Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Dovoľte mi teda uviesť posledný návrh zákona. Je to novela zákona 564/2004 o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov v územnej samospráve. Je to, preto sme navrhli, keď sme diskutovali o tom, ako tú diskusiu viesť, ho dať spolu s tými dvoma kľúčovými zákonmi, teda zmenou ústavy a samotným zákonom o zrušení VÚC, lebo tá finančná zmena je absolútna chrbtica takejto, teda poviem to inak, prijímať tie...
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Dovoľte mi teda uviesť posledný návrh zákona. Je to novela zákona 564/2004 o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov v územnej samospráve. Je to, preto sme navrhli, keď sme diskutovali o tom, ako tú diskusiu viesť, ho dať spolu s tými dvoma kľúčovými zákonmi, teda zmenou ústavy a samotným zákonom o zrušení VÚC, lebo tá finančná zmena je absolútna chrbtica takejto, teda poviem to inak, prijímať tie dva zákony a neprijať takúto finančnú zmenu, by vlastne to úplne porobilo, pretože podľa dnešnej situácie z dane z príjmov obce dostávajú 70 % a VÚC dostávajú 30 %, a tých 30 %, ktoré ostávajú VÚC sú hlavným zdrojom financovania originálnych kompetencií VÚC a samozrejme VÚC majú aj iné príjmy, respektíve ich organizácie. Školy sú financované normatívne cez ako prenesený výkon a zdravotnícke zariadenia sú financované zo zdravotných poisťovní cez teda ako všetky zdravotnícke zariadenia. Takže týchto 30 % nie sú jediné príjmy, ale sú to tie hlavné originálne príjmy. To je to, cez čo VÚC financuje svoje originálne kompetencie a cez čo pôsobí. To samozrejme s ich zrušením potom vzniká aj otázka, ako naložiť s týmito príjmami a ako financovať aj tieto kompetencie ďalej. My sme, navrhujeme v tom zákone, tá novela je pomerne stručná, jej hlavný zmysel je v tom, že hovorí, že ten pomer 70 : 30, ktorý je dnes, sa mení na pomer 88 : 12, kde 88 sú obce a 12 % je štát. To znamená, ešte to poviem inak, tých 30 %, ktoré majú VÚC, by sa po ich zrušení rozdelilo v pomere 18 : 12 medzi obce a štát.
Teraz v tom úvode treba vysvetliť niekoľko vecí. Prvá vec je, samozrejme, že ako ten pomer bol vypočítaný alebo ako sme k nemu dospeli, na základe čoho a druhá vec, treba naozaj vysvetliť, či to naozaj postačuje na to, aby mohli obce a štát vykonávať tie kompetencie ďalej, alebo treba nejaké ďalšie zmeny. K tej prvej otázke si dovolím uviesť, že ten odhad, teda to číslo, ktoré sme tam dali, je, samozrejme, v určitej miere odhadom, a to preto, nie preto, že by sme sa tomu nevenovali, ale preto, že ten balík zákonov poskytuje štátu a samospráve určitú voľnosť pri rozhodovaní o tom, ktoré konkrétne zariadenia prechádzajú na koho.
Pretože my napríklad v princípe hovoríme, opäť skočím trošku dopredu, že stredné školy alebo sociálne zariadenia majú v princípe prejsť na obec alebo mesto reálne, v ktorom si, v ktorom je teda to samotné zariadenie, aby som povedal príklad. Domov sociálnych služieb v Banskej Bystrici má prejsť na mesto Banská Bystrica a Gymnázium v Prievidzi má prejsť na mesto Prievidza. Toto však má niekoľko poistiek, ku ktorým sa opäť v rozprave, verím, že vrátime. Tie poistky v zásade hovoria o tom, že pokiaľ je buď zariadenie, ktoré je veľkostne úplne neprimerané tej obci, takých situácií je málo, ale je napríklad kolegyňa Macháčková priamo zo svojho regiónu, má situáciu, kde je malá obec, myslím, že sa volá Nitrianske Pravno, ak hovorím správne, ktorá má pár sto obyvateľov, ale má domov sociálnych služieb, ktorý je pomaly väčší, ako je počet obyvateľov, lebo tak tam historicky bol.
Z hľadiska a k tomu sa vrátim, z hľadiska spôsobu výpočtu financovania to nevadí, pretože je možné na tú obec previesť podľa toho vzorca, ktorý je práve v rozpočtovom určení dane, príjmy adekvátne ku klientom tak, aby na to tá obec mala. Takže technicky to vyriešiť vieme, aj to ten zákon rieši, ale napriek tomu je dosť možné, že ani z pohľadu tej samotnej obce, ani z pohľadu ministerstva alebo centrálnej autority to nie je úplne ideálna situácia, aby niekto zriaďoval zariadenia, ktoré sú zjavne oveľa širšieho regionálneho až nadregionálneho významu. Týchto situácií nie je veľa, ale existujú.
Preto sme navrhli, že ak príslušné ministerstvo v takejto situácii usúdi, že určité zariadenie je nad, nadobecného, dokonca až nadregionálneho významu, alebo ak obec dospeje k záveru, že nie je schopná to zvládnuť, aby mohli takéto zariadenia prejsť na štát. Samozrejme, nie je možné vopred odhadnúť, koľko takých prípadov bude. Je ich pomerne málo, ale nevieme dopredu povedať, keďže závisia, ak by sa to schválilo, na rozhodnutí tých príslušných orgánov.
Preto my sme napočítali to percento odhadom a vychádzajúc z toho, že tá decentralizácia na obce prebehne v plnej miere a že týchto prípadov bude zanedbateľné množstvo. Ak by to tak nebolo a povedzme veľa miest a obcí alebo ministerstvo by sa rozhodlo viacero zariadení zobrať späť na seba, napríklad v kultúre alebo v sociálnej oblasti, ktoré sú financované z tých originálnych príjmov, lebo školstvo nie je, takže tam to nie je relevantné, tak potom by možno bolo nutné aj spätne revidovať toto percento, ale to je niečo, čo by sme mohli robiť až po, povedzme, ročnej skúsenosti s tým zákonom a hovorím, nedá sa to nijak dopredu rozhodnúť, pretože to ponechávame na rozhodnutí tých príslušných zložiek, čo presne prejde. Tých 88 % verzus 12 % pre štát vychádza aj z toho, že, ako som už spomenul, že na štát prechádza dlh vyšších územných celkov. To znamená, že nejde len o financovanie aktuálnych kompetencií a ich prerozdelenie, ale aj o to, že štát bude musieť niesť dlhovú službu za tento dlh.
Tá dlhová služba nie je až taká veľká z toho dôvodu, že dnes sú relatívne nízke úroky, to znamená 360 mil. eur. Z nich každoročné úroky nie sú až taká veľká suma, ale niektoré tie inštrumenty sú z minulosti, majú aj vyššie úroky, plus nevieme, čo bude v budúcnosti. Preto sme sa rozhodli, že aj toto treba zohľadniť a tých 12 % pre štát zohľadňuje teda nielen odhadovaný prenos kompetencií, ktorý sa v prípade štátu týka najmä financovania autobusovej dopravy a financovania správy ciest, lebo to sú tie, ktoré navrhujeme, aby prešli principiálne späť na štát, ale vychádza aj z toho prijímania dlhu. To znamená, že štát by mal z tých 12 % byť schopný toto zafinancovať.
Zároveň sme na štát preniesli v tých 12 % aj nami odhadovanú úsporu. To znamená, že my keď sme napočítali celkove tú dnešnú situáciu, napočítali sme, koľko sa na tom dá usporiť, k tej úspore sa tiež určite ešte vrátime v rozprave, tak ten rozdiel, tú čistú úsporu sme alokovali štátu, teda vráti sa daňovníkom celého Slovenska, nedali sme ju obciam. Obciam sme dali, myslím si, že veľmi, veľmi slušný balík na tie kompetencie, ktoré prechádzajú. Dovolím si teda ešte raz len zdôrazniť, že tých 18 %, o ktoré sa zvyšujú rozpočty obcí v tomto návrhu, o 18 % dane z príjmu, nejde o financovanie všetkých tých kompetencií, ktoré sa majú preniesť, lebo, ako som už spomenul, školstvo sa bude financovať osobitne cez normatívy, takto sa financuje aj dnes a zdravotníctvo sa bude financovať cez zdravotné poisťovne. Znamená ten, navýšenie rozpočtu obcí a ich organizácií, najmä v prípade školstva, lebo zdravotníctvo, ako som spomenul, sa hlavne vráti štátu, plus nie je až také veľké v tomto prípade, bude znamenať veľmi výrazné navýšenie rozpočtu, najmä miezd lebo, a to treba zdôrazniť, že hoci tento zákon je technicky neutrálny tak, že hovorí o prenose na obce, tak bude sa to prenášať principiálne tam, kde tie zariadenia sídlia. Či sú to školy, či sú to domovy sociálnych služieb, či sú to kultúrne zariadenia, múzeá, galérie, divadlá, a tieto zariadenia dominantne sídlia v mestách, dokonca dominantne sídlia v okresných mestách.
To znamená, že ten zákon a tá finančná zmena bude mať disproporciálny vplyv na zvýšenie rozpočtu týchto miest, teda miest všeobecne a okresných miest, keďže na ne prejdú aj tie zariadenia, ktoré sa, samozrejme, musia financovať. Z tohto titulu je možné predpokladať, že najmä na okresné mestá to bude mať významný vplyv z hľadiska zvýšenia ich kompetencií, z hľadiska zvýšenia ich zodpovednosti, ale teda aj príslušného financovania.
No a tu ma vedie k tej druhej otázke, a to je to, že či stačí takto zmeniť zákon, alebo je potrebné teda riešiť aj niečo, niečo iné.
Pre tých z vás, ktorí sa nejak nevenujú tejto téme, v podstate dnešný systém je nastavený tak, že zákon hovorí o deľbe peňazí medzi VÚC a obce, teda tých 70 : 30, čo som spomínal, a potom nariadenie vlády rieši kritériá, podľa ktorých sa prerozdeľujú tie peniaze medzi jednotlivé obce a medzi jednotlivé VÚC. Ale nechcem teraz robiť o tom dlhú prednášku, ale tie kritériá, ktoré sú v nariadení vlády napríklad, sa odvíjajú od počtu obyvateľov, ale odvíjajú sa napríklad aj od počtu starších obyvateľov, pretože k tomu sa napríklad viaže tá kompetencia v oblasti sociálnych služieb a je tam ďalej niekoľko ďalších kritérií.
To znamená, nápočet každej obce a dnes každého VÚC sa deje podľa toho, ako tú tabuľku, ako keby aké má hodnoty v tých jednotlivých parametroch. Z tohto pohľadu, samozrejme, bude musieť vláda zmeniť toto nariadenie tak, aby to, čo dnes sa rozpisuje medzi VÚC, sa rozpísalo teda medzi ako keby, časť sa nebude musieť tam riešiť lebo jednoducho pôjde štátu a štát si to vie interne zabezpečiť cez rozpočtový proces, ale tie veci, ktoré sa majú preniesť na VÚC z originálnych kompetencií, pardon, na obce, z originálnych kompetencií, sa budú musieť zohľadniť. To znamená, samozrejme, to je vec vlády, ktorú mi nemôžme z parlamentu predpísať, ale napríklad predpokladám, že do toho vzorca, ktorý sa týka obcí, do nariadenia vlády by sa napríklad dostali starší občania, keďže vďaka tejto zmene by práve v zodpovednosti obcí bolo starostlivosť, domovy sociálnych služieb.
Tam by, je na mieste jedna veľká diskusia, ktorú, hovorím, nie je predmetom zákona, ale je predmetom nariadenia vlády, a to je veľká diskusia, ktorá sa odohrala v roku 2005 pri školstve, keď sa robila fiškálna decentralizácia, a to je to, že či ten nápočet má byť podľa trvalého pobytu, alebo či má byť podľa toho, kde využíva občan službu. Tí z vás, ktorí - vidím, že pani kolegyňa Smolíková prikyvuje, že zjavne si to pamätá z praxe - si pamätajú, že bol návrh v roku 2005, keď sa pripravovala fiškálna decentralizácia, aby na tie služby, ktoré sú súčasťou originálnych kompetencií v školstve, teda jedálne, centrá voľného času - čo tam ešte je? - družiny a niektoré ďalšie veci, ZUŠ-ky, na tie som zabudol, aby tieto sa rozpisovali tiež podľa trvalého pobytu. Čo by to bolo bývalo v praxi znamenalo, že povedzme si, vymyslím si, je v meste Nitra ZUŠ-ka a do nej chodia deti aj z okolitých dedín okolo Nitry, povedzme, je ich 20, 30 a predtým, než sa robila fiškálna decentralizácia, tak sa tie peniaze posielali priamo mestu Nitra na tú ZUŠ-ku, resp. vtedy ešte okresnému úradu.
Návrh bol, aby sa tie peniaze posielali do tých jednotlivých obcí, kde tie deti žijú, ktoré do tej ZUŠ-ky chodia, s argumentom, že potom nech sa tie obce dohodnú s mestom Nitra alebo s tou ZUŠ-kou, že pošlú ich tam, a tým pádom tie deti budú mať právo. Voči tomu veľmi protestovali všetky tie zariadenia, pretože hovorili, že jednak to bude strašne náročné. Predstavte si desiatky starostov, ktorí sa budú musieť dohadovať o tie svoje deti s klientami a zároveň teda, keďže rozpočtovo je bližšie košeľa ako kabát, tak sa predpokladalo, že mnohý starosta povie, že ja to nezaplatím, lebo ja nemám pomaly ani na elektrinu, a tým pádom vlastne tie deti z tých malých obcí, ktoré nemajú teda na vlastnú ZUŠ-ku napríklad, nebudú mať ani šancu sa k takým službám dostať.
Preto sa vtedy presadilo v roku 2005, že sa špeciálne v školstve nerozpisovali tie peniaze na obce podľa toho, kde má dieťa trvalé bydlisko, ale podľa toho, kde je klient, teda kam chodí. To znamená, že ak chodí do ZUŠ-ky, tak sa to priamo posielalo mestu, v ktorom je tá ZUŠ-ka. A to sa týkalo inak aj škôlok, pardon, tie som ešte zabudol uviesť, lebo tie sú tiež v originálnej kompetencii. Potom, to bolo za Dzurindovej druhej vlády.
Potom za druhej Ficovej vlády ale vznikol konflikt, lebo pri centrách voľného času boli debaty, ktoré tu nechcem teraz dlho o nich hovoriť, lebo je to, je to už iná téma, ale súvisí to s týmto, kde sa to mnohým starostom nepáčilo a ZMOS si presadil, že pri centrách voľného času sa to naopak urobilo podľa miesta trvalého pobytu a pokiaľ viem z hlavy, je to tak aj dodnes. Môže ma niektorý kolega opraviť, jak sa mýlim. A pri tých centrách voľného času sa to ukázalo byť ako problém, ale ešte zvládnuteľný. Ale napríklad pri škôlkach alebo pri tých niektorých iných funkciách je to dodnes tak, že financuje sa nie podľa trvalého pobytu, ale financuje sa podľa miesta, kde využívate službu. To, čo by sa vláda musela rozhodnúť pri tejto zmene, je, že či bude pri sociálnych službách osobitne, aby som bol konkrétny, aj pri kultúre, ale tam to nie je až taký vážny problém, či bude tie peniaze posielať obciam podľa počtu starších ľudí, to znamená, že pošle ich jednotlivým obciam a tí potom budú musieť s tým mestom, ktoré bude zriaďovať ten domov sociálnych služieb, kontrahovať, teda že zaplatia za to, alebo či to vláda bude napočítavať podľa klientov a bude to rovno posielať tým mestám, kde tie zariadenia sú a podľa toho.
To je, samozrejme, to je téma, ktorá je aj pomerne odborne zložitá, politicky citlivá, ale je hlavne teda v kompetencii vlády cez to nariadenie. Takže preto sme ju tu neriešili, len chcel som na ňu upozorniť, lebo samozrejme, je to veľmi vážna vec. Toľko k tej druhej otázke, že či je potrebné okrem zmeny zákona ešte niečo.
Nad rámec toho, ten zákon už obsahuje najmä technické zmeny, ktoré hovoria o tom, ako tečú údaje, kto komu musí čo nahlásiť, dokedy, štatistickému úradu, ministerstvu financií, ako sa vyrovnávajú preplatky, odkedy to spúšťa sa. Povedzme v januári 2018 by sa to dialo prvýkrát, ale to už sú naozaj asi veci, ktoré nemusíme nejakým spôsobom podrobnejšie rozoberať. Myslím si, že pre účely tohto úvodu a technického vysvetlenia tej úpravy je to dostatočné.
Dovoľte mi ešte na záver - a už skončím tento tretí bod tejto zlúčenej rozpravy - uviesť, že teraz, samozrejme, bude nasledovať ešte tretí spravodajca, potom sa otvorí rozprava a vzhľadom na to, že bude, zostáva asi 20 minút do siedmej a ja mám pripravený taký pomerne rozsiahlejší prejav k tomu, že prečo, lebo zatiaľ som vysvetlil najmä technicky, čo v tých zákonoch je. Tak ak dovolíte, ja využijem teda to, že ako navrhovateľ mám pomerne flexibilné možnosti prihlasovania sa do rozpravy a nevstúpim do nej ihneď. Myslím, že som aj tak navyše hovoril pomerne dlho teraz a aby som, poviem úprimne, nemusel ten prejav prerušovať niekedy v jeho tretine a potom sa k nemu zajtra vracať navyše po prerušení ďalšími dvomi bodmi, čo by asi stratil aj logickú niť a náväznosť. Takže ja si tento taký dlhší, systematicky asi odložím. Samozrejme, ak nikto sa neprihlási v rozprave, tak ho začnem, nie je to problém, ale pokiaľ budú iní kolegovia písomne prihlásení, tak to budem rešpektovať.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
