplne, chcem vám len povedať, nie je úplne v súlade, pokiaľ ja rozumiem, s oficiálnym postojom vlády Slovenskej republiky a nemali by ste toho ministra tak prezrádzať, ešte keď tu je, lebo on potom je, chudák, v ťažkej situácii, že buď bude blamovať vás, alebo trochu vládu Slovenskej republiky. To je komunikačná vec.
Ale tá vecná, politická vec je, že toto nie je v skutočnosti zákon na blaho občanov Slovenskej republiky. A dovoľte mi vysvetliť prečo. Na Slovensku naozaj bankový sektor v minulosti zarábal neštandardne vysoko. Neštandardne, mysliac, povedzme, s inými sektormi ekonomiky a v porovnaní aj s niektorými inými západnými krajinami a to je niečo, čo bol fakt. Na tomto fakte práve začali vlády reagovať tým, že začali tento sektor viac zdaňovať. To sa deje aj v niektorých iných sektoroch, ktoré nadštandardne zarábajú v niektorých iných krajinách. Každý má, zdaňujú sa monopoly, rôzne energetické a podobne, v niektorých krajinách zdaňujú aj maloobchodné predajne, čomu síce úplne nerozumiem, ale ministri financií keď sú, viete, zúfalí ministri financií robia zúfalé veci, a to, čo vidíme, že to spôsobuje, je, že to síce prináša krátkodobý finančný výnos, ale dlhodobo to práve garantuje to, čo nám vadí, a to je ten vysoký zisk a ten neprimeraný zisk. A to z jednoduchého dôvodu. Takéto typy daní, najmä ak sú uplatňované nepredvídane, nespoľahlivo, ak vláda sľúbi, že niečo je dočasné a potom to nie je dočasné, alebo sa to posúva ďalšie a ďalšie roky, je najúčinnejšou prekážkou toho, aby prichádzala konkurencia. Pretože kto z nových podnikateľov bude investovať, a či už zahraničných alebo domácich, do odvetvia, v ktorom nevie, respektíve vie, že jediný cieľ vlády je vyždímať to odvetvie bez ohľadu na to, čo to spraví s jeho fungovaním.
To znamená zároveň to, čo vidíme, a to je to, čo sa napríklad ohlasuje už dneska v poisťovníctve vo väzbe na ten odvod, ktorý spomínal aj pán poslanec Mihál, myslím, dúfam, je, že na trhu poisťovníctva máme o niečo väčšiu konkurenciu ako na trhu bankovníctva, ale už na tento odvod aj tu viacerí podnikatelia hovoria o tom, že je možné, že nastane aj konsolidácia prípadne odchodu viacerých významných poskytovateľov.
Je naozaj základná ekonomická poučka, že väčšia koncentrácia na trhu vedie k nižšej súťaži, je to v neprospech občanov, v neprospech spotrebiteľov a má to tendenciu viesť aj k vyšším ziskom alebo teda k silnejšiemu postaveniu tých málo zostávajúcich. Inými slovami, my na Slovensku nechceme situáciu, kde tu budú tri, štyri veľké banky a potom už skoro nikto iný, pretože to je situácia, ktorá je pre spotrebiteľov najhoršia, ale to je k situácii, ku ktorej sa tlačí, tú, ktorej takéto dane najviac prispievajú.
Namiesto toho, a tu musím v rámci korektnosti, ktorú sme držali s pánom ministrom vždy, povedať, že namiesto toho je aj druhá cesta a na tej ceste sme s pánom ministrom aj dokázali spolupracovať v minulosti, možno dokážeme aj v budúcnosti, a to je cesta posilňovania súťaže. My sme na trhu úverov s bývaním osobitne, nebudem to tu celé rozprávať, odznelo to v snemovni viackrát, dokázali presadiť opatrenia za posledných päť rokov, aj za vlády Ivety Radičovej, aj za vlády Roberta Fica, po vzájomnej dohode, ktoré zásadne zvýšili konkurenciu na trhu s bývaním ako na najväčšom úverovom trhu, ktorý sa týka domácností, a spôsobujú bankám prudké znižovanie ziskov. Prudké znižovanie ziskov cez zvyšovanie súťaže. A tie zisky, ktoré banky strácajú, sa ocitajú vo vreckách ľudí, ktorí si môžu dneska refinancovať hypotéky za nepomerne nižšie úroky, ako to bolo len pred pár rokmi. To je alternatívna politika, ktorá nevedie zo začarovaného kruhu koncentrácie, monopolu, regulácie, zdaňovania a vysokých cien, ale do súťaže nižších cien a benefitu pre občanov.
