Videokanál poslanca

Vážený pán minister, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja predložil pozmeňujúci návrh, ktorý rieši podobný problém, ako sa svojimi pozmeňujúcimi návrhmi pokúšajú riešiť kolegovia Jurzyca a Beblavý. Návrh som odovzdal, takže dávam aj pani spoločnej spravodajkyni, aj pánu ministrovi. A dovoľte mi ho na úvod predniesť.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, parlamentná tlač 178.
Znenie návrhu: V čl. I v bode 6 § 14 ods. 3 sa v prvej vete vypúšťa čiarka a slová "pričom pri procese tvorby návrhu zákona o štátnom rozpočte sa ustanovenia § 8 až 10 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov nepoužijú".
Odôvodnenie: Vládny návrh zákona zavádza pre návrh štátneho rozpočtu výnimku z povinnosti uskutočniť pripomienkové konanie v zmysle zákona o tvorbe právnych predpisov. Návrh je odôvodňovaný špecifickým charakterom zákona o štátnom rozpočte a tým, že príprava zákona prebieha v rámci rozpočtového procesu pri rokovaniach s jednotlivými subjektmi verejnej správy, pričom tento proces ďaleko presahuje obdobie riadneho pripomienkového konania. V rámci pripomienkového konania však možnosť vyjadriť sa k návrhu zákona majú nielen subjekty verejnej správy, ale aj verejnosť. Schválením návrhu zákona v predloženej podobe by bolo verejnosti upreté právo vyjadriť sa k návrhu zákona o štátnom rozpočte pred jeho schválením vo vláde. To nemožno ospravedlniť špecifickým charakterom zákona o štátnom rozpočte. Práve naopak, vzhľadom k dôležitosti zákona o štátnom rozpočte by verejnosť mala mať právo sa k nemu vyjadriť.
Zákon o tvorbe právnych predpisov navyše nepripúšťa možnosť vynechania pripomienkového konania na základe úpravy v osobitnom právnom predpise, ale iba v prípade, ak nastanú mimoriadne okolnosti, najmä ohrozenie ľudských práv a základných slobôd alebo bezpečnosti, ak hrozia štátu značné hospodárske škody, v prípade vyhlásenia núdzového stavu alebo opatrení na riešenie mimoriadnej situácie, ako sa uvádza v § 27 zákona o tvorbe právnych predpisov. Žiadne takéto mimoriadne okolnosti však v rámci bežnej prípravy návrhu zákona o štátnom rozpočte obvykle nevznikajú. Vzhľadom na vyššie uvedené sa navrhuje zachovať právo verejnosti vyjadriť sa v rámci pripomienkového konania k návrhu zákona o štátnom rozpočte a predmetnú výnimku z návrhu zákona vypustiť.
Návrh predkladám v mene skupiny osemnástich poslancov a zároveň, pani spravodajkyňa, si dovolím navrhnúť vyňatie bodu 2 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Keďže bod 2 sa týka rovnakého ustanovenia a teda legislatívno-technicky ho opravuje, že odkaz na zákon o tvorbe právnych predpisov nemá byť priamo súčasťou textu zákona, ale má byť v poznámke pod čiarou ako odkaz. Čiže v prípade, že by bola vôľa vyhovieť môjmu návrhu, tak tento návrh zo spoločnej správy by nemal byť schválený, pretože tam by potom dochádzalo ku kolízii.
Už sám pán minister v úvodnom slove poukázal na absurdnú situáciu, ktorá nastala v júli tohto roku, keď návrh zákona o štátnom rozpočte bol zverejnený bez čísiel, čiže nebolo v ňom nič. Nesledoval som, koľkokrát sa to stalo v minulosti. Tentokrát sa to stalo. Pán minister hovoril o komikoch, ktorí si z toho robili srandu. Či už komikoch v politike alebo mimo politiky. Neviem, koho tým myslel. Ja som na to tiež poukázal a nepovažujem sa za komika, ale myslím si, že to bolo dostatočne absurdné a smiešne samo osebe, že si z toho srandu robiť rozhodne treba nebolo.
Keď som na to poukázal, tak som sa stretol s obhajobou, že vlastne zákon nebol porušený, lebo veď návrh rozpočtu verejnej správy je niečo iné ako návrh zákona o štátnom rozpočte a teda je to v poriadku. Ale štátny rozpočet je súčasťou rozpočtu verejnej správy a štátny rozpočet sa schvaľuje formou zákona o štátnom rozpočte. Čiže táto obhajoba je veľmi chabá a je to iba také slovičkárenie, v zásade sa nič nestalo. Ale áno, stalo sa.
Teraz platí právna úprava, ktorá požaduje, aby návrh rozpočtu verejnej správy bol zverejnený do 15. 8., a zároveň vyžaduje, aby sa k návrhu zákona o štátnom rozpočte, ktorý v podstate je súčasťou rozpočtu verejnej správy, uskutočnilo medzirezortné pripomienkové konanie, v rámci ktorého sa má právo vyjadriť aj verejnosť. Nie je celkom pravda, že toto je nejaká nová povinnosť. Povinnosť uskutočniť medzirezortné pripomienkové konanie k návrhu zákona o štátnom rozpočte tu existovala aj v minulosti. Jediný rozdiel oproti predchádzajúcom rokom je, že v predchádzajúcich rokoch bola táto povinnosť stanovená v legislatívnych pravidlách vlády. Teraz je táto povinnosť stanovená priamo v zákone, konkrétne v zákone o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov. Avšak to, že niečo je stanovené len v legislatívnych pravidlách vlády schválených uznesením vlády, neznamená, že to nie je záväzné pre štátne orgány a že štátne orgány nemajú postupovať v súlade s týmito pravidlami.
Čiže ak sa tak v minulosti nedialo, tak isto to bolo porušením nejakých pravidiel. Nebolo to priamo porušenie zákona o tvorbe právnych predpisov, bolo to porušenie legislatívnych pravidiel vlády.
Čo navrhlo ministerstvo financií a teraz vláda na to, aby ošetrila túto absurdnú situáciu, že je zverejnený návrh zákona o štátnom rozpočte a miesto čísiel sú v ňom bodky? No navrhuje zrušiť obe ustanovenia alebo oba body, ktorá tam môžu spôsobovať problémy z hľadiska nedodržania termínov. A teda navrhuje úplne vypustiť ten termín 15. augusta a navrhuje zároveň zrušiť povinnosť uskutočniť medzirezortné pripomienkové konanie k návrhu zákona o štátnom rozpočte.
Chcem povedať, že to neberiem nejako konfrontačne, a myslím si, že ten zámer urobiť niečo s týmto problémom, sám osebe nie je zlý. Ak je v zákone stanovená nejaká povinnosť štátnemu orgánu a štátny orgán nie je evidentne schopný túto povinnosť splniť, respektíve je ju schopný plniť iba spôsobom, ktorý je zjavne absurdný, pretože zverejnenie návrhu štátneho rozpočtu bez čísiel nič iné ako absurdita nie je, tak v tom prípade je podľa môjho názoru lepšie, ak sa táto povinnosť, ktorá je stanovená zákonom, v zákone nejakým spôsobom upraví, zmení alebo vypustí, ako by malo byť v zákone napísané niečo, čo vieme, že sa nebude dodržiavať.
Druhá vec je ale, či jediným možným riešením je túto povinnosť úplne zrušiť. Čiže zrušiť termín 15. augusta a zároveň aj zrušiť povinnosť uskutočniť medzirezortné pripomienkové konanie. Domnievam sa, že vo vzťahu k ani jednému z týchto ustanovení nie je potrebný až takýto radikálny posun oproti súčasnému stavu. Pokiaľ ide o zrušenie termínu 15. augusta, k tomu sa vyjadrovali kolegovia Jurzyca aj Beblavý, aj predložili pozmeňujúce návrhy. Podobne ako oni sa domnievam, že nie je potrebné ten termín rušiť. Ak ministerstvo financií nie je schopné dodržať termín 15. augusta, posuňme to na, posuňme to na 15. septembra.
Môj pozmeňujúci návrh rieši ten druhý problém a navrhuje zachovať medzirezortné pripomienkové konanie aj vo vzťahu k tomuto zákonu. Je to aj v tom odôvodnení, ale skúsim to povedať ešte jasnejšie. Podľa môjho názoru, ak Národná rada schváli ten návrh zákona tak, ako je predložený, tak v tomto ustanovení nastane rozpor so zákonom o tvorbe právnych predpisov, pretože zákon o tvorbe právnych predpisov jasne hovorí, v akej situácii možno buď skrátiť alebo vynechať medzirezortné pripomienkové konanie. Taká situácia bežne pri schvaľovaní štátneho rozpočtu nenastáva, hoci môže nastať.
Ak schválime ten návrh tak, ako je predložený, tak v podstate to bude nepriama novela zákona o tvorbe právnych predpisov. Pretože zákon o tvorbe právnych predpisov nehovorí o tom, že medzirezortné pripomienkové konanie sa uskutoční v prípade, ak osobitný predpis nestanovuje inak. Žiadne takéto otvorené dvere v zákone o tvorbe právnych predpisov neexistujú. A ak je naozaj vôľa zrušiť medzirezortné pripomienkové konanie k návrhu zákona o štátnom rozpočtu, tak by sa to malo spraviť priamo v zákone o tvorbe právnych predpisov, či už že sa tam určí, že k zákonu o štátnom rozpočte nie je potrebné medzirezortné pripomienkové konanie, alebo teda že sa tam dá ustanovenie, ak osobitný predpis nestanoví inak, a v tom prípade bude legitímne alebo aspoň nie právne sporné, ak v zákone o rozpočtových pravidlách by bolo takéto ustanovenie. Čiže namietam aj možno ústavnú spornosť, pretože nepriama novela je ústavne sporná.
Plne sa podpisujem pod to, čo tu povedal kolega Beblavý o možnosti verejnosti vyjadriť sa. Ak k akémukoľvek inému aj čisto technickému návrhu zákona má možnosť verejnosť vyjadriť sa v medzirezortnom pripomienkovom konaní, tak je úplne namieste, aby k najdôležitejšiemu, ale prinajmenšom k jednému z najdôležitejších zákonov roka, ktorým zákon o štátnom rozpočte je, verejnosť mala toto právo zachované. Ak nie, tak to bude opäť absurdné, rovnako absurdné ako ten zverejnený návrh zákona o štátnom rozpočte, ktorý bol predložený bez čísel.
Čiže prihováram sa za to, aby boli akceptované pozmeňujúce návrhy v oboch bodoch, ktoré sú tu sporné a ktoré namietame. V jednom prípade teda buď pozmeňujúci návrh pána poslanca Jurzycu alebo pána poslanca Beblavého, ktorý sa týka termínu posunu z 15. augusta na 15. september, nie úplného zrušenia. Ale myslím si, že aby právo verejnosti bolo zachované, právo vyjadrovať sa k návrhom zákona mnou, vrátane zákona o štátnom rozpočte, tak je potrebné schváliť aj ten pozmeňujúci návrh, ktorý som práve predložil ja. Ale samozrejme, že schválenie aspoň jedného z týchto návrhov budem vnímať ako posun pozitívnym smerom. A keď moje vystúpenie vychádzalo v podstate z apelu na potrebu dodržiavať pravidlá, tak si dovolím požiadať o to, aby sme pravidlá dodržiavali aj v rámci legislatívneho procesu a nerobili trvalé pravidlo z toho, čo je v zákone o rokovacom poriadku napísané ako výnimka.
A teda chcem požiadať pani spoločnú spravodajkyňu, aby v súlade s § 83 ods. 4 nedala hlasovať o návrhoch, ktoré tu dnes zazneli, ihneď alebo po pár hodinách, ale tak ako to predpokladá zákon o rokovacom poriadku, až po 48 hodinách.
Verím, že sa tým vytvorí priestor na to, aby prípadne aj ministerstvo financií, aj poslanci vládnej koalície mohli zvážiť, či neprijať niektorý z tých návrhov, ktoré tu dnes zazneli a ktoré podľa môjho názoru majú logiku a sú racionálne a nenarúšajú ten základný zámer, s ktorým ministerstvo financií a vláda prišli, keď navrhli upraviť predmetné ustanovenie.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Fecko, tiež ste sa dotkli tej témy umiestňovania potravín po dátume minimálnej trvanlivosti na trh a pripomenuli ste, že aj opozícia v minulosti prišla s podobou iniciatívou.
Rozdiel je práve v tom, či by tie potraviny mali byť, malo byť možné umiestňovať iba bezodplatne charitatívnym organizáciám, alebo malo by byť umožnené obchodu, aby aj takéto potraviny, samozrejme, za predpokladu, že sú bezpečné zo zdravotného hľadiska, a za predpokladu, že spotrebiteľ bude informovaný o tom, že ide o potravinu po dátume minimálnej trvanlivosti, bolo možné aj predávať a ponechať to na rozhodnutí spotrebiteľa, či takúto potravinu si kúpi alebo nekúpi, a chcel by som teda využiť túto príležitosť aj na to, aby som sa spýtal pani ministerky, že prečo aj túto možnosť nezakomponovali do návrhu zákona, resp. či v prípade, že by zo strany poslancov bola iniciatíva, aby návrh zákona bol doplnený práve v tomto smere, teda aj možnosť predaja potravín po dátume minimálnej trvanlivosti, že ako by sa k tomu ministerstvo postavilo.
Ďakujem.

Pán poslanec Simon, tiež by som sa chcel vyjadriť k tej možnosti umiestňovania potravín na trh po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, len ak sú bezpečné, a teda možnosť umiestniť to bezodplatne prevodom subjektu, v podstate charitatívnej organizácii. V pohľadoch na túto vec myslím si, že zdieľame podobné východiská, ale ja dochádzam k úplne opačným záverom.
Môžeme, môžme toto interpretovať tak, že tu vznikajú nejaké dve kategórie obyvateľov. Jedna, o ktorej zdravie dbáme tým, že im môžeme predať potraviny iba do dátumu minimálnej trvanlivosti, a druhá, ktorá, ktorá..., sú klienti tých charitatívnych organizácií, ktorí budú môcť konzumovať potraviny aj po dátume minimálnej trvanlivosti. To riešenie, o ktorom si hovoril ty, že by ešte pred uplynutím tej minimálnej doby trvanlivosti by mali obchodné subjekty ponúkať možnosť tým charitatívnym organizáciám, ale druhá možnosť je, že ak je to dobré pre klientov charitatívnych organizácií, prečo by to nemalo byť dobré aj pre bežných konzumentov. Samozrejme, že informácia o tom, že už je to po dobe minimálnej trvanlivosti, by mala byť uvedená, a klient alebo zákazník by mal mať možnosť sám sa rozhodnúť, samozrejme, za predpokladu zdravotnej nezávadnosti, či si kúpi aj potravinu po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti.
Čiže ja by som šiel opačným smerom, ako si ty navrhol, a teda keď je to dobré pre charitu, tak by to malo byť dobré, ak to je zdravotne nezávadné, aj pre bežného konzumenta.

Ďakujem. Americký prezident Ronald Reagan o pohľade vlády na ekonomiku povedal, že, môžeme ho zhrnúť do pár krátkych fáz: "Keď sa to hýbe, zdaň to, ak sa to stále hýbe, zaveď na to regulácie, ak sa to prestane hýbať, začni to dotovať."
Súčasná slovenská vláda doviedla tento pohľad vlád, ktorý je všeobecne rozšírený, k dokonalosti, že všetky tri fázy dokáže postihnúť v jednom. V jednej chvíli dokáže zvyšovať daňové a odvodové zaťaženie a snažiť sa ždímať z ľudí a z podnikateľských subjektov viac a viac peňazí, v tom istom momente dokáže zavádzať nové a nové regulácie a popritom dokáže dotovať či už tých veľkých, svojich vlastných, alebo takto symbolicky aj predsa len selektívne aj nejakých malých a stredných podnikateľov. Súhlasím aj s pánom poslancom Simonom, že ak má byť nejaká podpora, tak je lepšie, aby bola nárokovateľná ako nenárokovateľná, ale ak som dobre porozumel obsahu vystúpenia pani poslankyne Kiššovej, tak skôr sa zhodneme v tom, že najlepšia forma podpory podnikateľského prostredia je žiadna selektívna podpora, žiadne dotácie pre vybrané subjekty ani dotácie všeobecne, pretože dotácie takisto poškodzujú podnikateľské prostredie, či už sú len pre vybrané subjekty, alebo pre všetky subjekty.
Ďakujem.

Ďakujem. Pani poslankyňa Vaľová, tak ak je to tak, že naozaj štát v závislosti od toho, ako hospodári, si môže ešte pridať k tomu, k tomu vianočnému príspevku niečo navyše každý rok, tak to je potom neuveriteľná náhoda porovnateľná povedzme k výhre v lote alebo v kasíne, pretože v roku 2014 to vyšlo, že štát si mohol dovoliť 12,74 eur, v roku 2015 to vyšlo, že štát si zase mohol dovoliť 12,74 eur, a v roku 2016 to zase vychádza, že štát si môže dovoliť 12,74 eur. Ten štát rok čo rok hospodári úplne rovnako a rok čo rok si môže dovoliť navýšiť vianočné dôchodky o rovnakú sumu. A zhodou okolností, nie natrvalo, ale zase iba na ďalší rok.
A ja som divadlom nenazval to, že, že sa vyplácajú vianočné dôchodky. Ja som divadlom nazval to, že 12,74 eur rok čo rok už tretíkrát parlament schvaľuje ako jednorazové navýšenie vianočného príspevku prechodným opatrením, ktoré sa utešene rozrastajú v tomto, v tomto zákone.
Ďakujem.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, kolegyne, kolegovia, chcem hovoriť v podstate o niečom podobnom, ako tu hovoril kolega Mihál.
Vianočný príspevok alebo vianočný dôchodok je ukážkové populistické opatrenie. Jednak z dôvodu, že je nesystémové, pretože ak máme peniaze na to, aby sme dôchodcom rok čo rok vyplácali vianočný príspevok k dôchodkom, tak systémové riešenie by bolo, navýšme dôchodky, primerane zvýšme dôchodky alebo tie peniaze použijme na niečo iné, užitočnejšie, ak vieme ich použiť na niečo iné, užitočnejšie. Ale ak ich chceme dať na dôchodky, tak ich pokojne dajme na dôchodky. Len primerane zvýšme aj dôchodky, ktoré každý mesiac dôchodcom vyplácame.
A ukážkové populistické opatrenie je to aj z iného dôvodu, a síce z toho, že tak ako populistické opatrenia zvyknú, tak je ho veľmi ľahko zaviesť a veľmi ťažko zrušiť. Je to možno až nemožné v našich politických pomeroch. A to teraz pokojne berte aj ako sebakritiku, pretože vianočné dôchodky v roku 2006 zaviedla prvá Ficova vláda a ani vláda strán hlásiacich sa k pravici alebo k prvému stredu v rokoch 2010 až 2012 nenabrala odvahu vianočné dôchodky zrušiť a urobiť z toho nesystémového opatrenia niečo systémové. Sebakritiku hovorím, pretože aj ja som bol vtedy poslancom a tiež som s tým nič neurobil.
A je to zároveň aj moja obava, že ak tu raz zasa budeme mať nejakú inú vládu, v ktorej nebude dominovať ľavicový alebo k ľavici sa hlásiaci SMER, ale bude zložená zo strán od stredu doprava, tak bude veľmi ťažké toto nesystémové opatrenie zrušiť. Podobne to bude asi aj s vlakmi zadarmo, ktoré opozícia kritizovala, keď boli zavádzané, ale dosť sa obávam, že ak raz budeme mať príležitosť to rušiť, bude to veľmi obťažné.
Vianočné dôchodky sú však populistickým opatrením nielen svojím obsahom, ale aj svojou formou. Ak vláda Roberta Fica, vláda, prvá vláda Roberta Fica zaviedla vianočné dôchodky ako populistické opatrenie, tak druhá vláda Roberta Fica z nich urobila populizmus na druhú. Nielenže rok čo rok dôchodcovia dostávajú vianočný príspevok miesto toho, aby rovnaké peniaze dostali každý mesiac rozrátané na dvanásť mesiacov, čo by si zrejme až tak výrazne nevšimli, a nevšimli by si, že im dobrý otecko štát alebo v tomto prípade dobrá mamička sociálna demokracia vypláca nejaký špeciálny príspevok, ale aby sme to dotiahli do dokonalosti, tak každý rok od roku 2014 prechodným opatrením dopĺňame do zákona, že zvyšujeme sumu vianočného príspevku o 12 eur a 74 centov, aby sme nezabudli na tých 74 centov. Takže nielenže dôchodcovia dostávajú vianočný príspevok, ale im to aj každý rok výdatne pripomeniem ako takú PR akciu. A nie je to jednorazové, lebo keď je to zmena zákona, tak najprv to musí ministerstvo navrhnúť, hovorí sa o tom, prebehli nejaké medzirezortné pripomienkové konania, ide to do vlády, hovorí sa o tom druhýkrát, vláda to schváli, potom to ide do parlamentu, parlament to schváli v prvom čítaní, hovorí sa o tom tretíkrát a potom to parlament schváli v druhom a treťom čítaní a hovorí sa o tom štvrtýkrát. Je to svojím spôsobom geniálne, ale tým, že sa, tým že sa ten návrh opakuje, a rovnako to bolo v roku 2014 12 eur 74 centov, v roku 2015 12 eur 74 centov a v roku 2016 12 eur 74 centov, predpokladám, že aj budúci rok a ten ďalší rok to bude 12 eur 74 centov, tak naozaj sa chcem spýtať, že ak vianočné dôchodky nemyslíte iba ako PR divadlo, tak prečo nezvýšite tú sumu o 12 eur 74 centov, predpokladám, že tento štát by si mohol dovoliť, a akurát budete mať pocit, že to treba ešte zvýšiť nad rámec tých 12 eur 74 centov, no tak sa môže k tomu vláda a parlament vrátiť.
Pokiaľ to robíte prechodnými opatreniami, tak ako to teraz robíte už tretí rok, tak to nie je nič iné ako divadlo a PR akcia vlády.
Ďakujem.

A druhý procedurálny návrh je, aby sa, aby sa o stanovisko ústavnoprávneho výboru požiadalo aj vo vzťahu k bodu 53, ktorý je návrhom novely zákona o dani z príjmov, ktorý predkladá skupina poslancov za SNS. Obsahovo ide o zhodný návrh s návrhom, ktorý na septembrovú schôdzu predložila skupina poslancov za SaS (tlač 220), o návrhu sa hlasovalo 21. septembra 2016.
Podľa § 96 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku, ak Národná rada návrh zákona neschválila, nový návrh zákona v tej istej veci môžeme podávať najskôr o 6 mesiacov odo dňa neschválenia návrh zákona. Z uznesenia ústavnoprávneho výboru č. 196 zo 16. mája 2011 vyplýva, že nemusí ísť o formálne a obsahovo totožný návrh zákona a pojem v tej istej veci je pre účely tohto ustanovenia potrebné vykladať tak, že tou istou vecou sa rozumejú tie isté právne vzťahy, ktoré upravoval neschválený návrh zákona, teraz sme nepochybne v tej istej situácii.
Takže nemôžeme o tom rokovať, lebo by to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Mám dva procedurálne návrhy.
Navrhujem, aby predseda Národnej rady stiahol z navrhovaného programu rokovania body 26, 27 a 53, a ak nestiahne, tak navrhujem, aby podľa § 146 zákona o rokovacom poriadku Národná rada rozhodla o tom, že predsedajúci rozhodne o pochybnosti o postupe podľa tohto zákona až po predchádzajúcom stanovisku ústavnoprávneho výboru.
Zdôvodňujem to tým, že o týchto troch bodoch nie je podľa môjho názoru možné rokovať podľa zákona o rokovacom poriadku a podľa jeho výkladu, ktorý už v minulosti podal ústavnoprávny výbor. Body 26 a 27 sú medzinárodné zmluvy, ktoré Národná rada už prerokovala na júnovej schôdzi, hlasovala o nich 15. júna a neschválila ich a podľa uznesenia ústavnoprávneho výboru č. 335 z 1. februára 2008 opakované hlasovanie o medzinárodnej zmluve nemá oporu v rokovacom poriadku Národnej rady. Teraz sme v rovnakej situácii.
Keďže mám ešte jeden procedurálny návrh, tak sa hlásim ešte raz.

Pán poslanec Suchánek, tak toto je presne to, čo napadá pri tejto debate aj mne. A ak sa niekomu, kto pozoruje túto rozpravu, zdá, že je akási pomalá, nedôsledná a nezáživná, možno až prispatá, tak ono to má dva dôvody.
Jeden dôvod je, samozrejme, ten, že sú tu takmer výlučne opoziční poslanci, že vládna koalícia sa na to opäť raz vykašľala, tak ako sa to deje pri mnohých návrhoch zákonov, dokonca aj pri niektorých vládnych návrhoch zákonov, že veci prejdú bez toho, aby sa k nim ktokoľvek vyjadril.
Ale ten druhý dôvod ste presne pomenovali vy vo svojom vystúpení a ten spočíva v tom, že my tu teraz vlastne diskutujeme o niečom, čo bolo aktuálne, živé, nové v júni, koncom júna, maximálne začiatkom júla. Teraz prešli tri mesiace, objavili sa nové informácie, ľudia, ktorí mali potrebu sa vyjadriť k tej téme, sa k tej téme už vyjadrili, verejnosť je už z tej kauzy unavená, už nie je schopná sledovať, čo všetko nové sa tam objaví, a teraz my tu v parlamente máme o tej téme diskutovať a tá diskusia má byť záživná, má byť taká, aby k niečomu viedla, aby to nebola len čistá formalita. Ale takto sa naozaj nedá diskutovať o aktuálnych veciach štvrťroka po tom, ako sa aktuálnymi stanú.

Vážená pani poslankyňa Flašíková-Beňová, ďakujem vám, že ste sa zapojili do diskusie a do rozpravy o odvolávaní premiéra Fica aspoň takto na diaľku. Vy viete, že ja nie som teda zrovna váš fanúšik a mám k vám mnohé výhrady, ale s mnohými vašimi konštatovaniami sa nedá než súhlasiť a naozaj sú trefné, čo sa týka súčasnej situácie.
Pán poslanec Rajtár tu upozornil na to, že to, čo charakterizuje správanie sa vládnej koalície v debatách, v politických debatách, ktoré patria k demokratickému politickému životu, je zbabelosť. Bohužiaľ, je to to správne slovo. A dnes sme to videli v krištáľovo čistej podobe, keď si pán premiér Fico povedal, čo chcel, pred plnou sálou, pred svojimi ministrami, pred svojimi poslancami, ktorí tu boli nastúpení v tak neobvyklej miere, ako snáď bývajú len pri hlasovaní a pri jeho prejavoch, a na záver svojho prejavu vás všetkých vyzval, aby ste odišli. A vy ste poslušne všetci odišli.
Žiaľ, je to úplne bežné, a teda najmä v tomto volebnom období, že pán premiér Fico sa takto správa, že si povie, čo chce, nabrýzga na opozíciu a potom sa zdvihne a nieže by mal tú slušnosť, že by odpovedal na reakcie, ktoré prídu na jeho vystúpenie, on si tie reakcie dokonca ani nevypočuje. A toto správanie je podľa mňa v rozpore s duchom demokracie, s tým, ako sa má správať slušný politik v demokratickej krajine v demokratickom parlamente.