Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

22.5.2018 o 11:12 hod.

doc. Ing. PhD.

Miroslav Beblavý

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 25.5.2018 12:04 - 12:06 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem, pani predsedajúca. Nech nám vaše predsedovanie ako bývalej žurnalistke prinesie lepšiu karmu ako za predchádzajúceho predsedajúceho k týmto zákonom.
A, kolegyne, kolegovia, chcem len stručne vystúpiť, lebo vystúpil som k tomu návrhu, ktorý dával povinnosť verejnoprávnym médiám robiť investigatívnu žurnalistiku, a tento zákon je dvojičkou k nemu, tak preto som cítil potrebu vystúpiť, lebo on vydáva situáciu, kde štát bude financovať aj pre súkromné média investigatívnu žurnalistiku. To je samozrejme veľmi citlivá vec, keď štát financuje média. My sme aj zvažovali, či to, či to spraviť, ale ten náš návrh je taký, že zákon síce garantuje sumu, ktorou má byť milión eur ročne, tá, priznám sa, pochádza aj symbolicky, jak si pamätáte, z toho milióna eur na stole, ktorý nás všetkých zhrozil vtedy, ale je to aj suma, ktorá by naozaj pomohla. A zároveň je to suma, ktorá pre štát nie je dnes žiadnou reálnou prekážkou.
A my navrhujeme, aby ten milión eur štát cez Úrad vlády nerozdeľoval, aby on neurčoval, že to pôjde, ja neviem, Marekovi Vagovičovi alebo Zuzane Petkovej, lebo to by naozaj nebolo asi prijateľné ani pre jednu, ani pre druhú stranu. My navrhujeme, aby samotné média sa dohodli a vytvorili si vlastné združenie, ktoré o tom bude rozhodovať, aby štát takémuto združeniu dal dotáciu. To znamená, medzi novinárov a štát a politikov sa musí dostať pomerne pevná bariéra, ktorá nebude ohrozovať ich nezávislosť.
Takže to som chcel len do vysvetliť a chcel som povedať, že tak ako je dôležité, aby sme budovali investigatívnu žurnalistiku vo verejnoprávnych médiách, tak je dôležité podporiť odvážnych ľudí, ktorí pracujú v súkromných médiách. Niektoré mená už spomenula Vierka Dubačová v predchádzajúcej rozprave, niektoré som spomenul ja. Opäť, nie musíme ani s týmito ľuďmi vo všetkom súhlasiť, aj oni robia chyby, to teraz nie je o tom, o vytváraní nejakých nedotknuteľných alebo bohov, ale je tu nepochybne skupina ľudí v slovenských médiách, ktorá aj za cenu veľkých osobných rizík robí prácu v náš všeobecný prospech, prospech tohto štátu. A najmä po tej hroznej vražde, myslím si, že viac než kedykoľvek inokedy je dôležité ich podporiť, nie preto, aby si žili tým životným štýlom, ktorým si žijú ľudia, ktorým sa oni venujú, oligarchom a skorumpovaným politikom, aby mali základné vybavenie pre svoju prácu.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.5.2018 11:51 - 11:52 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Chcem poďakovať aj za pozitívne slová, aj za, za pozitívny impulz a chcem možno dodať, že my to tiež vnímame v rámci nášho projektu rekonštrukcie štátu ako prvý krok, lebo je jasné, že jedným balíkom zákonov, jedným návrhom sa tá situácia nezmení. Čo sa nám zdá dôležité, je, tlačiť na túto tému, pretože dnes sme v podstate tri mesiace po tých hrozných udalostiach po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a zdá sa, akoby sa všetko vrátilo do starých koľají. Voči novinárom, voči mimovládkam je spôsob vyjadrovania, zasahovania rovnaký, niekedy ešte hrubší ako predtým, aj tie nástroje rôzne, ktoré sa používajú na ich zastrašovanie, sa v podstate vracajú do tých koľají spred, spred toho obdobia. To znamená, že nemôžme s tým prestať, musíme vytrvať. Veď nerobíme to kvôli tomu, aby sme robili z novinárov alebo z aktivistov chránený druh, oni musia tiež podliehať zodpovednosti, ak niekomu poškodia, ak niečo zlé urobia. Aj za novinára, aktivistu sa môže vydávať aj niekto, kto je nemorálny alebo sleduje svoju agendu. To znamená, že my sme si toho vedomí, ale tento náš návrh práve umožňuje veľmi účinne oddeliť tieto dve skupiny, pretože ak naozaj novinár koná čestne a dobre, alebo aktivista, tak tento návrh mu pomôže. Ak, naopak, koná nečestne, tak mu nepomôže, pretože on nakoniec sa na tom súde dočká svojho trestu.
Takže ešte raz ďakujem za tie pozitívne slová a súhlasím s vami, že mal by to byť len prvý krok oveľa širšej diskusie a práce, ktorá nás čaká.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.5.2018 11:47 - 11:50 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, dovolím si vystúpiť ako spolupredkladateľ aj preto, že tento zákon je aj dôležitý, ale zároveň je aj kontroverzný v tom, že mal som diskusiu napríklad s pánom poslancom Kresákom, aj mnou uznávaným odborníkom na ústavne právo, ktorý, bohužiaľ, tu momentálne nie je. A on sa ma teda pýtal, že chápe dobrý úmysel, ale či nie je možné tento zákon zneužiť, lebo samozrejme, ak chránime novinárov, aj mimovládnu organizáciu pred určitým typom žalôb, či to nebude aj zneužiteľné tým, že niekto so zlým úmyslom si tiež vytvorí mimovládnu organizáciu alebo sa bude vydávať za novinára a bude šíriť lži, klamstvá a očierňovania a že teda treba zvážiť tú rovnováhu práv občanov, médií a, samozrejme, zneužiteľnosti každého zákona. A keďže to je vážna otázka, chcel by som ju len vysvetliť, pretože tento problém tu naozaj nie je. Ale keď aj tak významný odborník pri prvom prečítaní si ju kládol, tak treba o tom niečo povedať.
To, čo my hovoríme, je, že dnes vás môže zažalovať aj novinár, aj mimovládnu organizáciu každý a súd je povinný sa tým zaoberať. V podstate pokiaľ máte, pokiaľ ste bohatý oligarcha, pokiaľ ste skorumpovaný politik, máte dosť zdrojov na to, aby ste médiá a novinára alebo mimovládnu organizáciu aktivistu ťahali po súdoch aj roky. On to nakoniec vyhrá, ak má pravdu na svojej strane, ale medzitým ho to môže stať veľké peniaze, stresu, môže sa to aj vzdať. To znamená, že žaloby a neodôvodnené žaloby sa môžu stať súčasťou zastrašovania nezávislých hlasov mocnými a bohatými ľuďmi.
Celé, čo my navrhujeme, je podľa britského vzoru, Briti to schválili v roku 2013, je, že ak je takáto žaloba za ujmu podávaná na novinára alebo na mimovládnu organizáciu, musí ten, kto žaluje, hneď na začiatku preukázať škodu, ktorá mu bola spôsobená, a súd ju musí hneď na začiatku preskúmať.
To znamená, že ak príde, poviem príklad z posledných dní, ak by povedzme sa pán Beljajev, o ktorom písalo veľa médií v súvislosti s tým, čo povedala pani poslankyňa Remišová o rybníku, na ktorý dostal peniaze, ak by sa rozhodol zažalovať médiá, tak môže ich zažalovať a ak dokáže, že hovorí nepravdu, zasiahli mu do jeho práv, vyhrá, len súd bude musieť hneď na začiatku skúmať, či mu naozaj spôsobil niekto, ten, koho bude žalovať, vážnu ujmu. Ak súd dospeje k záveru, že mu ju spôsobil, tak normálne žaloba bude pokračovať a na konci on môže vyhrať, môže vyhrať aj odškodnenie, ospravedlnenie. Ale ak súd usúdi hneď na začiatku, že žiadna ujma spôsobená nebola, tak jednoducho žalobu zamietne a nebude možné rok, dva potom sa ňou zaoberať a ťahať po súdoch nejakého individuálneho novinára bez zdrojov alebo mimovládku. Inými slovami ten, kto má pravdu, ten, kto bol poškodený, ten nebude týmto zákonom nijako z definície môcť byť poškodený, pretože on, ďalej jeho žaloba pôjde. Toto je len poistka pred žalobami, ktoré sú v podstate určené na trápenie a týranie nezávislých hlasov bez skutočného podkladu. Preto si ju dovolíme navrhnúť. A musím aj dodať, že od jej schválenia vo Veľkej Británii nezaznamenali žiadne zneužívanie tohto inštitútu, takže aj z praxe vidíme, že to naozaj môže fungovať.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.5.2018 11:37 - 11:40 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Vy ste nám chceli povedať, že, ak sa nemýlim, v predvolebnej debate v televízii Markíza pred dvoma rokmi, vtedy ste to povedali ale tak zábavnejšie. Ďakujem za možnosť vystúpiť k tomuto návrhu zákona, ktorí sme pripravili a predkladáme v spolupráci s kolegyňou Vierkou Dubačovou, ktorá je našou expertkou na kultúrne a mediálne záležitosti. Ja nechcem zdržovať, ale predsa len sa mi zdá, že každý z týchto našich zákonov stojí aspoň za to, aby sme sa nad ním zamysleli a prediskutovali ho.
Ide o balík, to znamená tento zákon sám osebe nie je úplným riešením tej situácia, ktorá je v našich médiách, preto sme predložili balík piatich zákonov, lebo spolu podľa nás predstavujú ucelený návrh.
Tento prvý hovorí o tom, že verejnoprávne médiá, ktoré tak či tak platíme, ktoré majú významnú a zásadnú funkciu v našom štáte, by mali zo zákona venovať časť svojich kapacít aj investigatívnej žurnalistike a venovaniu sa ťažkým témam. Samozrejme, nie je to jediná funkcia verejnoprávnych médií, ale je to podľa nás zásadná funkcia verejnoprávnych médií v krajine, kde sa deje toľko neprávostí, podvodov, zneužívania moci, aby sa tomu venovali. Takýto zákon ako mnoho iných zákonov by samozrejme nebol potrebný, keby sa dialo aj tak. Nemusíme zákonom upravovať to, čo sa tradíciou a rozhodnutiami deje, ale, bohužiaľ, musím konštatovať, že sa to nedeje.
V podstate z trojice verejnoprávnych médií tlačová agentúra vôbec nevyčleňuje žiadne kapacity na takúto hlbšiu žurnalistiku, hoci vďaka svojej unikátnej sieti regionálnych reportérov by práve mohla viac ako ktorékoľvek iné slovenské médium sa venovať, keďže bežné tlačové médiá N, SME, Nový Čas a tak ďalej, buď nemajú vôbec spravodajcu v regiónoch, alebo majú jedného, dvoch, troch. TASR má oveľa hlbšiu sieť, čo je dané jeho fungovaním, a pre týchto ľudí by bolo veľmi dobré a pre nás všetkých by bolo veľmi dobré, keby sa mohli venovať investigatívnej žurnalistike. Samozrejme, obmedzene, chápeme, že to nie je ich hlavný chlieb, ale mohlo by to pomôcť regiónom. A v situácii, ako sme to aj včera videli, keď sa odvolávala pani Matečná, že roky sa niečo dialo na východnom Slovensku, roky sa niečo dialo v okresoch Michalovce, Humenné, Sobrance, Trebišov a nikto o tom nenapísal, lebo predsa je to ďaleko od Bratislavy. Až keď to prepuklo vraždou Jána Kuciaka, tak zrazu sme to všetci začali riešiť a dospelo to až na pôdu Národnej rady. Keby tlačová agentúra so svojou unikátnou sieťou venovala aspoň časť svojich kapacít aj takýmto príbehom, možno sme, nemuselo dôjsť ani k tým demonštráciám, ani k vražde, ani k takému dlhodobému zneužívaniu.
Tento argument samozrejme platí aj pre rozhlas a televíziu, ktorí majú ešte väčší rozpočet. Ja som začal agentúrou, ktorá má z nich rozpočet samozrejme najskromnejší. V televízii, v Slovenskej televízii fungovali dlhodobo reportéri, ktorí ale už nefungujú, to znamená, tam ide o povinnosť nadviazať na niečo, čo sme tu mali, a v rozhlase momentálne investigatíva tohto typu neexistuje vôbec.
Preto si myslíme, že sme dospeli do situácie, ktorú treba zmeniť, hovorím, nejde o vyčleňovanie veľkých prostriedkov, nejde o to, aby to bolo hlavnou náplňou verejnoprávnych médií, ale vzhľadom na situáciu, v ktorej sa Slovensko nachádza, by to malo byť dôležitou súčasťou ich práce, pretože len verejnoprávne médiá sú tie, o ktoré sa v tomto môžeme oprieť.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 25.5.2018 10:42 - 10:43 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem. Veľmi stručne, keďže aj tá rozprava bola krátka. Chcem nadviazať na to, čo sa pýtal alebo reagoval Eugen Jurzyca vo svojej faktickej poznámke. Áno, toto je investícia do budúcnosti a ľahšie sa robia investície, keď nie sme zaťažení veľkými dlhmi, a preto je aj nielen rozumné, ale aj ľudské mať nižší dlh a väčšiu možnosť, pretože na vysoký dlh a na zviazané ruky najčastejšie doplácajú tí slabší a tie najlepšie nápady. Takže to, tá poznámka bola absolútne na mieste.
A pokiaľ ide o Slovensko, my naozaj sme dnes v situácii, kde by sme mali veľmi zvažovať ako používať tie peniaze, ktoré dnes plynú, nadštandardné príjmy do štátneho rozpočtu, lebo pokiaľ nebudeme robiť na tom, aby to bolo aj v budúcnosti, tak ide o veľmi krátkodobý jednorazový benefit, ktorý sa ľahko rozhádže, tak ako sme toho svedkami. Nič neprinesie a o pár rokov nám bude veľmi chýbať. Nuž preto si myslíme, že tak ako aj druhý pilier dôchodkového sporenia je koniec koncov spôsob ako sporiť dnes na budúcu demografickú krízu, tak aj ten náš návrh je spôsob ako zabezpečiť, že dnešné rozpočtové príjmy sa použijú na to, aby sme sa o 5, o 10 rokov mali ešte lepšie. Nie na to, aby sme si dnes kupovali hlasy alebo popularitu.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 25.5.2018 10:21 - 10:29 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem aj kolegom za pozornosť, aj kolegyniam. Dovoľte, aby som predniesol tento návrh zákona, ktorý sme pripravili SPOLU – občianska demokracia ako nástroj na oživenie investičnej aktivity v našej ekonomike a jej dlhodobé zlepšenie.
Obsahom tohto návrhu je vyriešiť už dlhodobo diskutovanú otázku, ako správne zdaňovať zisku podniku a podnikateľov tak, aby na jednej strane boli motivovaní k podnikaniu, k investíciám, k zlepšovaniu nášho spoločného života, a na druhej strane tak, aby, samozrejme, sme dokázali ufinancovať aj verejné služby.
Vlády Mikuláša Dzurindu zaviedli 19-percentnú rovnú daň ešte v roku 2004. Tá bola za vlády Roberta Fica zrušená a nahradená vyššou daňou v prípade podnikateľských subjektov a v rámci toho sa vykonávajú rôzne konkrétne podkroky, ako ďalej zvyšovať dane podnikateľom. Napríklad sa predĺžila doba odpisov.
Poviem jeden príklad. Včera som hovoril so zástupcami hotelového priemyslu cestovného ruchu, ktorí ma informovali teda, že za vlády Roberta Fica sa predĺžila doba odpisovania hotelov, penziónov a iných zariadení cestovného ruchu na 40 rokov v rámci tých zmien, čo pri miere vyťaženosti a, by som povedal, využívania hotelov a penziónov znamená, že približne v polovici toho obdobia musia zásadne investovať do ich rekonštrukcie, ale odpisovať to môžu až po 40 rokoch. Inými slovami, doteraz sme boli svedkami toho za posledných šesť rokov ako dane podnikateľom zvýšiť a zároveň ako to robiť dnes už nielen cez sadzbu dane z príjmu právnických osôb, ale ako to robiť aj cez rôzne takéto triky na podnikateľov a zamestnávateľov.
My si myslíme, že systém zdaňovania právnických osôb potrebuje jednoduchosť, potrebuje spravodlivosť a potrebuje motivačné prostredie. Preto sme v spolupráci s Inštitútom INESS pripravili návrh, ktorý tu predkladám. Oni sa mu dlhodobo venujú. Oslovili viaceré politické subjekty, ale myslím, že len my sme na to vtedy reagovali a začali sme sa zaujímať pred viac ako rokom a po dlhých diskusiách a analýzach ten návrh tu dnes leží.
Ten návrh spočíva v tom, že daň z príjmu právnických osôb by sa platila len na zisky, ktoré si vlastníci chcú vyplatiť z firmy von. To znamená, že akonáhle či už formou dividend alebo iných platieb, ktoré teda nie sú dividendami, ale ktoré v podstate smerujú k vlastníkom, by si majitelia chceli peniaze vyplatiť, tak sa normálne zdania, ale dovtedy tie nevyplatené zisky by zdaňované neboli, na rozdiel od dnešnej situácie, keď je celý zisk zdaňovaný okamžite na konci každého rozpočtového roka.
Čo by to znamenalo v praxi, prečo by to bola taká zásadná zmena? Je to preto, že dnes rovnako nakladáme s podnikateľom, ktorý celý svoj zisk chce vrátiť späť do podniku, chce ho ďalej investovať, chce zvyšovať zamestnanosť. On musí tiež z celého zisku najprv zaplatiť daň a potom si robiť investície, ktoré sa mu dlhodobo potom odpisujú až vracajú. A rovnako nakladáme s podnikateľom, ktorý si to chce celé vybrať a minúť.
My si myslíme, že štát by mal zvýhodňovať podnikateľa, ktorý investuje do svojho biznisu, ktorý ho ďalej rozvíja, ktorý dáva prácu viac ľuďom, dáva lepšie technológie a buduje budúcnosť, a preto by ho v tej chvíli zdaňovať nemal. Mal by ho zdaňovať až vo chvíli, keď si samozrejme z toho všetkého nakoniec chce úplne legitímne vytiahnuť svoj zisk. Chcem teda zdôrazniť, že zisk podnikateľa a to, aby si ho užil, nie je nič nelegitímne. Je to koniec koncov ten základný motivačný prvok. Myslíme si však, že až vtedy by mal byť ten zisk zdaňovaný, keď dochádza k jeho užívaniu. Naopak, ak niekto päť, desať, pätnásť rokov z firmy zisk v podstate neťahá alebo v malej miere a investuje ďalej, rozvíja sa, tak si myslíme, že by mu štát nemal brať z toho peniaze, ale naopak, ho nechať tak, aby sa rozvíjal sám.
Tento návrh, ako som spomenul, je v slovenských podmienkach spoločným dielom spolu s inštitútom INESS, ale hlavné, a to je dôležité povedať, vznikol a bol zavedený pred skoro dvadsiatimi rokmi v Estónsku. To znamená, nejde o nejaký teoretický nový prístup. Ide o niečo, čo už bolo vyskúšané. V Estónsku tento návrh zaviedli uprostred najväčšej ekonomickej krízy, ktorú oni mali. Tá bola v rokoch 1998, ´99, 2000 po páde Ruska a po ázijskej finančnej kríze. Čo sa stalo, bolo, že Estónsko zaznamenalo jednorazové výpadky z dane príjmu právnických osôb, pretože samozrejme tí podnikatelia, ktorí pred tým platili každý rok, zrazu tí, čo nechávali peniaze vo firme, platiť nemuseli. Zároveň Estónsko bolo, ako som už spomenul, v obrovskej finančnej a ekonomickej kríze, ktorá tiež zásadne znižuje vždy výnosy z dani príjmu z právnických osôb. Ale už po dvoch rokoch sa tá daň zotavila a odvtedy jej výnos stúpa.
Inými slovami to, čo mi navrhujeme, nie je spôsob ako znížiť výnosy štátu dlhodobé. Naopak, je to spôsob ako ich dlhodobo zvyšovať a zvyšovať ich nie cez to, že dnes otrhám dohola podnikateľa a zajtra už sa nestarám, čo bude s ním a čo bude s ekonomikou a čo bude s nami všetkými, a že, naopak, vytváram situáciu, aby on rástol, on sa mal lepšie, jeho zamestnanci sa mali lepšie, a zdaňujem ho až vo chvíli, keď si z toho ťahá peniaze sám pre seba. My tento návrh tým pádom naozaj považujeme aj za spravodlivejší, aj za systémovejší a aj za stimulucejšie investície.
A tu by som možno ešte sa zastavil pred tým, než ukončím uvedenie zákona. My na Slovensku často hovoríme o tom, že mali sme etapu, keď sme stimulovali výrazne zahraničné investície, aby prišli a modernizovali našu ekonomiku. To sa aj podarilo. Máme Volkswagen, máme KIA, máme Peugeot, máme množstvo ďalších stredných podnikov, aj menších na Slovensku, ktoré takto prišli. Ale už dlhé roky, podľa mňa minimálne tak desať, všetci vieme, že treba prejsť do ďalšej etapy, do etapy stimulácie inovatívnych podnikov, domácich podnikov, podnikov, ktoré sa budú vyvíjať a dlhodobo tu zostanú. Všetci o tom hovoria. Nepoznám stranu, ktorá by sa stavala proti tomu, ale zatiaľ to nikto neurobil. Naopak, tie kroky, ktoré som už spomínal, najmä ministra Kažimíra skôr túto skupinu ľudí viac obtrhávajú. To znamená, že Ficova vláda podnikateľov ako celok zdaňuje viac, ťahá im viac peňazí, najmä slovenským, malým a stredným. A naopak, tým veľkým buď ponúka výhody ďalej alebo ich teda, umožňuje im cez rôzne kanály si tie peniaze aj tak vyťahovať do zahraničia s nižšími daňami.
Tento náš krok by bol protikladom k tomu rozdávaniu dotácií vyvoleným, bol by v protiklade k pomoci tým, čo sú veľkí, čo si to vedia s vládou vybaviť alebo ju pritlačiť tým, že povedia, že zavriem fabriku. Toto by bol návrh práve pre všetky tie desaťtisíce až státisíce slovenských podnikateľov a majiteľov firiem, ktorí si nevedia nič vybaviť alebo nechcú, nie sú dostatočne veľkí na to, aby ministri sa im venovali, ale chcú priniesť tejto krajine nové rozvojové impulzy. Takže tento zákon by najviac zo všetkého benefitoval samozrejme slovenskú ekonomiku a benefitoval by malých a stredných slovenských podnikateľov, ktorí chcú investovať, ktorí si necítia potrebu kúpiť po prvom roku bavoráka a po druhom roku luxusné sídlo na Palisádach, ale ktorí chcú naozaj svoj biznis potiahnuť do maximálnej výšky v prospech seba, svojich zamestnancov a celej krajiny.
Takže to je návrh, ktorý sme takto pripravili. A čo chcem naozaj apelovať na vás, je, že tento návrh je vhodné prijať dnes alebo v týchto rokoch práve preto, že, ako som spomenul, on je dlhodobo rozpočtovo neutrálny až pozitívny. To znamená, on peniaze nás nestojí, on peniaze prináša. Je na to konkrétna skúsenosť z Estónska, ale v prvom roku až dvoch má náklady. To treba povedať. Tie náklady tam sú, pretože krátkodobo sa ten výber prepadáva. A kedy taký návrh schváliť, keď nie v čase, keď ekonomika je v rozpočtovo lepšom stave? My sme doteraz ten rozpočtovo lepší stav využili najmä na to, že sa predseda vlády Robert Fico neúspešne pokúša kúpiť si popularitu, neúspešne sa pokúša uplácať všetky možné skupiny obyvateľov a je mu jedno, čo bude zajtra, je mu jedno, z čoho budeme žiť o päť rokov, o desať rokov, z čoho budeme platiť dôchodky. Tento náš návrh je v protiklade k tomu. On hovorí, že využime dnešné dobré časy na to, aby sme zainvestovali do budúcnosti, aby o tri roky, o päť rokov boli ešte lepšie časy. Nie aby sa dneska všetko prejedlo a čo bude o tri roky, nech už rieši niekto iný.
Preto si vás dovoľujem požiadať ešte raz o podporu tohto návrhu v prvom čítaní a tešil by som sa na diskusiu potom.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 22.5.2018 11:12 - 11:12 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Aj po konzultácii s vami si dovoľujem požiadať o presunutie bodov 64 až 66 na nasledujúcu schôdzu, a to z dôvodu, z dôvodu, z dôvodov, jeden dôvod je aj dĺžka tejto schôdze, aj mimoriadna schôdza, ale hlavný dôvod je ten, že ide o body, ktoré riešia otázky polície a prokuratúry a o tých ešte prebieha diskusia na úrovni koalície, takže bolo by asi pre všetkých lepšie mať ich až na ďalšej schôdzi. Ďakujem veľmi pekne za pochopenie.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.5.2018 9:49 - 9:50 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ďakujem aj kolegovi Eugenovi Jurzycovi za túto poznámku a súhlasím s tým, čo hovoril. Len to, čo vidíme aj z tejto správy a čo je na nej naozaj mimoriadne znepokojujúce, je, že ona ukazuje, že ten problém je dnes naprieč sektormi. Lebo ak je problém v nejakom konkrétnom sektore, ak by nám vyskakovali povedzme hypotéky nadštandardne, tak je to problém trhu s hypotékami a môžme riešiť, čo s ním. Ak, preto ja som aj dovolil si vás trošku zdržať citovaním, naozaj v jej, z jednotlivých častí tej správy, kde bezohľadne na to, či sa bavíme o spotrebiteľských úveroch, hypotekárnych úveroch alebo podnikových úveroch, čo sú tie tri hlavné kanály úverovania v ekonomike, všade tie vety sú úplne rovnaké. Buď sme prví alebo sme v najvyššom kvartile, alebo rastie to už dlhodobo veľmi, veľmi rýchlo a ani teda príjmy domácností ani podnikov sa nevyvíjajú tak, aby tomu zodpovedali.
To znamená, že my dneska máme makroekonomický problém z hľadiska tejto finančnej bubliny, a preto aj jeho riešenie, Národná banka má vážnu úlohu v jeho riešení cez svoje opatrenia, ktoré aj uplatňuje a chce uplatňovať, ale bez opatrení na úrovni fiškálnej politiky a inej regulácie sa ďaleko nedostaneme. A ja som potom mimoriadne znepokojený, že politici si to natoľko nevšímajú, že jedna z koaličných strán je schopná zároveň prísť ešte s návrhom, aby sme dotovali ďalšie mladomanželské pôžičky. To je situácia, ako keď vám horí dom a vy ho hasíte benzínom. My by sme mali dneska riešiť to, ako túto finančnú bublinu utlmiť skôr, než vyhodí celú našu ekonomiku do vzduchu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

22.5.2018 9:37 - 9:47 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán guvernér, táto správa patrí v ostatných rokoch medzi to najdôležitejšie, čo v tejto snemovni prerokúvame, ale, bohužiaľ, venujeme často tomu nedostatočnú pozornosť. V podstate skoro každá položka, o ktorej pán guvernér napríklad aj v tom úvodnom slove hovoril, je v rozsahu miliárd eur, niekedy desiatok miliárd eur, so zásadným vplyvom na stav podnikovej sféry alebo domácností, života desaťtisícov, státisícov, niekedy dokonca aj miliónov ľudí na Slovensku a napriek tomu my ju prechádzame väčšinou bez zásadnejšej pozornosti, čo považujem zo strany tejto snemovne za chybu, pretože keď raz niektoré z tých tendencií, o ktorých aj v úvodnom slove dnes pán guvernér hovoril, sa naplnia, tak potom už bude neskoro a budú sa aj nás môcť pýtať, prečo sme k tomu nič nepovedali.
Dovoľte mi citovať veľmi stručne z tej správy len zopár viet.
Pokiaľ ide o tzv. retailové úvery, to znamená že úvery pre domácnosti, tak je tam veta pri úveroch na bývanie: "V medzinárodnom porovnaní bol rast úverov na bývanie prakticky šesť rokov na čele EÚ.". Potom je tam veta: "V medzinárodnom porovnaní bol rast spotrebiteľských úverov stále v najvyššom kvartile krajín EÚ", teda v najvyššej štvrtine. Potom je tam veta: "Pri takmer štvrtine úverov na bývanie vedie ich poskytovanie k úrovni zadlženosti, ktorá je príliš vysoká v porovnaní s príjmom spotrebiteľa. Táto úroveň je vysoká aj z hľadiska medzinárodného porovnania.". Potom je tam veta: "Vysoká dynamika retailových úverov viedla zároveň k pokračujúcemu rýchlemu rastu zadlžovania sektora domácností. Dlh domácností rastie v súčasnosti príliš rýchlo, dokonca rýchlejšie, ako ich príjem a to tempo možno považovať za nadmerné.". Na riziká, ktoré vyplývajú z tohto vývoja, opakovane upozorňujú aj medzinárodné inštitúcie vrátane Európskej centrálnej banky a Medzinárodného menového fondu, a ako aj v úvodnom slove povedal guvernér, ratingová agentúra Standard&Purse upozornila, že môže zvážiť aj zhoršenie ratingu Slovenskej republiky, ak to bude pokračovať.
Objem úverov podnikom, lebo doteraz sme hovorili o domácnostiach, rástol ku koncu roka 2017 medziročným tempom na úrovni 7 % a Slovensko naďalej patrí medzi tri krajiny v EÚ s najrýchlejším tempom rastu. Inými slovami, vo všetkých relevantných oblastiach nám zadlženosť rastie buď najvyšším alebo jedným z najvyšších temp v Európskej únii a slovenské domácnosti sa zadlžujú rýchlejšie, ako im rastú príjmy. To znamená, že sa zhoršuje ich finančná situácia, a to v čase, keď slovenská ekonomika zažíva najrýchlejší rast od krízy z hľadiska dĺžky, výšky a udržateľnosti.
Pán guvernér to nepovedal, ale v suchom jazyku centrálnych bánk, ktoré úmyselne a zodpovedne používajú a mali by aj používať, nám v podstate dneska tu hovorí, že na Slovensku je naplno rozbehnutá finančná bublina, ktorá v prípade jej neriešenia môže mať vážne následky pre slovenskú ekonomiku. Je to presne tá istá finančná bublina, na ktorej sa nachytali krajiny, ako je Španielsko, Írsko a v menšej miere aj Grécko v minulom desaťročí. Je to totižto finančná bublina, ktorá nevyplýva z nadmerného zadlžovania štátu a preto na prvý pohľad nie je až tak viditeľná. Všetci sa vždy radi opierame do Grékov, kde tá finančná bublina bola do veľkej miery spôsobená a prejavovala sa cez nadmerné zadlžovanie štátu. Štát si požičiaval, štát míňal a keď na to nakoniec nemal, tak sa stalo to, čo všetci vieme. Ale finančná bublina vznikla aj v Španielsku, aj v Írsku, aj v ďalších iných krajinách. Vznikla aj v Spojených štátoch a potom sa prejavila spôsobom, na ktorý sme ešte, verím, že nezabudli, pretože sa výrazne dotkol aj nás.
Tie ukazovatele, ktoré máme na Slovensku, sú dnes rovnako znepokojujúce, sú znepokojujúce nielen preto, že nás radia vo všetkých oblastiach na jedno z prvých miest v Európskej únii, ale aj preto, že sú v mnohých oblastiach pokračovaním trendov, ktoré trvajú dva roky, tri roky, niekde aj dlhšie. To znamená, že nemuseli by sme tú sirénu spúšťať, keby išlo o jednorazový vývoj, koniec-koncov štatistiky sa môžu kolísať, ľudia môžu jednorazovo k nejakým krokom pristúpiť.
Národná banka sa tento vývoj pokúša spomaliť, a to najmä na úrovni úverov na bývanie a dnes aj spotrebiteľských úverov, tým, že vydáva rôzne sprísňujúce opatrenia. Tie sprísňujúce opatrenia zatiaľ výraznejšie nezaberajú. Nezaberajú nie preto, že podľa môjho názoru Národná banka uplatňovala zlé opatrenia alebo slabé opatrenia, ale jednoducho preto, že história a ekonómia nás učia, že v prípade takejto finančnej bubliny tieto typy opatrení môžu mať len čiastočný korekčný charakter a bez ďalších opatrení nemôžu samy o sebe zabrániť tomu, aby sa táto situácia vyvíjala negatívnym spôsobom ďalej.
Naopak takéto opatrenia, keď sa uplatňujú veľmi tvrdo, môžu spôsobiť to, čo aj sa už začína diať, že celkovú bublinu to nevyrieši, ale zároveň to začne veľmi negatívne vplývať na niektoré konkrétne skupiny obyvateľstva, napr. v tomto prípade na mladé rodiny, čo už aj Národná banka rieši tým, že dáva napr. výnimku z niektorých nových opatrení alebo iný typ nového opatrenia, z hľadiska napríklad limitu na dlh voči príjmu, voči mladým ľuďom. To znamená, z opatrení sa robia výnimky, ale opatrenia ako celok zatiaľ nepostačujú.
Ako bolo povedané, táto bublina dnes nevzniká z toho, že vynikajúci vývoj ekonomiky vedie k nadmernému optimizmu, lebo to je často jedna z príčin vzniku finančnej bubliny, je, že ekonomike sa darí vysoko nadštandardne, ľudia majú veľmi optimistický pohľad do budúcnosti aj podnikatelia, aj obyčajní ľudia, preto si začnú veľa požičiavať a krajina sa dostane do finančnej bubliny. To nie je dnes slovenský prípad. Našej ekonomike sa síce darí od krízy najlepšie, ako som spomenul, ale ten vývoj nie je v rámci ani historického ani regionálneho porovnania nijak vysoko priaznivý. Náš rast HDP na rozdiel od nášho rastu dlhu nepatrí v Európe medzi ani najvyššie, ani do toho najvyššieho kvartilu, do ktorého patrí rast našich dlhov.
Naše domácnosti nemajú najrýchlejší rast miezd a príjmov, napríklad vo V4, ale posledný. To znamená štvrtý zo štyroch. Tento vývoj sa navyše očakáva aj v najbližších rokoch. To znamená, že my z hľadiska reálneho rastu životnej úrovne ľudí sme v rámci Európskej únie mierne nad priemerom, v rámci Vyšehradskej štvorky a nášho regiónu skôr na konci, ale v rámci nárastu zadlženosti sme naopak na špičke. Tým pádom tento vývoj skôr pripomína finančnú bublinu, ktorá vzniká z toho, že ambície ľudí z hľadiska ich života, ich potreby životné nie sú napĺňané ich skutočnými príjmami a preto si na ich uspokojenie začnú požičiavať, čo nie je udržateľný vývoj. To, aby dlhy rástli rýchlejšie ako príjmy, nie je udržateľný vývoj.
Mňa naozaj veľmi mrzí, že som v tejto chvíli jediný poslanec prihlásený písomne. Verím, že sa niektorí kolegovia prihlásia aspoň ústne, lebo je toto naozaj najdôležitejší bod tejto schôdze, dovolím si povedať, spolu s ústavným zákonom, o ktorom budeme hlasovať asi tak o hodinu, ktorý predložili niektoré opozičné kluby. Ten však má malú šancu, že získa 90 hlasov, akokoľvek je oprávnený v prípade žiadania predčasných volieb, zatiaľ čo v tejto oblasti by sme naozaj niečo mohli urobiť. Na to, aby sme niečo mohli urobiť, však musíme priznať, že nejde o technický problém len bankového sektora, ktorý má riešiť Národná banka svojimi len opatreniami, ale že ide o širší problém, ktorý vyžaduje riešenia aj na iných úrovniach regulácie. Na tie, na ktoré už Národná banka nemá dopad, a na tie, na ktoré má dopad vláda a parlament.
Preto mi dovoľte na záver navrhnúť, aby sme uznesenie k tejto správe pozmenili nasledovne.
V bode A zostane to, čo je tam aj dnes, teda že berie Národná rada na vedomie správu o stave a vývoji finančného trhu za rok 2017 a doplníme tam nový bod, ktorý nazveme B a v ňom Národná rada bude žiadať vládu Slovenskej republiky vzhľadom na znepokojivé závery zo správy o stave a vývoji finančného trhu za rok 2017 o predloženie správy o rizikách pre finančnú stabilitu Slovenskej republiky a návrhu opatrení, ktoré je potrebné prijať na ich riešenie. Len tým pádom, ak toto prijmeme, alebo niečo podobné, pokojne navrhnite, kolegovia z koalície, inú formuláciu, sa začneme seriózne zaoberať tým, na čo, s čoraz väčšou naliehavosťou upozorňuje centrálna banka, ale aj medzinárodné inštitúcie a čo o pár rokov sa nám môže veľmi škaredo pomstiť, len už vtedy bude neskoro to riešiť, vtedy nás to všetkých zásadne postihne.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.5.2018 9:16 - 9:22 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán guvernér, dovoľte, aby som vystúpil k tejto správe, v ktorej by som si dovolil, pán guvernér, položiť niekoľko otázok, o ktoré by som vás chcel požiadať, aby ste zodpovedali, keďže toto je jedna z mála príležitostí, kde na priamo na parlamentnej pôde môžeme sa k hospodáreniu Národnej banky a k jej operáciám vyjadrovať a pýtať.
Pred niekoľkými týždňami na rokovaní výboru pre financie a rozpočet, kde sme preberali túto správu ako výbor, som sa spýtal predstaviteľov Národnej banky, ktorí tam boli, vaši zástupcovia, na to, že podľa údajov Európskej centrálnej banky sa v minulom roku zásadne zmenila bilancia našej centrálnej banky voči európskemu platobnému systému TARGET2 a som sa spýtal, či tam vidíte aj nejaké riziká. A na to nás predstavitelia Národnej banky informovali, že tento, táto zmena bilancie bola spôsobená tým, že určitá finančná inštitúcia vložila do Národnej banky Slovenska taký veľký objem peňazí zo zahraničia, že to zmenilo až našu bilanciu voči európskemu platobnému systému a že ďalšie teda informácie nie je možné poskytnúť vzhľadom na bankové tajomstvo. Na moju dodatočnú otázku, že teda chápem, ak nie je možné uviesť úplne konkrétnu inštitúciu, ale je teda pri takej veľkej sume, ktorá dokonca zmení našu platobnú bilanciu, dôležité vedieť aspoň typovo, som dostal odpoveď, že ide o centrálnu banku mimo eurozóny. Teda tak znela odpoveď, kolegovia, čo tam boli, potvrdia.
Vzhľadom na to, že považujem tie odpovede za nie úplne dostačujúce, chcel by som položiť ešte dodatočné otázky a chcel by som vás poprosiť o odpoveď. O čo ide, aby som to aj pre kolegov, ktorí na tom výbore neboli, čo je teda, samozrejme, väčšina snemovne, to konkretizoval. V minulom roku došlo k nárastu bilančnej sumy Národnej banky Slovenska podľa jej vlastnej uzávierky zhruba z 27,8 miliardy eur na 42,5 miliardy eur, teda k nárastu približne o 15 miliárd eur.
Chcem sa spýtať, pán guvernér, či je pravda, že ide o najväčší nárast bilančnej sumy Národnej banky v jej dejinách, opäť či tých 15 miliárd eur bolo niekedy predtým prekonaných, alebo ide teda o najväčšiu zmenu po vašej súvahe. Z toho z týchto 42 miliárd došlo k najväčšiemu posunu na strane pasív, a to je z 1,5 miliardy v predchádzajúcom roku na 22,1 miliardy o položke záväzky voči nerezidentom eurozóny v eurách. Vzhľadom na to, čo už bolo povedané, to je teda zjavné, tá položka, ktorá sa zmenila. Vidíme teda, že sa zmenila približne o devätnásť, pardon, o 21 miliárd eur. Či všetkých tých 21 miliárd je pripísateľných k tej jednej, jednému vkladu alebo jednej operácii, to nevieme, keďže o tom ste nás zatiaľ neinformovali a to je možno moja otázka, že o akú sumu sa teda jedná? Či je to tých celých 21 miliárd alebo nejaká nižšia suma, ktorá bola takto vložená.
Túto sumu nevieme celkom presne ako, teda ako sa prejavuje na strane aktív, ako ju centrálna banka použila, ale vidíme, že cenné papiere rezidentov eurozóny v eurách stúpli z 15 miliárd na 20 miliárd, pohľadávky v rámci eurosystému stúpli z 1,2 miliardy na 9,8 miliardy a to sú aj také najzásadnejšie zmeny. To znamená, že dá sa predpokladať aj matematicky, že drvivá väčšina teda použitia tohto vkladu musela byť niekde v týchto dvoch položkách. To znamená, že išli ďalej v rámci eurozóny či už do cenných papierov rezidentov, či už slovenských alebo neslovenských, a pohľadávok v rámci eurosystému.
V tejto súvislosti sa chcem spýtať niekoľko otázok ďalších. Aj keď o tom potom diskutovali médiá, tak vyjadrili sa aj niektorí analytici bankoví, ktorí teda nepatria medzi nejakých radikálov, že vzhľadom na to, že ide o takto veľkú zmenu pre teda ilustráciu, 20 miliárd je zhruba štvrtina hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky, ročného, a vzhľadom na to, že sa tieto sumy aj zaznamenávajú napríklad v našich štatistikách zahraničnej zadlženosti, bolo by bývalo vhodné, aby centrálna banka o tomto kroku informovala proaktívne a sama, keď sa udial, čo bolo zhruba niekedy v októbri minulého roku podľa teda tých štatistík, ktoré máme k dispozícii. Či s týmto názorom súhlasíte a myslíte si, že ste mali informovať proaktívne, alebo či si myslíte, že takto to bolo optimálne.
Ďalšia moja otázka je, že z tých ďalších informácií, ktoré boli potom zverejnené, vyplýva, ale chcem si to definitívne potvrdiť, lebo nebolo to vždy jasne povedané, napríklad na výbore, že tá centrálna banka, ktorá si to teda u nás uložila, je centrálna banka členskej krajiny Európskej únie, aj keď teda mimo eurozóny a že teda nejde o centrálnu banku mimo Európskej únie. To by som vás tiež chcel poprosiť zodpovedať.
A chcem sa spýtať potom už, aké vnímate riziká tohto kroku? Môžte odpovedať, že nevnímate žiadne, lebo to je úložka centrálnej banky a my sme ju ďalej použili v rámci európskeho platobného systému, ale vieme najneskôr od roku 2015, keď hrozilo vystúpenie Grécka z eurozóny, že nulové riziko v tomto prípade úplne neexistuje. To znamená, že chcem, ja chápem, že tie riziká môžme dnes považovať za veľmi, veľmi malé, ale napriek tomu sa chcem spýtať, že ako ich vnímate. A chcem sa spýtať, aká je aj teda povaha tých zmluvných vzťahov.
A v poslednom rade sa chcem spýtať ešte na to, že či máte informáciu, prečo si táto centrálna banka vybrala práve Národnú banku Slovenska? Čo je ten dôvod, keďže naozaj v našom prípade ide o zásadné zvýšenie vašej bilančnej sumy a má to teda aj makroekonomický vplyv? Vaša hovorkyňa alebo teda vaši predstavitelia potom v médiách hovorili o tom, že majú právo si vybrať akúkoľvek centrálnu banku v rámci eurozóny. Tak moja otázka je, že či, že prečo, prečo práve my? A či teda takéto rozsiahle úložky centrálnych bánk mimo eurozóny vieme o nich, že by boli aj v nejakých iných centrálnych bankách v rámci Európskej únie a či ide teda o štandardný jav, kde v takejto sume povedzme možno 15, možno 20 miliárd je, ja neviem, vymyslím si, aj vo Francúzsku z inej banky alebo v Írsku alebo vo Fínsku, alebo či je to nejaká unikátna alebo výnimočná vec.
Takže to sú moje otázky na vás, pán guvernér, a ďakujem veľmi pekne vopred za odpoveď.
Skryt prepis