Z tohto hľadiska ja nebudem schopný podporiť tento návrh zákona nielen preto, že je, ruší už predtým dané záväzky voči zamestnávateľom a podnikateľskej komunite, ale najmä preto, že podľa môjho názoru prispieva k tomuto začarovanému kruhu, ktorý som práve spomenul, a nie je nakoniec ani na prospech občanov Slovenskej republiky, dokonca ani na prospech verejných zamestnancov, pretože aj tí si berú hypotéky, aj tí si berú spotrebné úvery, aj tí majú účty v bankách. To znamená, že aj oni to, aj oni platia tento prístup, ktorý tu prezentujeme, ale už vôbec nie na prospech zvyšku občanov Slovenska.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.9.2016 13:34 - 13:36 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Pán predseda, v prvom rade dovoľte mi obhájiť postup pána Lipšica voči vám, pretože pán Lipšic explicitne sa vyslovoval k tomu, k čomu som sa ja vyslovoval, lebo ja som tiež hovoril o pánovi Kaliňákovi a ministerstve vnútra, takže on žiadnym spôsobom rokovací poriadok neporušil, porušili ste ho vy, keď ste ho vyzývali, aby, a brali ste mu čas. To je jeden bod.
Pokiaľ ide o to, čo povedal pán poslanec Dostál, musím sa mu ospravedlniť, mal samozrejme pravdu, mal som tak vykonať aj vzhľadom na predchádzajúce vyjadrenia a ďakujem mu za upozornenie.
Pokiaľ ide o to, čo povedal pán poslanec Kollár. Pán poslanec, viete, politika a teda aj tá parlamentná, aj životy sú niekedy aj o detailoch, viete. Nielen o tom veľkom obraze, nielen o tých večerných videách. A poviem vám tak, že ministerstvo školstva nezriaďuje a neriadi Slovan Bratislava. Preto keď sa pán Galis stane trénerom Slovana Bratislava, nebude podriadeným pána ministra, v tomto prípade Plavčana, a nevznikne nám tento začarovaný kruh. Fakultná nemocnica v Nitre je priamo zriaďovaná ministrom, a preto mu priamo podlieha, je to priamy podriadený. Je to tak ako, keďže viem, že ste riadili firmy, keď je to váš priamy podriadený. No keby bol váš priamy podriadený zároveň vaším kontrolórom vo vašich biznisoch, či už v minulých alebo súčasných, tak verím, že by ste to videli ako problém. Alebo ak nie, tak potom to niečo hovorí o vnímaní toho, ako sa majú riadiť či už spoločnosti alebo štát.
A v poslednom bode k pánovi poslancovi Čížovi, ako som aj uviedol, ja som na ten problém pána poslanca Valockého upozorňoval aj v minulosti, aj iných poslancov, takže nejde o nejaký náhly objav. A to, že je päť rokov riaditeľom nemocnice, hovorí naozaj niečo o tom, že pre stranu SMER osobitne problém konfliktu záujmov nezačal s pánom poslancom, pánom ministrom Kaliňákom a s kauzou Bašterňák, ale že jednoducho je to slovné spojenie, ktoré minimálne strane SMER nič nehovorí už dlhodobo.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6.9.2016 13:22 - 13:28 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, dovoľte mi na úvod uviesť, že som sa do rozpravy prihlásil aj písomne. Neviem, kde došlo k skratu na strane aparátu Národnej rady, ale vlastne to nie je ani také dôležité, keďže sa dá možno ešte stále prihlásiť aj ústne, keďže sme ešte pred zmenou rokovacieho poriadku, ako ho navrhujete. A teraz už k samotnej veci.
Dovoľte mi v mene troch poslancov, pani poslankyne Macháčkovej, pani poslankyne Petrík a mojej osoby, predniesť pozmeňujúci návrh na zmenu v zložení výborov Národnej rady. Využívam to, že kvôli pánovi poslancovi Tomášovi sa tento bod objavil a dovolím si riešiť jeden systémovejší a dlhodobejší problém, ktorého dôsledky však vidíme aj v tento deň.
