Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

8.2.2017 o 18:23 hod.

doc. Ing. PhD.

Miroslav Beblavý

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 8.2.2017 18:23 - 18:37 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Dovoľte mi teda uviesť posledný návrh zákona. Je to novela zákona 564/2004 o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov v územnej samospráve. Je to, preto sme navrhli, keď sme diskutovali o tom, ako tú diskusiu viesť, ho dať spolu s tými dvoma kľúčovými zákonmi, teda zmenou ústavy a samotným zákonom o zrušení VÚC, lebo tá finančná zmena je absolútna chrbtica takejto, teda poviem to inak, prijímať tie dva zákony a neprijať takúto finančnú zmenu, by vlastne to úplne porobilo, pretože podľa dnešnej situácie z dane z príjmov obce dostávajú 70 % a VÚC dostávajú 30 %, a tých 30 %, ktoré ostávajú VÚC sú hlavným zdrojom financovania originálnych kompetencií VÚC a samozrejme VÚC majú aj iné príjmy, respektíve ich organizácie. Školy sú financované normatívne cez ako prenesený výkon a zdravotnícke zariadenia sú financované zo zdravotných poisťovní cez teda ako všetky zdravotnícke zariadenia. Takže týchto 30 % nie sú jediné príjmy, ale sú to tie hlavné originálne príjmy. To je to, cez čo VÚC financuje svoje originálne kompetencie a cez čo pôsobí. To samozrejme s ich zrušením potom vzniká aj otázka, ako naložiť s týmito príjmami a ako financovať aj tieto kompetencie ďalej. My sme, navrhujeme v tom zákone, tá novela je pomerne stručná, jej hlavný zmysel je v tom, že hovorí, že ten pomer 70 : 30, ktorý je dnes, sa mení na pomer 88 : 12, kde 88 sú obce a 12 % je štát. To znamená, ešte to poviem inak, tých 30 %, ktoré majú VÚC, by sa po ich zrušení rozdelilo v pomere 18 : 12 medzi obce a štát.
Teraz v tom úvode treba vysvetliť niekoľko vecí. Prvá vec je, samozrejme, že ako ten pomer bol vypočítaný alebo ako sme k nemu dospeli, na základe čoho a druhá vec, treba naozaj vysvetliť, či to naozaj postačuje na to, aby mohli obce a štát vykonávať tie kompetencie ďalej, alebo treba nejaké ďalšie zmeny. K tej prvej otázke si dovolím uviesť, že ten odhad, teda to číslo, ktoré sme tam dali, je, samozrejme, v určitej miere odhadom, a to preto, nie preto, že by sme sa tomu nevenovali, ale preto, že ten balík zákonov poskytuje štátu a samospráve určitú voľnosť pri rozhodovaní o tom, ktoré konkrétne zariadenia prechádzajú na koho.
Pretože my napríklad v princípe hovoríme, opäť skočím trošku dopredu, že stredné školy alebo sociálne zariadenia majú v princípe prejsť na obec alebo mesto reálne, v ktorom si, v ktorom je teda to samotné zariadenie, aby som povedal príklad. Domov sociálnych služieb v Banskej Bystrici má prejsť na mesto Banská Bystrica a Gymnázium v Prievidzi má prejsť na mesto Prievidza. Toto však má niekoľko poistiek, ku ktorým sa opäť v rozprave, verím, že vrátime. Tie poistky v zásade hovoria o tom, že pokiaľ je buď zariadenie, ktoré je veľkostne úplne neprimerané tej obci, takých situácií je málo, ale je napríklad kolegyňa Macháčková priamo zo svojho regiónu, má situáciu, kde je malá obec, myslím, že sa volá Nitrianske Pravno, ak hovorím správne, ktorá má pár sto obyvateľov, ale má domov sociálnych služieb, ktorý je pomaly väčší, ako je počet obyvateľov, lebo tak tam historicky bol.
Z hľadiska a k tomu sa vrátim, z hľadiska spôsobu výpočtu financovania to nevadí, pretože je možné na tú obec previesť podľa toho vzorca, ktorý je práve v rozpočtovom určení dane, príjmy adekvátne ku klientom tak, aby na to tá obec mala. Takže technicky to vyriešiť vieme, aj to ten zákon rieši, ale napriek tomu je dosť možné, že ani z pohľadu tej samotnej obce, ani z pohľadu ministerstva alebo centrálnej autority to nie je úplne ideálna situácia, aby niekto zriaďoval zariadenia, ktoré sú zjavne oveľa širšieho regionálneho až nadregionálneho významu. Týchto situácií nie je veľa, ale existujú.
Preto sme navrhli, že ak príslušné ministerstvo v takejto situácii usúdi, že určité zariadenie je nad, nadobecného, dokonca až nadregionálneho významu, alebo ak obec dospeje k záveru, že nie je schopná to zvládnuť, aby mohli takéto zariadenia prejsť na štát. Samozrejme, nie je možné vopred odhadnúť, koľko takých prípadov bude. Je ich pomerne málo, ale nevieme dopredu povedať, keďže závisia, ak by sa to schválilo, na rozhodnutí tých príslušných orgánov.
Preto my sme napočítali to percento odhadom a vychádzajúc z toho, že tá decentralizácia na obce prebehne v plnej miere a že týchto prípadov bude zanedbateľné množstvo. Ak by to tak nebolo a povedzme veľa miest a obcí alebo ministerstvo by sa rozhodlo viacero zariadení zobrať späť na seba, napríklad v kultúre alebo v sociálnej oblasti, ktoré sú financované z tých originálnych príjmov, lebo školstvo nie je, takže tam to nie je relevantné, tak potom by možno bolo nutné aj spätne revidovať toto percento, ale to je niečo, čo by sme mohli robiť až po, povedzme, ročnej skúsenosti s tým zákonom a hovorím, nedá sa to nijak dopredu rozhodnúť, pretože to ponechávame na rozhodnutí tých príslušných zložiek, čo presne prejde. Tých 88 % verzus 12 % pre štát vychádza aj z toho, že, ako som už spomenul, že na štát prechádza dlh vyšších územných celkov. To znamená, že nejde len o financovanie aktuálnych kompetencií a ich prerozdelenie, ale aj o to, že štát bude musieť niesť dlhovú službu za tento dlh.
Tá dlhová služba nie je až taká veľká z toho dôvodu, že dnes sú relatívne nízke úroky, to znamená 360 mil. eur. Z nich každoročné úroky nie sú až taká veľká suma, ale niektoré tie inštrumenty sú z minulosti, majú aj vyššie úroky, plus nevieme, čo bude v budúcnosti. Preto sme sa rozhodli, že aj toto treba zohľadniť a tých 12 % pre štát zohľadňuje teda nielen odhadovaný prenos kompetencií, ktorý sa v prípade štátu týka najmä financovania autobusovej dopravy a financovania správy ciest, lebo to sú tie, ktoré navrhujeme, aby prešli principiálne späť na štát, ale vychádza aj z toho prijímania dlhu. To znamená, že štát by mal z tých 12 % byť schopný toto zafinancovať.
Zároveň sme na štát preniesli v tých 12 % aj nami odhadovanú úsporu. To znamená, že my keď sme napočítali celkove tú dnešnú situáciu, napočítali sme, koľko sa na tom dá usporiť, k tej úspore sa tiež určite ešte vrátime v rozprave, tak ten rozdiel, tú čistú úsporu sme alokovali štátu, teda vráti sa daňovníkom celého Slovenska, nedali sme ju obciam. Obciam sme dali, myslím si, že veľmi, veľmi slušný balík na tie kompetencie, ktoré prechádzajú. Dovolím si teda ešte raz len zdôrazniť, že tých 18 %, o ktoré sa zvyšujú rozpočty obcí v tomto návrhu, o 18 % dane z príjmu, nejde o financovanie všetkých tých kompetencií, ktoré sa majú preniesť, lebo, ako som už spomenul, školstvo sa bude financovať osobitne cez normatívy, takto sa financuje aj dnes a zdravotníctvo sa bude financovať cez zdravotné poisťovne. Znamená ten, navýšenie rozpočtu obcí a ich organizácií, najmä v prípade školstva, lebo zdravotníctvo, ako som spomenul, sa hlavne vráti štátu, plus nie je až také veľké v tomto prípade, bude znamenať veľmi výrazné navýšenie rozpočtu, najmä miezd lebo, a to treba zdôrazniť, že hoci tento zákon je technicky neutrálny tak, že hovorí o prenose na obce, tak bude sa to prenášať principiálne tam, kde tie zariadenia sídlia. Či sú to školy, či sú to domovy sociálnych služieb, či sú to kultúrne zariadenia, múzeá, galérie, divadlá, a tieto zariadenia dominantne sídlia v mestách, dokonca dominantne sídlia v okresných mestách.
