Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

22.5.2018 o 9:37 hod.

doc. Ing. PhD.

Miroslav Beblavý

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 25.5.2018 10:42 - 10:43 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem. Veľmi stručne, keďže aj tá rozprava bola krátka. Chcem nadviazať na to, čo sa pýtal alebo reagoval Eugen Jurzyca vo svojej faktickej poznámke. Áno, toto je investícia do budúcnosti a ľahšie sa robia investície, keď nie sme zaťažení veľkými dlhmi, a preto je aj nielen rozumné, ale aj ľudské mať nižší dlh a väčšiu možnosť, pretože na vysoký dlh a na zviazané ruky najčastejšie doplácajú tí slabší a tie najlepšie nápady. Takže to, tá poznámka bola absolútne na mieste.
A pokiaľ ide o Slovensko, my naozaj sme dnes v situácii, kde by sme mali veľmi zvažovať ako používať tie peniaze, ktoré dnes plynú, nadštandardné príjmy do štátneho rozpočtu, lebo pokiaľ nebudeme robiť na tom, aby to bolo aj v budúcnosti, tak ide o veľmi krátkodobý jednorazový benefit, ktorý sa ľahko rozhádže, tak ako sme toho svedkami. Nič neprinesie a o pár rokov nám bude veľmi chýbať. Nuž preto si myslíme, že tak ako aj druhý pilier dôchodkového sporenia je koniec koncov spôsob ako sporiť dnes na budúcu demografickú krízu, tak aj ten náš návrh je spôsob ako zabezpečiť, že dnešné rozpočtové príjmy sa použijú na to, aby sme sa o 5, o 10 rokov mali ešte lepšie. Nie na to, aby sme si dnes kupovali hlasy alebo popularitu.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 25.5.2018 10:21 - 10:29 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem aj kolegom za pozornosť, aj kolegyniam. Dovoľte, aby som predniesol tento návrh zákona, ktorý sme pripravili SPOLU – občianska demokracia ako nástroj na oživenie investičnej aktivity v našej ekonomike a jej dlhodobé zlepšenie.
Obsahom tohto návrhu je vyriešiť už dlhodobo diskutovanú otázku, ako správne zdaňovať zisku podniku a podnikateľov tak, aby na jednej strane boli motivovaní k podnikaniu, k investíciám, k zlepšovaniu nášho spoločného života, a na druhej strane tak, aby, samozrejme, sme dokázali ufinancovať aj verejné služby.
Vlády Mikuláša Dzurindu zaviedli 19-percentnú rovnú daň ešte v roku 2004. Tá bola za vlády Roberta Fica zrušená a nahradená vyššou daňou v prípade podnikateľských subjektov a v rámci toho sa vykonávajú rôzne konkrétne podkroky, ako ďalej zvyšovať dane podnikateľom. Napríklad sa predĺžila doba odpisov.
Poviem jeden príklad. Včera som hovoril so zástupcami hotelového priemyslu cestovného ruchu, ktorí ma informovali teda, že za vlády Roberta Fica sa predĺžila doba odpisovania hotelov, penziónov a iných zariadení cestovného ruchu na 40 rokov v rámci tých zmien, čo pri miere vyťaženosti a, by som povedal, využívania hotelov a penziónov znamená, že približne v polovici toho obdobia musia zásadne investovať do ich rekonštrukcie, ale odpisovať to môžu až po 40 rokoch. Inými slovami, doteraz sme boli svedkami toho za posledných šesť rokov ako dane podnikateľom zvýšiť a zároveň ako to robiť dnes už nielen cez sadzbu dane z príjmu právnických osôb, ale ako to robiť aj cez rôzne takéto triky na podnikateľov a zamestnávateľov.
My si myslíme, že systém zdaňovania právnických osôb potrebuje jednoduchosť, potrebuje spravodlivosť a potrebuje motivačné prostredie. Preto sme v spolupráci s Inštitútom INESS pripravili návrh, ktorý tu predkladám. Oni sa mu dlhodobo venujú. Oslovili viaceré politické subjekty, ale myslím, že len my sme na to vtedy reagovali a začali sme sa zaujímať pred viac ako rokom a po dlhých diskusiách a analýzach ten návrh tu dnes leží.
Ten návrh spočíva v tom, že daň z príjmu právnických osôb by sa platila len na zisky, ktoré si vlastníci chcú vyplatiť z firmy von. To znamená, že akonáhle či už formou dividend alebo iných platieb, ktoré teda nie sú dividendami, ale ktoré v podstate smerujú k vlastníkom, by si majitelia chceli peniaze vyplatiť, tak sa normálne zdania, ale dovtedy tie nevyplatené zisky by zdaňované neboli, na rozdiel od dnešnej situácie, keď je celý zisk zdaňovaný okamžite na konci každého rozpočtového roka.
Čo by to znamenalo v praxi, prečo by to bola taká zásadná zmena? Je to preto, že dnes rovnako nakladáme s podnikateľom, ktorý celý svoj zisk chce vrátiť späť do podniku, chce ho ďalej investovať, chce zvyšovať zamestnanosť. On musí tiež z celého zisku najprv zaplatiť daň a potom si robiť investície, ktoré sa mu dlhodobo potom odpisujú až vracajú. A rovnako nakladáme s podnikateľom, ktorý si to chce celé vybrať a minúť.
My si myslíme, že štát by mal zvýhodňovať podnikateľa, ktorý investuje do svojho biznisu, ktorý ho ďalej rozvíja, ktorý dáva prácu viac ľuďom, dáva lepšie technológie a buduje budúcnosť, a preto by ho v tej chvíli zdaňovať nemal. Mal by ho zdaňovať až vo chvíli, keď si samozrejme z toho všetkého nakoniec chce úplne legitímne vytiahnuť svoj zisk. Chcem teda zdôrazniť, že zisk podnikateľa a to, aby si ho užil, nie je nič nelegitímne. Je to koniec koncov ten základný motivačný prvok. Myslíme si však, že až vtedy by mal byť ten zisk zdaňovaný, keď dochádza k jeho užívaniu. Naopak, ak niekto päť, desať, pätnásť rokov z firmy zisk v podstate neťahá alebo v malej miere a investuje ďalej, rozvíja sa, tak si myslíme, že by mu štát nemal brať z toho peniaze, ale naopak, ho nechať tak, aby sa rozvíjal sám.
Tento návrh, ako som spomenul, je v slovenských podmienkach spoločným dielom spolu s inštitútom INESS, ale hlavné, a to je dôležité povedať, vznikol a bol zavedený pred skoro dvadsiatimi rokmi v Estónsku. To znamená, nejde o nejaký teoretický nový prístup. Ide o niečo, čo už bolo vyskúšané. V Estónsku tento návrh zaviedli uprostred najväčšej ekonomickej krízy, ktorú oni mali. Tá bola v rokoch 1998, ´99, 2000 po páde Ruska a po ázijskej finančnej kríze. Čo sa stalo, bolo, že Estónsko zaznamenalo jednorazové výpadky z dane príjmu právnických osôb, pretože samozrejme tí podnikatelia, ktorí pred tým platili každý rok, zrazu tí, čo nechávali peniaze vo firme, platiť nemuseli. Zároveň Estónsko bolo, ako som už spomenul, v obrovskej finančnej a ekonomickej kríze, ktorá tiež zásadne znižuje vždy výnosy z dani príjmu z právnických osôb. Ale už po dvoch rokoch sa tá daň zotavila a odvtedy jej výnos stúpa.
Inými slovami to, čo mi navrhujeme, nie je spôsob ako znížiť výnosy štátu dlhodobé. Naopak, je to spôsob ako ich dlhodobo zvyšovať a zvyšovať ich nie cez to, že dnes otrhám dohola podnikateľa a zajtra už sa nestarám, čo bude s ním a čo bude s ekonomikou a čo bude s nami všetkými, a že, naopak, vytváram situáciu, aby on rástol, on sa mal lepšie, jeho zamestnanci sa mali lepšie, a zdaňujem ho až vo chvíli, keď si z toho ťahá peniaze sám pre seba. My tento návrh tým pádom naozaj považujeme aj za spravodlivejší, aj za systémovejší a aj za stimulucejšie investície.
A tu by som možno ešte sa zastavil pred tým, než ukončím uvedenie zákona. My na Slovensku často hovoríme o tom, že mali sme etapu, keď sme stimulovali výrazne zahraničné investície, aby prišli a modernizovali našu ekonomiku. To sa aj podarilo. Máme Volkswagen, máme KIA, máme Peugeot, máme množstvo ďalších stredných podnikov, aj menších na Slovensku, ktoré takto prišli. Ale už dlhé roky, podľa mňa minimálne tak desať, všetci vieme, že treba prejsť do ďalšej etapy, do etapy stimulácie inovatívnych podnikov, domácich podnikov, podnikov, ktoré sa budú vyvíjať a dlhodobo tu zostanú. Všetci o tom hovoria. Nepoznám stranu, ktorá by sa stavala proti tomu, ale zatiaľ to nikto neurobil. Naopak, tie kroky, ktoré som už spomínal, najmä ministra Kažimíra skôr túto skupinu ľudí viac obtrhávajú. To znamená, že Ficova vláda podnikateľov ako celok zdaňuje viac, ťahá im viac peňazí, najmä slovenským, malým a stredným. A naopak, tým veľkým buď ponúka výhody ďalej alebo ich teda, umožňuje im cez rôzne kanály si tie peniaze aj tak vyťahovať do zahraničia s nižšími daňami.
Tento náš krok by bol protikladom k tomu rozdávaniu dotácií vyvoleným, bol by v protiklade k pomoci tým, čo sú veľkí, čo si to vedia s vládou vybaviť alebo ju pritlačiť tým, že povedia, že zavriem fabriku. Toto by bol návrh práve pre všetky tie desaťtisíce až státisíce slovenských podnikateľov a majiteľov firiem, ktorí si nevedia nič vybaviť alebo nechcú, nie sú dostatočne veľkí na to, aby ministri sa im venovali, ale chcú priniesť tejto krajine nové rozvojové impulzy. Takže tento zákon by najviac zo všetkého benefitoval samozrejme slovenskú ekonomiku a benefitoval by malých a stredných slovenských podnikateľov, ktorí chcú investovať, ktorí si necítia potrebu kúpiť po prvom roku bavoráka a po druhom roku luxusné sídlo na Palisádach, ale ktorí chcú naozaj svoj biznis potiahnuť do maximálnej výšky v prospech seba, svojich zamestnancov a celej krajiny.
