Videokanál poslanca

Dobrý deň. Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia. A chcem na úvod ubezpečiť pána ministra, že ho nebudem kritizovať aj za výšku rozpočtu, aj za to, že chýbajú peniaze v niektorých rezortoch. A na úvod prekvapivo možno začnem pochvalou, pretože vláda konečne po dvoch predchádzajúcich rokoch dodržala rozpočtovaný cieľ deficitu verejných financií, ktorý v minulom roku dosiahol necelých 1,7 % HDP, respektíve 1,36 mld. eur, teda o 0,25-percentuálneho bodu, respektíve 195 mil. eur menej, ako sa vláda zaviazala v rozpočte. A to je nesporne pozitívne a zaslúži si pochvalu.
Avšak znova zatíname rozpočtovú sekeru a navyše v takom rozsahu a v časoch priaznivých externých podmienok a pozitívnych rozpočtových vplyvov. A ak napriek tomu zatíname znova rozpočtovú sekeru, aj keď menšiu ako v minulosti, tak to možno považovať opäť za premárnenú šancu, za nezodpovedné do budúcnosti voči daňovníkom a celkovo ekonomicky škodlivé.
Tie mimoriadne priaznivé vonkajšie okolnosti, ktoré sa udiali bez nejakého evidentného úsilia vlády, v minulom roku sa napríklad zvýšili verejné príjmy daňové a odvodové z dôvodu vysokého a vyššieho, ako bol očakávaný rozpočtovaný ekonomický rast a zároveň sa aj ušetrili výdavky kvôli nízkym úrokovým sadzbám, čím sa znížili náklady na správu dlhu a nízkej inflácii, čo má napríklad súvis so sociálnymi dávkami, ktoré sú naviazané na valorizáciu.
Takýto výsledok hospodárenia Slovenskej republiky je možno pozitívny vo vzťahu k nejakým priemerným číslam v rámci Európskej únie, ale keď sa porovnáme s inými krajinami, tak tie rezervy sú tam značné. Napríklad v takom Bulharsku v minulom roku mali vyrovnaný rozpočet, v Česku prebytok hospodárenia a verejnej správy 0,6 % hrubého domáceho produktu, dokonca v Grécku bol prebytok 0,7 % HDP. Grécko v roku 2015 malo deficit na úrovni takmer 6 percent.
Nižší ako rozpočtovaný deficit verejnej správy nebol dosiahnutý vďaka cieleným výdavkovým úsporám s dlhodobejším efektom, ale najmä vďaka už tu spomínaným vyšším daňovým príjmom, nižším výdavkom, napríklad aj z titulu nízkeho čerpania eurofondov, vďaka nepripraveným a nepredloženým výzvam a chýbajúcim žiadostiam. Ale napríklad aj vďaka lepšiemu hospodáreniu obcí, vďaka tomu, že výrazne sa znížili ich kapitálové výdavky, čím sa ale vytvára vnútorný dlh smerom do budúcnosti. Ide však všetko, tieto faktory, o dočasné vplyvy a nemožno sa na ne v budúcnosti spoliehať.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť k tomu v dokumente Hospodárenie rozpočtu verejnej správy v roku 2016 uvádza, že "riziká, ktoré aj v roku 2016 boli kompenzované vďaka pozitívnym vplyvom, z ktorých viaceré majú dočasný charakter, lepší než v rozpočte očakávaný ekonomický vývoj, dočasné nízke čerpane európskych fondov, mimoriadne príjmy z dividend a najnižšie výdavky obcí na investície od roku 2004. Rozpočtove pozitívne vplyvy vláda nepoužila na výraznejšie zvýšenie deficitu, či dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu, ani na zníženie daní a odvodov. V nemalej miere ich rozpustila v ďalších výdavkoch". Z rezerv a iných úspor totiž podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť zrealizovala hotovostné dodatočné výdavky vo výške 0,7 % HDP. Rada upozorňuje, že legislatívny rámec by bolo vhodné upraviť tak, aby sa posilnila záväznosť schváleného rozpočtu vrátane stanovenia pravidiel pre tvorbu a použite rezerv. Najvhodnejším nástrojom sú výdavkové limity.
Verejný dlh vzrástol v absolútnom vyjadrení aj v roku 2016 a to približne o 750 mil. eur oproti predchádzajúcemu roku a len vďaka väčšiemu nárastu hrubého domáceho produktu pomer verejný dlh k HDP v minulom roku klesol z 52,5 % na necelých 52 percent. Zostal tak v prvom sankčnom pásme dlhového pravidla.
Ako upozorňuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, aj takéto zníženie relatívneho dlhu zabezpečili jednorazové zdroje, najmä z prostriedkov rozpočtu Európskej únie a mimoriadnych dividend v sume 1,2 mld. eur alebo 1,4 % HDP, bez týchto vplyvov by dlhový pomer v roku 2016 mierne narástol.
Čoraz častejšie sa z politických kruhov, najmä zo strany predstaviteľov vládnej koalície objavuje volanie po uvoľnení dlhovej brzdy kvôli investičným výdavkom. Teda investičnej alebo takzvanej investičnej výdavke z dlhovej brzdy napríklad naviazaním tých istých sankčných pásiem ústavného zákona nie na hrubý, ale na čistý verejný dlh. Takéto uvoľnenie dlhovej brzdy by bolo rozpočtovo nezodpovedné, keďže by otvorilo dvere ďalšiemu verejnému zadlžovaniu.
