Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.6.2016 o 11:15 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.6.2016 11:15 - 11:17 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem. Reagujem na vystúpenie pána poslanca Gábora Gála. Myslím si, že v tom vystúpení zazneli viaceré zaujímavé podnety. Určite a všetkými desiatimi podporujem ten zámer, že nestačí otvoriť rokovanie komisií a rady verejnosti, ale je potrebné aj zverejňovať materiály, program, aby sa verejnosť mala možnosť oboznámiť s tým, o čom príslušný orgán rokuje. Rovnako by bolo potrebné túto povinnosť upraviť aj vo vzťahu k rokovaniam zastupiteľstva, kde tiež nie je vždy a všade úplnou samozrejmosťou, že sú v dostatočnom predstihu zverejňované materiály, ktoré idú na rokovanie zastupiteľstva.
Pokiaľ ide o tie ďalšie námety, ktoré tam zazneli, že by sa to malo vzťahovať aj na regionálnu samosprávu, teda na vyššie územné celky, vecne s tým súhlasím, ale je to iný zákon. Čiže ak sa Národná rada rozhodne, že upraví to aj vo vzťahu k vyšším územným celkom, tak za logickejšie a správnejšie by som považoval spraviť to osobitnou novelou, ako teraz k tomuto návrhu novely prilepiť ďalší článok, ktorým by sa to upravovalo.
A posledná vec. Pokiaľ ide tie mestské časti, tak tam som nie celkom rozumel, čo sa namieta, pretože pokiaľ ide o mestské časti Bratislavy a Košíc, teda dvoch miest, ktoré majú zriadenú samosprávu aj na úrovni mestských častí, teda plnohodnotnú samosprávu, tak na tú by sa vzťahovala aj táto všeobecná úprava, pokiaľ to bude v zákone o obecnom zriadení, pokiaľ ide o mestské časti iných miest, kde sú výbory, tak tam, myslím, tie bývajú verejné.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.6.2016 15:34 - 15:36 hod.

Ondrej Dostál
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.6.2016 11:55 - 11:56 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem za reakciu, pán poslanec Kamenický. Ja som nepovedal, že táto vláda neurobila nič. Ja som zo štátneho záverečného účtu, teda z materiálu, ktorý nám poskytlo ministerstvo financií, odvodil nejaké zistenia, ktoré z neho priamo vyplývajú. Podložil som ich konkrétnymi číslami, ktoré nevypovedajú o tom, že je to až tak dobré a že sú tam veci, ktoré vám sa môžu zdať, že nie sú až taký problém, mne sa ako problematické zdajú. Je to asi aj vecou optiky, teda toho, či sa uspokojíme s tým, že klesá verejný dlh v pomere k HDP, keď v absolútnych číslach naďalej narastá. Možno teda máme inú mieru prísnosti posudzovania toho, čo je žiaduce pre zdravé verejné financie. A rovnako zmäkčovanie tých kritérií, ktoré sú obsiahnuté v dlhovej brzde, si myslím, že by neprispelo k tomu, aby sa verejné financie ozdravovali.
Či sa podarí naplniť v tomto volebnom období ten zámer vyrovnaného rozpočtu, som veľmi zvedavý, lebo mám pocit, že je to niečo podobné ako diaľnica do Košíc, že vždycky sa upíname k tomu, že bude, bude, ale tak na konci volebného obdobia, prípadne tesne za horizontom tohto volebného obdobia, keď začne volebné obdobie, tak potom to opäť posunieme za horizont toho ďalšieho.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.6.2016 11:47 - 11:53 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán minister, vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som využil prítomnosť pána ministra financií v sále a požiadal ho, aby tlmočil pánu ministrovi Kaliňákovi požiadavku, aby odstúpil z funkcie ministra vnútra, pretože nie je prípustné, aby v takejto vysokej funkcii sedel človek, ktorý je podozrivý z prepojenia na organizovaný zločin. A pokiaľ to tak bude, tak všetko naše rokovanie, všetky témy, o ktorých hovoríme, budú prekryté touto skutočnosťou.
K samotnému štátnemu záverečnému účtu. Parlamentom schválený návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2015 až 2017 zaviazal predchádzajúcu vládu k málo ambicióznemu cieľu v jej poslednom volebnom funkčnom roku: hospodáriť s verejnými financiami v roku 2015 na sekeru, teda s deficitom na úrovni necelých 2,5 % hrubého domáceho produktu. Zo štátneho záverečného účtu za rok 2015 vyplýva nasledujúcich sedem zistení, ktoré sa mi vonkoncom nezdajú suché a nezáživné.
1. Vláda – tak ako pred rokom – opäť nedodržala ani tento málo ambiciózny záväzok, keďže výsledok hospodárenia verejnej správy bol v roku 2015 ešte horší. Dosiahol deficit necelé 3 % HDP, resp. 2,3 mld. eur.
2. Vláda tým zaťala väčšiu rozpočtovú sekeru ako v minulom roku alebo v predchádzajúcom roku, keď bol deficit na úrovni 2,7 % HDP. Tým sa ešte viac vzdialila od cieľa vyrovnaného rozpočtu.
3. Takéto medziročné zhoršenie je druhý najhorší výsledok zmeny v hospodárení s verejnými financiami v roku 2015 oproti roku 2014 spomedzi deficitne hospodáriacich krajín eurozóny. Len v Grécku došlo k väčšiemu zhoršeniu ako na Slovensku, z deficitu 3,6 % HDP v roku 2014 na deficit 7,2 % v roku 2015. V ostatných deficitne hospodáriacich krajinách eurozóny došlo k zlepšeniu, teda k zníženiu výšky deficitov. Sme lepší ako Grécko, ale neviem, či je to dostatočná útecha.
4. Nedodržanie a zvýšenie deficitu verejných financií oproti rozpočtu a jeho zhoršenie oproti minulému roku je neospravedlniteľné a ekonomicky neodôvodniteľné aj kvôli pozitívnym vplyvom na hospodárenie s verejnými financiami v roku 2015, vyššiemu reálnemu rastu HDP oproti rozpočtovanému aj oproti skutočnosti v predchádzajúcom roku a výraznému nárastu daňových a odvodových príjmov až o takmer 1 mld. eur či nižším úrokovým sadzbám štátnych dlhopisov.
5. Pozitívne vplyvy sa nevyužili. Prejedli sa a vyšší deficit je v značnej miere dôsledkom výrazne vyšších verejných výdavkov, ktoré sú podstatou problému verejných financií. V roku 2015 sa verejné výdavky zvýšili až o necelých 3,6 mld. eur, zatiaľ čo v roku 2014 o vyše 1,4 mld. eur.
6. Verejný dlh bol síce v roku 2015 nižší ako rozpočtovaný o 1 mld. eur, ale bol vyšší ako v roku 2014 o takmer 600 mil. eur. Jeho pomer k HDP sa síce znížil na 52,9 %, je to však pokles iba relatívny, nie absolútny a stále sa nachádza v sankčných pásmach ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
7. Summa summarum druhá vláda Roberta Fica aj v poslednom roku sa správala rozpočtovo nezodpovedne. V kontexte takýchto výsledkov hospodárenia s verejnými financiami vyznieva ešte rizikovejšie signál rozpočtovej nezodpovednosti súčasnej vlády, ktorá uvažuje o možnosti revidovania, teda zmäkčenia dlhovej brzdy v rámci programového vyhlásenia vlády, v ktorom deklaruje záujem o zohľadnenie strategických verejných investícií pri uplatňovaní sankcií a nastavenia parametrov sankčných pásiem podporujúcich hospodársky rozvoj Slovenska. Mäkšia rozpočtová brzda nás nijako neochráni a nijako nezlepší tú situáciu.
Namiesto toho by sme mali obrátiť pozornosť na zavedenie výdavkových limitov, na úspory verejných výdavkov, na redukovanie nafúknutého štátu, na redukovanie regulačných zásahov štátu, na systémové reformy a reálne sa približovať a čím skôr dospieť k vyrovnanému alebo prebytkovému rozpočtu, a to bez zvyšovania daní či odvodov.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.6.2016 10:40 - 10:42 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Petrák, rokovací poriadok hovorí o troch čítaniach a nehovorí o tom nejako úplne samoúčelne. Hovorí o tom v záujme skvalitnenia legislatívneho procesu, aby bol priestor a čas na to, aby sa ako poslanci, tak verejnosť oboznámili s návrhom zákona aj s jeho prípadnými úpravami. Skrátené legislatívne konanie je inštitút, ktorý by sa mal využívať výnimočne a neznamená, tak ako sa to mylne interpretuje v tejto snemovni, že musí byť návrh zákona prerokovaný ihneď, zo dňa na deň. Znamená to, prečítajte si rokovací poriadok alebo teda predpokladám, že ho poznáte, znamená iba to, že sa tie lehoty, ktoré sú, ktoré sú určené všeobecne v rokovacom poriadku, nemusia dodržiavať. To, že sa nejaké lehoty nemusia dodržať, neznamená, že to musí byť zo dňa na deň. V tomto prípade je možný napríklad takýto postup: dnes o jedenástej odsúhlasíme v prvom čítaní, cez obednú prestávku to pôjde do výborov, poobede to prerokujeme v druhom čítaní v pléne a rovno aj v treťom čítaní a schválime to, schválime to o sedemnástej a zákon bude hotový. Sú pripravené nejaké pozmeňováky, ktoré prerokujú výbory.
Druhá možnosť je, že dnes to schválime v prvom čítaní, následne budú mať výbory niekoľko dní na to, aby ten návrh prerokovali, schválili pozmeňujúce návrhy, aby sa s nimi mohli oboznámiť ostatní poslanci a aby sa s nimi mohla oboznámiť verejnosť, médiá, učitelia, a následne v utorok budúci týždeň v pléne v druhom čítaní bude ten návrh prerokovaný a pravdepodobne schválený v druhom a pravdepodobne aj v treťom čítaní. Ktorý z týchto dvoch postupov je lepší? Alebo v čom je lepší ten, že sa to urobí zo dňa na deň?
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.6.2016 10:15 - 10:17 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem za otázku, pán poslanec Petrák. Vy ste tu včera boli a počuli ste rozpravu k návrhu na skrátené legislatívne konanie o tomto návrhu zákona, kde aj ja, aj kolega Beblavý sme, myslím, dostatočne zargumentovali, že hoci vecne voči tomuto návrhu nemáme výhrady, máme výhrady voči tomu, aby bol prerokúvaný v skrátenom legislatívnom konaní. Skrátené legislatívne konanie je inštitút, ktorý sa má používať vo výnimočných prípadoch. A áno, ak je niekedy niečo potrebné prerokovať zo dňa na deň, tak nech sa to prerokuje zo dňa na deň, ak sú dané zákonom stanovené dôvody. V tomto prípade jednak nie sú dané zákonom stanovené dôvody a po druhé existuje tu možnosť, aby sme to nerobili v takom zhone, v akom sa obyčajne skrátené legislatívne konania robia. Preto dajme čas výborom, aby zasadli, aby k tomu sformulovali svoje pozmeňujúce návrhy, a v pokojnom tempe, je viac ako pravdepodobné, že schôdza bude pokračovať aj budúci týždeň, prerokujeme to v druhom a treťom čítaní.
Ja zase nerozumiem, prečo je taký problém, aby sme sa naučili s inštitútom skráteného legislatívneho konania pracovať tak, že ho nebudeme zneužívať na prípady, keď zákon nepredpokladá, že by malo byť skrátené legislatívne konanie. A ak sa už k takémuto inštitútu skráteného legislatívneho konania uchýlime, lebo v niektorých prípadoch je to odôvodnené aj z hľadiska zákona, tak to nebudeme siliť až na maximum, že to pomaly v priebehu jedného dňa musíme stihnúť všetky tri čítania. Nerozumiem tej logike.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.6.2016 10:12 - 10:14 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán minister, vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, k návrhu na zvýšenie platov učiteľov by som rád povedal iba tri veci. Budú to také trochu rozvinuté tri vety.
Prvá: Vyzývam pána ministra Kaliňáka, aby odstúpil z funkcie ministra vnútra, pretože je neprípustné, aby v takejto funkcii bol niekto, kto je podozrivý z prepojenia na organizovaný zločin, a pokiaľ to tak bude, bude to zatieňovať všetko, o čom sa hovorí v tejto snemovni.
Druhá: Keby sa v tomto štáte menej kradlo, bolo by dosť peňazí nielen na zachovanie málotriedok, o ktorom sme hovorili včera, ale aj na podstatne vyššie zvýšenie platov učiteľov, ako sa tu dnes navrhuje. Do zátvorky dávam, že si nemyslím, že ak by sa kradlo menej alebo ak by sa prestalo kradnúť, vyriešia sa tým všetky problémy. Samozrejme, že treba robiť aj iné opatrenia, reformy a zmeny. Nerobím si ilúzie, že sa niekedy dožijeme doby, že sa nebude kradnúť vôbec. Ale predsa len, kolegovia, pozerám sa na vás, trochu menej, určite by to prospelo.
Tretia veta: Obraciam sa teraz na pána spravodajcu a dovoľujem si navrhnúť pozmeňujúci návrh k návrhu uznesenia. Konkrétne nahradiť slovo "ihneď" slovom "do 21. júna 2016". Sme síce v skrátenom legislatívnom konaní, ale to neznamená, že musíme zo dňa na deň prerokovať tento návrh zákona aj vo výboroch a opätovne v pléne. Dajme tomu trochu čas. Prerokujeme to vo výboroch v pokojnejšom tempe a budúci týždeň môžme v pléne v druhom a treťom čítaní pokračovať.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.6.2016 17:46 - 17:50 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, k návrhu novely školského zákona by som chcel povedať tri veci.
Po prvé. Chcel by som vyzvať pána ministra Kaliňáka, aby odstúpil zo svojej funkcie.
Po druhé. Keďže sme v prvom čítaní, tak by sme mali posudzovať predovšetkým hlavný účel návrhu zákona. Z môjho pohľadu tento návrh sleduje legitímny cieľ. Pokiaľ tým legitímnym cieľom je ochrana práva príslušníkov národnostných menšín na vzdelávanie v materinskom jazyku, ak toto je ten legitímny cieľ, tak myslím si, že je to dôvod, prečo takýto návrh podporiť z hľadiska jeho účelu. Môžeme sa potom baviť o tom, že akým spôsobom je tento účel napĺňaný, ale tento účel považujem za správny bez ohľadu na to, že či je alebo nie je výsledkom nejakého obchodu v rámci vládnej koalície a účasti alebo neúčasti strany MOST - HÍD v nej.
Keď sa budeme baviť o tom, že či toto riešenie, ktoré máme na stole, je systémové, asi veľmi nie, či ten stav, ktorý existuje, je dlhodobo udržateľný, asi veľmi nie. Keď sa spýtame, či môžeme len tak mávnuť rukou nad tým, že čo tam po efektivite, dôležité, dôležitý je aj iný rozmer, rozmer tých škôl, nielen to, ako kvalitne fungujú a ako sú efektívne, asi nemôžme k tomu iba takto pristúpiť. Napriek tomu, napriek tomu dôležitá je kvalita vzdelávania, dôležitá je efektivita systému, ale dôležité je aj to, ako sa väčšina správa k menšinám, a toto je jedna z príležitostí, akým sa to dá prejaviť.
Pán poslanec Petrák spomenul, že či si uvedomujeme, aké by boli politické škody, ak by sme nezmenili ten zákon a ak by od 1. septembra zanikli školy s vyučovacím jazykom maďarským alebo rusínskym. No nielen politické škody, ak by to boli len politické škody, tak to by sme asi nemali brať do úvahy ako nejaký prioritný aspekt, ale evidentne by sa to negatívne podpísalo a prejavilo na postavení príslušníkov národnostných menšín a na ich práve vzdelávať sa v materinskom jazyku. Toto právo nie je absolútne, toto právo, samozrejme, že musí rešpektovať aj možnosti štátu, nie vždy je ho možné naplniť, ale pokiaľ ho je možné naplniť, tak treba veľmi citlivo pristupovať k tomu, ak toto právo ideme obmedzovať. Ale áno, boli by to aj politické škody, len je škoda, že toto ste si neuvedomovali v čase, keď ste zákon menili v predchádzajúcom volebnom období, keď ste boli na to upozorňovaní a boli ste za to kritizovaní zo strany predstaviteľov príslušníkov národnostných menšín.
Tretia vec, ktorú by som chcel povedať, je, že by som chcel v návrhu uznesenia navrhnúť jednu zmenu, a síce, pani spravodajkyňa, nahradiť slovo "ihneď" slovom "do 21. júna 2016". Sme v režime skráteného legislatívneho konania, ale skrátené legislatívne konanie v zmysle zákona o rokovacom poriadku neznamená, že to musíme sfúknuť za dva dni. Znamená to, že to prerokujeme na tejto schôdzi, to sme si odhlasovali, ale môžeme vytvoriť aspoň nejaký časový priestor, aby sme nejednali o návrhu zákona v úplnom strese, 21. júna 2016 je budúci utorok, to ešte nepochybne schôdza bude pokračovať, dajme tomu aspoň niekoľko dní.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.6.2016 16:26 - 16:28 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem všetkým trom kolegom za reakcie. A k pánu poslancovi Osuskému a k pani poslankyni Jurinovej by som chcel povedať, že súhlasím, pán minister Kaliňák by mal odstúpiť z funkcie ministra vnútra.
A k tomu, čo povedal pán minister... či pán poslanec Sopko, účel nesvätí prostriedky. Ak aj niekto navrhne dobrý návrh zákona, s ktorým súhlasíme, a sme presvedčení o jeho potrebnosti, nie je tu dôvod na to, aby sme porušovali pravidlá, ktoré máme stanovené, a dokonca v tomto prípade ich máme stanovené v rámci zákona. A v tomto prípade je možné aj rovnaký účel, teda platnosť a účinnosť alebo účinnosť zákona od 1. septembra dosiahnuť aj bez skráteného legislatívneho konania, napríklad schôdzou, ktorá by sa uskutočnila v mesiaci júl, prípadne je možné iným spôsobom navýšenia, ktorý by kompenzoval povedzme posunutú, posunutú účinnosť. Aj to je možné, aby učitelia dostali rovnaký balík peňazí, ktorý vláda a vládna koalícia je ochotná vyčleniť, a je to možné dosiahnuť bez toho, aby sa skracovalo legislatívne konanie.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.6.2016 16:18 - 16:24 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, máme na stole druhý návrh na skrátené legislatívne konanie, tentokrát o vládnom návrhu novely zákona a o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.
A dovoľte mi na úvod povedať, že vyzývam pána ministra Kaliňáka, aby odstúpil zo svojej funkcie, pretože akékoľvek rokovanie o akomkoľvek bode je zatienené podozrením, že jeden z najvyšších predstaviteľov štátu má styky s organizovaným zločinom. (Potlesk.)
K samotnému návrhu na skrátené legislatívne konanie. Pán poslanec Beblavý predo mnou uviedol dva dôvody, prečo nie je dôvod na skrátené legislatívne konanie. Jeden je ten, že aj ak by sme uznali, že je potrebné, aby tento návrh nadobudol účinnosť 1. septembra, je možné schváliť ho v riadnom legislatívnom procese, pokiaľ by sa táto snemovňa zišla v júli alebo v auguste a nenaplánovala si dvojmesačné prázdniny.
Druhý dôvod je ten, že na 1. september nie je žiadny relevantný dôvod vyplývajúci zo zákona, že je to len vec politickej dohody v rámci vládnej koalície. Je to, je to nejaké politické gesto, prečo 1. septembra, a nie 1. októbra.
K dvom dôvodom, ktoré tu uviedol pán poslanec Beblavý, by som rád dodal ďalšie tri dôvody, pre ktoré si myslím, že nie je dôvod na skrátené legislatívne konanie. Prvý spočíva v tom, že aj v tomto návrhu vláda opäť argumentuje svojím programovým vyhlásením. Programové vyhlásenie vlády je úplne irelevantné z hľadiska toho, či sú splnené podmienky pre skrátené legislatívne konanie. Je namieste, ak vláda sa odvoláva na svoje programové vyhlásenie v dôvodovej správe k samotnému návrhu zákona, ale v odôvodnení skráteného legislatívneho konania to nemá čo hľadať.
Na rozdiel od toho predchádzajúceho návrhu, ktorý sa týkal rušenia málotriedok, tuto sa neargumentuje, neargumentuje ohrozením základných práv a slobôd, ale hrozbou značných hospodárskych škôd, pričom opäť je potrebné poznamenať, že tak ako v predchádzajúcom prípade, aj v tomto prípade je ten stav dôsledkom pôsobenia alebo skôr nečinnosti druhej Ficovej vlády. Čiže tretia Ficova vláda argumentuje, že treba v skrátenom legislatívnom konaní zmeniť nejaký zákon, lebo hrozia značné hospodárske škody, ktoré vlastne spôsobila ona sama, resp. druhá Ficova vláda svojou nečinnosťou, že neriešila problém odmeňovania učiteľov.
Ten tretí dôvod ide nad rámec toho, čo bolo možné povedať aj o predchádzajúcom návrhu na skrátené legislatívne konanie, lebo v tom bola aspoň štipka logiky vyplývajúcej zo zákona o rokovacom poriadku, lebo naozaj právo príslušníkov národnostných menšín vzdelávať sa vo svojom materinskom jazyku je garantované ústavou.
Tuto sú hroziace hospodárske škody zdôvodňované nasledovne: "Okrem záväzku vlády Slovenskej republiky na plnenie týchto úloh od septembra 2016 je dôvodom pre prerokovanie návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní hrozba značných hospodárskych škôd s ohľadom na skutočnosť, že zlý stav školstva, ku ktorému jeho dlhodobé nedostatočné financovanie nevyhnutne smeruje, predstavuje pre hospodárstvo Slovenskej republiky mimoriadne riziko."
Vy snáď žartujete, kolegovia? Toto myslíte vážne? Toto je skutočný dôvod v zmysle zákona o rokovacom poriadku? Z dlhodobého hľadiska nepochybne platí, že ak nebudeme dostatočne investovať do vzdelania, nemôžme očakávať, že bude vzdelávací systém pôsobiť kvalitne a efektívne, a z dlhodobého hľadiska sa to určite prejaví aj na kvalite vzdelávania a prejaví sa to aj na možno budúcom hospodárskom vývoji.
Ale ak toto chcete nazvať hrozbou značných hospodárskych škôd, tak potom môžete podľa tohto ustanovenia si odôvodniť skrátené legislatívne konanie k akémukoľvek návrhu zákona a je zbytočné, aby sme mali v zákone napísané, že máme nejaké prvé, druhé a tretie čítanie a iba vo výnimočných prípadoch, ktoré treba odôvodniť, ho možno skrátiť. Lebo ak možno takto argumentovať, tak nájdete argumentáciu pre čokoľvek, čo z dlhodobého hľadiska môže mať vplyv na stav hospodárstva, a keď to nazvete hrozbou značných hospodárskych škôd, tak potom vlastne každý návrh zákona môže byť prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní.
Záverom by som len rád dodal, že týmto nehovorím nič o samotnom návrhu zákona. Hovorím iba o tom, či má alebo nemá byť prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní, a myslím si, že je úplne jasné – a je to jasné aj tým, čo budú hlasovať za skrátené legislatívne konanie –, že zákonné dôvody na skracovanie legislatívneho konania v tomto prípade žiadne neexistujú.
Ďakujem.
Skryt prepis