Vážený pán predkladateľ, vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Je mi ľúto, že máme dnes na programe rokovania tento návrh zákona, je mi ľúto, že sa musíme zaoberať novelou zákona o slobodnom prístupe k informáciám z dielne kolegov z poslaneckého klubu Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Je to totiž dôkaz toho, že žijeme v nefungujúcom štáte a dokonca je to dvojnásobný dôkaz toho, že žijeme v nefungujúcom...
Vážený pán predkladateľ, vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Je mi ľúto, že máme dnes na programe rokovania tento návrh zákona, je mi ľúto, že sa musíme zaoberať novelou zákona o slobodnom prístupe k informáciám z dielne kolegov z poslaneckého klubu Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Je to totiž dôkaz toho, že žijeme v nefungujúcom štáte a dokonca je to dvojnásobný dôkaz toho, že žijeme v nefungujúcom štáte. Slušný, demokratický a fungujúci štát by informácie, ktoré kolegovia navrhujú povinne zverejňovať, zverejňoval alebo teda prinajmenšom sprístupňoval aj sám od seba, aj bez toho, aby tu vôbec nejaký zákon o slobodnom prístupe k informáciám existoval. Už samotná existencia zákona o slobodnom prístupe k informáciám je svojím spôsobom dôkazom nefunkčnosti tohto štátu, pretože slušný, demokratický a fungujúci štát by takéto informácie, teda informácie, ktoré má k dispozícií a kde nie je dôvod ich utajovať, zverejňoval a sprístupňoval občanom sám od seba bez toho, aby ho k tomu nútil akýkoľvek zákon. Bohužiaľ, nežijeme v úplne slušnom, demokratickom a normálne fungujúcom štáte, a preto zákon o slobodnom prístupe k informáciám potrebujeme.
Tento zákon je, alebo návrh zákona je však dôkazom, že ani zákon o slobodnom prístupe k informáciám nestačí. Všetky informácie, ktoré sú návrhom zákona, ktorý máme teraz na stole navrhované na povinné zverejňovanie, sú totiž informácie, ktoré sa majú, nemusia sa zverejňovať, ale prinajmenšom by sa mali na žiadosť sprístupniť, pretože neexistuje žiadny zákonný dôvod na ich nesprístupnenie. To, že tu teraz rokujeme o tomto návrhu, je dôkazom toho, že štát a, žiaľ, aj samospráva zákon o slobodnom prístupe k informáciám nerešpektujú. Je to diera, ktorú je potrebné zapchať.
Ja bývam často skeptický k legislatívnemu aktivizmu, teda k tomu, že sa vyskytne hocijaký problém, tak si vymyslíme návrh zákona alebo novelu zákona, ktorou to ošetríme a vyriešime, miesto toho, aby sme sa snažili uplatňovať existujúce zákony, ktoré tie situácie pokrývajú a úplne by stačilo, keby sme sa podľa nich riadili a keby sme ich dokázali vymáhať. Žiaľ, žijeme v krajine, keď miera vymožiteľnosti práva je taká nízka, že niekedy to inak ako cez novelu zákona nejde. Preto je dobré, že kolegovia prišli s týmto návrhom zákona, a myslím si, že zákon si zaslúži podporu.
Keďže mám také tušenie, že nebudem mať možnosť sa bližšie k obsahu návrhu vyjadriť v druhom čítaní, tak skúsim pár poznámok k textu už v prvom čítaní, hoci normálne by to bolo až, asi až v druhom čítaní, ale teda pre prípad, že by to neprešlo, tak by som rád povedal niečo aj k obsahu toho návrhu.
Samotné, teda samotný obsah, že sa majú zverejňovať analýzy, správy, ankety, prieskumy, expertízy a ďalšie informácie, ktoré sa získali za finančné prostriedky, s ktorými táto verejná, povinná osoba, čiže orgán štátu alebo samosprávy, hospodári, to je podstata zákona. A to je myslím, že bez diskusie v poriadku, aj keď to iba nahrádza to, že nedokážeme si vymôcť od orgánov verejnej správy, aby dodržiavali už existujúci zákon o slobodnom prístupe k informáciám.
Je tam potom bod 2, ktorý hovorí o tom, že takéto informácie sa zverejňujú na dobu najmenej piatich rokov od dňa zverejnenia. Tu si myslím, že navrhovatelia sú malo ambiciózni. Prečo päť rokov, prečo nie desať, prečo nie 25, prečo nie na dobu neurčitú? Aj novela zákona, ktorá sa pripravuje na pôde ministerstva spravodlivosti, počíta s tým, že povinne zverejňované informácie, či už zmluvy alebo iné, by mali byť zverejňované na dlhšiu dobu ako na 5 rokov. A keďže hovoríme o zverejňovaní na webe, nie je vôbec žiadny dôvod, aby tie informácie neboli zverejnené natrvalo. Nie je to žiadny, alebo teda ak je to nejaký finančný náklad, tak je ten finančný náklad úplne zanedbateľný a myslím si, že ak teda sa dostane návrh zákona do druhého čítania, tak v tomto by som určite predložil pozmeňujúci návrh, aby sme tú dobu povinného zverejnenia informácie predĺžili aj vo vzťahu k týmto informáciám, aj vo vzťahu k všetkým iným informáciám. Nie je žiadny dôvod, aby raz zverejnená informácia na webe nebola zverejnená natrvalo.
Potom by som sa ešte chcel dotknúť prechodného ustanovenia, ktoré hovorí o tom, že ten zákon nemá byť retroaktívny, teda sa má týkať iba štúdií, analýz, prieskumov a tak ďalej, ktoré vzniknú po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Aj tu by som bol pravdepodobne ambicióznejší. Nemám konkrétny návrh formulácie, ale mnohé dôležité informácie, ktoré boli získané za verejné prostriedky a neboli zverejnené a neboli sprístupnené a naďalej ich povinné osoby majú k dispozícií, myslím si, že takéto informácie by mali byť zverejnené, aj keď sa objavili aj pred nadobudnutím účinnosti tejto novely, pretože sú to informácie, ktoré majú byť sprístupnené. A keď majú byť sprístupnené, nie je žiadny reálny dôvod, aby neboli aj zverejnené. Možno by, možno by sa to mohlo ošetriť tak, že by sa to týkalo napríklad informácií, ktoré po nadobudnutí účinnosti boli sprístupnené na žiadosť, teda sú to informácie, o ktoré sa niekto zaujímal, tak povedzme, že tie informácie, aj keď vznikli aj pred účinnosťou tohto zákona, majú byť zároveň aj zverejnené.
Posledná vec, ku ktorej by som sa chcel vyjadriť, je, sú rozpočtové dopady tohto návrhu. Predkladatelia v doložke vplyvov píšu, že "napriek mierne zvýšeným požiadavkám administratívneho charakteru sa od návrhu zákona očakáva výrazný pozitívny vplyv v oblasti vplyvov na rozpočet verejnej správy a to najmä vďaka úsporám pri nakladaní s verejnými financiami, osobitne pri zadávaní zákaziek spočívajúcich vo vypracovaní analýz, štúdií a podobne. Ide o predpoklad, ktorý sa nemusí naplniť, a sekundárny efekt návrhu zákona, preto sa pozitívny vplyv ani nevyčísľuje. Od návrhu zákona sa očakáva aj významný pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, keďže zverejňovanie poskytne verejnosti dostupnosť ďalších údajov prostredníctvom informačných technológií". Tu ma zarazila reakcia ministerstva financií, ktoré dávalo k návrhu skupiny poslancov stanovisko, v ktorom sa uvádza, "v dĺžke vybraných vplyvov je uvedené, že návrh má pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy v súvislosti s možnými úsporami pri nakladaní s verejnými financiami, osobitne pri zadávaní zákaziek", atď., zároveň je v bode A 3. uvedené, že "z návrhu vyplývajú mierne zvýšené požiadavky administratívneho charakteru, t. j. možno predpokladať zvýšené výdavky rozpočtu verejnej správy". Ministerstvo financií k tomu uvádza: "Vzhľadom na uvedené je potrebné v súlade s § 33 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy uviesť a kvantifikovať predpokladané finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy a to nielen na bežný rok, ale aj na tri nasledujúce rozpočtové roky, pričom spolu s tým musí byť uvedený aj návrh na úhradu zvýšených výdavkov."
No musím sa priznať, že toto stanovisko mi príde maximálne formalistické, pretože áno, ak sa bude musieť zverejňovať viacej informácií na weboch povinných osôb, tak asi to tie povinné osoby bude čosi stáť. Neviem si predstaviť, ako by predkladatelia, ktorí sú poslancami, dokázali takéto niečo vyčísliť. To si myslím, že by nedokázalo ani ministerstvo financií vyčísliť. A áno, možno očakávať nejaké pozitívne vplyvy, že sa nebudú dávať proforma zákazky na vypracovanie nejakých analýz, ktoré nemajú úplne žiadnu hodnotu, alebo sú úplne nezmyselné alebo sa to prinajmenšom obmedzí a tým sa ušetria aj nejaké finančné prostriedky, alebo tie analýzy budú vypracované kvalitnejšie. Takže áno, bude to mať aj pozitívny vplyv, ale kvantifikovať ho nemožno. A ministerstvo financií s tým má problém a žiada, aby to bolo kvantifikované.
Tu by som rád poukázal na analógiu s návrhom novely Obchodného zákonníka, ktorý tu minulý týždeň predkladala pani ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská, ktorý má viesť aj k tomu, aby sa obmedzili podvody pri narábaní s odbornými spoločnosťami a pri ich fúziách, a teda možno očakávať, že ten zákon bude mať aj nejaké pozitívne vplyvy, ak sa obmedzia podvody. Napriek tomu tie pozitívne vplyvy nie sú vyčíslené. Myslím, že pán poslanec Heger sa na to pýtal, že či existuje nejaká kvantifikácia tých vplyvov, a tiež je to dôležitá vec a pani ministerka mu normálne a poctivo odpovedala, že pokiaľ vie, tak sa žiadna kvantifikácia nerobila. Lebo ako urobíte kvantifikáciu vplyvov, že keď sa obmedzia nejaké podvody, tak ako ich vyčíslite, keď neviete ani presný rozsah dnes? A neviem, teda, či s tým ministerstvo financií malo nejaké problémy. Teda je to vládny návrh zákona, išiel pokiaľ viem do parlamentu bez rozporov. Takže ministerstvo financií od ministerstva spravodlivosti, od ministerstva nežiada nejakú podrobnú kvantifikáciu a v analogickej situácii vyčíta skupine poslancov, že žiadnu kvantifikáciu nespravili, alebo teda, že nevyčíslili presne dopady na rozpočet verejnej správy.
Myslím si, že napriek tejto výčitke ministerstva financií je zjavné, že návrh bude mať pozitívne dopady na rozpočty subjektov verejnej správy, a nielen preto si zaslúži našu podporu v prvom aj v prípadných ďalších čítaniach.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