Takže to je návrh, ktorý sme takto pripravili. A čo chcem naozaj apelovať na vás, je, že tento návrh je vhodné prijať dnes alebo v týchto rokoch práve preto, že, ako som spomenul, on je dlhodobo rozpočtovo neutrálny až pozitívny. To znamená, on peniaze nás nestojí, on peniaze prináša. Je na to konkrétna skúsenosť z Estónska, ale v prvom roku až dvoch má náklady. To treba povedať. Tie náklady tam sú, pretože krátkodobo sa ten výber prepadáva. A kedy taký návrh schváliť, keď nie v čase, keď ekonomika je v rozpočtovo lepšom stave? My sme doteraz ten rozpočtovo lepší stav využili najmä na to, že sa predseda vlády Robert Fico neúspešne pokúša kúpiť si popularitu, neúspešne sa pokúša uplácať všetky možné skupiny obyvateľov a je mu jedno, čo bude zajtra, je mu jedno, z čoho budeme žiť o päť rokov, o desať rokov, z čoho budeme platiť dôchodky. Tento náš návrh je v protiklade k tomu. On hovorí, že využime dnešné dobré časy na to, aby sme zainvestovali do budúcnosti, aby o tri roky, o päť rokov boli ešte lepšie časy. Nie aby sa dneska všetko prejedlo a čo bude o tri roky, nech už rieši niekto iný.
Preto si vás dovoľujem požiadať ešte raz o podporu tohto návrhu v prvom čítaní a tešil by som sa na diskusiu potom.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 22.5.2018 11:12 - 11:12 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Aj po konzultácii s vami si dovoľujem požiadať o presunutie bodov 64 až 66 na nasledujúcu schôdzu, a to z dôvodu, z dôvodu, z dôvodov, jeden dôvod je aj dĺžka tejto schôdze, aj mimoriadna schôdza, ale hlavný dôvod je ten, že ide o body, ktoré riešia otázky polície a prokuratúry a o tých ešte prebieha diskusia na úrovni koalície, takže bolo by asi pre všetkých lepšie mať ich až na ďalšej schôdzi. Ďakujem veľmi pekne za pochopenie.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.5.2018 9:49 - 9:50 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ďakujem aj kolegovi Eugenovi Jurzycovi za túto poznámku a súhlasím s tým, čo hovoril. Len to, čo vidíme aj z tejto správy a čo je na nej naozaj mimoriadne znepokojujúce, je, že ona ukazuje, že ten problém je dnes naprieč sektormi. Lebo ak je problém v nejakom konkrétnom sektore, ak by nám vyskakovali povedzme hypotéky nadštandardne, tak je to problém trhu s hypotékami a môžme riešiť, čo s ním. Ak, preto ja som aj dovolil si vás trošku zdržať citovaním, naozaj v jej, z jednotlivých častí tej správy, kde bezohľadne na to, či sa bavíme o spotrebiteľských úveroch, hypotekárnych úveroch alebo podnikových úveroch, čo sú tie tri hlavné kanály úverovania v ekonomike, všade tie vety sú úplne rovnaké. Buď sme prví alebo sme v najvyššom kvartile, alebo rastie to už dlhodobo veľmi, veľmi rýchlo a ani teda príjmy domácností ani podnikov sa nevyvíjajú tak, aby tomu zodpovedali.
To znamená, že my dneska máme makroekonomický problém z hľadiska tejto finančnej bubliny, a preto aj jeho riešenie, Národná banka má vážnu úlohu v jeho riešení cez svoje opatrenia, ktoré aj uplatňuje a chce uplatňovať, ale bez opatrení na úrovni fiškálnej politiky a inej regulácie sa ďaleko nedostaneme. A ja som potom mimoriadne znepokojený, že politici si to natoľko nevšímajú, že jedna z koaličných strán je schopná zároveň prísť ešte s návrhom, aby sme dotovali ďalšie mladomanželské pôžičky. To je situácia, ako keď vám horí dom a vy ho hasíte benzínom. My by sme mali dneska riešiť to, ako túto finančnú bublinu utlmiť skôr, než vyhodí celú našu ekonomiku do vzduchu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

22.5.2018 9:37 - 9:47 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán guvernér, táto správa patrí v ostatných rokoch medzi to najdôležitejšie, čo v tejto snemovni prerokúvame, ale, bohužiaľ, venujeme často tomu nedostatočnú pozornosť. V podstate skoro každá položka, o ktorej pán guvernér napríklad aj v tom úvodnom slove hovoril, je v rozsahu miliárd eur, niekedy desiatok miliárd eur, so zásadným vplyvom na stav podnikovej sféry alebo domácností, života desaťtisícov, státisícov, niekedy dokonca aj miliónov ľudí na Slovensku a napriek tomu my ju prechádzame väčšinou bez zásadnejšej pozornosti, čo považujem zo strany tejto snemovne za chybu, pretože keď raz niektoré z tých tendencií, o ktorých aj v úvodnom slove dnes pán guvernér hovoril, sa naplnia, tak potom už bude neskoro a budú sa aj nás môcť pýtať, prečo sme k tomu nič nepovedali.
Dovoľte mi citovať veľmi stručne z tej správy len zopár viet.
Pokiaľ ide o tzv. retailové úvery, to znamená že úvery pre domácnosti, tak je tam veta pri úveroch na bývanie: "V medzinárodnom porovnaní bol rast úverov na bývanie prakticky šesť rokov na čele EÚ.". Potom je tam veta: "V medzinárodnom porovnaní bol rast spotrebiteľských úverov stále v najvyššom kvartile krajín EÚ", teda v najvyššej štvrtine. Potom je tam veta: "Pri takmer štvrtine úverov na bývanie vedie ich poskytovanie k úrovni zadlženosti, ktorá je príliš vysoká v porovnaní s príjmom spotrebiteľa. Táto úroveň je vysoká aj z hľadiska medzinárodného porovnania.". Potom je tam veta: "Vysoká dynamika retailových úverov viedla zároveň k pokračujúcemu rýchlemu rastu zadlžovania sektora domácností. Dlh domácností rastie v súčasnosti príliš rýchlo, dokonca rýchlejšie, ako ich príjem a to tempo možno považovať za nadmerné.". Na riziká, ktoré vyplývajú z tohto vývoja, opakovane upozorňujú aj medzinárodné inštitúcie vrátane Európskej centrálnej banky a Medzinárodného menového fondu, a ako aj v úvodnom slove povedal guvernér, ratingová agentúra Standard&Purse upozornila, že môže zvážiť aj zhoršenie ratingu Slovenskej republiky, ak to bude pokračovať.
Objem úverov podnikom, lebo doteraz sme hovorili o domácnostiach, rástol ku koncu roka 2017 medziročným tempom na úrovni 7 % a Slovensko naďalej patrí medzi tri krajiny v EÚ s najrýchlejším tempom rastu. Inými slovami, vo všetkých relevantných oblastiach nám zadlženosť rastie buď najvyšším alebo jedným z najvyšších temp v Európskej únii a slovenské domácnosti sa zadlžujú rýchlejšie, ako im rastú príjmy. To znamená, že sa zhoršuje ich finančná situácia, a to v čase, keď slovenská ekonomika zažíva najrýchlejší rast od krízy z hľadiska dĺžky, výšky a udržateľnosti.
Pán guvernér to nepovedal, ale v suchom jazyku centrálnych bánk, ktoré úmyselne a zodpovedne používajú a mali by aj používať, nám v podstate dneska tu hovorí, že na Slovensku je naplno rozbehnutá finančná bublina, ktorá v prípade jej neriešenia môže mať vážne následky pre slovenskú ekonomiku. Je to presne tá istá finančná bublina, na ktorej sa nachytali krajiny, ako je Španielsko, Írsko a v menšej miere aj Grécko v minulom desaťročí. Je to totižto finančná bublina, ktorá nevyplýva z nadmerného zadlžovania štátu a preto na prvý pohľad nie je až tak viditeľná. Všetci sa vždy radi opierame do Grékov, kde tá finančná bublina bola do veľkej miery spôsobená a prejavovala sa cez nadmerné zadlžovanie štátu. Štát si požičiaval, štát míňal a keď na to nakoniec nemal, tak sa stalo to, čo všetci vieme. Ale finančná bublina vznikla aj v Španielsku, aj v Írsku, aj v ďalších iných krajinách. Vznikla aj v Spojených štátoch a potom sa prejavila spôsobom, na ktorý sme ešte, verím, že nezabudli, pretože sa výrazne dotkol aj nás.
Tie ukazovatele, ktoré máme na Slovensku, sú dnes rovnako znepokojujúce, sú znepokojujúce nielen preto, že nás radia vo všetkých oblastiach na jedno z prvých miest v Európskej únii, ale aj preto, že sú v mnohých oblastiach pokračovaním trendov, ktoré trvajú dva roky, tri roky, niekde aj dlhšie. To znamená, že nemuseli by sme tú sirénu spúšťať, keby išlo o jednorazový vývoj, koniec-koncov štatistiky sa môžu kolísať, ľudia môžu jednorazovo k nejakým krokom pristúpiť.
Národná banka sa tento vývoj pokúša spomaliť, a to najmä na úrovni úverov na bývanie a dnes aj spotrebiteľských úverov, tým, že vydáva rôzne sprísňujúce opatrenia. Tie sprísňujúce opatrenia zatiaľ výraznejšie nezaberajú. Nezaberajú nie preto, že podľa môjho názoru Národná banka uplatňovala zlé opatrenia alebo slabé opatrenia, ale jednoducho preto, že história a ekonómia nás učia, že v prípade takejto finančnej bubliny tieto typy opatrení môžu mať len čiastočný korekčný charakter a bez ďalších opatrení nemôžu samy o sebe zabrániť tomu, aby sa táto situácia vyvíjala negatívnym spôsobom ďalej.
Naopak takéto opatrenia, keď sa uplatňujú veľmi tvrdo, môžu spôsobiť to, čo aj sa už začína diať, že celkovú bublinu to nevyrieši, ale zároveň to začne veľmi negatívne vplývať na niektoré konkrétne skupiny obyvateľstva, napr. v tomto prípade na mladé rodiny, čo už aj Národná banka rieši tým, že dáva napr. výnimku z niektorých nových opatrení alebo iný typ nového opatrenia, z hľadiska napríklad limitu na dlh voči príjmu, voči mladým ľuďom. To znamená, z opatrení sa robia výnimky, ale opatrenia ako celok zatiaľ nepostačujú.
Ako bolo povedané, táto bublina dnes nevzniká z toho, že vynikajúci vývoj ekonomiky vedie k nadmernému optimizmu, lebo to je často jedna z príčin vzniku finančnej bubliny, je, že ekonomike sa darí vysoko nadštandardne, ľudia majú veľmi optimistický pohľad do budúcnosti aj podnikatelia, aj obyčajní ľudia, preto si začnú veľa požičiavať a krajina sa dostane do finančnej bubliny. To nie je dnes slovenský prípad. Našej ekonomike sa síce darí od krízy najlepšie, ako som spomenul, ale ten vývoj nie je v rámci ani historického ani regionálneho porovnania nijak vysoko priaznivý. Náš rast HDP na rozdiel od nášho rastu dlhu nepatrí v Európe medzi ani najvyššie, ani do toho najvyššieho kvartilu, do ktorého patrí rast našich dlhov.
Naše domácnosti nemajú najrýchlejší rast miezd a príjmov, napríklad vo V4, ale posledný. To znamená štvrtý zo štyroch. Tento vývoj sa navyše očakáva aj v najbližších rokoch. To znamená, že my z hľadiska reálneho rastu životnej úrovne ľudí sme v rámci Európskej únie mierne nad priemerom, v rámci Vyšehradskej štvorky a nášho regiónu skôr na konci, ale v rámci nárastu zadlženosti sme naopak na špičke. Tým pádom tento vývoj skôr pripomína finančnú bublinu, ktorá vzniká z toho, že ambície ľudí z hľadiska ich života, ich potreby životné nie sú napĺňané ich skutočnými príjmami a preto si na ich uspokojenie začnú požičiavať, čo nie je udržateľný vývoj. To, aby dlhy rástli rýchlejšie ako príjmy, nie je udržateľný vývoj.
Mňa naozaj veľmi mrzí, že som v tejto chvíli jediný poslanec prihlásený písomne. Verím, že sa niektorí kolegovia prihlásia aspoň ústne, lebo je toto naozaj najdôležitejší bod tejto schôdze, dovolím si povedať, spolu s ústavným zákonom, o ktorom budeme hlasovať asi tak o hodinu, ktorý predložili niektoré opozičné kluby. Ten však má malú šancu, že získa 90 hlasov, akokoľvek je oprávnený v prípade žiadania predčasných volieb, zatiaľ čo v tejto oblasti by sme naozaj niečo mohli urobiť. Na to, aby sme niečo mohli urobiť, však musíme priznať, že nejde o technický problém len bankového sektora, ktorý má riešiť Národná banka svojimi len opatreniami, ale že ide o širší problém, ktorý vyžaduje riešenia aj na iných úrovniach regulácie. Na tie, na ktoré už Národná banka nemá dopad, a na tie, na ktoré má dopad vláda a parlament.
Preto mi dovoľte na záver navrhnúť, aby sme uznesenie k tejto správe pozmenili nasledovne.
V bode A zostane to, čo je tam aj dnes, teda že berie Národná rada na vedomie správu o stave a vývoji finančného trhu za rok 2017 a doplníme tam nový bod, ktorý nazveme B a v ňom Národná rada bude žiadať vládu Slovenskej republiky vzhľadom na znepokojivé závery zo správy o stave a vývoji finančného trhu za rok 2017 o predloženie správy o rizikách pre finančnú stabilitu Slovenskej republiky a návrhu opatrení, ktoré je potrebné prijať na ich riešenie. Len tým pádom, ak toto prijmeme, alebo niečo podobné, pokojne navrhnite, kolegovia z koalície, inú formuláciu, sa začneme seriózne zaoberať tým, na čo, s čoraz väčšou naliehavosťou upozorňuje centrálna banka, ale aj medzinárodné inštitúcie a čo o pár rokov sa nám môže veľmi škaredo pomstiť, len už vtedy bude neskoro to riešiť, vtedy nás to všetkých zásadne postihne.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.5.2018 9:16 - 9:22 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán guvernér, dovoľte, aby som vystúpil k tejto správe, v ktorej by som si dovolil, pán guvernér, položiť niekoľko otázok, o ktoré by som vás chcel požiadať, aby ste zodpovedali, keďže toto je jedna z mála príležitostí, kde na priamo na parlamentnej pôde môžeme sa k hospodáreniu Národnej banky a k jej operáciám vyjadrovať a pýtať.
Pred niekoľkými týždňami na rokovaní výboru pre financie a rozpočet, kde sme preberali túto správu ako výbor, som sa spýtal predstaviteľov Národnej banky, ktorí tam boli, vaši zástupcovia, na to, že podľa údajov Európskej centrálnej banky sa v minulom roku zásadne zmenila bilancia našej centrálnej banky voči európskemu platobnému systému TARGET2 a som sa spýtal, či tam vidíte aj nejaké riziká. A na to nás predstavitelia Národnej banky informovali, že tento, táto zmena bilancie bola spôsobená tým, že určitá finančná inštitúcia vložila do Národnej banky Slovenska taký veľký objem peňazí zo zahraničia, že to zmenilo až našu bilanciu voči európskemu platobnému systému a že ďalšie teda informácie nie je možné poskytnúť vzhľadom na bankové tajomstvo. Na moju dodatočnú otázku, že teda chápem, ak nie je možné uviesť úplne konkrétnu inštitúciu, ale je teda pri takej veľkej sume, ktorá dokonca zmení našu platobnú bilanciu, dôležité vedieť aspoň typovo, som dostal odpoveď, že ide o centrálnu banku mimo eurozóny. Teda tak znela odpoveď, kolegovia, čo tam boli, potvrdia.
