Videokanál poslanca

Áno, je to tak, ak existuje nejaký dôvod preto, aby nedošlo v tej 24-hodinovej lehote k pochovaniu, tak, samozrejme, že nedôjde, to je logické.

Vážené kolegyne a kolegovia, ako už povedal predrečník Peter Osuský, o tomto návrhu by sa v podstate dalo povedať to, čo o tom predchádzajúcom, keď sme rokovali o novele zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele. Aj to isté sa dá povedať o novele zákona o pohrebníctve. Aj tento návrh je systémovo správny, je praktický a je nepolitický. Nemožno tu hovoriť o najlepšom záujme dieťaťa na rozdiel od toho predchádzajúceho návrhu zákona, pretože to rieši úplne inú problematiku, ale vecne prináša lepšie riešenie, ako je súčasný právny stav. Už len z toho dôvodu, že v mnohých obciach a predovšetkým v dedinách dnes často aj v tých ochranných pásmach existujú budovy, v ktorých ľudia žijú, a nie je dôvod, keď jedni tam môžu žiť, aby sme iných obmedzovali alebo iným zakazovali. A spôsobuje to aj úplne praktické problémy typu, že tam je nejaká budova, ale nemožno ju prestaviť alebo zmeniť na nejaký iný účel, pričom vecný dôvod, prečo jeden účel tam môže byť a iný účel pri zachovaní nejakej dôstojnosti nie, nikto nepovedal. A čo som mal a mám možnosť konzultovať, teda zisťovať si povedzme v samospráve, že či vedia, aký je ten dôvod, tak myslím, že sme sa nedopátrali k tomu, že aký je ten dôvod, prečo má byť nejaké ochranné pásmo, nie je to žiadny medzinárodný záväzok, nevyplýva to z práva Európskej únie, nie sú na to žiadne extra odborné argumenty. Čiže súčasný návrh postráda logiku.
Ten druhý dôvod je praktický a anekdoticky teda môžem zmieniť, že nezávisle od seba sme sa touto myšlienkou zaoberali viacerí predkladatelia, ktorí sme sa potom spojili v tomto návrhu, pretože sme dostali podnety z praxe od rôznych ľudí, ktorí na tento problém narazili, a to ako od občanov, tak od samospráv, lebo jedným aj druhým tento zákon, tak ako je dnes naformulovaný, spôsobuje problémy.
Zákon alebo návrh zákona je nepolitický, čiže by nemusel vzbudiť odpor poslancov vládnej koalície, okrem tej už tu dnes spomínanej tradície, že sa opozičné návrhy odmietajú. V tomto prípade dokonca boli už pred predložením návrhu zákona rokovania aj s časťou koaličných poslancov a zdalo sa, že vecne nemajú s týmto návrhom problém, tak som veľmi zvedavý na zajtrajšie hlasovanie. Ale opäť je to kvapka po kvapke, kamienok po kamienku a myslím si, že tento zákon sa zmení a že si to uvedomia aj poslanci vládnej koalície.
Posledná vec, ktorú by som chcel povedať, je porovnanie s Českou republikou. Zákon o pohrebníctve, ktorý platí na Slovensku, hovorí o ochrannom pásme vo vzťahu k pohrebiskám a vo vzťahu ku krematóriám. Hovorí o tom, že v ochrannom pásme sa nesmú povoľovať a ani umiestňovať budovy okrem budov, ktoré poskytujú služby súvisiace s pohrebníctvom. Nesmú umiestňovať. Tá česká právna úprava vychádza trochu z iného princípu. Tiež sa zmieňovala o ochrannom pásme, ale hovorila iba o tom, že stavebný úrad môže v tomto ochrannom pásme zakázať alebo obmedziť stavbu stavieb, ich zmeny alebo činnosti, ktoré by boli ohrozené prevádzkou verejného pohrebiska alebo by mohli ohroziť riadnu prevádzku verejného pohrebiska alebo jeho dôstojnosť. Čiže na Slovensku musí alebo zakazuje sa a v Českej republike tá úprava a teraz nepoviem, že je alebo bola, že môže obmedziť. A dokonca aj táto, nazvem to voľnejšia a voči občanom a samosprávam priaznivejšia úprava je už minulosťou, lebo v máji český parlament schválil novelu zákona o pohrebníctve a ochranné pásma z neho úplne vypadli vo vzťahu ku krematóriám aj pohrebiskám.
Za seba hovorím, že ja by som preferoval takúto úpravu, keby sa ochranné pásma úplne zrušili. My ideme na to postupnejšie, navrhujeme opatrnejšiu a menej zásadnú zmenu spočívajúcu v tom, že dáme obciam možnosť, aby v prípade, že to zodpovedá miestnym podmienkam, ochranné pásmo v okolí pohrebísk alebo krematórií zadefinovali. Takže tiež apelujem na prítomných koaličných poslancov nemnohých, aby zvážili možnosť podpory tohto zákona, s ktorým si myslím, že vecný problém by nemali mať. Ak ho majú, tak by som rád počul, že aký je, lebo vecný problém tam naozaj nevidím a vecný dôvod odmietnuť tento zákon podľa môjho názoru neexistuje.
Ďakujem.

Ďakujem obom kolegom za reakcie. Presne ako povedal Peter Osuský, neexistuje tu žiadny iný dôvod ako tá tradícia, že všetky opozičné návrhy sa hádžu do koša, ktorá by bránila tomu, aby tento návrh bol schválený. Tento návrh nemá dopady na štátny rozpočet, nie je v rozpore s filozofiou niektorej z vládnych strán, nikoho neuráža, nikto nemôže mať voči nemu nejaké vecné výhrady. Napokon tie vecné výhrady tu ani nezazneli, ale, žiaľ, obávam sa, že tá tradícia je na Slovensku príliš silná, ale pokiaľ je možné dobré veci presadzovať tak, že sa navrhujú, nie sú úspešné v prvom kole a možno ani v druhom kole, ale nakoniec sa nájde spôsob, ako ich presadiť tým, že povedzme si ich osvojí niekto iný alebo sa zmenia politické pomery, tak sa nepochybne aj o takéto drobné veci a takýmto zdanlivo donkichotským spôsobom treba aj naďalej snažiť.
A ja sa teda tiež pripájam k tým kolegom, ktorí sa poďakovali Natálii Blahovej, lebo toto je predovšetkým jej návrh. A ja považujem za česť, že môžem byť pod ním tiež podpísaný, lebo to považujem za veľmi dobrú vec a užitočnú vec, aj keď sa netýka tisícov ani stoviek detí. Týka sa zraniteľnej skupiny ešte aj v rámci tej všeobecne zraniteľnej skupiny, čiže nielen detí, ale detí, ktoré nemajú vlastných rodičov, ktorí by sa o nich starali. Takže je to síce možno malá, ale veľká vec.
Ďakujem.

Vážená pani spolupredkladateľka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, len tri poznámky z pozície spolupredkladateľa. Tento návrh zákona je podľa môjho hlbokého presvedčenia systémovo správny, je praktický a je nepolitický.
Po prvé, tento návrh zákona sleduje to, čo by všetky zákony, ktoré sa týkajú detí, mali sledovať – najlepší záujem dieťaťa. Čo iné je najlepším záujmom dieťaťa ako to, že zvýšime šancu, že dieťa bude vyrastať v rodine, v ktorej má vybudovanú už nejakú väzbu, a znížime šancu, že táto väzba bude pretrhnutá? Nič menej a nič viac prináša náš návrh novely zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele. Dáme profesionálnym rodičom čas, dáme im informáciu a dáme im možnosť, pokiaľ majú záujem, aby si dieťa sami osvojili alebo teda prevzali ho do inej formy osobnej starostlivosti a aby ten vzťah, ktorý si prípadne vybudovali ako profesionálni rodičia, mohol pokračovať.
Druhá vec, tento návrh zákona je veľmi praktický. Existujú možno dva typy zákonov alebo noviel zákonov. Jeden je taký, že niekto vo vláde alebo v parlamente medzi poslancami si povie, že tak toto by bolo dobré zlepšiť alebo toto funguje niekde inde v zahraničí, a tak skúsme niečo takéto urobiť aj u nás, však možno to bude fungovať aj u nás. A potom je druhý typ zákonov, ktorý reaguje na podnety z praxe. Reaguje na existujúce problémy konkrétnych ľudí. Tento návrh zákona podobne ako iné návrhy zákonov a iné iniciatívy, s ktorými Natália Blahová prichádza, patrí do tej druhej kategórie. Vychádza z reálnych problémov reálnych ľudí a ak by bol schválený, tak im tie problémy pomôže riešiť.
A s tým súvisí aj tá tretia vec, tento návrh zákona je nepolitický. Nie je nepolitický v tom, že by ho nepredkladali politici, že by o ňom nerozhodoval politicky zvolený orgán, ale je to presne ten typ témy, ktorý by nemal rozdeľovať koalíciu a opozíciu, lebo nie je ani pravicový, ani ľavicový, ani konzervatívny, ani liberálny, ani socialistický, ani sa na ňom extra moc nedajú vytĺkať nejaké politické body, pretože sa to týka pomerne úzkej skupiny ľudí. Napriek tomu je to návrh, ktorý by mal byť podporený.
Za normálnych okolností by sme tu teraz sedeli v plnšej zostave, boli by tu kolegovia z koalície vo väčšom počte ako štyri a možno by sme o tej téme diskutovali, či tá zmena, s ktorou prichádzame, je tá dobrá. Neviem, či má veľký zmysel apelovať na zmysel pre riešenie praktických problémov a pre najlepší záujem dieťaťa na kolegov, ktorí tu dnes z koalície s nami ostali. Napriek tomu verím, že toto je presne jeden z tých návrhov zmien zákonov, ktoré sa skôr či neskôr presadia, či už pri tom, keď ho opakovane predložíme my, alebo si ho osvojí niekto z koalície, alebo bude zahrnutý do nejakej širšej novely. A určite my nebudeme nespokojní s tým, ak bude presadený niektorým z tých iných spôsobov, lebo tu nejde o to, aby bol schválený náš návrh, ale aby sa tie veci zmenili.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Žarnay, my sa určite zhodneme v kritickom pohľade na súčasný stav. Otázka je, že aký je ten žiaduci stav. A ja sa domnievam, že dokonalé riešenie neexistuje a musíme si vybrať nejaké z tých nedokonalých riešení, pretože nepochybne sú situácie, kde kritický učiteľ napríklad upozorní na šafárenie riaditeľa školy a riaditeľa školy podrží nielen rada školy, ale aj zriaďovateľ a doplatí na to ten učiteľ, ktorý na niečo poukázal. A v takejto situácii asi by nám nepomohlo nič.
Potom môže byť situácia, keď kritický učiteľ upozorní na šafárenie riaditeľa školy, riaditeľ školy má oporu v školskej rade, ale zriaďovateľ je povedzme slušný a chcel by s tým niečo urobiť, ale v zásade nemôže, lebo nie je tam nejaké evidentné porušenie zákona, škola má právnu subjektivitu. A v takej situácii by bolo žiaduce, aby mal zriaďovateľ silnejšie pozície a mohol trebárs odvolať, v úvodzovkách, zlého riaditeľa.
No ale môžeme tu mať aj úplne opačnú situáciu, že škola funguje dobre a zriaďovateľ sa chce zbaviť riaditeľa školy, ktorý mu nevyhovuje, a dosadí si tam niekoho svojho. A v takej situácii by posilnenie právomocí zriaďovateľa voči riaditeľovi malo negatívne účinky.
Čiže tých rôznych zostáv a variantov si je možné predstaviť veľmi veľa, a preto sa mi zdá ten pôvodný model, ktorý sme tu mali do roku 2015, ktorý rozkladá tú zodpovednosť medzi rôzne subjekty vrátane zriaďovateľa, vrátane učiteľov, nepedagogických zamestnancov a rodičov najlepší. Nedokonalý, ale najlepší z tých nedokonalých.

Ďakujem všetkým trom kolegom za reakcie. Pán poslanec Žarnay povedal, že sa vyjadrí k tomu, v čom so mnou nesúhlasí, a teda povedal, že, alebo zopakoval, že ak zriaďovateľ školy chce mať pod kontrolou školy, tak mal by mať posilnené kompetencie odvolať riaditeľa. No, nie som si, nie som si celkom istý, že či toto by bola správna cesta. Jednak to nie je obsahom návrhu, o ktorom teraz rokujeme, ale to by museli byť v zákone veľmi striktne stanovené dôvody a postupy toho odvolávania, lebo inak by sa politický vplyv na školy ešte prehĺbil, ešte výraznejšie, ako je to v súčasnom zákone. V súčasnom zákone má starosta, primátor alebo teda župan právo veta, ktoré môže opätovným rozhodnutím výberová komisia prebiť a až potom nastupuje zastupiteľstvo. Čiže je to nie celkom jednoduchý proces, ktorý napríklad neumožňuje politické zasahovanie v situácii, keď zastupiteľstvo nie je úplne jedna ruka so šéfom exekutívy v samospráve. Takže posilňovať nejaké možnosti odvolať riaditeľa školy zo strany zriaďovateľa, tak to by sme museli teda prebrať, že čo by to konkrétne malo byť.
A pokiaľ ide o ochranu členov rady školy pred prepustením alebo porovnanie s odborármi, ja naozaj môžem tiež len zopakovať, že chránení by mali byť všetci kritickí učitelia alebo zamestnanci bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú členmi rady školy, lebo aj bežný učiteľ sa môže dostať do konfliktu a môže... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem a podotýkam, že som písomne prihlásený, takže mám 20 minút, nie 10 minút v zmysle nového rokovacieho poriadku.
Takže, vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, chcel by som len tri veci povedať k návrhu novely zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a novele Zákonníka práce, ktoré máme práve na programe.
Ten hlavný bod je návrat postavenia školskej samosprávy do stavu pred tou zmenou, ktorú zrealizovala druhá Ficova vláda v roku 2015. A v tomto ohľade chcem vyjadriť návrhu jednoznačnú podporu. Bol som medzi tými, ktorí síce mimo parlamentu, ale veľmi hlasno kritizovali tú zmenu, keď s ňou prišlo ministerstvo školstva. Myslím si, že je to alebo bol to krok nesprávnym smerom, pretože je to oslabenie školskej samosprávy, ktorá reprezentuje všetkých aktérov, ktorí sa nejakým spôsobom podieľajú na činnosti škôl. Je to síce posilnenie územnej samosprávy, ale v tomto prípade napriek tomu, že v zásade držím palce územnej samospráve a myslím si, že jej postavenie by malo byť silnejšie, ako je dnes, pokiaľ ide o voľbu riaditeľov škôl, tam si myslím, že áno, je to spolitizovanie, je to nevyvážený prvok v rozhodovaní o nových riaditeľoch škôl. Takže by sme sa mali usilovať o návrat toho predošlého stavu, mali by sme sa usilovať o to, aby rozhodnutie školskej rady, respektíve výberovej komisie, v ktorej podstatnú časť tvorí školská rada, malo opäť záväzné slovo. Aby starosta, primátor, župan nemali právo veta, respektíve v druhom kole už za spoluúčasti zastupiteľstva. Rada školy vie, ako škola funguje. A som presvedčený, že je najkompetentnejšia posúdiť, kto bude dobrým riaditeľom pre tú školu.
Ja by som nepostavil celý ten návrh tak, že by sme mali paušálne odmietnuť územnú samosprávu, starostov, primátorov, zastupiteľstvá. Ja si myslím, že mnohí z nich, aj povedzme zástupcovia zriaďovateľa, ktorí sú v školských radách, sa zaujímajú o činnosť školy a záleží im na tých školách, v ktorých zastupujú zriaďovateľa, ale sú len jedným z aktérov, ktorí hovoria o fungovaní školy a ktorí zasahujú do fungovania škôl. Čiže áno, v tomto bode – a to je podstata návrhu zákona – som jednoznačne, jednoznačne za a podporujem ten návrh.
Druhý bod, ku ktorému by som sa chcel vyjadriť, je, sú prechodné ustanovenia v čl. I, kde sa hovorí, že konania začaté do nadobudnutia účinnosti nového zákona sa dokončia podľa ustanovení platných v súčasnosti, teda do nadobudnutia účinnosti nového zákona. A zdôvodňuje sa to tým, že sa chce zabrániť nežiaducej retroaktivite. Ja si ale myslím, že v tomto prípade by tá retroaktivita bola žiaduca. Tu vaše kolegyne z klubu častokrát alebo viackrát použili, myslím, slovo "žiaduca retroaktivita" pri rokovaní o sociálnych zákonoch, ktoré sem priniesol minister Richter. A ja si myslím, že aj v tomto prípade by retroaktivita bola žiaduca. Zákaz retroaktivity platí na situácie, keď by sa novou právnou úpravou mohlo zasiahnuť do už nadobudnutých práv fyzických a právnických osôb. Ale predsa, ak ten spôsob výberu riaditeľa školy, ktorý platil do roku 2015 a ktorý navrhujete, považujete a považujeme za lepší ako ten súčasný, tak nie je žiadny vecný dôvod, aby sa aj v prípadoch, kde už sa začalo konať, nerozhodovalo podľa lepšieho spôsobu. Teda podľa toho, ktorý navrhujete.
Včera som to hovoril vo vzťahu k novele zákona o slobodnom prístupe k informáciám, kde bol návrh, aby sa zverejňovali všetky analýzy, štúdie a iné dokumenty vypracované za verejné peniaze a má sa to vzťahovať iba na tie, ktoré vzniknú po nadobudnutí účinnosti toho zákona. Pritom si myslím, že nie je žiadny dôvod, aby sa to nevzťahovalo aj na tie staršie. A rovnako v tomto prípade, ak považujeme ten spôsob výberu riaditeľov škôl tým, že rozhodnutie rady školy bude záväzné alebo výberové komisie budú záväzné pre zriaďovateľa, tak nie je žiadny dôvod, aby sa neuplatnil aj na tie konania, kde už povedzme prebieha výber riaditeľa školy, lebo sa tým nezasiahne do žiadnych práv fyzických ani právnických osôb. Zasiahne sa tým do právomoci zriaďovateľa, starostu, primátora, župana, prípadne zastupiteľstva, ale to nie sú práva fyzických a právnických osôb, ktoré má chrániť zákaz retroaktivity.
Posledný, tretí bod, ku ktorému by som sa chcel vyjadriť, je tá novela Zákonníka práce, kde sa má poskytnúť zvýšená ochrana členom školských rád s radou pedagogických zamestnancov a dáva sa tam nejaké odvolanie na zvýšenú ochranu, ktorú majú v zmysle Zákonníka práce napríklad odborári alebo teda zástupcovia zamestnancov. Má sa o dva mesiace predĺžiť štandardná dĺžka výpovednej lehoty. Tuto si nie som celkom istý, že táto zmena je dobre navrhnutá. Niežeby tá argumentácia nesedela, že členovia rady školy s radou pedagogických zamestnancov, ak vystupujú kriticky voči vedeniu školy, tak môžu čeliť nejakým zvýšeným, zvýšenému riziku postihov. Ale to sa môže stať napríklad aj nepedagogickým teda zamestnancom, ktorí sú zastúpení v rade školy, a to sa častokrát môže stať a stáva aj všeobecne učiteľom, ktorí ani nemusia byť, vôbec nemusia byť členmi rady školy. Čiže cesta podľa môjho názoru nie je v tom, že budeme im predlžovať výpovednú lehotu, ale v tom, že dokážeme postihnúť prípady, keď niekto je šikanovaný a keď niekto príde o prácu, povedzme z dôvodu, že sa kriticky vyjadruje k činnosti vedenia školy alebo že upozorňuje na nejaké problémy.
Ja viem, že môžte namietať, že to je dobrá teória, ale v praxi to ťažko bude fungovať. Ale tu by som vám oponoval, že ak sa chce riaditeľ školy zbaviť kritického učiteľa, či už z radov členov rady školy, alebo nie členov rady školy, tak tá dvojmesačná lehota mu v tom zásadne nezabráni. Nie je to zásadná prekážka. Čiže v tomto ohľade by som skôr hľadal cestu vo zvýšení vymožiteľnosti práva ako vo vytváraní nejakého špecifického postavenia pedagogických zamestnancov zastúpených v rade školy.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. No, už som sa obával, že za niečo nebude môcť alebo teda sa nevrátime k tej obľúbenej téze, že a čo vy a čo vláda Ivety Radičovej. A no, jasné, jasné, že vtedy tie výdavky aj na sociálne služby boli nižšie a znížil sa aj podiel pre samosprávy a daní z príjmov. Ale však to nebolo len tak z nejakého plezíru, však sme tu mali nejakú hospodársku krízu, ktorá prišla na sklonku prvej Ficovej vlády a na ktorú prvá Ficova vláda dokázala zareagovať iba tak, že zvyšovala deficit a naďalej rozhadzovala peniaze, a keby neprišli úsporné opatrenia za vlády Ivety Radičovej a za ministrovania financií Ivana Mikloša, tak by sme si s tou krízou neporadili. To, že vy ste potom mohli zvyšovať podiel pre samosprávy na dani z príjmov, no áno, keď sa situácia zlepšila, tak to bolo možné, ale povedať to len tak z fleku, že toto je vaša zásluha, nie, to nie je vaša zásluha, to je zásluha toho, že za vlády Ivety Radičovej sme dokázali ten deficit skrotiť.

Pani podpredsedníčka upozornila, že len približne 900 obcí poskytuje tie služby, a teda je to problém nielen financovania sociálnych služieb, je to alebo súvisí to aj s ďalším problémom, s roztrieštenosťou verejnej správy v Slovenskej republike a s tým, že približne dve tretiny z tých 2 900 obcí, ktoré máme, má menej ako tisíc obyvateľov a tie menšie obce často nie sú schopné financovať vôbec žiadne služby pre svojich obyvateľov, nielen sociálne služby. Neprimerane veľkú časť dávajú na samotnú svoju prevádzku a správu. A teda keď sa hovorí o potrebe komunálnej reformy alebo municipalizácie, tak to nie je len preto, že ktosi si chce urobiť nejakú ďalšiu reformnú čiaročku, a teda ideme robiť reformu pre reformu, to sa premieta aj priamo v takýchto veciach. Pokiaľ tu budeme mať príliš malé obce, tak nedokážeme, aby lepšie zabezpečovali služby, sociálne služby, iné služby, aby boli prostriedky na ich rozvoj.
Treba úprimne priznať, že žiadna vláda po novembri ´89 s tým nedokázala nič urobiť. To, čím sa vlády SMER-u líšia od tých ostatných vlád, je, že ani nemajú najmenšiu ambíciu o takejto veci čo i len, čo i len uvažovať. Ale ono sa nám to vracia práve v tom, že obce nie sú dostatočne finančne silné, aby poskytovali služby, takže je to praktický problém, nie je to problém reformy pre reformy.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslancovi, dovoľte, aby som v zmysle rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhoval aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona v druhom čítaní do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako už zdôraznil predkladateľ návrh priamo nadväzuje na predchádzajúci bod, ktorým je návrh na zmenu ústavy alebo ten návrh ústavného zákona, ktorým sa mení ústava. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť ústavnoprávneho výboru vrátane jeho určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady s tým, že teda v prípade, že nebude schválený ten predchádzajúci bod teda návrh ústavného zákona, tak nebude mať zmysel alebo nebude možné hlasovať o tomto návrhu, keďže by sme sa pri prerokovaní dostali do rozporu s ústavou. Takže vopred na to upozorňujem.
A žiadam vás, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.