Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne, aby som ako spolupredkladateľ tohto návrhu zákona povedal k nemu pár slov. V zásade chcem sa vyjadriť k tomu politickému rozmeru a potom by som chcel povedať niečo, niečo k právnemu aspektu celej tejto veci.
To, že nejde o politický návrh zákona, ktorý by nás mal deliť politicky koalično-opozične, pravicovo-ľavicovo-liberálno-konzervatívne, možno ilustrovať aj na takej veci, že autorkou tohto ustanovenia, o ktoré sa jedná, je Katarína Tóthová, bývalá ministerka spravodlivosti, a teda v tom čase, keď to predkladala, poslankyňa Národnej rady za Hnutie za demokratické Slovensko. Myslím si, že ani Petra Osuského, ani mňa nemožno ani v najmenšom podozrievať z akýchkoľvek sympatií voči Hnutiu za demokratické Slovensko, napriek tomu toto ustanovenie považujeme za užitočné a považujeme za dobré, že v Trestnom zákone je.
To, čo sa teraz pokúšame urobiť touto novelou, je v podstate snaha, aby ustanovenie zákona, ktoré je súčasťou Trestného zákona, ktorý je tam ako samostatný trestný čin, plnilo ten účel, pre ktorý bolo schválené. Ide totiž o to, že keď bol schválený v roku 2005, tak platil ešte starý Trestný zákon a ten Trestný zákon, keď sa tam doplnilo ustanovenie, kto poškodí cudzí vec tým, že ju pomaľuje, postrieka či popíše farmou alebo inou látkou, čo je skutková podstata trestného činu sprejerstva, tým sa skutková podstata tohto trestného činu odlíšila od poškodzovania, poškodzovania cudzej veci, kde sa vyžadovalo, vyžadovalo spôsobenie určitej škody.
Ale tým, že tu máme nový Trestný zákon, ktorý prebral síce toto ustanovenie, a máme tu dva trestné činy poškodzovania cudzej veci, § 245, ktorý hovorí o tom, kto zničí, poškodí alebo urobí neupotrebiteľnou cudziu vec a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa na odňatím slobody až na jeden rok, a § 246, ono sprejerstvo, kto poškodí cudziu vec tým, že ju postrieka, pomaľuje, popíše farbou alebo inou látkou, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. Čiže logický výklad týchto dvoch ustanovení by hovoril, že kým v tom prvom sa spomína spôsobenie malej škody, v tom druhom sa nespomína žiadna, žiadna škoda, ale hovorí sa a hovorí sa o poškodzovaní. Čiže logický výklad by hovoril, že, že nie je potrebná malá škoda, teda 266 eur, aby bol spáchaný trestný čin sprejerstva, ktorý spočíva v tom, že niekto vec postrieka, pomaľuje a popíše farbou alebo inou látkou.
Ak by to tak nebolo, tak by vlastne nemalo zmysel, aby toto ustanovenie bolo, bolo v Trestnom zákone ako samostatný paragraf, pretože v takom prípade, v takom prípade by sa to všetko zmestilo pod ustanovenie § 246, a kto zničí, poškodí, čiže bolo by to poškodenie vecí, spôsobenie malej škody, nie je žiadny problém.
Problém vznikol pri schvaľovaní súčasného Trestného zákona, kde sa v rámci výkladu, výkladu pojmov dostalo aj ustanovenie, ak tento zákon v osobitnej časti vyžaduje v základnej skutkovej podstate spôsobenie škody ako majetkový následok trestného činu a neuvádza jej výšku, má sa zato, že musí byť spôsobená škoda aspoň malá. Vďaka tomuto ustanoveniu niektoré súdy, niektorí prokurátori a niektorí policajti začali vysvetľovať aj trestný čin sprejerstva tak, že aby mohol byť, mohol byť spáchaný, tak keďže sa tam používa slovo poškodí, čiže spôsobí nejakú škodu, tak aj napriek tomu, že sa tam priamo v tom trestnom čine alebo, alebo v skutkovej podstate toho trestného činu spôsobenie malej škody nevyžaduje, ale používa sa tam slovo „spôsobí škodu“, tak sa stalo to, že v niektorých prípadoch sa začalo vyžadovať spôsobenie aspoň malej škody, teda tých 266 eur, aj na trestný čin sprejerstva.
Je to výklad, ktorý, samozrejme, že je možný, a teda právnici si vedia obvykle vyložiť veci rôznym spôsobom, ale ide proti zmyslu tohto ustanovenia. Ak by mal tento výklad prevážiť, tak v tom prípade rovno vypustíme ten § 246 z Trestného zákona, lebo je tam zbytočný, a bude to, bude to jedna, jedna z foriem poškodzovania cudzej veci, bude stačiť § 245. Ak sme presvedčení, že sprejerstvo má byť samostatný trestný čin, že poškodzovanie cudzej veci popísaním, pomaľovaním, poliatím a pod. má byť trestané ako, nie iba ako priestupok, ale ako trestný čin bez ohľadu na výšku spôsobenej škody, tak je potom potrebné schváliť návrh, s ktorým prichádzame s Petrom Osuským, a doplniť, doplniť tam ustanovenie, že tá všeobecná definícia, teda, teda spôsobenie malej škody sa nebude vyžadovať na, na ustanovenie § 246 Trestného zákona.
Posledná vec, aby som, aby som teda vysvetlil tie obavy ministerky spravodlivosti, že treba systémové riešenie. Samozrejme, že požiadavka systémového riešenia častokrát má taký charakter, že nechceme niečo riešiť, tak povieme, že zriadime komisiu alebo, alebo treba to riešiť systémove. V tomto prípade ja do istej miery uznávam, že, že je potrebné sa na túto vec pozrieť aj komplexne pokiaľ, pokiaľ existujú obavy, že by sa zmenou tohto ustanovenia sa to mohlo dotknúť nejakých, nejakých iných ustanovení, ale tým, že my tam explicitne hovoríme, že vo vzťahu k § 246 sa nevyžaduje spôsobenie malej škody, tak si myslím, že žiadna škoda na znení Trestného zákona nemôže vzniknúť, teoreticky môže nastať problém, že, že by existovali aj nejaké iné problémy, kde by to bolo potrebné takýmto spôsobom ošetriť, aby, aby sa, aby sa poškodzovanie alebo spôsobenie malej škody nevyžadovala, teda aby sa nevyžadovalo spôsobenie malej škody pre nejaké ustanovenie Trestného zákona, ale to už nie je celkom náš problém. My sme sa dozvedeli o tom, že ten výklad pojmom, ktorý je obsiahnutý v Trestnom zákone novom, reálne spôsobuje problémy pri stíhaní sprejerstva, preto sme prišli s pozmeňujúcim návrhom, preto teraz prichádzame s novelou, a ak tú novelu parlament neschváli, tak sa aj naďalej budeme usilovať, aby sa toto ustanovenie dostalo do našej legislatívy, pretože pomôže vyriešiť reálny problém, na ktorý upozorňuje Polícia Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť.