Vzhľadom na to, že považujem tie odpovede za nie úplne dostačujúce, chcel by som položiť ešte dodatočné otázky a chcel by som vás poprosiť o odpoveď. O čo ide, aby som to aj pre kolegov, ktorí na tom výbore neboli, čo je teda, samozrejme, väčšina snemovne, to konkretizoval. V minulom roku došlo k nárastu bilančnej sumy Národnej banky Slovenska podľa jej vlastnej uzávierky zhruba z 27,8 miliardy eur na 42,5 miliardy eur, teda k nárastu približne o 15 miliárd eur.
Chcem sa spýtať, pán guvernér, či je pravda, že ide o najväčší nárast bilančnej sumy Národnej banky v jej dejinách, opäť či tých 15 miliárd eur bolo niekedy predtým prekonaných, alebo ide teda o najväčšiu zmenu po vašej súvahe. Z toho z týchto 42 miliárd došlo k najväčšiemu posunu na strane pasív, a to je z 1,5 miliardy v predchádzajúcom roku na 22,1 miliardy o položke záväzky voči nerezidentom eurozóny v eurách. Vzhľadom na to, čo už bolo povedané, to je teda zjavné, tá položka, ktorá sa zmenila. Vidíme teda, že sa zmenila približne o devätnásť, pardon, o 21 miliárd eur. Či všetkých tých 21 miliárd je pripísateľných k tej jednej, jednému vkladu alebo jednej operácii, to nevieme, keďže o tom ste nás zatiaľ neinformovali a to je možno moja otázka, že o akú sumu sa teda jedná? Či je to tých celých 21 miliárd alebo nejaká nižšia suma, ktorá bola takto vložená.
Túto sumu nevieme celkom presne ako, teda ako sa prejavuje na strane aktív, ako ju centrálna banka použila, ale vidíme, že cenné papiere rezidentov eurozóny v eurách stúpli z 15 miliárd na 20 miliárd, pohľadávky v rámci eurosystému stúpli z 1,2 miliardy na 9,8 miliardy a to sú aj také najzásadnejšie zmeny. To znamená, že dá sa predpokladať aj matematicky, že drvivá väčšina teda použitia tohto vkladu musela byť niekde v týchto dvoch položkách. To znamená, že išli ďalej v rámci eurozóny či už do cenných papierov rezidentov, či už slovenských alebo neslovenských, a pohľadávok v rámci eurosystému.
V tejto súvislosti sa chcem spýtať niekoľko otázok ďalších. Aj keď o tom potom diskutovali médiá, tak vyjadrili sa aj niektorí analytici bankoví, ktorí teda nepatria medzi nejakých radikálov, že vzhľadom na to, že ide o takto veľkú zmenu pre teda ilustráciu, 20 miliárd je zhruba štvrtina hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky, ročného, a vzhľadom na to, že sa tieto sumy aj zaznamenávajú napríklad v našich štatistikách zahraničnej zadlženosti, bolo by bývalo vhodné, aby centrálna banka o tomto kroku informovala proaktívne a sama, keď sa udial, čo bolo zhruba niekedy v októbri minulého roku podľa teda tých štatistík, ktoré máme k dispozícii. Či s týmto názorom súhlasíte a myslíte si, že ste mali informovať proaktívne, alebo či si myslíte, že takto to bolo optimálne.
Ďalšia moja otázka je, že z tých ďalších informácií, ktoré boli potom zverejnené, vyplýva, ale chcem si to definitívne potvrdiť, lebo nebolo to vždy jasne povedané, napríklad na výbore, že tá centrálna banka, ktorá si to teda u nás uložila, je centrálna banka členskej krajiny Európskej únie, aj keď teda mimo eurozóny a že teda nejde o centrálnu banku mimo Európskej únie. To by som vás tiež chcel poprosiť zodpovedať.
A chcem sa spýtať potom už, aké vnímate riziká tohto kroku? Môžte odpovedať, že nevnímate žiadne, lebo to je úložka centrálnej banky a my sme ju ďalej použili v rámci európskeho platobného systému, ale vieme najneskôr od roku 2015, keď hrozilo vystúpenie Grécka z eurozóny, že nulové riziko v tomto prípade úplne neexistuje. To znamená, že chcem, ja chápem, že tie riziká môžme dnes považovať za veľmi, veľmi malé, ale napriek tomu sa chcem spýtať, že ako ich vnímate. A chcem sa spýtať, aká je aj teda povaha tých zmluvných vzťahov.
A v poslednom rade sa chcem spýtať ešte na to, že či máte informáciu, prečo si táto centrálna banka vybrala práve Národnú banku Slovenska? Čo je ten dôvod, keďže naozaj v našom prípade ide o zásadné zvýšenie vašej bilančnej sumy a má to teda aj makroekonomický vplyv? Vaša hovorkyňa alebo teda vaši predstavitelia potom v médiách hovorili o tom, že majú právo si vybrať akúkoľvek centrálnu banku v rámci eurozóny. Tak moja otázka je, že či, že prečo, prečo práve my? A či teda takéto rozsiahle úložky centrálnych bánk mimo eurozóny vieme o nich, že by boli aj v nejakých iných centrálnych bankách v rámci Európskej únie a či ide teda o štandardný jav, kde v takejto sume povedzme možno 15, možno 20 miliárd je, ja neviem, vymyslím si, aj vo Francúzsku z inej banky alebo v Írsku alebo vo Fínsku, alebo či je to nejaká unikátna alebo výnimočná vec.
Takže to sú moje otázky na vás, pán guvernér, a ďakujem veľmi pekne vopred za odpoveď.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.5.2018 17:37 - 17:39 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Nebývam často obviňovaný z nadmerného optimizmu v tejto sále, ale tak je to dobré, že sa to aspoň občas deje. Ale teraz to možno upresním, aby naozaj nevznikalo nedorozumenie.
No je reálne čakať od vlády SMER-u a Slovenskej národnej strany výrazné zlepšenie slovenského vysokoškolského vzdelávania? No nie je. Je to dané ani tým, že to nie je nejaká zásadná priorita pre tieto strany, aj tým, že to sú strany, ktoré sa vyznačujú skôr previazaním na určitý typ establišmentov, ktoré by z takýchto zmien najviac utrpeli, ale takto sa dá ísť ďalej a ďalej. Takže ja by som ten pesimistický argument vedel povedať.
Len naše vysoké školstvo naozaj umiera. Akože to, čo bolo tu povedané, to dokumentuje jasne a máme tu zákon, ktorého hlavný problém je podľa mňa viac v tom, čo v ňom nie je, ako to, čo v ňom je. To, čo v ňom je, no nie všetko, lebo jednak tých 26-tisíc slov, čo som spomínal, ale mnohé veci, ktoré v ňom sú, buď skončia neutrálne, ako je to s tou akreditáciou. Jasné, to nemusí vôbec byť lepšie ako dnes, ale horšie už ťažko. Lebo v situácii, keď akože najviac sa vytešujeme z toho, že v Skalici, na ktorú už aj tak skoro nikto nechodí, zobrali nejaké akreditácie, tak to je naozaj ako už najnižšie postavená latka, ako sa dá v slovenskom vysokom školstve, takže horšie už byť nemôže, môže byť len lepšie.
Sú tu zmeny, ja som, akože veľmi rád by som ministerke dal dva roky na to, keďže aj tak vyzerá, že sa tejto vlády nezbavíme momentálne, na to, aby s tým aspoň niečo urobila. Skutočná zmena počká na niekoho ďalšieho, samozrejme, ale to nie je dôvod nechať to školstvo úplne vykrvácať, čo je cesta, na ktorej je v tejto chvíli.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10.5.2018 17:11 - 17:31 hod.

Miroslav Beblavý
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.5.2018 13:54 - 13:56 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Na úvod mi dovoľte s poľutovaním konštatovať, že videl som, že pán kolega Hrnko bol chvíľu prihlásený s faktickou poznámkou, potom sa odhlásil, takže sa od neho asi nedočkáme... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Lebo nestihol.

Beblavý, Miroslav, poslanec NR SR
Aha, nestihol, tak verím, že sa na túto príležitosť, lebo teda naozaj bol by som rád, keby sa vyjadril, a ak by sme mohli vedieť, lebo ja ak naozaj sa verejne zaviaže k podpore odvolať pána Glváča, ja tu miestne sľubujem, že ja budem hlasovať za odvolanie pani Krištúfkovej, len na to potrebujem tento jeho záväzok.
A teraz všeobecnejšie, a to je môj odkaz aj pre pána Baránika, aj pre ďalších. No ak chceme byť to lepšie Slovensko, tak musíme byť to lepšie Slovensko. Nemôžu naši ľudia byť krytí len preto, že sú teraz naši, alebo sú to naši budúci koaliční partneri. Jednoducho musíme uplatňovať rovnaké nároky. Ako som konštatoval, ja chápem, že v tomto parlamente je veľmi ťažké tie nároky uplatňovať, pretože veľa ľudí by bolo potom vylúčených z rôznych výborov, keby sme tu začali byť konzekventní. Uznávam, že dominantne na strane vládnej koalície, ale ako vidíme v tomto prípade nie len, nie stopercentne.
A ak my v takomto prípade to postavíme len na tom, že my sme 120-percentne solidárni ako opozícia, tak sa potom nemôžme diviť, že nedokážeme získať tú dôveryhodnosť, ktorú už tá druhá strana úplne stratila. Ale my chceme byť iní, ako oni, my chceme byť lepší, ako oni. Takže to je, to je môj odkaz, ale ja naozaj súhlasím, že pani Krištúfkovú možno odvolať len vtedy, ak je to začiatok celkového nového prístupu. Nie, ak ide o nejakú vendetu voči pánovi Krajniakovi, alebo ak ide o nejakú formu zakrývania škandálov či už SNS alebo koalície. Preto aj tá podmienka.
No ale na záver k pánovi poslancovi Čížovi, ktorého teda prúd vedomia, nie každý a nie vždy rozumie, ale každého fascinuje. No, pán poslanec, ak budete žiť alebo nejakým spôsobom hovoriť, že sa nehanbíte za to, že ste blízky kamarát s pánom Vadalom, tak aj vás navrhneme odvolať, ak taká možnosť bude, lebo to by bolo naozaj veľmi závadové, závadová situácia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 9.5.2018 13:45 - 13:50 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tento návrh, ktorý predložil pán poslanec Hrnko, nás stavia - teda minimálne budem hovoriť za seba a myslím, že aj mojich kolegov, ktorí so mnou spolupracujú - do veľmi ťažkej pozície, a to z dôvodov, ktoré už tu boli pomenované. Na jednej strane výbor na kontrolu Vojenského spravodajstva je osobitný kontrolný výbor s osobitným postavením. Ja len pripomeniem pre kolegov, ktorí sa tomu až tak nevenujú, že je to jeden z veľmi malého počtu osobitných kontrolných výborov, na ktorých rokovanie nemá prístup ani iný poslanec. Ak nie ste jeho členom, nemôžte tam ísť, zatiaľ čo na všetky ostatné výbory môže každý z nás ísť, aj keď nemôže hlasovať. Je to výbor, ktorý je z princípu neverejný, ktorý má prístup k citlivým informáciám, ktorý má kontrolovať jednu z dvoch najtajnejších zložiek štátu.
Viacerí, čo sme tu, dovolím si povedať, že takmer všetci sme hlasovali pred dvoma rokmi za súčasné zloženie týchto výborov, ktoré vzišlo z toho, ako si jednotlivé strany nanominovali svojich zástupcov. Ja si nepamätám vtedy, že by boli okolo toho nejaké polemiky, okrem jednej, ak si pamätáte, tu nadviažem na to, čo už bolo povedané, že niektorých z nás dali do takzvaných trestných výboroch, v ktorých sme dodnes, o tom tu vtedy nejaká polemika bola, o zaradení poslancov do týchto osobitných kontrolných výborov polemika nebola. Nepamätám si, že by to vtedy niekto napádal. A z tohto pohľadu je naozaj otázka, prečo pán poslanec Hrnko tento návrh predkladá dnes? Sú na to možné dva pohľady.
Jeden pohľad je, že ide čisto o účelové odpútavanie pozornosti od káuz, ktoré sa tu dejú posledné mesiace. Tento návrh koniec-koncov prvýkrát zaznel ešte, ak sa nemýlim, v marci, keď vrcholili udalosti po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. To znamená, môžme to hodnotiť ako čisto účelový a neúprimný návrh, ktorého cieľom je len zmeniť trošku verejnú konverzáciu.
Druhá možnosť, a ja skúsim dať pánovi poslancovi šancu, aby ukázal, že ju myslí úprimne, je naozaj povedať to, že možno je aj ovplyvnený tými hroznými udalosťami a to, čo sa ukázalo, prepojenie organizovaného zločinu a vládnutia na Slovensku, že aj pán poslanec a tí, čo ho k tomuto návrhu pobádali, chcú začať zvyšovať úroveň osobitných kontrolných výborov tohto parlamentu. Lebo naozaj nie je ani podľa môjho názoru v poriadku, ak sú členmi takýchto výborov závadové osoby, pričom závadové osoby ja považujem ľudí, ktorí mali v minulosti úzky kontakt s organizovaným zločinom. To jednoducho nie je v poriadku a nebolo by to v poriadku v žiadnej vyspelej krajine na svete.
No a na to existuje jednoduchý test, na to už poukázal pán poslanec Grendel pred chvíľkou vo faktickej poznámke. Členom tohto výboru, v ktorom chcú odvolať pani Krištúfkovú, je aj pán poslanec Martin Glváč, ktorý sa nehanbí za to, že sa pozná s mafiánom medzitým už zavraždeným. To znamená, tak ako aj pani Krištúfková, z toho, čo som pochopil, sa nehanbí za svoj minulý život, tak ani pán Glváč sa nehanbí za svoj minulý život a za svoje kontakty a stojí si za nimi, za úzke kontakty so závadovými osobami.
Preto, pán poslanec Hrnko, ja podám teraz návrh na odvolanie pána poslanca Glváča z tohto výboru. A chcem vám povedať, že ak sa vy verejne zaviažete, že za tento návrh budete hlasovať, ja budem hlasovať za váš návrh na odvolanie pani Krištúfkovej. Lebo v tom prípade pôjde naozaj o začiatok očistného procesu týchto výborov od závadových ľudí a môžme diskutovať o tom, kým ich nahradiť. Pokiaľ takýto záväzok nedáte, tak potom zjavne platí to, čo povedal pán Galko a to, čo som hovoril ja ako možnosť jedna, že je to len čisto účelová politická hra, ktorou chcete odvrátiť pozornosť od súčasných škandálov.
Takže toľko z mojej strany a teraz mi dovoľte ten návrh aj formálne prečítať. Je to návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého k návrhu na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky a zmenu overovateľov Národnej rady Slovenskej republiky, parlamentná tlač 978.
Časť A sa dopĺňa slovami "poslanca Martina Glváča SMER - SD z funkcie člena Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva".
Odôvodnenie: Navrhuje sa odvolanie poslanca parlamentu z výboru, v ktorom poslanci prichádzajú do styku s vysoko citlivými informáciami, a to z dôvodu styku so závadovými osobami.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis