Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

11.9.2017 o 11:11 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie spoločného spravodajcu 11.9.2017 12:00 - 12:01 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom. Návrh ústavného zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh ústavného zákona v druhom čítaní do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru, vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.9.2017 11:46 - 11:48 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem. Pán poslanec Budaj mi podobne, ako predtým pán poslanec Jurzyca, vo svojej faktickej pripomienke pripomenul niečo, na čo som, na čo som vo svojom vystúpení zabudol a čo je teda pochopiteľne pravda, keď hovoril o tom, že to súvisí so situáciou v hlavnom meste a s auditmi, ktoré si dáva robiť magistrát u firmy Deloitte, a s tým, že tie audity boli dlho odmietané na sprístupnenie na základe žiadosti. Robili sa okolo toho veľké tajnosti a dodnes nie sú v úplnosti sprístupnené, nie to už teda ani, ani zverejnené, aj keď ich časti sú už zverejnené. A tak áno, tento zákon sa týka hlavného mesta a v podstate by sme ho mohli nazvať nie lex Bratislava, ale lex Deloitte.
A pokiaľ ide o tie upozornenia z mojej strany, o ktorých pán poslanec Budaj hovoril a ktoré sa týkali, týkali toho, že návrh môže byť jednoznačnejší, tak dúfam, že aj predkladatelia, aj verejnosť pochopili, že to nebola kritika, ale naopak, bol to spôsob vyjadrenia podpory tomuto návrhu, ktorý myslím si, že aj keby prešiel v tejto forme, tak je úplne super a správny a zaslúži si, zaslúži si podporu. Len som teda, keďže trošku sa obávam, že to druhé čítanie, predsa len možno nebude tak, tak som chcel aj smerom do budúcnosti, keď takéto veci budeme musieť zrejme riešiť, riešiť znovu, povedať, že kde by sa dalo ísť ešte ďalej, ako idú predkladatelia.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.9.2017 11:33 - 11:35 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem všetkým trom kolegom za faktické poznámky.
Pán poslanec Jurzyca spomenul vo svojej faktickej, že takto vyzerajú alternatívy k tejto vláde. To je niečo, čo som zabudol povedať, čo by som asi povedal, keby sme v piatok prišli k tomuto bodu, pretože sme mali minule za sebou rušný týždeň. A áno, myslím si, že práve toto je to, čo spája demokratickú opozíciu ako alternatívu súčasnej vláde. Ak raz vymeníme túto, tak sa zrejme budeme naťahovať o mnohé rôzne veci, ale v otázke transparentnosti a boja proti korupcii a väčšej informovanosti občanov a verejnosti, verím, že bude úplná zhoda a bude to niečo, čo bude budúcu demokratickú vládu spájať.
Súhlasím aj s tým, že ten návrh bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Tak predkladatelia boli trochu skromní, tak to označili, že bude neutrálny, ale ja tam tiež vidím ten pozitívny vplyv.
Pán poslanec Grendel, úplne súhlasím, že tie audity často slúžia len ako alibi pre vypísanie nejakého konkrétneho tendra. Však okrem toho auditu na osvetlenie sme zažili v Bratislave aj audit na parkovaciu politiku, kde tá situácia bola takmer identická, akurát, že tam sa primátor bez zastupiteľstva nepohne. V prípade osvetlenia si myslí, že to môže spraviť aj bez zastupiteľstva. Súhlasím aj s tým, že tie informácie by sa mali zverejňovať, resp. sprístupňovať na žiadosť už dnes a bude dobré, ak budú aj zverejňované.
A, pán poslanec Heger, áno, analýzy vplyvu majú medzery, len teda ja som chcel poukázať na to, že by sme nemali byť nejakí formalisti a snažiť sa za každú cenu vyčísľovať veci.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.9.2017 11:15 - 11:16 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán predkladateľ, vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Je mi ľúto, že máme dnes na programe rokovania tento návrh zákona, je mi ľúto, že sa musíme zaoberať novelou zákona o slobodnom prístupe k informáciám z dielne kolegov z poslaneckého klubu Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Je to totiž dôkaz toho, že žijeme v nefungujúcom štáte a dokonca je to dvojnásobný dôkaz toho, že žijeme v nefungujúcom štáte. Slušný, demokratický a fungujúci štát by informácie, ktoré kolegovia navrhujú povinne zverejňovať, zverejňoval alebo teda prinajmenšom sprístupňoval aj sám od seba, aj bez toho, aby tu vôbec nejaký zákon o slobodnom prístupe k informáciám existoval. Už samotná existencia zákona o slobodnom prístupe k informáciám je svojím spôsobom dôkazom nefunkčnosti tohto štátu, pretože slušný, demokratický a fungujúci štát by takéto informácie, teda informácie, ktoré má k dispozícií a kde nie je dôvod ich utajovať, zverejňoval a sprístupňoval občanom sám od seba bez toho, aby ho k tomu nútil akýkoľvek zákon. Bohužiaľ, nežijeme v úplne slušnom, demokratickom a normálne fungujúcom štáte, a preto zákon o slobodnom prístupe k informáciám potrebujeme.
Tento zákon je, alebo návrh zákona je však dôkazom, že ani zákon o slobodnom prístupe k informáciám nestačí. Všetky informácie, ktoré sú návrhom zákona, ktorý máme teraz na stole navrhované na povinné zverejňovanie, sú totiž informácie, ktoré sa majú, nemusia sa zverejňovať, ale prinajmenšom by sa mali na žiadosť sprístupniť, pretože neexistuje žiadny zákonný dôvod na ich nesprístupnenie. To, že tu teraz rokujeme o tomto návrhu, je dôkazom toho, že štát a, žiaľ, aj samospráva zákon o slobodnom prístupe k informáciám nerešpektujú. Je to diera, ktorú je potrebné zapchať.
Ja bývam často skeptický k legislatívnemu aktivizmu, teda k tomu, že sa vyskytne hocijaký problém, tak si vymyslíme návrh zákona alebo novelu zákona, ktorou to ošetríme a vyriešime, miesto toho, aby sme sa snažili uplatňovať existujúce zákony, ktoré tie situácie pokrývajú a úplne by stačilo, keby sme sa podľa nich riadili a keby sme ich dokázali vymáhať. Žiaľ, žijeme v krajine, keď miera vymožiteľnosti práva je taká nízka, že niekedy to inak ako cez novelu zákona nejde. Preto je dobré, že kolegovia prišli s týmto návrhom zákona, a myslím si, že zákon si zaslúži podporu.
Keďže mám také tušenie, že nebudem mať možnosť sa bližšie k obsahu návrhu vyjadriť v druhom čítaní, tak skúsim pár poznámok k textu už v prvom čítaní, hoci normálne by to bolo až, asi až v druhom čítaní, ale teda pre prípad, že by to neprešlo, tak by som rád povedal niečo aj k obsahu toho návrhu.
Samotné, teda samotný obsah, že sa majú zverejňovať analýzy, správy, ankety, prieskumy, expertízy a ďalšie informácie, ktoré sa získali za finančné prostriedky, s ktorými táto verejná, povinná osoba, čiže orgán štátu alebo samosprávy, hospodári, to je podstata zákona. A to je myslím, že bez diskusie v poriadku, aj keď to iba nahrádza to, že nedokážeme si vymôcť od orgánov verejnej správy, aby dodržiavali už existujúci zákon o slobodnom prístupe k informáciám.
Je tam potom bod 2, ktorý hovorí o tom, že takéto informácie sa zverejňujú na dobu najmenej piatich rokov od dňa zverejnenia. Tu si myslím, že navrhovatelia sú malo ambiciózni. Prečo päť rokov, prečo nie desať, prečo nie 25, prečo nie na dobu neurčitú? Aj novela zákona, ktorá sa pripravuje na pôde ministerstva spravodlivosti, počíta s tým, že povinne zverejňované informácie, či už zmluvy alebo iné, by mali byť zverejňované na dlhšiu dobu ako na 5 rokov. A keďže hovoríme o zverejňovaní na webe, nie je vôbec žiadny dôvod, aby tie informácie neboli zverejnené natrvalo. Nie je to žiadny, alebo teda ak je to nejaký finančný náklad, tak je ten finančný náklad úplne zanedbateľný a myslím si, že ak teda sa dostane návrh zákona do druhého čítania, tak v tomto by som určite predložil pozmeňujúci návrh, aby sme tú dobu povinného zverejnenia informácie predĺžili aj vo vzťahu k týmto informáciám, aj vo vzťahu k všetkým iným informáciám. Nie je žiadny dôvod, aby raz zverejnená informácia na webe nebola zverejnená natrvalo.
Potom by som sa ešte chcel dotknúť prechodného ustanovenia, ktoré hovorí o tom, že ten zákon nemá byť retroaktívny, teda sa má týkať iba štúdií, analýz, prieskumov a tak ďalej, ktoré vzniknú po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Aj tu by som bol pravdepodobne ambicióznejší. Nemám konkrétny návrh formulácie, ale mnohé dôležité informácie, ktoré boli získané za verejné prostriedky a neboli zverejnené a neboli sprístupnené a naďalej ich povinné osoby majú k dispozícií, myslím si, že takéto informácie by mali byť zverejnené, aj keď sa objavili aj pred nadobudnutím účinnosti tejto novely, pretože sú to informácie, ktoré majú byť sprístupnené. A keď majú byť sprístupnené, nie je žiadny reálny dôvod, aby neboli aj zverejnené. Možno by, možno by sa to mohlo ošetriť tak, že by sa to týkalo napríklad informácií, ktoré po nadobudnutí účinnosti boli sprístupnené na žiadosť, teda sú to informácie, o ktoré sa niekto zaujímal, tak povedzme, že tie informácie, aj keď vznikli aj pred účinnosťou tohto zákona, majú byť zároveň aj zverejnené.
Posledná vec, ku ktorej by som sa chcel vyjadriť, je, sú rozpočtové dopady tohto návrhu. Predkladatelia v doložke vplyvov píšu, že "napriek mierne zvýšeným požiadavkám administratívneho charakteru sa od návrhu zákona očakáva výrazný pozitívny vplyv v oblasti vplyvov na rozpočet verejnej správy a to najmä vďaka úsporám pri nakladaní s verejnými financiami, osobitne pri zadávaní zákaziek spočívajúcich vo vypracovaní analýz, štúdií a podobne. Ide o predpoklad, ktorý sa nemusí naplniť, a sekundárny efekt návrhu zákona, preto sa pozitívny vplyv ani nevyčísľuje. Od návrhu zákona sa očakáva aj významný pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, keďže zverejňovanie poskytne verejnosti dostupnosť ďalších údajov prostredníctvom informačných technológií". Tu ma zarazila reakcia ministerstva financií, ktoré dávalo k návrhu skupiny poslancov stanovisko, v ktorom sa uvádza, "v dĺžke vybraných vplyvov je uvedené, že návrh má pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy v súvislosti s možnými úsporami pri nakladaní s verejnými financiami, osobitne pri zadávaní zákaziek", atď., zároveň je v bode A 3. uvedené, že "z návrhu vyplývajú mierne zvýšené požiadavky administratívneho charakteru, t. j. možno predpokladať zvýšené výdavky rozpočtu verejnej správy". Ministerstvo financií k tomu uvádza: "Vzhľadom na uvedené je potrebné v súlade s § 33 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy uviesť a kvantifikovať predpokladané finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy a to nielen na bežný rok, ale aj na tri nasledujúce rozpočtové roky, pričom spolu s tým musí byť uvedený aj návrh na úhradu zvýšených výdavkov."
No musím sa priznať, že toto stanovisko mi príde maximálne formalistické, pretože áno, ak sa bude musieť zverejňovať viacej informácií na weboch povinných osôb, tak asi to tie povinné osoby bude čosi stáť. Neviem si predstaviť, ako by predkladatelia, ktorí sú poslancami, dokázali takéto niečo vyčísliť. To si myslím, že by nedokázalo ani ministerstvo financií vyčísliť. A áno, možno očakávať nejaké pozitívne vplyvy, že sa nebudú dávať proforma zákazky na vypracovanie nejakých analýz, ktoré nemajú úplne žiadnu hodnotu, alebo sú úplne nezmyselné alebo sa to prinajmenšom obmedzí a tým sa ušetria aj nejaké finančné prostriedky, alebo tie analýzy budú vypracované kvalitnejšie. Takže áno, bude to mať aj pozitívny vplyv, ale kvantifikovať ho nemožno. A ministerstvo financií s tým má problém a žiada, aby to bolo kvantifikované.
Tu by som rád poukázal na analógiu s návrhom novely Obchodného zákonníka, ktorý tu minulý týždeň predkladala pani ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská, ktorý má viesť aj k tomu, aby sa obmedzili podvody pri narábaní s odbornými spoločnosťami a pri ich fúziách, a teda možno očakávať, že ten zákon bude mať aj nejaké pozitívne vplyvy, ak sa obmedzia podvody. Napriek tomu tie pozitívne vplyvy nie sú vyčíslené. Myslím, že pán poslanec Heger sa na to pýtal, že či existuje nejaká kvantifikácia tých vplyvov, a tiež je to dôležitá vec a pani ministerka mu normálne a poctivo odpovedala, že pokiaľ vie, tak sa žiadna kvantifikácia nerobila. Lebo ako urobíte kvantifikáciu vplyvov, že keď sa obmedzia nejaké podvody, tak ako ich vyčíslite, keď neviete ani presný rozsah dnes? A neviem, teda, či s tým ministerstvo financií malo nejaké problémy. Teda je to vládny návrh zákona, išiel pokiaľ viem do parlamentu bez rozporov. Takže ministerstvo financií od ministerstva spravodlivosti, od ministerstva nežiada nejakú podrobnú kvantifikáciu a v analogickej situácii vyčíta skupine poslancov, že žiadnu kvantifikáciu nespravili, alebo teda, že nevyčíslili presne dopady na rozpočet verejnej správy.
Myslím si, že napriek tejto výčitke ministerstva financií je zjavné, že návrh bude mať pozitívne dopady na rozpočty subjektov verejnej správy, a nielen preto si zaslúži našu podporu v prvom aj v prípadných ďalších čítaniach.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.9.2017 11:11 - 11:15 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem pánu poslancovi Grendelovi za to, že veľmi presne a jasne opísal "hlavu XXII", teda pomery, aké panujú na Bratislavskom magistráte, pokiaľ ide o zverejňovanie auditov. Zároveň sa mu chcem teda poďakovať, že napriek mojim obavám nevyčerpal všetko to, čo som mal v pláne a čo mám v pláne povedať ja, ako sa mi to často stáva pri jeho vystúpeniach, keď vystupuje k tej istej téme ako ja. A po tretie, myslím si, že tento návrh zákona si treba zapamätať, pretože keď sa nás pán primátor Nesrovnal nabudúce bude pýtať, že čo sme ako poslanci Národnej rady urobili pre Bratislavu, no tak určite mu budeme môcť povedať, že ste predložili a že sme hlasovali za tento návrh zákona, ktorý určite je v záujme aj Bratislavy, aj iných samospráv, aj inej verejnej správy. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 11.9.2017 11:06 - 11:08 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán predkladateľ, vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom. Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, ku ktorému by som sa tiež rád vyjadril potom vo svojom vystúpení v rozprave, do ktorej som sa písomne prihlásil, tak predpokladám, že po pánovi predkladateľovi až dostanem priestor.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 8.9.2017 12:59 - 13:09 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda a pani podpredsedníčka Národnej rady, kolegyne a kolegovia, k tej ekonomickej podstate, aj k vecnej podstate toho návrhu, teda návrhu na to, na čo sa to má použiť, povedali už dosť moji kolegovia dnes a hovorili sme o tom dosť dlho aj na tej predchádzajúcej schôdzi. Ja by som si teda už na záver debaty dovolil tri stručné poznámky. Jednu, nazvem to jazykovú, druhú historickú a tretiu politickú povedzme.
Tá jazyková prvá. Bod, o ktorom rokujeme, sa volá návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k uvoľneniu tzv. dlhovej brzdy prostredníctvom novely ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti zo dňa 8. decembra 2011 ako nástroja na riešenie nedostatku financií na dobudovanie nadradenej prioritnej cestnej infraštruktúry. Zrejme nie je náhodné, že ten návrh uznesenia ja nazvaný práve takto, ale v skutočnosti v ňom ide o zmenu zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Zmenu, ktorá má smerovať k tomu, aby Slovenská republika bola nie viac, ale menej rozpočtovo zodpovedná. A uvoľniť dlhovú brzdu, alebo uvoľniť brzdu, lebo brzda je niečo zlé, tak uvoľniť brzdu vyznieva tak lepšie, ako byť menej zodpovedný, ale v tomto konkrétnom prípade to znamená to isté. Navrhujete nám, aby sme sa ako krajina správali menej zodpovedne, aby sme Slovenskú republiku viac zadlžovali.
Druhá poznámka je, nazvem to historická. Včera sme mali hodinu otázok a viacerí poslanci SMER-u sa iste nezávisle od seba pýtali pána predsedu vlády Roberta Fica na nedávne spoločné rokovanie vlád Českej republiky a Slovenskej republiky a mimochodom obdivujem túto schopnosť poslancov SMER-u nezávisle od seba položiť rovnaké otázky alebo takmer rovnaké otázky, ale to je asi iný problém. No a pán premiér Fico sa nedostal k tej odpovedi, tuším, lebo boli tam ešte aj nejaké iné otázky, ktoré nezávisle od seba položili poslanci SMER-u, ale to spoločné rokovanie súviselo s tým, že teraz máme 25. výročie dohody Mečiara s Klausom o rozdelení Československa. Čoskoro budeme mať 25. výročie vzniku samostatnej Slovenskej republiky a zároveň o dva mesiace neskôr potom, alebo teda ešte skôr, o dva mesiace odteraz alebo mesiac a pol budeme mať 100. výročie vzniku Československej republiky, o rok, pardon, už sme zmetený z tých termínov, ale tak budeme mať 99. výročie. No je to taká dobrá príležitosť povedať si, ako sa vyvíja Česká republika a Slovenská republika a je fakt, že Slovenská republika vychádzala z horších východiskových pozícií a v tých ekonomických a sociálnych ukazovateľoch napreduje rýchlejšie a približuje sa.
Existujú dve výnimky, kde nedobiehame Českú republiku a tie rozdiely sú naďalej ešte výrazné. Ten prvý je nezamestnanosť, kde Česká republika je na tom naďalej výrazne lepšie, je na tom zrejme najlepšie v rámci celej Európskej únie a teda je to všeobecný trend momentálne súvisiaci s celkovou hospodárskou situáciou v Európe, čiže nielen spôsobením alebo nie spôsobením, najmä spôsobením pána ministra Richtera, ale je to širší trend, ale dobre. Ale ten druhý rozdiel je dlh, zadlženie štátu alebo verejnej správy v podiele k hrubému domácemu, domácemu produktu, ktoré bolo zdieľané na začiatku v roku 1993. V Českej republike to bolo 13,3 % z HDP, na Slovensku 24 %. Potom výrazne rástlo na Slovensku najmä za Mečiarových vlád, v roku 1999 to bolo 47,1 %, v roku 2000 49,6 %, potom za prvej Dzurindovej vlády sa ten trend otočil. V roku 2006 to bolo 31 %, hovorím o Slovensku a potom ešte zotrvačnosťou to klesalo, potom prišla kríza v roku 2008 a Slovenská republika sa vtedy enormne zadlžila, pretože prvá Ficova vláda nedokázala hospodáriť rozpočtovo zodpovedne. V roku 2010, 2007 - 30,1 %, 2010 - 41,2 %, 2011 - 43,7 %, 2012 - 52,2 %. To zadlženie sa podarilo zastaviť vďaka opatreniam, ktoré urobil parlament a teda vláda za Ivety Radičovej a za ministrovania Ivana Mikloša.
Situácia sa zlepšuje, napriek tomu dnes je Slovensko, alebo teda minulý rok bolo Slovensko na 51,9 %, Česká republika na 37,2 %. Čiže Česká republika je na tom lepšie, rozdiel je väčší, ako bol na začiatku a Česká republika konsoliduje aj v posledných rokoch rýchlejšie, ako Slovenská republika. Čo je na tom zaujímavé? Zaujímavé na tom je to, že v Českej republike nemajú ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti a napriek tomu sa dokážu správať rozpočtovo zodpovedne.
Tu by som zacitoval z rozhovoru pre TASR, ktorý dal bývalý guvernér Českej národnej banky Miroslav Singer, ktorý hovorí, že: "Dlhovú brzdu nepoužívajú všade v Európe, v Česku ju nemáme a trúfam si povedať, že s výnimkou roku 2010 máme fiškálnu politiku v medziach rozumných a konzervatívnych noriem. Sú však krajiny, kde dlhová brzda je potrebná, pretože majú tendenciu k menej rozumnej fiškálnej politike. Aj na Slovensku boli obdobia, keď ste mali sklony ísť do príliš vysokého rozpočtového deficitu. Povedal by som, že vôbec nemôže uškodiť. " Ja dodávam, že nieže nemôže uškodiť, na Slovensku je takýto zákon potrebný, pretože české vlády sa dokážu správať rozpočtovo zodpovedne, slovenské vlády, určite to neplatí o všetkých, určite to neplatí o súčasnej vláde alebo vládach vedených SMER-om. Takže je to brzda, ktorú potrebujeme.
Posledná poznámka je politická. Kolegovia z koalície tu pripomínali, ako dlho a ťažko sa rodil zákon, ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Pán poslanec Podmanický povedal, že málokedy sa diskusia v parlamente začína tak ústretovo, ako to, že vy ste nám tu predložili návrh uznesenia a priznám sa, že ja to nevidím nijako ústretovo. Toto nie je snaha dohodnúť sa, toto je politické gesto pred voľbami. Snaha ukázať sa voličom. A ja vás naozaj neupodozrievam z toho, že by ste nechceli uvoľniť dlhovú brzdu, naozaj verím v to, že chcete, že máte záujem uvoľniť dlhovú brzdu a keby vám v tom nič nebránilo, tak by ste ju aj uvoľnili, čo ja hodnotím zle, ale teda konáte v súlade so svojím presvedčením. Ale keby ste to naozaj chceli dosiahnuť, nerobili by ste to takto, nedali by ste do parlamentu hotový návrh, ale snažili by ste sa rokovať a získať pre svoj zámer aspoň časť opozície, lebo potrebujete na to ústavnú väčšinu, nie na toto uznesenie, ale na zmenu ústavného zákona. Vidíte, že podporu nemáte, tak ste sa rozhodli aspoň ukázať, že ste za to aspoň urobiť toto gesto.
Posledná vec, ktorú by som rád pripomenul. Programové vyhlásenie vlády Ivety Radičovej obsahovalo body, ktoré chceli zmeniť nejaké ústavné zákony alebo ústavu. Vtedy SMER kritizoval, strašne kritizoval Radičovej vládu, že čo si to dáva do programu niečo, čo nemôže dosiahnuť. A pritom to bola iba snaha rokovať. Vy ste dali návrh uznesenia, ktoré aj keď bude schválené, nebude ústavnou väčšinou schválené, nebude znamenať nič.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.9.2017 10:13 - 10:15 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ja si na rozdiel od pána poslanca Kollára nemyslím, že pán poslanec Beblavý mal pred očami vo svojom vystúpení nejaké červené súkno. Naopak, veľmi vecne a jasne pomenoval súvislosti a aj dôvody predloženia tohto návrhu zákona. Samotní predkladatelia hovoria, že do župných volieb sa samozrejme, že nič nezmení, že to je taká veľká vec, samozrejme, že sa dlhová brzda neuvoľní, aj keby tu bola vôľa v parlamente - ako dúfam, že nie je - uvoľňovať dlhovú brzdu, ale aj keby tu bola vôľa, tak sa neuvoľní tým, že teraz niečo schválime, nejaké uznesenie, ale prípadne uznesenie bude prijaté a určite predkladatelia niečo navrhli, tak pred voľbami županov to môžu odprezentovať, môžu sa ukázať ako tí, ktorým záleží na ich regiónoch a zlá opozícia z nejakých teoretických dôvodov, že bráni dlhovú brzdu, ktorú vlastne ani nepotrebujeme alebo nie takto prísnu, im v tom, im v tom bráni, že oni by aj chceli, ale nedá sa.
No vo viacerých vystúpeniach, aj na tej predchádzajúcej schôdzi, aj na tejto schôdzi bolo jasne povedané a vysvetlené, že samozrejme, že sa to dá. A to, že je to gesto, iba gesto, nie reálna snaha nájsť nejakú zmenu, tak o tom svedčí aj tá forma, akou je to predložené. O zákone sa rokovalo dlho cez dve volebné obdobia a koalícia rokovala s opozíciou a bola tam vôľa sa dohodnúť. Ak dáte nejaký papier na rokovanie schôdze, tak to nie je a nemôže to byť myslené ako úprimná snaha nájsť nejakú dohodu a niečo zmeniť, ale iba ako gesto, ktoré môžete použiť vo volebnej kampani. Nič iné.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.9.2017 19:05 - 19:07 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem všetkým trom kolegom za reakcie. No myslím, že tú tému si môžme nechať na inokedy. Veď ak bude pokračovať táto vláda aj po hlasovaní, neviem, už bola tlačovka SNS, tak tí, čo ste ju sledovali, tak viete, ako alebo ešte stále neviete, to je ťažko povedať. Tak k tej téme sa môžeme, samozrejme, vrátiť aj podrobnejšie a nemusí sa to týkať iba teda firiem iných, ale; však aj pán minister Plavčan mal asi blbý pocit a jeho kolegovia z SNS, že aj za maslo, ktoré netieklo do ich spriaznených firiem, ale do iných, si to všetko zlízli oni. O tom sme tu už tiež hovorili. A teda pri počúvaní aj kolegu Zsolta Simona, aj Eugena Jurzycu som si tak vlastne uvedomil, že vlastne tomu rozumiem, že prečo Robert Fico tak urputne chráni ministra Richtera. A teda že to možno nie je len tou rukou, lebo on nie je nejaká odchýlka od SMER-u, on je typický reprezentant SMER-u. Takto funguje SMER a oni svojho človeka predsa musia brániť. Náš človek nemôže byť hodený cez palubu. Takže rozumiem a ďakujem za to, že ste mi to pripomenuli.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.9.2017 18:48 - 19:01 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážená pani predkladateľka, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne a kolegovia, snažím sa dnes napriek tomu, že odvolávame ministra, nachádzať vždy aj čosi pozitívne na vládnej koalícii, tak dovoľte, aby som na úvod začal poďakovaním pánu premiérovi Ficovi. Mal som totiž v úmysle vo svojom vystúpení zbilancovať tie dôvody, ktoré pán premiér Fico pôvodne použil ako argumenty, prečo treba odvolať pána ministra Plavčana, ktorého odvolal, a porovnať ich s tými dôvodmi, ktoré existujú pre odvolanie ministra Richtera, ktorého pán premiér Fico obhajuje. A dospel som k záveru, že tie dôvody sú prinajmenšom rovnako silné pri pánovi ministrovi Richterovi. Lenže to už, žiaľ, urobila predkladateľka návrhu pani poslankyňa Blahová vo svojom úvodnom vystúpení, takže už tu nemá zmysel nejako rozoberať tie Ficove reči o zužovaní priestoru pre korupciu, o oprávnených obavách verejnosti, do akej miery sú úmysly vlády v boji proti netransparentnému správaniu sa dôveryhodné, o hazardovaní s dôverou verejnosti a pretrvávajúcich podozreniach.
Aj som teda uvažoval, že či má zmysel v takejto situácii vystúpiť, ale potom za tento rečnícky pult prišiel pán premiér Fico a povedal dve veci, ktorými všetko zachránil, teda pre mňa aspoň. Po prvé, obvinil opozíciu, že znásilňuje slovo korupcia. A po druhé, povedal, že pán minister Richter je najúspešnejší minister práce, akého sme kedy mali. Najlepší, "star", nielen slovenská, európska, star EÚ.
A to mi pripomenulo jednu kauzu, kauzu Star EU, ktorá potvrdzuje, že žiadne znásilňovanie slova korupcia sa tu zo strany opozície nedeje. To, čo sa tu deje, je korupcia. A minister Richter by mal byť nieže odvolaný z funkcie ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, on sa nikdy žiadnym ministrom stať nemal. Tak poďme k tej kauze Star EU, ktorá súvisí s pánom ministrom Richterom.
V marci 2008 publikoval denník SME dva články, podľa ktorých vtedajší a aj súčasný premiér Robert Fico má na východnom Slovensku neverejné stretnutie so starostami a primátormi za SMER – SD v Košickom a Prešovskom kraji o tom, ako čo najlepšie využívať eurofondy. Eurofondy. Máme tu kauzu eurofondy aj teraz, už sa to riešilo v roku 2008. Na rokovaní sa zúčastnili aj zástupcovia agentúry Star EU. Vtedajší generálny sekretár SMER-u Ján Richter, nie je tu, zúčastneným starostom a primátorom práve túto firmu Star EU odporučil pri príprave projektov. Citujem: "Dozvedeli sme sa, že agentúra Star EU je pripravená metodicky nám pomáhať v oblasti projektov technickej dokumentácie a s prípravou ďalších podkladov," povedal v roku 2008 pre SME starosta obce Vápeník, okres Svidník, Mikuláš Krajčovič. Mimochodom; Krajkovič, pardon. Mimochodom, pán Mikuláš Krajkovič tu dnes sedí známy ako poslanec strany SMER – sociálna demokracia, teda v tejto chvíli tu nesedí, škoda, mohol nám k tomu priamo povedať viac. Teda vlastne on tu obvykle nesedí, ale iste ho všetci poznáte a registrujete, veď je poslancom parlamentu od roku 2006, tak si iste všetci pamätáte jeho zaujímavé, podnetné vystúpenie. No škoda, že tu nie je.
Ale späť ku kauze Star EU. To, že predstavitelia strany SMER – SD odporúčali starostom a primátorom zvoleným za stranu SMER – SD využiť služby firmy Star EU, potvrdila aj vtedajšia hovorkyňa strany Katarína Kližanová Rysová. Len na priblíženie, o akej spoločnosti tu hovoríme, Star EU, a. s., je slovenskou dcérou firmy Star, a. s., ktorá pôsobí v Českej republike ako poradenská agentúra v oblasti eurofondov. V orgánoch oboch spoločností je alebo bol podľa výpisu z obchodných registrov Martin Bajer.
Denník SME poukázal na to, že české médiá považujú Bajera za sivú eminenciu politickej scény a lobistu s prepojením na bývalú vládu Jiřiho Paroubka z českej strany sociálnodemokratickej, ale aj za KDÚ – ČSL.
Môj kolega Ivan Kuhn sa pred rokmi ako predstaviteľ Občianskej konzervatívnej strany na stretnutí s predstaviteľmi Českej občianskej demokratickej strany dozvedel, že po páde vlády Jiřiho Paroubka bolo na ministerstvách nevyhnutné uskutočniť debajerizáciu, teda eliminovať siete, ktoré tam lobista Bajer rozhodil, aby dostal pod vplyv celý proces rozhodovania o tom, kto získa peniaze z eurofondov. S týmto know-how prišla firma Star EU aj na Slovensko. Za tou správnou stranou. Zdá sa teda, že na Slovensku by okrem deratizácie, o ktorú sme sa práve s Ivanom Kuhnom a ešte s Jakubom Nedobom snažili pred voľbami 2016, bolo potrebné tiež uskutočniť aj debajerizáciu.
Aby sme obrázok uzavreli, propagáciu svojej agentúry na spomínanom stretnutí starostov za SMER potvrdil aj člen dozornej rady Star EU Jozef Studenič. Citujem: "Starostovia, tak ako im to povedali v Prešove, si nemusia vyberať našu firmu, ale im bola odporučená, pretože s nami majú dobré skúsenosti." Koniec citátu. Studenič v minulosti kandidoval do parlamentu za HZDS. No, aspoň to HZDS tu už nemáme. Toto všetko sa udialo ešte v roku 2008 a už tieto informácie mali stačiť na to, aby sa Ján Richter nikdy nestal ministrom čohokoľvek. Žiaľ, Ján Richter sa ministrom stal. A my tu teraz musíme stáť a riešiť dôsledky toho, že sa ministrom stal.
A čo urobila firma Star EU? V roku 2014 publikoval Konzervatívny inštitút Milana Rastislava Štefánika, kde som aj spolu s Ivanom Kuhnom pôsobil, a teda on bol autor, štúdiu pod názvom Externý projektový manažment ako forma tunelovania fondov Európskej únie: 70 projektov Star EU, a. s. V tejto štúdii sa podarilo preukázať, že firma Star EU, a. s., odporúčaná funkcionárom SMER-u pánom Richterom, získala zákazky externého projektového manažmentu, ktoré vykazovali známky koordinovaného predkladania ponúk. Teda ponuky predkladali tie isté firmy na rôznych miestach a stále to vyhrávala jedna. Po medializácii týchto informácií bolo v Národnej rade – už vtedy – iniciované hlasovanie o vyslovení nedôvery ministrovi Richterovi. Dopadlo to, ako vieme, tak, že jednofarebná vláda SMER-u ho podržala a podržal ho aj SMER-om ovládaný parlament.
Neskôr publikoval Konzervatívny inštitút Milana Rastislava Štefánika ďalšiu štúdiu pod názvom Ako sa firme Star EU, a. s., darilo potom, čo ju starostom a primátorom zvoleným za SMER – SD odporučil vtedajší generálny manažér a súčasný minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter. Táto štúdia sa od tej predchádzajúcej líšila viac-menej iba v jednej maličkosti: autorovi Ivanovi Kuhnovi sa podarilo objaviť ďalších vyše 80 projektov, v ktorých firma Star EU získala zákazku na externý manažment projektov financovaných z fondov Európskej únie u verejných obstarávaniach, kde sa neustále dookola točili tie isté firmy. Kým úspešnosť ostatných firiem bola nulová, úspešnosť firmy Star EU bola stopercentná. Autorovi štúdie sa nepodarilo objaviť jediný eurofondový projekt, kde by firma Star EU prehrala vo verejnej súťaži. Takže počet úspešných verejných obstarávaní realizovaných projektov externého manažmentu firmy Star EU sa zastavil na čísle 157.
Podal som v tejto veci trestné oznámenie, pretože ako iste uznáte, nemôže byť náhoda, že v obstarávaniach realizovaných formou oslovenia firiem sa stále dookola točia tie isté firmy a stále dookola vyhráva Star EU. Ale čo myslíte, ako to dopadlo? Áno, správne, skutok sa ani tentokrát nestal. Mimochodom, dnes je firma Star EU a jej sesterská firma Star Asia opäť v hre, tentokrát pri eurofondoch na ministerstve pôdohospodárstva, ale to je iný príbeh, ku ktorému sa môžeme vrátiť pri inej príležitosti.
Takže slová o znásilňovaní slova korupcia nech si pán premiér Fico láskavo nechá pre niekoho iného, nie pre nás. My o jeho Star a Star EU vieme dosť. A špeciálne od Roberta Fica takéto čosi vyznieva neuveriteľne drzo a arogantne. V roku 2010 sa dostala na vernosť zvuková nahrávka, na ktorej hlas podobný hlasu Roberta Fica hovorí: "Budem teda hovoriť aj s inými ľuďmi bez toho, aby bolo treba za každú cenu hovoriť aj s nimi. Ja len môžem povedať, že som zabezpečil, a toto môžem povedať, dúfam, že to nikto nepočúva, zabezpečil som na tento rok 35, na budúci rok 40, plus teda ďalšie veci. Zabezpečil som ich, ako tie peniaze, vlastnou hlavou. Oficiálne prídu a budú normálne vykryté v strane. To, že sa pritom motal Fedor, nemôže znamenať, že ma niekto bude držať za gule. To sa nesmie stať. Aj preto som urobil niektoré rozhodnutia vo vzťahu k týmto financiám. Som sa vymanil od Fedora a povedal som: Fedor, ja som dal do toho hlavu a nie ty si dal do toho hlavu. Takže ja budem teraz o niektorých veciach rozhodovať. Napriek tomu si myslím, že musí vzniknúť nejaká paralelná finančná štruktúra, ktorá musí byť k dispozícii pre účely aj volebnej kampane a ďalších vecí."
Podľa toho ako v minulosti aj dnes Robert Fico háji neudržateľnú pozíciu Jána Richtera, vzniká až dojem, že Fedorovu ruku nahradila ruka Jánova.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis