Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

18.9.2019 o 10:08 hod.

Ing.

Béla Bugár

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 22.10.2019 17:06 - 17:06 hod.

Béla Bugár Zobrazit prepis
Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k hlasovaniam. Prosím teraz pána poslanca Andreánskeho, aby uvádzal hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník, tlač 1605.

Andreánsky, Ladislav, poslanec NR SR
Ďakujem pán predsedajúci. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár Béla, podpredseda NR SR
Ešte predtým, samozrejme, procedurálny návrh, pán poslanec Bernaťák.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.10.2019 11:23 - 11:40 hod.

Béla Bugár Zobrazit prepis

sme v treťom čítaní, otváram rozpravu a konštatujem, že do rozpravy sa nehlási nikto. Vyhlasujem ju za skončenú. Nech sa páči.

Krištúfková, Petra, poslankyňa NR SR
Pán predsedajúci, dajte prosím hlasovať návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 129 poslancov, za 123, 6 nehlasovali. (Potlesk.)
Konštatujem, že návrh bol schválený.
teraz prosím pána poslanca Nemkyho, aby uviedol hlasovanie v druhom čítaní o návrhu poslancov Blanára a Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch (tlač 1623).

Nemky, Martin, poslanec NR SR
Ďakujem za slovo. V rozprave k uvedenému návrhu zákona nevystúpil nik. Pán predsedajúci, keďže zo spoločnej správy výborov nevyplýva žiaden pozmeňujúci a doplňujúci návrh ani žiaden podaný v pléne nebol, otvorte prosím rozpravu v treťom čítaní.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania, pýtam sa či sa hlási niekto do rozpravy? Nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Nemky, Martin, poslanec NR SR
Pán predsedajúci, dajte prosím hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 1129, za 111, zdržalo sa 17 poslancov, 1 nehlasoval.
Návrh bol schválený.
Teraz prosím pána poslanca Náhlika, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Senka, Jarjabka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu (tlač 1675).

Náhlik, Peter, poslanec NR SR
Ďakujem pán predsedajúci. V rozprave vystúpili traja páni poslanci, nepodali však žiaden pozmeňujúci ani doplňujúci návrh, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 1 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh v druhom čítaní.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Prezentujme a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 130, za 71, proti 37, zdržalo sa 22 poslancov.
Návrh sme postúpili do druhého čítania. nech sa páči.

Náhlik, Peter, poslanec NR SR
Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Dajte prosím, o tomto návrhu hlasovať.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 130 poslancov, za 105, 24 poslancov sa zdržalo hlasovania, 1 nehlasoval.
Uznesenie sme prijali.
Prosím vás, aby ste teraz uviedli hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Senka a Jarjabka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva kultúry (tlač 1676).

Náhlik, Peter, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne. V rozprave vystúpili štyria páni poslanci, nepodali však žiaden pozmeňujúci ani doplňujúci návrh, prosím pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 130 poslancov, za 70, proti 36, zdržalo sa 24 poslancov.
Návrh bol schválený.
Ďalej,

Náhlik, Peter, poslanec NR SR
Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, výboru pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím, dajte o tomto mojom návrhu hlasovať. Ďakujem.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 128, za 108, proti 2, zdržalo sa 18 poslancov.
Návrh sme schválili.
Vyhlasujem prestávku do 11.20 h a budeme pokračovať v programe.

