Miroslav Beblavý

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.5.2017 10:19 - 10:21 hod.

Miroslav Beblavý

Ďakujem pekne aj ja kolegovi Mihálovi za prednášku, za ktorú sa, myslím, inak draho platí, že ju máme zadarmo a môžme sa z nej informačne poučiť.
Mám na neho takú otázku. Viacero západoeurópskych štátov ponúka formu materskej alebo rodičovskej dovolenky tak, že časť z nich musí vyčerpať ten druhý rodič, inak prepadáva. Niekde býva, že je 18 mesiacov, ale jeden rodič maximálne 15 mesiacov alebo 18 mesiacov, jeden rodič maximálne 12...

Zobrazit prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.5.2017 9:36 - 9:38 hod.

Miroslav Beblavý

Ďakujem. Ja by som chcel zareagovať aj na pána poslanca Dostála v súvislosti s týmto návrhom a ja by som chcel ten návrh zákona oceniť v tom zmysle, že za normálnych okolností bývam proti niečomu, čo by som nazval že legislatívny detailizmus, aby sme reagovali na problémy praxe tým, že neustále budeme dopĺňať zákony. Ale myslím si, že tento zákon je dobrý z dvoch dôvodov.
Jeden je, že práve tie otázky, ktoré sa týkajú konštituovania...

Zobrazit prepis

Ďakujem. Ja by som chcel zareagovať aj na pána poslanca Dostála v súvislosti s týmto návrhom a ja by som chcel ten návrh zákona oceniť v tom zmysle, že za normálnych okolností bývam proti niečomu, čo by som nazval že legislatívny detailizmus, aby sme reagovali na problémy praxe tým, že neustále budeme dopĺňať zákony. Ale myslím si, že tento zákon je dobrý z dvoch dôvodov.
Jeden je, že práve tie otázky, ktoré sa týkajú konštituovania nejakých orgánov a mocí a rozdelenia moci, sú práve tie, ktoré bývajú väčšinou najdetailnejšie, pretože to sú tak, kde sa tá moc rozdeľuje a potom z toho strašne veľa iných vecí vyplýva. To znamená, že ak tam ponecháme priestor pre manipuláciu, ak tam ponecháme priestor pre rôzne nezdravé javy, tak sa voči tomu nevieme brániť. Takže z tohto hľadiska práve v takomto systéme si myslím, že ten návrh pána poslanca Žarnaya je úplne vhodný.
A ten druhý dôvod je ten, že my máme niekedy tendenciu namiesto toho, aby sme vylepšovali to, čo máme, neustále vymýšľať niečo nové. To znamená, že nefungujú dobre rady školy, vezmime im právomoci alebo zrušme ich a podobne. A myslím si, že po tých 28 rokoch od revolúcie vidíme, že rovnako dôležité je tie inštitúcie zlepšovať a práve zapchávať tie diery a problémy, ktoré existujú, ak tie inštitúcie v zásade fungujú dobre. A to, čo podľa mňa ukázal aj ten úvodný prejav, aj ten ďalší pána poslanca Žarnaya, že celý tento systém je dobre premyslený vo svojej podstate, ale práve niektoré diery umožňujú bezohľadným ľuďom a, by som povedal, ľuďom bez škrupulí ho zneužívať alebo ho obchádzať. A práve preto je dôležité namiesto toho, aby sme likvidovali inštitúcie alebo ich zhadzovali ako celok zo stola, ich práve, takéto diery zalepiť.
Takže preto si myslím, že tento návrh hoci na pohľad veľmi konkrétny a detailný môže aj výrazne pomôcť tomu, aby tam veľký obraz, obraz fungovania škôl a rád škôl mohol byť úplne, a riaditeľov škôl, mohol byť úplne iný.
Ďakujem.

Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.5.2017 15:21 - 15:23 hod.

Miroslav Beblavý

Ďakujem veľmi pekne.
Pán kolega Baránik, vy hovoríte o možnom zneužití funkcie, moci informácií, to je, samozrejme, podozrenie, ktoré treba riešiť, ale to sa týka individuálne pána Bugára. Ja sa priznám, neviem k nemu vyjadriť. To, čo ja som chcel riešiť a čo, priznám sa, z môjho pohľadu nie je v poriadku, je to, čo je dneska v tejto krajine legálne. A to je práve to, že zarobíte 20-násobné zhodnotenie pozemku za 10 rokov, ak náhodou sa...

Zobrazit prepis

Ďakujem veľmi pekne.
Pán kolega Baránik, vy hovoríte o možnom zneužití funkcie, moci informácií, to je, samozrejme, podozrenie, ktoré treba riešiť, ale to sa týka individuálne pána Bugára. Ja sa priznám, neviem k nemu vyjadriť. To, čo ja som chcel riešiť a čo, priznám sa, z môjho pohľadu nie je v poriadku, je to, čo je dneska v tejto krajine legálne. A to je práve to, že zarobíte 20-násobné zhodnotenie pozemku za 10 rokov, ak náhodou sa trafíte, že ste kúpili pozemok tam, kde potom štát ide stavať. Ja osobne som bol vždy v presvedčení, že štát má platiť primeranú náhradu a primeranosť náhrady má aj vzťah k výnosnosti. To znamená, pokiaľ pán Bugár nekúpil úplne náhodou nejak super lacno, ale kúpil za vtedy prevládajúce ceny toho typu pôdy, aký kupoval, že kúpil zhruba za trhovú cenu vtedajšiu, tak potom podľa mňa nie je v poriadku systémovo, a teraz ja ho používam ako príklad, lebo, ako som povedal, on je jediný, kto to dal von. Ostatní to taja, takže to nebolo na to, aby som jemu ubližoval. Tak on jednoducho zarobil 20-násobok, čo naznačuje podľa mňa zlyhávanie systému výkupu, ak dávame zarábať 20-násobok. 300 mil. eur za výkup pozemkov je neskutočná suma, však to je 9 mld. korún, desať, keď si to povieme, viete, v tých eurách to vždy znie tak nejak menej. To je neuveriteľná suma, to je suma, na ktorej funguje povedzme celá, jeden rok celé slovenské gymnáziá napríklad aj s polkou stredných škôl. Takže nesúhlasím v tomto úplne s vami.
A k tomu, čo hovoril pán Heger, len chcem doplniť, že ono to závisí na texte zákona, ale pokiaľ text zákona, ak dneska ministerstvo tvrdí a NDS, že je protizákonné a nemôže zverejniť v infožiadosti tie údaje na základe infožiadosti, tak potom len tým, že to reklasifikuje ako povinne zverejňovanú zmluvu, sa s tým nič nestane, len to bude na internete začiernené. Ak to naozaj ministerstvo chce zverejniť, bude musieť v zákone špecificky uviesť, že tieto údaje budú zverejňované. A to zatiaľ som nepočul, že by ministerstvo sľúbilo.
Ďakujem.

Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave 16.5.2017 15:08 - 15:19 hod.

Miroslav Beblavý

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi vystúpiť k tomuto návrhu zákona v druhom čítaní aj predložiť potom jeden návrh. Dovolím si však na úvod povedať, že pri počúvaní tejto rozpravy aj pri čítaní toho zákona, najmä pri počúvaní tejto rozpravy, sa priznám, že sa cítim ako v krajine tretieho sveta.
A cítim sa ako v krajine tretieho sveta nielen preto, že sa tu v priamom prenose...

Zobrazit prepis

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi vystúpiť k tomuto návrhu zákona v druhom čítaní aj predložiť potom jeden návrh. Dovolím si však na úvod povedať, že pri počúvaní tejto rozpravy aj pri čítaní toho zákona, najmä pri počúvaní tejto rozpravy, sa priznám, že sa cítim ako v krajine tretieho sveta.
A cítim sa ako v krajine tretieho sveta nielen preto, že sa tu v priamom prenose odhaľuje neuveriteľný amaterizmus pri riadení a príprave tak zásadnej veci, ako je dopravná infraštruktúra tejto krajiny, ale ešte viac preto, že nejde o nič nové. Lebo to, čo podľa môjho názoru odlišuje krajiny tretieho sveta od krajín prvého sveta, nie je to, že v krajinách prvého sveta všetko funguje dokonale, aj tam sa dejú veľké prúsery a veľké problémy a ľudia zlyhajú a inštitúcie zlyhajú, ale tam pozorujeme oveľa viac aj vyvodzovanie zodpovednosti, ale aj učenie sa, tak, aby sa veci nestali. Ani jedno v prípade slovenskej dopravnej infraštruktúry a špeciálne toho, čo riešime v tomto zákone, pozorovať nemožno. Naopak, človek sa musí cítiť ako v nejakej začarovanej, zlej hre, kde tie isté veci sa vracajú rok po roku a v ničom sme sa nepoučili.
To, čo hovoril pán kolega Marosz napríklad pred chvíľkou v tej faktickej, aj to, čo hovoril aj kolega Ivan vo svojom vystúpení, ja si pamätám, že ešte v roku 2007 Svetová banka robila štúdiu plánovania prípravy dopravnej infraštruktúry vo viacerých európskych krajinách vrátane Slovenska a všetky tie veci, o ktorých ste tu dnes, kolegovia, hovorili a mnohé iné sú už v tej štúdii napísané ako problém Slovenska. Pred desiatimi rokmi sme to mali na papieri a možno aj predtým, ja neviem, možno aj v ´97. roku niekto robil takú štúdiu, ale tú v 2007. si pamätám, pretože som na nej spolupracoval. To znamená, že my ani po desiatich rokoch sme sa v ničom nezlepšili. Skôr naopak, pokiaľ napríklad ide o personálnu devastáciu Národnej diaľničnej spoločnosti, tá situácia je možno ešte horšia ako kedysi.
Takisto protiústavne riešime opäť raz a dokolečka získavanie pozemkov na výstavbu diaľnic, čo je predmetom teraz už konkrétne tohto zákona. Kolega Dostál to dokumentoval pomerne podrobne, nebudem ho opakovať, ako riešenia prvej Ficovej vlády, protiústavné riešenia prvej Ficovej vlády sa objavujú aj za tretej Ficovej vlády v podstate s veľmi kozmetickými, drobnými zmenami. Rovnako smutné je však aj to, že sa z ničoho z tohto nevyvodzuje zodpovednosť. Nemyslím si, že by sme mali byť posadnutí osobou Viktora Stromčeka, ale naozaj nie je prípustné, aby tak významná akcia ako bratislavský obchvat s tak obrovskými finančnými spoločensko-ekonomickými aj politickými dopadmi bola takto zvrzaná, ako evidentne zvrzaná je, a nekonalo sa voči nikomu.
Viete, my sa tu často rozčuľujeme, teda my v opozícii, nad pánom Kaliňákom, že už má na hlave toľko masla, že mu tečie do uší, do treniek a bohvie ešte kam všade, a že hádam nie je možné, aby ministrom zostával takýto človek. Ale podľa môjho názoru pán Stromček má minimálne toľko masla, možno to nie je také maslo pikantné ako u pána Kaliňáka, ale z hľadiska veľkosti prúseru, množstva peňazí, množstva škôd je to podľa mňa možno aj väčšie, jednoducho preto, že Robert Kaliňák také rozpočty ani nemá k dispozícii, aké má k dispozícii Viktor Stromček. A to, že strana SMER si voči strane MOST – HÍD dokáže ustáť to, že strana MOST – HÍD si netrúfne do toho žiadnym spôsobom ani len rypnúť, to je pre mňa nepochopiteľné.
Nesúhlasil som, ale rozumel som argumenty predsedu strany MOST – HÍD Bélu Bugára, keď povedal ohľadne ministra Kaliňáka a niektorých ďalších, že strana MOST – HÍD nebude otvárať veci, ktoré sa udiali za minulého funkčného obdobia, a tým pádom ak niekto vtedy pochybil zo SMER-u, tak strana MOST nebude žiadať dneska jeho odvolanie. Nesúhlasím s tým, lebo si myslím, že to devastuje našu verejnú diskusiu, ale chápal som to v tom, že keď už sa raz Béla Bugár rozhodol ísť do koalície so SMER-om, tak keby mal naozaj spätne vyvodzovať zodpovednosť, tak tú koalíciu nemôže nikdy podpísať. Ak by ju podpísal, tak ju musí na druhý deň zrušiť, pretože tých nominantov SMER-u, ktorí majú z minulého obdobia prúsery na krku, je naozaj toľko, že vláda, ktorá by začala vyvodzovať zodpovednosť, by nemohla so stranou SMER prežiť.
