Ďakujem a podotýkam, že som písomne prihlásený, takže mám 20 minút, nie 10 minút v zmysle nového rokovacieho poriadku.
Takže, vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, chcel by som len tri veci povedať k návrhu novely zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a novele Zákonníka práce, ktoré máme práve na programe.
Ten hlavný bod je návrat postavenia školskej samosprávy do stavu pred tou zmenou, ktorú zrealizovala druhá Ficova vláda v roku 2015. A v tomto ohľade chcem vyjadriť návrhu jednoznačnú podporu. Bol som medzi tými, ktorí síce mimo parlamentu, ale veľmi hlasno kritizovali tú zmenu, keď s ňou prišlo ministerstvo školstva. Myslím si, že je to alebo bol to krok nesprávnym smerom, pretože je to oslabenie školskej samosprávy, ktorá reprezentuje všetkých aktérov, ktorí sa nejakým spôsobom podieľajú na činnosti škôl. Je to síce posilnenie územnej samosprávy, ale v tomto prípade napriek tomu, že v zásade držím palce územnej samospráve a myslím si, že jej postavenie by malo byť silnejšie, ako je dnes, pokiaľ ide o voľbu riaditeľov škôl, tam si myslím, že áno, je to spolitizovanie, je to nevyvážený prvok v rozhodovaní o nových riaditeľoch škôl. Takže by sme sa mali usilovať o návrat toho predošlého stavu, mali by sme sa usilovať o to, aby rozhodnutie školskej rady, respektíve výberovej komisie, v ktorej podstatnú časť tvorí školská rada, malo opäť záväzné slovo. Aby starosta, primátor, župan nemali právo veta, respektíve v druhom kole už za spoluúčasti zastupiteľstva. Rada školy vie, ako škola funguje. A som presvedčený, že je najkompetentnejšia posúdiť, kto bude dobrým riaditeľom pre tú školu.
Ja by som nepostavil celý ten návrh tak, že by sme mali paušálne odmietnuť územnú samosprávu, starostov, primátorov, zastupiteľstvá. Ja si myslím, že mnohí z nich, aj povedzme zástupcovia zriaďovateľa, ktorí sú v školských radách, sa zaujímajú o činnosť školy a záleží im na tých školách, v ktorých zastupujú zriaďovateľa, ale sú len jedným z aktérov, ktorí hovoria o fungovaní školy a ktorí zasahujú do fungovania škôl. Čiže áno, v tomto bode – a to je podstata návrhu zákona – som jednoznačne, jednoznačne za a podporujem ten návrh.
Druhý bod, ku ktorému by som sa chcel vyjadriť, je, sú prechodné ustanovenia v čl. I, kde sa hovorí, že konania začaté do nadobudnutia účinnosti nového zákona sa dokončia podľa ustanovení platných v súčasnosti, teda do nadobudnutia účinnosti nového zákona. A zdôvodňuje sa to tým, že sa chce zabrániť nežiaducej retroaktivite. Ja si ale myslím, že v tomto prípade by tá retroaktivita bola žiaduca. Tu vaše kolegyne z klubu častokrát alebo viackrát použili, myslím, slovo "žiaduca retroaktivita" pri rokovaní o sociálnych zákonoch, ktoré sem priniesol minister Richter. A ja si myslím, že aj v tomto prípade by retroaktivita bola žiaduca. Zákaz retroaktivity platí na situácie, keď by sa novou právnou úpravou mohlo zasiahnuť do už nadobudnutých práv fyzických a právnických osôb. Ale predsa, ak ten spôsob výberu riaditeľa školy, ktorý platil do roku 2015 a ktorý navrhujete, považujete a považujeme za lepší ako ten súčasný, tak nie je žiadny vecný dôvod, aby sa aj v prípadoch, kde už sa začalo konať, nerozhodovalo podľa lepšieho spôsobu. Teda podľa toho, ktorý navrhujete.
Včera som to hovoril vo vzťahu k novele zákona o slobodnom prístupe k informáciám, kde bol návrh, aby sa zverejňovali všetky analýzy, štúdie a iné dokumenty vypracované za verejné peniaze a má sa to vzťahovať iba na tie, ktoré vzniknú po nadobudnutí účinnosti toho zákona. Pritom si myslím, že nie je žiadny dôvod, aby sa to nevzťahovalo aj na tie staršie. A rovnako v tomto prípade, ak považujeme ten spôsob výberu riaditeľov škôl tým, že rozhodnutie rady školy bude záväzné alebo výberové komisie budú záväzné pre zriaďovateľa, tak nie je žiadny dôvod, aby sa neuplatnil aj na tie konania, kde už povedzme prebieha výber riaditeľa školy, lebo sa tým nezasiahne do žiadnych práv fyzických ani právnických osôb. Zasiahne sa tým do právomoci zriaďovateľa, starostu, primátora, župana, prípadne zastupiteľstva, ale to nie sú práva fyzických a právnických osôb, ktoré má chrániť zákaz retroaktivity.
Posledný, tretí bod, ku ktorému by som sa chcel vyjadriť, je tá novela Zákonníka práce, kde sa má poskytnúť zvýšená ochrana členom školských rád s radou pedagogických zamestnancov a dáva sa tam nejaké odvolanie na zvýšenú ochranu, ktorú majú v zmysle Zákonníka práce napríklad odborári alebo teda zástupcovia zamestnancov. Má sa o dva mesiace predĺžiť štandardná dĺžka výpovednej lehoty. Tuto si nie som celkom istý, že táto zmena je dobre navrhnutá. Niežeby tá argumentácia nesedela, že členovia rady školy s radou pedagogických zamestnancov, ak vystupujú kriticky voči vedeniu školy, tak môžu čeliť nejakým zvýšeným, zvýšenému riziku postihov. Ale to sa môže stať napríklad aj nepedagogickým teda zamestnancom, ktorí sú zastúpení v rade školy, a to sa častokrát môže stať a stáva aj všeobecne učiteľom, ktorí ani nemusia byť, vôbec nemusia byť členmi rady školy. Čiže cesta podľa môjho názoru nie je v tom, že budeme im predlžovať výpovednú lehotu, ale v tom, že dokážeme postihnúť prípady, keď niekto je šikanovaný a keď niekto príde o prácu, povedzme z dôvodu, že sa kriticky vyjadruje k činnosti vedenia školy alebo že upozorňuje na nejaké problémy.
Ja viem, že môžte namietať, že to je dobrá teória, ale v praxi to ťažko bude fungovať. Ale tu by som vám oponoval, že ak sa chce riaditeľ školy zbaviť kritického učiteľa, či už z radov členov rady školy, alebo nie členov rady školy, tak tá dvojmesačná lehota mu v tom zásadne nezabráni. Nie je to zásadná prekážka. Čiže v tomto ohľade by som skôr hľadal cestu vo zvýšení vymožiteľnosti práva ako vo vytváraní nejakého špecifického postavenia pedagogických zamestnancov zastúpených v rade školy.
Ďakujem za pozornosť.