To znamená, že ten zákon a tá finančná zmena bude mať disproporciálny vplyv na zvýšenie rozpočtu týchto miest, teda miest všeobecne a okresných miest, keďže na ne prejdú aj tie zariadenia, ktoré sa, samozrejme, musia financovať. Z tohto titulu je možné predpokladať, že najmä na okresné mestá to bude mať významný vplyv z hľadiska zvýšenia ich kompetencií, z hľadiska zvýšenia ich zodpovednosti, ale teda aj príslušného financovania.
No a tu ma vedie k tej druhej otázke, a to je to, že či stačí takto zmeniť zákon, alebo je potrebné teda riešiť aj niečo, niečo iné.
Pre tých z vás, ktorí sa nejak nevenujú tejto téme, v podstate dnešný systém je nastavený tak, že zákon hovorí o deľbe peňazí medzi VÚC a obce, teda tých 70 : 30, čo som spomínal, a potom nariadenie vlády rieši kritériá, podľa ktorých sa prerozdeľujú tie peniaze medzi jednotlivé obce a medzi jednotlivé VÚC. Ale nechcem teraz robiť o tom dlhú prednášku, ale tie kritériá, ktoré sú v nariadení vlády napríklad, sa odvíjajú od počtu obyvateľov, ale odvíjajú sa napríklad aj od počtu starších obyvateľov, pretože k tomu sa napríklad viaže tá kompetencia v oblasti sociálnych služieb a je tam ďalej niekoľko ďalších kritérií.
To znamená, nápočet každej obce a dnes každého VÚC sa deje podľa toho, ako tú tabuľku, ako keby aké má hodnoty v tých jednotlivých parametroch. Z tohto pohľadu, samozrejme, bude musieť vláda zmeniť toto nariadenie tak, aby to, čo dnes sa rozpisuje medzi VÚC, sa rozpísalo teda medzi ako keby, časť sa nebude musieť tam riešiť lebo jednoducho pôjde štátu a štát si to vie interne zabezpečiť cez rozpočtový proces, ale tie veci, ktoré sa majú preniesť na VÚC z originálnych kompetencií, pardon, na obce, z originálnych kompetencií, sa budú musieť zohľadniť. To znamená, samozrejme, to je vec vlády, ktorú mi nemôžme z parlamentu predpísať, ale napríklad predpokladám, že do toho vzorca, ktorý sa týka obcí, do nariadenia vlády by sa napríklad dostali starší občania, keďže vďaka tejto zmene by práve v zodpovednosti obcí bolo starostlivosť, domovy sociálnych služieb.
Tam by, je na mieste jedna veľká diskusia, ktorú, hovorím, nie je predmetom zákona, ale je predmetom nariadenia vlády, a to je veľká diskusia, ktorá sa odohrala v roku 2005 pri školstve, keď sa robila fiškálna decentralizácia, a to je to, že či ten nápočet má byť podľa trvalého pobytu, alebo či má byť podľa toho, kde využíva občan službu. Tí z vás, ktorí - vidím, že pani kolegyňa Smolíková prikyvuje, že zjavne si to pamätá z praxe - si pamätajú, že bol návrh v roku 2005, keď sa pripravovala fiškálna decentralizácia, aby na tie služby, ktoré sú súčasťou originálnych kompetencií v školstve, teda jedálne, centrá voľného času - čo tam ešte je? - družiny a niektoré ďalšie veci, ZUŠ-ky, na tie som zabudol, aby tieto sa rozpisovali tiež podľa trvalého pobytu. Čo by to bolo bývalo v praxi znamenalo, že povedzme si, vymyslím si, je v meste Nitra ZUŠ-ka a do nej chodia deti aj z okolitých dedín okolo Nitry, povedzme, je ich 20, 30 a predtým, než sa robila fiškálna decentralizácia, tak sa tie peniaze posielali priamo mestu Nitra na tú ZUŠ-ku, resp. vtedy ešte okresnému úradu.
Návrh bol, aby sa tie peniaze posielali do tých jednotlivých obcí, kde tie deti žijú, ktoré do tej ZUŠ-ky chodia, s argumentom, že potom nech sa tie obce dohodnú s mestom Nitra alebo s tou ZUŠ-kou, že pošlú ich tam, a tým pádom tie deti budú mať právo. Voči tomu veľmi protestovali všetky tie zariadenia, pretože hovorili, že jednak to bude strašne náročné. Predstavte si desiatky starostov, ktorí sa budú musieť dohadovať o tie svoje deti s klientami a zároveň teda, keďže rozpočtovo je bližšie košeľa ako kabát, tak sa predpokladalo, že mnohý starosta povie, že ja to nezaplatím, lebo ja nemám pomaly ani na elektrinu, a tým pádom vlastne tie deti z tých malých obcí, ktoré nemajú teda na vlastnú ZUŠ-ku napríklad, nebudú mať ani šancu sa k takým službám dostať.
Preto sa vtedy presadilo v roku 2005, že sa špeciálne v školstve nerozpisovali tie peniaze na obce podľa toho, kde má dieťa trvalé bydlisko, ale podľa toho, kde je klient, teda kam chodí. To znamená, že ak chodí do ZUŠ-ky, tak sa to priamo posielalo mestu, v ktorom je tá ZUŠ-ka. A to sa týkalo inak aj škôlok, pardon, tie som ešte zabudol uviesť, lebo tie sú tiež v originálnej kompetencii. Potom, to bolo za Dzurindovej druhej vlády.
Potom za druhej Ficovej vlády ale vznikol konflikt, lebo pri centrách voľného času boli debaty, ktoré tu nechcem teraz dlho o nich hovoriť, lebo je to, je to už iná téma, ale súvisí to s týmto, kde sa to mnohým starostom nepáčilo a ZMOS si presadil, že pri centrách voľného času sa to naopak urobilo podľa miesta trvalého pobytu a pokiaľ viem z hlavy, je to tak aj dodnes. Môže ma niektorý kolega opraviť, jak sa mýlim. A pri tých centrách voľného času sa to ukázalo byť ako problém, ale ešte zvládnuteľný. Ale napríklad pri škôlkach alebo pri tých niektorých iných funkciách je to dodnes tak, že financuje sa nie podľa trvalého pobytu, ale financuje sa podľa miesta, kde využívate službu. To, čo by sa vláda musela rozhodnúť pri tejto zmene, je, že či bude pri sociálnych službách osobitne, aby som bol konkrétny, aj pri kultúre, ale tam to nie je až taký vážny problém, či bude tie peniaze posielať obciam podľa počtu starších ľudí, to znamená, že pošle ich jednotlivým obciam a tí potom budú musieť s tým mestom, ktoré bude zriaďovať ten domov sociálnych služieb, kontrahovať, teda že zaplatia za to, alebo či to vláda bude napočítavať podľa klientov a bude to rovno posielať tým mestám, kde tie zariadenia sú a podľa toho.
To je, samozrejme, to je téma, ktorá je aj pomerne odborne zložitá, politicky citlivá, ale je hlavne teda v kompetencii vlády cez to nariadenie. Takže preto sme ju tu neriešili, len chcel som na ňu upozorniť, lebo samozrejme, je to veľmi vážna vec. Toľko k tej druhej otázke, že či je potrebné okrem zmeny zákona ešte niečo.
Nad rámec toho, ten zákon už obsahuje najmä technické zmeny, ktoré hovoria o tom, ako tečú údaje, kto komu musí čo nahlásiť, dokedy, štatistickému úradu, ministerstvu financií, ako sa vyrovnávajú preplatky, odkedy to spúšťa sa. Povedzme v januári 2018 by sa to dialo prvýkrát, ale to už sú naozaj asi veci, ktoré nemusíme nejakým spôsobom podrobnejšie rozoberať. Myslím si, že pre účely tohto úvodu a technického vysvetlenia tej úpravy je to dostatočné.
Dovoľte mi ešte na záver - a už skončím tento tretí bod tejto zlúčenej rozpravy - uviesť, že teraz, samozrejme, bude nasledovať ešte tretí spravodajca, potom sa otvorí rozprava a vzhľadom na to, že bude, zostáva asi 20 minút do siedmej a ja mám pripravený taký pomerne rozsiahlejší prejav k tomu, že prečo, lebo zatiaľ som vysvetlil najmä technicky, čo v tých zákonoch je. Tak ak dovolíte, ja využijem teda to, že ako navrhovateľ mám pomerne flexibilné možnosti prihlasovania sa do rozpravy a nevstúpim do nej ihneď. Myslím, že som aj tak navyše hovoril pomerne dlho teraz a aby som, poviem úprimne, nemusel ten prejav prerušovať niekedy v jeho tretine a potom sa k nemu zajtra vracať navyše po prerušení ďalšími dvomi bodmi, čo by asi stratil aj logickú niť a náväznosť. Takže ja si tento taký dlhší, systematicky asi odložím. Samozrejme, ak nikto sa neprihlási v rozprave, tak ho začnem, nie je to problém, ale pokiaľ budú iní kolegovia písomne prihlásení, tak to budem rešpektovať.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

8.2.2017 18:15 - 18:20 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Takže, ďakujem pekne, áno, je to návrh zákona o zrušení vyšších územných celkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Predmetom tohto zákona je legislatívna realizácia hlavných častí toho návrhu. To znamená, že už zrušili by sa jednotlivé vyššie územné celky, ten zákon je štruktúrovaný tak, že najprv konkrétne hovorí o tom, že každý z tých vyšších územných celkov sa zruší, aby to teda bolo aj legislatívne uvedené. Zároveň potom následne ten zákon uvádza, že na obce prechádzajú pôsobnosti vyšších územných celkov na niektorých úsekoch. Konkrétne uvádza, že je to na úseku sociálnej pomoci, školstva, divadelnej činnosti, múzeí a galérií, osvetovej činnosti a knižníc a naopak uvádza, že na okresné úrady v sídlach krajov prechádzajú pôsobnosti vyšších územných celkov na úseku dráh, cestnej dopravy, územného plánovania, regionálneho rozvoja a športu.
To sú také tie hlavné, ale zákon rieši, samozrejme musí riešiť všetky kompetencie vyšších územných celkov, takže uvádza aj také tie, nechcem povedať, že menej dôležité, lebo sú veľmi dôležité, ale také partikulárnejšie. Napríklad uvádza, že pôsobnosť VÚC na úseku humánnej farmácie prechádza na Štátny ústav pre kontrolu liečiv, uvádza, že pôsobnosti vyšších územných celkov na úseku pozemných komunikácií prechádzajú na ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, uvádza, že pôsobnosť vyšších územných celkov na úseku zdravotníctva prechádza na ministerstvo zdravotníctva, avšak ten zákon uvádza, že po dohode s obcou môže na obec prejsť doterajšia zriaďovateľská pôsobnosť vyššieho územného celku k nemocnici s poliklinikou druhého typu. To znamená, že základný je presunúť to na štát, ale s možnosťou ponechať to mestám a obciam, v ktorých má sídlo táto nemocnica. Samozrejme ten zákon nie je, nerieši všetky otázky, preto je tak koniec koncov ďalších 26 zákonov popri týchto dvoch, ale ustanovuje tie všeobecné pravidlá.
Zároveň musí, samozrejme, riešiť aj prechod majetku. Takže rieši prechod majetku vyšších územných celkov, hovorí, že ak má niečo vyšší územný celok dnes v správe, tak ten majetok prechádza, samozrejme, a tá právnická osoba prechádza v princípe podľa toho, aký, ako prechádza ten úsek kompetencie. To znamená, ak napríklad kompetencie v oblasti školstva prechádzajú na obce, tak aj majetok v tej kompetencii prechádza na príslušnú obec, ale určuje aj, samozrejme, že z tohto môžu byť výnimky a k tým sa ešte neskôr v rozprave dostaneme, nebudem nimi zdržovať.
Do vlastníctva obce a štátu podľa tých kompetencií prechádzajú, samozrejme, aj také veci, ako sú stavby vrátane rozostavaných stavieb a ďalšie, ďalšie veci slúžiace na plnenie úloh a tak isto aj samozrejme pozemky, pohľadávky a iné majetkové práva.
Zákon aby bol precízny a legislatívne dotiahnutý, tak rieši aj ten proces preberania majetkových vzťahov. Hovorí o tom, že sa musí spísať písomný protokol, to je v línii toho, ako aj v minulosti pri decentralizácii alebo iných zmenách sa táto vec realizovala. To znamená, že musí sa, preto aj ten zákon, ako sa neskôr ukáže, je účinný k 1. 1., respektíve k 31. 12., aby tam bolo možné uzavrieť jeden rozpočtový a účtovný rok a otvoriť už druhý.
Po novom ten protokol musí, samozrejme, riešiť majetky, práva, záväzky, účtovnú hodnotu, údaje z katastra tak, aby naozaj bolo jasné, čo presne prechádza na koho, keďže by šlo pomerne o rozsiahly prenos. Zároveň ten zákon obsahuje aj všeobecnú klauzulu, podľa ktorej ak nie je určené, na koho prechádza nejaký konkrétny majetok, tak ten prechádza na štát. To znamená, nazvime to, že zvyškové aj práva, ale aj povinnosti, záväzky prechádzajú na štát. Tu musím len povedať, že tak isto na štát prechádza aj dlh dnešných vyšších územných celkov, ktorý je pomerne rozsiahly, k tomu sa asi ešte vrátime v rozprave, myslím že je to okolo 360 mil. eur, ak to hovorím z hlavy, plus-mínus a my potom, ako sa ukáže v neskoršej rozprave, toto zohľadňujeme v tých finančných návrhoch. To znamená, že neprechádza tento dlh na obce, ale prechádza na štát. Samozrejme majetok je len jedna zo súčastí, povedal by som, toho, čo tu riešime. Tak isto veľmi dôležité sú pracovnoprávne vzťahy a tie prechádzajú v prípade právnických osôb, ktoré sú dnes v zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC, na ten príslušný orgán verejnej moci, na ktorý prechádzajú aj kompetencie. Samozrejme nie je, sú potom súčasti, ktoré sa rušia úplne. To sa týka najmä, najmä zamestnancov samotného úradu župy a tieto potom aj budú príslušne ukončené, ak teda neprejdú na pôsobnosť štátu.
To je z pohľadu vysvetlenia takého stručného úvodu, čo je v tom zákone, skoro všetko. Na záver mi ešte len dovoľte uviesť, že tento, samozrejme, zákon ešte popri tom musí riešiť aj zákon č. 302/2001 o samospráve vyšších územných celkov, zákon 406/2001 o prechode pôsobností, ako aj zákon 446/2001 o majetku vyšších územných celkov, lebo tieto, samozrejme, všetky strácajú svoj vecný zmysel.
Takže toľko, toľko na úvod k tomuto konkrétnemu zákonu a jeho obsahu a opäť mi dovoľte odovzdať slovo spravodajcovi.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 8.2.2017 18:08 - 18:13 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, keďže toto štartuje takú pomerne dlhšiu sériu zákonov k tej istej téme, teda návrhu zrušenia vyšších územných celkov, dovoľte mi možno na úvod zopár technických poznámok. Po konzultácii teda s predsedajúcim, hoci je zlúčená rozprava k niekoľkým bodom v tejto chvíli, je potrebné aj správne z hľadiska rokovacieho poriadku uviesť každý ten zákon separátne a potom aj k nemu by mal spravodajca podať spravodajskú správu separátne, jednak aj z hľadiska rokovacieho poriadku, aby nevznikol chaos.
Preto mi dovoľte len vás informovať, že ten postup bude taký, že ako zástupca, navrhovateľ, teda spolu s kolegyňou Macháčkovou sme navrhovatelia, ja vždy uvediem stručne každý z tých zákonov, dostane slovo spravodajca k tomu zákonu a keď teda budú všetky štyri otvorené, tak potom bude tá skutočná rozprava k tomu, lebo keby som teraz ako keby chcel to spájať napríklad z hľadiska navrhovateľa, tak by vznikol dosť veľký chaos, technický. Takže to len na vysvetlenie.
Zároveň (rečník si odkašľal), pardon, zároveň mi dovoľte uviesť, že tých zákonov je 28, ale ako sme sa spoločne dohodli na začiatku schôdze, sú spojené do siedmich balíkov podľa, by som povedal, vecnej, vecnej príslušnosti tak, aby sme zároveň mali možnosť diskutovať o jednotlivých témach a zároveň to teda netrvalo nejako neprimerane dlho, ale aby sa tá debata nerozbiehala viac, než je nevyhnutné.
V tejto chvíli máme spojenú rozpravu teda k štyrom bodom. Je to zmena ústavy, je to zákon, ktorým sa rušia samotné územné celky, je to zákon o rozpočtovom určení výnosu dane a, pardon, to sú tie tri, nie štyri, pomýlil som sa, toto sú tie prvé tri. Takže k nim ideme ako prví do rozpravy a dovoľte mi teda začať s tým, že by som stručne uviedol prvú zmenu, ktorou je návrh poslancov na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Obsahom tohto návrhu zákona je zmena Ústavy Slovenskej republiky. Tá zmena je pomerne stručná a spočíva v tom, že zo znenia ústavy sa vypúšťajú všetky odkazy na vyššie územné celky, ktoré v nej sú. Dovoľte mi zdôrazniť, že nie všetky tie zmeny sú nevyhnutné na to, aby sa zrušili vyššie územné celky. Dovoľte, aby som vám uviedol príklad. V Ústave Slovenskej republiky stále je Fond národného majetku Slovenskej republiky, ktorý už neexistuje. Fond národného majetku Slovenskej republiky bol zrušený obyčajným zákonom ešte teda za druhej Ficovej vlády. Nahradila ho dcérska spoločnosť ministerstva hospodárstva MH manažment napriek tomu, že v Ústave zostali určité odkazy na Fond národného majetku, sú tam dodnes. Tie však nie sú v podobe konštituovania Fondu národného majetku, tie nehovoria o tom, že sa zriaďuje fond, ale sú len v odkazoch napríklad v tom, že Najvyšší kontrolný úrad môže kontrolovať hospodárenie Fondu národného majetku. To znamená, že keď taký fond zanikol, nie je to v rozpore s textom ústavy, ktorá len predpokladá, že ak by taký fond existoval, tak by mal byť kontrolovateľný.
My keďže sme však chceli, samozrejme, chceli tú vec urobiť technicky aj legislatívne čo najčistejšie, najpresnejšie, tak my sme z návrhu ústavy, v tomto zákone vypúšťame nielen teda samotný fakt, že existujú vyššie územné celky, ktorý sa tam ustanovuje popri obciach ako druhom type územnej samosprávy, ale vypúšťame aj všetky odkazy na vyššie územné celky v texte ústavy. Tým pádom, ak by tento návrh bol schválený, tak by vlastne z ústavy vyššie územné celky zmizli v akejkoľvek podobe.
Toľko teda tu už sľúbený stručný úvod a potom k samotnej vecnej podstate sa dostaneme neskôr, keď všetky tri zákony prebehnú aj tým základným spravodajským procesom.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.2.2017 10:52 - 10:54 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pani kolegyňa a pani predkladateľka. V prvom rade chcem povedať, že považujem vašu novelu za správnu a užitočnú a aj po dohode s kolegami, teda s kolegyňami, pani poslankyňou Zimenovou, Petrík a Macháčkovou, ju teda podporíme. Ale dovolím si mať na vás v tejto súvislosti jednu otázku, lebo tá novela sa nepriamo týka, aj vy ste sa vo svojom vystúpení dotkli Parížskej dohody o klimatickej zmene, na ktorú, samozrejme, aj toto je naviazané. A chcem sa preto spýtať, aký je teda oficiálny postoj strany Sloboda a Solidarita k tejto dohode, lebo z verejných vystúpení som zachytil dosť také mätúce signály. Tak by som len chcel vedieť teda, aký je váš postoj. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 2.2.2017 10:13 - 10:34 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Dobré ráno. Pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, chápem, že viacerí z vás sa možno nebudú vedieť úplne koncentrovať na tento príspevok, keďže slovami predsedu Slovenskej národnej rady a Národnej rady Slovenskej republiky ste práve pred rozvodom, ale napriek tomu si vás dovolím poprosiť, aby ste, keďže rokujeme naozaj o ústavnej zmene a zmene, ktorá má vážne šance byť aj schválená, aby sme sa na ňu sústredili. Ja by som v tejto súvislosti chcel jednak reagovať na ten návrh samotný predkladateľov, ale zároveň aj predložiť pozmeňujúci návrh.
Predkladatelia predkladajú zmenu ústavy, v ktorej argumentujú, že treba predĺžiť mimoriadne funkčné obdobie na; najbližšie zvolených zastupiteľstiev VÚC a predsedov VÚC na päť rokov, tak aby v roku 2022 mohli prebehnúť mimoriadne voľby spolu. Za seba chcem povedať, že považujem tento návrh za z ústavného hľadiska konformný. To znamená, môže Národná rada takýmto spôsobom rozhodnúť, ak tak rozhodne pred voľbami samotnými a začiatkom samotného obdobia, nepovažujem to za nejaký zásah do základných práv a slobôd. Otázka je, aká je zmysluplnosť tohto návrhu.
Predkladatelia argumentujú úsporou prostriedkov a zvýšením záujmu, ak som správne zachytil doterajšie hlavné argumenty. Samozrejme, ak tento návrh prejde, budeme to môcť v roku 2022 aj zmerať, pretože budeme vidieť, aj či to stálo menej, aj či viac ľudí prišlo. Dnes sme, samozrejme, na jednej, na druhej strane v rovine špekulácií, ale dovoľte mi povedať predsa len pár argumentov, prečo si myslím, že to tak nemusí byť, resp. že sú tam ďalšie náklady, ktoré predkladatelia nezapočítavajú.
Ten základný problém je, že paralelné konanie dvoch volieb v ten istý deň, resp. v tom istom čase vyvoláva veľmi veľa logistických problémov, ktoré následne predkladatelia riešia v tom tzv. obyčajnom zákone, ktorý nasleduje po tejto ústavnej zmene. A riešia to mimoriadne komplikovaným spôsobom. Tá organizácia volieb a jej následné vyhodnotenie sa v podstate rozkladá na niekoľko dní. To do veľkej miery nulifikuje argument o usporených nákladoch, pretože nakoniec tie náklady sa budú zase na druhej strane aj napočítavať. A zároveň to významne zvyšuje manipulovateľnosť tých volieb cez to, že nebude dochádzať k okamžitému sčítavaniu hlasov. Tým pádom si dovolím povedať, že ten argument o úspore nákladov je, poviem to tak, že pochybný a v každom prípade tá nákladnosť volieb sama osebe je pomerne minoritným prvkom nákladnosti VÚC samotných.
Zaujímavejší argument z môjho pohľadu je ten argument o zvýšení účasti. Aj keď tu sa zatiaľ môžeme oprieť len o jediný príklad, a to je rok 2004, keď na návrh predsedu SMER-u Roberta Fica podpísalo viac ako 350-tisíc občanov petíciu za skrátenie volebného obdobia vtedajšej Národnej rady a vtedajší prezident Rudolf Schuster vyhlásil to referendum na rovnaký deň ako voľby. Takže mali sme v jeden deň voľby a v jeden deň referendum. To je asi najbližšie, čo sa, by som povedal, sme sa dostali k takejto situácii. Ak si porovnáme to referendum s inými referendami, s inými voľbami a aj s tými voľbami, ktoré sa konali v ten istý deň, tak sme nezaznamenali nejaký významnejší efekt. Tá účasť na referende bola oveľa nižšia ako účasť na voľbách. Mám pocit, ale to ma opraví hádam pán spravodajca, že to boli prezidentské voľby vtedy, ale to nie je až také podstatné. To, čo si pamätám s istotou, je, že tá účasť na referende bola výrazne nižšia, ako bola účasť na tých voľbách, a to referendum bolo nakoniec aj tak neplatné. Inými slovami, samotný fakt, že je to v ten istý dátum, že to bolo dokonca v tých istých budovách, ak si pamätám správne, na jednom poschodí v škole sa hlasovalo vo voľbách a na druhom poschodí v škole sa hlasovalo o referende, tak ten samotný efekt bol veľmi malý.
Hovorím to preto, nie preto, aby som nejakým rozhodujúcim spôsobom teraz znevážil predkladateľov a ich prácu. Krajiny niekedy idú do experimentov. Samozrejme, experimentovať s voľbami je niečo, k čomu by sme mali pristupovať opatrne, ale napriek tomu môže to viesť k čiastkovej úspore nákladov, možno aj k zvýšeniu účasti o pár percent. Aj keď dovolím si argumentovať, že problém s účasťou vo voľbách vo VÚC nie je daný primárne tým, že sa konajú samostatne. Pretože samostatne sa konajú aj všetky iné voľby v tejto krajine a tá účasť býva teda od 60 % v parlamentných voľbách až po tých 18 – 20 %, ktoré sme videli vo VÚC voľbách a voľbách do Európskeho parlamentu. To znamená, že predpokladať, že ak občania majú tak nízky záujem o nejakú formu voľby, že sa na nej nezúčastnia viac ako štyri pätiny oprávnených voličov, že je to problém toho, že keby sa v ten deň konali nejaké iné voľby, o ktoré majú o niečo väčší záujem, že by voliť išli, je podľa môjho názoru predpoklad, ktorý nemá nejaký ani teda faktografický, ako som ukázal, ani nejaký hlbší obsahový základ. Napriek tomu chápem ten argument.
A môj skutočný problém alebo môj skutočný postoj aj s mojimi kolegami, v mene ktorých chcem predložiť aj pozmeňujúci návrh k tomuto návrhu, však vychádza z iného. A to je z diskusie, ktorú sme naozaj viedli aj v ostatných mesiacoch. A to je diskusia o vôbec zmysluplnosti vyšších územných celkov na Slovensku, tak ako ich dnes poznáme.
S kolegyňou Macháčkovou sme predložili 28 zákonov, ku ktorým sa dostaneme v rozprave. Takže ja teraz nebudem využívať ten priestor na to, aby som nejakým spôsobom prezentoval ten návrh. Na to, samozrejme, priestor bude. Ale chcem sa vyjadriť k tomu, že zmysluplnosť VÚC je téma, ktorú neotvárame my s kolegyňou Macháčkovou. To je téma, ktorú tu otvárajú už niekoľko rokov viacerí významní politici.
Premiér Robert Fico sa už dlhé roky vyjadruje o tom, že tento systém nemá zmysel. Po ostatných VÚC-karskych voľbách č. 2 muž SMER-u a podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák povedal otvorene, že ich jednoducho treba zrušiť. V tom istom čase to povedal aj predseda v tejto chvíli najsilnejšej opozičnej strany Sloboda a Solidarita pán Richard Sulík. Ten povedal úplne jednoznačne, keď boli posledné voľby, že teda on v nich volí, ale treba ich zrušiť. Povedal aj argumenty, ktoré sú takmer identické s tými, ktoré dnes predkladáme my s kolegyňou Macháčkovou. Politická strana SME RODINA to má dokonca vo volebnom programe svojom. Myslím, že ako jediná to mala ako prioritu, že to chcú urobiť určite.
To znamená, je to myšlienka, ktorá tu zaznieva už dlhšie a zaznieva teda možno vzácne aj od predstaviteľov súčasnej koalície, aj od predstaviteľov súčasnej opozície. Ešte aj strany, ktoré sa nevyjadrili úplne za úplné zrušenie VÚC, ako bola napríklad Slovenská národná strana, vo svojom programe v ostatných rokoch opakovane hovorila o tom, že súčasný systém je zlý a treba ho zrušiť. Chceli ho nahradiť, myslím, troma krajmi, ak som čítal ten program správne. A hoci ten program je nejasný, kde hovorí o štátnej správe a samospráve, dovolím si predpokladať, že tie tri kraje sa týkajú najmä štátnej správy. Lebo predpoklad samosprávneho kraja, ktorý siaha od Dunajskej Stredy po Trenčín, akosi nedáva veľmi zmysel nikomu, kto sa venuje problematike verejnej správy. Takže za tých okolností si myslím, že je tu dlhodobo vo vzduchu myšlienka zrušiť VÚC.
Mojím cieľom dnes nie je túto myšlienku obsiahlo obhajovať. Ako hovorím, k tomuto sa dostaneme v bode, myslím, okolo šesťdesiatky. Ale mojím zmyslom je ponúknuť určitý kompromis. Lebo jediný argument, ktorý som zachytil zo strany predstaviteľov SMER-u, konkrétne aj predsedu vlády Roberta Fica, ale aj ďalších, jediný argument, ktorý som zachytil zo strany niektorých komentátorov aj niektorých predstaviteľov opozície, lebo niektorí to podporili, napríklad pán Kollár, ale aj zo strany viacerých poslancov OĽANO, aj keď tam ešte diskutujeme. Tak najmä zo strany SMER-u a zo strany niektorých komentátorov zaznela výčitka, že dobre, áno, je to pravda, dlhodobo hovoríme o tom, že je to v podstate zbytočný útvar v tej podobe, v akej dneska na Slovensku funguje, a že vzhľadom na to, ako ten pätnásťročný experiment dopadol, ani nie je veľmi opraviteľný. A naopak, jeho neprijatie občanmi a jeho nefunkčnosť a predraženosť skôr vytvárajú priestor na jeho úspešnú, by som povedal, extrémistickú akvizíciu, ako už sme svedkami v Banskej Bystrici a môžme byť aj v ďalších krajoch.
Takže v poriadku, vecne asi argumenty sú na strane tých, ktorí chcú VÚC-ku zrušiť, ale to hádam nemyslíte vážne, že s tým prichádzate jedenásť mesiacov pred samotnými voľbami! To je asi najčastejšia výčitka, ktorú som ja počul ako predkladateľ za tých ostatných, ja neviem, tri týždne alebo štyri, odkedy sme to predložili. Ja na tú výčitku vždy hovorím, že keď sa pozreme, keď sa naposledy robili veľká reorganizácia verejnej správy, to boli roky 2001 a potom 2003, to boli také dva balíky, tak tie zákony sa schvaľovali dokonca ešte v kratšom období predtým, než sa spúšťala tá reorganizácia. Ja som osobne bol prítomný pri rušení okresných úradov a vytvorení špecializovanej štátnej správy, čo bolo, dovolím si povedať, z hľadiska technickej náročnosti väčšia operácia, ako by bolo zrušenie VÚC dnes. A tie zákony sa prijímali v tejto Národnej rade na septembrovej, októbrovej a decembrovej schôdzi a štátna správa sa s tým nejako musela vyrovnať. Pripomeniem len, že v rámci tej zmeny sa napríklad kompletne rušil Národný úrad práce, ktorý mal v tej chvíli viac ako 5-tisíc ľudí. Prechádzal, spájal sa so sociálnymi úradmi, ktoré mali ďalších asi 6-tisíc ľudí. A to bol len jeden z príkladov. Tuto hovoríme dokopy o oveľa menšom počte. Takže ja sa priznám, ja tú výčitku som nie veľmi bol ochotný prijať.
Výčitku, ktorú som viac bol ochotný prijať, som ochotný prijať, bola tá, že, samozrejme, zrušiť VÚC je krok A. Ale každý, kto sa venuje téme, ako efektívne a dobre spravovať túto krajinu, vie, že je tam aj krok B, a to je reforma miestnej samosprávy, teda obcí. Všetky vlády za ostatných pätnásť rokov, v tomto, myslím, nie je nejaký rozdiel, povedali aspoň slovne, že potrebujeme zreorganizovať miestnu samosprávu, lebo s 2 900 obcami v dnešnom poňatí sa jednoducho nedá táto krajina efektívne a zmysluplne spravovať. Akokoľvek silné vzťahy majú ľudia k svojim obciam, to ja chápem a úplne podporujem. Práve na tejto dileme, že všetci vieme, že to nie je dobré, ale zároveň sa všetci boja to nejako meniť, tak sa za tých pätnásť rokov ale viac-menej ani nič nestalo, odkedy prebehla prvá silná vlna centralizácie. A každý odborník aj politik, ktorý sa venuje, tým pádom povie, že fajn, ak aj zrušenie VÚC-iek, dobre, dohodnime sa na ňom, tak B je ale zmena miestnej samosprávy, aby vedela niektoré z tých kompetencií úspešnejšie prijímať a možno aj ďalšie od štátu.
A výčitka teda na mňa a na pani kolegyňu Macháčkovú je, že aj keby sme vám súhlasili s vami a verili, že vieme za desať mesiacov zrušiť VÚC, alebo jedenásť, čo zostalo do 1. januára, čo asi vieme, tak určite nevieme za toto obdobie pripraviť, schváliť a spustiť reformu miestnej samosprávy tak, aby sa to udialo zároveň s tým, čo by bolo asi najlepšie. Táto výčitka je podľa môjho názoru, má niečo do seba, len dôvod, prečo sme my navrhli zrušenie VÚC samostatne, bolo práve to, že v politike to nie je vždy o technicky, odborne najlepšom riešení, ale je to o dobrom riešení, ktoré má nejakú politickú šancu byť aj presadené. Z tohto pohľadu zrušenie VÚC vnímam ako niečo, čo je dobré riešenie, ktoré má aj reálnu šancu byť presadené, ak nie dnes, tak, tak v najbližšom čase. Spájať ho s komplexnou reformou samosprávy, navyše z pohľadu opozície, je podľa mňa, nie je ani vhodné, pretože takúto reformu, ako je reforma miestnej samosprávy, môže vždy pripraviť len vláda, na rozdiel od zrušenia VÚC, ktoré, ako sme aj my ukázali, sa dá technicky zvládnuť aj z opozície. Či už s tým súhlasíte, alebo nesúhlasíte, je, samozrejme, na vás, ale tých 28 zákonov to technicky ucelene rieši.
Z týchto dôvodov aj ako určitý kompromis si vám dneska dovolím predložiť pozmeňovací návrh podpísaný teda pätnástimi poslancami Národnej rady k tejto novele a ten návrh je zo strany predkladateľov takou podanou rukou najmä vládnej koalícii, ktorá teda predkladá tento ústavný zákon, alebo jej poslanci, a hovorí, že dobre. Ak sa zhodneme na tom, že VÚC treba zrušiť a hlavná námietka je, že teraz je neskoro, tak poďme urobiť kompromis a poďme sa dohodnúť, že teraz je to naposledy. Ak by sme schválili tento pozmeňovací návrh, ktorý prednesiem, znamenalo by to, že v novembri sa riadne uskutočnia župné voľby, tak ako sa predpokladajú, a znamenalo by to, že priamo zo znenia ústavy to bude ich posledné funkčné obdobie. Táto vláda, ak teda vydrží, a ďalšia vláda, ktorá vznikne najneskôr po voľbách v roku 2020, by mali päť rokov na to, aby pripravili a zrealizovali komplexnú reformu verejnej správy vrátane zrušenia VÚC a vrátane akýchkoľvek iných zmien miestnej samosprávy, ktoré by sme považovali za účelné. Verím, že sa zhodneme, že päť rokov je dostatočné obdobie pre akúkoľvek vládu, aby to spravila.
Z môjho pohľadu to nie je ideálne riešenie. Je to kompromis. Ja si myslím, že najlepšie by bolo dnes pristúpiť naozaj k tomu ušetriť tie peniaze hneď, je to, za to päťročné obdobie je to 200 miliónov eur, ktoré by sa dali ušetriť, a to už naozaj nie je malá suma peňazí, aj keď v porovnaní s tým, čo nás stojí táto vláda každoročne, to zase až tak veľa peňazí nie je. Ale napriek tomu veľké veci niekedy vyžadujú aj veľké kompromisy a toto je kompromis, ktorý za seba a za tých predkladateľov, ktorí to podpísali, som ochotný povedať, že sme schopní podporiť. Sme schopní podporiť to, že päť rokov a koniec, ale nie na základe prázdnych politických deklarácií.
Preto som aj na začiatku si dovolil citovať aj Roberta Kaliňáka, aj Richarda Sulíka, aj Roberta Fica, lebo to, že počas – a po – každých župných volieb sľúbia politici, ktorí chcú byť populárni, zrušenie VÚC a potom to nikdy nespravia, je niečo, s čím už máme hlbokú skúsenosť. Preto za vhodné a správne považujem mať túto dohodu zakotvenú priamo v legislatíve, priamo v ústave. Zároveň máme túto ústavu otvorenú vďaka návrhu kolegov poslancov, ktorí chcú zaviesť to päťročné obdobie, a tým pádom je to aj legislatívne možné bez nejakých ďalších problémov.
Z týchto dôvodov si dovoľujem na záver, predtým, než teda prečítam ten samotný návrh, vás požiadať o podporu takéhoto pozmeňujúceho návrhu, ktorý by naozaj znamenal, že na jeseň zvolíme posledných županov a potom už konečne tento experiment ako neúspešný zrušíme a pripravíme komplexnú zmenu. Spolu, predpokladám, že v takýchto významných veciach aj vláda Slovenskej republiky bude chcieť minimálne diskutovať s opozíciou, ale to už, samozrejme, bude na nej.
Takáto zmena by mala viesť k ďalšiemu posilneniu samosprávneho prvku, pretože ako verím, aj starostovia a primátori, ktorí sú zastúpení v tejto snemovni, potvrdia, decentralizácia kompetencií na mestá a obce bola zatiaľ jedným z úspechov slovenského ponovembrového vývoja. Nie úspechom bez problémov, nie úspechom bez výziev, nie úspechom bez konkrétnych možných kritík, ale bola úspechom. Svedectvom je nielen to, že dôvera k samospráve býva pravidelne významne vyššia ako dôvera k Národnej rade alebo k vláde. A teraz myslím miestnu samosprávu, nie krajskú. Ale aj napríklad to, že účasť v týchto voľbách je dlhodobo pomerne slušná, a zároveň aj to, že napriek pomerne ťažkému dedičstvu, ktoré samosprávy dostali od štátu pri decentralizácii, či už v podobe budov a ich deficitov a mnohých ďalších vecí, sa s tým dokázali v priemere veľmi slušne vysporiadať. Preto si myslím, že je čas povedať, že decentralizácia na obce a mestá je úspech, úspech, ktorý však treba potvrdiť naozaj komplexnou reformou od miestnej samosprávy a možnou ďalšou decentralizáciou. Vznik VÚC úspechom nebol, bol experimentom, ktorý by sme mali po pätnástich rokoch napraviť.
Ďakujem veľmi pekne a teraz prečítam ten návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
K čl. I
V čl. I sa doterajší text označuje ako bod 16 a vkladajú sa nové body 1 až 15, ktoré znejú:
"1. V čl. 30 ods. 1 druhej vete sa vypúšťajú slová „a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov“.
2. V čl. 60 ods. 1 písmeno b) znie:
„b) majetkom, majetkovými právami, finančnými prostriedkami, záväzkami a pohľadávkami štátu, verejnoprávnych inštitúcií, Fondu národného majetku Slovenskej republiky, obcí, právnických osôb s majetkovou účasťou štátu, právnických osôb s majetkovou účasťou verejnoprávnych inštitúcií, právnických osôb s majetkovou účasťou Fondu národného majetku Slovenskej republiky, právnických osôb s majetkovou účasťou obcí alebo právnických osôb založených obcami,“.
3. V čl. 60 ods. 2 písmeno c) znie:
„c) obce, právnické osoby zriadené obcami a právnické osoby s majetkovou účasťou obcí,“.
4. V čl. 64 sa vypúšťa druhá veta.
5. V čl. 64a prvá veta znie: „Obec je samostatný územný, samosprávny a správny celok Slovenskej republiky združujúci osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt.“
6. Článok 65 znie:
„Čl. 65
(1) Obec je právnická osoba, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami.
(2) Obec financuje svoje potreby predovšetkým z vlastných príjmov, ako aj zo štátnych dotácií. Zákon ustanoví, ktoré dane a poplatky sú príjmom obce. Štátnych dotácií sa možno domáhať len v medziach zákona.“
7. V čl. 66 odseku 1 prvej vete sa bodkočiarka nahrádza bodkou a vypúšťajú sa slová „rovnaké právo združovať sa s inými vyššími územnými celkami má aj vyšší územný celok“.
8. V čl. 67 odsek 1 znie:
„(1) Územná samospráva sa uskutočňuje na zhromaždeniach obyvateľov obce, miestnym referendom alebo orgánmi obce. Spôsob vykonania miestneho referenda ustanoví zákon.“
9. V čl. 67 odseku 2 sa vypúšťajú slová „a vyššiemu územnému celku“.
10. V čl. 67 odseku 3 sa vypúšťajú slová „a vyššieho územného celku“.
11. V čl. 68 sa vypúšťajú slová „a vyšší územný celok“.
12. V čl. 69 sa vypúšťajú odseky 4 až 6.
13. V čl. 71 odseku 1 sa vypúšťajú slová „a vyšší územný celok“.
14. V čl. 71 odseku 2 prvej vete sa vypúšťajú slová „a vyšší územný celok“.
15. V čl. 71 odseku 2 druhej vete sa vypúšťajú slová „alebo na vyšší územný celok“.“
K čl. II
Čl. II znie:
„Čl. II
Tento ústavný zákon nadobúda účinnosť dňom skončenia volebného obdobia poslancov zastupiteľstiev vyšších územných celkov a predsedov vyšších územných celkov zvolených vo voľbách v roku 2017 okrem čl. I bodu 16, ktorý nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.“
Odôvodnenie som už predniesol predtým, ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 1.2.2017 16:25 - 16:34 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážení kolegovia, opäť budem vystupovať veľmi krátko, ale nedá mi nepovedať dve veci. Tá hlavná je, že neprítomnosť podpredsedu vlády zodpovedného za tento zákon je podľa môjho názoru nielen nemiestna, ale podľa mňa z pohľadu parlamentu je neprijateľná. Tento parlament bol vždy veľmi ústretový a musím povedať, že aj hlasmi opozície k tomu, keď členovia vlády potrebujú nejak inak nastaviť termíny predkladania zákonov. Bežne sa tu odhlasuje, že bude fixný termín vtedy alebo vtedy, keď ten minister má zahraničnú cestu alebo inú naliehavú povinnosť. Takže nikto nemôže povedať, že tento parlament a to naozaj, či už koalíciou, opozíciou nejakým spôsobom stresuje ministrov, naháňa ich, alebo buzeruje, s prepáčením. Za tých okolností neprítomnosť člena vlády na predloženie k dosť významnej novele a k tomu sa o chvíľku dostaneme, je pre mňa ťažko pochopiteľná. Alebo najjednoduchšia vec by bola, keby pán podpredsedajúci proste povedal, že na základe návrhu člena vlády navrhujeme, aby sme to prerokovali vtedy a vtedy a všeobecným súhlasom by sme to určite odsúhlasili.
Zároveň treba povedať, že keby išlo o nejakú drobnú technickú novelu, dvojriadkovú, kde na poslednú chvíľu pán podpredseda vlády má, povedzme, má nejakú cestu a všetci vieme, že aj tak tomu nejaká vážnejšia diskusia by nemala prečo byť, tak hoci by to bol prejav neúcty k Národnej rade, dalo by sa to akceptovať. Ale dovolím si povedať, že podpredseda Pellegrini nemá vo svojej kompetencii dnes významnejší zákon, ako je tento zákon, ktorú novelu nám dnes predkladá, je to zákon o štrukturálnych fondov. Ako rád zdôrazňuje sám predseda vlády, je to zákon, cez ktorý ide 90 % verejných investícií dnes na Slovensku a samozrejme idú cez neho aj neinvestičné prostriedky, len pre nich to tak zmerané nemáme. To znamená, že je to zákon o 15 mld. eur len v tomto programovacom období, v ktorom sme teraz. To znamená, že je to, dovolím si povedať, jedna z najvýznamnejších, ak nie najvýznamnejšia novela napríklad na tejto konkrétnej schôdzi, či už z hľadiska objemu peňazí, alebo z hľadiska šírky záberu.
Zároveň v rámci toho nejde ani o nejakú nepodstatnú drobnučkú novelu, opäť dvojriadkovú. Ja som si naschvál spočítal, ten zákon, len text normatívny, teda bez dôvodovej správy a naozaj tie paragrafy majú takmer sedem tisíc slov, čo je na úrovni samotného textu zákona, a ten zákon naozaj novelizuje pomerne veľa bodov. Za tých okolností neprítomnosť predkladateľa v Národnej rade, tak aby naozaj s nami mohol o tom diskutovať v prvom čítaní, kde najmä v prvom čítaní naozaj ide o diskusiu o tom, o tej novele, zámeroch a možno o tom, čo do nej vložiť, čo v nej vypustiť, kam ju ešte nasmerovať, ako pre ňu získať podporu tohto pléna, je buď výrazom veľkej arogancie, alebo výrazom strachu, alebo obojého, a podľa mňa je to z pohľadu tejto Národnej rady absolútne neprijateľné.
Preto mi dovoľte navrhnúť, aby sme tento zákon vrátili predkladateľovi na prepracovanie. Jednak preto, že by ho aj bolo dobré prepracovať, k tomu sa ešte o chvíľočku dostanem, ale naozaj je to symbolickým spôsobom, ako môžeme vyjadriť to, že takáto prax je pre nás neprijateľná.
Ja chcem v tejto súvislosti osloviť aj kolegov na ľavej strane tejto snemovne, kolegov z vládnej koalície, aj zo samotnej strany SMER, ale aj koaličných partnerov zo strany SNS a MOST, že či je to pre vás prijateľný spôsob, aby minister tejto vlády pri tak významnom zákone naozaj sa takto zachoval. Opäť opakujem, ak naozaj, nikdy nie je problém zo strany tejto snemovne sa prispôsobiť kalendáru členov vlády, hoci oni by tu mali byť pre nás, nie my pre nich, ale všetci vieme, že kalendárnosť vlády je pomerne náročná vec, aj keď sledujúc kalendár pána Pellegriniho, mal čas ísť do Malaciek, aj o tom veľa facebookovať, má čas na mnoho, veľa vecí, myslím že by mal mať bez problémov čas prísť aj dnes do tejto snemovne. Ale keď mu to nevychádza, môže tu byť zajtra, môže tu byť pozajtra, som si istý, že sa mu prispôsobíme. Preto vás chcem poprosiť všetkých o buď podporu tohto návrhu, alebo ak je to pre poslancov koalície neprijateľné z politického hľadiska, že aby na návrh člena opozície vracali vláde návrh na prepracovanie, poprosím vás, zabezpečte si do hlasovania to, že sa to nejakým spôsobom vyrieši a pán minister sem predsa len príde, aby sme o tomto zákone mohli naozaj s ním debatovať.
A teraz prečo o tom debatovať? A tam už budem stručnejší. Napriek tomu, že tá novela je rozsiahla, ona veľmi málo rieši tie najdôležitejšie problémy, ktoré máme v súvislosti so štrukturálnymi fondami. O veľa z toho už hovoril pán poslanec Dostál, o mnohom z toho hovorila už aj pani poslankyňa Kaščáková, ja nechcem po nich opakovať, ale dovoľte mi predsa len otvoriť dve témy, ktoré sú úplne zásadné, o ktorých ten zákon dnes veľmi nedostatočne hovorí. Jedna je vôbec téma výberu toho, na čo veľké, tzv. národné projekty vôbec majú ísť a ako sa pripravujú. Gro dnešných financií zo štrukturálnych fondov totiž nejde cez tie malé výzvy konkrétnym žiadateľom, ale ide cez tzv. národné projekty, kde proste priamym zadaním štát, riadiaci orgán, sprostredkovateľský orgán zadá konkrétnemu prijímateľovi inému štátnemu orgánu a potom tento orgán najmä cez verejné obstarávanie ďalej tie peniaze už rozdeľuje.
Ak sa pozrieme na to, kde sa v ostatnom programovacom období najhroznejším spôsobom premrhali, až doslova rozkradli naše prostriedky, tak gro je cez tzv. národné projekty. Ja pripomeniem Operačný program Informatizácie verejnej správy. Išiel v drvivej väčšine cez národné projekty a tam sa premrhali podľa dneska všeobecnej zhody, vrátane analytikov tejto vlády do stoviek miliónov eur. A keď sa pozrieme na národné projekty ministerstva školstva, ktoré boli v rozsahu asi štvrť miliardy eur, tak tiež ich výsledky sú spochybňované dnes už zo všetkých strán. Obrovská chybovosť týchto projektov bola zo strany audítorskej komisie ministerstva financií, kde sa museli vracať veľké peniaze naprieč rôznymi ministerstvami, napriek tomu proces verejnej kontroly prideľovania týchto projektových príprav je veľmi obmedzený a v porovnaní s týmito malými dopytovými projektami nedostačujúci. To je téma, ktorú som osobne pripomienkoval, už keď sa tento zákon tvoril, snažil som sa to vždy tlačiť, zatiaľ vždy neúspešne. A to je napríklad téma, o ktorej teda nový podpredseda vlády, ak má naozaj seriózny úmysel zlepšiť fungovanie štrukturálnych fondov, musí tu s nami hovoriť, lebo pokiaľ nezlepšíme významné národné projekty, tak môžeme robiť čo chceme, čerpanie a hlavne efektívne a účelne, ako spomínala pani poslankyňa Kaščáková, eurofondov je na hony vzdialené.
Druhá téma, ktorú by som chcel pomenovať, je otázka analýz, vôbec do čoho fondy dávať, do akých konkrétnych projektov. Opäť to súvisí najmä s národnými projektami, ale nielen s nimi, že my dneska často chytáme zajaca za chvost pri obstarávaní, pričom že či, za akú cenu sa niečo nakúpilo, lebo často sa nakúpi brutálne predražené. Ale máme strašne slabé kapacity a strašne slabé procesy na to, aby sme vôbec kontrolovali, či to, čo sa ide cez tie fondy robiť, je zmysluplné.
Len poviem pár príkladov z ostatných týždňov. Ten národný systém dopravných informácií, tam je základná otázka, či vôbec, také niečo potrebujeme vôbec alebo v takom rozsahu. Je to systém, na ktorý pôvodne pán minister Počiatek chcel 1,5 mld. eur, ak si pamätám správne, potom sa to skresalo násobne a ešte aj tá dnešná suma je brutálne predražená a premrhaná. A ona je možno predražená, premrhaná už potom aj v tej realizácii. Ale najväčší problém je v tej samotnej príprave toho, že či a čo vôbec robiť, pretože nerobí sa niečo, čo je potrebné, robia sa úplné hlúposti. To isté platí aj v mnohých iných prípadoch, že my máme veľmi slabú fázu aj odbornej diskusie, aj verejnej kontroly v oblasti toho, čo konkrétne ideme z eurofondov financovať. Lebo na jednej strane máme operačné programy, ktoré diskutované sú, ale tie sú pomerne všeobecné, a potom keď už sa podpíšu projekty, tak vtedy už sa realizujú, už je neskoro diskutovať o tom, že či to ministerstvo vnútra alebo školstva alebo dopravy robí dobre, pretože v tej chvíli už projekt beží a naozaj sa už sa dá sústrediť len na efektívnosť toho, čo je náplň toho, aby sa to vôbec vyčerpalo.
Opakujem, toto sú témy, o ktorých by malo význam diskutovať. Verím, že aj iní kolegovia by o nich obsiahlo diskutovali, sú k tomu prichystané konkrétne návrhy, len nemáme s kým diskutovať, lebo napriek môjmu myslím, že veľmi konštruktívnemu vzťahu s pani ministerkou, pochybujem, že je ochotná o tom teraz s nami diskutovať a podľa toho, ako na mňa pozerá, tak potvrdzuje, že nie. Len tým pádom táto diskusia úplne stráca zmysel, úplne stráca zmysel. A hovorím, nejde tu len o nejakú symbolickú neúctu k parlamentu, ide o v podstate obštrukciu parlamentnej rozpravy k jednej najvýznamnejších tém tejto schôdze. A to si naozaj myslím a to hovorím úprimne kolegom zo všetkých troch koaličných strán, že chápem, že môj návrh asi nebudete chcieť podporiť, ale urobte si inak poriadok vo vláde a ja to budem akceptovať, lebo vy ste koalícia, vaša je vláda. Ale ak toto budete akceptovať, že si z vás týmto spôsobom členovia vašej vlastnej vlády robia srandu, no tak potom si z vás budú robiť srandu čoraz viac, lebo tak už to v politike chodí.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 1.2.2017 15:43 - 15:46 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, vážení kolegovia. Moje vystúpenie bude o dosť stručnejšie ako vystúpenie pána Dostála, pretože ako hlavnú úlohu ja vnímam podporiť ho v tom, čo hovoril. Ja som, musím povedať, sledoval aj s úctou, aj s veľkým porozumením snahu naozaj nielen jeho, ale pomerne veľkej skupiny pripomienkujúcich občanov využiť zmenu zákona na to, aby sa ten zákon významnejším spôsobom vylepšil. A chcel by som využiť toto vystúpenie najmä na to, aby som apeloval na pani ministerku, aby z pozície teda člena vlády, povedal by som, riadiaceho pracovníka vlády venovala nejakú časť svojho, verím, že vyťaženého časového fondu, zamyslením sa na to, aby signifikantne vylepšiť ešte tento zákon.
Zákon o sťažnostiach totiž patrí medzi zákony, ktoré sa málokedy nejak obsiahlejšie riešia vo verejnej diskusii. Spolu so zákonmi mnohými o petíciách, ale aj množstvo iných oblastí, sú to veci, ktoré sa tak nejak berú, že sú, a keď sa robí novela, tak sa maximálne robia takéto technické vylepšovania, akého sme tu aj svedkami. Niekedy možno aj zhoršenie. Ale nemáme nikdy o tom tú, takú tú vyššiu úroveň verejnej diskusie, politickej diskusie, aká sa venuje mnohým iným témam, pričom ako sa naša štátnosť a verím že aj demokracia stabilizuje a usádza, tak práve takéto mechanizmy, ktoré už existujú a máme s nimi nejakú skúsenosť, by podľa mňa mali nadobúdať čoraz väčšiu dôležitosť. Tak namiesto toho, aby sme, povedzme, problémy občanov a ich nespokojnosť, povedzme, s možnosťou presadenia nejakej svojej krivdy alebo jej nápravy riešili neustálymi, poviem to tak, že experimentmi a nejakými skokovými a úplne novými inštitútmi, tak podľa mňa by bolo vhodné sa naozaj zamyslieť a navrhnúť ľudí, ktorí majú aj rozsiahlu skúsenosť, ale aj určitú kreativitu a politický zmysel nad tým, ako vieme tieto tradičnejšie nástroje možno prispôsobiť, "apgrejdnúť" a použiť tak, aby sme ich naozaj vylepšili.
Takže ja sa len chcem prihovoriť, pani ministerka, aby si naozaj zobrala časť zo svojho veľmi vyťaženého časového fondu a v spolupráci či s ľuďmi, ktorých zastupoval aj v tej hromadnej pripomienke, aj dnes tu pán Dostál, a prípadne aj s ďalšími sa venovalo, povedal by som, nadštandardnej, množstvu energie tomu, aby sme z tejto novely urobili aj takú, by som povedal, významnejšiu novelu než len technickú. Lebo pokiaľ sa to nespraví, tak je pomerne možné, že ďalších 5, 10, 15 rokov zase na to nebude nejaký záujem a nálada a, naopak, tí, čo sú, nespokojní budú s tým, ako dnes funguje štát, budú čoraz viac argumentovať, či už potrebou priamej demokracie alebo nejakou potrebou nových experimentálnych inštitútov. Takže myslím, že je na všeobecný prospech vrátane vlády, aby sa táto príležitosť využila, a chcel by som teda o to požiadať. A zároveň teda chcel by som na záver ešte raz poďakovať poslancovi Dostálovi a jeho kolegom za prácu, ktorú do toho vložili.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 31.1.2017 14:57 - 14:58 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja nemám návrh, o ktorom treba hlasovať, ja mám, pani poslankyňa, pani predsedajúca, pre vás upozornenie podľa rokovacieho poriadku.
Podľa § 32 ods. 4 je do sály zakázané nosiť materiály propagujúce politickú stranu alebo politické hnutie, alebo šíriace reklamu. Viacerí poslanci strany ĽSNS v tejto chvíli tento zákaz porušujú pomerne viditeľným spôsobom, preto vás chcem poprosiť, aby ste v zmysle ods. 4 a ods. 2 tohto paragrafu ako predsedajúci konala.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 31.1.2017 13:08 - 13:09 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Na základe diskusie s vami aj s niektorými ďalšími kolegami mi dovoľte navrhnúť zlúčenie rozpravy k bodom, ktoré sme predložili k pani Macháčkovej, do siedmich častí, ktoré spolu logicky súvisia, tak aby sme to prerokovali hutne a zároveň zmysluplne.
Prvé spojenie je tlač 382, 383 a 401, druhé spojenie je tlač 380, 381 a 385, tretie spojenie je tlač 387, 391, 402, 403, štvrté spojenie je 396, 397, 398 a 400, piate spojenie je 392 a 407, šieste spojenie je 394, 395 a 405 a posledný, siedmy balík sú všetky ostatné, konkrétne 384, 386, 388, 389, 390, 393, 399, 404 a 406.
Ďakujem vám pekne za pochopenie, myslím, že to bude v záujme veci.
Skryt prepis
 

29.11.2016 16:10 - 16:12 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Kolega Ondro, kolega Ondrej Dostál, ja s tebou plne súhlasím. Ja si tiež nemyslím, že je to dobré riešenie, a ja osobne som preto také nikdy ani nenavrhol, ani navrhovať nebudem. Keby sme sa mali baviť o dobrom riešení, tak by sme, naopak, mali diskusiu o tom, či napríklad skrátené konanie viazať na nejaký, či vyššie kvórum alebo na posúdenie tej nevyhnutnosti niekým ďalším. Aj keď ja by som bol najradšej za to, aby sa súčasný právny stav zachoval, ale vlády a parlamentné väčšiny ho rešpektovali. Teda rešpektovanie zákona už vyzerá ako veľmi ambiciózny cieľ, ale to je to, čo by bolo asi najlepšie.
Ja som len poznamenal, že ak je táto parlamentná väčšina tak pevne rozhodnutá nemať, nerešpektovať dnešný zákon, tak je lepšie riešenie pre právny štát a pre túto republiku, aby to do toho zákona napísali, aby sa k tomu prihlásili. Potom ich za to môžme kritizovať, môžme sľubovať zmenu, môžeme, naopak, aj my ten zákon neskôr využívať, ale aspoň budeme mať tú základnú laťku, že v tomto parlamente sa dodržiava zákon. Lebo dnes sme v situácii, kde vláda bez problémov porušuje zákon, pošle sem ministra, ktorý s tým zákonom nič nemá spoločné, čím ešte to pohŕdanie parlamentom len podčiarkuje, a do tretice teda sa to aj potom odhlasuje. A to je podľa môjho názoru to najhoršie riešenie a proti tomu by som sa chcel postaviť a v tom, verím, že sa aj zhodneme.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis