Videokanál poslanca

Pán poslanec Rajtár, napriek všetkým výhradám, ktoré môžeme mať k SMER-u, jedno sa mu musí uznať, PR mašinéria z Úradu vlády funguje naozaj geniálne, schôdza, ktorá je venovaná odvolaniu alebo vysloveniu nedôvery ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi, v podstate prebieha, akoby to bola schôdza o vyslovení nedôvery poslancovi Rajtárovi, lebo sa tu hovorí o hriechoch všetkých predstaviteľov opozície. Až je človeku miestami ľúto, že v SMER-e sú takí strašní milovníci ústavy, že im to znemožňuje podať návrh na vyslovenie nedôvery poslancovi, lebo to by bolo vecne rozhodne primeranejšie, aj keď protiústavné.

Pán minister Kaliňák, priamo ste ma oslovili a povedali ste, že som sa neozval, keď nejaký poslanec zneužíval váš národnostný pôvod. V prvom momente som nevedel, o čom hovoríte, skúsil som vygúgliť a teraz mi celkom nie je jasné, možno mi to upresníte, či myslíte rok 2007, keď Gábor Gál, vtedajší poslanec SMK, váš dnešný koaličný partner, hovoril o ceste Roberta Fica do Líbye a o tom, že tam hovoril o bulharských sestričkách ako páchateľkách, a vy ste miesto predsedu vlády vtedy v zastúpení na hodine otázok zdôraznili, že máte spolovice bulharskú krv a jeho otázku považujete za trápnu, teda Gábora Gála, vášho súčasného koaličného partnera, alebo myslíte rok 2015 a vášho smeráckeho poslanca Vladimíra Jánoša známeho tým, že si balil bankovky z Hornonitrianskych baní do alobalu, ktorý o vás hovoril ako o balkánskom Cigánovi, ktorého nemá rád.
No tak pokiaľ ide o Gábora Gála, jeho otázka bola, myslím, úplne v poriadku a niet mu čo vyčítať. A pokiaľ ide o pána Jánoša, tak teda ozývam sa dodatočne, lebo vtedy som si neuvedomil, že sa to dotýka vášho národnostného cítenia, tak myslím si, že takto by sa pán Jánoš nemal o vás vyjadrovať, súhlasím s tým, čo ste povedali.
Potom čo ste hovorili klebety o pani poslankyni Ďuriš Nicholsonovej a ďalej ste ich rozvíjali, no, áno, no klebety sú ale najmä na to, aby o nich podpredseda vlády a minister vnútra hovoril na zasadnutí parlamentu, to je naozaj rozkošné.
Pokiaľ ide o tie byty, no tak, 2016, máte na webovej stránke Národnej rady byt 1 a byt 2, nie sú tam byty 2; 2015, tam máte iba byt a byt; 2014, byt a byt, ´13 to isté, ´12 byt 1, byt 2, až v desiatom máte byt a dva byty. Tak dúfam, že výbor sa na to pozrie.

Pán poslanec Rajtár, dobre si pripomenul, že aj Fico porušil daňové tajomstvo, lebo Ficova logika je taká, že poslanec Rajtár ho nemôže kritizovať, lebo jeho asistent je trestne stíhaný za prezradenie bankového tajomstva. Ale úplný vrchol je, že to hovorí človek, ktorý v priamom prenose spáchal ten istý trestný čin, akurát neohrozil bankové, ale daňové tajomstvo, keď hovoril o veciach z daňového spisu Igora Matoviča, ku ktorým sa nemal ako dostať legálnou cestou. Je to ten istý trestný čin. Volá sa ohrozenie obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva. Je to § 264 Trestného zákona. A rozdiel je len v tom, že Rybanič je trestne stíhaný a Fico nie. Prečo? To bude určite iba náhoda, určite iba nezávislé konanie polície, s ktorým minister Kaliňák nemá nič spoločné.
Ficovo pokrytectvo sa prejavuje aj v inom. Hovorí tu niečo o raňajkách u Kočnera a o tom, že nikto z jeho vlády nechodil na raňajky u Kočnera. Ale ktorý ústavný činiteľ chodil piť Colu do bytu známeho z kauzy Gorila? Nebol to nikto zo súčasnej opozície. Bol to Robert Fico a nikdy sa k tomu nevyjadril.
A pokrytecké je, keď predseda vlády povie, no tak poďme diskutovať aj o iných veciach. Potom tu nakydá na predstaviteľov opozície miesto toho, aby sa vyjadroval k Robertovi Kaliňákovi. Povie, poďme diskutovať, dohovorí a odíde. Je to pokrytecké a zbabelé! (Potlesk.)

Ďakujem obom kolegom z poslaneckého klubu SaS za ich reakcie.
A, pán poslanec Jurzyca, ja som nehovoril teda o tom, že budú rozhodovať podnikatelia na základe tejto novely, ale teda, že okruh prijímateľov sa rozšíri o podnikateľov fyzické osoby. Ale teda reálne ono to tak je, že tí podnikatelia o tom rozhodujú, aj keď tí podnikatelia niekedy majú podobu prednostov okresných úradov, ale de facto sú to, sú to podnikatelia.
A, pani poslankyňa Kaščáková, súhlasím, že nejde o žiadne systémové zmeny. Na to, aby boli urobené systémové zmeny, prinajmenšom by bol potrebný ten audit, ktorý smerácki poslanci v roku 2011 veľmi správne presadili v parlamente, aby ho potom smerácka vláda za 6 rokov nebola schopná vypracovať a predložiť Národnej rade.
A ešte by som teda vyjadril poľutovanie nad tým, že na moje vystúpenie nereagoval nikto z poslancov strany SMER - sociálna demokracia, keďže väčšinu času som hovoril o tom, akým spôsobom tečú peniaze určené na podporu najmenej rozvinutých okresov, a v skutočnosti tečú cez nejaké privatizované kanály, ktoré v prípade okresu Rožňava predstavuje váš bývalý kolega počas troch volebných období a momentálne prednosta okresného úradu Ján Babič. Takže možno aj to ticho je istým spôsobom reakcie.
Ďakujem.

Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, máme na stole vládny návrh novely zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov, v ktorého v dôvodovej správe sa uvádza:
„Cieľom návrhu zákona je rozšíriť počet okresov, v ktorých sa umožní koncentrácia nástrojov, opatrení a peňažných zdrojov na akceleráciu hospodárskeho a sociálneho rozvoja a zvyšovania zamestnanosti za účelom odstraňovania regionálnych rozdielov a zvyšovania konkurencieschopnosti najmenej rozvinutých regiónov a tým aj kvality života.“
Ešte než vláda prostredníctvom svojho výkonného orgánu parlamentu, ako sa to javí vo svetle udalostí posledného týždňa, rozšíri záber tohto zákona, ktorý bol prijatý ešte za druhej Ficovej vlády, je vhodné pozrieť sa na to, ako sa podpora najmenej rozvinutých regiónov realizuje v praxi dnes alebo, ako to tu zaznelo, ako tečú peniaze, pričom najväčší problém nevidím v tom, ako rýchlo tečú peniaze, ale akým spôsobom a ku komu tie peniaze tečú.
A pán poslanec Bagačka vo faktickej poznámke povedal, že žijeme z regiónov, žijeme z týchto regiónov, čo bolo také milé prerieknutie. Asi ste chceli povedať, že žijeme v týchto regiónoch, ale niektorí vaši kolegovia to ponímajú inak. Oni naozaj z týchto regiónov, z týchto najmenej rozvinutých regiónov doslova žijú. A dovolím si to ilustrovať na prípade okresu Rožňava, o ktorom tu ešte zatiaľ nikto nehovoril, pokiaľ som, pokiaľ som zaregistroval.
Akčný plán okresu Rožňava bol vládou schválený v septembri 2016 s cieľom podporiť vznik 1 345 pracovných miest do roku 2020. Nechajme teraz bokom, že väčšina z jeho priorít na roky 2016 a ’17 ostala nesplnená, čo potvrdzuje aj správa o jeho plnení z októbra 2017. Jedna z prvých vecí, ktoré v rámci realizácie akčného plánu splnená bola, bolo založenie centra podpory regionálneho rozvoja, ktoré vzniklo 31. marca 2017 v Rožňave ako nezisková organizácia s názvom Koordinačné centrum pre rozvoj okresu Rožňava. V správe o realizácii akčného plánu sa uvádza, že v súčasnosti nemá žiadnych zamestnancov, nakoľko jeho činnosť okres podmieňuje podpisom zmluvy o poskytnutí regionálneho príspevku s úradom vlády. To sa zrejme čoskoro zmení, keďže na základe už podpísanej zmluvy o poskytnutí regionálneho príspevku koordinačné centrum získalo od úradu vlády dotáciu vo výške takmer 162-tisíc eur.
Koordinačné centrum pre rozvoj okresu Rožňava je zaujímavé z viacerých dôvodov. Napríklad z dôvodu, že ho nezaložili samosprávy okresu Rožňava, ktoré by mali byť hlavnými aktérmi regionálneho rozvoja. Nezaložili ho, hoci obe mestá okresu, teda Rožňava a Dobšiná, o to mali záujem a pripravili i návrh na jeho založenie. Mestské zastupiteľstvo v Rožňave odsúhlasilo založenie neziskovej organizácie Koordinačné centrum pre rozvoj okresu Rožňava, n. o., so spoluzakladateľom mestom Dobšiná na svojom zasadnutí 23. februára 2017. Nezaložili ho však, pretože ich niekto predbehol. Konkrétne pán Babič, rožňavský akčný hrdina SMER-u. Ten ako fyzická osoba spoločne s ďalšími tromi fyzickými osobami, ďalšími miestnymi smerákmi koncom marca založili Koordinačné centrum pre rozvoj okresu Rožňava ako neziskovú organizáciu, ktorá sa má zaoberať realizáciou akčného plánu rozvoja okresu Rožňava schváleného vládou Slovenskej republiky.
Kto je pán Babič? Niektorí ho možno poznáte. Ide o člena strany SMER - sociálna demokracia, predsedu Okresnej rady strany SMER - sociálna demokracia v Rožňavskom okrese, v minulosti po tri volebné obdobia poslanca Národnej rady, rovnako po tri volebné obdobia poslanca Košického samosprávneho kraja. Aktuálne je prednostom Okresného úradu v Rožňave.
Takže mestá Rožňava a Dobšiná spoločne spoločné, spoločné koordinačné centrum nezaložili, hoci chceli, lebo zasadla rozvojová rada, ktorá funguje na základe § 5 zákona, ktorého novelu máme dnes na programe. Zasadla rozvojová rada, na ktorej prednosta okresného úradu a zároveň už menovaný tajomník rozvojovej rady okresu Rožňava Ing. Ján Babič zo SMER-u - sociálnej demokracie z titulu funkcie predsedu okresného úradu proti tomuto ostro vystúpil a vyjadril svoj nesúhlas s takýmto postupom založenia neziskovej organizácie. Následne na to dal hlasovať za svoj vlastný návrh, aby neziskovú organizáciu založili členovia rozvojovej rady, nie mestá. Podpora regionálneho rozvoja v okrese Rožňava je tak fakticky sprivatizovaná skupinkou vedenou Jánom Babičom, prednostom okresného úradu, predstaviteľom strany SMER - sociálna demokracia. A účty za prácu tejto skupinky platia, alebo teda budú platiť daňovníci tejto krajiny.
Keď to teda zhrnieme. Najprv sa za druhej Ficovej vlády realizovala tzv. reforma štátnej správy ESO, na základe ktorej opätovne vznikli okresné úrady na čele s prednostami. Potom prišiel zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov, ktorý dáva okresným úradom a ľuďom ako Ján Babič do rúk nielen právomoci realizovať regionálny rozvoj, ale dáva im aj peniaze. Dáva im možnosť rozhodovať o tom, ktoré projekty podporia a ktoré nie. A samosprávy, ktoré by mali byť prirodzeným aktérom regionálneho rozvoja, hrajú v tomto druhé husle.
Dnes máme na programe novelu, ktorá miestnym akčným hrdinom SMER-u - sociálnej demokracie, ako je pán Babič, chce umožniť, aby sa, citujem z dôvodovej správy: „rozšíril okruh subjektov aj o fyzické osoby podnikateľov, ktorým bude možné poskytnúť podporu s cieľom efektívnejšieho využívania prostriedkov určených pre regionálny rozvoj“. Miestni akční hrdinovia budú mať teda ešte širšiu právomoc dotovať vybraných spriatelených podnikateľov. Už je to pomaly ako za Mečiara, aj vtedy sme mali okresné úrady a v okresoch pôsobili tzv. akčné päťky. Dnes máme okresné úrady opäť a v okresoch pôsobia Babičovia ako miestni akční hrdinovia SMER-u a rozhodujú o tom, ako a pre koho sa použijú peniaze daňových poplatníkov.
Tento piatok uplynie šesť rokov od prijatia uznesenia Národnej rady, podľa ktorého mala vláda vykonať komplexný audit výkonu kompetencií podľa jednotlivých úrovní verejnej správy a zabezpečenia ich financovania a predložiť ho v súlade s daným uznesením Národnej rady, Národnej rady Slovenskej republiky. Dodnes sa tak nestalo a zaujímavé je, že prijatie tohto uznesenia iniciovali a presadili poslanci SMER-u - sociálnej demokracie, ktorí odvtedy šesť rokov vládnu už ako ministri a napriek tomu svoje vlastné, sebou presadené uznesenie nepovažujú za potrebné zrealizovať.
Kvalitne spracovaný komplexný audit verejnej správy by mal byť základom pre identifikáciu toho, kde vláda mrhá verejnými zdrojmi, a, naopak, kde výdavky verejnej správy sú podhodnotené a chýbajú. Chýbajú na to, aby príslušná úroveň verejnej správy dokázala poskytovať kvalitne služby občanom. Takýto audit by ukázal, prečo samosprávy nie sú schopné realizovať rozvoj svojich území. Ukázal by, že na to nemajú dosť zdrojov, a zákon, ktorý máme dnes, nie je vhodným nástrojom na zvýšenie kvality života v regiónoch. Tento zákon rieši možno vyššiu kvalitu života Babičom ako vybraným miestnym akčným hrdinom, nerieši však problémy, ktoré bránia samosprávam stať sa reálnymi aktérmi rozvoja regiónov. A preto si takýto zákon ani jeho novela, rovnako ako Babičovia našu podporu nezaslúži.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Matovič, dve poznámky. Tá prvá, Slovensko má bohaté skúsenosti s korupčným populizmom. Je to systém, keď sa politici populistickou politikou dostanú k moci a potom tú moc zneužívajú na korupčné spravovanie vecí verejných, na rozkrádanie verejných prostriedkov a podobne. Som hlboko presvedčený, že alternatívou ku korupčnému populizmu by mala byť slušná antikorupčná a nepopulistická politika. Žiaľ, ukazuje sa, že alternatívou je aj antikorupčný populizmus. Teda politika, v ktorej úprimné antikorupčné presvedčenie, ktoré nijako nespochybňujem a ktoré zdieľam, sprevádza sklon robiť politiku populisticky. Nemyslím si, že je to dobrá cesta.
Druhá poznámka. Okrem populizmu je problémom aj nerešpektovanie pravidiel. Demokrati by mali mať úctu k pravidlám, rešpektovať ich nielen vtedy, keď sa im to hodí. Nemali by ich ohýbať. V utorok parlament odmietol návrh vlády na skrátené legislatívne konanie, pretože skrátené legislatívne konanie by bolo v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku. Neexistujú totiž žiadne zákonom stanovené dôvody na to, aby sa o tomto návrhu rokovalo v skrátenom legislatívnom konaní. Rovnako protizákonné však bude, ak parlament schváli váš pozmeňujúci návrh, pretože protizákonné je aj predkladať v druhom čítaní doplňujúce návrhy, ktoré nesúvisia s prerokovaným návrhom zákona. Zákon o rokovacom poriadku totiž nemá len § 89, ktorý stanovuje podmienky skráteného legislatívneho konania, ale aj § 94 ods. 3, ktorý stanovuje, že pri prerokovaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo ne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Krajčí, súhlasím s tou vašou kritikou legislatívneho procesu v Národnej rade, teda najmä s tým, že sa na poslednú chvíľu dávajú k návrhom zákonov rozsiahle pozmeňujúce návrhy a deje sa to vo výbore, kde poslanci ani nemajú často čas sa s tým oboznámiť. V mnohých výboroch je taká prax, že iba príde na stôl niečo počas rokovania výboru a teda koalícia je samozrejme dohodnutá a opozícia to zobere len na vedomie a ide častokrát o zásadné zmeny predloženého návrhu zákona, v niektorých prípadoch dokonca aj o veci, ktoré v tom pôvodnom návrhu zákona nie sú vôbec riešené, ale upravujú sa úplne iné veci z novelizovaných zákonov. A dejú sa aj väčšie zverstvá, keď sa to nedeje cez výbory, ale priamo až na rokovaní pléna. Niektorý z poslancov vystúpi, prečíta to a o hodinu a pol sa o tom, o tom hlasuje. Alebo dokonca sa dejú také veci, že niektorí, niektorí poslanci alebo niektoré pozmeňováky vôbec nesúvisia nielenže s témou v rámci zákona, ale novelizujú iný zákon. A teraz narážam na takzvané prílepky, napríklad keby chcel niekto prostredníctvom tohto zákona riešiť trebárs problematiku zmrazovania platov a predložil by pozmeňujúci návrh k zdravotníckemu zákonu, ktorý nijako nesúvisí s platmi ústavných činiteľov a dodal by tam ďalší článok nijako nesúvisiaci. Bolo by to v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku a teda verím, že aj klub OĽANO si ctí legislatívne pravidlá a bude sa, bude sa podľa toho správať aj v tomto, aj v iných prípadoch. Ďakujem.

Ďakujem kolegovi Maroszovi, že zdôraznil jeden dôležitý aspekt tej súčasnej právnej úpravy, ktorý naozaj pôsobí špeciálne znevýhodňujúco voči, voči ženám, ale tá právna úprava je zlá, vo všeobecnosti je zlá aj voči mužom a neplní žiadny z tých účelov, pre ktorý bola schválená, pre ktorý bola predĺžená prax advokátskych koncipientov z troch na päť rokov. Jediným skutočným dôvodom je bránenie prístupu k povolaniu, bránenie konkurencii. Advokátska komora je regulované povolanie. Advokáta nemôže robiť len tak hocikto, trebárs keď vyštuduje právo alebo spraví nejaké skúšky, advokáta môže robiť iba člen advokátskej komory. A advokáti mali pocit, že advokátov je už dosť a treba pribrzdiť nárast počtu advokátov, treba obmedziť konkurenciu ešte nad rámec toho, že majú advokátsku komoru. Na rozdiel od notárov nemajú advokáti uzavretý počet, takže teoreticky by ich mohlo byť neobmedzene veľa, tak sa advokátska komora roky usilovala obmedziť prístup k advokátskemu povolaniu cez sprísnenie kritérií a nejaké podrobnejšie vykazovanie administratívy, že čo koncipient robí, čo možno nie je na škodu, ale ak sa to má nejako obmedziť, tak sa to má obmedziť cez advokátske skúšky, ktoré majú byť, majú byť náročné a ktoré majú preukázať, či koncipient spĺňa kritériá, ktoré sú kladené na advokáta. Ale v žiadnom prípade nebolo potrebné predlžovať dĺžku advokátskej praxe z troch na päť rokov, pretože už ten rozdiel medzi troma a piatimi rokmi z hľadiska prípravy, z hľadiska kvality budúceho advokáta nie je žiadny.
Pokiaľ advokát pracuje s koncipientom, pokiaľ advokát mu dáva odbornú robotu, tak za tie tri roky sa dokáže bez problémov pripraviť. Napokon drvivá väčšina dnešných advokátov sa stala advokátmi po trojročnej koncipientskej praxi. A pokiaľ dáva advokát koncipientovi iba nejaké podradné, pomocné alebo dokonca neprávnické úlohy, tak či to budú tri roky, päť rokov alebo desať rokov, nič sa na tom nezmení.
Ak je niečo pravdy na tom, čo hovoril kolega Gábor Grendel, že vo vládnej koalícii uvažujú nad tým, že by zákon zmenili a vrátili sa z tých piatich rokov na nižšie číslo, na tri roky, tak bolo by to pozitívne bez ohľadu na to, akou formou by to spravili, či tou štandardnou, že teraz zamietnu oba opozičné návrhy a prídu po čase s nejakou vlastnou úpravou, alebo výnimočne by aj podporili nejaký opozičný návrh. Ja za seba hovorím, že budem hlasovať za oba poslanecké návrhy, pretože oba riešia tento problém spôsobom, akým by mal byť vyriešený.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážení páni predkladatelia, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedeným dvom návrhom zákonov. Oba návrhy zákona spĺňajú z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrhy zákonov prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval oba návrhy do 29. januára 2018.
Zo znenia návrhov zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, ktorý je v oboch prípadoch zhodný. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. A nakoniec oznamujem, že v zmysle ústavného zákona o ochrane verejného záujmu o výkone funkcií verejných, pri výkone funkcií verejných funkcionárov sa tento zákon môže dotknúť aj mňa, keďže som vyštudoval právo a možno niekedy v budúcnosti budem advokátsky koncipient, takže by som na tom mohol mať aj osobný záujem, čo týmto vopred deklarujem.
Ďakujem. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Pán podpredseda Hrnčiar, nuž, áno, máte pravdu, niekedy je to tak, že poslanci v jedno volebnom období hlasujú tak a v inom volebnom období hlasujú inak. Napríklad poslanci MOST-u v predchádzajúcom volebnom období ako opoziční poslanci hlasovali za novelu zákona o štátnom občianstve, ktorou sa má zrušiť odoberanie štátneho občianstva. Teraz v tomto volebnom období ako poslanci vládnej koalície už za tú novelu nehlasovali a potom znovu za ňu hlasovali, čo teda oceňujem, a je to zmena názoru o 360 stupňov. A teda ten posledný obrat oceňujem a bol v rámci jedného volebného obdobia, nie dvoch volebných období.
Ale máme tu ešte aj kratšie zmeny. Napríklad také zmrazovanie platov. Pred rokom celá vládna koalícia aj väčšina opozície hlasovala za zmrazenie platov v skrátenom legislatívnom konaní. Prešiel rok a za skrátené legislatívne konanie hlasovalo iba 30 poslancov. Ani väčšina poslancov koalície tento návrh nepodporila. Prešiel rok a aj vy ste hlasovali inak ako pred rokom a som teda veľmi zvedavý, kedy opäť sa dovŕši ten obrat na 360 stupňov. A keď si pán premiér Robert Fico buchol pästičkou a dá naspäť ten návrh, a o pár dní predpokladám, že znova to obrátite o 180, čiže v priebehu jedného roka to opäť bude o 360 stupňov. Takže moc by som s tým, že kto ako hlasoval v minulom volebnom období, neoperoval, keď máme tu príklady, že v priebehu pár dní dokážu poslanci zmeniť názor.