Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Dámy a páni, základom európskeho systému ochrany ľudských práv je, ako viete, činnosť Rady Európy, ktorá vznikla už v roku 1949. Dovolím si pripomenúť deklaráciu ľudských práv a občianskych slobôd, pretože 10. december nakoniec čosi zohral aj v našom príbehu. V 1989 sme vtedy usporiadali pochod do Hainburgu a začali sme sa približovať k Európe, volalo sa to vtedy "Ahoj, Európa!" a ten nás vrátil do sveta európskej politickej kultúry, ku ktorej patrí rešpekt k ľudským právam. Trúfam si povedať, že dnes, trúfam si povedať, že v neskorších rokoch sme v zásade neuhli z tejto cesty na západ do Európy a dnes sme, ako viete, plnoprávnym členom a vlastne toto rokovanie, ktoré prebieha, súvisí s tým, že Európska únia nás upozornila na nedostatky v jednej inštitúcii. Ide o Stredisko pre ochranu ľudských práv, ktoré sme zriadili, a Európska únia správne upozorňuje, že len formálne.
Rád by som bol, keby si poslanci niekedy položili otázku, čo sa vlastne stalo, čo sa pokazilo v Slovenskej republike, že tie ľudské práva, pre ktoré kedysi ľudia nastavovali krky, pripomeniem, že aj sviečková bola za dodržiavanie ľudských práv, nielen za obsadenie biskupských stolcov, lebo k tým ľudským právam, samozrejme, patrilo aj právo na vierovyznanie. Čiže táto ambícia, aby sme boli krajinou s maximálnym rešpektom k ľudským právam a občianskym slobodám, sa kdesi vytratila a dnes sa z toho stala formálna hra, viac-menej predstieraná pred Európskou úniou.
Rešpektovanie dohovoru o ľudských právach dnes, keď sme členmi Európskej únie, zabezpečuje Európsky súd pre ľudské práva so sídlom v Štrasburgu, kde sa môžu obracať, aj sa obracajú naši občania, kde opakovane tento Európsky súd konštatuje mnohé prekročenia, najmä pokiaľ ide o prieťahy v súdnom konaní, ale aj o iné porušovanie ľudských práv. Tradične sa týka žien, ešte viac rómskej menšiny. Napriek tomuto formálne krásnemu obrazu inštitucionálneho vývoja ochrany ľudských práv, teda od niekdajších disidentov sviečkovej cez vstup do Európskej únie, kde sme potvrdili našu lojalitu k hodnotám, ktoré sú definované v deklarácii ľudských práv, až po súčasnú pasivitu, ľahostajnosť, kde s nimi robíme, s tými ľudskými právami, vážnejšie len, keď je Slovenská republika vystavená pod tlak.
Musím povedať otvorene, že viac sa takéto javy dejú, keď je pod egidou práve strán, ako je SMER, SNS alebo bývalých komunistov, ktorí z tej ochrany ľudských práv majú naozaj iba formalitu. Podriaďovať sa alebo prijímať hodnoty ľudských práv považujú za akúsi stratu suverenity, no ale, ako sme počuli aj niektorých rečníkov, prijímať hodnoty, ktoré smerujú k ľudským právam, je im veľmi proti srsti, aj niektorým súčasným poslancom.
Súčasná politická garnitúra sa dokonca vyhýba účasti na medzinárodných stretnutiach týkajúcich sa ľudských práv, to bola kauza Marrákeš. Tam napríklad išlo o problém, či budeme, či mienime rešpektovať ľudské práva utečencov, pokiaľ sa ocitnú na našom území. Napriek demisii ministra, v zátvorke poznamenávam, stále platnej, všetci "s napätím čakáme", kedy prestaneme mať ministra v demisii, napriek teda tomuto stanovisku ministra nič sa nestalo. Typicky po našsky sme všetko zamietli pod koberec.
Tak isto stále je strašiakom Istanbulský dohovor, ktorý sa stavia za ochranu rodovej rovnosti a práv žien, akoby sme boli štátom, kde naozaj ženy majú skutočne luxusnú ochranu a tu žiaden muž nebije ženu, ani jej neupiera práva. Je to klam, skutočne nie je to pravda. Rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva napríklad v kauze Balogovci, ktorá je z minulého augusta, znovu a znovu upozorňujú, že Slovensko má problémy. Rozhodnutia a stanoviská medzinárodných inštitúcií, ako je Amnesty International, teraz čerstvo z decembra minulého roku upozorňujú, že Slovensko je aj riziková krajina medzinárodne kvôli ignorácii mnohých predpisov, napríklad že falšujeme výkazy o vývoze zbraní do takých území, ako je Saudská Arábia.
Všetky tieto naše tradičné zlyhania má teraz, ako veria predkladatelia tejto novely, odpomôcť zamestnanie siedmich ľudí na stredisku, pričom sa, žiaľ, nedosahuje ani to, čo je veľmi potrebné, a to je oddelenie, oddelenie tejto inštitúcie spod vplyvu štátu, pretože to si vyžaduje, presne to si vyžaduje európska legislatíva. V ľudskoprávnej oblasti ak nekráčame rovnou cestou späť, lebo ignorácia týchto medzinárodných dohovorov a medzinárodných stretnutí je veru tuhá káva, ako sme videli, pre nášho ministra Lajčáka skoro nepochopiteľná. Ak teda by sme boli aj takí, proste ružovo okuliarnatí, že by sme hovorili, že to nie je cesta späť, tak je to minimálne prešľapovanie a stagnácia v oblasti ľudských práv, kde sa tradičné porušovanie ľudských práv, či už políciou, tam došlo k masívnemu zbitiu v tej kauze Balog a spol., masívnemu a neodôvodnenému zbitiu rómskej komunity, alebo či to je už spomínaným zatĺkaním a ignorovaním práv žien alebo práv, na ktoré si nárokujú homosexuálne páry. Ako by sme verili, že týmto odkladaním, odsúvaním skutočne zostaneme ostrovom v Európe, v ktorom nebude plynúť čas a v ktorom sa nebude meniť doba.
Našťastie alebo žiaľ, to už si vyberte, v každom prípade je 21. storočie a Európska únia nás v tomto prípade znovu upozorňuje, že v oblasti ľudských práv si neplníme ani tú povinnú násobilku, alebo povinnú, povinnú výchovu, ktorou je zriadenie strediska pre ľudské práva, ktoré by malo dostatočné financie, dostatočnú razanciu. Keď hovorím o razancii a tú riaditeľku som naozaj úprimne nevidel v médiách, keby toto stredisko niekto rušil, asi by sme to ani nezbadali, pretože ak je pravda, že im za rok pribudlo 20 sledovateľov na webovom sídle, tak je to úplný debakel. Zrušenie, samozrejme, tohto, tohto, tejto inštitúcie nikto nenavrhuje, pretože formálne chceme predstierať, že sa staráme o ľudské práva a že tu na to máme aj štátom platenú inštitúciu.
Dámy a páni, bolo by pre mňa veľkou radosťou, keby sa tento materiál zobral späť a týmto si to dovolím aj navrhnúť, aby pán predsedajúci dal hlasovať o tom, aby sa materiál neprejednával a vrátil sa na prepracovanie predkladateľovi, pretože za týchto okolností týmto materiálom si problém, v ktorom sme v oblasti ľudských práv, nevyriešime. Lepšie je pripraviť materiál dobrý, v ktorom by sa ochrana ľudských práv dostala na úroveň 21. storočia.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja vítam, pán predsedajúci, že ste prestali brzdiť prejav, alebo miasť rečníka, keď... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec Budaj, ja vám zoberiem slovo, reagujte na pána Grendela. Neporušujte rokovací poriadok! Ja som zhovievavý k opozícii.

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Vy veľmi extenzívne si vykladáte teda rokovací poriadok a slobodu poslanca vyjadriť sa... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Nepatrí sa reagovať na iných, čo majú faktické poznámky a tak len tak nepriamo. Politická reprezentácia SMER-u to bola v tejto krajine, ktorá zaviedla bezprecedentný zákon, ktorý od určitej výšky poskytoval daňovú slobodu majiteľom hazardných zariadení. Ako keby to boli charitatívne organizácie. Výsledkom bol plán na mega kasíno, ktorý plán zhasol až zmenou legislatívy za Radičovej vlády a znovu a znovu sledujeme, že je to reprezentácia SMER-u. Neobviňujem každého poslanca, ale akoby ste v kluboch mali nejakú zaujímavú skupinu, ktorá proste miluje hazard. A znovu a znovu, keď sú iniciatívy zdola za reguláciu a obmedzenie hazardu, sa hľadajú argumenty, prečo to nie je možné. Keď zasiahne prezident a upozorňuje, znovu to nevyhovuje.
Dámy a páni, rok sa bojovalo kvôli ukradnutým hárkom. Kým sa bojovalo a kým sa prijala nejaká legislatíva, už je tu digitálny hazard a je tu legislatíva, ktorá mu rozväzuje ruky. Tak ak sú tu poslanci dobrej vôle, ktorí nechcú pridať k tým záťažiam, o ktorých som hovoril v príspevku, znovu a znovu hazard, tak si sadnime, tak ako k tomu vyzvali viacerí kolegovia, a pripravme pozmeňujúce návrhy, ktoré zreálnia túto novelu a urobme s tým poriadok.

Ďakujem pani Remišovej, že mi ušetrila prácu a preukázala, že jej tvrdenie o jednej miliarde bolo mimoriadne konzervatívne. Kiežby opozícia vždy takto opatrne vyslovovala čísla, aby mohla v pokoji v priebehu jednej diskusnej, jedného diskusného príspevku preukázať, že čísla, naozaj nepreháňa, ale naopak, vyjadruje sa veľmi konzervatívne.
Vážení kolegovia poslanci, aj vy, ktorí ste neprítomní, pán prezident Kiska končí vo svojom úrade. Viem, že najmä v koalícii existuje predpojatosť, z mnohých príčin si viem predstaviť jej príčiny. Jednoducho prelamovanie veta prezidenta je akoby taká politická povinnosť. Skúste v tomto prípade sa pozrieť na to objektívnejšie. Tak ako sa pozrela kolegyňa Remišová, ktorá upozorňuje ešte na trojnásobne väčšie výdaje, a to tu nehovoríme o tých najhlbších škodách, lebo tie sú sociálne, tie zasahujú budúce generácie a najmä myslím, že kvôli nim tu my ako poslanci sedíme.

Dámy a páni, akosi to tak vychádza, že táto kauza s hazardom je takým lakmusovým papierikom nášho úsilia. Teraz k vám hovorím aj ako človek, ktorý sa angažoval v boji o zákaz hazardu alebo obmedzenia hazardu na území hlavného mesta. Tu totiž je hlavná zlatá baňa a aj veľa ľudí zo sídlisk, mladých ľudí zo sídlisk, alebo ľudí, ktorí sú v hmotnej núdzi, ktorí utrácajú v tej miliarde, ktorú spomínala poslankyňa Verešová, peniaze, ktoré by mali ísť na oveľa dôležitejšie ciele, na ich rodiny, na zdravie, na vzdelanie a tak ďalej.
Pripomeniem vám, pretože mali sme tu tú tému v minulých rokoch, ale už ste mohli zabudnúť, že Bratislavčania, prakticky každý tretí a musel to byť obyvateľ Bratislavy, čiže hovoríme o tvrdých číslach v počte vyše 130-tisíc, podpísali petíciu za Zastavme hazard. Bola to veľká petícia, aká nemá v Bratislave obdoby a je zriedkavý aj takýto počet, aj keby ste robili celoslovenskú petíciu. Petícia ale sa dostala do nesprávnych rúk, bývalý primátor pán Nesrovnal ju síce prevzal od petičiarov, ale "strážil ju" tak usilovne, že sa z nej tretina stratila. Pán primátor potom urobil kroky pri rokovaní, ktoré už na začiatku zasiali príčinu, prečo mohlo byť hlasovanie spochybňované. Čiže po jednom hlasovaní, ktoré akosi sa domotalo, dal nové hlasovanie. Túto kauzu, že bola jedna petícia použitá pri hlasovaní dvakrát, využili lobistické skupiny tohoto herného priemyslu na súdny spor, ktorý sa skončil prehrou. Prehrali všetci, ktorí sa usilovali zastaviť v Bratislave hazard. V tomto prípade prehrali pre tohoto vysokého úradníka, ktorým bol primátor, a ktorého politické triky a politická nedbalosť spôsobili, že mu môžu naozaj vystaviť najväčšie vyznamenanie, ale nie občania, ako viete, tí ho potom vo voľbách aj odmietli, ale môžu mu to vystaviť herné organizácie.
Dámy a páni, túto, toto stručné zhrnutie je nám potrebné preto, aby sme si pripomenuli, že je to spoločenský zápas, v ktorom je týchto vyše, myslím, že to bolo 136-tisíc signatárov, v ktorom je aj taká veľmi silná zreteľná zrážka toho verejného záujmu, obhajcov verejného záujmu s modernými formami lobizmu a s modernými formami. V Českej republike to bola zhodou okolností teda organizácia, ktorá nás oslovovala, lobistická organizácia, myslím, z Českej republiky, aspoň po česky hovorili, kde je aj zákonom o lobizme táto činnosť legalizovaná. Je to zrážka dvoch záujmov. Podľa môjho pevného presvedčenia neregulovaný hazard alebo slabo regulovaný hazard je spoločenské riziko, ktoré v krajine, ktorá nie je celkom prostá od závislosti, ktoré v tejto krajine nezvládame.
Pripomeňme si, že hazard naozaj spôsobuje veľké škody. Na druhej strane, marihuanu, ktorej legalizáciu ja nejak nepropagujem, ale je faktom, že keď nejaký mladý muž, študent je prichytený, že trom iným študentom ponúkol cigaretu, tak hrozí mu trest od 10 do 15 rokov. Od 10 do 15 rokov. Ba dokonca keď je len prichytený s cigaretou, tak už je, jeho štúdium začína byť otázne a jeho budúca existencia je poznačená nejakým podmienečným trestom.
Slovensko sa bráni proti ďalšej návykovej látke aj preto, že trestuhodne ľahostajne vníma, vníma alkoholizmus, z ktorého, s ktorým boj vlastne rezignovalo a podobne, ako sa tu skloňuje pri hrách, hlavne si šúcha ruky minister financií, pre ktoré tečú príjmy. Alkohol je, samozrejme, od nepamäti dojná krava, podobne ako nikotinizmus, štátneho rozpočtu.
Dámy a páni, toto je otvorená otázka, ako si Slovensko vedie v boji s alkoholizmom, keď tu hovoríme o miliarde vyhodenej na hry, koľko sa vyhadzuje na rozvrátenie rodín, na rozvrátenie spoločnosti alkoholizmom. Neholdujem na zákaz alkoholu, ale úplná rezignácia, ktorú Slovenská republika prejavuje proti nákaze alkoholizmu, nie je teda vysvedčením, že by sme si vnímali bezpečnostné riziká pre zdravie Slovenska a slovenského národa.
V prípade hazardu, obávam sa, že sme úplne mimo misu, pretože stále ho vnímame, ako tu už aj odznelo, ako zábavu. Ja si vážim aj Úniu miest a obcí, ale jedna z najmenších obcí v tejto únii, ktorej predsedá teraz jej predseda, a ktorý to spomínané vyjadrenie, že im hazard nevadí, preriekol, je, je parodické, preto jej naozaj v tejto tatranskej obci žiaden masový hazard, ani vôbec žiaden hazard nehrozí. Hrozí tu v Bratislave. Bratislavčania ho signalizovali tým masovým, masovou podpisovou iniciatívou, ktorá v Bratislave nemala dovtedy a nemá ani odvtedy obdobu. Národná rada sa vtedy zastala občianskej iniciatívy a začala robiť zmeny v legislatíve. Ale ako som povedal vo faktickej poznámke, boli to zmeny, aby nielenže koza bola nažratá, teda vlk bol nažratý a koza celá, to by som tým zmenám lichotil. Boli to zmeny symbolické, ktoré ponechávali zisky z hazardu a presúvali ich do digitálneho priestoru. Nesúhlasme s takýmto postupom a naozaj sa vážne venujme závislosti, ktorá ohrozuje rodiny, ohrozuje občanov Slovenska. Nehľaďme na to, že z ich biedy by mal bohatnúť štátny rozpočet.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pri dlhom príbehu, ktorý má zápas s hazardom na Slovensku, mnohí poslanci, určite aj mnohí poslanci Národnej rady, v každom prípade poslanci mesta Bratislavy zažili pôsobenie lobistickej organizácie, snažiacej sa dosiahnuť ústup od plánu zastaviť hazard v Bratislave. Lobistická legislatíva, lebo ja mám obavu, že toto je dôsledok, čo tu máme pred sebou, máva vždy tieto podobné známky, o ktorých hovoril pán poslanec Heger, že niečo tam je dobré, akurát, že to nie je to podstatné. To je príznak. On to teda eufemisticky nazýva nedokončenej legislatívy. No nedokončenej v tom zmysle, že ten podstatný cieľ, čiže zastaviť hazard, ona nedosahuje.
Placebo, vážení kolegovia, to nie je liek, ktorý by mal zobrať ten, kto má vážny problém, kto má rakovinu, a ak ho bude užívať, tak na tú chorobu potom skončí. To je dôvod, pre ktorý prezident vzniesol požiadavky a ja by som apeloval, aby ste tie návrhy prijali, aby sa z placeba stal účinný liek proti hazardu.

Ďakujem. Myslím, že pán Jurzyca uzavrel túto krátku, ale celkom zaujímavú debatu dobrým príspevkom. Ja chcem len pripomenúť tak retrospektívne, že naozaj pôdohospodárstvo je významný historický, vlastne kľúčový segment slovenského života a slovenskej produkcie a má problémy chronicky už od čias nezvládnutej transformácie. No nikto sa nebude tváriť, že bola zvládnutá. Však ale na druhej strane aj si treba priznať, že žiaden zo sovietskych satelitov, vrátane Sovietskeho zväzu, nemal takú mieru poštátnenia a socializácie tohoto segmentu, ako malo vtedajšie Československo.
Potom nastala politická privatizácia, ďalšie nešťastie.
A napokon záujmy roľníkov a chovateľov ostali na chvoste aj pri vstupe do Európskej únie. Všetci viete, že sme tam vyjednali oveľa horšie podmienky než povedzme Poliaci a iní naši susedia. Tu by som práve videl ten hlavný deficit, odtiaľ mohli ísť a majú ísť peniaze pre našich prvovýrobcov. Prečo vláda, hoci sme mali predsedníctvo, nedosiahla žiaden významný ústupok a vyrovnanie dotácií do pôdohospodárstva? Máme najhoršie podiely a najhoršie dotácie zo všetkých pristupujúcich krajín zo strednej Európy. Tam bolo treba chodiť bojovať, nie strašiť migráciou, ale priniesť peniaze pre našich roľníkov a chovateľov.

Nemyslel som, že ma tak zaujme tento zákon, ale on je zákonom pars pro toto. Ukazuje istý štýl politiky a celkom je zaujímavé na tom to, ukázať nešťastné sklony tejto vládnej koalície. Prezident nás varuje pred tým, aby sa napríklad vytváral taký veľký fond, ktorý de facto bude v rukách politikov. Čiže čo má nastať? Ľudia sa vyskladajú, aby nominanti politických strán, zrejme to bude strana predkladateľa, pretože ten má rezort, mohli dávať peniaze. Pre istotu obmedzili možnosti obrany, to odvolanie, na čo poukázal jeden z rečníkov, myslím, pán Simon, teraz ďalší rečník poukázal aj na to, že oni sami už v tom texte predpokladajú, predkladatelia, že príde k zdražovaniu, a preto z toho vynímajú niektoré obce alebo umožňujú vyňať niektoré, niektoré územia Slovenska, kde by toto zdraženie obzvlášť tvrdo dopadlo.
Navyše bolo tu upozornené, že peniaze nepôjdu iba do pôdohospodárstva, ale budú sa dať využiť aj inak, lebo zákon nie je jednoznačný. Čiže budú sa dať tzv. prejesť povedzme na úradníkov alebo na médiá, alebo na kampane a na iné podobné ciele, ktoré môžu byť zaujímavé v tomto období, kedy ideme do trojo významných volieb.
To sú všetko dôvody, prečo tento zákon je zaujímavý ako ukážka prístupu. Ľudia sa skladajú novými a novými daňami, čoraz viac ich peňazí je pod kontrolou politikov a to je dôvod ďalšej kritiky tohoto zákona.

Ďakujem pekne. Pán kolega, udreli ste klinec po hlavičke, ten problém je vlastne veľmi prostý. Však Slovensko bolo ešte nedávno krajinou poľnohospodárstva, pastierstva. A dnes fatálne zlyháva v podieli domácich produktov potravín v koši spotrebiteľa a takisto ceny máme drahšie než okolité krajiny, ktoré neboli tými poľnohospodárskymi, ale boli priemyselnými.
Stalo sa to preto, lebo zákony v tejto oblasti, poviem to priamo, píšu hlupáci alebo ich píšu právnici záujmových skupín. Tieto dve kategórie zákonov drtia už celé desaťročia efektívnosť pôdohospodárstva vo všetkých jeho oblastiach. Chyby a nedostatky z počiatku transformácie sa neodstránili, majetkové rozdiely medzi malými farmármi, autentickými mladými farmármi a oligarchami z čias 90. rokov sa nezmenšili, ale prehĺbili. Ceny jedla rastú a celé to ide od desiatich k piatim.
Toto je kľúčom vysloviť práve v tejto sále nahlas, som rád, že ste povedali aj nejaké riešenia, ja ich posúdiť neviem, ale všetky skúsenosti poukazujú, že pravidlá, pravidlá sú nastavené zle, pravidlá sú nastavené hlúpo alebo podľa záujmových skupín. Jedno aj druhé nakoniec škodí spotrebiteľovi. Jedno aj druhé musí zaplatiť občan Slovenskej republiky.

Ďakujem. Kolega poslanec popísal, prečo, prečo prezident vracia tento zákon, ja takisto zdieľam názor, že ide o nepriamu štátnu pomoc a Slovenská republika sa dostane na stôl Európskej komisie. Komisia tento zákon odmietne, pokiaľ teda predtým ho ešte neodmietne Ústavný súd.
Mrzí ma ale, že pritom predkladateľ, samozrejme, bude v prípade odmietnutia Európskou komisiou, sa bude tváriť prekvapene, hoci mal by si to vedieť zanalyzovať, a navyše aj ukrivdene, pretože to bude tá zlá Európska únia.
Nehovorím to tu preto, že by som niečo chcel predkladateľovi alebo poslancom koalície objasňovať. Už je to tu tak, že zdá sa, je každý v koalícii, má nejaké penzum populistických návrhov, ktoré si pripravil, ktoré robí na voľby a ktoré predkladá bez ohľadu na to, či to prinesie škody, či nás zoberú v Európskej únii za protekcionistov a dostaneme pokutu, alebo nie. Podobný mechanizmus sa uplatnil na železnici, kde teraz sme sa dozvedeli, že logicky ten krok tzv. cestovania zadarmo sprevádza krok monopolizácie alebo udržiavania monopolu štátnych železníc a s ním idúce i znižovanie kvality tejto verejnej služby. Podobne to bude s obedami zadarmo.
Čiže je to určitý štýl politiky, ktorého súčasťou sú podobné zákony. Myslím si, že kolega poslanec má pravdu, ak s nimi nesúhlasí.