Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

3.2.2017 o 12:51 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 7.2.2017 11:52 - 11:56 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedol návrh novely zákona o Policajnom zbore, ktorý predkladám spolu s kolegyňami Zuzanou Zimenovou, Vierou Dubačovou a s Petrom Osuským. Návrh novely reaguje na mimoriadnu správu verejnej ochrankyne práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd postupom policajných orgánov. Táto správa bola zverejnená na jeseň 2016 a následne bola predmetom rokovania Národnej rady na 11. schôdzi.
Návrh, aby plénum čo i len vzalo na vedomie správu, však nebol schválený. Rovnako neboli schválené naše doplňujúce návrhy, aby z tej správy boli vyvodené dôsledky a aby príslušné orgány prijali opatrenia na zastavenie porušovania základných práv a slobôd, ku ktorému podľa mimoriadnej správy dochádza na policajných staniciach.
Pripomínam, že mimoriadna správa sa zaoberala prieskumom, ktorý sa týkal ochrany a dodržiavania základných práv a slobôd osôb umiestnených v celách policajného zaistenia, ktorý bol uskutočnený v roku 2015. V rámci zmieneného prieskumu verejná ochrankyňa práv podľa mimoriadnej správy zistila nasledovné skutočnosti:
V policajných budovách ma polícia vytvorené priestory, ktoré využíva na obmedzenie osobnej slobody osôb. Tieto priestory nie sú celami policajného zaistenia a neplatí v nich právny režim, ktorý zákon pre takéto cely predpisuje. Jedná sa zväčša o mrežami oddelenú časť miestnosti alebo chodby, v ktorej sa nachádza spravidla iba stolička alebo lavica, v niektorých sú zabudované oká alebo držadlá slúžiace na pripútavanie osoby. Tieto priestory policajti bežne používajú na zatváranie a pripútanie fyzických osôb, považujú ich za bežnú súčasť policajného postupu. Zmienené priestory policajti nazývajú ako vyhradené priestory, miestnosti pre predvedené osoby alebo zadržiavacie miestnosti. Podľa policajtov ide o detenčné priestory určené na dočasné umiestnenie osôb s obmedzenou osobnou slobodou.
Obmedzenie osobnej slobody však môže vykonať polícia zaistením výlučne na základe dôvodov upravených v ustanoveniach zákona o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. V ustanovení § 42 a následných tento zákon upravuje možnosť umiestniť zaistenú osobu do cely policajného zaistenia, ako aj podmienky umiestnenia do cely a podmienky vybavenia cely. Zákon neustanovuje žiadny iný spôsob umiestnenia osoby do iného uzavretého priestoru nachádzajúceho sa na policajnej stanici. Každé takéto konanie policajta znamená podľa verejnej ochrankyne práv prekročenie ústavou republiky vymedzených v kompetencii polície a teda svojvôľu.
Preto navrhujeme doplniť do zákona o Policajnom zbore ustanovenia, ktoré odporúča v mimoriadnej správe verejná ochrankyňa práv a ktoré majú za cieľ zabezpečiť, aby práva osôb, ktorých sloboda bola dočasne obmedzená, boli rešpektované a chránené a aby Policajný zbor postupoval výlučne spôsobom, ktorý je upravený v zákone, nie mimo jeho rámec.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 7.2.2017 11:46 - 11:49 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, kolegovia, naozaj veľmi často sa v doložke uvádza, že ide o zákon, ktorý má priaznivý vplyv na podnikateľské prostredie a niekedy je to len, len čisto formálne. A schválenie tohto návrhu zákona nepochybne bude mať, ako už povedal kolega Osuský, priaznivý vplyv na podnikateľské prostredie a tak trochu aj na zdravý rozum. Spor nie je o tom, či je v poriadku, keď sa nelegálne zamestnáva, alebo to nie je v poriadku. Samozrejme, že nie je to v poriadku, ak niekto porušuje tie zákazy, tak má byť primerane tomu postihnutý, ak to štátne orgány zistia. A štátne orgány sa majú starať o to, aby to zistili. Nemajú prenášať svoju prácu a svoju zodpovednosť na podnikateľov. Ale má byť postihnutý ten, kto ten zákaz nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnania porušuje.
Už teraz alebo už doteraz aj v minulosti poznal zákon výnimku z tohto všeobecného pravidla. A síce situáciu, keď od toho, kto ten zákaz porušil, nie je možné vymôcť tú pokutu, lebo trebárs ide o firmu, ktorá je, ktorá je už v likvidácii, alebo už z iných dôvodov to nie je možné, tak v tom prípade nastupuje zodpovednosť toho, kto od neho odobral tú prácu alebo služby, ale iba za predpokladu, že vedel o tom, že jeho dodávateľ zamestnáva nelegálne a že porušuje zákaz nelegálneho zamestnania. A tak je to v poriadku. V prípade, že nemôžeme vymôcť od toho, kto porušil, a vieme, že niekto z toho profitoval a vieme mu to preukázať, že o tom vedel, že, že ten dodávateľ nelegálne zamestnáva, tak v tom prípade vymáhame pokutu od neho.
Táto úprava je však odlišná a je odlišná práve v tom, že sa týka teda nie všetkých dodávok, ale niektorých. Týka sa, týka sa poskytnutia služby, alebo vnútroštátnu dodávku práce alebo cezhraničnú dodávku práce, a v tom prípade sa zavádza objektívna, alebo je zavedená objektívna zodpovednosť. Čiže odberateľ, ak jeho dodávateľ porušil zákaz nelegálnej práce, je objektívne zodpovedný, teda bez ohľadu na to, či to vedel, a dokonca aj bez ohľadu na to, či, či, či je alebo nie je možné vymôcť tú pokutu od toho, kto priamo ten zákaz porušil. Čiže ide o duplicitné pokutovanie a ide o pokutovanie aj tých podnikateľských subjektov, ktorí nevedeli, alebo sa im nepodarí preukázať, že vedeli, že bol porušený ten zákaz nelegálnej práce.
Práve z tohoto dôvodu navrhujeme uvedené ustanovenia, ktoré umožňujú duplicitné pokutovanie a pokutovanie bez ohľadu na to, či, či odberateľ vedel, že jeho dodávateľ nelegálne zamestnáva, vypustiť zo zákona. A práve preto sa stotožňujeme s hodnotením podnikateľskej verejnosti, ktorá tieto ustanovenia vníma ako byrokratický nezmysel roka 2016. A myslíme si, že je vhodné na prvej schôdzi v roku 2017 tento byrokratický nezmysel vypustiť zo zákona a zrušiť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 7.2.2017 11:32 - 11:35 hod.

Ondrej Dostál
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.2.2017 12:51 - 12:53 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem kolegom za reakcie. Nestihnem určite odpovedať všetkým, tak sa vopred ospravedlňujem.
Pán poslanec Jurzyca hovoril o tom, aký to bude mať dopad na pracovné príležitosti. A, áno, samozrejme, že obmedzením potrebnej práce, alebo času potrebnej práce tak sa aj obmedzia tie pracovné príležitosti a je to iste vecou miery, že čo je ešte obmedzenie, ktoré nepoškodzuje ekonomiku a ktoré už ekonomiku poškodzuje.
Pán poslanec Kollár hovoril, že to považuje za rozumnejší kompromis, ako zatvoriť všetky obchody alebo všetky nedele v roku. Tak, pán poslanec Kollár, nebojte sa, aj to príde, aj o tom sa tu bude rokovať. A vzhľadom na tú širokú socialistickú a ľavicovú zhodu, ktorá vládne v tomto parlamente, sa dosť obávam, že aj tento zákon bude skôr či neskôr schválený. Neviem, či už aj s podporou vašej, vášho hnutia alebo, alebo bez neho.
Socializmus by mohol byť pre nás inšpiráciou, hovorí poslanec Blaha a nechápe, že prečo by nemohol. No, ja úplne chápem, ak to hovorí socialista poslanec Blaha. Trošku je mi zvláštne a nechápem, že, že inšpiráciou je socializmus aj pre mnohých poslancov, ktorí tvrdia, že socialistami nie sú. Ale nie všetkému musím rozumieť.
A, pani poslankyňa Grausová, nekvalitné potraviny, no, neporovnávajme sa so súčasným stavom v Nemecku, porovnávajme sa s tým, čo tu bolo za socializmu. A tvrdiť, že dnes sú nekvalitnejšie potraviny ako za socializmu, je stratou pamäti.
Ďakujem. (Reakcie z pléna.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie 3.2.2017 12:29 - 12:38 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, nemal som pôvodne v úmysle vystúpiť k tomuto návrhu zákona, až pán poslanec Fecko ma primäl, aby som to rozhodnutie zmenil, keď tu pochválil ten návrh a pochvalne sa vyjadroval aj o tom, že ako to v tomto ohľade fungovalo v socializme. A teda asi keby som nevystúpil, tak sklamem ako kolegyňu Edit Pfundtner, ktorá, ktorá tu nezaregistrovala nejaké hlasy, ktoré by boli kritické, a teda asi nezaregistruje, lebo už tu nie je, ale určite aj kolegu Blahu, ktorý je taký nadšený, že koľko ľavičiarov a socialistov je nielen v koalícii, ale aj v opozícii, v tomto s ním musím súhlasiť, že je to tak, akurát že ja z toho nie som až taký nadšený. Skôr som z toho mierne zhrozený.
Pán poslanec Fecko tu hovoril, že však za socializmu tie obchody boli, boli v nedeľu zatvorené a v sobotu iba, iba doobeda otvorené a prežili sme. No, určite, prežiť sa dá, prežiť sa dá všetko. Vysvetlenie podľa neho je v tom, že, že vtedy to nebol až taký biznis. Áno, nebol to, nebol to biznis. Otázka je, či je to dobre alebo zle a kto na to nakoniec doplatil. Lebo výsledkom systému, v ktorom obchod nie je biznis, ale je vecou nejakej plánovanej ekonomiky, je predsa to, že je nedostatok tovaru, je zlá kvalita tovaru a je aj nedostatok príležitostí, aby si ľudia nakúpili v čase, keď to potrebujú a keď im to vyhovuje. Nemyslím si, že toto by mal byť systém, ktorým sa chceme inšpirovať a ku ktorému sa chceme vrátiť. A ja nevravím, že keď schválime tento návrh zákona, ktorý zakazuje maloobchodný predaj počas sviatkov, tak to bude, bude hneď socializmus, dokonca ani keby sme tie nedele schválili, tak to nebude, nebude hneď socializmu, ale robíme krok smerom k socializmu. Tak ako ten krok smerom k socializmu spravíme, keď schválime novelu ústavy z dielne kolegov zo Slovenskej národnej strany, ktorá zase bude obmedzovať možnosť alebo vytvára podmienky pre obmedzenie možnosti získania pôdy cudzincami, a teda používam slovo socializmus nie v zmysle totalitný komunistický režim, ale, ale v zmysle socialistický spôsob správy vecí verejných, ktorý sa na biznis pozerá ako na niečo zlé.
Ale biznis je predsa niečo úplne normálne. Motivácia ľudí zarobiť je, je niečo úplne prirodzené a veľmi veľká časť vecí, ktoré robíme, robíme preto, aby sme zarobili, robíme to ako zamestnanci, robia to, robia to podnikatelia ako podnikatelia a v konečnom dôsledku to nepomáha iba im, ale pomáha to všetkým ľuďom, lebo tak to funguje v trhovej ekonomike, že keď sa ľudia snažia, aby zarobili, tak ponúkajú niečo druhým a tí druhí tiež z toho niečo majú. Samozrejme, že ľudia robia veci aj preto, že ich považujú za správne a venujú sa, venujú sa charite, ale zväčša to potom robia ako voľnočasové aktivity. Väčšina z nás, keď niečo robí, tak to robí ako pracovnú, keď robí pracovnú činnosť, tak to, tak to väčšinou nerobí z nejakých charitatívnych motívov, ale preto, že chce zarobiť, a je to legitímne, je to legitímne ako u zamestnancov, tak u podnikateľov. My týmto zákonom chceme opäť o niečo viac, my ako štát, teraz hovorím, alebo my ako zákonodarcovia chceme zasa o niečo viac hovoriť ľuďom do toho, čo by mali robiť, kedy by to mali robiť, ako by to mali robiť.
Ja, asi v tomto zasa ďalšia vec, v ktorom súhlasím s kolegom poslancom Blahom zo SMER-u, že, že nie je to iba nejaké, nejaké také praktické opatrenie, lebo tak to praktické opatrenie by mohli urobiť zamestnávatelia a obchodné reťazce. Je to, je to vec nejakého filozofického pohľadu na fungovanie štátu a na to, aké majú byť zákony a ako hlboko majú zasahovať do toho, čo ľudia robia a čo, akým spôsobom sú upravené vzťahy medzi nimi. Ja viem, že socialistom vyhovuje, keď je trh práce nepružný, keď je tam veľa regulácií, a ono to často vyzerá tak, že je to práve v záujme zamestnancov, že je to ochrana tých zamestnancov pred tými zlými zamestnávateľmi. Zákonník práce, minimálna mzda, čím viac regulácií, čím viac obmedzení, tým lepšie. Ja súhlasím, že istá miera zasahovania štátu do tejto sféry je úplne legitímna, ale keď sa to preženie, tak to už začína škodiť. To, čo môže byť ochranou alebo vnímané na prvý pohľad ako ochrana zamestnancov, je napríklad prekážka tomu, aby niektorí ľudia, ktorí sú nezamestnaní, sa zamestnali, našli si, našli si prácu, lebo keď je, keď je komplikované napríklad prepúšťanie, tak si, tak si podnikatelia dávajú oveľa väčší pozor, aby nadväzovali, nadväzovali pracovný, pracovný pomer. A v konečnom dôsledku regulácie vedú k spomaleniu výkonnosti ekonomiky, k nižšiemu rastu, a teda možno nie priamo a tak, že by to bolo viditeľné, ale tak nepriamo, ale reálne poškodzujú aj samotných ľudí, aj samotných zamestnancov napríklad tým, že v priebehu času budú mať nižšie príjmy, ako by mohli mať, keby takéto zbytočné regulácie neexistovali.
Pán poslanec Blaha hovoril o tom, že, že toto nie je vec, kde by sa stretali liberáli a konzervatívci v nejakých etických otázkach, ale je to vec, kde sa odohráva stret socialistov a liberálov, aj s tým do istej miery možno súhlasiť. Časť konzervatívcov, povedzme z OĽANO, SME RODINA, sa v tomto spore prikláňa na stranu socialistov. Ja ako predseda Občianskej konzervatívnej strany by som za občianskych konzervatívcov chcel povedať, že my sme v tomto spolu s liberálmi, pretože sme na strane väčšej slobody, menších regulácií a nie je to, nie je to vôbec a nie je to vôbec domiešané, je to, je to úplne, úplne prirodzené.
A na záver by som teda chcel povedať, a opäť nadviažem na kolegu Blahu, lebo je to taký postreh, ktorý mám z dnešného dňa a z poslaneckých návrhov, ktoré nás približujú k socializmu, je, že hoci sa na začiatku zdalo, že táto vláda bude menej ľavicová, ako bola tá predchádzajúca, lebo okrem ľavicového SMER-u sú v ňom (pozn. red.: „v nej“) aj ďalšie dve strany, ktoré aspoň deklaratívne sa nijako k ľavici nehlásia, teda MOST – HÍD a Slovenská národná strana, SIEŤ teraz nechajme bokom, tak, tak ten výsledok môže byť, naopak, úplne opačný, že keď táto vláda bude končiť, tak bude oveľa socialistickejšie vyzerať naša krajina a naše zákony, ako ten posun nastal počas prvej Ficovej vlády, keď tu socialisti vládli sami. A je to, je to práve vďaka tomu, že tých socialistov a ľavičiarov je tu oveľa viac, ako by sa mohlo zdať iba na základe, na základe nejakých deklarovaných orientácií politických strán.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.2.2017 12:25 - 12:26 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Blaha, v závere svojho vystúpenia ste povedali, že nechcete predlžovať, táto formulácia nebola celkom presná. Vy nie že nechcete predlžovať, vy by ste ani nemohli predlžovať, lebo ste si schválili rokovací poriadok a vyčerpali ste si čas, ktorý vám rokovací poriadok umožňuje vystupovať, takže to je tá skutočná príčina. Verím, že keby nemali ste takéto obmedzenie alebo keby ste sa stihli prihlásiť písomne a nie ústne, tak by ste tu rozprávali ešte dlho, čo by bolo úplne legitímne, aj keď skoro s ničím z toho, čo ste hovorili, som nesúhlasil, ale parlament je na to, aby poslanci mohli vyjadrovať svoje názory a prezentovať ich, a teda je prirodzené, že poslanci majú rôzne a častokrát úplne protikladné názory. Takže je mi ľúto, že ste sa museli obmedziť na tých desať minút.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.2.2017 11:18 - 11:20 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Baránik, súhlasím s tým, čo si povedal o vymožiteľnosti práva, stave vymožiteľnosti práva a snáď možno s tým dodatkom, že ktorý už aj kolegovia tu povedali, že ten problém sa netýka iba menšiny, ale väčšiny, alebo v podstate všetkých obyvateľov, lebo menšina je to iba v tom slova zmysle, že asi iba menšina obyvateľov sa nejako priamo súdi povedzme v priebehu kalendárneho roku, ale dopady toho zažívame, dopady toho zažívame všetci a nepriamo, alebo aj priamo sa to týka nás všetkých.
Len ja by som tieto dve veci naozaj nespájal. To, ako funguje súdnictvo a ako nefunguje súdnictvo a ako zmeniť vymožiteľnosť práva. Jedna vec. A druhá vec je, že či možno na súdoch používať aj jazyky príslušníkov národnostných menšín. Dlhé roky bolo veľkou témou tejto krajiny to, že či Maďari môžu na Slovensku hovoriť na úradoch svojím jazykom. Lebo za Mečiara, za Mečiara bol taký pocit, že nie a prevládlo to a aj sa to schválilo, že iba štátny jazyk sa môže používať. Postupne krajina, ako sa vyvíjala, tak dospela k tomu, že je úplne normálne, že v úradnom styku možno používať aj jazyky príslušníkov národnostných menšín. Samozrejme, že je to nejako limitované praktickými možnosťami verejnej správy, ale nebolo to spájané a myslím, že ani nebolo by správne spájať to s tým, že ako verejná správa funguje, ako fungujú úrady, či sú dostatočné efektívne, či je na nich korupcia, či občania môžu uplatňovať svoje práva. To sú všetko tiež dôležité veci, ale to je jedna vec. A druhá vec je, že či sa na úradoch napríklad môže hovoriť v jazyku národnostných menšín.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.2.2017 11:10 - 11:12 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem kolegom za reakcie. Ja celkovo atmosféru v parlamente nevnímam až tak priaznivo ako oni, čo sa týka celkového nastavenia voči aj právam príslušníkov menšín. Napriek tomu teda verím, že v tejto otázke by tá zmena mohla nastať. Týka sa to, samozrejme, že asi v najväčšej miere príslušníkov maďarskej menšiny, ktorá je najpočetnejšia, a jej príslušníci v najväčšej miere využívajú svoj materinský jazyk a majú na to vytvorené podmienky aj vďaka svojej početnosti.
Ale ako správne poznamenal pán poslanec Grendel, týka sa to všetkých menšín, lebo nie je to nič špeciálne pre iba jednu menšinu, a teda v tejto otázke je zhoda aj medzi politickými stranami, ktoré reprezentujú maďarskú menšinu, či už je to v parlamente MOST - HÍD, alebo mimo parlamentu Strana maďarskej komunity, ktorá tiež na tento problém upozorňovala niekedy, myslím, v októbri minulého roku. Takže medzi ľuďmi, ktorí si uvedomujú význam ľudských práv a význam rešpektovania práv národnostných menšín, by v tomto ohľade nemala byť, nemal byť žiadny svár alebo, alebo dôvod niečo takéto nepodporiť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 3.2.2017 11:01 - 11:08 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, pri predchádzajúcom bode som kritizoval návrh zákona, ktorý predložili poslanci vládnej koalície, pri tomto bode chcem vyjadriť - návrhu zákona, ktorý predložili tiež poslanci vládnej koalície - svoju podporu. Roky som sa venoval problematike národnostných menšín a práv národnostných menšín a som hlboko presvedčený, že je potrebné nielen rešpektovať to, k čomu nás zaväzuje ústava a medzinárodné dohovory, ale je potrebné, aby sa väčšina správala k menšinám veľkoryso a citlivo, bez ohľadu na to, či sú to menšiny národnostné, etnické, náboženské alebo akékoľvek, že je dôležité, aby sa ľudia, ktorí patria k menšinám, cítili na Slovensku dobre a doma a potom nebudeme riešiť, či sú, alebo nie sú lojálni, lebo budú lojálni voči svojej vlasti, ktorá sa ku nim správa dobre.
Preto som roky predtým ako novinár alebo analytik, neskôr aj ako politik sa snažil, aby štátna politika voči menšinám bola veľkorysá a aby práva príslušníkov národnostných menšín boli nielen deklarované, ale aj reálne uplatňované a aby zákony vytvárali priestor pre ich reálne uplatňovanie.
Tento týždeň som o tom hovoril aj vo vzťahu k náboženským menšinám, keď sme preberali zákon o náboženskej slobode, ktorý bol, naopak, konfrontačný voči náboženským menšinám, tam sa nepodarilo zabrániť tomu, aby parlament opätovne potvrdil ten zákon vetovaný prezidentom, a teda potenciálne zhoršil situáciu náboženských menšín. Verím, že osud tohto zákona, ktorý rozširuje právo príslušníkov národnostných menšín používať svoj jazyk v súdnom konaní, bude iný a že ten zákon bude schválený. Pretože ten zákon rozširuje možnosť príslušníkov národnostných menšín uplatniť svoj jazyk v súdnom konaní v tomto prípade a nie že ho rozširuje, ale v podstate obnovuje stav, ktorý tu v minulosti bol.
Dôvodová správa sa odvoláva na Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov, ktorá v čl. 9 ods. 1 písm. b) uvádza, a budem teraz citovať, aby sme vedeli, o čom hovoríme: "Zmluvné strany sa zaväzujú v súdnych obvodoch, v ktorých počet obyvateľov regionálnych alebo menšinových jazykov sídliacich na tomto území odôvodňuje prijatie nižšie uvedených opatrení podľa situácie jednotlivých jazykov a za podmienky, že využitie možností uvedených v tomto odseku nebude sudca pokladať za prekážku riadneho výkonu súdnictva." A teraz v občianskom konaní sú tam tri možnosti, prvá je zabezpečiť, aby súdy na požiadanie jednej strany viedli konanie v regionálnych alebo v menšinových jazykoch, a/alebo umožniť, kedykoľvek strana vystupuje pred súdom, aby mohla použiť svoj regionálny alebo menšinový jazyk, a to bez výnimky, bez vzniku dodatočných nákladov pre túto stranu, čo je dôležité, a/alebo umožniť predloženie dokumentov a dôkazov v regionálnych alebo v menšinových jazykoch v prípade potreby využitím tlmočníkov alebo prostredníctvom prekladov.
Každá krajina má špecifickú situáciu, čo sa týka početnosti a aj sústredenosti menšín na určitom území, a Slovenská republika v súlade s čl. 3 odsek 1 charty uvádza, že podľa čl. 3 ods. 1 charty regionálnymi a menšinovými jazykmi v Slovenskej republike sú jazyky bulharský, český, chorvátsky, maďarský, nemecký, poľský, rómsky, rusínsky a ukrajinský, uplatňovanie charty podľa jej čl. 2 ods. 2, ak ide o bulharský, český, chorvátsky, nemecký a poľský jazyk, a potom vo vzťahu k tomu čl. 9 ods. 1, ktorý upravuje súdnictvo alebo práva na používanie menšinových jazykov v súdnictve, hovorí, že v čl. 9 ods. 1 písm. a), sa to týka bodov 2 a 3 písm. b), čo je práve občianske konanie, sa to týka bodov 2 a 3. A body 2 a 3 zopakujem, je, že zmluvná strana má zabezpečiť, alebo teda umožniť, kedykoľvek strana vystupuje pred súdom, aby mohla použiť svoj regionálny alebo menšinový jazyk bez vzniku dodatočných nákladov pre túto stranu - čo ošetruje práve predložený návrh zákona - a umožniť predloženie dokumentov a dôkazov v regionálnych alebo menšinových jazykoch, využitie tlmočníkov, k tomu sa Slovenská republika zaviazala a toto momentálne Slovenská republika neplní.
Čiže už sám osebe fakt, že Slovenská republika neplní nejaký svoj záväzok, je problém a je dôvod, aby sme zákon upravili tak, ako je to predložené v návrhu novely. Ale za seba hovorím, že takéto správanie považujem za správne a takéto vymedzenie podmienok za potrebné, vhodné a žiaduce aj bez ohľadu na naše medzinárodné záväzky. Aj v prípade, že by sme neratifikovali Európsku chartu regionálnych a menšinových jazykov, bolo by správne, aby Slovenská republika umožnila v čo najširšej miere využívať v súdnom konaní menšinové jazyky tým príslušníkom národnostných menšín, ktorí o to majú záujem. Z tohto dôvodu za seba hovorím, že tento návrh podporím.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.2.2017 10:44 - 10:46 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Antal, povedali ste, že ste prekvapený z našich reakcií na predložený návrh novely ústavy. Ja musím povedať, že som prekvapený, že ste prekvapený, myslel som, že ste mali logicky očakávať, že budeme k tomu pristupovať kriticky a že to budeme vnímať ako zásah do vlastníckych práv a vytváranie priestoru pre ďalšiu šikanu zo strany štátu, ktorá sa v konečnom dôsledku negatívne premietne ako do poľnohospodárstva, tak do práv vlastníkov poľnohospodárskej pôdy. Je samozrejmé, že časť toho je čisto deklaratívna v tejto chvíli, ale neostane pri deklaráciách, je to vytváranie priestoru pre to, aby ten zásah do vlastníckych práv mohol byť reálny.
A podobne ako pán poslanec Gábor Gál, aj ja si myslím, že štát by síce nemal zasahovať do všetkých vecí, ale sú veci, do ktorých je úplne legitímne, keď štát zasahuje, a dokonca by som aj súhlasil s tým, že aj ochrana poľnohospodárskej pôdy je jednou z tých vecí, kde je legitímne, ak štát zasahuje. Otázkou akurát je, že pred čím tú poľnohospodársku pôdu máme chrániť? A v odpovedi na ňu sa zrejme nezhodneme. Lebo ja si myslím, že poľnohospodársku pôdu treba chrániť pred jej znehodnotením, nie pred cudzincami. Ak napríklad poľnohospodári z Maďarska chcú nadobudnúť a nadobudnú nejakú pôdu na južnom Slovensku, budú tam hospodáriť, budú tam zamestnávať našich ľudí a budú tam vyrábať potraviny, ja na tom nevidím absolútne nič zlé. Vy áno, pán poslanec Antal?
Skryt prepis