Ten návrh znie: Národná rada Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 3 písm. b) zákona o Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odvolá poslanca Jozefa Valockého, klub SMER – sociálna demokracia, z Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Dôvod, prečo tento návrh podávam, je to, že pán poslanec Valocký je zároveň riaditeľom fakultnej nemocnice v Nitre a zároveň členom Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo. Fakultná nemocnica v Nitre má svojho zriaďovateľa, ktorým je ministerstvo zdravotníctva a ktorého právomoci vykonáva minister zdravotníctva. Zároveň výbor pre zdravotníctvo je zriaďovaný Národnou radou ako iniciatívny a kontrolný orgán Národnej rady v oblasti zdravotníctva. Pán poslanec Valocký tak zároveň kontroluje ministra, ktorý je jeho nadriadeným, a kontroluje jeho. Viem, že po kauze Bašternák už tieto typy konfliktov záujmov by nás akosi, sa už zdajú byť také až ezoterické, lebo, keďže máme ministra, ktorý vyšetruje sám seba, tak proti tomu možno toto teraz pôsobí ako dôraz na drobnosti, ale je to, je to veľmi nezdravé. A dovoľte mi to uviesť na dvoch príkladoch.
Prvý príklad je ešte z minulého funkčného obdobia, kedy bola odhalená takzvaná kauza vývarovní. Pri množstve káuz, ktoré sú na Slovensku, nejdem vás ňou nejak dlhšie nudiť, ale bola to kauza, kde riaditelia viacerých štátnych nemocníc podpísali nielen nevýhodné, ale najmä protizákonné zmluvy o, koncesné zmluvy o dodávkach jedla pre svoje nemocnice, a v jednej chvíli o tom rokoval aj parlamentný výbor pre zdravotníctvo. Keď som sa ako hosť zúčastnil rokovania, bol som šokovaný, že viacej poslanci na tomto výbore namiesto toho, aby kontrolovali ministra a tlačili ho do riešenia, tak obhajovali tieto tendre a chovali sa, by som povedal, pápežskejšie ako pápež. Minister za SMER Čislák bol kritickejší k týmto tendrom ako poslanci, ktorí by ho mali kontrolovať. Pochopil som však veľmi rýchlo, že prečo to tak je. Keďže štyria z týchto poslancov boli zároveň riaditeľmi štátnych fakultných nemocníc za SMER a tým pádom presne chránili najmä sami seba. Jeden z nich, dokonca pán poslanec Baláž, ktorý, ako sme si vypočuli, prestal byť poslancom po návrate pána Erika Tomáša, obhajoval na tomto výbore sám seba, keďže on bol jeden z tých riaditeľov, ktorí podpísali takúto nevýhodnú zmluvu, a zároveň bol poslancom výboru pre zdravotníctvo. Po zmene, po volebnej zmene voliči rozhodli, že obmenil sa teda poslanecký zbor a dnes už len, ak ma informácie neklamú, len pán poslanec Valocký je takýto mohykán dvojstupňovej kontroly, kde kontroluje ministra, ktorý kontroluje jeho. A myslím, že je načase tomuto urobiť koniec. Protestoval som proti aj v minulom období tomu, dnes je predložený konkrétny návrh na jeho riešenie.
Aby sme vedeli, o čom sa bavíme, že sa nebavíme o ezoterickej situácii, už niekoľko dní, dokonca už viac ako týždeň je vo fakultnej nemocnici v Nitre zásadný problém s tým, že existuje nedostatok anestéziológov, a preto nie je možné realizovať operácie, pričom viaceré plánované operácie musia byť rušené a pacienti posielaní domov. O tomto probléme informovali aj dve hlavné televízie, informovali o ňom médiá, informoval o ňom aj hlavný krajský lekár v Nitre, ktorý však, keďže fakultná nemocnica nie je zriaďovaná Nitrianskym samosprávnym krajom, má podľa vlastných slov v tejto veci obmedzené kompetencie. Som si istý, že keby riaditeľom tejto nemocnice bol ktokoľvek iný ako poslanec Národnej rady za SMER, ešte k tomu člen výboru pre zdravotníctvo, tak by ministerstvo zdravotníctva na takúto situáciu urýchlene reagovalo. Namiesto toho ministerstvo zdravotníctva už niekoľko dní strká hlavu do piesku, najprv hovorilo, že nedostalo žiadny podnet, a potom, čo sme im taký podnet zaslali, hovorila o tom, že situáciu skúmajú. Ja tu nechcem riešiť nitrianskych anestéziológov, na to sú iné fóra, ale čo chcem zdôrazniť, že na takých príkladoch vidno, že tento konflikt záujmov, to, keď kontrolovaný subjekt je zároveň kontrolujúci subjekt ministra, sa môže prejavovať v priamom dôsledku v zdraví a v živote občanov. Nie je to ezoterika, nie je to nejaká parlamentná estetika, je to niečo, čo sa môže týkať nás všetkých. Zároveň samozrejme rešpektujem to, že podľa parlamentnej logiky a matematiky toto miesto vo výbore prináleží strane SMER – sociálna demokracia, preto ani nenavrhujem nikoho na toto miesto, je to samozrejme v plnej kompetencií strany SMER, aby v prípade, že tento návrh uspeje, následne navrhla iného poslanca, ktorý bude do tohto výboru zvolený.
