Videokanál poslanca

Pán poslanec Fecko, mám dve poznámky. Jedna je skôr technická. Čiastočne mieri aj na pána spoločného spravodajcu. Bol by som teda rád, keby nejako pri uvádzaní hlasovania identifikoval, že o aký návrh ide, lebo často sa stáva alebo teda niekedy sa stáva, že keď ide o viac pozmeňujúcich návrhov toho istého poslanca, nebodaj ešte o viac bodov a sú nejako očíslované a inak sú očíslované v papierovej podobe, inak ich on zamýšľal predložiť, inak sú napríklad na webovej stránke Národnej rady, tak aby sme sa v tom vedeli orientovať, že o čom vlastne hlasujeme, pokiaľ teda chceme hlasovať podľa toho, aký máme názor na tie pozmeňujúce návrhy, nielen podľa palca ukázaného hore alebo dole.
A druhá vec, ktorú by som chcel povedať, sa týka toho pozmeňujúceho návrhu o tom, že prenajatú pôdu možno dať do podnájmu iba so súhlasom, písomným súhlasom vlastníka pôdy alebo prenajímateľa. Chcem povedať, že bol som jedným z iniciátorov hromadnej pripomienky, kde sme v rámci jedného z bodov žiadali práve toto, aby do podnájmu sa mohlo dávať iba so súhlasom alebo teda bez súhlasu aby nebol nájomca oprávnený dávať vec do súhlasu. A treba povedať, že je to vec, ktorá je odchýlka od všeobecnej úpravy nájmu a podnájmu, pretože Občiansky zákonník v § 666 ods. 1 hovorí o tom, že nájomca je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu, ak zmluva neurčuje inak. Čiže je potrebné, aby sa vlastník a nájomca dohodli. Ale vzhľadom na to, že ide o špecifický zákon a v mnohých veciach a aspektoch vychyľuje práva v prospech nájomcu, tak si myslím, že táto požiadavka je oprávnená.

Pán poslanec Simon hovoril o rozhodnutí Európskeho súdneho dvoru, ktorý zakazuje zverejňovať informácie o prijímateľoch priamych platieb, ak ide o fyzické osoby. Tak mňa by to aj vcelku zaujímalo, prípadne ak by mohol o tom povedať viac alebo teda poskytnúť konkrétne nejaké číslo a znenie toho rozsudku. Ale teda hovoril, že sa chce zastať pani ministerky oproti tomu, čo som hovoril.
No, ja by som sa chcel tiež zastať pani ministerky, resp. poslancov, ktorí navrhujú do spoločnej správy bod 24. Ten bod 24 hovorí o tom, že "platobná agentúra zverejňuje údaje evidované v informačnom systéme podľa ods. 1 elektronicky, spôsobom umožňujúcim hromadný prístup, a to v rozsahu dostupnej funkcionality informačného systému; to neplatí pre údaje a informácie, ktoré sú chránené podľa osobitných predpisov."
Predpokladám, že Európsky súdny dvor si nevycucal svoje rozhodnutie z prsta, ale oprel sa o nejaký predpis Európskej únie a, samozrejme, že ak existuje predpis Európskej únie, ktorý zakazuje zverejňovať nejaký typ informácií, napríklad informácie o fyzických osobách, tak je to plne pokryté tou časťou vety za bodkočiarkou, "to neplatí pre údaje a informácie, ktoré sú chránené podľa osobitných predpisov". Čiže samozrejme, že sa nebude zverejňovať nič, čo je chránené nejakým predpisom a čo nemožno zverejňovať, ale to, čo zverejňovať možno, sa, ak to tu bude prijaté, zverejňovať bude. A myslím si, že to bude dobré.

Vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda Národnej rady, napriek tomu teda, že som dosiaľ nedostal odpoveď na tú otázku navrhovaného nového čl. II, tak dúfam, že pani ministerka sa k tomu vyjadrí. Ale nevystupujem preto, vystupujem preto, že chcem pochváliť prístup ministerstva a pani ministerky a ochotu počúvať argumenty v prospech väčšej transparentnosti aj pri poskytovaní agrodotácií.
Už v prvom čítaní som hovoril o hromadnej pripomienke, v rámci ktorej sme mali dva zásadné body a žiadali sme v rámci medzirezortného pripomienkového konania jednak neutajovať informácie o konaniach týkajúcich sa žiadostí o priame platby a po druhé zverejňovať informácie z informačného systému Poľnohospodárskej platobnej agentúry. S tou prvou požiadavkou sme v zásade uspeli v rozporovom konaní, s tou druhou nie. V pôvodnom návrhu bola totiž taká pomerne striktná formulácia, že právo nahliadať do spisu má mať iba žiadateľ a jeho splnomocnený zástupca. Konajúci orgán môže inej osobe povoliť nahliadnuť do spisu, ak tak ustanovuje osobitný predpis, bola tam odvolávka na infozákon, ale ten nahliadnutie priamo nerieši, je to iba jedna z foriem sprístupnenia informácie.
Ale čo je dôležité, bol tam aj odsek 3 v tom paragrafe, vtedy to bol paragraf 29, že inej osobe teda ako účastníkovi konania alebo teda žiadateľovi a jeho splnomocnenému zástupcovi, takejto inej osobe sa neposkytne žiadna informácia o priebehu konania, čo bolo nad rámec aj zákona o slobodnom prístupe k informáciám, aj správneho poriadku, aj akýchkoľvek iných porovnateľných právnych predpisov. Navrhli sme toto ustanovenie, odsek 3, vypustiť a s týmto návrhom sa nám podarilo uspieť už v rámci rozporového konania na ministerstve a bol zmenený aj ten odsek 2 s tým, že tá možnosť poskytnutia inej osobe s odvolaním sa na infozákon ostáva nielen vo forme nahliadnutia, ale vo forme poskytnutia informácie.
Vo vzťahu k požiadavke zverejňovať informácie z informačného systému Poľnohospodárskej platobnej agentúry sme prišli s návrhom, aby sa zverejňovali, zjednodušene povedané, všetky informácie, ktorých zverejneniu nebránia nejaké osobitné predpisy, ktoré chránia osobné údaje alebo utajované skutočnosti alebo nejaké obchodné tajomstvá. S týmto návrhom sme v rámci rozporového konania neuspeli, ministerstvo pôdohospodárstva to odmietlo, odvolávajúc sa na nariadenie Európskej únie, ktoré vymedzuje, aké informácie sa majú sprístupňovať.
Ja som vystúpil k tomu v prvom čítaní a snažil som sa apelovať aj na pani ministerku, aj na ministerstvo, aby ten postoj ešte prehodnotili. A odvolal som sa práve na zákon o európskych štrukturálnych a investičných fondoch, kde sme mali podobnú hromadnú pripomienku a na úrade pána podpredsedu vlády Pellegriniho sme s ňou uspeli a výsledkom bola formulácia, že z informačného systému sa sprístupňujú údaje alebo teda zverejňujú údaje na internete v rozsahu dostupnej funkcionality informačného systému a, samozrejme, že to neplatí o údaje, ktoré sú chránené podľa nejakých osobitných predpisov.
A chcem teraz v tejto chvíli oceniť, že to zabralo a že gestorský výbor ako pozmeňujúci návrh č. 24 odporúča podobnú formuláciu aj do zákona, o ktorom práve rokujeme, a teda aj čo sa týka, čo sa týka poskytovania podpory v poľnohospodárstve bude, budú informácie z informačného systému zverejňované v rozsahu dostupnej funkcionality. A je tam aj v dôvodovej správe priame odvolanie sa na to, že podobným spôsobom je to riešené v zákone o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Takže dúfam, že keďže to gestorský výbor odporúča, je to aj s vedomím a so súhlasom pani ministerky, takže ešte raz chcem vyjadriť potešenie nad tým, že sa posunieme k väčšej transparentnosti nielen v eurofondoch, čo sa podarilo v uplynulých mesiacoch, ale pri poskytovaní podpory v oblasti poľnohospodárstva, že tu nebudeme okolo toho zvádzať nejaký konflikt, ale verím, že s výraznou podporou aj opozície tento bod prejde.
Takže ďakujem za pozornosť.

Ja by som sa chcel spýtať pani poslankyne na dôvody predloženia tohto návrhu, možno aj pani ministerka k tomu povie, prečo sa to rieši takouto formou, lebo teda z legislatívneho hľadiska ide v podstate o prílepok, čiže ideme alebo teda navrhujete zmeniť úplne iný zákon, ktorý nie je predmetom novelizácie, tak ako bol predložený. Tak to je riešenie, ktoré by sa nemalo používať, resp. malo by sa používať v celkom výnimočných situáciách. Takže čím je to zdôvodnené, lebo to som nepochopil ani z toho uvedenia, a čím je zdôvod; teda odôvodnená tá naliehavosť, že sa to nemôže urobiť normálnym postupom, ale ide sa to riešiť prostredníctvom prílepku.

Pán poslanec Budaj, ja na rozdiel od pani poslankyne Grausovej som rád, že rozlišujete medzi televíziou a parlamentom. Parlament má trochu iné funkcie ako televízia a televízne vystúpenie. A škoda, že si to niektorí iní poslanci a poslankyne, to, že je tam nejaký rozdiel, neuvedomujú.
Nazvali ste ten návrh zákona alebo ten zákon, ktorý už schválil parlament, mrzácky a argumentovali ste aj tým, že stratil podporu viacerých predkladateľov. No ale ten zákon bol mrzácky od začiatku a tým, že strácal podporu, tak sa možno stal menej mrzácky, ale mrzáckym, samozrejme, ostal. Ale to, ako sa menil, teda rozhodne nebolo znakom toho, že sa zhoršuje, ale tie zmeny, samozrejme, nie sú dostatočné, a preto pán prezident návrh vetoval.
A ako posledné som chcel povedať niečo podobné, ako povedal pán poslanec Osuský. Mali sme tu rozpravu na základe písomných prihlášok, na základe ústnych prihlášok a z koaličných poslancov sa prihlásil iba pán poslanec Číž v nejakom náhlom vzrušení. Zo svojej faktickej poznámky zrejme, keď reagoval na moje včerajšie vystúpenie, dnes nepovažoval za potrebné vôbec prísť. Ja aj s kolegami z opozície sme sa v rozprave snažili argumentovať. Vychádzali sme z toho, čo napísal pán prezident, vychádzali sme z toho, čo sme hovorili v rozprave pri schvaľovaní zákona, argumentovali sme. Je na ľuďoch, aby posúdili, či dobre alebo zle. Ale koaliční poslanci nikto nevystúpil v rozprave, boli to len šteky vo faktických poznámkach, boli to osobné útoky, urážky, hrubé, vulgárne. Páni poslanci Jarjabek, Hrnko, Číž, výkvet tejto vládnej koalície, a na... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem kolegom za reakcie.
Pán poslanec Vašečka, áno, presne tak, ak nie sú tu argumenty, nastupuje hrubosť. Rovnako hrubo a nemiestne reagoval aj pán poslanec Jarjabek na pani poslankyňu Kaščákovú pri tej predchádzajúcej, na Kaščákovú pri predchádzajúcej rozprave o zákone o štátnych sviatkoch. Je teda zaujímavé, že táto hrubosť koaličných poslancov sa vyplavuje práve pri týchto návrhoch zákonov.
Súhlasím s pani poslankyňou Jurinovou, že ten zákon treba odmietnuť ako celok. Určite treba hlasovať aj za tie pripomienky pána prezidenta, ale bez ohľadu na to, ako prejdú, nie je dôvod podporiť a schváliť takýto zákon.
Pán poslanec Fecko, v súvislosti s názorom pána poslanca Hrnka o tom, že tí mladí sú určite niekým zaplatení alebo kúpení, sa ho pýta, či pán poslanec Hrnko nebol mladý a že mladí to berú srdcom. Ale, pán poslanec Fecko, to určite nie je vec veku. Existujú ľudia aj v strednom veku, aj starší ľudia, ktorí sú schopní robiť veci z presvedčenia a snažia sa a sú aktívni. Niektorí, niektorí to, ten dar nie je im daný ani v mladosti, ale teda na veku v tomto prípade nezáleží.
Pán poslanec Mizík sa pýta, či toto trápi občanov Slovenskej republiky. No, pýta sa dobre, akurát sa pýta zlého adresáta, nie my, nie opozícia prišla s návrhom novely zákona o ÚPN, prišli s tým koaliční poslanci, takže im ste to mali adresovať. Ale zasa, téma pamäti národa je dôležitá a najmä keď počúvam tie vaše reči a reči vašich kolegov z fašistickej strany, tak pamäť národa je dôležitá a treba sa ňou zaoberať, ale určite nie takýmto spôsobom.

Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa najprv ohradil voči vulgárnemu tónu, ktorý tu vniesol pán poslanec Hrnko. Ten spôsob, akým podráždene reagoval na vystúpenie kolegyne Jurinovej, len dokazuje, že ten návrh je zlý a že pán prezident trafil do čierneho a pomenoval presne tie dôvody, pre ktoré ten návrh ešte stále je zlý.
Novela zákona o Ústave pamäti národa je ďalší z radu účelových zákonov, s ktorými prichádza vládna koalícia. Jeho účelom je jediné: Zbaviť sa predsedu správnej rady Ondreja Krajňáka. Nič iné. Všetko ostatné je tam iba vata. Návrh zákona aj novela zákona obsahujú iba dva typy ustanovení. Zlé a zbytočné.
Keď som v jednej debate dostal otázku, či by som si vedel predstaviť, že za nejakých okolností, po nejakých zmenách podporím tento návrh, tak som povedal niečo také, že ak by odtiaľ vypadlo 80 % ustanovení, tak možno by tam už nič zlé nebolo. O niečo podobné sa so svojím pozmeňujúcim návrhom v druhom čítaní pokúsila pani poslankyňa Jurinová, ale, samozrejme, jej návrh, aby zo zákona vypadli všetky zlé ustanovenia, vládna koalícia neschválila.
Vládna koalícia aj s našou podporou, s podporou opozičných hlasov, schválila návrh pani poslankyne Pfundtner, aby zo zákona vypadli niektoré z tých zlých ustanovení alebo aby sa zmenili. To treba uznať. Ale ešte tam viaceré ostali a na tie práve upozorňuje pán prezident. Ak by sme vyhoveli pripomienkam pána prezidenta, tak by zo zákona vypadli skoro všetky zlé ustanovenia a ostali by tam iba tie zbytočné. Chápem teda, že koaliční poslanci, ktorí sa chcú zbaviť predsedu správnej rady Krajňáka, nemôžu súhlasiť s tým, aby zo zákona vypadli všetky zlé ustanovenia a ostali v ňom iba tie zbytočnosti.
V návrhu zákona, ktorý koaliční poslanci predložili do parlamentu, bolo zbavenie sa predsedu správnej rady napísané natvrdo, bolo to priamo v zákone, že mu končí funkčné obdobie. Úplne na hulváta. Schválením pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Pfundtner sa to trošku zjemnilo. Toto hulvátske ustanovenie zo zákona vypadlo, ale aj tak de facto, ak tento zákon nadobudne účinnosť, tak Ondrej Krajňák ako štatutárny orgán Ústavu pamäti národa končí, pretože predseda správnej rady štatutárnym orgánom nebude. Štatutárnym orgánom bude správna rada, kolektívny orgán. A predseda správnej rady bude odvolateľný jednoduchšie ako bol doteraz. A to sú presne tie veci, na ktoré vo svojich pripomienkach upozorňuje aj pán prezident.
Argumentuje, že kolektívny orgán, kolektívny orgán ťažko môže riadiť inštitúciu. Samozrejme, že existujú aj kolektívne orgány. Aj parlament je kolektívny orgán. Ale parlament predsa neriadi Kanceláriu Národnej rady, neriadi jej bežnú prevádzku. Kolektívne orgány sú na to, aby rozhodovali o zásadných a dôležitých veciach, ale nie, aby riadili. A štatutárny orgán vo vzťahu k Ústavu pamäti národa má aj riadiť. A aj tá odvolateľnosť je už teraz dosť vágne naformulovaná, dosť vágne na to, aby mohol byť člen správnej rady vrátane predsedu správnej rady odvolaný, ak sa na tom dohodne správna rada a dozorná rada. Uznávam, nie je to tak brutálne, ako to bolo v pôvodnom návrhu, ale tá cesta je otvorená. A ak dnes parlament potvrdí tento zákon, tak cesta k odvolaniu Ondreja Krajňáka bude otvorená a naplnia sa zámery navrhovateľov.
Základná otázka v súvislosti s týmto zákonom je, či zlepší alebo zhorší fungovanie Ústavu pamäti národa. Keď ten zákon parlament schváli, bude si Ústav pamäti národa plniť svoje poslanie lepšie alebo horšie? Bude viac alebo menej zodpovedať tým očakávaniam, s ktorými jeho vznik inicioval Ján Langoš a s ktorými ho Ján Langoš zakladal a v prvých rokoch aj viedol?
Je úplne nepochybné, že si bude plniť svoje poslanie horšie. Bude fungovať horšie aj z povahy veci vzhľadom na to, ako sú nastavené podmienky fungovania štatutárneho orgánu, ale vzhľadom aj na konkrétnu situáciu a konkrétne osoby, konkrétne tendencie, reminiscencie smerom k fašistickej aj komunistickej časti našej minulosti, ktoré, žiaľ, stále fungujú aj v hlavách časti poslancov vládnej koalície. A je to zlé. Je to zlé v časoch, keď extrémizmus naberá na sile na Slovensku aj v iných krajinách Európy a v čase, keď paranoidné myslenie je prítomné aj v hlavách niektorých poslancov vládnej koalície, ako to tu pred malou chvíľou predviedol pán poslanec Hrnko, keď hovoril o tom, že mu mladí, ktorí protestovali proti tejto novele, volali, že sú ochotní za ním prísť do Bukurešti. A on sa pozastavil nad tým, že prečo by to robili, ak by ich za to niekto neplatil. Veď samozrejme, podľa predstáv konšpirátorov ľudia nerobia veci podľa svojho presvedčenia, pretože niečo chcú urobiť, pretože si niečo myslia, pretože si myslia, že dokážu niečo zmeniť. Robia to preto, že ich niekto zaplatí! Tento spôsob uvažovania naozaj nemá veľmi ďaleko od toho spôsobu uvažovania, aký vidno v extrémistických a konšpiračných kruhoch. A to je, prosím, vrcholný reprezentant vládnej koalície.
Čiže záverom: Odporúčam uvažujúcim a demokraticky zmýšľajúcim poslancom, aby podporili pripomienky pána prezidenta, pretože pripomienky pána prezidenta sú správne a pomenúvajú najväčšie problémy obsiahnuté v zákone. Avšak bez ohľadu na to, ako parlament rozhodne o pripomienkach pána prezidenta, odporúčam poslancom, aby hlasovali proti opätovnému schváleniu tohto návrhu a prelomeniu veta pána prezidenta. Ak parlament odmietne pripomienky pána prezidenta, čo predpokladám, tak v zákone ostanú zlé a zbytočné ustanovenia. A taký zákon bude zlý, a preto treba hlasovať proti nemu. Ak parlament vyhovie pripomienkam pána prezidenta, zlé ustanovenia z neho vypadnú a ostanú v ňom len tie zbytočné. A taký zákon bude zbytočný. A za zbytočný zákon tiež netreba hlasovať.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán minister, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som prečítal pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu novely zákona o spotrebnej dani. Ten pozmeňujúci návrh smeruje k tomu, aby spotrebné dane z minerálnych olejov, konkrétne z benzínu a nafty, boli znížené na minimálnu úroveň, ktorú od nás vyžaduje príslušná smernica Európskej únie. A teda, kým k tomu pristúpim, najprv by som prečítal odôvodnenie.
Ceny motorových palív dosahujú v súčasnosti vysoké hodnoty, čo spôsobuje vážne ťažkosti štátu, domácnostiam a podnikateľskému sektoru. V nasledujúcich mesiacoch ani rokoch sa neočakáva výraznejší pokles týchto cien, skôr môže dôjsť k ich ďalšiemu rastu alebo stagnácii na súčasnej úrovni. Pozmeňujúci návrh vedie k zníženiu spotrebnej dane z minerálneho oleja, ako je dnes upravená v zákone. Pozitíva takéhoto opatrenia sú predovšetkým v znížení tlaku na infláciu, na úrokové miery, v stabilizácii podnikateľského prostredia a sociálnej situácie obyvateľstva. Predpokladáme, že znížením ceny benzínu a nafty by sa zvýšila jeho spotreba, čo má pozitívny vplyv jednak na rast výberu spotrebných daní, ako aj DPH. Vysoká cena pohonných hmôt vytvára dostatočný priestor pre ministerstvo financií o uvažovaní zníženia spotrebnej dane bez toho, aby došlo k podstatnému výpadku výberu spotrebnej dane a DPH.
Prijatie tohto návrhu by viedlo aj k významnému obmedzeniu tankovania slovenských fyzických a právnických osôb v zahraničí, čo osobitne negatívne vplýva na príjmy štátneho rozpočtu. Stabilizácia podnikateľského prostredia, zníženie nákladov a pravdepodobnosť vyššieho výberu dane z príjmu a DPH však tento dopad na štátny rozpočet plne eliminujú.
Návrh zákona nebude mať v prípade schválenia negatívny dopad na rozpočty miest a obcí, nevyvoláva žiadne personálne či iné požiadavky. Navrhovaná právna úprava je spoločensky potrebná a žiaduca.
Dúfam, že táto argumentácia je dostatočná a pána ministra financií, aj keď teda nepočúval veľmi pozorne, ani teraz nepočúva, presvedčila a pozmeňujúci návrh skupiny poslancov odporučí koaličným poslancom schváliť. No, a teraz ten pozmeňujúci návrh.
Priznám sa, že som trochu zavádzal, žiadny pozmeňujúci návrh nebude. Ale tá dôvodová správa sedí, nie? Akurát, že to nie je odôvodnenie pozmeňujúceho návrhu skupiny poslancov k návrhu zákona, ktorý máme práve teraz na programe, ale doslovné citácie z návrhu zákona z roku 2005. Konkrétne z návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon o spotrebnej dani z minerálneho oleja.
A ktože boli tí smelí a za ľudí a podnikateľské prostredie odvážne bojujúci poslanci, ktorí v roku 2005 predložili návrh znížiť sadzby spotrebnej dane z benzínu a nafty na minimálnu úroveň vyžadovanú Európskou úniou? Tými poslancami boli páni Igor Šulaj a Robert Fico. Obaja boli v tom čase poslancami za SMER. Dnes je jeden z nich predsedom vlády tiež za SMER. Pravda, hovoríme o návrhu z roku 2005, teda z času, keď bol SMER v opozícii. Dnes je SMER vo vláde, tak je všetko inak.
V júni tohto roku skupina ľudí z Občianskej konzervatívnej strany, Konzervatívneho inštitútu Milana Rastislava Štefánika, inštitútu INESS a Nadácie F. A. Hayeka v rámci medzirezortného pripomienkového konania k návrhu tohto zákona, ktorý máme práve teraz na programe, prišla s hromadnou pripomienkou. Bol som jedným z iniciátorov tejto hromadnej pripomienky, aj som sa ako zástupca verejnosti zúčastnil rozporového konania. Vo vzťahu k sadzbám spotrebnej dane sme navrhovali dve veci alternatívne:
Prvú znížiť sadzby spotrebnej dane pre motorové palivá na minimálne úrovne požadované smernicou Európskej únie.
Druhú, znížiť sadzby spotrebnej dane na benzín na úroveň priemeru sadzieb regiónu V3, teda V4, bez Slovenska.
Čiže dá sa povedať, že sme neboli až takí radikálni ako SMER v roku 2005. Napriek tomu ministerstvo financií obe naše požiadavky odmietlo. Treba preto pri tejto príležitosti pripomenúť, že ak dnes ministerstvo financií a s ním aj vládna koalícia, parlamentná väčšina, odmietajú návrhy v prospech ľudí a podnikateľského prostredia znížiť spotrebné dane z benzínu a nafty, tak tým zároveň odmietajú aj návrh predsedu SMER-u Roberta Fica s tým rozdielom, že opozičného Roberta Fica z roku 2005. Ale bol Robert Fico ako opozičný poslanec v roku 2005 iným Robertom Ficom, ako je dnešný premiér Robert Fico?
Ďakujem za pozornosť.

Chcel by som v prvom rade pre verejnú informovanosť doplniť, že vystupujúci rečník, na ktorého reagujem, sa volal Jozef Viskupič, nie Jozef Dostál, lebo teda niektorí poslanci to majú nejako popletené a reagujú na Dostálov miesto toho, aby reagovali na Viskupiča, ako o tom hovorí rokovací poriadok.
Ja úplne súhlasím s pánom poslancom Viskupičom aj s tým, že to zdôraznil. Toto nebude vo vedomí slovenskej verejnosti vnímané ako cena Jozefa Miloslava Hurbana a cena Alexandra Dubčeka, ale ako Dankova a Ficova cena. Presne tak. Ja by som sa na rozdiel od kolegu Viskupiča neobával používať to prirovnanie s kačkou, nie je to žiadna licencia pána poslanca Tomáša, to prirovnanie sa používalo dávno predtým.
A pokiaľ ide o to, že schválený zákon devalvuje štátne vyznamenania, no tak to je jeden možný pohľad. Ale to, čo je väčší problém, však keď chcete devalvovať, tak devalvujte, ale to, čo je väčší problém, je, že ten zákon môže byť protiústavný. Samozrejme, že o tom môže rozhodnúť Ústavný súd, ale keď niekto - opozícia, médiá, právnici, prezident republiky vyslovia pochybnosti o tom, či schválený zákon je v súlade s ústavou, a použijú aj nejaké argumenty, nie že si to vyšpárali niekde z nosa, ale povedia, prečo si to myslia, tak by bolo slušné a korektné, keby ste povedali, prečo si myslíte, že tie argumenty sú slabé a neobstoja, ak si vážite ústavu.

Ďakujem za kolegom, á, ďakujem kolegom za reakcie, budem reagovať na kolegov z vládnej koalície. Začnem od konca.
Pán poslanec Senko, hovoríte o tom, že vyčítam poslancom vládnej koalície, že návrh na vyhlásenie 28. októbra za štátny sviatok neprešiel a že teda neprešiel ani vtedy, že keď my sme boli vo vládnej koalícii v rokoch 2010 až 2012. No neprešiel, ja som nikomu nič nevyčítal, ale teda oceňujem, že ste dokázali vybrať to podstatné z môjho vystúpenia.
Pán poslanec Jarjabek a pán poslanec Hrnko svojimi útokmi na prezidenta Andreja Kisku sa výrazne teda odklonili od toho, o čom som ja hovoril, ale v poriadku, iba potvrdzujú, že to, čo sa deje voči pánovi prezidentovi, je iba špinavá kampaň.
Ale pán poslanec Číž označil za insitné, ako sa ja postavím k rečníckemu pultu, ale ja som hovoril o ústave, hovoril som o argumentoch, ktoré boli obsiahnuté v rozhodnutí pána prezidenta, a vy ste hovorili o nejakom televíznom vysielaní a o tom, že sa, že ste odovzdávali ceny v Banskej Štiavnici, naozaj toto bola veľmi neinsitná faktická poznámka, veľmi oceňujem.
A, pán poslanec Jarjabek, povedali ste, že sa skúsite odosobniť od vyrývačiek, no, veľmi ste sa neodosobnili, keď ste hovorili o pánovi prezidentovi. Ale teda zaujalo ma na tom niečo iné. Niekto vysloví pochybnosť o tom, či je schvaľovaný zákon v súlade s ústavou a vy miesto toho, aby ste argumentovali a proti argumentom postavili nejaké vlastné argumenty, iba myknete plecami a poviete, však rozhodne Ústavný súd. No takto toto je naozaj úcta k ústave. Gratulujem! (Reakcia z pléna.)