(Prestávka.)
... do funkcií alebo úrad, zastavali úrad hlavy štátu, úrad prezidenta osobnosti, ktoré boli v podstate v zenite alebo niekedy aj za zenitom toho svojho profesionálneho života. Teda taký takzvaný tí starší, ktorí, ktorí vlastne boli vyberaní práve na základe toho, čo predtým v živote dokázali. Po roku 1918 sa rovnakou cestou vydali aj tvorcovia prvej Ústavy Československej republiky z roku 1920, kde sa objavil teda inštitút prezidenta, ale samozrejme osobitne chcem zvýrazniť to, že aj za prvých prezidentov v našej prvej Československej republike boli vyberané osobnosti, ktoré už teda sa nachádzali v tej druhej polovičke svojho profesionálneho života alebo v jeho závere. Môžem iba pripomenúť, že samozrejme viete dobre, že prvým prezidentom bol Tomáš Garrigue Masaryk, ktorý vlastne vstúpil do, do prezidentského úradu v roku 1935 a vlastne pardon ukončil v roku 1935 a vtedy ukončil tento úrad vo veku požehnanom 85 rokov. Jeho nástupca Edvard Beneš ukončil svoju funkciu v roku 48, keď dosiahol 64 rokov veku a vlastne ten demokratický prezident Václav Havel, ktorý bol aj prezidentom Českej a Slovenskej federatívnej republiky, neskôr aj Českej republiky, taktiež ukončil svoj profesionálny život ako prezident vo veku 67 rokov. V roku 1992, keď vznikla Slovenská republika a keď bola prijatá Ústava Slovenskej republiky, vlastne tvorcovia tohto dokumentu vychádzali z podobnej koncepcie. Samozrejme nadali hlavu prezidenta celým radom výrazných ústavných kompetencií, ktoré sa neskôr ešte istým spôsobom dotvárali, ale v podstate stále môžeme povedať, že platí a platilo to od samého začiatku, že prezident Slovenskej republiky bol hlavou štátu, ktorý reprezentoval krajinu navonok aj dovnútra a neskôr dostal aj to významné oprávnenie, že zodpovedá za riadny chod ústavných funkcií. Aj toto reflektovalo vlastne nechcem povedať, že potrebu, ale akési prirodzené inklinovanie k tomu, že prezidentom aj v Slovenskej republike sa stane a stanú sa osobnosti, ktoré už preukázali v tom profesionálnom politickom živote počas svojej predchádzajúcej kariéry mnohé schopnosti a že vlastne úrad prezidenta bude predstavovať zavŕšenie ich profesionálnej kariéry. Ak by sme sa na to pozerali iba z pohľadu veku spätne, tak samozrejme viete dobre, že pán prvý prezident, pán Michal Kováč, ktorý nastúpil do úradu v roku 93 a pôsobil do roku 98, opúšťal tento úrad vo veku 63, pardon 60, áno, 63 rokov, jeho nasledovník Rudolf Schuster dokonca opustil úrad prezidenta vo veku 70 rokov a Ivan Gašparovič vo veku 73 rokov. A táto skutočnosť bola reflektovaná už v roku 93 alebo to očakávanie, že vlastne tým, tým prezidentom sa stane človek, ktorý vlastne tým ukončuje svoju politickú kariéru, táto skutočnosť bola reflektovaná aj práve zákonom, ktorého sa v tomto pozmeňujúcom návrhu chceme dotknúť a to zákonom č. 120/93 o platových pomeroch. To reflektovanie predstavovalo vlastne akési legislatívne vyjadrenie potreby, aby osobnosti, ktorým sa ukončí funkcia, funkčné obdobie hlavy štátu, už nemusela mať nejakým spôsobom starosť o teda dôstojné dožitie, ak to môžem tak povedať, aby sa im vytvorili materiálne podmienky na to, aby mohli teda dôstojne pôsobiť ako takzvaný tí emeritní prezidenti, ak chceme alebo teda prezidenti na dôchodku. Aj keď sa to v tom pôvodnom texte zrejme tvorcom zákona veľmi nepodarilo, pretože možno si spomínate, ale ten pôvodne ustanovený dôchodok prezidenta bol vyčíslený sumou 30 tisíc, 30 tisíc korún, čo je zhruba dnes niečo menej ako 1000 euro. To sa našťastie neskôr zmenilo a viete dobre, že dnes tá odmena, ktorá prislúcha emeritnému prezidentovi, sa rovná vlastne odmene, ktorá, ktorú dostávame my všetci ako poslanci Národnej rady Slovenskej republiky. Nová doba a by som povedal, to je taký celosvetový trend, priniesla však isté zmeny pri pohľade na fungovanie hlavy štátu a očakávania od prezidenta, pretože všeobecne možno povedať, že sme svedkami akéhosi omladzovania. Do prezidentského úradu sa už nedostávajú iba tí zaslúžili starší páni alebo dámy, ktoré v tomto úrade završujú svoju profesionálnu kariéru, ale do prezidentského úradu sa dostávajú osobnosti, ktoré sú vlastne, by som povedal na vrchole svojich síl a nezriedka aj končia tento svoj úrad plní elánu a záujmu ešte o ďalšie ústavné pôsobenie a tu práve vzniká jedna otázka, ktorá súvisí aj alebo ktorej obsahom alebo ktorej pokusom o riešenie je predložený návrh zákona a ktorá reflektuje a akceptuje skutočnosť, že v podstate taká istá situácia, ako som spomínal, existuje a vznikla aj v Slovenskej republike, keď vlastne občania Slovenskej republiky si priamou voľbou v roku 2014 zvolili pomerne mladú osobnosť do úradu prezidenta a táto osobnosť opustila ten úrad vo veku 56 rokov, teda zďaleka nie v dôchodkovom veku a dá sa právom očakávať, že táto alebo aj ďalšie mladé osobnosti, ktoré nasledujú, viete dobre, že ďalšia pani prezidentka je vlastne takisto pomerne musím povedať mladá osobnosť ešte stále a ak ukončí svoje prvé funkčné obdobie, dosiahne vek 56, ak bude zvolená opätovne 51 a ak bude zvolená opätovne, dosiahne 56 rokov. Čiže ani od tejto osobnosti sa nedá očakávať, že by teda už chcela odísť a mala záujem odísť na dôchodok a užívať si teda ten prezidentský dôchodok, ktorý jej priznáva dnes zákon č. 120/93. Vieme takisto aj už z praxe, že jeden z bývalých prezidentov Slovenskej republiky po ukončení úradu, teda dnes už pán emeritný prezident, sa rozhodol, že bude ďalej pokračovať v politike a že bude mať záujem vstúpiť do toho politického ringu a vykonávať niektorú z ústavných funkcií. Samozrejme ja veľmi prajem úspech každému takémuto snaženiu, len musím povedať, že ak sa toto snaženie úspešne zavŕši, tak budeme stáť pred istým problémom. Ten problém spočíva v skutočnosti, že vlastne každý emeritný prezident, ktorý získa nejakú ďalšiu ústavnú funkciu, ktorá je popísaná práve alebo ktorá je definovaná, vymenovaná v zákone 120/93, tak vlastne vstúpi do istého konfliktu, pretože vlastne mali by mu náležať doživotne, doživotne tie benefity, ktoré má emeritný prezident a zároveň by mal požívať benefity, ktoré mu budú plynúť z novej ústavnej funkcie. Tých ústavných funkcií, ktorých sa dotýka zákon č. 120 a ktoré vlastne, v prípade ktorých môže vzniknúť tento problém, je pomerne veľa. V médiách sa doteraz zmieňovala predovšetkým funkcia poslanca, ale musím upozorniť a povedať veľmi nahlas, že to je troška zjednodušená interpretácia, pretože ten ústavný zákon definuje týchto ústavných činiteľov a okrem poslancov tam zaraďuje aj sudcov všeobecných, sudcov Najvyššieho súdu, zaraďuje tam sudcov Ústavného súdu, zaraďuje tam generálneho prokurátora, zaraďuje tam predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu, zaraďuje tam verejného ochrancu práv napríklad. Čiže aj funkcie, ktoré nemusia byť politické, ale ktoré sú definované v ústave a tým pádom sú to vlastne ústavné funkcie. Ako teda riešiť tento problém, tento možný konflikt. Tých možností je veľa a ja som sa snažil, keď som sa začal zaoberať touto otázkou ešte niekedy začiatkom leta, samozrejme pozrieť si aj úpravy alebo prístup k takýmto konfliktom v iných štátoch sveta. Našiel som viaceré riešenia, ale nakoniec som sa priklonil a získal som podporu skupiny poslancov k riešeniu, ktoré dnes predkladáme a ak to veľmi zjednoduším, to riešenie spočíva vlastne v konštatovaní, že ten prezidentský dôchodok, ten nárok na odmenu pre emeritného prezidenta samozrejme sa neodoberá alebo neni dobre odobrať, ale je dobré ho pozastaviť počas výkonu inej ústavnej funkcie. Musím zvýrazniť slovo pozastaviť, lebo aj tu sa už v médiách objavili zavádzajúce informácie. Jedna sa iba o to, aby v čase výkonu, ak emeritný prezident sa stane trebárs predsedom Najvyššieho kontrolného úradu, stane sa poslancom, podpredsedom parlamentu alebo predsedom parlamentu, členov vlády alebo dokonca predsedom vlády, aby počas výkonu týchto ústavných funkcií mala prednosť táto ústavná funkcia a všetky benefity, ktoré s ňou sú spojené pred postavením toho bývalého emeritného profesora a samozrejme akonáhle by emeritný prezident, pardon, emeritný prezident by sa mu ukončila tá iná ústavná funkcia, ta by sa mu opäť prinavrátili všetky benefity, ktoré mu zákon č. 120/93 poskytuje. Chcem teda povedať, že snažíme sa v tomto predloženom návrhu dať odpoveď ako postupovať v budúcnosti v prípade, ak by ktorákoľvek hlava štátu sa stala po ukončení mandátu prezidenta, začala by zastávať inú ústavnú funkciu. Takisto ma troška mrzí a poviem to hneď pri tomto úvodnom slove, že tento návrh sa začal spájať s pánom prezidentom Kiskom. Mrzí ma to potiaľ, pretože toto je návrh zákona, ktorý má platiť všeobecne a pre všetkých do budúcna. Ja za to nemôžem, že pán prezident Kiska je prvým prezidentom, ktorý sa vybral touto cestou a hovorím, vôbec to nezazlievam, pretože si myslím, že by bolo nesprávne, keby sme nejakou právnou normou zakázali akejkoľvek bývalej hlavy štátu vstúpiť do politiky alebo uchádzať sa o nejakú ústavnú funkciu. S tým by som nemohol súhlasiť. Ale na druhej strane musíme sa postaviť k tomuto problému, pretože ak by, ak poviem iba prípad poslanca, ak by jeden zo 150 poslancov bol v postavení, že vlastne mu patria všetky náležitosti, ktoré patria emeritnému prezidentovi, asi by sme nemohli, nemohli súhlasiť s tým, že postavenie všetkých poslancov je rovnaké a to je jeden zo základných pilierov aj parlamentnej demokracie. Všetci 150 poslanci má mať rovnaké práva a povinnosti. Nemožno nikoho z takéhoto dôvodu povyšovať alebo nejakým spôsobom zvýhodňovať. Takže toľko možno k takým tým prvým myšlienkam, ktoré sa spájajú s predloženým návrhom zákona. Ak by ste chceli, ja môžem potom v diskusii zaujať stanovisko aj k úpravám tejto problematiky v niektorých krajinách vo svete, ale nechcem vás v tomto momente zdržovať akýmsi komparatívnym pohľadom. Možno iba poviem, že trebárs Spolková republika Nemecko má zákon o, je to zákon o dôchodku spolkového prezidenta, keď v nemeckom jazyku sa tento term teda vlastne tento dôchodok označuje ako taký ehrenzolt, čiže čestný žolt, ktorý dostáva spolkový prezident a aj tento zákon vo svojom osobitne vo svojom § 3 napríklad hovorí, lebo to je jedna z mála právnych noriem, kde som našiel riešenie tohto konfliktu, v § 3 hovorí, že pokiaľ emeritný spolkový prezident začne vykonávať nejakú verejnú funkciu, ktorá je platená z verejných zdrojov a to je tiež veľmi dôležité, že sa jedna o funkciu, ktorá je platená z verejných zdrojov, tak sa tá odmena započítava do jeho odmeny ako prezidenta. Inými slovami odmena bývalého emeritného prezidenta spolkovej republiky sa mu priznáva iba v prípade, ak je tá zákonne uznaná odmena, ktorá sa rovná ináč pre vašu informáciu iba jeho základnému prezidentskému platu, neni to tak, ako u nás, že to je, u nás je prezidentský plat násobkom platu poslanca a jeho odmena ako emeritného prezidenta sa rovná platu poslanca, Nemci zachovali prezidentom bez samozrejme tých paušálnych prídavkov tú základnú odmenu, ktorú mal ako prezident, tu má emeritný prezident, ale teda ak by začal niekde inde fungovať, tak sa mu táto odmena priznáva iba pokiaľ je vyššia ako tá odmena, ktorú zarobil. Ináč, ak zarobil menej, trebárs ako, ako, ako nejaký štátny úradník alebo vo verejnej správe, tak sa mu tá odmena započítava do jeho platu. Čiže tiež sa to nerieši kumulatívnou formou, ale vlastne sa to započítava do odmeny, ktorú má ako prezident. Takže ja veľmi dúfam, že získam podporu pre tento návrh, pretože hovorím ešte raz, neni to návrh proti nikomu, je to skôr návrh, ktorý sa snaží odstrániť situáciu, s ktorou nepočítali tvorcovia tohto zákonného návrhu, ktorí vychádzali z toho, že vlastne ako to bolo dovtedy tradíciou, že prezidentom Slovenskej republiky stane osoba, ktorá v tejto funkcii završuje svoju politickú kariéru a v budúcnosti sa nebude uchádzať o nejaký iný úrad. Život ale preto prináša zmeny a si myslím, že je našou povinnosťou ako poslancov Národnej rady na tieto zmeny reagovať, samozrejme nereagovať, nereagovať diskriminačne, ale reagovať spravodlivo. Ďakujem pekne zatiaľ.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.10.2019 11:23 - 11:40 hod.

Béla Bugár Zobrazit prepis

sme v treťom čítaní, otváram rozpravu a konštatujem, že do rozpravy sa nehlási nikto. Vyhlasujem ju za skončenú. Nech sa páči.

Krištúfková, Petra, poslankyňa NR SR
Pán predsedajúci, dajte prosím hlasovať návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 129 poslancov, za 123, 6 nehlasovali. (Potlesk.)
Konštatujem, že návrh bol schválený.
teraz prosím pána poslanca Nemkyho, aby uviedol hlasovanie v druhom čítaní o návrhu poslancov Blanára a Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch (tlač 1623).

Nemky, Martin, poslanec NR SR
Ďakujem za slovo. V rozprave k uvedenému návrhu zákona nevystúpil nik. Pán predsedajúci, keďže zo spoločnej správy výborov nevyplýva žiaden pozmeňujúci a doplňujúci návrh ani žiaden podaný v pléne nebol, otvorte prosím rozpravu v treťom čítaní.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania, pýtam sa či sa hlási niekto do rozpravy? Nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Nemky, Martin, poslanec NR SR
Pán predsedajúci, dajte prosím hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 1129, za 111, zdržalo sa 17 poslancov, 1 nehlasoval.
Návrh bol schválený.
Teraz prosím pána poslanca Náhlika, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Senka, Jarjabka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu (tlač 1675).

Náhlik, Peter, poslanec NR SR
Ďakujem pán predsedajúci. V rozprave vystúpili traja páni poslanci, nepodali však žiaden pozmeňujúci ani doplňujúci návrh, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 1 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh v druhom čítaní.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Prezentujme a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 130, za 71, proti 37, zdržalo sa 22 poslancov.
Návrh sme postúpili do druhého čítania. nech sa páči.

Náhlik, Peter, poslanec NR SR
Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Dajte prosím, o tomto návrhu hlasovať.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 130 poslancov, za 105, 24 poslancov sa zdržalo hlasovania, 1 nehlasoval.
Uznesenie sme prijali.
Prosím vás, aby ste teraz uviedli hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Senka a Jarjabka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva kultúry (tlač 1676).

Náhlik, Peter, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne. V rozprave vystúpili štyria páni poslanci, nepodali však žiaden pozmeňujúci ani doplňujúci návrh, prosím pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 130 poslancov, za 70, proti 36, zdržalo sa 24 poslancov.
Návrh bol schválený.
Ďalej,

Náhlik, Peter, poslanec NR SR
Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, výboru pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím, dajte o tomto mojom návrhu hlasovať. Ďakujem.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 128, za 108, proti 2, zdržalo sa 18 poslancov.
Návrh sme schválili.
Vyhlasujem prestávku do 11.20 h a budeme pokračovať v programe.

(Prestávka.)
... do funkcií alebo úrad, zastavali úrad hlavy štátu, úrad prezidenta osobnosti, ktoré boli v podstate v zenite alebo niekedy aj za zenitom toho svojho profesionálneho života. Teda taký takzvaný tí starší, ktorí, ktorí vlastne boli vyberaní práve na základe toho, čo predtým v živote dokázali. Po roku 1918 sa rovnakou cestou vydali aj tvorcovia prvej Ústavy Československej republiky z roku 1920, kde sa objavil teda inštitút prezidenta, ale samozrejme osobitne chcem zvýrazniť to, že aj za prvých prezidentov v našej prvej Československej republike boli vyberané osobnosti, ktoré už teda sa nachádzali v tej druhej polovičke svojho profesionálneho života alebo v jeho závere. Môžem iba pripomenúť, že samozrejme viete dobre, že prvým prezidentom bol Tomáš Garrigue Masaryk, ktorý vlastne vstúpil do, do prezidentského úradu v roku 1935 a vlastne pardon ukončil v roku 1935 a vtedy ukončil tento úrad vo veku požehnanom 85 rokov. Jeho nástupca Edvard Beneš ukončil svoju funkciu v roku 48, keď dosiahol 64 rokov veku a vlastne ten demokratický prezident Václav Havel, ktorý bol aj prezidentom Českej a Slovenskej federatívnej republiky, neskôr aj Českej republiky, taktiež ukončil svoj profesionálny život ako prezident vo veku 67 rokov. V roku 1992, keď vznikla Slovenská republika a keď bola prijatá Ústava Slovenskej republiky, vlastne tvorcovia tohto dokumentu vychádzali z podobnej koncepcie. Samozrejme nadali hlavu prezidenta celým radom výrazných ústavných kompetencií, ktoré sa neskôr ešte istým spôsobom dotvárali, ale v podstate stále môžeme povedať, že platí a platilo to od samého začiatku, že prezident Slovenskej republiky bol hlavou štátu, ktorý reprezentoval krajinu navonok aj dovnútra a neskôr dostal aj to významné oprávnenie, že zodpovedá za riadny chod ústavných funkcií. Aj toto reflektovalo vlastne nechcem povedať, že potrebu, ale akési prirodzené inklinovanie k tomu, že prezidentom aj v Slovenskej republike sa stane a stanú sa osobnosti, ktoré už preukázali v tom profesionálnom politickom živote počas svojej predchádzajúcej kariéry mnohé schopnosti a že vlastne úrad prezidenta bude predstavovať zavŕšenie ich profesionálnej kariéry. Ak by sme sa na to pozerali iba z pohľadu veku spätne, tak samozrejme viete dobre, že pán prvý prezident, pán Michal Kováč, ktorý nastúpil do úradu v roku 93 a pôsobil do roku 98, opúšťal tento úrad vo veku 63, pardon 60, áno, 63 rokov, jeho nasledovník Rudolf Schuster dokonca opustil úrad prezidenta vo veku 70 rokov a Ivan Gašparovič vo veku 73 rokov. A táto skutočnosť bola reflektovaná už v roku 93 alebo to očakávanie, že vlastne tým, tým prezidentom sa stane človek, ktorý vlastne tým ukončuje svoju politickú kariéru, táto skutočnosť bola reflektovaná aj práve zákonom, ktorého sa v tomto pozmeňujúcom návrhu chceme dotknúť a to zákonom č. 120/93 o platových pomeroch. To reflektovanie predstavovalo vlastne akési legislatívne vyjadrenie potreby, aby osobnosti, ktorým sa ukončí funkcia, funkčné obdobie hlavy štátu, už nemusela mať nejakým spôsobom starosť o teda dôstojné dožitie, ak to môžem tak povedať, aby sa im vytvorili materiálne podmienky na to, aby mohli teda dôstojne pôsobiť ako takzvaný tí emeritní prezidenti, ak chceme alebo teda prezidenti na dôchodku. Aj keď sa to v tom pôvodnom texte zrejme tvorcom zákona veľmi nepodarilo, pretože možno si spomínate, ale ten pôvodne ustanovený dôchodok prezidenta bol vyčíslený sumou 30 tisíc, 30 tisíc korún, čo je zhruba dnes niečo menej ako 1000 euro. To sa našťastie neskôr zmenilo a viete dobre, že dnes tá odmena, ktorá prislúcha emeritnému prezidentovi, sa rovná vlastne odmene, ktorá, ktorú dostávame my všetci ako poslanci Národnej rady Slovenskej republiky. Nová doba a by som povedal, to je taký celosvetový trend, priniesla však isté zmeny pri pohľade na fungovanie hlavy štátu a očakávania od prezidenta, pretože všeobecne možno povedať, že sme svedkami akéhosi omladzovania. Do prezidentského úradu sa už nedostávajú iba tí zaslúžili starší páni alebo dámy, ktoré v tomto úrade završujú svoju profesionálnu kariéru, ale do prezidentského úradu sa dostávajú osobnosti, ktoré sú vlastne, by som povedal na vrchole svojich síl a nezriedka aj končia tento svoj úrad plní elánu a záujmu ešte o ďalšie ústavné pôsobenie a tu práve vzniká jedna otázka, ktorá súvisí aj alebo ktorej obsahom alebo ktorej pokusom o riešenie je predložený návrh zákona a ktorá reflektuje a akceptuje skutočnosť, že v podstate taká istá situácia, ako som spomínal, existuje a vznikla aj v Slovenskej republike, keď vlastne občania Slovenskej republiky si priamou voľbou v roku 2014 zvolili pomerne mladú osobnosť do úradu prezidenta a táto osobnosť opustila ten úrad vo veku 56 rokov, teda zďaleka nie v dôchodkovom veku a dá sa právom očakávať, že táto alebo aj ďalšie mladé osobnosti, ktoré nasledujú, viete dobre, že ďalšia pani prezidentka je vlastne takisto pomerne musím povedať mladá osobnosť ešte stále a ak ukončí svoje prvé funkčné obdobie, dosiahne vek 56, ak bude zvolená opätovne 51 a ak bude zvolená opätovne, dosiahne 56 rokov. Čiže ani od tejto osobnosti sa nedá očakávať, že by teda už chcela odísť a mala záujem odísť na dôchodok a užívať si teda ten prezidentský dôchodok, ktorý jej priznáva dnes zákon č. 120/93. Vieme takisto aj už z praxe, že jeden z bývalých prezidentov Slovenskej republiky po ukončení úradu, teda dnes už pán emeritný prezident, sa rozhodol, že bude ďalej pokračovať v politike a že bude mať záujem vstúpiť do toho politického ringu a vykonávať niektorú z ústavných funkcií. Samozrejme ja veľmi prajem úspech každému takémuto snaženiu, len musím povedať, že ak sa toto snaženie úspešne zavŕši, tak budeme stáť pred istým problémom. Ten problém spočíva v skutočnosti, že vlastne každý emeritný prezident, ktorý získa nejakú ďalšiu ústavnú funkciu, ktorá je popísaná práve alebo ktorá je definovaná, vymenovaná v zákone 120/93, tak vlastne vstúpi do istého konfliktu, pretože vlastne mali by mu náležať doživotne, doživotne tie benefity, ktoré má emeritný prezident a zároveň by mal požívať benefity, ktoré mu budú plynúť z novej ústavnej funkcie. Tých ústavných funkcií, ktorých sa dotýka zákon č. 120 a ktoré vlastne, v prípade ktorých môže vzniknúť tento problém, je pomerne veľa. V médiách sa doteraz zmieňovala predovšetkým funkcia poslanca, ale musím upozorniť a povedať veľmi nahlas, že to je troška zjednodušená interpretácia, pretože ten ústavný zákon definuje týchto ústavných činiteľov a okrem poslancov tam zaraďuje aj sudcov všeobecných, sudcov Najvyššieho súdu, zaraďuje tam sudcov Ústavného súdu, zaraďuje tam generálneho prokurátora, zaraďuje tam predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu, zaraďuje tam verejného ochrancu práv napríklad. Čiže aj funkcie, ktoré nemusia byť politické, ale ktoré sú definované v ústave a tým pádom sú to vlastne ústavné funkcie. Ako teda riešiť tento problém, tento možný konflikt. Tých možností je veľa a ja som sa snažil, keď som sa začal zaoberať touto otázkou ešte niekedy začiatkom leta, samozrejme pozrieť si aj úpravy alebo prístup k takýmto konfliktom v iných štátoch sveta. Našiel som viaceré riešenia, ale nakoniec som sa priklonil a získal som podporu skupiny poslancov k riešeniu, ktoré dnes predkladáme a ak to veľmi zjednoduším, to riešenie spočíva vlastne v konštatovaní, že ten prezidentský dôchodok, ten nárok na odmenu pre emeritného prezidenta samozrejme sa neodoberá alebo neni dobre odobrať, ale je dobré ho pozastaviť počas výkonu inej ústavnej funkcie. Musím zvýrazniť slovo pozastaviť, lebo aj tu sa už v médiách objavili zavádzajúce informácie. Jedna sa iba o to, aby v čase výkonu, ak emeritný prezident sa stane trebárs predsedom Najvyššieho kontrolného úradu, stane sa poslancom, podpredsedom parlamentu alebo predsedom parlamentu, členov vlády alebo dokonca predsedom vlády, aby počas výkonu týchto ústavných funkcií mala prednosť táto ústavná funkcia a všetky benefity, ktoré s ňou sú spojené pred postavením toho bývalého emeritného profesora a samozrejme akonáhle by emeritný prezident, pardon, emeritný prezident by sa mu ukončila tá iná ústavná funkcia, ta by sa mu opäť prinavrátili všetky benefity, ktoré mu zákon č. 120/93 poskytuje. Chcem teda povedať, že snažíme sa v tomto predloženom návrhu dať odpoveď ako postupovať v budúcnosti v prípade, ak by ktorákoľvek hlava štátu sa stala po ukončení mandátu prezidenta, začala by zastávať inú ústavnú funkciu. Takisto ma troška mrzí a poviem to hneď pri tomto úvodnom slove, že tento návrh sa začal spájať s pánom prezidentom Kiskom. Mrzí ma to potiaľ, pretože toto je návrh zákona, ktorý má platiť všeobecne a pre všetkých do budúcna. Ja za to nemôžem, že pán prezident Kiska je prvým prezidentom, ktorý sa vybral touto cestou a hovorím, vôbec to nezazlievam, pretože si myslím, že by bolo nesprávne, keby sme nejakou právnou normou zakázali akejkoľvek bývalej hlavy štátu vstúpiť do politiky alebo uchádzať sa o nejakú ústavnú funkciu. S tým by som nemohol súhlasiť. Ale na druhej strane musíme sa postaviť k tomuto problému, pretože ak by, ak poviem iba prípad poslanca, ak by jeden zo 150 poslancov bol v postavení, že vlastne mu patria všetky náležitosti, ktoré patria emeritnému prezidentovi, asi by sme nemohli, nemohli súhlasiť s tým, že postavenie všetkých poslancov je rovnaké a to je jeden zo základných pilierov aj parlamentnej demokracie. Všetci 150 poslanci má mať rovnaké práva a povinnosti. Nemožno nikoho z takéhoto dôvodu povyšovať alebo nejakým spôsobom zvýhodňovať. Takže toľko možno k takým tým prvým myšlienkam, ktoré sa spájajú s predloženým návrhom zákona. Ak by ste chceli, ja môžem potom v diskusii zaujať stanovisko aj k úpravám tejto problematiky v niektorých krajinách vo svete, ale nechcem vás v tomto momente zdržovať akýmsi komparatívnym pohľadom. Možno iba poviem, že trebárs Spolková republika Nemecko má zákon o, je to zákon o dôchodku spolkového prezidenta, keď v nemeckom jazyku sa tento term teda vlastne tento dôchodok označuje ako taký ehrenzolt, čiže čestný žolt, ktorý dostáva spolkový prezident a aj tento zákon vo svojom osobitne vo svojom § 3 napríklad hovorí, lebo to je jedna z mála právnych noriem, kde som našiel riešenie tohto konfliktu, v § 3 hovorí, že pokiaľ emeritný spolkový prezident začne vykonávať nejakú verejnú funkciu, ktorá je platená z verejných zdrojov a to je tiež veľmi dôležité, že sa jedna o funkciu, ktorá je platená z verejných zdrojov, tak sa tá odmena započítava do jeho odmeny ako prezidenta. Inými slovami odmena bývalého emeritného prezidenta spolkovej republiky sa mu priznáva iba v prípade, ak je tá zákonne uznaná odmena, ktorá sa rovná ináč pre vašu informáciu iba jeho základnému prezidentskému platu, neni to tak, ako u nás, že to je, u nás je prezidentský plat násobkom platu poslanca a jeho odmena ako emeritného prezidenta sa rovná platu poslanca, Nemci zachovali prezidentom bez samozrejme tých paušálnych prídavkov tú základnú odmenu, ktorú mal ako prezident, tu má emeritný prezident, ale teda ak by začal niekde inde fungovať, tak sa mu táto odmena priznáva iba pokiaľ je vyššia ako tá odmena, ktorú zarobil. Ináč, ak zarobil menej, trebárs ako, ako, ako nejaký štátny úradník alebo vo verejnej správe, tak sa mu tá odmena započítava do jeho platu. Čiže tiež sa to nerieši kumulatívnou formou, ale vlastne sa to započítava do odmeny, ktorú má ako prezident. Takže ja veľmi dúfam, že získam podporu pre tento návrh, pretože hovorím ešte raz, neni to návrh proti nikomu, je to skôr návrh, ktorý sa snaží odstrániť situáciu, s ktorou nepočítali tvorcovia tohto zákonného návrhu, ktorí vychádzali z toho, že vlastne ako to bolo dovtedy tradíciou, že prezidentom Slovenskej republiky stane osoba, ktorá v tejto funkcii završuje svoju politickú kariéru a v budúcnosti sa nebude uchádzať o nejaký iný úrad. Život ale preto prináša zmeny a si myslím, že je našou povinnosťou ako poslancov Národnej rady na tieto zmeny reagovať, samozrejme nereagovať, nereagovať diskriminačne, ale reagovať spravodlivo. Ďakujem pekne zatiaľ.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24.9.2019 15:12 - 15:14 hod.

Béla Bugár Zobrazit prepis
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie. Pán spravodajca? Nie. Ďakujem, prerušujem rokovanie o tomto bode.
Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslanca Zsolta Simona na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku (tlač 1618).
Pán poslanec Simon, nech sa páči, môžte uviesť návrh zákona.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Zsolta Simona na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 1618.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.9.2019 10:13 - 10:16 hod.

Béla Bugár Zobrazit prepis
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chcem sa opýtať... (Reakcia z pléna) Pán poslanec! Chcem sa vás opýtať, či sa chcete ešte, alebo či chcete sa vyjadriť alebo zaujať stanovisko k rozprave. Nie. Pani navrhovateľka? Nie. Spravodajkyňa? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A teraz budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Ondreja Dostála, Alojza Baránika, Natálie Blahovej a Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok a o zmene zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (tlač 1647).
Pán poslanec Dostál ako jeden z navrhovateľov, nech sa páči, môžte odôvodniť návrh zákona.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála, Alojza Baránika, Natálie Blahovej a Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení zákona č. 137/2019 Z. z. a o zmene zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1647.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.9.2019 10:08 - 10:09 hod.

Béla Bugár
Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou, pán poslanec Galek, nech sa páči.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.9.2019 15:10 - 15:12 hod.

Béla Bugár Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. No ja sa čudujem. Pán kolega, keď ste vystúpili, hovorili ste o tom, že práve kvôli infringementu by sme mali poslať tento návrh zákona do Bruselu na notifikáciu. Po prvé, nikdy, ani predtým, ani teraz nikdy infringement a nejaké výhrady, nakoľko sú, v úvodzovkách, dôverného charakteru, nikdy sa to nedávalo poslancom.
Po druhé, keď počúvam tu, že zvrchovaný parlament. No niektorí asi majú schizofréniu. A práve zvrchovaný parlament prijme návrh, za ktorým stojí ministerstvo, a predpokladám, že všetko, čo potrebujeme chrániť, týmto zákonom aj splníme. A musím vám povedať jednu vec. Ja tu počúvam poslancov, ktorí hovoria, že musíme mať silný nástroj na ochranu prírody. Pán kolega Simon bol ministrom dvakrát, teda pôdohospodárstva, pol roka bol ministrom aj životného prostredia, aj pôdohospodárstva a dobre vie, čo to je bojovať medzi lesníkmi a ochranármi, čo to je byť medzi vlastníkmi a užívateľmi.
Takže, páni kolegovia, tí, ktorí to kritizujete, musím povedať, že prvýkrát v živote Slovenskej republiky sa pripravil zákon na ochranu prírody. A to vedel pripraviť len človek, ktorý má gule, prepáčte, musím to takto povedať. Lebo kritizovať všecko sa dá. Ani ty, pán minister bývalý, ani ty si nepredložil žiadny takýto zákon a ani predchádzajúci ministri pred ministrom Sólymosom takýto zákon nedali. On bol ochotný bojovať, vyrokovať a tuto máte výsledok.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6.9.2019 9:58 - 9:58 hod.

Béla Bugár Zobrazit prepis
Ústavou predpísaný sľub poslanca znie: "Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života."
Pán poslanec Mitterpák.

Mitterpák, Marek, poslanec NR SR
Sľubujem. (Potlesk.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec Viskupič.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Sľubujem. (Potlesk.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec Nedoba.

Nedoba, Jakub, poslanec NR SR
Sľubujem. (Potlesk.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec Chmelár.

Chmelár, Marián, poslanec NR SR
Sľubujem. (Potlesk.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec Špánik.

Špánik, Milan, poslanec NR SR
Sľubujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 27.6.2019 14:28 - 14:28 hod.

Béla Bugár Zobrazit prepis
Ďakujem. Nejaká dobrá atmosféra je tu dnes.
Štvrtú otázku položil pán poslanec Heger ministrovi financií Ladislavovi Kamenickému: "Pán minister, ako chcete dosiahnuť vyrovnaný rozpočet, o ktorom samotný tvorca pán Kažimír, súčasný guvernér, povedal, že vyrovnaný nebude a je potrebné prijať dodatočné opatrenia vo výške 700 miliónov eur. V rozpočte je enormná diera, ktorou je rozpočet na míle vzdialený od svojho cieľa. Ako chcete v nasledujúcich šiestich mesiacoch tento nereálny cieľ dosiahnuť?"
Nech sa páči.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.6.2019 10:43 - 10:44 hod.

Béla Bugár Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Pán poslanec, znovu ste ukázali, ako viete zavádzať. Hovoríte, že rokovací poriadok obmedzuje poslancov. To je tá Goebbelsova metóda, ktorú vy stále používate. Trikrát opakovaná lož sa stáva pravdou, prepáčte. Štyrikrát ste vystúpili, už ste hovorili vy sám hodinu dvadsať. Mne to nevadí, len potom nehovorte, že máte obmedzenú možnosť vystúpiť.
Hovoríte, že ja osobne neviem, o čom je ten zákon. Ja viem, to je lex money, lex peniaze. To znamená, že nie peniaze aby súťažili vo voľbách, ale normálne programy a, keď chcete, aj tváre. Dokonca ja tvrdím, že ten zákon je aj o tom, aby sa nedalo finančnými mecenášmi povedzme ovládať jednu stranu.
Vy dokonca ste povedali, napísal som tú vetu, čo je zlé na tom, že niekto bude financovať stranu, teda sám dá 3,5 milióna eur? Viete, čo je zlé na tom? To je to, čo som vám včera hovoril, že vy ste nikdy neboli v normálnej strane, preto to neovládate. Ak jeden jediný človek bude financovať tú stranu, 3,5 milióna, bude diktovať všetko. To, čo ste povedali, že sa obávate, že ten zákon takýmto spôsobom nejak obmedzí vystupovanie jednotlivých kandidátov cez tretie strany, to práve ten mecenáš bude prikazovať, kto môže byť na kandidátke a kto nie. My chceme férovú súťaž. Nič viac, nič menej.
Skryt prepis