Zásadné výhrady vyslovuje napríklad aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá vo svojom stanovisku uvádza: "Ak by sa súčasné hranice pásiem aplikovali na úroveň čistého dlhu, dodatočný priestor by do roku 2019 predstavoval 8,6 mld. eur alebo 9,1 % HDP pri plnom využití dodatočného priestoru na výdavky a vyššej finančnej rezerve, s akou uvažuje schválený rozpočet na roky 2017 až 2019, by to mohlo znamenať zvýšenie úrovne hrubého dlhu blízko hranice 60 % HDP. Uvoľnenie dlhového pravidla by mohlo viesť k vyšším deficitom a dlhu, čo predstavuje riziko pre dosiahnutie dlhovej udržateľnosti verejných financií. Rada nepovažuje zavedenie investičnej výnimky za potrebné a vhodné."
Rozpočtovo zodpovednejšia vláda by namiesto toho mala obrátiť svoju pozornosť na také veci, ako je zavedenie výdavkových limitov na úspory a zefektívnenie verejných výdavkov spolu s redukovaním nafúknutého štátu, jeho regulačných zásahov a so systémovými výdavkovými reformami. Zároveň by sa výraznejšie priblížila k vyrovnanému alebo prebytkovému rozpočtu, alebo by ho aj dosiahla a znížila a znižovala by nielen relatívny, ale aj absolútny verejný dlh a znižovala by daňové a najmä odvodové zaťaženie.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Jurzyca, keď si vystupoval a posťažoval si sa, že sa nikto nehlási s faktickou poznámkou, asi to bolo tým, že naozaj to bolo jasné a zrozumiteľné. A jediné, čo by som k tomu fakticky vedel dodať, je tiež otázka, že prečo to doteraz funguje takto a prečo sa to nezmenilo už dávno, prípadne prečo to nebolo zavedené takou formou, ako navrhuješ v tom pozmeňujúcom návrhu, už dávno. Čiže tiež sa pripájam k otázke kolegu Klusa. A keď tu máme pána ministra, tak tiež by ma zaujímalo, že čo si o tom myslí on.

Ďakujem za faktickú. No, však tá debata snáď môže pokračovať aj ďalej.
Ja som dal to na zváženie práve preto, že samospráva by mala byť čo v najväčšej miere nezávislá od štátnej správy, a tuto nastáva, nastáva nejaký moment prepojenia, ale napokon nie je to niečo, čo by bolo úplne neznáme. Rovnako existuje možnosť, alebo teda povinnosť miest a obcí zverejňovať zmluvy, inak tie zmluvy nenadobudnú platnosť a majú tú, majú tú povinnosť zverejňovať to na vlastných, na vlastných weboch, pokiaľ vlastnými webmi nedisponujú, tak ich zverejňujú v Obchodnom vestníku. Teraz sa uvažuje tiež o tom, že by to išlo všetko na jedno miesto a že by to bolo v centrálnom registri zmlúv tak, ako sú zverejňované zmluvy štátnych, štátnych orgánov a iných povinných štátnych osôb, takže jedna z úvah je, že by tam mohli byť zverejňované aj, aj zmluvy, zmluvy samospráv. Ale tak to je, to je také, že z hľadiska možností vyhľadávania a prehľadnosti, zase argument, že z hľadiska, z hľadiska občanov tej obce je tým prirodzeným miestom webová stránka ich vlastnej obce a väčšinou oni sú adresátmi takýchto právnych predpisov všeobecne záväzných nariadení.
A posledná vec ešte, asi by do budúcnosti bolo dobré ošetriť aj, aj tie všeobecné záväzné nariadenia, ktoré boli schválené v minulosti, lebo to mi z toho návrhu nie je celkom jasné, že čo by sa stalo s tými, lebo, alebo či sa to bude týkať iba novoschválených všeobecne záväzných nariadení, alebo aj tých, ktoré existujú, lebo aj tie sú záväzné.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predkladateľ, vážené zvyšky kolegýň a kolegov, v čase, keď už parlament nezvykne zasadať, ale teraz zasadáme, lebo sa veľmi ponáhľame na dovolenky, tak rokujeme až do ôsmej, nie do siedmej a neskončíme za tri týždne, ale za týždeň. A ja som si už pôvodne myslel, že nebudem v tejto chvíli v sále, ale odchádzajúc, ma zachytil hlboký pohľad pána predkladateľa Jozefa Viskupiča, tak som si vlastne uvedomil, že mal by som sa vyjadriť k tomuto návrhu zákona, keďže som aj ja komunálnym poslancom a táto problematika sa ma týka, a teda okrem toho sa problematike verejnej správy a predovšetkým samosprávy dlhodobo venujem.
S tou základnou myšlienku nemožno než súhlasiť. Existuje veľké množstvo obcí, v ktorých nevieme, aké všeobecné záväzné opatrenia platia, a čo je horšie, nevedia to ani ich obyvatelia, resp. firmy, ktoré na ich území pôsobia. Vo väčších mestách alebo v mestách je už samozrejmosť, že majú svoju webovú stránku, a teda mestá to majú povinné zo zákona, a že na nej sú zverejnené všeobecne záväzné nariadenia, ale pri tom množstve 2 900 obcí, miest a mestských častí, ktoré máme na Slovensku, je, je naozaj problém, pretože mnohé obce nemajú vlastnú web stránku, lebo nemajú všetky povinnosť zo zákona mať vlastné webové sídlo. Aj niektoré obce, ktoré majú vlastnú web stránku, tak na nej nemajú zverejnené všeobecné záväzné nariadenia a aj niektoré obce, ktoré majú zverejnené všeobecne záväzné nariadenia, ich nemajú úplné alebo ich majú vo forme, ktorá nie je prehľadná, lebo, lebo tam nie sú, nie sú platné znenia všeobecných záväzných nariadení, ale sú tam povedzme tak, ako boli prijaté, a potom ich, ich novely. Nikde nie je záruka, že, že tie všeobecne záväzné nariadenia sú úplné, a aj keď ide o právne predpisy nižšej právnej sily ako zákony, ide o všeobecne záväzné právne predpisy a všetci obyvatelia a všetky právnické osoby, na ktorých sa vzťahujú, sú povinní ich dodržiavať, a preto je úplne legitímna požiadavka, aby boli zverejnené a aby boli zverejnené prehľadne a na jednom mieste.
To, nad čo dávam taký malý otáznik, a môžme si to potom vydiskutovať buď v druhom čítaní, alebo, alebo pri tom zostavovaní vlády, keď, keď sa budeme toto usilovať snažiť presadiť, je, že či to má byť na nejakom štátnom webe, alebo to má byť zverejnené na, zverejnené na web stránkach miest a obcí. Mne by sa zdalo prirodzenejšie a viac zodpovedajúce charakteru samosprávy, keby to bolo zverejnené na ich vlastných web stránkach, že by mali povinnosť v takejto prehľadnej forme to zverejňovať na vlastných web stránkach. Prakticky to v dnešnej dobe, samozrejme, nie je možné pri tých 2 900 obciach, z ktorých niektoré nemajú vlastné web stránky, niektoré nemajú ani, ani obecné úrady, že majú starostu, alebo starostu na čiastočný úväzok a nejakého úradníka na čiastočný úväzok, alebo ale ani to, alebo ani to nie, tak áno, možno ako plán B alebo náhradné riešenie, že by bol nejaký, nejaký centrálny register, aj keď systémové riešenie by bolo, a o tom som tiež hovoril v rámci diskusií k poslaneckému návrhu vášho kolegu pána poslanca Fecka, systémové riešenie by bola komunálna reforma a municipalizácia, a teda spájanie obcí do menších celkov. Ak by sme tu mali 300 municipalít, tak od tých 300 municipalít by sme mohli, určite mohli vyžadovať, aby mali vlastné webové stránky, a mohli by sme vyžadovať, aby tam mali zverejnené všetky všeobecne záväzné nariadenia, a dokonca aj to, v akej forme by mali byť.
Veci, ktoré by mali byť zverejnené, ktoré sa týkajú fungovania samospráv, je nepochybne oveľa viac ako len všeobecne záväzné nariadenia. Sú to napríklad materiály, ktoré idú na rokovanie zastupiteľstiev, tak ako sú navrhnuté, tak ako sú, ako sú schválené, ktoré tiež sa nemusia dnes zverejňovať, aj keď, samozrejme, že v mestách aj mnohých obciach sa je už dnes praxou, že sa tie materiály zverejňujú v úplnej forme na, na webových, webových stránkach príslušných samospráv. A teda skôr je výnimkou, že poslanci dostávajú tie materiály až na poslednú chvíľu a verejnosť a sa o ich nedozvie, aj keď, teda keď pozerám napravo na pána spravodajcu, tak aj s tým máme skúsenosti, že napríklad v Bratislave sme materiál, na základe ktorého sa malo predávať PKO za jedno euro, dostali dokonca až po začatí zasadnutia zastupiteľstva, lebo teda všetko sa tak strašne na poslednú chvíľu počítalo a analyzovalo, že sa k tomu nie že verejnosť, ani poslanci, poslanci nemohli dostať, takže to je možno nejaký námet na novelu, a to je na otázku, či, či zákona o obecnom zriadení, alebo, alebo možno aj zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Oba zákony budú v dohľadnej dobe otvorené zo strany vlády, takže predpokladám, že bude možnosť vyjadriť sa k nim aj, aj v rámci pripomienkového konania.
A tu by som možno na záver poukázal na nerovnaký prístup oboch ministerstiev, teda ministerstva spravodlivosti, ktoré pripravuje novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, a ministerstva vnútra, ktoré pripravuje novelu zákona o obecnom zriadení, pretože tento zákon je zákon, ktorý rieši ako zverejňovanie informácií, tak činnosť samosprávy. A ministerstvo spravodlivosti vytvorilo pracovnú skupinu, kde boli zástupcovia ministerstiev, štátnej správy, štátnych podnikov, mimovládnych organizácií, odborníkov, a táto pracovná skupina sa niekoľkokrát stretla a diskutovala o všetkých námetoch, s ktorými prišli jednotliví účastníci tej, tej pracovnej skupiny a s ktorými v minulosti prišli povedzme aj mimovládne organizácie v rámci pripomienkových konaní, ktoré neviedli k nejakému, nejakému výsledku, ale teda boli zaznamenané.
Nevedno ešte, ako to dopadne a v akej podobe bude návrh predložený a po budúcotýždňovej voľbe člena správnej rady, Súdnej rady, uvidíme, že aký minister alebo ministerka to bude predkladať. Ale to je prístup, ktorý je, ktorý je korektný, a keď sa ide robiť zmena tak dôležitého zákona, tak by mali byť prizvaní všetci dôležití aktéri.
Úplne opačný prístup si zvolil pán minister Kaliňák, ktorého, teda zase sme zabudli na tú tradíciu, vyzývam, aby sa vzdal funkcie ministra vnútra, pretože pokiaľ je vo funkcii ministra niekto, kto je podozrivý z prepojení na organizovaný zločin, tak to zatieňuje všetky iné veci, o ktorých sa rokuje. Asi sa nevzdá, dobre.
No tak sa vrátim, vrátim, vrátim k tomu, ako jeho ministerstvo vnútra pripravovalo novelu zákona obecnom zriadení, najdôležitejšieho zákona, ktorý sa týka fungovania samosprávy a o ktorom práve rokujeme. Ministerstvo vnútra za zatvorenými dverami iba s predstaviteľmi ZMOS-u pripravilo návrh novely, s ktorým, tiež uvidíme, čo bude, a ktorý minister to bude predkladať, lebo aj ten tlak možno zaberie, ale neboli prizvaní žiadni iní aktéri. ZMOS je, samozrejme, dôležitá organizácia, reprezentuje veľké množstvo samospráv, ale reprezentuje predovšetkým starostov a primátorov.
Okrem ZMOS-u existuje napríklad aj Únia miest, kde sú združené, združené viaceré mestá, ktorá je tiež reprezentatívna. ZMOS reprezentuje starostov a primátorov, nereprezentuje poslancov zastupiteľstiev, ktorých, ktorých je mnoho, nereprezentuje občanov, ktorí, ktorí povedzme kriticky sa pozerajú na fungovanie samosprávy, nereprezentuje hlavných kontrolórov. A ja som bol medzi iniciátormi výzvy Združenia občanov miest a obcí Slovenska, my sme vyzvali pána ministra Kaliňáka, aby prizval aj ďalších aktérov samosprávy do prípravy novely zákona o obecnom zriadení. Odpoveď bola, že nie, že stačí, keď to, keď ten návrh pripravia so ZMOS-om, ale tak to bola iba taká zrejme PR akcia, lebo sa konal snem ZMOS-u, tak tam potrebovali niečo odprezentovať, že vláda sa dohodla na niečom, na niečom so ZMOS-om.
Takže sa teším, keď bude pripomienkové konanie, ak návrh, náhodou tento návrh neprejde do, do druhého čítania, tak môžme zvážiť, že ho dáme formou, alebo teda kolegovia dajú formou pripomienky alebo hromadnej pripomienky.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem obom kolegyniam za reakcie a ja som to tiež, tiež chápal tak, že podstatné je to, čo je tam spoločné, a spoločná je tam vôľa riešiť ten problém v podobe nerovnej výšky príspevku. Je to problém, ktorý aj predkladatelia nášho návrhu aj predkladatelia vášho návrhu vnímajú ako nespravodlivosť, ktorý, ktorú treba napraviť, a tá debata o konkrétnych parametroch a riešeniach je úplne legitímna v situácii, keby, keby s takouto iniciatívou prišla vláda, tak zrejme prebehne v rámci medzirezortného pripomienkového konania alebo, alebo teda, keby sme k schvaľovaniu zákonov pristúpili normálne, a nie tak, že to nemôžeme podporiť, lebo to navrhla opozícia, hoci to nie je nič proti koalícii ani, ani žiadny hrebienok by nikomu odnikadiaľ nespadol, tak, tak by tu bol priestor na toto, hovoriť o takýchto veciach, že či šesť mesiacov, alebo zrušiť, alebo, alebo, alebo čo v druhom čítaní, ktoré, však uvidíme, uvidíme v utorok, ale, ale tak nerobme si veľké ilúzie, ale no tak môžme to, brať to tak, že toto je to druhé čítanie a to prvé prebehlo včera, keď, keď tu bolo ešte menej poslancov. Ale teda však možno motyka vystrelí alebo sa, sa môže stať to, že si to koalícia alebo, alebo vláda, ministerstvo osvojí a prídu s tým, a myslím si, že ani vy, ani my nebudeme mať problém takúto dobrú vec podporiť, aj keď ju navrhne prípadne vláda.
Tak keď nie, no tak potom, ako som povedal, tak potom až tá vláda, v ktorej snáď už budeme.

Vážené kolegyne a kolegovia, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážená pani predkladateľka, myslel som, že keď budem po prerušenom hlasovaní vystupovať v prerušenej rozprave a hlasovaní o voľbe generálneho riaditeľa, vystupovať k tomuto návrhu, tak budem v pesimistickejšej nálade, ale našťastie nie som a ešte to neskončilo.
Rokujeme o návrhu poslancov Národnej rady na novelu zákona o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa v znení neskorších predpisov. Chcel by som povedať, že obsahovo podobný, technicky trochu iný návrh predložila aj skupina poslancov z poslaneckého klubu SaS, teda s pani poslankyňou Nicholsonovou, s Petrom Osuským a s pánom spravodajcom Jozefom Mihálom sme podali podobný návrh, o ktorom sa rokovalo včera, a dnes sme o ňom hlasovali a neschválili ho, tak nejdem, nejdem tu začínať nejakú pesničku, že kto bol prvý, a práve naopak, to vítam, že, že v opozícii je tvorivá atmosféra, a, a obe opozičné, oba opozičné kluby, ktoré predložili tento návrh, sa snažia riešiť reálne existujúce problémy, pretože toto je reálne existujúci problém. Ten základný problém, ktorý riešia oba návrhy, je rozdiel medzi príspevkom, ktorý sa poskytuje pri narodení dieťaťa, a príspevkom, ktorý sa poskytuje pri prevzatí dieťa do náhradnej starostlivosti. Príspevok pri narodení dieťaťa je vyšší, 829 eur 86 centov, ako príspevok pri prevzatí do náhradnej starostlivosti, ktorý je vo výške 500 eur, a pritom oba príspevky majú v podstate rovnaký účel, majú za účel prispieť zo strany štátu na, na pokrytie zvýšených nákladov, ktoré rodiny majú, keď sa v rodine objaví dieťa, keď to veľmi zjednoduším.
A rozdielnou výškou týchto príspevkov akoby štát hovoril, že vlastne biologický rodič, ktorým sa, ktorému sa naro..., alebo rodičia, ktorým sa narodí dieťa, že to je výnimočnejšia, vhodnejšia alebo viac podporyhodná situácia, ako keď náhradný rodič preberie do starostlivosti dieťa, o ktoré sa jeho vlastní biologickí rodičia nemôžu alebo nechcú starať. Pritom ja som presvedčený, že v skutočnosti by to malo byť, ak nie vyrovnané, alebo dokonca možno aj naopak, pretože rozhodnutie mať vlastné dieťa je, je rozhodnutie každého páru a je to na ňom, a teda primárne má ten pár, jeho rodičia niesť za to zodpovednosť a v prípade prevzatia do náhradnej starostlivosti tam nejde iba o to, to je ten pohľad rodičov, že, že chceme mať radosť z vlastných detí a nemôžme mať vlastné deti, tak si zoberieme nejaké nie vlastné deti, ale treba sa na to pozerať najmä pohľadom tých detí, ide o deti, o ktoré sa nemôžu alebo nechcú, alebo akokoľvek nestarajú ich vlastní biologickí rodičia, a prevzatie do náhradnej starostlivosti znamená, že nebudú vyrastať v detskom domove, nebudeme produkovať nových bezdomovcov a ľudí, ktorí, ktorí celý život sa budú trápiť tým, že nevyrastali v rodine, ale že im poskytneme náhradnú rodinu, čiže ja som presvedčený, že áno, obe situácie, aj keď, aj keď, aj keď rodina prijme vlastné dieťa a narodí sa dieťa, aj keď prijme cudzie dieťa, sú hodné podpory, ale z môjho hľadiska je ešte úctyhodnejšia tá druhá situácia, a preto je úplne absurdné a nepochopiteľné, prečo by, prečo by mala byť znevýhodnená rodina, ktorá preberá do náhradnej starostlivosti detský, detský, teda dieťa.
Ako som povedal, toto majú oba návrhy spoločné a riešia, riešia, riešia to tak, že v podstate zrovnoprávňujú príspevok pri prevzatí dieťaťa do náhradnej starostlivosti s príspevkom pri narodení dieťaťa.
A teraz by som pár slov povedal o odlišnostiach, využijem prvé čítanie, keďže obávam sa, že tak ako v prípade nášho návrhu, ani v prípade návrhu kolegýň a kolegov z OĽANO nebude, nebude druhé čítanie, ale však musíme sa pripravovať na budúce vládnutie, tak môžme si niektoré veci, veci vyjasniť už v tejto chvíli. Je tam, je tam viacero, viacero rozdielov.
Prvý rozdiel spočíva v tom, že, že príspevok pri narodení dieťaťa je rozdielny, na prvé tri deti sa dáva príspevok vo výške 829,86 eura a na štvrté a na ďalšie dieťa vo výške 151,37 eura. A ak by sme teda vyrovnali oba príspevky na úrovni príspevkov pri na rodení dieťaťa, tak sa nám stane to, že, že síce polepšíme rodinám, ktoré si berú prvé tri deti do náhradnej starostlivosti, ale teoreticky by sa mohlo stať, že, že by sme pohoršili tým rodinám, ktoré, ktoré, ktoré by si brali štvrté, piate alebo ďalšie dieťa, a to by teda asi nebolo dobré, keby sme to riešili takýmto spôsobom. Takýmto spôsobom to nerieši ani jeden, ani jeden z našich návrhov. My sme to ošetrili tak, že podobne ako pri, pri príspevku pri narodení dieťaťa, tak aj príspevok pri prevzatí do náhradnej starostlivosti, je tá výška stanovená na tých 829,86 eura a pri štvrtom, ďalšom, ďalšom dieťati ponechávame ten príspevok na úrovni 500 eur tak ako doteraz. Kolegovia z OĽANO paušálne zvyšujú ten príspevok na úroveň 829,86 eur, takže dá sa povedať, že sú veľkorysejší voči štvrtým, piatym a ďalším deťom ako náš návrh pri preberaní do, do náhradnej starostlivosti.
Druhý, druhý rozdiel je valorizačný mechanizmus, keďže príspevok pri narodení dieťaťa sa, myslím, valorizuje novelou zákona alebo je určeným v zákone. Príspevok pri prevzatí do náhradnej starostlivosti a ďalšie príspevky, nielen ten jednorazový príspevok sa, sa valorizujú opatrením ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny o teda výšku zvýšeného, zvýšeného životného minima, takže ten valorizačný, valorizačný mechanizmus kolegovia z OĽANO úplne vypúšťajú, a my ho nechávame zachovaný vo vzťahu k tomu štvrtému a ďalšiemu a ďalším deťom, ale zároveň my to nemáme vyriešené, takže sme priamo do zákona napísali, že je to 829 eur a 86 centov, ale priamo do zákona sme dali odkaz na príspevok o, príspevok pri narodení dieťaťa, takže ak by sa zmenil príspevok pri narodení dieťaťa, môže sa, môže sa to zdvihnúť, tak v prípade návrhu kolegov z OĽANO by bolo potrebné urobiť zmenu aj v zákone, zákone o príspevku, o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti. V prípade nášho návrhu by sa to automaticky valorizovalo, lebo je to tam priamo naviazané. Tu mi ten náš návrh príde praktickejší, ale, ale v zásade to nie je žiadny zásadný problém, keď sa otvára jeden zákon, otvoriť aj druhý. Len na to nezabudnúť lebo, lebo teda stáva sa, že sa, že sa na veci zabudne, že máme napríklad zákon o Bratislave, zákon o Košiciach, zákon o obecnom zriadení, a bolo aj v minulosti zopár situácií, že sa niečo zmenilo v zákone o obecnom zriadení, ktorý platí teoreticky, nie teoreticky aj prakticky pre Bratislavu a Košice, ak to v tom zákone o Bratislave a Košice nie je upravené inak, ale urobila sa nejaká úprava v zákone o obecnom zriadení a zabudlo sa na to, že aj v zákone o Bratislave a v zákone o Košiciach to tam je, a tak niektoré veci, napr. voľba alebo menovanie zástupcov primátorov a starostov fungovali v Bratislave a Košiciach inak ako na zvyšku Slovenska len preto, že tam bola odlišná, odlišná úprava. A nebol to zámer, len sa, len sa jednoducho na to nepamätalo.
Tretí rozdiel sa týka, týka podmienok poskytnutia toho príspevku, ako hovorila aj pani poslankyňa Remišová, kde je problém s tým, že príspevok pri narodení dieťaťa sa poskytuje, pochopiteľne, pri narodení dieťaťa, takže tam nie je potrebné určovať nejaký vekový limit, ale príspevok pri prevzatí do náhradnej starostlivosti, je tam podmienka, že má ísť o dieťa, ktoré má pri prevzatí do šesť mesiacov, a je to ťažko splniteľná podmienka vzhľadom na to, že, že rozhodujú súdy, tak kolegovia z OĽANO tam navrhli, aby, aby to nebolo pri prevzatí, ale pri začatí toho konania, čo je posun správnym smerom. My sme navrhli úplne zrušiť tú hranicu šiestich, alebo podmienku šiestich mesiacov, lebo ak niekto prevezme do náhradnej starostlivosti dieťa, ktoré má šesť rokov, tak takisto má s tým zvýšené výdavky ako ten, kto prevezme dieťa, ktoré, ktoré sa, ktoré sa práve narodilo, a prečo by sme mali, ak teda považujeme prevzatie dieťaťa do náhradnej starostlivosti, niečo, čo má štát ohodnotiť tým, že dá príspevok na ten rozbeh, na ten začiatok. Prečo, keď niekto prevezme, a teraz nehovorím, že sedemmesačné, ale povedzme, že aj šesťročné dieťa do náhradnej starostlivosti, o čo je to horšie, ako keď prevezme to maličké dieťa, to možnože práve naopak, že, že, že rodičia, ktorí sú si ochotní zobrať tie väčšie deti, veď to je, to je skôr vzácnejšie a to by si, to by si zaslúžilo možno väčšiu podporu, alebo, alebo prinajmenšom rozdiel rovnakú. Takže my toto vypúšťame úplne, a potom teda ak náhodou si to koalícia skôr neosvojí, tak potom to môžeme dorieši, doriešiť pri tých rokovaniach možno o zostavovaní vlády.
A potom, potom je tam ešte, ešte jedna podmienka, ktorá je v zákone, ktorej sme sa my dotkli a ktorej sa kolegovia z OĽANO nedotkli, a je to, že na dieťa nebol vyplatený príspevok pri narodení dieťaťa. Čiže v podstate to znamená, že príspevok pri prevzatí do náhradnej starostlivosti možno vyplatiť iba takému dieťaťu, ktorému nebol vyplatený príspevok pri narodení dieťaťa. Opäť je tu podmienka, ktorá sa nám zdá diskriminačná a zbytočná, lebo, lebo v podstate sa týka najmä tých prípadných biologických rodičov, ktorí, ktorí ten príspevok, príspevok dostali, ale keď niekto preberá do náhradnej starostlivosti z detského domova dieťa, tak to, to dieťa ani ten rodič náhradný nemá, nemá nič z toho, že tam bol vyplatený nejaký príspevok pri, pri narodení dieťaťa. Čiže poviem situáciu, že, že prebereme, prebereme, bereme do náhradnej starostlivosti dieťa rovnako staré, a teraz v jednom prípade bol vyplatený, v druhom prípade nebol vyplatený príspevok pri narodení dieťaťa, tak, tak jeden dostane príspevok pri prevzatí náhradnej starostlivosti a druhý nedostane, a hoci inak to môžu byť úplne identické situácie. Samozrejme, že toto a, samozrejme, že aj celý ten príspevok treba zabezpečiť pred nejakým zneužívaním. To si, samozrejme, môžeme predstaviť, že tam budú nejaké, nejaké účelové, účelové presuny, a teda ak, ak sa zvýši príspevok, tak to môže, môže byť ešte atraktívnejšie, ale v zásade, v štandardnej situácii by sa to malo viazať na tú situáciu, nie na to, v akej situácii bolo dieťa predtým, a či existovali predtým nejakí biologickí rodičia, ktorí ten príspevok dostali, alebo nie.
Napriek týmto drobným odlišnostiam, tak ako kolegovia z OĽANO podporili dneska pri hlasovaní náš návrh, tak aj my a celý poslanecký klub SaS, predpokladám, a teda predpokladám, že aj kolegovia nezaradení, za ktorých bol spolunavrhovateľom pán poslanec Mihál, podporia, podporia návrh, s ktorým prišli kolegyne a kolegovia OĽANO, a potom teda aj ich pribereme do tej debaty o tom, že ako to optimálne nastaviť.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Vašečka, tie veci, spomínali ste referendum o vstupe do Európskej únie, ktoré ako, ako jediné bolo platné a bolo platné aj vďaka hlasom tých, ktorí hlasovali proti a tým pomohli prehupnúť sa cez to 50 % hranicu.
No tu chcem dodať, že aj keby nebolo platné, tak sa v zásade nič nestane, pretože to nebolo záväzné referendum a aj tak by sme vstúpili do Európskej únie, akurát by sme mali neplatné referendum, možno trošku, trošku také spochybnenie, ale určite by to neznamenalo, že nevstúpime do Európskej únie. Čiže jediné platné referendum v podstate nerozhodlo o ničom, lebo to bolo rozhodnuté v parlamente.
Po druhé. Vydávať referendum v slovenských pomeroch za prejav vôle občanov, je značne nadnesené. Občanmi iniciované bolo akurát to ostatné referendum o rodine, všetky ostatné referendá boli politické, iniciované politickými stranami, ktoré cez ne realizovali, buď mobilizovali svojich voličov, snažili sa prerušiť volebné obdobie, skrátiť volebné obdobie alebo tematizovať nejaké, nejakú svoju politickú agendu. Keď sa pozriem na to všetko, o čom sa rozhodovalo v referendách, som veľmi rád, že máme 50 % hranicu a že ani jedno z tých referend s výnimkou toho o Európskej únii nebolo, nebolo platné. A keď sa teda pozrieme, že aké referendum nám najbližšie hrozí, ktorému by ste vy, ak by parlament schválil váš návrh, otvorili dvere, no tak je to práve referendum o vystúpení Slovenska z Európskej únie a zo Severoatlantickej aliancie, ktoré teraz iniciujú fašisti, tak neviem, či toto je najlepší nápad, práve v tejto chvíli prichádzať s takýmto návrhom.
Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážená pani predkladateľka, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrh zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 31. augusta 2017 a gestorský výbor do 5. septembra 2017. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem obom kolegom za reakcie a kolegyni Zimenovej za podporu.
Pán poslanec Fecko, veď pokojne diskutujeme. Toto je vec, na ktorú máme iný názor evidentne. A to, čo povedal pán premiér Fico, že keď novela zákona pomôže aspoň jednému občanovi, tak to stačí a treba ju prijať. No, to znie pekne, ako taká teoretická téza, ale v praxi to tak nikdy alebo skoro nikdy nie je. Lebo, lebo keď niekomu pomôžete, druhému uškodíte. Keď niekomu vyhoviete, druhého nahneváte. Keď niekomu pridáte, druhému zoberiete alebo odniekadiaľ musíte zobrať. To, čo ste pomenovali vo svojom príspevku, teda tá hranica 3-tisíc, no áno, mali by sme sa o tom baviť, že tých, či tých, či tých 3-tisíc obyvateľov je dostatočná hranica, či to, či to nie je príliš málo, či by sme nemali smerovať k tomu, aby sa, aby sa, aby sa to zvýšilo. Pretože teda pokiaľ nechceme robiť municipalizáciu a komunálnu reformu, tak nám to môže byť jedno a pokojne si tu majme obce, ktoré majú pár desiatok alebo pár stoviek obyvateľov. Obce, ktoré, v ktorých nikto nejaví záujem uchádzať sa o funkciu starostu alebo poslanca zastupiteľstva, lebo aj také obce sú. Obce, ktoré väčšinu alebo polovicu svojho rozpočtu dávajú na plat starostu alebo, alebo, alebo úradníka a nemajú, nemajú žiadny prostriedky, aby investovali do služieb a do rozvoja.
Snáď jediná vec, s ktorou by som tak dosť zásadne nesúhlasil, je, že, že dávať to polohy, že krivda socializmu a demokracie, že socializmus spájal a demokracia rozpája. Existuje množstvo demokratických krajín, ktoré, kde prebehla municipalizácia, spájanie obcí. Sú to úspešné príbehy a demokratické.

Vážený pán predseda, vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne a kolegovia, pán poslanec Fecko predkladá ďalší z návrhov, ktoré sa týkajú územnej samosprávy, v minulosti to bol tzv. laznícky zákon týkajúci sa roztrateného osídlenia, pri ktorom sme tiež zviedli istú debatu, a teraz ide o novelu zákona o obecnom zriadení týkajúcu sa zjednodušenia procesu delenia obcí alebo v tomto prípade skôr miest.
Oba návrhy pána poslanca majú jedno spoločné, idú v protismere k tomu, čo územná samospráva na Slovensku potrebuje ako soľ. Oba idú proti municipalizácii, teda proti myšlienke združovať obce do rozpočtovo a kompetenčne silnejších samosprávnych celkov. Na Slovensku máme aktuálne približne 2 900 miestnych samospráv, teda obcí, miest a mestských častí, z nich dve tretiny majú menej ako tisíc obyvateľov. Rast počtu malých obcí po roku 1989 u nás zastavila až novela zákona o obecnom zriadení v roku 2001, a to ustanovením § 2a ods. 5, podľa ktorého odvtedy platí, že obec sa môže rozdeliť, ak nové obce budú mať katastrálne územie alebo súbor katastrálnych území tvoriaci súvislý územný celok s najmenej tritisíc obyvateľov, ak urbanisticky nesplynuli s ostatnými časťami obce. Obec nemožno rozdeliť, ak do rozvoja odčleňovanej obce boli vložené investície, od ktorých je závislá celá obec.
Napriek zastaveniu ďalšej fragmentácie na úrovni miestnej samosprávy touto novelou v roku 2001 naďalej platí, že na Slovensku prevládajú populačne malé obce, ktoré majú malé rozpočty, a teda veľmi obmedzené možnosti rozvíjať obec a jej územie a vynakladať dostatočné prostriedky na služby, ktoré obecná samospráva má poskytovať svojim obyvateľom. Malé obce vynakladajú na správu, teda na chod úradu, ak si ho vôbec môžu dovoliť, plat starostu aspoň na čiastočný úväzok a nejakého úradníka aspoň na čiastočný úväzok často i polovicu zdrojov, ktorými disponujú. Počtom obyvateľov malé a rozpočtovo slabé samosprávy nie sú schopné plniť pre svojich občanov neraz i základné úlohy.
Tento problém by sme mali riešiť systémovo, komunálnou reformou, municipalizáciou, teda nie ďalším drobením obcí, ale ich spájaním do silnejších samosprávnych celkov, iným prerozdelením financií medzi centrálnou vládou a samosprávami, a to nie na úkor samospráv, ako je to dnes, ale na úkor centrálnej vlády a následne, ak chceme mať zábezpeku, aby sa municipality rozvíjali rovnomerne a rovnomerne sa starali o rozvoj celého územia, môžeme diskutovať o tom, akými nástrojmi to chceme docieliť. Jedným z nich je napr. participatívne rozpočtovanie, ktorým je možné samosprávu zaviazať, aby časť rozpočtu obce preinvestovala podľa dohodnutého kľúča v tej-ktorej časti municipality po konzultácii s občanmi tej-ktorej časti obce.
Vráťme sa ale od komunálnej reformy a municipalizácie k predloženému návrhu novely zákona o obecnom zriadení. Ak by sme návrh pána poslanca prijali, neželaným dôsledkom by mohla byť situácia, že z veľkého počtu obcí na Slovensku by sme mali ešte väčší počet obcí. Keďže pán poslanec nenavrhuje, aby sa zrušilo zákonné obmedzenie, ktoré hovorí, že odčlenená obec musí mať aspoň tritisíc obyvateľov, ale zároveň navrhuje, aby o odčlenení v referende rozhodovali len občania tej časti obce, ktorá sa chce odčleniť, dôsledkom jeho návrhu by nebol ďalší nárast už i tak veľkého počtu malých obcí, ale mohla by to byť lavína referend o odčleňovaní okrajových mestských častí od miest.
Miestne referendum o odčlenení by sa podľa tohto návrhu nemalo konať v celom meste ako je to dnes, ale len v tej časti, časti mestskej alebo časti obce, ktorej aspoň 60 % oprávnených voličov sa v petícii vyjadrilo, že, že chcú odčleniť príslušnú mestskú časť. Malou zábezpekou proti tejto lavíne, ktorá je do návrhu zakomponovaná, je doplnenie ustanovenia § 2 ods. 5 v prvej vete, v jej závere, o tom, že obec sa môže rozdeliť, ak nové obce budú mať katastrálne územie obce alebo súbor katastrálnych území tvoriacich súvislý územný celok s najmenej tritisíc obyvateľov, ak urbanisticky nesplynuli s ostatnými časťami obce, ak cesta spájajúca odčleňovanú časť obce s obcou, ktorá je súčasťou, ktorá je súčasťou, vedie cez inú obec. Čiže navrhuje sa, aby sa od mesta mohla odčleniť taká časť obce, ktorá má aspoň tritisíc obyvateľov, a zároveň platí, že cesta spájajúca odčleňovanú časť obce od mesta, vedie cez inú obec. Treba doplniť, čo nezaznelo alebo nezaznieva tu explicitne, že toto ustanovenie je akoby šité na mieru v Nižnej Šebastovej, v ktorej pán poslanec Fecko žije, ide o mestskú časť Prešova, ktorá má približne tritisíc obyvateľov, a s centrom Prešova ju spája cesta, ktorá vedie cez dnes už samostatnú obec Ľubotice, ktorá v minulosti bola taktiež súčasťou mesta. Už sme tu viackrát aj na tejto schôdzi, aj na minulej schôdzi, hovorili o tom, že zákony by mali mať všeobecnú platnosť, teda mali by stanovovať nejaké všeobecné, všeobecné pravidlá.
Tento návrh zákona vzhľadom k tomu špecifiku, o ktorom som hovoril, by sme pokojne mohli nazvať lex Nižná Šebastová, tak ako sme tu v utorok mali lex Raši, včera lex Krajniak, či lex Babiš, dnes tu máme lex Nižná Šebastová. Nie je to, samozrejme, také účelové menenie pravidiel hry, ako nám tu predvádza vládna koalícia, ale tiež to je zákon akoby šitý na mieru, na mieru jednej konkrétnej mestskej časti. A ja súhlasím s pánom poslancom, že zákon o obecnom zriadení si vyžaduje zmeny aj nastavenie pravidiel pre fungovanie samosprávy si vyžaduje, si vyžaduje významné, významné zmeny, tá situácia nie je uspokojivá, ale tá správna cesta by podľa môjho názoru bola komplexná, komplexná novela zákona o obecnom zriadení.
Onedlho tu budeme mať novelu, ktorú nám ponúkne ministerstvo vnútra, v ktorej upieklo iba so ZMOS-om, teda bez širšej konzultácie a systémové zmeny by mali smerovať nie k vytváraniu predpokladov a podmienok pre jednoduchšie drobenie už existujúcich celkov, teda miest a obcí, ale práve naopak k spájaniu tých menších do väčších častí, k municipalizácii, ku komunálnej reforme.
Ďakujem za pozornosť.