Vážený pán minister, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja predložil pozmeňujúci návrh, ktorý rieši podobný problém, ako sa svojimi pozmeňujúcimi návrhmi pokúšajú riešiť kolegovia Jurzyca a Beblavý. Návrh som odovzdal, takže dávam aj pani spoločnej spravodajkyni, aj pánu ministrovi. A dovoľte mi ho na úvod predniesť.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, parlamentná tlač 178.
Znenie návrhu: V čl. I v bode 6 § 14 ods. 3 sa v prvej vete vypúšťa čiarka a slová "pričom pri procese tvorby návrhu zákona o štátnom rozpočte sa ustanovenia § 8 až 10 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov nepoužijú".
Odôvodnenie: Vládny návrh zákona zavádza pre návrh štátneho rozpočtu výnimku z povinnosti uskutočniť pripomienkové konanie v zmysle zákona o tvorbe právnych predpisov. Návrh je odôvodňovaný špecifickým charakterom zákona o štátnom rozpočte a tým, že príprava zákona prebieha v rámci rozpočtového procesu pri rokovaniach s jednotlivými subjektmi verejnej správy, pričom tento proces ďaleko presahuje obdobie riadneho pripomienkového konania. V rámci pripomienkového konania však možnosť vyjadriť sa k návrhu zákona majú nielen subjekty verejnej správy, ale aj verejnosť. Schválením návrhu zákona v predloženej podobe by bolo verejnosti upreté právo vyjadriť sa k návrhu zákona o štátnom rozpočte pred jeho schválením vo vláde. To nemožno ospravedlniť špecifickým charakterom zákona o štátnom rozpočte. Práve naopak, vzhľadom k dôležitosti zákona o štátnom rozpočte by verejnosť mala mať právo sa k nemu vyjadriť.
Zákon o tvorbe právnych predpisov navyše nepripúšťa možnosť vynechania pripomienkového konania na základe úpravy v osobitnom právnom predpise, ale iba v prípade, ak nastanú mimoriadne okolnosti, najmä ohrozenie ľudských práv a základných slobôd alebo bezpečnosti, ak hrozia štátu značné hospodárske škody, v prípade vyhlásenia núdzového stavu alebo opatrení na riešenie mimoriadnej situácie, ako sa uvádza v § 27 zákona o tvorbe právnych predpisov. Žiadne takéto mimoriadne okolnosti však v rámci bežnej prípravy návrhu zákona o štátnom rozpočte obvykle nevznikajú. Vzhľadom na vyššie uvedené sa navrhuje zachovať právo verejnosti vyjadriť sa v rámci pripomienkového konania k návrhu zákona o štátnom rozpočte a predmetnú výnimku z návrhu zákona vypustiť.
Návrh predkladám v mene skupiny osemnástich poslancov a zároveň, pani spravodajkyňa, si dovolím navrhnúť vyňatie bodu 2 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Keďže bod 2 sa týka rovnakého ustanovenia a teda legislatívno-technicky ho opravuje, že odkaz na zákon o tvorbe právnych predpisov nemá byť priamo súčasťou textu zákona, ale má byť v poznámke pod čiarou ako odkaz. Čiže v prípade, že by bola vôľa vyhovieť môjmu návrhu, tak tento návrh zo spoločnej správy by nemal byť schválený, pretože tam by potom dochádzalo ku kolízii.
Už sám pán minister v úvodnom slove poukázal na absurdnú situáciu, ktorá nastala v júli tohto roku, keď návrh zákona o štátnom rozpočte bol zverejnený bez čísiel, čiže nebolo v ňom nič. Nesledoval som, koľkokrát sa to stalo v minulosti. Tentokrát sa to stalo. Pán minister hovoril o komikoch, ktorí si z toho robili srandu. Či už komikoch v politike alebo mimo politiky. Neviem, koho tým myslel. Ja som na to tiež poukázal a nepovažujem sa za komika, ale myslím si, že to bolo dostatočne absurdné a smiešne samo osebe, že si z toho srandu robiť rozhodne treba nebolo.
Keď som na to poukázal, tak som sa stretol s obhajobou, že vlastne zákon nebol porušený, lebo veď návrh rozpočtu verejnej správy je niečo iné ako návrh zákona o štátnom rozpočte a teda je to v poriadku. Ale štátny rozpočet je súčasťou rozpočtu verejnej správy a štátny rozpočet sa schvaľuje formou zákona o štátnom rozpočte. Čiže táto obhajoba je veľmi chabá a je to iba také slovičkárenie, v zásade sa nič nestalo. Ale áno, stalo sa.
Teraz platí právna úprava, ktorá požaduje, aby návrh rozpočtu verejnej správy bol zverejnený do 15. 8., a zároveň vyžaduje, aby sa k návrhu zákona o štátnom rozpočte, ktorý v podstate je súčasťou rozpočtu verejnej správy, uskutočnilo medzirezortné pripomienkové konanie, v rámci ktorého sa má právo vyjadriť aj verejnosť. Nie je celkom pravda, že toto je nejaká nová povinnosť. Povinnosť uskutočniť medzirezortné pripomienkové konanie k návrhu zákona o štátnom rozpočte tu existovala aj v minulosti. Jediný rozdiel oproti predchádzajúcom rokom je, že v predchádzajúcich rokoch bola táto povinnosť stanovená v legislatívnych pravidlách vlády. Teraz je táto povinnosť stanovená priamo v zákone, konkrétne v zákone o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov. Avšak to, že niečo je stanovené len v legislatívnych pravidlách vlády schválených uznesením vlády, neznamená, že to nie je záväzné pre štátne orgány a že štátne orgány nemajú postupovať v súlade s týmito pravidlami.
Čiže ak sa tak v minulosti nedialo, tak isto to bolo porušením nejakých pravidiel. Nebolo to priamo porušenie zákona o tvorbe právnych predpisov, bolo to porušenie legislatívnych pravidiel vlády.
Čo navrhlo ministerstvo financií a teraz vláda na to, aby ošetrila túto absurdnú situáciu, že je zverejnený návrh zákona o štátnom rozpočte a miesto čísiel sú v ňom bodky? No navrhuje zrušiť obe ustanovenia alebo oba body, ktorá tam môžu spôsobovať problémy z hľadiska nedodržania termínov. A teda navrhuje úplne vypustiť ten termín 15. augusta a navrhuje zároveň zrušiť povinnosť uskutočniť medzirezortné pripomienkové konanie k návrhu zákona o štátnom rozpočte.
Chcem povedať, že to neberiem nejako konfrontačne, a myslím si, že ten zámer urobiť niečo s týmto problémom, sám osebe nie je zlý. Ak je v zákone stanovená nejaká povinnosť štátnemu orgánu a štátny orgán nie je evidentne schopný túto povinnosť splniť, respektíve je ju schopný plniť iba spôsobom, ktorý je zjavne absurdný, pretože zverejnenie návrhu štátneho rozpočtu bez čísiel nič iné ako absurdita nie je, tak v tom prípade je podľa môjho názoru lepšie, ak sa táto povinnosť, ktorá je stanovená zákonom, v zákone nejakým spôsobom upraví, zmení alebo vypustí, ako by malo byť v zákone napísané niečo, čo vieme, že sa nebude dodržiavať.
Druhá vec je ale, či jediným možným riešením je túto povinnosť úplne zrušiť. Čiže zrušiť termín 15. augusta a zároveň aj zrušiť povinnosť uskutočniť medzirezortné pripomienkové konanie. Domnievam sa, že vo vzťahu k ani jednému z týchto ustanovení nie je potrebný až takýto radikálny posun oproti súčasnému stavu. Pokiaľ ide o zrušenie termínu 15. augusta, k tomu sa vyjadrovali kolegovia Jurzyca aj Beblavý, aj predložili pozmeňujúce návrhy. Podobne ako oni sa domnievam, že nie je potrebné ten termín rušiť. Ak ministerstvo financií nie je schopné dodržať termín 15. augusta, posuňme to na, posuňme to na 15. septembra.
Môj pozmeňujúci návrh rieši ten druhý problém a navrhuje zachovať medzirezortné pripomienkové konanie aj vo vzťahu k tomuto zákonu. Je to aj v tom odôvodnení, ale skúsim to povedať ešte jasnejšie. Podľa môjho názoru, ak Národná rada schváli ten návrh zákona tak, ako je predložený, tak v tomto ustanovení nastane rozpor so zákonom o tvorbe právnych predpisov, pretože zákon o tvorbe právnych predpisov jasne hovorí, v akej situácii možno buď skrátiť alebo vynechať medzirezortné pripomienkové konanie. Taká situácia bežne pri schvaľovaní štátneho rozpočtu nenastáva, hoci môže nastať.
Ak schválime ten návrh tak, ako je predložený, tak v podstate to bude nepriama novela zákona o tvorbe právnych predpisov. Pretože zákon o tvorbe právnych predpisov nehovorí o tom, že medzirezortné pripomienkové konanie sa uskutoční v prípade, ak osobitný predpis nestanovuje inak. Žiadne takéto otvorené dvere v zákone o tvorbe právnych predpisov neexistujú. A ak je naozaj vôľa zrušiť medzirezortné pripomienkové konanie k návrhu zákona o štátnom rozpočtu, tak by sa to malo spraviť priamo v zákone o tvorbe právnych predpisov, či už že sa tam určí, že k zákonu o štátnom rozpočte nie je potrebné medzirezortné pripomienkové konanie, alebo teda že sa tam dá ustanovenie, ak osobitný predpis nestanoví inak, a v tom prípade bude legitímne alebo aspoň nie právne sporné, ak v zákone o rozpočtových pravidlách by bolo takéto ustanovenie. Čiže namietam aj možno ústavnú spornosť, pretože nepriama novela je ústavne sporná.
Plne sa podpisujem pod to, čo tu povedal kolega Beblavý o možnosti verejnosti vyjadriť sa. Ak k akémukoľvek inému aj čisto technickému návrhu zákona má možnosť verejnosť vyjadriť sa v medzirezortnom pripomienkovom konaní, tak je úplne namieste, aby k najdôležitejšiemu, ale prinajmenšom k jednému z najdôležitejších zákonov roka, ktorým zákon o štátnom rozpočte je, verejnosť mala toto právo zachované. Ak nie, tak to bude opäť absurdné, rovnako absurdné ako ten zverejnený návrh zákona o štátnom rozpočte, ktorý bol predložený bez čísel.
Čiže prihováram sa za to, aby boli akceptované pozmeňujúce návrhy v oboch bodoch, ktoré sú tu sporné a ktoré namietame. V jednom prípade teda buď pozmeňujúci návrh pána poslanca Jurzycu alebo pána poslanca Beblavého, ktorý sa týka termínu posunu z 15. augusta na 15. september, nie úplného zrušenia. Ale myslím si, že aby právo verejnosti bolo zachované, právo vyjadrovať sa k návrhom zákona mnou, vrátane zákona o štátnom rozpočte, tak je potrebné schváliť aj ten pozmeňujúci návrh, ktorý som práve predložil ja. Ale samozrejme, že schválenie aspoň jedného z týchto návrhov budem vnímať ako posun pozitívnym smerom. A keď moje vystúpenie vychádzalo v podstate z apelu na potrebu dodržiavať pravidlá, tak si dovolím požiadať o to, aby sme pravidlá dodržiavali aj v rámci legislatívneho procesu a nerobili trvalé pravidlo z toho, čo je v zákone o rokovacom poriadku napísané ako výnimka.
A teda chcem požiadať pani spoločnú spravodajkyňu, aby v súlade s § 83 ods. 4 nedala hlasovať o návrhoch, ktoré tu dnes zazneli, ihneď alebo po pár hodinách, ale tak ako to predpokladá zákon o rokovacom poriadku, až po 48 hodinách.
Verím, že sa tým vytvorí priestor na to, aby prípadne aj ministerstvo financií, aj poslanci vládnej koalície mohli zvážiť, či neprijať niektorý z tých návrhov, ktoré tu dnes zazneli a ktoré podľa môjho názoru majú logiku a sú racionálne a nenarúšajú ten základný zámer, s ktorým ministerstvo financií a vláda prišli, keď navrhli upraviť predmetné ustanovenie.
Ďakujem za pozornosť.