Chcem sa na záver obrátiť aj na predsedu Národnej rady, som rád, že ešte je tu pán Danko, a chcem vás, pán predseda, poprosiť. Vy chcete prinavrátiť dôveryhodnosť Národnej rade. Dovoľte mi však povedať, že dôveryhodnosť sa prinavracia skutkami. Dôveryhodnosť sa neprinavracia štúrovskými uniformami, dôveryhodnosť sa neprinavracia verbálne, dôveryhodnosť sa prinavracia skutkami. A jeden z takých skutkov je a jednou základných funkcií parlamentu je kontrolovať exekutívu. Všade na svete to je, úplne základná funkcia parlamentu je kontrolovať výkonnú moc a táto veľmi nezdravá situácia, ktorú tu máme, keď kontroluje v tak citlivej oblasti, ako je zdravotníctvo, výkonnú moc niekto, koho následne kontroluje táto výkonná moc, je niečo, čo by sme malí spoločne vyriešiť.
Ďakujem vám pekne.
Skryt prepis
 

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 16.6.2016 14:47 - 14:49 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán minister, aj keď išlo v tomto prípade o otázku rodiča, tak ja sa s ňou stotožňujem a musím povedať, že vaša odpoveď, hoci myslím si, že bola pomerne otvorená, načrtá naozaj viacero tých problémov, chýbal mi v nej taký jasnejší záväzok a postoj z vašej strany, o ktorý by som vás chcel v tej doplňujúcej otázke požiadať, preto, lebo dokonca aj keď je jasný záväzok, ešte ani to nestačí. Váš predchodca pán Čaplovič sa najprv vyjadril v roku 2012 pri štrajku učiteľov, že posilní práve zastúpenie učiteľov v rade školy na úkor poslancov alebo teda zástupcov zriaďovateľa. A potom urobili presný opak tým, že presadili túto zmenu na návrh ZMOS-u, kde vlastne zriaďovateľom dali viac kompetencií. Takže z tohto dôvodu by som privítal také záväznejšie vyjadrenie z vašej strany, akým smerom by to malo ísť.Za seba mi dovoľte len povedať, že akékoľvek úpravy, ktoré smerujú či už k tomu, aby bol proces voľby do rady školy slobodný alebo rokovanie rady školy slobodné alebo proces smerujúci naozaj k zváženiu určitých obmedzení funkčných období, sú podľa mňa vhodné. Ale teda zaujímal by ma váš postoj záväznejšieho charakteru než ten, ktorý ste zatiaľ povedali.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 16.6.2016 14:39 - 14:39 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ak môžem, teda stručne to doplním.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Nech sa páči.

Beblavý, Miroslav, poslanec NR SR
Pán minister, ďakujem pekne za túto odpoveď. Myslím, že bola jasná a potešujúca. Chcem len povedať, aby to bolo úprimne povedané, že aj mňa prekvapila tá situácia, keď som sa o nej dozvedel, teda, myslím, ako aj vás, teda aspoň som mal ten pocit. A som rád, že sme sa tak zhodli na tom, že je to absolútne neprijateľné, aby vlastne postihnuté dieťa bolo v podstate vylúčené z aktivít štátom len preto, že nie je štát ochotný platiť asistenta po jednej hodine poobede. A chcem vám len poďakovať za vašu odpoveď.
Skryt prepis