Ďakujem pekne. Dámy a páni, základom európskeho systému ochrany ľudských práv je, ako viete, činnosť Rady Európy, ktorá vznikla už v roku 1949. Dovolím si pripomenúť deklaráciu ľudských práv a občianskych slobôd, pretože 10. december nakoniec čosi zohral aj v našom príbehu. V 1989 sme vtedy usporiadali pochod do Hainburgu a začali sme sa približovať k Európe, volalo sa to vtedy "Ahoj, Európa!" a ten nás vrátil do sveta európskej politickej...
Ďakujem pekne. Dámy a páni, základom európskeho systému ochrany ľudských práv je, ako viete, činnosť Rady Európy, ktorá vznikla už v roku 1949. Dovolím si pripomenúť deklaráciu ľudských práv a občianskych slobôd, pretože 10. december nakoniec čosi zohral aj v našom príbehu. V 1989 sme vtedy usporiadali pochod do Hainburgu a začali sme sa približovať k Európe, volalo sa to vtedy "Ahoj, Európa!" a ten nás vrátil do sveta európskej politickej kultúry, ku ktorej patrí rešpekt k ľudským právam. Trúfam si povedať, že dnes, trúfam si povedať, že v neskorších rokoch sme v zásade neuhli z tejto cesty na západ do Európy a dnes sme, ako viete, plnoprávnym členom a vlastne toto rokovanie, ktoré prebieha, súvisí s tým, že Európska únia nás upozornila na nedostatky v jednej inštitúcii. Ide o Stredisko pre ochranu ľudských práv, ktoré sme zriadili, a Európska únia správne upozorňuje, že len formálne.
Rád by som bol, keby si poslanci niekedy položili otázku, čo sa vlastne stalo, čo sa pokazilo v Slovenskej republike, že tie ľudské práva, pre ktoré kedysi ľudia nastavovali krky, pripomeniem, že aj sviečková bola za dodržiavanie ľudských práv, nielen za obsadenie biskupských stolcov, lebo k tým ľudským právam, samozrejme, patrilo aj právo na vierovyznanie. Čiže táto ambícia, aby sme boli krajinou s maximálnym rešpektom k ľudským právam a občianskym slobodám, sa kdesi vytratila a dnes sa z toho stala formálna hra, viac-menej predstieraná pred Európskou úniou.
Rešpektovanie dohovoru o ľudských právach dnes, keď sme členmi Európskej únie, zabezpečuje Európsky súd pre ľudské práva so sídlom v Štrasburgu, kde sa môžu obracať, aj sa obracajú naši občania, kde opakovane tento Európsky súd konštatuje mnohé prekročenia, najmä pokiaľ ide o prieťahy v súdnom konaní, ale aj o iné porušovanie ľudských práv. Tradične sa týka žien, ešte viac rómskej menšiny. Napriek tomuto formálne krásnemu obrazu inštitucionálneho vývoja ochrany ľudských práv, teda od niekdajších disidentov sviečkovej cez vstup do Európskej únie, kde sme potvrdili našu lojalitu k hodnotám, ktoré sú definované v deklarácii ľudských práv, až po súčasnú pasivitu, ľahostajnosť, kde s nimi robíme, s tými ľudskými právami, vážnejšie len, keď je Slovenská republika vystavená pod tlak.
Musím povedať otvorene, že viac sa takéto javy dejú, keď je pod egidou práve strán, ako je SMER, SNS alebo bývalých komunistov, ktorí z tej ochrany ľudských práv majú naozaj iba formalitu. Podriaďovať sa alebo prijímať hodnoty ľudských práv považujú za akúsi stratu suverenity, no ale, ako sme počuli aj niektorých rečníkov, prijímať hodnoty, ktoré smerujú k ľudským právam, je im veľmi proti srsti, aj niektorým súčasným poslancom.
Súčasná politická garnitúra sa dokonca vyhýba účasti na medzinárodných stretnutiach týkajúcich sa ľudských práv, to bola kauza Marrákeš. Tam napríklad išlo o problém, či budeme, či mienime rešpektovať ľudské práva utečencov, pokiaľ sa ocitnú na našom území. Napriek demisii ministra, v zátvorke poznamenávam, stále platnej, všetci "s napätím čakáme", kedy prestaneme mať ministra v demisii, napriek teda tomuto stanovisku ministra nič sa nestalo. Typicky po našsky sme všetko zamietli pod koberec.
Tak isto stále je strašiakom Istanbulský dohovor, ktorý sa stavia za ochranu rodovej rovnosti a práv žien, akoby sme boli štátom, kde naozaj ženy majú skutočne luxusnú ochranu a tu žiaden muž nebije ženu, ani jej neupiera práva. Je to klam, skutočne nie je to pravda. Rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva napríklad v kauze Balogovci, ktorá je z minulého augusta, znovu a znovu upozorňujú, že Slovensko má problémy. Rozhodnutia a stanoviská medzinárodných inštitúcií, ako je Amnesty International, teraz čerstvo z decembra minulého roku upozorňujú, že Slovensko je aj riziková krajina medzinárodne kvôli ignorácii mnohých predpisov, napríklad že falšujeme výkazy o vývoze zbraní do takých území, ako je Saudská Arábia.
Všetky tieto naše tradičné zlyhania má teraz, ako veria predkladatelia tejto novely, odpomôcť zamestnanie siedmich ľudí na stredisku, pričom sa, žiaľ, nedosahuje ani to, čo je veľmi potrebné, a to je oddelenie, oddelenie tejto inštitúcie spod vplyvu štátu, pretože to si vyžaduje, presne to si vyžaduje európska legislatíva. V ľudskoprávnej oblasti ak nekráčame rovnou cestou späť, lebo ignorácia týchto medzinárodných dohovorov a medzinárodných stretnutí je veru tuhá káva, ako sme videli, pre nášho ministra Lajčáka skoro nepochopiteľná. Ak teda by sme boli aj takí, proste ružovo okuliarnatí, že by sme hovorili, že to nie je cesta späť, tak je to minimálne prešľapovanie a stagnácia v oblasti ľudských práv, kde sa tradičné porušovanie ľudských práv, či už políciou, tam došlo k masívnemu zbitiu v tej kauze Balog a spol., masívnemu a neodôvodnenému zbitiu rómskej komunity, alebo či to je už spomínaným zatĺkaním a ignorovaním práv žien alebo práv, na ktoré si nárokujú homosexuálne páry. Ako by sme verili, že týmto odkladaním, odsúvaním skutočne zostaneme ostrovom v Európe, v ktorom nebude plynúť čas a v ktorom sa nebude meniť doba.
Našťastie alebo žiaľ, to už si vyberte, v každom prípade je 21. storočie a Európska únia nás v tomto prípade znovu upozorňuje, že v oblasti ľudských práv si neplníme ani tú povinnú násobilku, alebo povinnú, povinnú výchovu, ktorou je zriadenie strediska pre ľudské práva, ktoré by malo dostatočné financie, dostatočnú razanciu. Keď hovorím o razancii a tú riaditeľku som naozaj úprimne nevidel v médiách, keby toto stredisko niekto rušil, asi by sme to ani nezbadali, pretože ak je pravda, že im za rok pribudlo 20 sledovateľov na webovom sídle, tak je to úplný debakel. Zrušenie, samozrejme, tohto, tohto, tejto inštitúcie nikto nenavrhuje, pretože formálne chceme predstierať, že sa staráme o ľudské práva a že tu na to máme aj štátom platenú inštitúciu.
Dámy a páni, bolo by pre mňa veľkou radosťou, keby sa tento materiál zobral späť a týmto si to dovolím aj navrhnúť, aby pán predsedajúci dal hlasovať o tom, aby sa materiál neprejednával a vrátil sa na prepracovanie predkladateľovi, pretože za týchto okolností týmto materiálom si problém, v ktorom sme v oblasti ľudských práv, nevyriešime. Lepšie je pripraviť materiál dobrý, v ktorom by sa ochrana ľudských práv dostala na úroveň 21. storočia.
Ďakujem.
Skryt prepis