Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, máme na stole vládny návrh novely zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov, v ktorého v dôvodovej správe sa uvádza:
„Cieľom návrhu zákona je rozšíriť počet okresov, v ktorých sa umožní koncentrácia nástrojov, opatrení a peňažných zdrojov na akceleráciu hospodárskeho a sociálneho rozvoja a zvyšovania zamestnanosti za účelom odstraňovania regionálnych rozdielov a zvyšovania konkurencieschopnosti najmenej rozvinutých regiónov a tým aj kvality života.“
Ešte než vláda prostredníctvom svojho výkonného orgánu parlamentu, ako sa to javí vo svetle udalostí posledného týždňa, rozšíri záber tohto zákona, ktorý bol prijatý ešte za druhej Ficovej vlády, je vhodné pozrieť sa na to, ako sa podpora najmenej rozvinutých regiónov realizuje v praxi dnes alebo, ako to tu zaznelo, ako tečú peniaze, pričom najväčší problém nevidím v tom, ako rýchlo tečú peniaze, ale akým spôsobom a ku komu tie peniaze tečú.
A pán poslanec Bagačka vo faktickej poznámke povedal, že žijeme z regiónov, žijeme z týchto regiónov, čo bolo také milé prerieknutie. Asi ste chceli povedať, že žijeme v týchto regiónoch, ale niektorí vaši kolegovia to ponímajú inak. Oni naozaj z týchto regiónov, z týchto najmenej rozvinutých regiónov doslova žijú. A dovolím si to ilustrovať na prípade okresu Rožňava, o ktorom tu ešte zatiaľ nikto nehovoril, pokiaľ som, pokiaľ som zaregistroval.
Akčný plán okresu Rožňava bol vládou schválený v septembri 2016 s cieľom podporiť vznik 1 345 pracovných miest do roku 2020. Nechajme teraz bokom, že väčšina z jeho priorít na roky 2016 a ’17 ostala nesplnená, čo potvrdzuje aj správa o jeho plnení z októbra 2017. Jedna z prvých vecí, ktoré v rámci realizácie akčného plánu splnená bola, bolo založenie centra podpory regionálneho rozvoja, ktoré vzniklo 31. marca 2017 v Rožňave ako nezisková organizácia s názvom Koordinačné centrum pre rozvoj okresu Rožňava. V správe o realizácii akčného plánu sa uvádza, že v súčasnosti nemá žiadnych zamestnancov, nakoľko jeho činnosť okres podmieňuje podpisom zmluvy o poskytnutí regionálneho príspevku s úradom vlády. To sa zrejme čoskoro zmení, keďže na základe už podpísanej zmluvy o poskytnutí regionálneho príspevku koordinačné centrum získalo od úradu vlády dotáciu vo výške takmer 162-tisíc eur.
Koordinačné centrum pre rozvoj okresu Rožňava je zaujímavé z viacerých dôvodov. Napríklad z dôvodu, že ho nezaložili samosprávy okresu Rožňava, ktoré by mali byť hlavnými aktérmi regionálneho rozvoja. Nezaložili ho, hoci obe mestá okresu, teda Rožňava a Dobšiná, o to mali záujem a pripravili i návrh na jeho založenie. Mestské zastupiteľstvo v Rožňave odsúhlasilo založenie neziskovej organizácie Koordinačné centrum pre rozvoj okresu Rožňava, n. o., so spoluzakladateľom mestom Dobšiná na svojom zasadnutí 23. februára 2017. Nezaložili ho však, pretože ich niekto predbehol. Konkrétne pán Babič, rožňavský akčný hrdina SMER-u. Ten ako fyzická osoba spoločne s ďalšími tromi fyzickými osobami, ďalšími miestnymi smerákmi koncom marca založili Koordinačné centrum pre rozvoj okresu Rožňava ako neziskovú organizáciu, ktorá sa má zaoberať realizáciou akčného plánu rozvoja okresu Rožňava schváleného vládou Slovenskej republiky.
Kto je pán Babič? Niektorí ho možno poznáte. Ide o člena strany SMER - sociálna demokracia, predsedu Okresnej rady strany SMER - sociálna demokracia v Rožňavskom okrese, v minulosti po tri volebné obdobia poslanca Národnej rady, rovnako po tri volebné obdobia poslanca Košického samosprávneho kraja. Aktuálne je prednostom Okresného úradu v Rožňave.
Takže mestá Rožňava a Dobšiná spoločne spoločné, spoločné koordinačné centrum nezaložili, hoci chceli, lebo zasadla rozvojová rada, ktorá funguje na základe § 5 zákona, ktorého novelu máme dnes na programe. Zasadla rozvojová rada, na ktorej prednosta okresného úradu a zároveň už menovaný tajomník rozvojovej rady okresu Rožňava Ing. Ján Babič zo SMER-u - sociálnej demokracie z titulu funkcie predsedu okresného úradu proti tomuto ostro vystúpil a vyjadril svoj nesúhlas s takýmto postupom založenia neziskovej organizácie. Následne na to dal hlasovať za svoj vlastný návrh, aby neziskovú organizáciu založili členovia rozvojovej rady, nie mestá. Podpora regionálneho rozvoja v okrese Rožňava je tak fakticky sprivatizovaná skupinkou vedenou Jánom Babičom, prednostom okresného úradu, predstaviteľom strany SMER - sociálna demokracia. A účty za prácu tejto skupinky platia, alebo teda budú platiť daňovníci tejto krajiny.
Keď to teda zhrnieme. Najprv sa za druhej Ficovej vlády realizovala tzv. reforma štátnej správy ESO, na základe ktorej opätovne vznikli okresné úrady na čele s prednostami. Potom prišiel zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov, ktorý dáva okresným úradom a ľuďom ako Ján Babič do rúk nielen právomoci realizovať regionálny rozvoj, ale dáva im aj peniaze. Dáva im možnosť rozhodovať o tom, ktoré projekty podporia a ktoré nie. A samosprávy, ktoré by mali byť prirodzeným aktérom regionálneho rozvoja, hrajú v tomto druhé husle.
Dnes máme na programe novelu, ktorá miestnym akčným hrdinom SMER-u - sociálnej demokracie, ako je pán Babič, chce umožniť, aby sa, citujem z dôvodovej správy: „rozšíril okruh subjektov aj o fyzické osoby podnikateľov, ktorým bude možné poskytnúť podporu s cieľom efektívnejšieho využívania prostriedkov určených pre regionálny rozvoj“. Miestni akční hrdinovia budú mať teda ešte širšiu právomoc dotovať vybraných spriatelených podnikateľov. Už je to pomaly ako za Mečiara, aj vtedy sme mali okresné úrady a v okresoch pôsobili tzv. akčné päťky. Dnes máme okresné úrady opäť a v okresoch pôsobia Babičovia ako miestni akční hrdinovia SMER-u a rozhodujú o tom, ako a pre koho sa použijú peniaze daňových poplatníkov.
Tento piatok uplynie šesť rokov od prijatia uznesenia Národnej rady, podľa ktorého mala vláda vykonať komplexný audit výkonu kompetencií podľa jednotlivých úrovní verejnej správy a zabezpečenia ich financovania a predložiť ho v súlade s daným uznesením Národnej rady, Národnej rady Slovenskej republiky. Dodnes sa tak nestalo a zaujímavé je, že prijatie tohto uznesenia iniciovali a presadili poslanci SMER-u - sociálnej demokracie, ktorí odvtedy šesť rokov vládnu už ako ministri a napriek tomu svoje vlastné, sebou presadené uznesenie nepovažujú za potrebné zrealizovať.
Kvalitne spracovaný komplexný audit verejnej správy by mal byť základom pre identifikáciu toho, kde vláda mrhá verejnými zdrojmi, a, naopak, kde výdavky verejnej správy sú podhodnotené a chýbajú. Chýbajú na to, aby príslušná úroveň verejnej správy dokázala poskytovať kvalitne služby občanom. Takýto audit by ukázal, prečo samosprávy nie sú schopné realizovať rozvoj svojich území. Ukázal by, že na to nemajú dosť zdrojov, a zákon, ktorý máme dnes, nie je vhodným nástrojom na zvýšenie kvality života v regiónoch. Tento zákon rieši možno vyššiu kvalitu života Babičom ako vybraným miestnym akčným hrdinom, nerieši však problémy, ktoré bránia samosprávam stať sa reálnymi aktérmi rozvoja regiónov. A preto si takýto zákon ani jeho novela, rovnako ako Babičovia našu podporu nezaslúži.
Ďakujem za pozornosť.