Čo ma však už fascinuje a čo neviem celkom pochopiť, je, keď strana MOST – HÍD a jej predseda kryjú aj aktuálne prúsery. Napríklad v piatok sme mali čierne na bielom, že Robert Kaliňák porušil zákon a konštatoval to Úrad pre verejné obstarávanie, a strana MOST – HÍD nepovedala, že viete čo, v záujme koaličnej pohody to nebudeme riešiť alebo povedzme veľká časť toho sa odohrala v minulom funkčnom období, tak nebudeme to riešiť. Strana MOST – HÍD povedala, že pán minister Kaliňák na to úspešne reagoval, presvedčil stranu MOST – HÍD. Takže konštatujem, že je tu manželka pána Kaliňáka a strana MOST – HÍD, lebo to sú asi jediné dve zostávajúce entity, ktoré pán Kaliňák dokáže v tejto krajine presvedčiť.
A tu sa dostávame k pánovi Stromčekovi späť a k tomuto obchvatu. Nie je možné, aby karavána išla ďalej a dnes dokonca za cenu porušovania ústavy a protiústavných postupov sa riešili prúsery, za ktoré je zodpovedný pán Stromček, a zároveň sa nevyvodila žiadna zodpovednosť voči ľuďom, ktorí sú za to zodpovední. To jednoducho nie je prijateľné a môžme mať ľubovoľný, aj dobrý alebo neutrálny vzťah s pánom ministrom, my ešte zo školského výboru, myslím, že máme vzťah dobrý, ale to jednoducho nie je možné prijať. A tak isto nie je možné prijať, a tu už sa blížim k záveru, aby sme schvaľovali takéto mimoriadne zákony, aby sa obrovské peniaze, teda konkrétne už spomínaných 300 a viac miliónov eur, vynaložil na výkup pozemkov a my sme nevedeli, komu a koľko sa zaplatilo, osobitne v situácii, keď politici a im blízki sú v tom zainteresovaní.
Vďaka otvorenosti pána Bélu Bugára napríklad dnes vieme, že on kúpil za 25-tisíc euro pozemky, ktoré potom predal o 10 rokov neskôr Národnej diaľničnej spoločnosti za 528-tisíc euro. Za 20-násobok. To je zhodnotenie, ktoré v priebehu 10 rokov 20-násobok ponúkal okrem Pavla Pašku v zdravotníctve už len drogová mafia a ani tá nie úplne. My máme predsedu parlamentnej koaličnej strany, ktorý takto zarobil, a to chcem oceniť, sám to uviedol, pretože keby to neuviedol, tak by sme k tomu nemali prístup. To znamená, tu chcem oceniť krok pána Bugára, že on to povedal, tie čísla sú od neho, to nie, že on by to tajil. Len ak je možné legálne takto zarobiť na výkupe pozemkov, tak potom si myslím, že je v eminentnom verejnom záujme, aby sa dozvedeli, kto iný ešte využil tieto neuveriteľné investičné príležitosti v slovenskom hospodárstve. A hoci to opakovane padlo v tejto snemovni taký návrh, tak ešte stále nebol prijatý.
Momentálne je výhovorka, že to vyrieši návrh pani ministerky Žitňanskej na aktívne zverejňovanie zmlúv, tak dovoľte, kolegovia, aby som vám povedal, že nevyrieši, pretože aktívne zverejňovanie zmlúv je len o tom, že to, čo si môžte vyžiadať cez infožiadosť, niekto musí dať na internet. Ale Národná diaľničná spoločnosť dneska tieto zmluvy o obchvate vydáva na infožiadosť začiernené. To znamená, to, že taká začiernená žiadosť sa ocitne na internete, nám nič nepovie. Preto ten krok pani ministerky Žitňanskej, pokiaľ bude obsahovať len to, čo ministerstvo spravodlivosti zatiaľ ohlásilo, musím povedať, označiť v podstate len za hru tieňov a niečo, čo nás má všetkých zaviesť.
Samozrejme, ak to navrhne širšie, ak navrhne, aby konkrétne v tomto prípade boli zverejnené aj meno, priezvisko, bydlisko a cena, tak to bude niečo iné. Ale my nemusíme čakať. Pretože – ako tu už bolo povedané, keďže tie údaje sú už dnes verejné, len sú v katastri a tým pádom ich nie je možné bez absolútne nemiestnej snahy dať dokopy, nie je ním možné argumentovať ochranou osobných údajov, pretože ide o údaje už raz zverejnené. A preto si myslím a myslia si to aj viacerí právnici, že ministerstvo a Národná diaľničná spoločnosť to môžu úplne pokojne robiť už dneska, tak ako to robí aj Slovenská správa ciest. A preto mi dovoľte predložiť pozmeňovací návrh, ktorý by ich k tomuto zaviazal.
Je to návrh nie zmeny zákona, je to návrh na zmenu uznesenia Národnej rady k tomuto vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností v znení neskorších predpisov.
Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby v súčinnosti s Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky a Národnou diaľničnou spoločnosťou, a. s., poskytla poslancom Národnej rady Slovenskej republiky úplné znenie všetkých zmlúv vo veci výkupu pozemkov pod D4 a R7 (vybudovanie južnej časti nultého obchvatu Bratislavy a časti južnej siete rýchlostných ciest spájajúcich západ a východ Slovenska), a to vrátane mena a priezviska, resp. obchodného mena a názvu predávajúcich, a kúpnej ceny.
Termín: 31. máj 2017.
Ďakujem veľmi pekne.

Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.5.2017 17:45 - 17:46 hod.

Miroslav Beblavý

Ďakujem veľmi pekne, pán Krajniak, za vašu faktickú poznámku. V mnohom sa dá súhlasiť. Ja by som možno naozaj dodal to, že najväčším a najistejším honelníkom je vždy súťaž.
Samozrejme, problém energetiky, a nielen energetiky, je, že vo viacerých jej segmentoch tá súťaž buď nie je možná, alebo je obmedzená, takže tam potom naozaj prichádza do toho regulácia. Ale aj v rámci regulácie je dôležité – a o tom je tu malá debata, lebo je to...

Zobrazit prepis

Vystúpenie v rozprave 9.5.2017 17:36 - 17:43 hod.

Miroslav Beblavý

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, vystúpiť k zákonu, ktorý, myslím, že na tejto schôdzi asi spolu so starodôchodcami je asi najdôležitejším zákonom, ktorý tu budeme preberať. Aj vzbudil primeraný ohlas v rozprave. Mám pocit, že zvonku ho až tak nevnímajú, a obávam sa, že sa tak opakuje situácia, ktorú sme tu už raz mali. Ako povedal Albert Einstein, šialenstvo je urobiť to isté dvakrát a očakávať...

Zobrazit prepis

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, vystúpiť k zákonu, ktorý, myslím, že na tejto schôdzi asi spolu so starodôchodcami je asi najdôležitejším zákonom, ktorý tu budeme preberať. Aj vzbudil primeraný ohlas v rozprave. Mám pocit, že zvonku ho až tak nevnímajú, a obávam sa, že sa tak opakuje situácia, ktorú sme tu už raz mali. Ako povedal Albert Einstein, šialenstvo je urobiť to isté dvakrát a očakávať odlišný výsledok. Keďže už som dneska jeden z mála pamätníkov, minimálne na strane opozície, ktorý si pamätá rok 2012 v parlamente, tak dovoľte mi vám povedať, čo sa stalo vtedy.
Vtedy po parlamentných voľbách nová vláda SMER-u na čele s pánom ministrom Malatinským, predchodcom pána ministra Žigu, prišla s týmto zákonom do parlamentu a v parlamente bolo k tomu predložených viacero pozmeňovacích návrhov. Predkladali ich, aby som bol k nim čestný, poslanci, ktorí tu už dneska nie sú, pán Hudacký, pán Přidal, pán Miškov a ja. A tie pozmeňovacie návrhy už vtedy upozorňovali na to, že máme dva kľúčové problémy z hľadiska ÚRSO, tak ako je nastavený v tomto zákone, a to je prílišná koncentrácia moci a nulová verejná kontrola. Tá prílišná koncentrácia moci bola práve v tom, ako boli zadefinované kompetencie a postavenie pána Holjenčíka, teda jeho funkcií. A prílišná... A žiadna verejná kontrola bola v tom, že sa v tom zákone definovalo, že všetky hlasovania aj zápisnice o rokovaní orgánu ÚRSO budú neverejné a utajené. To znamená, že pán Holjenčík mal, a teda jeho nástupca, kým sa to nezmení, bude mať pomerne veľkú koncentrovanú moc a nebudú títo ľudia na čele s pánom Holjenčíkom pod verejnou kontrolou.
Hovorili sme to vtedy, títo štyria poslanci a určite aj ďalší, to sú poslanci, ktorí priamo predkladali pozmeňovacie návrhy, asi boli aj ďalší. Hovorili sme, že to povedie k tomu, že bude ten proces určovania cien netransparentný a povedie to aj k vyšším cenám a k rôznym výhodám pre rôzne podnikateľské a iné záujmové skupiny na úkor občanov, na úkor spotrebiteľov. Nebolo nám vtedy vyhovené. Pán Malatinský, minister, vtedy minister, dnes opätovne predseda jedného z dvoch najväčších zamestnávateľských združení, sa dnes ako predseda a prezident tohto zamestnávateľského združenia zase až čuduje, prečo máme jedny z najvyšších cien energií v Európe pre, osobitne pre zamestnávateľov, pre podnikateľov, ale vtedy, keď sme mu tieto pozmeňovacie návrhy dávali, tak ich všetky odmietol v mene strany SMER, ktorá vtedy jediná tvorila vládu.
A tu trochu prichádza aj moja reakcia na vystúpenie pána kolegu Krajniaka o tom, že či podstatou veci je viac alebo menej zasahovať do rozhodovania ÚRSO zo strany politikov. Ja si myslím, že to nie je presná otázka. Ja si myslím, že my, keď raz má byť regulácia, tak musí byť naozaj nezávislá, nestranná a predvídateľná, pretože to je podmienka toho, aby podnikatelia investovali a súťažili, a súťaž je to, čo nakoniec prináša nižšie ceny vrátane aj energetiky. Problém je, keď súťaž nie je predvídateľná, nie je transparentná, tak vtedy vzniká priestor pre tých, čo si to vedia vybaviť, a tí všetci ostatní sa do tej súťaže nehrnú, pretože vedia, ako dopadne, čím vlastne práve sa posilňujú oligopoly a monopoly. Tie návrhy, ktoré vtedy predkladali poslanci, by to výrazne obmedzili a strana SMER to vtedy odmietla. Dnes strana SMER prichádza s novelou, ktorá viaceré tieto veci, ktoré sme vtedy navrhovali, obsahuje alebo obsahuje veľmi podobné návrhy. Obsahuje väčšie rozdelenie moci v rámci orgánov ÚRSO. To znamená, že oslabuje pozíciu jedného samovládcu, nazvime ho "holjenčík" s malým h, ktorý už takto nebude môcť úplne fungovať, aj keď tá, by som povedal, dekoncentrácia moci je stále nedostatočná. A obsahuje tento návrh zákona aj zvýšenie verejnej kontroly, hoci opäť nedostatočne, a dostanem sa o chvíľku k tomu prečo. To znamená, že to čo SMER presadzoval pred piatimi rokmi, čo spôsobilo problém, čo sme vtedy povedali SMER-u, že spôsobí problém, čo vtedy SMER odmietol a s čím po škandále dnes SMER čiastkovo prichádza, robí bez toho, aby sa akýmkoľvek spôsobom ospravedlnil alebo aspoň priznal túto chybu.
A, pán minister, to vás chcem požiadať, aby ste sa k tomu aj vyjadrili vy v záverečnom slove, že či teda ste urobili nejakú sebareflexiu, že naozaj tieto veci viedli k problémom, ktoré sme všetci pocítili, a že možno keby vtedy ten zákon vyzeral inak, nemusela nastať ani táto januárová kríza, ktorá nastala, a hlavne by sme sa mohli vyvarovať vecí aj do budúcnosti. Bohužiaľ, musím konštatovať, že to poučenie je naozaj veľmi čiastkové. K tomu, prečo to nastavenie orgánov nie je dobré, už sa vyjadrovali kolegovia, či pán Galek, alebo pani kolegyňa Remišová, ktorá už tu medzitým nie je, ale zatiaľ sa málo vyjadrovali k tomu druhému aspektu verejnej kontroly.
Ja som aj pred piatimi rokmi, aj teraz v medzirezortnom pripomienkovom konaní žiadal, aby ÚRSO podliehal plnej verejnej kontrole. Čo to konkrétne znamená? Znamená to, že rokovania všetkých orgánov by boli verejné, a zároveň to znamená, že zápisnice potom o hlasovaní, o rozhodovaní by boli verejné. Inými slovami, vedeli by sme, kto čo hovorí a kto za koho kope v ÚRSO. Pred piatimi rokmi to SMER odmietol. Teraz SMER prijal zverejňovanie zápisníc, to tam je v tom vládnom návrhu, táto moja pripomienka ako jediná bola prijatá. Ale verejnosť v rokovaní bola odmietnutá bez nejakého vecného dôvodu, len s poukázaním na to, že je to nad rámec novely. No nie je to nad rámec novely, práve táto novela má riešiť to, čo sa stalo v súčasnosti, alebo teda v ostatných mesiacoch na ÚRSO, a to sa týka všetkých občanov Slovenska. Ja sa priznám, že nevidel som dôvod druhýkrát nosiť do parlamentu ten istý pozmeňovací návrh, ktorý sme tu už dávali v medzirezortnom, som dával v medzirezortnom pripomienkovom konaní len tri mesiace dozadu, takže na rozdiel od kolegov ho nepredložím.
A aj preto chcem povedať, že ani za tento návrh zákona hlasovať nebudem, pretože je to určite maličký krok správnym smerom, akceptuje viaceré veci, ktoré hovoríme už dlhé roky, ale väčšina toho, čo treba urobiť či už vo vzťahu k štruktúre orgánov, alebo vo vzťahu k verejnosti rokovaní, tam jednoducho nie je a dokonca, keď sme to aj navrhli, bolo to odmietnuté, tak ako nepochybujem, že budú odmietnuté aj pozmeňovacie návrhy mojich opozičných kolegov. Veľmi rád sa budem mýliť, ak ste sa dohodli, rád, rád vám zatlieskam. A preto za seba chcem povedať, že sa zdržím pri tomto zákone. Nechcem byť proti, lebo vždy chcem ponúkať aj vláde skôr pomocnú ruku, ale to v prípade tohto zákona, to pri súčasnom stave jednoducho nie je možné.
Ďakujem veľmi pekne.

Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.4.2017 7:20 - 7:22 hod.

Miroslav Beblavý

Ďakujem pekne. Myslím, že každému, nielen poslancovi, ale aj občanovi je jasné, že minister Richter je dnes primárne odvolávaný kvôli tomu, čo sa stalo okolo kauzy Čistý deň, a aj keby na Slovensku mali všetci ľudia prácu a dôchodky boli na úrovni Švajčiarska, tak nemôže zostať ministrom niekto, kto týmto spôsobom nesie politickú a dnes aj osobnú už zodpovednosť za túto kauzu, a takže z toho hľadiska má kolegyňa Zimanová pravdu.
A...

Zobrazit prepis

Uvádzajúci uvádza bod 5.4.2017 19:42 - 19:43 hod.

Miroslav Beblavý

Ďakujem pekne, kolegyne, kolegovia, ďakujem všetkým, ktorí vystúpili aj v rozprave. Nebudem opakovať tie argumenty, ktoré zazneli, a dovoľte mi predsa len vypichnúť dve-tri veci, ktoré aj z tej rozpravy, aj z osobnej skúsenosti sú naozaj dôležité. Prvá vec je to, že musíme sa my ako Slovenská republika rozhodnúť, na čom chceme stavať svoju budúcnosť, a ak ju chceme stavať na ľuďoch, tak musíme naozaj zásadne prestavať aj odmeňovanie vo...

Zobrazit prepis

Uvádzajúci uvádza bod 5.4.2017 19:05 - 19:18 hod.

Miroslav Beblavý

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predniesť tento návrh, ktorý podávame spoločne siedmi úzko spolupracujúci poslanci, teda pán poslanec Mihál, pani poslankyňa Dubačová, pán poslanec Žarnay, pani poslankyňa Macháčková, pani poslankyňa Petrík, pani poslankyňa Zimenová a ja. Cieľom tohto zákona je riešiť situáciu, ktorá, by som povedal, sa vyostruje najmä v ostatných rokoch, a to je otázka dôstojného...

Zobrazit prepis

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predniesť tento návrh, ktorý podávame spoločne siedmi úzko spolupracujúci poslanci, teda pán poslanec Mihál, pani poslankyňa Dubačová, pán poslanec Žarnay, pani poslankyňa Macháčková, pani poslankyňa Petrík, pani poslankyňa Zimenová a ja. Cieľom tohto zákona je riešiť situáciu, ktorá, by som povedal, sa vyostruje najmä v ostatných rokoch, a to je otázka dôstojného a diskriminačného odmeňovania zamestnancov vo verejnej správe.
Štát dnes robí týmto zamestnancom pomerne veľkú krivdu v tom, že nedodržiava svoje vlastné zákony, ale keďže má legislatívnu právomoc, tak to môžu dokonca robiť legálne, lebo stačí, že keď si v nejakom zákone sám pre seba urobí výnimku, čo aj dnes robí.
O čo ide? Štát cez Zákonník práce a zákon, legislatívu o minimálnej mzde určuje, aká je minimálna mzda, tá je v tejto chvíli 435 eur, ale tabuľky vo verejnej správe, platové tabuľky, ktorými sa riadi 144-tisíc zamestnancov vo verejnej správe, túto minimálnu mzdu v mnohých svojich častiach ani len nedosahuje. Najnižšia tabuľková mzda vo verejnej správe podľa typu tabuľky je okolo 270 až 290 eur, takže viac ako 140 eur pod úrovňou minimálnej mzdy. Toľko mal dostať ten najmenej platený verejný zamestnanec. Samozrejme, to by bolo absolútne neprijateľné a pravdepodobne by to viedlo aj k rozsiahlym spoločenským vzburám. Preto štát ustanovil, že ak je takáto tabuľková mzda nižšia ako minimálna mzda, je potrebné ju doplatiť aspoň do výšky minimálnej mzdy.
Môžte si povedať, že tým je celý problém vyriešený, ale nie je. Nie je vyriešený hneď z dvoch dôvodov. Prvý dôvod je ten, že ten zamestnávateľ, ktorý musí doplácať takéto mzdy, to robí cez iné nástroje, napr. cez osobné príplatky, ktoré sú ale zákonom limitované, a tým pádom zamestnanec, ktorý je takto dorovnávaný, už nemôže napríklad dostať ten osobný príplatok alebo inú výhodu za svoju skutočne odvedenú prácu. To znamená, nástroj, ktorý by som mal použiť na odmeňovanie extra výkonu, ktorý by mal byť riešením mimoriadnej kvality práce, sa stáva súčasťou základného platu.
Čo je možne ešte ale významnejší problém, je, že postupom času dochádza k absolútnej nivelizácii platov vo verejnej sfére, zhŕňania všetkých na jednu úroveň. Dnes máme situáciu, keď kvalifikovaný človek s maturitou vo verejnej službe má rovnaký tabuľkový plat na úrovni minimálnej mzdy ako niekto, kto nikdy ani len základnú školu nedokončil a vykonáva absolútne nekvalifikovanú manuálnu prácu. Dnes máme situáciu, kde viac ako tretina zamestnancov vo verejnej službe je takto na úrovni minimálnej mzdy bez ohľadu na svoju kvalitu práce, bez ohľadu na svoju kvalifikáciu, bez ohľadu na to, čo reálne robia.
Popritom je tu však ešte jeden problém a o tom sa hovorí menej a to je problém ostatných, tých dvoch tretín zamestnancov vo verejnej službe, ktorí majú mzdu nad úrovňou 435 eur. Ani pri nich štát nedodržiava svoje vlastné zákony, aj keď o tom sa nehovorí, pretože štát dnes cez Zákonník práce ustanovuje tzv. minimálne mzdové nároky, teda minimálnu mzdu pre rôzne úrovne vzdelania a kvalifikácie. Zákonník práce hovorí, že minimálna mzda v tej základnej výške, výške 435 eur sa uplatňuje len pre ľudí vykonávajúcich nekvalifikovanú prácu a ľudia vykonávajúci kvalifikovanú, kvalifikovanejšiu prácu majú nárok na vyššiu minimálnu mzdu. Zákonník práce obsahuje 6 koeficientov, 100 %, 120 %, 140 %, 160 %, 180 % a 200 %, čo teda znamená, že napríklad človek v súkromnom sektore vykonávajúci najvyššie kvalifikovanú prácu má nárok na minimálnu mzdu nie 435 eur, ale 870 eur. To znamená, minimálna mzda dnes na Slovensku napríklad pre človeka vykonávajúcu výskumnú činnosti, manažérsku činnosti, a teda tie, ktoré sú najnáročnejšie, je 870 eur. To je v Zákonníku práce a je to platný zákon tejto krajiny.
Aj z toho si štát urobil výnimku a túto výnimku už dokonca ani nenapráva, pretože ako som spomenul, pri tej minimálnej mzde 435 eur štát dorovnáva svojim zamestnancom mzdu, ak sú pod ňou, hoci to robí spôsobom, ktorý im ubližuje. Pre tých, ktorí sú nad 435 eur, štát nijako nerieši to, že podľa Zákonníka práce majú nárok na vyššiu mzdu, ako im prináša tabuľka. Aby som bol konkrétny, najvyššia trieda pre človeka, ktorý má začínajúceho absolventa, je v jednej tabuľke verejnej služby 633 eur a v druhej tabuľke 692 eur. Inými slovami, je to 180 až 240 eur pod tým, na čo má ten istý človek nárok u súkromného zamestnávateľa podľa Zákonníka práce. Štát tak oberá ľudí o túto sumu, alebo, samozrejme, aj sumy iné podľa toho, kde sa nachádzajú.
Z tohto dôvodu je podľa môjho názoru súčasný systém nielen nespravodlivý, diskriminačný, ale zároveň je aj protiústavný, pretože vytvárame v štáte dve skupiny zamestnancov, kde zamestnanci vo verejnom sektore sú významne diskriminovaní. Tento stav v jemnej podobe existuje dlhodobo, existuje 12, 15, 18 rokov, ale eskalovať začal najmä v rokoch ostatných, ako sa prudko zvyšuje minimálna mzda. To znamená, že teoretický problém to bol vždy, praktický problém sa z toho stal až v ostatných štyroch-piatich rokoch a každým rokom a prudkým zvyšovaním minimálnej mzdy sa len zvyšuje a zhoršuje.
Vlády Roberta Fica nemali problém nariadiť súkromným zamestnávateľom prudké zvyšovanie minimálnej mzdy a aj týchto rôznych minimálnych miezd pre kvalifikovanejších ľudí, ktorých som spomínal, ale mala obrovský problém vždy vyčleniť peniaze na to, aby štátny rozpočet a rozpočty samospráv zaplatili takú istú mzdu ľuďom, ktorí slúžia nám všetkým.
Dovoľte mi, zdôrazniť, že nehovorím o tých tzv. úradníkoch, čo je z nejakých dôvodov na Slovensku dneska nadávka, hoci robiť dobre úradnícku prácu pre náš všetkých je rovnako dôležité, ako robiť čokoľvek iné, ale nehovoríme len o nich. Nehovoríme o človeku, ktorý vás na miestnom úrade obslúži. Hovoríme o knihovníčkach v miestnych knižniciach. Hovoríme o reštaurátorovi, ktorý zachraňuje oltár majstra Pavla. Hovoríme o ekonómke na základnej škole. Hovoríme o sociálnom pracovníkovi DSS, ktorý sa stará o vášho rodiča alebo aj o vás samotného. To sú ľudia, ktorí dnes od nás všetkých nedostávajú ani len minimálnu mzdu, na ktorú majú nárok podľa Zákonníka práce, keby boli v súkromnom sektore. Preto sme sa to rozhodli riešiť a riešiť to systémovo. Ten návrh nebudem predstavovať do každého detailu, je v tom zákone obsiahnutý, ale dovoľte mi skôr vysvetliť jeho základné princípy.
Prvý princíp je ten, že základná mzda, najnižšia mzda vo verejnom sektore by mala byť na úrovni minimálnej mzdy. To znamená, my zavádzame, že najnižšia tabuľková mzda by mala byť 435 eur, resp. ak sa v budúcnosti zvýši minimálna mzda, mala by sa zvyšovať s ňou. Veľmi jednoduchý princíp.
Druhý princíp, ktorý zavádzame, je tiež princíp zrovnoprávnenia, že najvyššia tabuľková mzda, teda najvyššia platová trieda vo verejnej službe by mala byť na úrovni dvojnásobku minimálnej mzdy, tak ako je to opäť v súkromnom sektore. Inými slovami, prvá platová trieda 435 eur, posledná platová trieda 870 eur.
Druhý princíp, ktorý už som spomenul, je automatická valorizácia, aby to bolo naviazané na minimálnu mzdu, aby sme sa o päť rokov nedostali opäť do tejto situácie. Okrem toho robíme aj niektoré technické zmeny, ktoré umožňujú, aby tento krok nebol pre štátnu pokladňu nerealizovateľný. Je to napríklad zlúčenie niektorých tried, je to zmena zápočtu praxe a je to aj zlúčenie oboch dnešných platových tabuliek.
Na základe tohto vieme ukázať, že každému zamestnancovi vo verejnej správe, všetkých 144-tisíc zamestnancom, ktorí sú odmeňovaní podľa týchto tabuliek, sa zvýši ich tarifná mzda. To znamená, budú mať nárok na vyššiu mzdu. Niektorí viac, niektorí menej, v priemere to vychádza okolo 90 až 100 eur mesačne. Zároveň sme však spočítali aj finančnú nákladnosť tohto kroku, keďže tá je, samozrejme, významným prvkom. Zvýšenie výdavkov samosprávy a štátu bude 232 mil. ročne, čo je veľká a výrazná suma, hoci ani to nie je suma, ktorú by si štát nemohol dovoliť, keby z toho urobil svoju rozpočtovú prioritu. My sme však v spolupráci s ekonómami spočítali, že čistý náklad pre štát bude rádovo nižší, a to vo výške len asi 62 mil. eur. Pýtate sa, kde sa berie ten rozdiel tých 170 mil. Je jednoduchý. Ak minieme o 232 mil. eur viac na platy verejných zamestnancov, tak všetky zdravotné odvody zamestnávateľa sa vrátia do zdravotných poisťovní, všetky sociálne odvody zamestnávateľa sa vrátia do Sociálnej poisťovne, všetky zdravotné odvody zamestnanca sa vrátia do zdravotných poisťovní, všetky zdravotné odvody zamestnanca sa vrátia, sociálne do Sociálne poisťovne, daň z príjmu sa, samozrejme, vráti do rozpočtu verejných financií.
Okrem týchto prvkov ešte ďalšie dva sa vrátia. Jeden je fakt, že dnes štát má tzv. odvodovú odpočítateľnú položku, ktorou sa snaží zvýhodňovať nízko platených zamestnancov všeobecne. Keďže my pridávame najmä nízko plateným zamestnancom, to, čo im štát pridá, časť z toho aj ušetrí, pretože nebude musieť túto položku vyplácať. A posledná úspora bude z toho, že časť týchto peňazí, konkrétne asi 15 % v štandardnom modeli ministerstva financií, ktorú ľudia dostanú do ruky, sa štátu vráti v podobe vyššieho výberu DPH.
Keď uplatníte všetky tieto úspory, zistíte, že štát ušetrí viac ako dve tretiny toho, čo to bude stáť, sa mu vráti inými kanálmi späť. Preto si myslíme, že 60 mil. nie je suma, ktorú by si tento štát nemohol dovoliť, aby pomohol 144 tisícom ľudí. A je to nielen ústavné, je to nielen správne, ale podľa môjho názoru je to aj nevyhnutné. Pretože ako dlho, si myslíme, že udržíme verejné služby, ak v nich ľudia nebudú platení čo i len na úrovni minimálnej mzdy. Ako dlho, si myslíme, že v atmosfére zjednocujúcej sa Európy, minimálne z ekonomického hľadiska, ako dlho v situácii, keď priemerná mzda na Slovensku prekročila 900 eur už minulý rok, ako dlho, si myslíme, že udržíme situáciu, keď sociálnemu pracovníkovi mladému v DSS-ke zaplatíme aj so vzdelaním 462 eur mesačne? Ako dlho, si myslíme, že ekonómka, ktorá má 15-ročnú prax, bude môcť žiť z o niečo viac ako 500 eur a nepôjde robiť niečo iné? Ako dlho, si myslíme, že ten reštaurátor, ktorý po 15 rokoch praxe reštauruje jedinečné umelecké dielo, to bude ochotný robiť za 648 eur tarifného platu? Moja odpoveď, že už dlho nie.
A preto ak sa chceme vyhnúť aj kolapsu verejnej správy, ak sa chceme vyhnúť tomu, aby o naše deti, o našich rodičov, o nás samých, o naše kultúrne dedičstvo, o naše vzdelanie sa nestarali ľudia, ktorí buď že nebudú, alebo na to nebudú vhodní, tak musíme začať hýbať s platmi vo verejnej sfére tak, ako sa hýbu aj v súkromnej sfére. A o tomto je tento návrh, o ktorého podporu si vás dovoľujem požiadať.
Ďakujem veľmi pekne.

Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave 5.4.2017 18:13 - 18:14 hod.

Miroslav Beblavý

Ďakujem za slovo, vážená pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia a vážená pani predkladateľka, dovoľte mi podporiť tento návrh zákona, ktorého som tiež spolupredkladateľom, samozrejme, nie tým, že budem opakovať všetky argumenty, ktoré už pani poslankyňa Petrík spomenula, ale dovoľte mi k nim doplniť dve dôležité veci.
Prvá vec je tá, že na Slovensku je dnes celý systém štátnej legislatívy nastavený na to, že rodič môže byť...

Zobrazit prepis

Ďakujem za slovo, vážená pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia a vážená pani predkladateľka, dovoľte mi podporiť tento návrh zákona, ktorého som tiež spolupredkladateľom, samozrejme, nie tým, že budem opakovať všetky argumenty, ktoré už pani poslankyňa Petrík spomenula, ale dovoľte mi k nim doplniť dve dôležité veci.
Prvá vec je tá, že na Slovensku je dnes celý systém štátnej legislatívy nastavený na to, že rodič môže byť s dieťaťom doma do troch rokov veku dieťaťa. Aj rodičovský príspevok sa vypláca do troch rokov veku dieťaťa, aj napríklad pracovné miesto je zamestnávateľ povinný držať do troch rokov veku dieťaťa. Po ukončení tretieho roku už nič z toho neplatí, štát sa nestará. Jediné, čo robí ďalej, je, platí na dôchodkové poistenie rodiča.
To znamená, že dnes štát hovorí rodičovi, spoločenská zmluva je taká, že do troch rokov sa síce chudobne, nie nejak štedro, ale predsa len postaráme, pracovné miesto garantujeme, a ak chceš byť doma dlhšie, je to už na tebe. S tým je však v absolútnom rozpore fakt, že štát nijakým spôsobom negarantuje dostupnosť starostlivosti o dieťa po týchto tretích narodeninách. Je to niečo, čo je absolútne vo vzájomnom rozpore a čo sa historicky nikdy neriešilo, pretože za socializmu, keď tento celý systém vznikal, tých miest bolo viac než dosť, pretože bolo základnou prioritou štátu, aby, keďže ten bol postavený na vysokej miere zamestnanosti, niekedy aj umelej, aby miesta boli. To znamená, nebolo potrebné zakotvovať v zákone individuálnu garanciu, pretože ústredný výbor ju zaručoval inými spôsobmi.
Dnes sme však v demokratickom, decentralizovanom štáte a neprítomnosť takejto garancie znamená, že, ako spomenula kolegyňa, pre viac ako 11-tisíc detí tu bolo oficiálne zamietnutie miesta v minulom roku. Ja si dovolím doplniť to, že to číslo je podhodnotené, pretože veľa rodičov, najmä v Bratislave a v tých miestach, kde je nedostatok kapacít, ani žiadosti nepodávajú, keď vedia, že s nimi neuspejú. To znamená, pokiaľ sa pozrieme na to, koľko miest by bolo treba, aby napríklad bola 95 % zaškolenosť, ktorá tu bývala, tak je to až niekde okolo 30-tisíc miest, o ktoré pravdepodobne prichádzame. To znamená, že ten skutočný, neuspokojená potreba je niekde medzi 11- a 30-tisíc detí, ktoré by potrebovali miesta, dneska ho nemajú a napriek tomu štát hovorí ich rodičom, že majú smolu. Jednoducho naozaj, ako povedala Simona, buď si to sami zaplatia, čo je dostupné len pre vyššiu strednú vrstvu, alebo musí jednoducho jeden z nich zostať doma, alebo musí odísť babička skôr do dôchodku, alebo sú potom rôzne iné riešenia, ktoré, samozrejme, prinášajú významné strasti.
Preto chcem zdôrazniť v tom prvom bode, že ide o základnú potrebu a právo rodičov. Nejde o nejaký doplnkový režim, o nejakú výhodu, o nejaký bonus, ale o to, na čo by rodičia mali mať naozaj nárok. Tak ako nikto dnes nerieši, že ak potrebujete zdravotnú starostlivosť, ak potrebujete, aby dieťa išlo do školy, tak nikto vám nepovie, že no tak, keď zostanú peniaze, budú miesta, keď nezostanú peniaze, nebudú miesta. My si myslíme, že škôlka by mala byť rovnakým systémom postavená.
Zároveň chcem zdôrazniť, že je to vec, ktorá by mala byť mimo nejakých kultúrno-etických vojen a sporov, a ak chcete na to dôkaz, a vzhľadom na ten krátky čas, ktorý máme, tak chcem povedať, že túto garanciu zaviedlo ako jedna z prvých krajín Nemecko a v Nemecku ho zaviedla ministerka rodiny za Kresťanskodemokratickú úniu konzervatívna politička Ursula von der Leyen, ktorá sama má sedem detí, teda len aby som poznamenal, takže ide o konzervatívnu političku aj spôsobom života. A ona to zaviedla za vlády teda kancelárky Merkelovej z rovnakej strany, a ako už bolo spomenuté, potom sa to úspešne rozšírilo aj vekom nadol.
To znamená, že toto nie je niečo, čo je liberálny návrh alebo konzervatívny návrh, to je návrh, ktorý zodpovedá 21. storočiu v Európe, kde jednoducho obidvaja rodičia vo väčšine krajín pracujú od istého veku. U nás ten spoločensky uznaný vek je okolo troch rokov, niekde je to skôr, ale v každom prípade, ak takýto spoločensky uznaný vek existuje, mal by ho štát zagarantovať.
Druhý bod, ktorý chcem ešte dodať, je, dostal som otázku, že prečo takýto návrh predkladáme, keď je zjavné, že nemá šancu prejsť v tejto snemovni. A ten dôvod je jednoduchý. Predkladanie takýchto návrhov má svoj veľký zmysel, ktorý sa už v tomto prípade dokonca ukazuje. Pred necelou hodinou sme zrušili amnestie Mečiarove, ja si nepamätám, koľkýkrát to bolo, ale myslím, že to bolo aspoň desiaty alebo jedenásty krát, čo sme ich tu mali, a na jedenástykrát alebo... (Reakcia z pléna.) Na ôsmy? Ďakujem. Sa to podarilo.
Aj tento zákon tu už bol. Ja som ho sem osobne predložil v roku 2015 ako poslanecký návrh, vtedy bol tiež odmietnutý, ale zrazu po jeho predložení vláda našla oveľa viac peňazí na podporu budovania škôlok tam, kde chýbajú, a predseda vlády Fico sa rád fotil pred tou svojou slávnou predvolebnou tabuľou, kde si odškrkával splnenie takéhoto sľubu. Podotknem len, že sa takto vyfotil a vykameroval aj pred petržalskou škôlkou, ktorá mala z týchto peňazí vzniknúť do niekoľkých mesiacov, a tá škôlka tam dodnes nie je. To je len tendencia Roberta Fica odškrtávať a nerobiť (reakcia z pléna), ale v každom prípade sa minuli niekoľko desiatok miliónov eur, ktoré naozaj vytvorili minimálne niekoľko stoviek nových miest, a bez toho, aby sme si za to pripisovali celú zásluhu, myslím si, že aj ten tlak, ktorý sme vytvorili, k tomu prispel.
V roku 2016 už pani poslankyňa Petrík ako nová poslankyňa predložila tento návrh znovu a v dokumente Učiace sa Slovensko, v koncepcii, ktoré ministerstvo školstva predložilo na verejnú diskusiu, sa zrazu prvýkrát o takejto garancii hovorí. To, čo ešte za minulej vlády SMER odmietal ako nesystémový prvok, zbytočný, nemožný a veľa adjektív by som tu vedel nájsť, zrazu už je vlastne vhodné.
Dnes ho sem predkladáme tretíkrát. Neviem, čo sa stane, verím, že sa zase niečo stane, dobre, smerom k dostupnosti škôlok a chcem povedať za seba, verím, že aj za kolegyne, že budeme to sem predkladať dovtedy, kým to individuálne právo na miesto v škôlke sa nestane na Slovensku skutočnosťou. Verím, že to nebude trvať 17 rokov ako pri Mečiarových amnestiách, verím, že to bude trvať už len rok-dva. Či to bude naším zákonom, alebo ako to bolo aj pri amnestiách, s veľkou pompou nakoniec príde predseda vlády a otočí a povie, že zrazu on to takto vidí a takto to treba, to je nám, pravdupovediac, úplne jedno.
To, čo je pre nás dôležité, je, aby, ak to bude čo len trochu možné, už v tomto volebnom období sme takúto garanciu zaviedli, aby sa už naozaj nemohlo stať to, čo som aj ja osobne zažil, keď som mal malé deti, že o šiestej ráno sme stáli v rade, aby sme ich zapísali, ale to nebol ten problém. Problém bol v tom, že tí, čo došli o pätnásť minút neskôr, už ich zapísať nemohli. Ja som to tam o tej šiestej ráno vystál bez problémov. Aby už rodičia neboli vystavovaní tomuto ponižujúcemu a najmä neúspešnému rituálu, aby každý rok redaktorky v televízii neukazovali vo februári, v marci zábery, ako za tmy stoja rodičia v rade, a hovorím, to sú tí, čo majú šťastie, a teda tú vytrvalosť. Toto je náš cieľ a verím, že ten cieľ sa nám podarí spolu naplniť.
Ďakujem veľmi pekne.

Skryt prepis

Videokanál poslanca

Videokanál poslanca