Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

22.11.2016 o 14:28 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 22.11.2016 14:28 - 14:36 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vo svojom vystúpení sa budem venovať tomu, čo máme na programe, teda návrhu na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona, ktorým sa majú zmraziť platy poslancov Národnej rady, prezidenta, členov vlády a ďalších verejných funkcionárov, a teda tomu, či existujú, alebo neexistujú dôvody na skrátené legislatívne konanie.
Zákon o rokovacom poriadku pozná viac dôvodov, pre ktoré možno rokovanie o návrhu zákona skrátiť. Jedným z ich je hrozba značných hospodárskych škôd. To uvádza zákon o rokovacom poriadku, a to nepochybne v zmysle zákona je dôvod pre skrátenie legislatívne konanie. V zdôvodnení, ktoré sme si vypočuli od pána ministra alebo sme si mohli aj prečítať v písomnom zdôvodnení, ktoré schválila vláda, sa tvrdí, že hrozia štátu značné hospodárske škody a to je dôvod, prečo by sme mali tento návrh zákona prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní.
Tak sa teda pozrime, čo rieši zákon, ku ktorému sa má skrátiť legislatívne konanie. Rieši - ešte raz - zmrazenie platov poslancov Národnej rady, prezidenta Slovenskej republiky a členov vlády Slovenskej republiky a ďalších verejných funkcionárov na budúci rok. Vláda navrhuje parlamentu, aby skrátil legislatívne konanie, lebo hrozia značné hospodárske škody. Inak povedané, ak by poslanci Národnej rady, prezident a členovia vlády dostávali budúci rok plat, ktorý predpokladá zákon, vznikli by štátu značné hospodárske škody. Ešte inak povedané, vláda teda tvrdí, že platy poslancov, plat prezidenta a platy členov vlády sú v podstate hospodárska škoda. A keď my teraz zahlasujeme alebo tí z vás, ktorí zahlasujú za ten návrh, sa stotožnia s tvrdením, že platy poslancov i členov vlády, prezidenta a ďalších verejných funkcionárov sú hospodárska škoda pre štát.
V čom by tá hospodárska škoda mala spočívať? To sme sa ani z vystúpenia pána ministra, ani z písomného zdôvodnenia, ktoré schválila vláda, nedozvedeli. Bola to taká povinná jazda, nemá vláda zrejme potrebu to nejako bližšie zdôvodňovať, jediné, čo som na túto tému našiel, je, že "návrh reaguje na súčasnú ekonomickú situáciu a stav verejných financií", a ešte inými slovami to isté, "naliehavosť prijatia návrhu právnej úpravy vyplýva zo súčasnej ekonomickej situácie a je v záujme konsolidácie verejných financií".
Tak ako teda, pán minister, pýtam sa, je ekonomika naozaj v takom zlom a krízovom stave, sme v kríze, verejné financie sú rozvrátené? Ale to je v rozpore s tým, čo počúvame vždycky, keď sa vyjadrujete k stavu ekonomiky a k stavu verejných financií. Veď vy, iní predstavitelia vlády, iní predstavitelia SMER-u sa nám tu predsa v každom druhom vystúpení snažíte nahovoriť, ako ekonomika rozkvitá, rozvíja sa, rastie, ako sa zlepšujú všetky ekonomické parametre, ako nás chváli Európska únia, ako nás chvália medzinárodné inštitúcie, ako sa všetci zhodujú na tom, že Slovenská republika dosahuje pokrok, zlepšujú sa verejné financie, zlepšuje sa stav ekonomiky. Ja v tom vidím zjavný rozpor a bol by som rád, keby ste mi a nám to mohli vysvetliť, ako to teda je. Zlepšuje sa stav ekonomiky a zlepšuje sa stav verejných financií, ale v tom prípade neplatí to zdôvodnenie, ktorým vláda odôvodňuje skrátené legislatívne konanie, alebo naozaj máme vážny a zlý stav ekonomiky a zlý stav verejných financií? Áno, v tom prípade by asi boli nejaké dôvody pre skrátené legislatívne konanie, len nám už potom, prosím, nehovorte, že v ako dobrom stave je ekonomika a verejné financie.
Keď prejdem do vážnejšej roviny, tak som podobne ako kolegovia, ktorí vystúpili predo mnou, hlboko presvedčený, že neexistujú dôvody pre skrátenie legislatívneho konania, teda také dôvody, ktoré pozná zákon o rokovacom poriadku. Dovoľujem si vysloviť poľutovanie, že parlament neschválil môj procedurálny návrh, aby sme požiadali ústavnoprávny výbor, aby sa vyjadril k tomu, či tie dôvody existujú, alebo nie. Lebo som presvedčený, že na pôde ústavnoprávneho výboru by mohla na túto tému prebehnúť vecná diskusia, nie plamenné prejavy a rečnenie o samotnom zákone, nie o tom, či sú, alebo nie sú dané právne dôvody pre skracovanie legislatívneho konania.
Zároveň vyslovujem poľutovanie nad tým, že pán predseda Národnej rady nepridelil návrh na skrátenie legislatívneho konania aj ústavnoprávnemu výboru. A potom mu dávam ako taký tip do budúcnosti, že keď sa budeme nabudúce baviť o nejakom návrhu na skrátené legislatívne konanie, tak výbor, ktorý by o tom mal rokovať ešte predtým, ako bude o tom rokovať plénum parlamentu, je ústavnoprávny výbor. Lebo tie dôvody nie sú vecné, čiže vyjadriť sa k nim, to nie je vecou gestorského alebo vecne príslušného výboru, tie dôvody, či sú, alebo nie sú naplnené dôvody pre skracovanie legislatívneho konania, by mali byť posudzované z hľadiska právneho, a to je predovšetkým kompetencia ústavnoprávneho výboru.
Čiže si myslím, že teraz to už ústavnoprávny výbor riešiť nebude, lebo predpokladám, že o piatej plénum sa prikloní k právnemu názoru, že treba skrátiť legislatívne konanie a bude tá vec, žiaľ, vyriešená.
Keďže však tie dôvody podľa môjho názoru nie sú naplnené, dávam týmto procedurálny návrh, aby sme vrátili návrh na skrátené legislatívne konanie navrhovateľovi na dopracovanie.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.11.2016 14:25 - 14:26 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Beblavý, zaujalo ma to tvoje prirovnanie PR, ktoré si teraz robí vláda so zmrazovaním platov poslancov a ďalších verejných funkcionárov, s PR, ktoré si každoročne robí zvyšovaním vianočných dôchodkov. Ale teda keď sme pri tejto paralele, tak čo sa týka zmrazovania platov poslancov, tak ešte stále má značné rezervy. Pretože keď sa zvyšujú vianočné dôchodky každoročne miesto toho, aby sa to spravilo jednorazovo, tak najprv s tým návrhom príde ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, potom druhýkrát to schváli vláda, tretíkrát to schváli parlament v prvom čítaní a na ďalšej schôdzi to schváli parlament v druhom a v treťom čítaní. Čiže celkovo má toto PR štyrikrát. Keď sa zmrazujú platy poslancov navyše v skrátenom legislatívnom konaní, tak to prehrmí v priebehu pár dní. Čiže pokiaľ chce vláda pokračovať v takomto prístupe, tak dobromyseľne dávam radu, že keď to chcete ešte vylepšiť, no tak to vylepšite, nedávajte to do skráteného konania, robte k tomu pripomienkové konanie, bude sa o tom hovoriť, bude sa o tom hovoriť dlhšie, budete slávni dlhšie.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 22.11.2016 13:14 - 13:15 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Mám dva procedurálne návrhy podľa § 146 zákona o rokovacom poriadku, oba sa týkajú návrhov na skrátené legislatívne konanie, čiže bodov 44 a 33 podľa návrhu programu. Navrhujem, aby predseda Národnej rady požiadal ústavnoprávny výbor o zaujatie stanoviska, či sú splnené dôvody na postup podľa § 89, teda na skrátené legislatívne konanie, a aby Národná rada hlasovala o týchto bodoch programu až potom, čo ústavnoprávny výbor zaujme v týchto dvoch veciach stanovisko.
Tento návrh zdôvodňujem tým, že mám pochybnosť, či sú splnené dôvody na postup podľa § 89, teda na skrátené legislatívne konanie o týchto dvoch návrhoch zákona, resp. nemám žiadnu pochybnosť, že reálne tie dôvody nie sú splnené.
Žiadam o týchto dvoch návrhoch hlasovať samostatne. Čiže... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.10.2016 16:34 - 16:35 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Chcel by som vyjadriť poľutovanie, že tu v tejto chvíli nie je predseda Národnej rady pán Danko, ktorý presadil novelu rokovacieho poriadku s odôvodnením, že chce, aby tento parlament mal nejakú úroveň, aby sme sa nemuseli zaňho hanbiť. No tie veci, ktoré boli ošetrované v novele rokovacieho poriadku, žiadne takéto problémy nespôsobovali. Mal by tu teraz byť a mal by sa vyjadriť k tomu, čo tu zaznelo a zaznieva, lebo ja sa za slovenský parlament takto zložený a za takýchto poslancov hanbím, hlboko sa za nich hanbím. Môžeme ľudí kritizovať a nielen ľudí v tejto, v tejto rokovacej sále, za ich názory, za ich činnosť, aktivity. To je v poriadku. Ak máte potrebu ich urážať, tak ich urážajte. Ale však vy sa tu vyjadrujete o Romane Schlesinger ako o niekom, kto nie je človek. Vy sa o živej ľudskej bytosti vyjadrujete, ako o nejakej veci. Čo si to dovoľujete?!
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.10.2016 16:13 - 16:15 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem. Pán poslanec Kotleba, tú výhradu, že si neviete predstaviť lobing ako nekorupčnú aktivitu, by ste mali adresovať vášmu partnerskému poslaneckému klubu, ktorý prichádza s návrhom zákona o lobingu a v dôvodovej správe sa uvádza, že je to legitímna aktivita, s čím ja teda súhlasím. A ak si vy neviete predstaviť, že niekto príde napríklad za poslancom a snaží sa ho o niečom presvedčiť a musí k tomu používať korupčné aktivity, tak ja si to veľmi dobre predstaviť viem. Napríklad na základe argumentov a presviedčania nejakým vysvetlením, že v čom je napríklad nejaký návrh zákona alebo pozmeňovák dobrý, ako by to prospelo spoločnosti, prírode, ľuďom, ak si to neviete predstaviť, tak je to pre mňa zvláštne, že existuje niekto taký, kto si vie predstaviť, že presviedčať sa dá iba prostredníctvom korupcie.
Pán poslanec Mazurek, to ohradzovanie sa voči označeniu fašista, jednak tomu nerozumiem po tom, čo váš predseda povedal v rozprave o neslovanskom vzhľade pánov Mesežnikova, Samsona a Gála, čo je fašizmus ako vyšitý. Ale dobre, tak skúsim vám vysvetliť ten rozdiel. Je úplné, úplne niečo iné, ak niekto v rozprave v parlamente, v článku, na sociálnej sieti niekoho označí za fašistu a je rozdiel a zásadný rozdiel, ak niekto zákonom prinúti ľudí, aby nosili na hrudi žltú hviezdu, aby ich mal pekne označených predtým, ako ich pošle do plynu. Uznajte, že medzi tými vecami je rozdiel.
Ja, samozrejme, viem, že v Spojených štátoch aj v Izraeli je takáto legislatíva. V Spojených štátoch ju prijímali tesne pred druhou svetovou vojnou. Izrael je v permanentnom vojenskom konflikte, terorizmus je tam skoro každodennou záležitosťou. Ak vy vnímate, že toto je situácia na Slovensku, tak ja situáciu na Slovensku vidím úplne inak a tú inšpiráciu ste mali skôr v ruskom zákone, ako v americkom a izraelskom.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 27.10.2016 15:53 - 16:05 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, kolegovia, máme spoločnú rozpravu k dvom zdanlivo nesúvisiacim návrhom zákonov. K novele zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby a k návrhu nového zákona o lobingu.
Majú tieto dva návrhy niečo vôbec spoločné? No majú. Spája ich konšpiračné videnie sveta a nevraživosť voči mimovládnym organizáciám. Fašisti prichádzajú s návrhom označovať neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, ktoré poberajú podporu zo zahraničia, ako zahraničných agentov. Je to návrh zlý a hlúpy. Nie je za tým nič iné, než paranoja fašistov a ich tradičná túžba onálepkovať si nepriateľov. Ich duchovní predchodcovia počas druhej svetovej vojny značkovali Židov žltými hviezdami. Oni teraz túžia označiť mimoriadne, mimovládne organizácie nálepkou "Pozor, zahraničný agent!" Dúfam, že som označený správne v duchu vašich predstáv.
Myslím, že týmto hlúpym návrhom nemá väčší zmysel sa bližšie zaoberať, okrem toho, že je hlúpy a zlý, je aj veľmi zle a hlúpo naformulovaný. Týka sa totiž neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne prospešné služby, ale to, ako už iste viete, nie sú všetky neziskové mimovládne organizácie, je to iba jedna z právnych foriem, oveľa rozšírenejšie sú napríklad občianske združenia a existujú nadácie, neinvestičné fondy, ale chápem, znie to tak, že neziskové organizácie, no tak začneme s nimi. Zaregistroval som, že sa vyhrážate tým, že príde rad aj na ostatné formy.
Spackané je to aj z hľadiska toho, že sa to zameriava práve na tú právnu formu, ktorá sa viac ako iné venuje veciam ako poskytovanie zdravotnej starostlivosti, poskytovanie sociálnej pomoci a humanitárna starostlivosť, vzdelávanie, výchova, tvorba a ochrana životného prostredia. Naozaj neviem si veľmi spomenúť na nejakú neziskovú organizáciu poskytujúcu všeobecne prospešné služby, ktorá by bola objektom vášho záujmu, ktorá by robila tie veci, ktoré pri zdôvodňovaní či už vy alebo kolega Krajniak vyčítajú mimovládnym organizáciám. To sú obvykle občianske združenia. Pretože právna forma neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne prospešné služby je pomerne komplikovaná na prevádzku a vyžaduje naozaj vysokú mieru transparentnosti a zverejňovania údajov, vrátane finančných zdrojov.
Ale áno, ak by tento návrh prešiel, viaceré z týchto organizácií, keďže získavajú na svoju činnosť podporu aj zo zahraničia, sa budú musieť označovať ako "pozor, zahraničný agent". Organizácia venujúca sa sociálnym službám, zdravotníctvu, či ochrane životného prostredia. Gratulujem! Teda negratulujem, lebo predpokladám, že tento návrh nikto príčetný v tejto snemovni nemôže podporiť, a teda skončí a zhasne dnešným hlasovaním.
Politická rodina pána Kollára prichádza s prepracovanejším konceptom, a tu musím povedať, že samotný zámer upraviť legislatívne lobing považujem za úplne legitímny. Lebo lobing nie je korupcia. Lobing je legitímna činnosť, snaha ovplyvňovať, snaha ovplyvňovať rozhodovanie orgánov verejnej moci, legislatívu, činnosť samospráv, činnosť vlády. Je to v poriadku, aj keď vo vedomí ľudí to veľmi často splýva, lobing a korupcia. Dáva sa medzi tým rovnítko.
Na rozdiel od pána poslanca Krajniaka som hlboko presvedčený, že ľudia majú právo podieľať sa na správe vecí verejných nielen tým, že si založia politickú stranu alebo do nejakej vstúpia a raz za štyri roky sa uchádzajú o moc alebo raz za štyri roky vhodia do urny volebný lístok. Myslím si, že ľudia majú právo sa vyjadrovať k tomu, čo sa deje v spoločnosti a v politike a snažiť sa to ovplyvniť, aj keď nemajú volebný mandát. Rozhodovať majú, samozrejme, že tí, ktorí sú zvolení a ktorí ten mandát majú, ale právo vyjadrovať sa nemožno nikomu uprieť.
Oproti tomu korupcia je podplácanie, čiže snaha o získanie nejakých neodôvodnených výhod na úkor iných ľudí, na úkor spoločnosti, štátu alebo nejakého verejného záujmu. Korupcia má svoju právnu úpravu, korupcia je upravená v Trestnom zákone a napĺňa skutkovú podstatu viacerých trestných činov.
Má teda mať lobing svoju právnu úpravu? Možno by to pomohlo, aby korupcia a lobing začali byť rozlišované aj vo vedomí spoločnosti. A tie úvahy o tom, že by sa legislatívne mal upraviť lobing, sa tu vedú už dlho, dlhé roky. Ja sám som sa prvýkrát s týmto názorom stretol približne pred 15 rokmi od amerických bývalých lobistov, ktorí pôsobili v rámci jednej americkej mimovládky a istý čas fungovali aj na Slovensku a snažili sa presvedčiť, že bolo by dobré prijať legislatívnu úpravu lobingu aj na Slovensku. A aj mne sa tá, mne sa tá úvaha a zámer zdali vtedy zaujímavé a uvažoval som príležitostne o tejto téme a vytváral si na ňu názor.
Ale musím povedať, že po pomerne dlhých úvahách u mňa prevažujú skôr pochybnosti, či by takáto právna úprava bola vhodná pre slovenské pomery. Viem, že v Spojených štátoch a v jednotlivých štátoch Spojených štátov a aj v iných krajinách majú zákon o lobingu, ale nemyslím si, že je vhodné mechanicky prenášať skúsenosti zo Spojených štátov na Slovensko. Situácia totiž nie je identická, ani forma lobingu, možno s pár výnimkami. Tu nemáme profesionálnych lobistov, ktorí by sa lobingu, tomu skutočnému lobingu, nie korupcii, venovali nejako systematicky, pravidelne, stále. Skôr ide o príležitostné vyjadrovanie sa k veciam verejným, ktoré sa ľudí týkajú či už na miestnej úrovni, regionálnej, celoštátnej a navyše takýmto spôsobom upraviť lobing v krajine, kde máme jeden z lobingov zakotvený na najvyššej možnej inštitucionálnej úrovni, a teraz hovorím o tripartite, kde odbory a zamestnávatelia môžu lobovať skoro ku všetkému.
A obávam sa, že keby sme schválili zákon o lobingu, či už tento alebo nejaký iný, tak s veľkou pravdepodobnosťou by to dopadlo tak, že by sme sformalizovali a sťažili fungovanie tým, ktorí robia ten lobing slušným a korektným spôsobom, zaťažili ich a nejako by sme tým nepomohli odlíšiť ho od korupcie alebo jasnejšie postihovať korupciu a že by to s veľkou pravdepodobnosťou dopadlo tak, ako s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu na kontrolu verejných, zamedzení rozporu záujmu verejných funkcionárov, ktorý tiež je na prvý pohľad dobrá a prospešná norma, ale v realite veľmi často to vyzerá tak, že sa drastickými pokutami postihujú verejní funkcionári, ktorí sa o dva dni oneskorili s podaním nejakého oznámenia alebo zabudli, že majú nie zrušenú, ale iba prerušenú živnosť a tá sa im obnovila, alebo zabudnú v oznámení uviesť nejaký pozemok, ktorý zdedili po starej mame a dostávajú za to veľké pokuty, hoci reálne tým žiadny verejný záujem neohrozujú a ten reálne ohrozený verejný záujem nebýva týmto zákonom postihnutý. Nejako si nespomínam na verejného funkcionára, ktorý by naozaj bol vo vážnom konflikte záujmov, v reálnom konflikte záujmov a tento zákon by mu niečo extra zlé spravil. Čiže aj tuto by to asi skončilo postihovaním nejakým formálnych pochybení. Nijako by to neznížilo ani neovplyvnilo korupciu a ani tomu rozlíšeniu by tu neprospelo.
A tu sa teda dostávam k tomu, ako ten návrh zdôvodňujete. Stačí počúvať, čo hovoríte na sociálnych sieťach alebo vo vystúpení v rozprave. Mrzia ma predovšetkým tie motívy, teda je za tým zjavne to isté, čo navrhujú Kotlebovci. Je to akási snaha postihnúť tie zlé, zlé mimovládne organizácie. Tentoraz nie neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, ale občianske združenia. A to, bohužiaľ, aj vzhľadom na formu toho zákona, ale to, čo ho sprevádza, v mojich očiach robí z neho nie legitímny podnet do diskusie o úprave lobingu, ale čosi podobné, ako je návrh fašistických poslancov. Jedni hovoria o zahraničných agentoch, druhí o lobistoch. V jednom zákone sa spomína ústredný register, v druhom centrálny zoznam. Ale v podstate ide o to isté, onálepkovať určitú skupinu mimovládnych organizácií, ktoré predkladateľom jedného či druhého návrhu z určitých dôvodov ležia veľmi hlboko v žalúdku.
Oba návrhy predpokladajú sankcie, pokuty až po zrušenie tej organizácie. Kotlebovci si zobrali na starosť neziskové organizácie poskytujúce verejnoprospešné služby a tak, ak by bol ten zákon schválený, tak by toto bolo ošetrené. Vy ste si zobrali občianske združenia, až to vyzerá, ako by ste to mali dopredu pekne podelené, čo nepredpokladám, ale, ale budí to ten, budí to ten dojem. Ešte ste si možno mali niekoho nájsť, aby sa postaral o nadácie a neinvestičné fondy a mali by ste to už skoro pekne pokryté.
Som presvedčený, že oba návrhy sú útokom, ako to povedal aj pán poslanec Kresák, proti slobodnej občianskej spoločnosti. Jeden vzhľadom na svoju podstatu, druhý vzhľadom na svoj konkrétny obsah a rétoriku, ktorá ho sprevádza. A v konečnom dôsledku je to vlastne jedlo v jednom, ako k obom návrhom, si myslím, že poslanci by sa mali postaviť rovnako, buď oba návrhy podporiť alebo oba návrhy odmietnuť. Ako je zrejmé z môjho vystúpenia, ja spravím to druhé.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.10.2016 15:52 - 15:52 hod.

Ondrej Dostál
Ďakujem pánu poslancovi Kotlebovi za to, že pomáha robiť veci jasnejšími. Jeho poznámka o neslovanskom vzhľade pánov Mesežnikova, Samsona a Gála len potvrdzuje to, čo všetci vieme. Ak sa niekto, ak niekto vyzerá ako fašista, rozpráva ako fašista a správa sa ako fašista, tak to asi bude mokačka, určite nie fašista.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 27.10.2016 12:58 - 12:59 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani podpredsedníčka, otvore, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.10.2016 19:49 - 19:51 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem obom kolegom za reakcie. Ja súhlasím s tým, že môže sa zdať, že pridávanie nových povinností zverejňovať ďalšie a ďalšie veci je vnímané ako ďalšia byrokracia, ale v konečnom dôsledku som presvedčený, že to uľahčuje fungovanie nielen občanom, odborníkom, ľuďom, ktorí sa chcú dopátrať k nejakým informáciám, či už štatistického, alebo iného charakteru, alebo chcú tie informácie nejakým spôsobom spracovávať a využívať, ale umožňuje a zlepšuje to aj fungovanie samotnej verejnej správy a tých dotknutých úradov. A možno nielen tým, že sú pod väčšou kontrolou a musia si dávať viacej pozor, ale aj z hľadiska nejakého dobromyseľného výkonu.
Keď si, kolega Jurzyca, spomenul ceny cétečiek, no tak nie všetci chcú vymýšľať nejaké divné schémy pri kúpe cétečiek, ktorých výsledkom je, že sa cétečká kupujú za predraženú cenu. Ale nepochybujem o tom, že mnohí to robia úprimne a snažia sa, snažia sa nakúpiť čo najlepšie cétečko za čo najlepšiu cenu. A ak by mali napríklad tento typ informácií, prehľad o cenách cétečiek, ktoré boli nakupované v predchádzajúcom období inými inštitúciami, tak by im to mohlo zjednodušiť situáciu a pomôcť to aj samotným úradom. A podobne je to aj v iných prípadoch.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 26.10.2016 19:24 - 19:46 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážená pani predkladateľka, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil k návrhu novely infozákona, ktorú predkladá naša opozičná kolegyňa.
Sme v trochu zvláštnej situácii, že na programe tejto schôdze máme dva návrhy novely infozákona. Oba sú poslanecké, oba sú opozičné, oba sú z radov spolupracujúcich opozičných poslaneckých klubov, čo beriem ako miernu sebakritiku, že by sme mali zlepšiť vzájomnú komunikáciu a spoluprácu pri predkladaní návrhov, aby podľa možnosti aspoň sme nedávali novely podobné alebo rovnaké, alebo teda novely toho istého zákona na rovnakú schôdzu.
V tomto prípade, na rozdiel od minulej schôdze, kde sme boli v podobnej situácii ohľadom novely zákona o štátnej správe v školstve a v školskej samospráve, tie návrhy, ktoré predkladá skupina poslancov, ktorej som členom, a návrhu novely pani poslankyne Remišovej, tá navrhovaná úprava je odlišná, ale myslím si, že obe novely idú tým istým smerom a ten smer je väčšia transparentnosť vo fungovaní verejnej správy, väčšie a efektívnejšie zverejňovanie informácií. A preto aj v mene svojom, aj v mene kolegov, s ktorými sme navrhli novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, by som chcel predovšetkým vyjadriť podporu návrhu novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý predkladá kolegyňa Veronika Remišová, a povedať, že budeme hlasovať zaň. Ja teda určite a som si istý, že aj všetci kolegovia.
To, že prichádzame na túto schôdzu s dvoma návrhmi novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám, súvisí možno aj s tým, že v zákone o slobodnom prístupe k informáciám je pomerne veľa vecí, ktoré by sa mohli a mali zmeniť a vylepšiť. Uznáva to prakticky každý. Uznáva to verejná správa, úrady, samospráva aj štátna správa, ktoré sa potýkajú v praxi s problémami, ktoré súvisia s uplatňovaním toho zákona, ale uznávajú to aj aktívni občania, mimovládne organizácie, zahraniční agenti, ako by povedali kolegovia fašisti, ktorí zase narážajú na nedostatky a nedokonalosti zákona o slobodnom prístupe k informáciám z tej opačnej strany, z hľadiska možnosti jeho uplatňovania. A teda je logické, že aj jedna, aj druhá strana sa snažia zákon zmeniť.
Otvárať infozákon je vždycky, ako otvárať Pandorinu skrinku. A napriek všetkým jeho nedostatkom, taký, aký je, je lepší, ako by mohol byť, to je tak od úplného samého začiatku od schválenia toho zákona, keď prešla verzia, ktorú navrhol Ján Langoš, a nie tie alternatívne návrhy, ktoré neboli až tak dotiahnuté. A že prešiel práve v tejto podobe, možno to bola len historická zhoda okolností, ale vďaka za ňu. A vždy keď bol otvorený zákon o slobodnom prístupe k informáciám potom v tom neskoršom období, tak bolo potrebné byť na pozore, lebo nielen to, čo vláda navrhla v medzirezortnom pripomienkovom konaní, ale aj to, čo sa dostávalo alebo hrozilo, že sa dostane do zákona o slobodnom prístupe k informáciám v priebehu jeho prerokovania v Národnej rade, mohlo zákon o slobodnom prístupe k informáciám zhoršiť a spraviť ho menej kvalitným a menej ústretovým k občanom. To, že by sa to zmenilo opačným smerom, teda smerom k väčšej transparentnosti, sa v priebehu rokovania, v priebehu diskusií, rozpravy, prvých a druhých čítaní stávalo málokedy.
Napriek tomu aj my sa usilujeme ten zákon zmeniť. A aby som pomenoval aspoň niektoré z tých problémov, ktoré v zákone existujú a ktoré možno v budúcnosti by bolo dobré opraviť, jedno z nich je to, čo rieši náš návrhy novely, a teda predĺženie zverejňovania, povinne zverejňovaných zmlúv, faktúr a objednávok z piatich na 10 rokov. Je to niečo, čo má vláda vo svojom programovom vyhlásení, je to niečo, čo treba urobiť od 1. januára. Inakšie nám tam vznikne diera, keď budú môcť byť nejaké už zverejnené zmluvy, faktúry a objednávky stiahnuté z internetu. Ale priznám sa, že z našej strany je to kompromis, lebo nevidím žiadny vecný dôvod, technický, organizačný, finančný, ktorý by bránil tomu, aby raz zverejnené informácie, v tomto prípade raz zverejnené zmluvy, objednávky a faktúry boli zverejnené natrvalo. Nie na 5 rokov, na 10 rokov, na 20 rokov, ale natrvalo. Argumenty typu, že nemajú povinné osoby dostatočné kapacity na serveroch, sú v dnešnej dobe úplný nezmysel. Preto ja by som bol radšej, keby sa dokázala táto snemovňa zhodnúť na tom, že bude to natrvalo alebo povedzme že na 20, 30 rokov, ako na tých 10 rokov. A keď nie, tak budem rád, ak sa dohodneme aspoň na tých 10 rokoch, prinajmenšom si vytvoríme päťročné obdobie na to, aby sme to ešte ďalej predĺžili.
Potom je ďalší okruh problémov, ktoré sú v zákone a ktoré sa týkajú napríklad zverejňovania informácií a materiálov, ktoré sú určené na rokovanie zastupiteľstva. Myslím teraz zastupiteľstvá obecné, mestské, miestne a krajské. V súčasnosti neexistuje nejaká špecifická úprava, existuje iba odkaz na to, že sa zverejňujú podobné veci, ako zverejňuje Národná rada, čiže má sa tam použiť nejako analógia. A, samozrejme, že Národná rada zverejňuje návrhy zákonov, čo ale vedie k tomu, že samosprávy nie sú povinné zverejňovať všetky materiály, ktoré prerokúvajú. Pri niektorých to povinne stanovuje zákon, či už zákon o slobodnom prístupe k informáciám, alebo nejaké osobné zákony, napríklad zákon o obecnom zriadení, ktorý hovorí o tom, že návrh všeobecne záväzného nariadenia musí byť zverejnený pred jeho schválením na dobu minimálne 15 dní, rovnako aj po jeho zverejnení návrh rozpočtu a podobne. Ale to je naprosto nedostatočné, pretože tie materiály alebo tie informácie, ktoré takýmto spôsobom obce povinne zverejňujú, sú absolútne menšinové, tvoria, nechcem povedať, že úplne zanedbateľný zlomok, ale tvoria len veľmi malú časť toho, o čom zastupiteľstvá rokujú a rozhodujú a čo obyvateľov dotknutých obcí, miest a regiónov zaujíma aj sa ich dotýka.
Preto by napríklad bolo správne, aby povinne zverejňované boli všetky informácie, ktoré idú do zastupiteľstva, všetky materiály, nielen návrhy uznesení, schválené uznesenia, ale aj materiály, ktoré sú prerokovávané, pretože samotný návrh uznesenia častokrát je absolútne nič nehovoriaci v tej chvíli a už nehovoriac o tom, keď sa to stane alebo keď si človek chce dozadu vyhľadať nejaké informácie.
Rovnako by malo byť správne doplnenie do toho zákona, že sa budú zverejňovať materiály nielen, ktoré idú na rokovanie samotného zastupiteľstva, ale aj na rokovanie jeho poradných orgánov, teda napríklad obecnej rady alebo komisií, ktoré sú vytvorené pri zastupiteľstvách. A mala by sa predĺžiť lehota, ktorá v tejto chvíli je minimálna. Je tam iba trojdňová lehota, keď musí byť zverejnený návrh uznesení alebo návrh programu rokovania zastupiteľstva, čo je častokrát nedostatočné pre samotných poslancov, nie pre občanov, ktorí to nemajú povinnosť sledovať na takejto krátkej báze.
Ďalší okruh problémov sa týka vyššej úrovne, a teda ešte sa vrátim k tým samosprávam. Samozrejme, že mnohé samosprávy toto už dnes robia. Mnohé samosprávy dobrovoľne, samy od seba zverejňujú tento typ informácií, ktoré sa týka rokovaní zastupiteľstva. Ale otázka je, že prečo by to nemalo byť stanovené ako povinnosť v zákone, prečo sa máme spoliehať na to, že je to dobrá vôľa samospráv alebo že je to tam zaužívaný zvyk, ktorý častokrát ani nie je výsledkom dobrej vôle samospráv, ale nejakého tlaku zo strany občianskej verejnosti, zo strany aktivistov alebo zo strany nejakej skupiny komunálnych poslancov, ktorým na tom záležalo. A tá väčšina, častokrát taký príbeh bol, najprv sa tomu bránila, považovala to za nezmyselné a nakoniec to pustila a dnes to už všetci považujú za samozrejmé. Ale bývali to zápasy.
A zákony nie sú písané primárne do dobrého počasia, ale do zlého počasia. To znamená, že mali by vytvárať prostredie pre to, aby transparentné boli nielen tie samosprávy, ktoré chcú byť transparentné samé od seba, ale aj tie, ktoré sa tomu dosiaľ bránia.
Druhý okruh, o ktorom by som chcel hovoriť, je zverejňovanie pripomienok k vládnym materiálom. Na úrovni tvorby právnych predpisov je ten proces upravený zákonom o tvorbe právnych predpisov. A v rámci medzirezortného pripomienkového konania, samozrejme, že pripomienky sú zverejňované, ale potom materiál prejde poradnými orgánmi vlády, prejde až do vlády a výstupom je, že vláda schváli materiál alebo ho neschváli, alebo ho schváli s pripomienkami. Pričom tá informácia, aké to boli pripomienky, kto ich navrhol, ale teda hlavne aké to boli pripomienky a ako zmenili ten materiál, ktorý prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním, nie je celkom jasné. Čiže opäť bola by to drobnosť, že by sa okrem materiálov a uznesení zverejňovali aj schválené materiály, teda schválené pripomienky k textom materiálov a uznesení vlády.
Ďalšia vec sa opäť týka samosprávy, týka sa kontroly samosprávy prostredníctvom kontroly či už hlavným kontrolórom, alebo Najvyšším kontrolným úradom, alebo Úradom pre verejné obstarávanie, kontroly zákonnosti, činnosti samosprávy prostredníctvom prokurátora. Tieto informácie tiež slušné a korektné samosprávy obvykle zverejňujú, ale nie všetky samosprávy sa takto správajú a – či už bez zlého úmyslu, alebo so zlým úmyslom – tento typ informácií nezverejňujú. Opäť si myslím, že ide o vec, ktorú by obyvatelia daných obcí mali mať k dispozícii a mali by byť povinne zverejňované, pretože nielen napríklad všeobecne záväzné nariadenie je dôležité pre obyvateľov obce a pre to, čo môžu robiť na území obce, ale napríklad aj protest prokurátora voči tomu nariadeniu, to, či zastupiteľstvo vyhovelo alebo nevyhovelo protestu. A ak nevyhovelo, tak ak sa prokurátor obrátil na súd so žalobou, tak aj tá žaloba a potom, samozrejme, že výsledok tej žaloby, veci, ktoré by mali byť úplne samozrejme zverejňované. Rovnako aj tie kontroly, lebo tie hovoria veľa o tom, ako samospráva funguje, ale teda nielen v podobe nejakých súhrnných správ, ktoré hlavný kontrolór predkladá na zverejnenie, teda na prerokovanie v zastupiteľstve, ale všetkých kontrol, ktoré sú, ktoré sa týkajú danej obce, či už to robí vlastný kontrolór, alebo nejaká externá kontrola.
Ďalšou veľkou témou, ktorá bola aj predmetom úvah o zmene zákona, je povinné zverejňovanie sprístupnených informácií. Deje sa totiž to, že občania a fyzické osoby, právnické osoby majú možnosť žiadať o informácie a verejná správa má nejakú prácu s tým, že tie informácie niekde zhromaždí a poskytne ich. A ak by sa tieto informácie, ktoré už raz boli sprístupnené na žiadosť, povinne zverejňovali, tak by to bol krok k väčšej transparentnosti, a teda by to bolo v záujme občanov, že tú informáciu by si vedeli sami dohľadať na webe, ale zároveň by to aj tú povinnú osobu odbremenilo, pretože ak by tie informácie boli zverejnené prehľadným spôsobom, v ktorom je možno vyhľadávať napríklad prostredníctvom tém, tak jednoducho by sa menej žiadateľov na nich obracalo s otázkami, pretože by si dokázali sami tú informáciu nájsť na internete. A tá informácia existuje, keďže už raz bola poskytnutá. A aj v prípade, že by si to ten žiadateľ nedokázal nájsť sám na webe, tak ak je tá informácia už raz zverejnená, tak pre povinnú osobu, teda pre úrad, je oveľa jednoduchšie odkázať žiadateľa na informáciu, ktorá je už zverejnená na webe, napríklad prostredníctvom odpovede na inú žiadosť o sprístupnenie informácie, ako nanovo tú informáciu vyrábať a posielať mu ju ako osobitnú odpoveď. A, samozrejme, že zákon o slobodnom prístupe k informáciám umožňuje poskytnúť informáciu aj spôsobom, že sa odkáže na zverejnenú informáciu.
Ďalšou vecou, o ktorej dokonca sa uvažovalo aj v predchádzajúcom volebnom období v rámci prípravy novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorá prebehla na ministerstve spravodlivosti, je otázka zverejňovania údajov o objednávkach a faktúrach v centrálnom registri zmlúv. Teda nielen samotných zmlúv, ale aj tých súvisiacich informácií o faktúrach a objednávkach. A je to vec, ktorá technicky by zjednodušila ten proces a zjednodušila by aj ten proces vyhľadávania tohto typu informácií. A, samozrejme, že by bolo dobré, keby sa táto povinnosť stanovila všetkým povinným osobám, teda aby tie informácie neboli roztrúsené po internetových stránkach jednotlivých povinných osôb, ale aby boli sústredené v centrálnom registri zmlúv, aj pre obce napríklad.
Ďalšia vec, opäť sa vrátim k obciam, je, že obce, ktoré majú webové sídlo, by mali mať povinnosť zverejňovať informácie, ktoré sa teda povinne zverejňujú aj na internete. Pretože zákon aj v súčasnosti stanovuje povinným osobám, že povinné zverejňovanie informácie sa zverejňuje spôsobom umožňujúcim hromadný prístup, to znamená na internete, ale výnimku z tejto povinnosti majú obce, ktoré nie sú mestami. Otázka je, že prečo by takú povinnosť mali mať tie obce, ktoré síce nie sú mestami, ale majú zriadené svoje webové sídlo.
Potom je tam otázka výnimiek, ktoré sa týkajú informácií, ktoré sa nezverejňujú, či už informácie, ktoré sú poskytnuté od iných osôb, alebo ochrany duševného vlastníctva, a tie výnimky sú tiež nastavené pomerne široko. A teda nechcem zachádzať do detailov, ale aj tam by sa dal obmedziť rozsah výnimiek, obmedziť rozsah toho, čo zákon umožňuje nesprístupňovať, pretože aj ochrana práv nejakých tretích osôb, aj ochrana autorského práva veľmi často sa zneužíva, keď je záujem odmietnuť poskytnutie nejakej informácie. A ochrana autorského práva nie je skutočným dôvodom alebo ochrana toho, že nejaká iná osoba, ktorá to poskytla, s tým nesúhlasí, aby sa zverejnila tá informácia alebo sprístupnila tá informácia, nie je tým skutočným dôvodom.
Potom sú tam nejaké parciálne veci, ktoré sa týkajú napríklad informácií o konaniach pred Európskou komisiou a Súdnym dvorom Európskej únie, kde dnes je to v zásade paušálne. Je to možné zverejniť, ak je tam na tom nejaký verejný záujem. A otázka je, že prečo akceptujeme, že pokiaľ ide o konania, ktoré sú živé, tak môže tam nastať nejaký problém z hľadiska toho, že by to mohlo ovplyvniť priebeh konania, aj keď ani tam vždy nie. Ale v tých konaniach, ktoré sú ukončené, tak takéto informácie by mali byť zverejňované.
Posledná vec, ktorú chcem zmieniť, je, že aby sa tie informácie poskytovali v otvorených formátoch. Vo formátoch, ktoré umožňujú vyhľadávanie, kopírovanie informácií. Teraz som bol upozornený, že porušujem rokovací poriadok asi o jednu dvadsať, ale ešte to nie je účinné, tak som si dovolil jeden poslednýkrát prekročiť tú dĺžku dvadsiatich minút.
Tak tieto veci, a teda tých vecí, ktoré by stáli za opravu alebo za úpravu v zákone o slobodnom prístupe k informáciám, je oveľa viac. Ministerstvo spravodlivosti avizovalo, že budúci rok má ambíciu pripraviť nejakú väčšiu novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, takže podobne ako iní zahraniční agenti sa budem usilovať aj ja, aby tá novela išla smerom k väčšej, nie k menšej transparentnosti. A keďže aj ten návrh, ktorý predložila kolegyňa Remišová, ide k väčšej a nie k menšej transparentnosti, tak si myslím, že si zaslúži našu podporu.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis