Videokanál poslanca

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne, aby som ako spolupredkladateľ tohto návrhu zákona povedal k nemu pár slov. V zásade chcem sa vyjadriť k tomu politickému rozmeru a potom by som chcel povedať niečo, niečo k právnemu aspektu celej tejto veci.
To, že nejde o politický návrh zákona, ktorý by nás mal deliť politicky koalično-opozične, pravicovo-ľavicovo-liberálno-konzervatívne, možno ilustrovať aj na takej veci, že autorkou tohto ustanovenia, o ktoré sa jedná, je Katarína Tóthová, bývalá ministerka spravodlivosti, a teda v tom čase, keď to predkladala, poslankyňa Národnej rady za Hnutie za demokratické Slovensko. Myslím si, že ani Petra Osuského, ani mňa nemožno ani v najmenšom podozrievať z akýchkoľvek sympatií voči Hnutiu za demokratické Slovensko, napriek tomu toto ustanovenie považujeme za užitočné a považujeme za dobré, že v Trestnom zákone je.
To, čo sa teraz pokúšame urobiť touto novelou, je v podstate snaha, aby ustanovenie zákona, ktoré je súčasťou Trestného zákona, ktorý je tam ako samostatný trestný čin, plnilo ten účel, pre ktorý bolo schválené. Ide totiž o to, že keď bol schválený v roku 2005, tak platil ešte starý Trestný zákon a ten Trestný zákon, keď sa tam doplnilo ustanovenie, kto poškodí cudzí vec tým, že ju pomaľuje, postrieka či popíše farmou alebo inou látkou, čo je skutková podstata trestného činu sprejerstva, tým sa skutková podstata tohto trestného činu odlíšila od poškodzovania, poškodzovania cudzej veci, kde sa vyžadovalo, vyžadovalo spôsobenie určitej škody.
Ale tým, že tu máme nový Trestný zákon, ktorý prebral síce toto ustanovenie, a máme tu dva trestné činy poškodzovania cudzej veci, § 245, ktorý hovorí o tom, kto zničí, poškodí alebo urobí neupotrebiteľnou cudziu vec a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa na odňatím slobody až na jeden rok, a § 246, ono sprejerstvo, kto poškodí cudziu vec tým, že ju postrieka, pomaľuje, popíše farbou alebo inou látkou, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. Čiže logický výklad týchto dvoch ustanovení by hovoril, že kým v tom prvom sa spomína spôsobenie malej škody, v tom druhom sa nespomína žiadna, žiadna škoda, ale hovorí sa a hovorí sa o poškodzovaní. Čiže logický výklad by hovoril, že, že nie je potrebná malá škoda, teda 266 eur, aby bol spáchaný trestný čin sprejerstva, ktorý spočíva v tom, že niekto vec postrieka, pomaľuje a popíše farbou alebo inou látkou.
Ak by to tak nebolo, tak by vlastne nemalo zmysel, aby toto ustanovenie bolo, bolo v Trestnom zákone ako samostatný paragraf, pretože v takom prípade, v takom prípade by sa to všetko zmestilo pod ustanovenie § 246, a kto zničí, poškodí, čiže bolo by to poškodenie vecí, spôsobenie malej škody, nie je žiadny problém.
Problém vznikol pri schvaľovaní súčasného Trestného zákona, kde sa v rámci výkladu, výkladu pojmov dostalo aj ustanovenie, ak tento zákon v osobitnej časti vyžaduje v základnej skutkovej podstate spôsobenie škody ako majetkový následok trestného činu a neuvádza jej výšku, má sa zato, že musí byť spôsobená škoda aspoň malá. Vďaka tomuto ustanoveniu niektoré súdy, niektorí prokurátori a niektorí policajti začali vysvetľovať aj trestný čin sprejerstva tak, že aby mohol byť, mohol byť spáchaný, tak keďže sa tam používa slovo poškodí, čiže spôsobí nejakú škodu, tak aj napriek tomu, že sa tam priamo v tom trestnom čine alebo, alebo v skutkovej podstate toho trestného činu spôsobenie malej škody nevyžaduje, ale používa sa tam slovo „spôsobí škodu“, tak sa stalo to, že v niektorých prípadoch sa začalo vyžadovať spôsobenie aspoň malej škody, teda tých 266 eur, aj na trestný čin sprejerstva.
Je to výklad, ktorý, samozrejme, že je možný, a teda právnici si vedia obvykle vyložiť veci rôznym spôsobom, ale ide proti zmyslu tohto ustanovenia. Ak by mal tento výklad prevážiť, tak v tom prípade rovno vypustíme ten § 246 z Trestného zákona, lebo je tam zbytočný, a bude to, bude to jedna, jedna z foriem poškodzovania cudzej veci, bude stačiť § 245. Ak sme presvedčení, že sprejerstvo má byť samostatný trestný čin, že poškodzovanie cudzej veci popísaním, pomaľovaním, poliatím a pod. má byť trestané ako, nie iba ako priestupok, ale ako trestný čin bez ohľadu na výšku spôsobenej škody, tak je potom potrebné schváliť návrh, s ktorým prichádzame s Petrom Osuským, a doplniť, doplniť tam ustanovenie, že tá všeobecná definícia, teda, teda spôsobenie malej škody sa nebude vyžadovať na, na ustanovenie § 246 Trestného zákona.
Posledná vec, aby som, aby som teda vysvetlil tie obavy ministerky spravodlivosti, že treba systémové riešenie. Samozrejme, že požiadavka systémového riešenia častokrát má taký charakter, že nechceme niečo riešiť, tak povieme, že zriadime komisiu alebo, alebo treba to riešiť systémove. V tomto prípade ja do istej miery uznávam, že, že je potrebné sa na túto vec pozrieť aj komplexne pokiaľ, pokiaľ existujú obavy, že by sa zmenou tohto ustanovenia sa to mohlo dotknúť nejakých, nejakých iných ustanovení, ale tým, že my tam explicitne hovoríme, že vo vzťahu k § 246 sa nevyžaduje spôsobenie malej škody, tak si myslím, že žiadna škoda na znení Trestného zákona nemôže vzniknúť, teoreticky môže nastať problém, že, že by existovali aj nejaké iné problémy, kde by to bolo potrebné takýmto spôsobom ošetriť, aby, aby sa, aby sa poškodzovanie alebo spôsobenie malej škody nevyžadovala, teda aby sa nevyžadovalo spôsobenie malej škody pre nejaké ustanovenie Trestného zákona, ale to už nie je celkom náš problém. My sme sa dozvedeli o tom, že ten výklad pojmom, ktorý je obsiahnutý v Trestnom zákone novom, reálne spôsobuje problémy pri stíhaní sprejerstva, preto sme prišli s pozmeňujúcim návrhom, preto teraz prichádzame s novelou, a ak tú novelu parlament neschváli, tak sa aj naďalej budeme usilovať, aby sa toto ustanovenie dostalo do našej legislatívy, pretože pomôže vyriešiť reálny problém, na ktorý upozorňuje Polícia Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť.

Ja by som chcel potvrdiť to, čo povedal Peter Osuský ohľadom charakteru tohto návrhu zákona. Nevychádza zo žiadnej ideológie, nie je to vec politického presvedčenia, pravicového, ľavicového, liberálneho, konzervatívneho, je to podnet z praxe, ktorý sme ako poslanci mestskej časti Bratislava-Staré Mesto dostali pri každoročnom prerokovaní správ o bezpečnostnej situácii na území mestskej časti, a dostávame ho rok čo rok, je to teda vec nie politická, ale vec riešenia, riešenia praktického problému. Takže podobne ako Peter Osuský dúfam, že tento návrh napriek tomu, že ho predkladajú opoziční poslanci, by si mohol získať, získať podporu. Napokon už pri tej vládnej novele Trestného zákona to takmer vyšlo, akurát na poslednú chvíľu teda z dôvodov, že má to byť, má to byť nejako prerokované alebo, alebo systematickejšie ošetrené, ten pozmeňujúci návrh, ktorý sme vtedy predkladali, neprešiel, ale ak aj neprejde teraz, tak určite sa budeme usilovať, aby bol tento návrh zapracovaný do najbližšej vládnej novely Trestného zákona, teda či už v rámci medzirezortného pripomienkového konania, pokiaľ, pokiaľ teda ministerstvo si samo neosvojí túto iniciatívu a nezaradí to, tak my mu to určite pripomenieme aj predtým, ako to pôjde do vlády, a potom keď nie, tak keď to bude v parlamente.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, napriek optimistickému uvedeniu rozpočtu pánom ministrom musím ako opozičný poslanec konštatovať, že vláda plánuje aj budúci rok betónovať deficitné hospodárenie a opäť odsúva vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet, a to napriek tomu, že ekonomike sa darí, nezamestnanosť klesá a príjmy štátu rastú.
Napriek tomu, že verejná správa má v budúcom roku hospodáriť s o 341 mil. eur menším deficitom, ako bol naplánovaný na tento rok, čo je iste pozitívne, vláda plánuje naďalej dieru v rozpočte aj na budúci rok, a to v objeme 743 mil. eur, teda 0,83 % HDP. Ťažko preto možno hovoriť o nejakom významnom úspechu. A to najmä, keď si uvedomíme, že príjmy verejnej správy od čias, kedy prvá vláda Roberta Fica zostavovala svoj prvý rozpočet, teda rozpočet pre rok 2007, narástli až o 80 percent. Hovoriť o úspechu v prípade, že sa vláde podarí zaťať ďalšiu sekeru vo výške trištvrte miliardy a preniesť tak záťaž na daňovníkov do budúcnosti je vzhľadom na stav ekonomiky výsmechom.
Ak by vláda nenavrhla, hovoril o tom kolega Edo Heger, a nepresadila nijaké dodatočné legislatívne zmeny, teda ak by došlo k scenáru nezmenených politík, inak povedané, ak by vláda ostala so založenými rukami stáť, tak sme mohli mať už budúci rok vyrovnaný rozpočet. A vyplýva to priamo z aprílového programu stability Slovenska z dielne ministerstva financií.
Vláda mohla bez námahy, dokonca bez akýchkoľvek úsporných opatrení, čo by sme to žiadali od vlády, predložiť vyrovnaný rozpočet, namiesto toho návrh rozpočtu obsahuje také opatrenia na strane výdavkov, ktorých vplyv zhoršuje saldo verejnej správy v porovnaní so scenárom nezmenených politík alebo teda tých založených rúk.
Rozpočtová sekera na budúci rok má byť pritom o 0,4 % HDP väčšia ako tá, ktorú vláda naplánovala v minuloročnom rozpočte. Analogicky sa to týka aj ďalších dvoch rokov a neustáleho každoročného posúvania cieľu vyrovnaného rozpočtu. Pred rokom vláda tento cieľ svojej predchodkyne alebo teda možno aj samej seba, keď berieme, že to bola tiež Ficova vláda, presunula z roku 2018 na rok 2019 a teraz deklaruje cieľ vyrovnaného rozpočtu v roku 2020, čím de facto odsúva naplnenie tohto cieľa až za horizont súčasného volebného obdobia.
Zatiaľ čo na Slovensku Ficova vláda neustále odsúva vyrovnaný rozpočet, ktorý už dnes sme mohli mať, tak v dvanástich krajinách Európskej únie hospodárili verejné správy vyrovnane už v minulom roku, teda v roku 2016. Boli medzi nimi nielen také krajiny ako Nemecko alebo pobaltské štáty, Malta, Cyprus, Bulharsko, Česko a dokonca aj Grécko. Napriek tomu, že v iných krajinách Európskej únie sa dá hospodáriť zodpovedne, vláda Roberta Fica len potvrdzuje, že nie je schopná zostaviť a naplniť vyrovnaný či prebytkový rozpočet ani v čase, keď priaznivé ekonomické podmienky a iné externé vplyvy významne vylepšujú výsledky hospodárenia s verejnými financiami.
Je to neustále sa spoliehanie na priaznivé externé rozpočtové vplyvy a veľký prílev celkových príjmov, ktoré chce vláda opäť v značnej miere utopiť vo zvýšených výdavkoch. Len mierne znížený deficit verejnej správy na budúci rok oproti plánovanému na tento rok má byť opäť dosiahnutý vďaka výraznému nárastu daňových a iných príjmov verejnej správy pri značnom, hoci mierne nižšom náraste verejných výdavkov. A ešte výraznejšie to má byť v nasledujúcich dvoch rokoch.
Neospravedlniteľným prístupom vlády k rozpočtu je aj to, že čím viac príjmov očakáva, tým horšie hospodárenie s verejnými financiami plánuje. Porovnajme si napríklad plán na budúci rok podľa aktuálneho rozpočtu s rozpočtom spred dvoch rokov. Dnes vláda očakáva na budúci rok až o 1,3 mld. eur viac daní a odvodov ako pred dvoma rokmi a hospodárenie verejných financií pritom plánuje horšie o 743 mil. eur oproti cielenému saldu, resp. o necelých 300 mil. eur oproti rozpočtovanému saldu spred dvoch rokov.
Za naplánovanú sekeru verejnej správy na budúci rok pritom môže primárne vláda, ktorá má štátny rozpočet v rukách a má na neho priamy vplyv. Vďaka prebytkovému hospodáreniu iných verejných subjektov má celkový rozpočet, celkový deficit verejnej správy v roku 2018 dosiahnuť len 743 mil. eur, pretože na rozdiel od štátu iné subjekty musia hospodáriť zodpovednejšie a prebytkovo, napríklad obce, vyššie územné celky, ktoré by niektorí radi zrušili, či Environmentálny fond alebo Národný jadrový fond.
Dovolím si vyjadriť aj istú skepsu, že ani tak málo ambiciózny cieľ v podobe deficitu na úrovni trištvrte miliardy nemusí byť dodržaný a skutočnosť bude tak ako v predchádzajúcich rokoch horšia, ako bol, ako bol plán. Obávam sa, že tak to bude aj, aj v tomto kalendárnom roku.
Na reálne riziko vyššieho deficitu v budúcom roku, ako si vláda naplánovala, upozorňuje ministerstvo Európska komisia aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Európska komisia odhaduje budúcoročný deficit na úrovni 1 % hrubého domáceho produktu a Rada pre rozpočtovú zodpovednosť zasa upozorňuje, že ak vláda neprijme žiadne nové opatrenia, naplnia sa všetky riziká a využijú všetky potenciálne zdroje ich krytia, deficit verejnej správy by v roku 2018 mohol dosiahnuť 1,4 % hrubého domáceho produktu.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojom hodnotení rozpočtu na roky 2018 až 2020 ďalej upozorňuje, že v ňom prevažujú negatívne riziká nad možnými zdrojmi krytia a za reálne riziká na úrovni 0,6 až 0,8 % HDP ročne považuje napríklad nadhodnotenie nedaňových príjmov oproti minulosti, nízke bežné výdavky samospráv, prevádzkové výdavky Sociálnej poisťovne, a to, že v mzdových výdavkoch nie je zapracované zvyšovanie platov v štátnej správe a ďalšie očakávané zvýšenie miezd v školstve v rokoch 2019 až ´20, či riziko nejasných výdavkov na nákup vojenskej techniky, vzhľadom na utajovaný režim.
Chcem pripomenúť aj niektoré ďalšie možné riziká, ktoré podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť existujú v strednodobom horizonte, napríklad nečerpanie kapitálových výdavkov obcí bez financií z eurofondov, či napríklad optimistické plánovanie hospodárenia štátnych podnikov, z ktorých viaceré sú dlhodobo v strate a ich prípadná štátna podpora bude mať negatívny vplyv na deficit a dlh verejnej správy.
Ku koncu budúceho roka má hrubý dlh verejnej správy dosiahnuť až 8 245 eur na každého obyvateľa Slovenska a v pomere k celkovým daňovo-odvodovým príjmom verejnej správy, teda k zdrojom, ktoré má štát reálne k dispozícii, približne 170 percent. Na splatenie verejného dlhu by štát hypoteticky potreboval všetky príjmy z daní a odvodov od ľudí za rok a dve tretiny z toho ďalšieho roku, pričom by štátu neostali žiadne zdroje na verejné výdavky v takých kľúčových oblastiach, ako je školstvo, zdravotníctvo, sociálne služby a vyplácanie dôchodkov, o obstarávaní obrnených vozidiel v utajenom režime ani nehovoriac.
Verejný dlh sa za Ficových vlád nabaľuje ako snehová guľa do objemu, ktorý je nebezpečenstvom pre budúcnosť. A hovorím to opakovane, že netreba sa naňho pozerať iba relatívne, iba vo vzťahu k hrubému domácemu produktu, ale aj v absolútnych číslach. Pri historicky najnižšej nezamestnanosti a hospodárskom raste v období najväčšieho prítoku eurofondov nielenže vládna koalícia naďalej tvorí nový dlh, ale zároveň sa objavujú snahy z radov vládnej koalície atakovať v parlamente ústavný zákon o dlhovej brzde. Som rád, že potrebná menšina parlamentu týmto snahám zatiaľ odoláva, pretože dlhovú brzdu určite netreba kvôli infraštrukturálnym a ani iným dôvodom uvoľňovať. Presadenie uvoľnenia dlhovej brzdy by znamenalo nebezpečné otvorenie dverí smerom k nárastu ďalšieho zadlžovania, a teda k dlhodobo nezodpovednejšiemu prístupu k verejným financiám.
Vláda ani týmto rozpočtom neprináša viditeľnejšie úspory vo verejnej správe, redukciu verejných výdavkov a naštartovanie systémových zmien na výdavkovej strane. V roku 2018 sa majú verejné výdavky zvýšiť až o 641 mil. eur a v ďalších dvoch rokoch až o 2,2 mld. eur a takmer 1,6 mld. eur, teda celkovo za tri roky o 4,4 mld. eur. Ale teda čo by sme očakávali od vlády, že bude robiť úspory a systémové zmeny, keď nie je schopná robiť ani to, že si založí ruky a nechá, nechá samotný vývoj ekonomiky na to, aby sme tu nemali deficitný rozpočet, ale aby sme mali rozpočet vyrovnaný?
Ak sa na aktuálne hospodárenie vlády s peniazmi daňovníkov pozrieme z dlhodobejšieho horizontu, ružovými okuliarmi to rozhodne vidieť nemôžeme. Je známe, že Slovensko čaká jedna z najhorších demografických prognóz spomedzi členských krajín Európskej únie, hrozí nám expresné starnutie populácie a zároveň chýbajú adekvátne sociálne a zdravotné služby pre starnúce obyvateľstvo. A v tejto situácii nie je hrozbou pre budúcnosť len dlh, ktorý rok čo rok vytvára svojou rozpočtovou činnosťou Ficova vláda, je tu stále prítomný aj dosiaľ nesplatený modernizačný dlh zdedený ešte z čias socializmu, ku ktorému sa pomaly nabaľuje aj skrytý dlh z nereformovania systémov vo verejnej správe. Tu sa opäť vrátim k poukazovaniu na to, že vláda dodnes nepredložila parlamentu komplexný audit činností verejnej správy a je to vláda, ktorej dominantnou stranou a v minulom volebnom období jedinou stranou je SMER – sociálna demokracia, ktorej poslanci prijatie takého uznesenia parlamentu v roku 2011, pozajtra budeme mať šieste výročie, iniciovali.
Podľa Občianskej konzervatívnej strany, keďže tu nie je pán poslanec Číž, tak si dovolím povedať aj názor OKS, Ficova vláda pokračuje vo svojej rozpočtovej nezodpovednosti. Ficova vláda reformná nikdy nebola a v tomto je naozaj vládou kontinuity. Kontinuity od prvého Fica až po tretieho. A verím, že už aj posledného. Na to, aby naša krajina, Slovensko, zvládla trvalé zmeny a zlé časy, musí byť pripravená. Ficova vláda Slovensko dnes, keď žijeme relatívne dobré časy, našu krajinu na budúcnosť nepripravuje. Preto za takýto rozpočet pochopiteľne hlasovať nemôžem.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Heger, hovoril si o reforme alebo takzvanej reforme ESO, čo je teda veľmi zaujímavé, lebo hovorili sme o tom aj včera na mimoriadnej schôdzi o odvolávaní ministra vnútra Kaliňáka, kde vláda sa vychvaľuje touto takzvanou reformou. Hoci teda pokiaľ ide o tie klientelistické centrá, pardon, klientske centrá, ale možnože by sme mohli o nich hovoriť aj ako klientelistických centrách, zase až taká sláva nie sú. Ale je to zaujímavá informácia aj z hľadiska rozpočtu. Ja som to tu spomínal, aj keď sme sa bavili včera o podpore najmenej rozvinutých regiónov v súvislosti teda s okresným predsedom SMER-u v Rožňave Babičom a teda, ktorý ako prednosta Okresného úradu v Rožňave si sprivatizoval pomoc a teda sám si založil koordinačné centrum miesto toho, aby to nechal na samosprávy z miest z okresu Rožňava. A teda taká drobná zaujímavosť je, že dnes bolo výjazdové zasadnutie vlády v Rožňave, v Revúcej, pardon. Pán premiér Fico si pozrel tamojšie klientske centrum, usúdil, že je podvyživené, a sľúbil, že sa posilní počet zamestnancov na tamojšom okresnom úrade. Zaujímavé je to najmä preto, lebo o ESO sa hovorilo, že to je cesta, ako sa zníži počet zamestnancov štátnej správy, ako sa zredukuje počet zamestnancov, ako sa znížia náklady. Čiže keď hovoríme o makroekonomických číslach, o rozpočte, tak sa búchame do pŕs, že ako ESO znižuje počet zamestnancov štátnej správy, ale keď zájdeme na výjazdové zasadnutie vlády do Revúcej, tak samozrejme sľúbime pravý opak, teda zvyšovanie počtu zamestnancov.

Pekné popoludnie po akademickej štvrťhodinke. Chcel by som povedať k tomu návrhu na symbolické rozmrazenie platov o jedno euro prostredníctvom novely zákona o dani z pridanej hodnoty tri veci.
Po prvé, je to rovnaké porušenie zákona o rokovacom poriadku, ako bol návrh vlády na skrátené legislatívne konanie. Zákon o rokovacom poriadku zakazuje skracovať legislatívne konanie, keď na to nie sú zákonom stanovené dôvody, čo v prípade vládneho návrhu neboli. Rovnako zakazuje dávať prílepky, ktoré obsahovo nesúvisia. Je to teda to isté, akurát je to porušenie iného paragrafu zákona o rokovacom poriadku.
Po druhé, zmrazovanie alebo symbolické rozmrazovanie platov ústavných činiteľov súvisí so zákonom o DPH úplne rovnako, ako súvisel Matovičov pozmeňovák so zdravotníckym zákonom, teda vôbec nijako. Pán minister Drucker nesúhlasil s tým, aby sa hlasovalo o návrhu, ktorý rozširuje jeho, jeho návrh zákona. Tak verím, že vláda, vládna koalícia nemá dvojaký meter a ani pán minister Kažimír nebude súhlasiť s tým, aby sa jeho návrh rozšíril o nesúvisiaci prílepok.
A po tretie, chcel by som upozorniť na praktický problém zdvihnutia o jedno euro. Nielenže kvôli jednému euru ideme novelizovať niekoľko zákonov, na to sme si už zvykli, a teda rozumiem tomu, ak sa to robí pre zmrazovanie platov, aj keď s tým nesúhlasím, ale robiť to pre jedno euro mi príde ešte nezmyselnejšie. A bude to mať aj praktické dopady, lebo mzdárky alebo, alebo účtovníčky v rôznych inštitúciách budú musieť tieto veci meniť. Asistentom tiež zvyšujeme o jedno euro, takže možno 150 zmlúv s asistentmi sa bude musieť dodatkovať. Takže to bude veľmi drahé jedno euro z hľadiska praktických dopadov.

A, pán poslanec Číž, myslím si, že to bola dôstojná bodka za touto diskusiou, akú sme od vás očakávali. Len si myslím, že tá vaša výčitka na adresu pána poslanca Budaja bola trochu neoprávnená, ste mu vyčítali, že sa nedištancoval od predsedu svojej strany, to by ale musel trpieť nejakou formou schizofrénie, keďže pán Budaj je sám predsedom svojej strany Zmena zdola, čiže by sa musel dištancovať sám od seba, to by bolo také čudné a verím, že to by ste od neho nechceli ani vy napriek tomu, že teda máte rôzne, rôzne názory.
A teda pochválili ste sa tým, že SMER mal dva mesiace pred ostatnými parlamentnými voľbami namerané v prieskume pekných 40 %, potom to našťastie vo voľbách bolo iba 28, čiže o 12 % menej. Ale teda keď vás hreje tých 40 %, tak vám želám, aby ste aj pred nasledujúcimi parlamentnými voľbami mali povedzme nejakých pekných 20 % a aby ten rozdiel 12 % bol tiež nejaký porovnateľný.
Takže tiež sa takouto pozitívnou myšlienkou chcem rozlúčiť s touto debatou.

Pán poslanec Budaj, veľmi správne ste poukázali na tú mimoriadnu aktivitu z koaličných radov. Ja si dovolím doplniť dva postrehy.
S jednou jedinou výnimkou to boli všetko len poslanci za SMER - sociálnu demokraciu. Poslanci za MOST - HÍD a poslanci za SNS nevystupovali. Bol som tu skoro celý čas a teraz za celý čas som zachytil jednu jedinú výnimku, keď mal faktickú poznámku pán podpredseda Bugár, ktorý mi to trochu pokazil, lebo som chcel povedať, že nikto nevystúpil z ostatných dvoch koaličných strán. Ale aj to bola viac-menej taká prestrelka s Igorom Matovičom ako ochrana Roberta Kaliňáka. A myslím si, že je to výrečné a svedčí to o tom, ako vnímajú strany MOST - HÍD a Slovenská národná strana ministra vnútra Roberta Kaliňáka. Aj keď nepochybujem, že nebudú hlasovať za vyslovenie nedôvery.
Druhá poznámka, a tu by som trochu polemizoval. Súhlasím, že bolo to predvedenie, divadlo arogancie, urážok, zášte, úplne, úplne príspevkov od veci, ale boli tam, boli tam aj svetlé momenty, teraz hovorím o poslancoch koalície, keď napríklad pán poslanec Číž poukázal na to, že to neboli vedrá špiny, ale dokonca galóny. Pritom galón je buď 4,5, alebo 3,7 litra. Čiže je to jednotka, ktorá je menšia ako väčšina vedier. Čiže vnímam to ako ústretové (reakcie z pléna), ústretové gesto, že vlastne tvrdí, že opozícia nevylievala na koalíciu vedrá špiny, ale len také malé vedierka. Tak aspoň nejaký pozitívny moment v tejto konfrontačnej atmosfére.

Pani poslankyňa Kiššová, veľmi správne si upozornila na problém s ohrozením elektronických občianskych preukazov a zaručeného elektronického podpisu. Nemyslím si, že to možno bagatelizovať, ako sa o to pokúšali kolegovia, pretože to nie je vec toho, že my používame nejaké produkty od firmy Microsoft alebo sme zavesení na sociálnej sieti Facebook, toto je niečo, čo štát nariaďuje podnikateľom právnickým osobám ako povinné používanie, a potom sa ukáže, že sú v tom diery, že je to zneužiteľné a tie dôsledky naozaj môžu byť ďalekosiahle. Dúfajme, dúfajme, že nebudú.
Ale to, čo je na tom politicky problematické, nie je ani ten samotný fakt, že došlo k nejakej chybe, že tam vznikla nejaká diera, lebo to sa, samozrejme, že môže stať. Problém je, že ministerstvo malo informáciu a celé mesiace s ňou nič nerobilo, nepracovalo na odstránení problému, o ktorom vedelo a o ktorom si muselo uvedomovať, že je to závažný problém. A ešte viac je presne to, o čom hovoril vo svojom vystúpení aj kolega Gábor Grendel, že minister tieto veci bagatelizuje. Miesto toho, aby sa postavil rovno ako chlap a povedal, že, áno, máme problém, ideme ho riešiť, stala sa chyba, tak sa tvári, že žiadny problém nie je. Presne takto to urobil v tomto prípade.
A robí to aj v iných prípadoch a my nevieme, že v ktorom konkrétnom prípade je to len vecou takej povahy pána ministra, že on je taký vtipkár, tak bagatelizuje, v ktorom prípade kryje svojich podriadených, hoci by nemal, a v ktorom prípade kryje vlastné kšefty.

Pán minister tu opakovane pripomína 20 mil. a pýta sa, že či vôbec existuje prípad, keď nejaký komunálny politik alebo predstaviteľ previedol na seba nejaký majetok. No netreba sa pýtať na otázky, na ktoré nepoznáte odpoveď. V rokoch 2006 až 2010 bola v praxi Starého Mesta bratislavského taká dobrá obyčaj, že sa predával, rozpredával majetok a neposudzovalo sa to iba na základe ceny, ale stanovilo sa, že 70 % kritérií bude cena a 30 % bude účel. A komisia pod vedením vykopnutých členov SDKÚ v spolupráci so SMER-om na čele s popredným predstaviteľom, bratislavským, SMER-u Martinom Borguľom si to vždycky tak uhrala a nevychádzali z toho najlepšie, tie finančné najlepšie ponuky, ale ten dohodnutý účel, ktorý oni vždycky mali.
Napríklad budova na Beskydskej 10 v roku 2008 sa predávala firmám, mala až piatu najväčšiu ponuku, ale vďaka kritériu účel sa dostala na 3. miesto, prví dvaja záujemcovia odstúpili, a napriek tomu, že ešte boli stále dvaja s lepšou ponukou, s tou lepšou o 10 mil., tak to bolo predané tej piatej firme za aktívnej účasti predstaviteľa SMER-u pána Borguľu, o 10 mil. prišlo Staré Mesto. A to bol iba jeden z mnohých prípadov. Tá budova potom obratom bola predaná inej firme a nakoniec po rokoch skončila v rukách firmy PROSET, kde figuruje pani Gorguľová, bývajúca na rovnakej adrese ako pán Borguľa, a pán Kopecký, alebo teda ľudia s menom Kopecký, čo je meno Borguľovho švagra, a byt IKORES, a teda byt, ktorý pán... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán premiér, hovorili ste možno nejakých 20 minút a o téme schôdze, o ktorej rokujeme, ste nepovedali ani slovo. Zasa ste hovorili o iných politikoch, nehovorili ste o tom, o čom ste hovoriť mali.
A možno by bolo naozaj lepšie, keby ste sa venovali tomu zajtrajšiemu výjazdovému rokovaniu vlády v Revúcej. Máte tam na programe aj návrh dodatku č. 1 k Akčnému plánu rozvoja okresu Rožňava. No zrovna sme o tom hovorili doobeda, keď pán podpredseda vlády Pellegrini predkladal návrh novely zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov.
Upozornil som, že koordinačné centru pre rozvoj okresu Rožňava, ktoré má napĺňať tento zákon na podporu málo rozvinutého regiónu Rožňava, ktoré dostalo od Úradu vlády dotáciu zatiaľ 162-tisíc eur, a chceli ho založiť dve mestá v okrese Rožňava a Dobšiná, ale ktosi im to vyfúkol. Akýsi pán Babič im to vyfúkol. Nie Babiš, Babič, Ján Babič, ktorého iste veľmi dobre poznáte, lebo bol trikrát poslancom Národnej rady za SMER, je okresným predsedom SMER-u a je aj prednostom okresného úradu za SMER.
Čiže toto je klasický príklad tunelovania a rozkrádania a mali by ste s tým niečo robiť. Lebo ešte aj podporu najmenej rozvinutých regiónov zneužívať na obohacovanie vašich vlastných kamarátov a ich kumpánov, tak to je presne to, prečo dnes odvolávame Roberta Kaliňáka. Ale deje sa to aj v Rožňave a môžte tomu zajtra zamedziť.