Videokanál poslanca

Áno. Ja len chcem na vás nadviazať, pán podpredseda. To ako máme teraz zabezpečiť? Tu je prázdna polovica, tri štvrtiny sály. Tak to nám mali povedať ráno pri zasadaní, aby predsedovia klubov na to upozornili. Niektorí sú možno už odcestovaní. Hlboko popoludní sú tri hodiny. A to je veľmi spozdilá informácia.

Ďakujem vám, pani predsedajúca. V každom prípade to bol veľmi racionálny a súčasne energický výstup, ktorý pripomenul aspoň mne jednu vec, a ďakujem za to pani poslankyni, že v tom vládnom programe, ja som si to ani celý čas tak presne neuvedomil, je obrovská absencia akejkoľvek modernity. Je to vlastne veľmi opatrný vládny program, pretože to, čo títo ľudia urobili, že sa spojili napriek obrovským vnútorným rozporom, zároveň zobralo tvorbe programového materiálu akúkoľvek odvahu, energiu. Celý ten materiál je plný nejasných fráz a nejasných sľubov, pretože sami autori ešte nevedia, na čom sa dohodnú. Ale ten tón absencie modernity, celkovej zaostalosti a problém s pochopením vlastne reality, aká sa ona teraz v 21. storočí okolo nás deje, ten tu predsa vidíme. Mali sme tu politika, ktorý povedal, že demokracia, to je prejav rešpektu k väčšine. Akoby nevnímal, že väčšina nepotrebuje od seba alebo od opozície rešpekt. Ten rešpekt potrebuje menšina v politike alebo aj v spoločnosti. Akoby aj vysokopostavení politici žili v nejakom inom storočí. Ja som rád, pani poslankyňa, že ste pripomenuli storočie, v ktorom žijeme, a nároky, ktoré vyslovujú bežní ľudia, že ktorí by boli prekvapení, keby počuli, aké v tejto sále sú tie bežné nároky a bežné upozornenia prekvapujúce.

Ďakujem pekne. Vôbec nechcem byť osobný, pán Danko, ale kde kto tvrdí, že vo vás, dúfam, že vás to neurazí, príliš ostal kus idealistu, že vraj nie ste iba Ficova figúrka. No po vašom prejave, samozrejme, na to neviem odpovedať, to ukážu až nejaké tie dlhšie časy.

Dobrý dojem na nás v opozícii, pokiaľ ide o vašu politickú autonómiu, urobila ignorácia celej strany SMER, a teda väčšiny koaličných poslancov, ktorá kašle na váš prejav aj na túto diskusiu, spravidla sa do nej ani nemieni zapojiť. To by naznačovalo, že naozaj ste sám sebou a že je to tak, ako to aj inak byť nemôže, že toto nie je koalícia ani štátotvorná, ani iná, ale je to koalícia z núdze, je to koalícia utilitárna a veľmi pragmatická, je to koalícia najväčších politických rozporov a rozdielov, aké slovenská politická scéna kedy nosila.

Pridávam sa spolu s ostatnými k dobromyseľným poslancom, ktorí vám naozaj úprimne prajú dobré zdravie, ak máte ísť na nejaký zákrok, aby dobre dopadol.A na záver ešte odporúčam naozaj s ohľadom na to, ako realisticky tu budete musieť robiť politiku, menej toho poučovania, moralizovania opozície. Vy ste na strane moci, nepovyšujte sa alebo pamätajte na to, že toto moralizovanie naozaj vyzerá na tejto strane v týchto laviciach ako povyšovanie. Nie je to namieste. Nehovorte nám, aká má byť demokracia a ktoré strany patria do parlamentu. To nehajme voličom, tí nám to povedali a povedia to znovu o štyri roky aj vám.

Ďakujem. Ten prejav bol veľmi obsiahly, naveľa by sa dalo pritakať, doplniť a rozšíriť. Naozaj kolega Viskupič ukázal dôkladné vyjadrenie jedného opozičného politika, ktorý pripomína vláde to, čo vláda zanedbala, a to, čo verbálne tvrdí, ale neprenáša vždy do praxe.Pripomínam ešte k tomu všetkému, čo bolo povedané, že kultúru treba vidieť v rovnakej kríze a v rovnakých problémoch, v akých je školstvo, iba že kultúrnici sú doslova vazali verejných alebo štátnych inštitúcií, v ktorých pracujú. Ťažko môžu začať štrajkovať, ťažko hľadajú cesty, ako upozorniť štátnu správu, ako na jednej strane zanedbáva kultúrne dedičstvo o tom, či je to múzejníctvo, galerijníctvo a tak ďalej, a ako na druhej strane málo podnetov poskytuje kultúrnemu rozvoju. My sa roky hýčkame predstavou, že my sme predovšetkým kultúrny národ. A táto povera nám zostala z čias, keď sme naozaj okrem kultúry alebo vtedy možno folklóru skoro nič iné v rukách nemali. Nemali sme štát, nemali sme podnikateľské vrstvy a tak ďalej. A toľko si túto ilúziu pestujeme, že si vládne garnitúry po novembri neuvedomujú, ako nesmierne zaostávajú investície do kultúry, tvorivé investície, podnetné investície, oproti tým, ktoré dávajú štáty, ktoré existujú desiatky alebo stovky rokov dlhšie než Slovensko. O nás málokto vedel do nášho vzniku a aj dnes sa len ťažko prebíjame do vedomia Európskej únie a sveta a aj tak pokračuje aj ekonomická, aj koncepčná ignorácia a nedostatok reformnej vôle a finančnej vôle pre oblasť kultúry. Hlas ako Viskupičov je potrebný.

Ďakujem pekne. Tiež som spozornel pri tých úvahách o vedeckej príprave reforiem. Noví ministri z akejsi komickej témy veľmi často ohlasujú reformy. Aj pán minister Plavčan to urobil. Pritom školstvo prežilo za tých dvadsaťšesť rokov poriadne veľa rôznych zmien, ohlasovaných zmien a nestability. Skracovalo, predlžovalo sa základné vzdelávanie, experimentovalo sa s predškolským vzdelávaním, s učňovským vzdelávaním, vysoké školy aj sa premenili, aj sa nepremenili na západný typ, zostali kdesi v polovici, rozmnožili sa univerzity a vysoké školy na úroveň štátu s 10 mil. – 15 mil. obyvateľov. Toto všetko čaká na ministra Plavčana, aby tomu dal odpoveď. Nie je v podobe ďalšieho šamana, ktorý bez vedeckej štúdie, ale skutočne nie formálnej ohlási reformu a potom bude vo vleku toho, že naozaj, nedajboh, nejakú reformu aj uskutoční. Na uliciach stoja učitelia, ktorí upozorňujú, že na konci dňa ide o to, aby oni, títo učitelia, akúkoľvek reformu ministra preniesli do reality. A ak nebude u nich tá vôľa a aj istý komfortný postoj k establishmentu, ktorý vládne, tak nakoniec všetky dobré úmysly vyjdú naprázdno.Myslím, že školstvo úžasne zlyhalo za tie roky, napríklad v oblasti vzdelávania rizikových sociálnych skupín, kde nepochybne rastie analfabetizmus, kde nepochybne klesajú zručnosti a najmä uprostred nejakých osád nám vzniká veľmi vážny problém... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Ja som veľmi rád, že je tu práve pani ministerka, tiež som chcel hovoriť o tej potravinovej bezpečnosti, ale keďže to už zaznelo, využijem to a dovolím si k inému. Vy v tom vládnom programe máte; môžem, nebude to prekážať? Vy v tom vládnom programe máte, že prehodnotíte dane z pozemkov, pokiaľ ide o miestne dane. Pred rokmi preniesla vláda množstvo kompetencií na obce, ja som aj komunálny poslanec, takže pýtam sa a rád budem počuť vašu odpoveď aj kvôli tomu, a môžem vám povedať, že keďže nepreniesla spravidla peniaze, tak že to poriadne zakývalo s tými samosprávami. Bratislava odvtedy nie je schopná plátať cesty a vidíte, že teraz sa nárazovo opravujú cesty len zato, aby sme naozaj sa nehanbili ako psy, keď budeme predsedať Európskej únii. Aj to sa opravujú len tie, kde sa odhaduje, že by sa cudzinci mohli ocitnúť. Naozaj je to trápne.
A čo to znamená? Ak prenesiete ďalšie, ak prenesiete vašu farmársku politiku na obce, čiže obce ju majú zaplatiť zníženými daňami, tak to bude katastrofa. To je vlastne, ony majú aj tak nízke dane, pokiaľ ide o poľnohospodársku pôdu v katastri obcí a pokiaľ ide o tú ostatnú pôdu, všade je to, všade je to veľmi, veľmi na hrane. Je tu viacero komunálnych poslancov, nakoniec aj predsedajúci schôdze robil v tejto oblasti, pán podpredseda Národnej rady, proste každý si to musel uvedomiť v tom vládnom programe, že tu je, toto je veľmi vážna, vážny odkaz samospráve, že my budeme podporovať farmársku politiku vašimi peniazmi. Vy si ich vypýtajte od občanov, nech do vás hádžu kamene občania... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem.
Ako som aj predpokladal, pán poslanec Jurzyca hovoril predovšetkým o ekonomickej stránke rozpočtu a podčiarkol jednu z kľúčových tém, a to je oddialenie termínu vyrovnaného rozpočtu. V tej všetkej záľahe slov, ktoré ten dokument obsahuje, je veľká škoda, že nie sú podčiarknuté alebo že nie sú červenou farbou, lebo toto je napríklad parameter, o ktorom budú referovať aj v zahraničí. Na rozdiel od väčšiny tých ostatných zväčša nekonkrétnych viet a sľubov toto je veľmi konkrétna správa. Termín vyrovnaného rozpočtu odďaľujeme. Je tu hádam kríza? Je tu prehlbovanie krízy? Naopak, vývoj je pozitívny. Prečo vláda, táto vláda, ktorá žiada o dôveru, predpokladá, že nebude vedieť splniť to, čo malo celkom iný termín, ktorý sám Robert Fico kedysi nakreslil? Oddialené je aj zrušenie toho trestného poplatku za založenie obchodnej spoločnosti, lebo inak sa ten poplatok nedá nazývať, než ako trestný poplatok. To je pokuta, ktorou je pokutovaný každý, kto má založenú obchodnú spoločnosť, ktorá je na území Slovenskej republiky. O znižovaní daní sa hovorí len v tej najmenšej možnej miere, o jednom percente. O znížení odvodov sa nehovorí vôbec. O podpore živnostníkov a rodinných firiem sa nehovorí vôbec alebo len nekonkrétne.
Môj záver je, peniaze sú, ale sa šetria na dve obľúbené veci vlád Roberta Fica. Na dotácie veľkopodnikateľov a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Myslím, že málokedy sa stáva, že je v Národnej rade toľko poslancov, ktorí sú zajedno, že krajina potrebuje ozdravenie. Je úplne prirodzené, že nie sú zajedno v tom, že ako, ale krajina potrebuje uzdravenie.
A chcel by som povedať, že hoci nikdy nie je na škodu, ak je polemika, ale tentoraz je tá polemika trochu smiešna. Preto aj diskutujeme o tom, že či pri tom ozdravení treba teda prioritne zdôrazniť akútnu chorobu, čiže rozvoj povedzme neofašizmu alebo pravicového extrémizmu na Slovensku, a pritom nespomínať to, že nevznikol len tak vo vzduchoprázdne, alebo pominúť tento prejav a hovoriť skôr o koreňoch, z akých vzišiel. Ja si myslím, že sa neobíde jedno bez druhého a že táto polemika isteže je prospešná, ale je v zásade márna, pretože Slovensko sa nedostane ďalej, keď nevyrieši tie korene, z ktorých akýkoľvek extrémizmus, môže to byť aj komunistický, ja som zažil, keď sem vstúpila komunistická strana, bolo to v roku ´98, nezborili sa nebesá, svet išiel ďalej, ale politici si museli uvedomiť, že isté reformy a istú pozornosť niektorým regiónom a niektorým sociálnym otázkam nevenovali. A takisto celé garnitúry politikov, ktoré, ktorí sú tu dlhé roky, osem rokov vlád Roberta Fica, osem rokov vlád Mikuláša Dzurindu spôsobili problémy, o ktorých hovoríme.

Ďakujem. Vierka Dubačová je naozaj obohatením tejto, ak mi, ak sa neurazíte, poslaneckej posádky, ktorá sa vydala na štyri roky. Je obohatením, pretože pripomína ten rozmer politiky, ktorý tá bežná politická prevádzka, do ktorej práve sme už vkĺzli, tak rýchle stratí zo zreteľa. Keď sú voľby, tak sme zoči-voči voličom a tam si uvedomujeme, že aký to je rozmer, že nemáme v parlamente holdovať iba ilúzii, že pravdou a legitimitou je to, čo my odhlasujeme. Že pravdou a legitimitou dneška a zajtrajška sú, ako to hovorieval jeden predseda Národnej rady v minulosti, že sú to len tie žetóny, tie počty poslancov, ktoré tomu odhlasovaniu dodajú legalitu. Legitimita je trošku iná kategória.
Pravda a legitimita sa vo sfére politiky netvorí v minulosti, ale sa dennodenne obnovuje a sa tvorí pre budúcnosť. Formálne nástroje sú v skutočnej politike ničím voči emóciám, voči pocitu spravodlivosti, voči hľadaniu dobra a voči potrebe nádeje. Tieto pojmy, ak sú nefalšované, dávajú verejnému dianiu to pravé opodstatnenie a robia z demokratúry, ktorú, žiaľ, väčšinou prežívame, robia z nej naozaj demokratickú kultúru.
Ďakujem, že tu Vierka je, a teším sa, že nám bude pripomínať, že politika sa deje tu a teraz a nezávisí len od minulosti a len od čísiel a mechanizmov.

Ďakujem. Kolega Osuský prišiel na návštevu, viete, prišiel na návštevu z čias, kedy utilitarizmus ešte nezožral. Nezožral a nevysmial politiku verejnej služby, politiku, čo sa nevezie len na populizme, nerozdáva z budúcnosti, ale verejne a poctivo sa prihlasuje k nejakej vízii, obrannej, vzdelávacej, zdravotnej politike. To všetko si vyžaduje aj niekedy odvahu k nepopulárnym krokom a vyžaduje si to odvahu využiť to, že teraz je relatívne naozaj čas lepších príjmov, nižšej nezamestnanosti a že Európska únia a najmä náš hlavný obchodný partner Nemecko nás nesú na vlne relatívne dobrej hospodárskej situácie. Teraz by vaša koalícia mala mať odvahu k takýmto slovám, k takýmto víziám. Žiaľ, teda musel poukázať aj na to, že v programe táto ašpiratívnosť chýba. Preto o nej hovoril on sám.
Zároveň kolega Osuský prišiel na návštevu z čias, kedy sme všetci verili, že demokratické strany postupne presvedčia aj tých, ktorí zostali po komunistickej strane, aby sme spoločne posúvali politickú kultúru Slovenska z tej postkomunistickej, neskôr potom premenenej na bahno mečiaristickej politiky, aby sme ju posúvali k politike, aká je vo vyspelých západných kultúrach, politike otvorenosti, potláčania, naozajstného potláčania korupcie, politike spoločne zdieľaných tých základných hodnôt. A to je posolstvo, ktoré je takisto kľúčové a ktoré sa týkalo tých jeho pasáží, kde hovoril o kultúre.
Na konci dňa je to rozhodnutie, či chcete stáť na mieste, dokonca sa vracať alebo sa pohnúť dopredu.