Videokanál poslanca

Reagujem na pána ministra, ktorého tu momentálne nevidím v sále, ale mali sme prerušenú rozpravu. Tak chcel by som reagovať na tú časť, kde hovoril o tom, že vláda Ivety Radičovej, obracal sa na pána bývalého ministra Mihála, zmenila vzorec, ktorý dosť zhoršil finančné postavenie samospráv. No, áno, bolo to tak, ale zasa si povedzme, aj prečo to tak bolo. Bolo to v situácii, keď bol štát v kríze a keď bolo potrebné urobiť opatrenia na zaplátanie sekery, ktorú tu zanechala prvá Ficova vláda. Tá sekera bola teda poriadna. A bolo to myslené a bolo to aj urobené ako dočasné opatrenie.
Nemôžem súhlasiť s tou filozofiou, že na jednej strane samosprávam z jedného vrecka vytiahneme a potom budeme mať viac peňazí, aby sme im dávali do druhého vrecka. Je predsa dôležité, aby samospráva mala finančné prostriedky na výkon svojich originálnych kompetencií. Nie, aby sme zvyšovali závislosť samospráv od štátu prostredníctvom nejako selektívne rozdeľovaných dotácií. Hovorí o tom aj Európska charta miestnej samosprávy, že miestne orgány majú v rámci hospodárskej politiky štátu právo na primerané vlastné finančné zdroje, s ktorými môžu voľne disponovať v rámci svojich právomocí, čiže prostriedky na ich originálne kompetencie.
Ja som zvyčajne kritický k fungovaniu samosprávy. Mám s tým aj vlastné skúsenosti, aj skúsenosti sprostredkované od iných ľudí, ktorí sa potýkajú so samosprávami, ale napriek tomu si myslím, že, a nieže si myslím, je to tak, že samosprávy hospodária lepšie ako štát.

Ďakujem. Keďže hovoríme o dani z príjmu fyzických osôb, tak hovoríme ani nie tak o príjmoch štátneho rozpočtu ako o príjmoch samospráv. A teda nejak asi som to nečítal dosť, dosť pozorne, ale teda zaujímalo by ma, že aké konkrétne to kúpeľníctvo napríklad bude mať dopady na príjmy samospráv. Pretože tuto štát nie je tým istým subjektom, nie je tým istým subjektom ako samosprávy, ale možno je to presne tak, ako hovoril pán poslanec Mihál, že to je tak zanedbateľné, že v zásade ani, ani netreba sa tomu bližšie venovať. Samozrejme, že v doložke to je nejako vyčíslené, ale ide o to, či má štát, alebo teda štát robiť zmeny na úkor samospráv bez toho, aby im to kompenzoval, keď na druhej strane napríklad pripravuje iné ministerstvo novelu zákona o obecnom zriadení, kde teda sa tvári, že je prosamosprávne, v skutočnosti je to prostarostovské, a pre samosprávy sú oveľa dôležitejšie veci, ktoré nastavujú fungovanie z hľadiska finančných podmienok.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, kolega Beblavý pochválil vládny návrh. Áno, zrejme to bude jeden z tých návrhov, ktorý získa aj širšiu podporu zo strany opozície a nebude schválený iba hlasmi poslancov vládnej koalície. Na druhej strane, keďže som opozičný poslanec, tak nebudem len chváliť a nebudem opakovať, v čom je ten návrh zákona pozitívny a prečo si zaslúži podporu, ale chcel by som upozorniť, že obsahuje aj jeden moment, ktorý je podľa môjho názoru problematický.
Mám na mysli zavedenie povinnosti podávať podania elektronicky, ktorá sa v súčasnosti vzťahuje na platiteľov DPH. Rozšírenie tejto povinnosti aj na všetky subjekty zapísané v obchodnom registri, čiže firmy a živnostníkov a teda ďalšie samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré sú registrované ako platitelia dane z príjmu. Chcel by som sa na toto navrhované opatrenie pozrieť z dvoch hľadísk. Tým prvým je primeranosť a tým druhým je systémovosť.
Primeranosť, alebo dalo by sa povedať aj povinnosť verzus dobrovoľnosť. Je elektronická komunikácia subjektov, či už fyzických osôb alebo právnických osôb, s verejnou správou sama osebe dobrá alebo zlá? No asi sa zhodneme, že je to dobrá vec, že jej rozšírenie bude pozitívne a že uľahčí fungovanie ako verejnej správe, tak i samotným subjektom.
Na druhej strane ale vystáva otázka, prečo by taká komunikácia mala byť povinná? Keď je niečo dobré, keď to prináša úžitok obom stranám, tak by sme mali presvedčiť dotknuté subjekty, že je to pre ne východné a že miesto toho, aby chodili na daňový úrad alebo na poštu, radšej budú využívať elektronický systém Finančnej správy, že to bude pre nich východnejšie, rýchlejšie, lacnejšie, lepšie. My miesto toho plánujeme zaviesť povinnosť, že to bude povinné nielen pre firmy, pre právnické osoby, kde, povedzme, je to v poriadku, ale aj pre fyzické osoby, živnostníkov. Takáto povinnosť pre živnostníkov nebola zavedená ani vo vzťahu k elektronickým dátovým schránkam systému slovensko.sk. Nemajú tú povinnosť zatiaľ živnostníci, nemajú ju zatiaľ, resp. majú ju odložené niektoré právnické osoby, ktoré nie sú zapísané v obchodnom registri.
Tak chcem sa spýtať, že či je to opatrenie primerané. Či je primerané nútiť všetkých živnostníkov, aby komunikovali výlučne elektronicky s Finančnou správou. Nie je to potom obmedzenie práva podnikať iba na tie subjekty, ktoré sú schopné komunikovať elektronicky? A nie je to niečo bezvýznamné, že keď sa to nebude diať, tak budú naďalej komunikovať papierovo. Taká možnosť tam nie je, pretože už súčasné znenie § 14 ods. 3 hovorí o tom, že na podanie, ktoré bolo doručené inak ako predpísaným spôsobom, teda elektronicky, sa neprihliada. Čiže živnostník, súkromne hospodáriaci roľník, ktorý nepoužíva internet, už nebude môcť podať napríklad daňové priznanie papierovo. A keď ho aj podá papierovo, tak sa bude na neho pozerať, ako keby ho vôbec nepodal. Je toto primerané opatrenie? – pýtam sa.
Druhá vec je systémovosť. Bolo to rozoberané aj v médiách a ide o to, že sa tu vytvára alebo existuje a predlžuje sa životnosť druhého systému. Na jednej strane máme elektronické dátové schránky na stránke slovensko.sk, na druhej strane Finančná správa bude mať aj naďalej vlastný systém, do ktorého sa budú musieť povinne zapojiť ďalšie státisíce subjektov, ďalšie státisíce fyzických osôb. Na informatizáciu sa v tejto krajine v uplynulých rokoch vydalo obrovské množstvo finančných prostriedkov a malo by to smerovať k tomu, že tu budeme mať jeden systém, nie niekoľko systémov komunikácie občanov, firiem a ďalších subjektov so štátom. Tu zavádzame alebo rozširujeme ako povinný systém pre veľmi veľkú skupinu subjektov, nie je to nejaká profesná, profesná organizácia, kde je pár desiatok alebo pár stoviek subjektov. A naďalej budeme mať teda dva systémy, ktoré nebudú navzájom prepojené. Nechcem tým povedať, že by bolo lepšie, keby sa v tejto chvíli zaviedla komunikácia prostredníctvom elektronických dátových schránok pre živnostníkov ako povinnosť, pretože ten systém Finančnej správy je technicky zrejme pre užívateľov jednoduchší, ale v konečnom dôsledku z hľadiska systémovosti tu opäť zavádzame nejakú dvojkoľajnosť a miesto toho, aby sme smerovali k jednému systému, tak tu budeme mať systémy dva.
Takže záverom by som sa len chcel spýtať, pretože v doložke je toto opatrenie charakterizované ako propodnikateľské, chcem sa spýtať pána ministra, či vníma ako propodnikateľské opatrenie zavedenie novej povinnosti pre podnikateľov, nie novej možnosti, tá možnosť tu už dnes je, ale zmenu niečoho, čo je dané podnikateľom ako možnosť na ich novú povinnosť.
Chcem sa spýtať, že aké sú predstavy o tom, že kedy by mali tie dva systémy paralelne fungovať medzi, popri sebe a kedy by sa mali zjednotiť?
A oceňujem drobnú zmenu, ktorá nastala v tom časovom posune, že to nebude zavedené ako povinnosť pre fyzické osoby už od 1. januára, ale až od 1. júla, ale to veci nerieši. Chcem sa teraz spýtať, že či toto považujete z vašej strany za uzavreté, alebo si myslíte, že je možné ešte hovoriť o tom, že by sa to buď teda posunulo, alebo by sa dala možnosť výnimiek pre tie subjekty, ktoré nie sú schopné komunikovať elektronicky, lebo nepochybne existujú ľudia, ktorí sú zárobkovo samostatne činní a zároveň nie sú schopní komunikovať elektronicky.
Ďakujem.

Neviem, či máme dostatočný počet ministrov, aby sme mohli rokovať o interpeláciách, ale... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Je tu pán podpredseda vlády Kaliňák, pán minister obrany, pán minister dopravy, pán minister zdravotníctva a pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Ja mám interpeláciu na pána podpredsedu vlády a ministra vnútra Kaliňáka, tak dúfam, že ma aspoň počuje. (Reakcie z pléna.)
Takže, vážený pán podpredseda vlády a minister vnútra, dovoľujem si obrátiť sa na vás s nasledovnou interpeláciou: V ostatných rokoch príslušné zložky ministerstva vnútra venujú zvýšenú pozornosť rozvoju dobrovoľných hasičských zborov pôsobiacich v našich obciach a mestách, pričom ich modernizácia so sebou nesie nemalé finančné nároky v súvislosti s obnovou zastaranej techniky a rekonštrukciou hasičských zbrojníc. V tejto súvislosti si dovolím upozorniť vás na konflikt, ktorý sa rozvinul medzi starostom obce Malčice v okrese Michalovce Františkom Lopašovským, zhodou okolností kandidátom strany SMER – sociálna demokracia, ale to nie je to podstatné, a medzi dobrovoľným hasičským zborom. Keď sme začiatkom júna spoločne s kolegami zo Združenia občanov miest a obcí Slovenska ZOMOS navštívili na pozvanie občanov obce túto obec Malčice, dozvedeli sme sa od nich, že starosta Lopašovský koná neraz nad rámec zákonov či v rozpore s nimi. Jedným z problémov je i to, že pán starosta rozhodol koncom februára 2017 o odvolaní veliteľa miestneho dobrovoľného hasičského zboru, hoci na tento krok ho nič neoprávňuje a takouto právomocou nedisponuje.
Následne sa pán starosta rozhodol vymeniť zámky na hasičskej zbrojnici a znemožniť tak miestnym hasičom prístup k zbrojnici a technike, ktorú v nej majú uschovanú, a to vrátane vozidla, ktoré ste im vy osobne slávnostne odovzdávali v roku 2015. Od začiatku marca tak dobrovoľný hasičský zbor v Malčiciach, ktorý bol v roku 2016 v zmysle príslušnej vyhlášky ministerstva vnútra zaradený do kategórie A, nemôže kvôli svojvôli miestneho starostu Františka Lopašovského za SMER – sociálnu demokraciu na svoje výjazdy používať svoju techniku, čím dochádza k zjavnému všeobecnému ohrozeniu a škodám na majetku. Preto sa na vás obraciam s nasledovnou otázkou, na ktorú žiadam odpoveď. Je ministerstvo vnútra o tomto už niekoľko mesiacov trvajúcom stave ohľadom konfliktu starostu a dobrovoľného hasičského zboru v Malčiciach informované? Ako dosiaľ príslušné zložky ministerstva v tejto veci konali a ako mienia situáciu riešiť a ako mienite postupovať voči konaniu starostu obce?
Interpeláciu som podal aj písomne. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem kolegyniam za reakcie a trošku ma až mrazí z toho, ako klesajú naše nároky. Pani poslankyňa Verešová tak polovážne-položartom povedala, že pán predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa môže byť rád, že neprerokovávame jeho správu v noci, ako sme prerokovávali napríklad správu komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím, a pani poslankyňa Jurinová je pozitívne prekvapená z toho, že kolegovia z koalície vôbec prišli na výbor a vypočuli si správu. No, to je teda dosť zlé, ak sme prekvapení z vecí, ktoré sú alebo by aspoň mali byť úplne normálne. To, že poslanci prídu na rokovanie výboru, alebo to, že parlament rokuje cez deň a nie v noci, sú veci, ktoré sú v slobodnej a demokratickej spoločnosti úplne normálne a prirodzené, a čudovať by sme sa mali vtedy, keď to tak nie je, nie, keď to tak je. Symboly sú naozaj vždy dôležité, aj takéto drobné veci sú dôležitými symbolmi.
Ďakujem.

Vážený pán predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dnes je pamätný deň. Nie síce tak pamätný, ako to navrhoval pán poslanec Budaj, teda pamätný deň v zmysle zákona o štátnych sviatkoch, ale pripomíname si dnes dôležité výročie.
V roku 1991 v tento deň, teda 21. júna, opustil územie Česko-Slovenska posledný vojak okupačnej Sovietskej armády. Je to taká zaujímavá symbolika, že parlament sa zaoberá správou o činnosti Ústavu pamäti národa práve v tento deň, ktorý je dôležitým dňom z hľadiska našej slobody, ale aj z hľadiska našej neslobody, aj keď tento deň už nepatrí do obdobia, ktoré v zmysle zákona skúma Ústav pamäti národa, pretože už to bolo obdobie slobody, ktoré začalo novembrom 1989, ale v skutočnosti až týmto dňom, 21. júnom 1991, prišla tá definitívna bodka za obdobím komunistickej neslobody a my ľudia žijúci v Česko-Slovensku sme sa stali slobodnými.
Ústav pamäti národa je dôležitá inštitúcia, budovanie pamäte, pripomínanie si histórie, vzdelávanie, osveta, to všetko sú veci, ktoré sú dôležité všeobecne, vždy a všade, ale my, čo sme prežili obdobie dvoch dlhých totalít alebo, teraz hovorím nie my ako jednotlivci, ale my ako krajiny, ktoré máme za sebou desaťročia období neslobody, si svoju históriu máme zvláštne dôvody pripomínať. A ďalším zvláštnym dôvodom je tá súčasná doba, doba relativizácie faktov, doba alternatívnej reality, doba fašistov v parlamente, doba konšpiratívnych médií, doba, keď sa spochybňuje, že nesloboda bola neslobodou, fašizmus fašizmom, komunizmus komunizmom, totalita totalitou. Hovorili sme o tom na tejto schôdzi dlhé hodiny počas návrhu koaličných poslancov na zmenu zákona o pamäti národa, ale aj včera počas správy generálneho prokurátora. Hovorili sme o potrebe vysporiadania sa s oboma totalitami, teda fašistickou aj komunistickou. Nie toho dvojakého metra, ktorý sa občas uplatňuje, pretože tak zakladal Ján Langoš Ústav pamäti národa, tak je zákon napísaný, tak má Ústav pamäti národa zmysel, že bude rovnako dôsledne sa snažiť vysporiadať s fašistickou aj s komunistickou totalitou, s jedným aj s druhým obdobím neslobody. Tak to bolo za čias prvého šéfa ÚPN Jána Langoša, nie vždy to tak bolo v minulosti počas fungovania Ústavu pamäti národa a som rád, že dnes to tak znovu je.
A myslím, že je to aj vaša zásluha, pán predseda, a preto sa pripájam ku kolegom, ktorí vám vyslovili poďakovanie, aj ja vám, a teda aj vašim kolegom, lebo je to aj ich zásluha a je to aj vec ich práce, ďakujem za to, čo robíte. Som presvedčený, že robíte dobrú prácu, robíte to tak, ako to bolo myslené a ako je to potrebné. Chcem vám vyjadriť podporu, budeme sa snažiť, aby ste v tejto dobrej práci mohli pokračovať aj naďalej.
Na záver by som už povedal iba, že mám také mierne déja vu, mám déja vu so správami, ktoré v parlamente prednášala pani verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová. Najprv ten moment déja vu nastal, keď som sa pozrel na túto tradične poloprázdnu sálu, čo asi odráža záujem poslancov v tom prvom prípade o ľudské práva, ktoré mala a má v náplni verejná ochrankyňa práv, v tom druhom, dnešnom prípade o pamäť národa a obdobie neslobody. A to ešte čakáme, že o chvíľu sa bude hlasovať, tak je tu možno viac poslancov, ako by bolo bez toho.
A ten druhý moment déja vu mi prišiel, keď som počul kolegyne a kolegov, ako vám ďakujú, lebo takto sme pri prednášaní niekoľkých správ ďakovali aj pani Dubovcovej, ktorej sa ale končilo riadne funkčné obdobie. Napriek negatívnemu postoju najmä SMER-u k pôsobeniu pani Dubovcovej sa SMER ani nikto iný neodhodlal k tomu, aby jej umelo skracoval volebné obdobie, tak ako sa kolegovia z koalície odhodlali umelo, zákonom skrátiť vaše funkčné obdobie v prechodných ustanoveniach.
No a to posledné déja vu som si uvedomil, až keď som sa dozvedel, že výbor pre ľudské práva neprijal uznesenie k tomu, aby zobral alebo odporučil parlamentu zobrať na vedomie správu o činnosti ÚPN, tak aj to sme tu už mali. Mali sme to práve s pani verejnou ochrankyňou práv Dubovcovou, keď parlament odmietal zobrať na vedomie jej správu a tiež obvykle to bolo bez nejakej diskusie. Príznačné je, že ani v tejto rozprave nevystúpil žiadny poslanec vládnej koalície. Takže budem veľmi zvedavý, či rovnako ako vo výbore sa poslanci vládnej koalície zachovajú aj v pléne a či bez toho, aby povedali nejaký dôvod, lebo žiadny dôvod nepovedali, odmietnu zobrať na vedomie správu o činnosti ÚPN.
Ak sa to stane, bude to taká zaujímavá symbolika, táto schôdza je zaujímavá práve tými symbolickými momentmi. Minulý týždeň 15. júna v prvom čítaní schválil parlament návrh novely zákona o pamäti národa, ktorý posúva úrad pamäti národa niekde ďalej od dedičstva Jána Langoša, a bolo to práve na výročie tragickej smrti Jána Langoša. Dnes máme opäť pamätný deň, dnes si pripomíname výročie odchodu posledného okupačného vojaka z Česko-Slovenska, tak som veľmi zvedavý, či symbolika tejto schôdze bude pokračovať aj dnes.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Pán poslanec Blanár, povedali ste, že keby ste vy, teda poslanci SMER-u, boli takí konštruktívni ako ja, tak tu žiadnu dlhovú brzdu nemáme. No. Ja som nielen rovnako ako vy hlasoval za ústavný zákon o dlhovej brzde, ale na rozdiel od vás som sa aj podieľal na činnosti skupiny, ktorá ten návrh pripravovala. Za vás tam, myslím, chodil najmä súčasný pán minister Kažimír a mali sme na niektoré veci iné názory, ale nakoniec sme sa dokázali dohodnúť a dokázali sme ten návrh schváliť aj s vašou účasťou. Ja to oceňujem, bolo to zodpovedné, bolo to krátko predtým, ako ste už mohli tušiť, že znova sa vrátite do vlády. Bolo to konštruktívne. A keď vás teraz kritizujeme, tak vás kritizujeme práve preto, že ten zodpovedný prístup, ktorý oceňujem, chcete opustiť, chcete dlhovú brzdu, ktorú sme spoločne schválili, na čom sme našli konsenzus, chcete ju uvoľniť.
Na výhrady kolegov, že prečo s takýmto návrhom neprichádza ministerstvo, ste povedali, že dlhová brzda sa rozdelila tak, že tu minister nebol, že to poslanci. Ale teda keďže som chodil na stretnutia tej pracovnej skupiny, tak niečo o tom viem a viem, že to tak nebolo. Na tie stretnutia chodili aj zástupcovia ministerstva. Ten návrh, technický v podstate, pripravovali zástupcovia ministerstva. To nebolo tak, že sa partička poslancov zišla, dali hlavy dokopy, vypili pohárik vína a niečo napísali. Tam veľmi významnú účasť mali aj zástupcovia ministerstva.
Posledná poznámka. Vymenovali ste ďalších predkladateľov, ktorí nie sú županmi alebo kandidátmi na župana za SMER. No tak ja by som to modifikoval. Nie všetci podpísaní sú župani alebo kandidáti na župana, ale všetci županskí kandidáti SMER-u sú pod tým návrhom podpísaní, pretože v polovici krajov buď nie sú v parlamente, alebo nevieme, kto to je. Ale tí, ktorí sú poslancami a vieme o nich, že budú kandidovať na župana, tam podpísaní... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem kolegom za reakcie.
Pán poslanec Podmanický, ja som nehovoril, že budú dostavané diaľnice do roku 2010, to hovoril váš predseda, nikto ho k tomu netlačil, nikto mu nedával nôž na krk, to si on sám tak povedal. Neviem, z akého dôvodu, vytýčil si cieľ a nesplnil ho. To mi bolo už vtedy jasné, že je to nereálny cieľ, ale on si sám dal takýto záväzok, on, a teda s vašou pomocou alebo prostredníctvom vašich hlasov schválil protiústavný zákon a nepomohlo. Tak neverím, že by teraz pomohlo uvoľnenie dlhovej brzdy.
Áno, veľa sa postavilo za vlád Roberta Fica, ale tak si zasa aj povedzme, že nikto iný tu nebol premiérom tak dlho ako premiér Fico. On tu vládne, jeho vlády tu vládnu najdlhšie, s výnimkou toho obdobia, obdobia Radičovej vlády už to bude jedenásť rokov. Čiže deväť z posledných jedenástich rokov tu vládnu vlády SMER-u, no tak je to predovšetkým vaša zodpovednosť.
Pán poslanec Marosz, áno, to prirovnanie k výhernému automatu, to je asi dobré. Tam tiež sa niektorí nádejajú, že vyhrajú, a nakoniec tým, kto vyhráva, je, samozrejme, iba vlastník toho výherného automatu. Tak asi podobne je to myslené aj vo vzťahu k tej výstavbe diaľnic.
Ďakujem.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Krajniak, poprosím vás kľud v sále.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
... vážené kolegyne, vážení kolegovia, SMER má akúsi zvláštnu obsesiu prijímať uznesenia v súvislosti s dlhovou brzdou. Nie je to totiž prvé uznesenie, ktoré SMER predkladá na tému dlhovej brzdy. Štandardný spôsob fungovania parlamentu pritom je schvaľovanie zákonov a ich menenie, SMER však, aspoň čo sa dlhovej brzdy týka, obľubuje uznesenia.
Národná rada koncom roku 2011 uznesením zaviazala vládu, aby vykonala komplexný audit verejnej správy a predložila ho parlamentu. Dodnes sa tak nestalo a vláda už päť rokov ignoruje, viac ako päť rokov ignoruje požiadavku parlamentu. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Krajniak, poprosím vás.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
V súvislosti s prijímaním ústavného zákona o dlhovej brzde, ktorú teraz chcete uvoľniť, ako podmienka podpory poslancov zo strany vtedy opozičného SMER-u, ako i na nátlak Združenia miest a obcí Slovenska, na čele ktorého bol vtedy tiež nominant SMER-u pán primátor Nitry Jozef Dvonč, 8. decembra 2011 v parlamente bol na návrh predsedu výboru alebo na návrh výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, tiež vtedy vedeného nominantom a poslancom SMER-u a primátorom Žiliny pánom Chomom, bolo schválené uznesenie požadujúce od vlády vykonať komplexný audit výkonu kompetencií podľa jednotlivých úrovní verejnej správy a zabezpečenie ich financovania a predložiť ho Národnej rade.
Prešlo už viac ako päť rokov a uznesenie parlamentu dosiaľ nebolo vládou splnené. Ficova vláda – a okrem tých pár predvolebných mesiacov, keď dovládla Radičovej vláda, tu odvtedy nepretržite máme Ficovu vládu druhú či tretiu – toto uznesenie parlamentu nesplnila a opakovane rozhodovala nielen o posunutí termínov plnenia, ale taktiež sa rozhodla zúžiť rozsah plnenia komplexného auditu verejnej správy, ktorý požadoval parlament, len na segment samosprávy.
Vláda sa tvárila, že segment štátnej správy rieši minister vnútra Kaliňák v rámci reformy ESO, avšak podklady, overiteľné prepočty týkajúce sa úspor, či nebodaj audity, na základe ktorých sa ESO realizovalo, minister Kaliňák opakovane odmietal zverejniť, nieto ešte predložiť do Národnej rady. Vláda nakoniec 14. mája 2014 schválila súhrnný audit výkonu kompetencií verejnej správy, segmentu územnej samosprávy a návrh na zabezpečenie financovania kompetencií verejnej správy.
Keď som v decembri 2016 položil pánu premiérovi Ficovi otázku, kedy mieni jeho vláda splniť uznesenie o komplexnom audite verejnej správy a jeho predložení do parlamentu, ktoré iniciovala a presadila jeho vlastná strana, pán premiér sa odpovedi vyhol. Vyhýba sa splneniu úlohy, ktorú od vlády požadoval vtedy opozičný SMER. Pritom len skutočný a komplexný audit verejnej správy môže pomôcť pri zodpovedaní otázok, kde a prečo zlyháva verejná správa pri poskytovaní služieb občanom a plnení si zákonných kompetencií, a prípadne aj nájsť zdroje, ktoré sa v súčasnosti vynakladajú buď zbytočne, alebo neefektívne a ktoré by sa dali použiť na iný účel.
Evidentne nie všetky uznesenia parlamentu, ktoré iniciuje SMER, myslí vážne. Uznesenie týkajúce sa komplexného auditu verejnej správy z decembra 2011 SMER vážne nemyslel alebo len tak 50 na 50. A pritom to bol dobrý nápad.
Uznesenie na uvoľnenie dlhovej brzdy zrejme SMER vážne myslí, problém je, že na rozdiel od toho auditu verejnej správy uvoľnenie dlhovej brzdy až taký dobrý nápad nie je. A nemyslím si to len z dôvodov, o ktorých hovoril vo svojom vystúpení pán poslanec Krajniak. Nemyslím si, že Slovensko potrebuje brzdu iba na kradnutie, aj tá brzda na kradnutie je dôležitá iste, ale dlhová brzda nie je brzdou iba na kradnutie.
Dlhová brzda je brzdou na rozhadzovanie. Ekonomike sa darí, príjmy štátu rastú, deficit v minulom roku, mali sme tu štátny záverečný účet včera, klesol dokonca výraznejšie, ako sa v rozpočte predpokladalo. Napriek tomu to SMER-u nestačí. Miesto toho, aby ste dobré časy využili na nie zníženie, ale odstránenie deficitu, zníženie dlhu nielen v relatívnom vyjadrení k hrubému domácemu produktu, ale aj v absolútnom vyjadrení na znižovanie daní a predovšetkým odvodov, využívate to zasa len na ďalšie míňanie. A potom vám chýbajú peniaze. A to vôbec nehovorím o kradnutí, hovorím o míňaní. A keďže nie ste schopní robiť úspory a šetriť, jediný spôsob, ktorý vám logicky napadol, je míňať ešte viac a k tomu potrebujete uvoľniť dlhovú brzdu.
Pán poslanec Blanár tu v úvodnom vystúpení pripomenul proces prijímania ústavného zákona o dlhovej brzde. Nebolo to tak, ako povedal pán poslanec Číž, že dlhovú brzdu sme zaviedli my s pomocou nejakých ďalších. Bol som členom tej skupiny poslancov, ktorá sa podieľala na príprave návrhu, aj keď som nebol potom medzi predkladateľmi, boli tam zastúpené všetky vtedy parlamentné strany s výnimkou SNS, ktorá sa na činnosti tej skupiny z mne neznámeho dôvodu vtedy nepodieľala. Rokovali sme dlho, stretávali sme sa znovu a znovu a nakoniec bol dosiahnutý konsenzus a konsenzom bola schválená dlhová brzda. Bola zavedená ústavným zákonom a ukázalo sa to ako múdre rozhodnutie.
To, že si dnes štát môže požičiavať za dobré úroky, iste súvisí aj s tým, že žijeme hospodársky dobré časy momentálne, ale aj s tým, že máme schválenú dlhovú brzdu a Slovenská republika je vďaka tomu vnímaná ako ekonomicky dôveryhodnejší subjekt. Ako ekonomicky dôveryhodnejší subjekt, než keby sme dlhovú brzdu nemali.
Pán poslanec Blanár povedal, že to, čo navrhujete, presahuje túto vládu. Áno, ale veď aj ústavný zákon o dlhovej brzde sme predsa schvaľovali preto, aby presiahol jednu vládu. Veď práve preto bol ten zákon schválený ako ústavný zákon, práve preto to nebol obyčajný zákon, práve preto to nebolo iba nejaké uznesenie parlamentu. Deklarujeme zámer zvyšovať výdavky na obranu, deklarujeme zámer neprekročiť také a také percento hrubého domáceho produktu, deficitu, deficitom. Preto je to ústavný zákon, preto má nastavené mechanizmy. Na zmenu ústavného zákona je potrebná vyššia ako obyčajná väčšina.
Minulé volebné obdobie SMER pohodlne vládol sám, jedinýkrát v ponovembrovej histórii sme tu mali opäť vládu jednej strany, demokraticky zvolenú, ale ústavnú väčšinu nemal, a teda nemohol sám zmeniť dlhovú brzdu. Teraz začína SMER s pomocou svojich koaličných partnerov na uvoľnenie dlhovej brzdy opäť tlačiť. Hoci vládna koalícia ani dnes nemá ústavnú väčšinu, ktorá je potrebná na uvoľnenie dlhovej brzdy, hoci vládna koalícia sa pokúšala sondovať, či nenájde na podporu uvoľnenia dlhovej brzdy podporu v opozícii. Nenašla, tak to teraz skúša uznesením.
Aký má však zmysel takéto uznesenie? Na jeho schválenie vám stačí nadpolovičná väčšina prítomných poslancov. Tou väčšinou úplne pohodlne disponujete ako vládna koalícia, ale na uvoľnenie dlhovej brzdy je potrebná ústavná väčšina, čiže 90 poslancov. Bežnú väčšinu máte, ústavnú väčšinu nemáte a čo sa na tom zmení schválením tohto uznesenia? Ak schváli nadpolovičná väčšina poslancov uznesenie, že treba začať pripravovať odbrzdenie dlhovej brzdy, zmení to názor tej menšiny poslancov, ktorá s tým nesúhlasí? Len preto, že vy svojou nadpolovičnou väčšinou odhlasujete, že má sa uvoľniť dlhová brzda, tak my, čo si myslíme, že sa nemá uvoľniť, si začneme myslieť, že sa uvoľniť má? Nerozumiem teda celkom tomuto zámeru.
Ak pán poslanec Krajniak predložil nejaký alternatívny návrh, ktorým vás teraz možno zaskočil a povedali ste, že budete potrebovať čas, aby ste si rozmysleli, že čo z toho je pre vás akceptovateľné, no tak vy ste rovnako zaskočili nás. Miesto toho, aby ste normálne predložili nejaký návrh, ak už to mal byť návrh uznesenia a nie návrh zákona alebo rokovanie o návrhu ústavného zákona, ale návrh uznesenia, aby ste ho normálne dali pred začiatkom schôdze do parlamentu, my by sme mali čas sa s ním oboznámiť, tak tuto skoro ku koncu schôdze ste nám, ste doniesli nejaký papier a my teraz tu o ňom máme rokovať.
Takže neviem, či očakávate, že teraz vyvoláte rokovania so SME RODINA a prejdete na nejaký alternatívny model brzdy proti kradnutiu, alebo ste dohodnutí s fašistami, ako to bolo pri voľbe aj generálneho riaditeľa RTVS, ktorého ste zvolili spolu s nimi. Dobre, neviem, či ste boli dohodnutí, možno ste neboli dohodnutí, možno oni len tak sami od seba nehlasovali za pána Rezníka v prvom kole, aby to nebolo také nápadné, že už v prvom kole ho podporili, tak tam nepodporili nikoho a v druhom kole zaňho zahlasovali. Tak to je obdivuhodná disciplína, ale uznávam, že to môže byť, že to môže byť náhoda. Ale ak nie ste s nimi dohodnutí, dobre, nie ste, tak neviem, či očakávate, že v priebehu tejto rozpravy, do ktorej, myslím, že nie je prihlásený nikto z ich poslancov, ich presvedčíte alebo teda presvedčíte niekoho iného, že to, čo navrhujete je dobrá vec. Lebo inak načo predkladáte toto uznesenie miesto nejakých rokovaní? Ústavnú väčšinu z neho nevydolujete, je to naozaj iba čisté piár pred krajskými voľbami, chcete ukázať, že dobrí smerácki regionálni politici chcú pomôcť regiónom, ktoré majú problémy a zlá opozícia nechce dať na to peniaze? Zlá opozícia tomu bráni? Ale veď to tak vôbec nie je.
Robert Fico už počas svojej prvej vlády sľuboval, že dostavia diaľnicu do Košíc do roku 2010. Ako všetci vieme, diaľnica stále nestojí. V mene tohto cieľa ste pritom počas prvej Ficovej vlády schválili protiústavný zákon, ktorý umožňoval stavať diaľnice na cudzom pozemku. Zákon, ktorý Ústavný súd vyhlásil za protiústavný, nieže opozícia, Ústavný súd vyhlásil ten zákon za protiústavný a zákon, ktorý ste len mimochodom pred malou chvíľou znova prebrali k jeho životu, k tomu pôvodnému. Ale diaľnica do roku 2010 nie je a nebude ani do roku 2020.
A s uvoľnením dlhovej brzdy by to bolo veľmi podobne. Aj v Grécku sa spoliehali na to, že vstúpili sme do eurozóny, máme lacné úroky, tak teraz si môžme požičiavať, lebo teraz je to výhodné. A začali sa zadlžovať a nevyplatilo sa im to. Ak uvoľníme dlhovú brzdu, zhorší to kredibilitu krajiny a bude to znamenať väčšie zadlženie a keď prídu horšie časy, tak to bude znamenať aj vyššie úroky. Nevybrali sme sa gréckou cestou, našťastie, aj vďaka zákonu o dlhovej brzde, a vy nám teraz navrhujete, že však to vyskúšajme, však je dobre, sú dobré časy. Nebolo by to dobré, lebo by na to doplatili všetci vrátane občanov tých regiónov, ktorými sa teraz vy zaštiťujete.
Čiže len zhrniem, podľa Roberta Fica sme mali dostavať diaľnice do roku 2010, tento skutok sa naozaj nestal. Premiér Fico sa zjavne nesnažil v tom, aby na dostavbu diaľnic zohnal peniaze vlastnou hlavou. To mu totiž ide, pokiaľ ide o jeho vlastnú hlavu, ale to je možno tiež jeden z dôvodov, prečo dnes tvrdíte, že nemáme peniaze.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec Heger, mňa podobne ako pána poslanca Vašečku v tvojom vystúpení zaujal ten výpočet županov a komunálnych funkcionárov strany SMER – SD. Medzi predkladateľmi, pozrel som sa na to inou optikou, teda optikou príslušnosti predkladateľov a tiež sa obmedzím na poslancov za stranu SMER – sociálna demokracia, k jednotlivým výborom, ktorá zrejme odzrkadľuje ich zameranie. Pán poslanec Blanár, výbor pre zdravotníctvo, pán poslanec Podmanický, výbor pre sociálne veci, pán poslanec Kamenický, výbor pre financie a rozpočet, áno, pán poslanec Chudík, výbor pre kultúru a médiá, pán poslanec Baška, výbor pre obranu a bezpečnosť, pán poslanec Raši, zdravotníctvo, pán poslanec Choma, verejná správa a regionálny rozvoj, no možno čiastočne. Takže, takže máme tu celú škálu výborov, ale teda z finančného jedného pána poslanca, aj keď predsedu, a z výboru pre hospodárske záležitosti, ktorý je, tak zhodou okolností má v gestorstve aj rezort dopravy, tam spomedzi poslancov za stranu SMER – SD nie je nikto.
Takže možno by naozaj bolo korektné povedať, že aký bol ten kľúč zostavovania predkladateľov, lebo neviem, či dostatočná odpoveď je, že župani žijú v regiónoch. To je ako keby nežupani v regiónoch nežili. To podobne ako pán poslanec Číž sa teda domnievam, že škoda, že do týchto debát sa nemôže zapájať aj Ivan Mikloš, a teda by som doplnil to, čo povedal pán poslanec Heger výrokom Ivana Mikloša ešte minuloročným na tému nápadu uvoľniť dlhovú brzdu: "Tretia Ficova vláda namiesto toho, aby ozdravovala verejné financie, len vymýšľa a špekuluje, ako zmäkčiť pravidlá a zakryť neschopnosť robiť zodpovednú ekonomickú politiku." (Potlesk.)