Videokanál poslanca

Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne a kolegovia, rád by som zareagoval na pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý predložil pán spravodajca pán poslanec Šuca. Urobil som tak už vo faktickej poznámke, ale potreboval by som trochu väčší priestor. Ale najprv by som sa teda vrátil k tej forme, keďže pán predseda, predsedajúci Bugár reagoval na moju poznámku, že prečítaním celého návrhu zákona, vrátane návrhu, pozmeňujúceho návrhu, vrátane odôvodnení došlo k porušeniu platného rokovacieho poriadku, ktorý predpokladá, že bude prečítaný pozmeňujúci, doplňujúci návrh v úplnom znení bez odôvodnenia a teda povedal, že to v minulosti umožnil aj iným poslancom, opozičným. Ja s tým nemám problém. Ja si myslím, že vecne by to bolo tak správne, ale keď je niečo napísané v rokovacom poriadku, tak asi by sme to mali rešpektovať a ak sa nám to nepáči, tak sa to snažme zmeniť. A toto je jedno z ustanovení, ktoré by sme sa mohli snažiť zmeniť. Máme tu návrh, ktorý predkladá koaličný poslanec a opozičný poslanec, ktorým sa má zmeniť zákon o rokovacom poriadku. Tak keď bude otvorený zákon o rokovacom poriadku, tak skúsme sa ešte pobaviť aj o tom, či tam nie sú ďalšie ustanovenia, ktoré by sa mali zmeniť, ale povedzme toto ustanovenie o čítaní pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov podľa môjho názoru by takým mohlo byť a stálo by za revíziu.
A v zákone o rokovacom poriadku sú však aj ustanovenia, ktoré sú dobré a správne, ktoré by sa meniť nemali a jedným z nich je, nazvime to zákaz prílepkov, zákaz menenia nesúvisiacich, iných návrhov zákonov tým, že sa v druhom čítaní predloží doplňujúci návrh, ktorým sa novelizuje iný zákon, ktorý s tým meneným zákonom prerokúvaným nesúhlasí. To sa tiež udialo. Konkrétne ide o bod 10 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Šucu, ktorým sa za článok 9 vkladá nový článok 10, ktorý sa týka novely zákona o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci, teda zákona o e-Governmente, ktorý nie je v pôvodnom návrhu novelizovaný a teraz sa má novelizovať. Samozrejme, že všetko súvisí so všetkým a môžme si nájsť zdôvodnenie, že aj zákon o e-Governmente súvisí so zákonom o kybernetickej bezpečnosti, ale bola by to účelová argumentácia. Je to doplnenie iného ustanovenia v inom zákone, ktoré nesúvisí priamo so zákonom o kybernetickej bezpečnosti, ktorý práve prerokúvame v druhom čítaní.
Takže sa domnievam, že nielen tou formou bé-čítania, ale aj obsahom toho návrhu bol porušený zákon o rokovacom poriadku, a teda samozrejme, ešte keď to tak Národná rada schváli, tak to tak bude platiť.
A rád by som sa vyjadril aj, a teda napriek tomu, že by sme to nemali robiť a mám s tým vážny problém, tak by som sa rád vyjadril aj k obsahu toho návrhu v bode 10, ktorý hovorí o predĺžení, ďalšom predĺžení prechodného obdobia na automatickú aktiváciu elektronických schránok právnických osôb, ktoré nie sú zapísané do Obchodného registra. Ide najmä o mimovládne neziskové organizácie, to sme tu už niekoľkokrát riešili v súvislosti so zákonom o e-Governmente, kde sa aktivácia, samozrejme, posúvala aj vo vzťahu k podnikateľským subjektom, lebo to nebolo pripravené. Teraz sa už prestáva posúvať vo vzťahu k podnikateľským subjektom. Právnické osoby, ktoré nie sú zapísané do Obchodného registra, dostali výnimku do 30. apríla 2018, čiže od 1. mája 2018 čoskoro sa mali povinne aktivovať elektronické schránky aj neziskových organizácií, teda tých, čo sú právnické osoby nezapísané do Obchodného registra a navrhuje sa to posunúť opäť na 1. február 2019.
Ja v zásade obsahovo, aj keď mám formálne výhrady s tým spôsobom predloženia, že to je prílepok, čo je podľa môjho názoru ústavne sporné a teda v Českej republike by to ústavný súd možno vyhlásil za protiústavné, na Slovensku to zrejme nehrozí, tak obsahovo vidím ako rozumné posunúť účinnosť povinnej aktivácie pre mimo..., elektronických schránok pre mimovládne neziskové organizácie, pokiaľ to nie je pripravené a pokiaľ by to mohlo spôsobovať problémy.
Moja otázka len je, či naozaj by nebolo lepšie a systémovejšie povedzme to zdobrovoľniť pre tento typ právnických osôb a nestanovovať im povinne nejakú povinnosť, na ktorú v tejto chvíli nie je dostatočne pripravená ani štátna správa vo všetkých prípadoch a obávam sa, že ani ten posun nemusí byť dostatočný, keď to teda nejdeme riešiť tým, že nahradíme povinnú aktiváciu dobrovoľnou pre tento typ právnických osôb, tak navrhuje sa posun do, na 1. februára 2019 a argumentuje sa aj tým, že v legislatívnom procese sa nachádza zákon, ktorý má zriadiť register mimovládnych organizácií a upraviť aj jednotlivé zákony, ktorými sa riadia, tak, aby zapájanie registrov na register právnických osôb podnikateľov a orgánov verejnej moci a konsolidovania údajov, ktoré následne prispejú okrem iného aj k bezchybnému stotožneniu štatutárov. Je totiž problém práve pri občianskych združeniach, ktoré na rozdiel od iných foriem neziskových mimovládnych organizácií v mnohých prípadoch nemajú evidovaných štatutárov v registri, v registri občianskych združení, čo sa má zmeniť tým zákonom o registri mimovládnych neziskových organizácií, čo je pozitívna zmena, ak sa podarí, ale ten zákon je napísaný tak, že vo vzťahu k občianskym združeniam sa nemusí podariť, teda aj naďalej budú môcť existovať občianske združenia, ktoré nebudú mať v registri registrovaných štatutárov, čiže v tomto sa nepohneme. Samozrejme, že potom tie organizácie budú mať nejaké obmedzenia typu, že nebudú môcť dostávať nejaké dotácie alebo prostriedky z verejných zdrojov, úplne v poriadku, ale naďalej nám budú existovať občianske združenia, ktoré nebudeme mať registrované a teda neviem, či potom pre ne špeciálne budeme zasa posúvať zákon.
Ale to, čo vnímam ako vážnejší problém, je, že to prechodné obdobie sa navrhuje predĺžiť do 1. februára 2019, ale samotný zákon alebo zákon o registri mimovládnych neziskových organizácií má mať účinnosť až od 1. januára 2020 s nejakou drobnou výnimkou. Čiže ak by to aj nabehlo, ak by to začalo fungovať, tak register mimovládnych neziskových organizácií začne fungovať 1. januára 2020. Tak nerozumiem celkom, že čomu pomôže, keď teraz posunieme účinnosť tej povinnosti na 1. februára 2019, lebo vtedy, ako predpokladá legislatívny proces, bolo to v medzirezortnom pripomienkovom konaní, alebo je to, ale skončilo už pripomienkovanie minulý týždeň, myslím, pred týždňom, načo predlžujeme iba do 1. februára 2019, keď zákon, ktorý nám má pomôcť a ktorý keď bude fungovať, mali by sme poznať štatutárov registrov, teda v registri všetkých neziskových mimovládnych organizácií začne platiť až 1. januára 2020, čiže o jedenásť, 11 mesiacov neskôr. Tak už keď to chcete riešiť nie zdobrovoľnením, ale posúvaním, dobre, aj to je možnosť, ale tak potom by mi prišlo logickejšie posunúť to rovno už trebárs na ten 1. január 2020, alebo ešte na neskôr, aby tam bola nejaká rezerva.
Čiže opakujem, z hľadiska zákona o rokovacom poriadku, z hľadiska ústavného je to sporný spôsob, z hľadiska obsahového asi je to praktické a dobré, ale nedostatočné a obávam sa, že takto o rok alebo trochu skôr tú účinnosť budeme opäť posúvať.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Šuca, dovoľte, aby som vás upozornil a zároveň upozornil pána podpredsedu Národnej rady Bugára, ktorý vedie schôdzu, že ste svojím vystúpením porušili zákon o rokovacom poriadku, ktorý v § 29 ods. 1 stanovuje, že poslanec prednesie svoje pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy na záver svojho vystúpenia v rozprave, a to doslovným prečítaním pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu bez odôvodnenia. Vy ste čítali ten návrh s odôvodnením, čo je síce logické. Ja uznávam, že takto je to oveľa zrozumiteľnejšie a vieme na základe toho posúdiť, čo ste chceli navrhnúť. Tá úprava, ktorá je v zákone o rokovacom poriadku, je podľa môjho názoru hlúpa, lebo núti poslancov najprv niečo iba odôvodniť a potom až čítať samotné znenie pozmeňujúceho návrhu. Čiže ja by som bol za to, aby to bolo tak, ako ste to práve vy urobili, ale tak, žiaľ, je to v rokovacom poriadku, aj keď je to hlúpe, mali by sme to dodržiavať, teda najmä vy, čo ste si to takto schválili.

Ďakujem kolegom poslancom za reakcie. Ako som čakal, napriek tomu, že som zopakoval kauzu okresného predsedu SMER-u z Rožňavy pána Babiča, nevyjadril sa k nej nikto z poslancov SMER-u, k svojmu bývalému kolegovi, no nevadí.
Pán poslanec Krajkovič ako bývalý starosta obce Vápeník vyslovil veľmi zaujímavý názor, že starostovia nemajú vzťah k okresu. Teda na bývalého starostu je to, je to trošku prekvapivé, ale povedzme. Ja by som mal pre vás tiež takú prekvapivú informáciu, že tie okresy sú, nieže nie sú niekde vo vzduchoprázdne, tie okresy sú tvorené obcami. Okresy nemajú nejakých vlastných obyvateľov, ktorí žijú mimo obcí. Ľudia žijú v obciach a okres je nejaká administratívna jednotka, čiže ľudia majú oveľa intenzívnejší vzťah s obcami, ako s okresmi, a keď chceme pre ľudí niečo robiť, tak by sme to mali robiť cez obce, nie cez okresy, cez samosprávu, nie cez štátnu správu.
Pán poslanec Bagačka, teda ja som tu netvrdil, že trh všetko vyrieši a vyprosím si označovanie, že nie som, nie som v obraze. Ja si napríklad myslím, že nemali by sa z nejakých eurofondov, dotácií a úradov vlády využívať tie podpory na nakupovanie predražených lavičiek a podobných, podobných vecí a samozrejme, možno ako starostovi vám to lichotí, že chcem väčšie zastúpenie samospráv, ale ako predstaviteľovi SMER-u vám to asi nevonia.

Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, tá otázka, ktorá by mohla zaznieť na úvod, je, že či vôbec potrebujeme takýto zákon, zákon, ktorý bude mať za cieľ vyrovnávať regionálne rozdiely prostredníctvom nejakej centrálne koordinovanej podpory najmenej rozvinutých okresov. Ja osobne, aj Občianska konzervatívna strana, ktorej som predsedom a myslím, že aj moji kolegovia z poslaneckého klubu SaS sme presvedčení, že nie, takýto zákon nepotrebujeme, že pokusy vyrovnávať rôzne rozdiely vrátane regionálnych rozdielov sú často sociálnym inžinierstvom, ktoré nefunguje, neplní ten cieľ, pre ktoré, pre ktorý sa podobné opatrenia zavádzajú a predstavuje to veľmi často neefektívne nakladanie s verejnými prostriedkami na ciele, na ktoré len veľmi málo pomôžu realizovať ten hlavný zámer.
Ale to je, samozrejme, vec politického názoru, nejakej filozofie, tam sa nezhodneme, povedzme že pravica s ľavicou. Ten zákon existuje, teraz sa ide meniť, tak je na mieste hovoriť o tom, aký má ten zákon byť a snažiť sa, aby zákon vytvoril podmienky pre to, aby sme sa aspoň priblížili k tomu cieľu, ktorý je deklarovaný a aby, keď už to nebude efektívne, keď už to nebude reálne znižovať tie regionálne rozdiely, tak aby sa to aspoň nezneužívalo na vytváranie rôznych klientelistických schém.
O jednej takej som hovoril v prvom čítaní, len stručne pripomeniem. Týkalo sa to okresu Rožňava, ktorý je takisto jeden z najmenej rozvinutých okresov. V tomto okrese vznikla nezisková organizácia Koordinačné centrum pre rozvoj okresu Rožňava práve na základe akčného plánu pre okres Rožňava, ktoré, ako nás tu pán podpredseda vlády pred chvíľou presviedčal, to si tam tí ľudia z okresu rozhodli. No ale boli to síce ľudia z okresu, ale či to naozaj reprezentovalo vôľu obyvateľov okresu, o tom možno do istej miery pochybovať, pretože Koordinačné centrum pre rozvoj okresu Rožňava sa pokúsili založiť dve mestá Rožňava a Dobšiná, teda jediné dve mestá, ktoré sa nachádzajú na území okresu Rožňava a ktoré, kde to schválili mestské zastupiteľstvá a keď rada pre rozvoj najmenej alebo jedno z najmenej rozvinutých okresov o tom rokovala, tak zistili, že ich predbehol niekto iný, resp. zámer dvoch mestských samospráv jediných dvoch miest v okrese Rožňava bol odsunutý nabok, pretože tam bol alternatívny projekt.
Na tom alternatívnom projekte je zaujímavé, že ho predložil pán Ján Babič, popredný predstaviteľ SMER-u v okrese, predseda okresnej rady SMER-u v okrese Rožňava, trojnásobný poslanec Národnej rady za SMER - sociálnu demokraciu, trojnásobný poslanec zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja, ale čo je najzávažnejšie, zároveň prednosta Okresného úradu v Rožňave. Politicky dosadený reprezentant štátnej správy, prednosta Okresného úradu v Rožňave, ktorý je z titulu svojej funkcie tajomníkom Rady pre rozvoj okresu, presadil, že koordinačné centrum nezaložili dve mestské samosprávy, ale skupina štyroch fyzických osôb, teda on, miestny smerák a jeho traja smerácki kamaráti. Čo je teda dosť ďaleko od toho, že o tom, čo sa bude realizovať, si predsa rozhodnú samotní ľudia v tých regiónoch, lebo áno, sú to vaši ľudia, náš človek v Rožňave je ten, ktorý má na to dosah a ktorý sám sebe odsúhlasil ako štátny úradník a politický nominant, že jeho nezisková organizácia, koordinačné centrum bude koordinovať regionálny rozvoj v okrese Rožňava. Ak už toto nie je konflikt záujmov, tak potom neviem čo.
Ale aby som iba nekritizoval, nedostal som na to žiadnu odpoveď ani v prvom čítaní, nepredpokladám, že v druhom čítaní dostanem, tak skúsim navrhnúť, čo by sa mohlo zmeniť, aby k takýmto veciam asi nie nedochádzalo, ale aby k nim dochádzalo ťažšie. Chcel by som predložiť pozmeňujúci návrh, pozmeňujúci a doplňujúci návrh v mene skupiny pätnástich poslancov. Ten pozmeňujúci návrh obsahuje dva body. Jeden bod sa týka zloženia výboru pre príslušný najmenej rozvinutý okres, teda to, čo bolo doteraz rada, bude nejaká jedna centrálna rada a v okresoch budú fungovať, budú fungovať výbory, tak zjednodušene povedané navrhujeme, aby vo výboroch mali väčšinu zástupcovia obcí, obecných samospráv. Budú tam zástupcovia štátnej správy, budú tam zástupcovia zamestnávateľov, zamestnancov, môžu tam byť ďalšie osoby a sú tam aj zástupcovia samosprávy a my navrhujeme, aby zástupcovia samospráv mali vo výbore väčšinu. Samozrejme, že členov, členov výboru má menovať na návrh prednostu okresného úradu predseda rady, teda predseda tej centrálnej rady. Čiže tu navrhujeme zmenu, aby aj obce mohli navrhovať zástupcov a teda nielen takých zástupcov, ktorí prejdú požehnaním prednostu okresného úradu ako tajomníka rady, to je jedna zmena.
A druhá zmena je, že obce, teda obecné samosprávy majú mať vo výboroch väčšinu. Podľa zákona o obecnom zriadení § 1 odsek 2 je základnou úlohou obce pri výkone samosprávy aj starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. V rámci decentralizácie verejnej správy získali obce do svojej právomoci koordináciu regionálneho rozvoja podľa § 12 zákona o podpore regionálneho rozvoja. Neskôr došlo v rámci fiškálnej decentralizácie od roku 2005 aj k väčšej finančnej autonómnosti obecných samospráv, ale štátna správa, aj centrálna vláda si naďalej ponechali významnú časť správy verejných financií vrátane viacerých nástrojov regionálneho rozvoja vo vlastných rukách. Som presvedčený, že hlavnými aktérmi regionálneho rozvoja by mali byť samosprávy, samosprávy obcí a samosprávy regiónov. Aj pri takomto zákone, keď už existuje, tak by hlas samospráv mal byť silnejší ako doteraz.
Druhý návrh alebo druhý bod pozmeňujúceho návrhu sa týka väčšej transparentnosti. Väčšiu transparentnosť možno považovať za cestu, ako predísť k tým najväčším nehoráznostiam. Nie je to, samozrejme, dokonalý nástroj, ale keď sú veci transparentné a keď sú veci transparentné vopred, tak je väčšia šanca, že si niekto z verejnosti všimne, že ideme prihrať malú domov nejakému svojmu straníkovi, kamarátovi spriaznenému podnikateľovi.
V zákone alebo v návrhu novely zákona sa upravuje aj poskytovanie regionálneho príspevku, ktorý schvaľuje, schvaľuje úrad vlády a je tam také deklaratívne ustanovenie v § 8 odsek 2 v navrhnutom, že sa má poskytovať tento príspevok v súlade so zásadami transparentnosti, hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti a zákazom konfliktu záujmov. To je deklarácia, však dobre, že tam je deklarácia, ale tá transparentnosť potom ďalej v texte zákona nie je nijako bližšie upravená.
My navrhujeme, aby ak sa má poskytnúť regionálny príspevok, tak aby návrh na poskytnutie regionálneho príspevku bol zverejnený vopred. Pätnásť dní vopred na webovom sídle úradu vlády, aby viselo, komu - teda údaje buď o fyzickej alebo o právnickej osobe - sa má poskytnúť regionálny príspevok, na aký účel má byť tento regionálny príspevok poskytnutý, v akej výške a samozrejme, malo by tam byť aj zdôvodnenie, prečo, prečo takáto forma podpory pomôže napĺňať účel zákona. Navrhujeme, aby sa, aby sa toto ustanovenie doplnilo do odseku 4 v § 8. V § 8 ods. 3 sú ustanovené podmienky, komu možno poskytnúť regionálny príspevok a zároveň v § 8 ods. 4 sa stanovuje, že z dôvodov vhodných osobitného zreteľa možno prijímateľovi poskytnúť regionálny príspevok aj vtedy, ak niektorú s tých podmienok nespĺňa. Nie všetky, ale sú tam niektoré podmienky, napríklad, že prijímateľ nemá vysporiadané finančné, teda nemožno poskytnúť prijímateľovi, ktorý nemá vysporiadané finančné vzťahy so štátom, je podmienka, že nie je v likvidácii, nie je na jeho majetok vedené konkurzné konanie, nie je na jeho majetok vyhlásený konkurz, nie je v reštrukturalizácii a nebol proti nemu zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, nie je voči nemu vedená exekúcia alebo výkon rozhodnutia, nemá nedoplatky na poistnom na verejné zdravotné poistenie, nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie alebo nedoplatky na povinnom príspevku na starobné dôchodkové sporenie.
Na jednej strane zákon stanovuje, že prijímateľ regionálneho príspevku musí spĺňať tieto podmienky a na druhej strane dáva možnosť napriek tomu, že prijímateľ nespĺňa tieto podmienky, poskytnúť to, poskytnúť regionálny príspevok. Stačí, ak je to uvedené v regionálnych prioritách, v ročných prioritách, táto skutočnosť, a ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, čo je obľúbená zákonná formulácia, ktorá je dostatočne vágna, aby sa dala zneužívať vždy, keď sa to hodí. Ako poslanec mestského zastupiteľstva mám s tým bohaté skúsenosti, ako sa často tá formulácia v prípade hodného osobitného zreteľa zneužíva.
Preto navrhujeme vypustiť tento odsek a nahradiť ho tou požiadavkou, aby zámer poskytnúť regionálny príspevok bol vopred 15 dní alebo najmenej 15 dní pred poskytnutím alebo pred rozhodnutím o poskytnutí zverejnený na webe. Čiže zosumarizujem. Navrhujeme silnejšie postavenie samospráv pri regionálnom rozvoji, pri rozvoji najmenej rozvinutých regiónov, čo je v podstate to, o čom pred chvíľou hovoril pán podpredseda vlády, že to tam tí ľudia v okresoch si rozhodujú, na čo sa budú používať tie prostriedky. Tak áno, kto iný je legitímnejším predstaviteľom tam tých ľudí v tých okresoch, ako samospráva, a to hovorím s vedomím, že aké silné je zastúpenie strany SMER - sociálna demokracia aj v obecných a mestských samosprávach medzi primátormi, starostami a v zastupiteľstvách, ale oni sú tí, ktorí majú priamu legitimitu, lebo sú zvolení obyvateľmi tamojších obcí a miest. Nie straníci, ktorí sa dostávajú k možnosti ovplyvňovať regionálny rozvoj cez svoje postavenie vo svojich stranách cez to, že sú politicky nominovaní do štátnej správy.
A navrhujeme väčšiu transparentnosť, čím predpokladám, že by nemusel mať, nemusel mať problém, problém nikto a verím teda, že pokiaľ, ak by ten návrh nebol schválený, tak sa ním pán podpredseda vlády bude inšpirovať a úrad vlády v reálnom živote bude takéto, takéto opatrenia uplatňovať, teda bude zverejňovať tie návrhy aj bez toho, aby im to ukladal zákon, lebo vláda sa, dúfam, snaží a bude chcieť správať transparentne. Takže na záver by som prečítal samotný text pozmeňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 378/2016 Z. z. a ktorým sa mení zákon č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja v znení neskorších predpisov, tlač 764.
Prvý bod. V čl. I v bode 17 sa v § 5 ods. 7 za slovo "úradu" vkladajú slová "a obcí. Počet členov výboru nominovaných obcami musí byť vyšší, ako počet ostatných členov výboru.".
Druhý bod. V čl. I v bode 20 v § 8 odsek 4 znie: "(4) Úrad vlády zverejňuje na svojom webovom sídle návrh na poskytnutie regionálneho príspevku najmenej 15 dní pred rozhodnutím o jeho poskytnutí. Návrh podľa predchádzajúcej vety obsahuje informácie o prijímateľovi v rozsahu: názov, sídlo a IČO v prípade právnickej osoby a titul, meno a priezvisko, miesto podnikania a IČO v prípade fyzickej osoby - podnikateľa, výšku navrhovaného príspevku, jeho účel a odôvodnenie návrhu na poskytnutie regionálneho príspevku.".
Odôvodnenie som uviedol v predchádzajúcej časti a žiadam, aby sa o oboch návrhoch hlasovalo samostatne.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán minister, po predrečníkoch mám takmer chuť sa vás zastať, ale nebudem reagovať na predrečníkov, ale na to, čo ste, čo ste povedali. V prvom rade ďakujem, že ste vystúpili v rámci rozpravy a je možné na vás zareagovať a že ste si to nenechali na záverečné, záverečné slová.
Len aj keď sa vyskytla potreba alebo vnímali ste ako potrebu rýchlejšie ako normálnym spôsobom schváliť túto zmenu, tak ešte stále bola aj iná možnosť, ešte stále, aj keď ste sa chceli vyhnúť medzirezortnému pripomienkovému konaniu, no tak to mohli predložiť koaliční poslanci, ako to robia v iných prípadoch, ako poslanecký návrh zákona. To určite by tiež bolo predmetom kritiky, ale tá kritika by bola menšia a menej silná ako v prípade, že to ide pozmeňujúcim návrhom v druhom čítaní.
A teraz neviem, či som, či som tomu dobre rozumel, alebo ste fakticky potvrdili to, čo hovoril vo svojom vystúpení pán poslanec Mihál, že idete zrušiť túto výnimku, túto nesystémovú úľavu, ktorá je v našej legislatíve doteraz, aby sa vytvoril priestor pre inú výnimku, inú nesystémovú úľavu v podobe 13. a 14. platov. Lebo ak to tak je, tak to potom aj trochu teda spochybňuje zmysluplnosť tohto opatrenia ako takého. Je to tak, dobre som pochopil, že v podstate to, čo pán poslanec Mihál vo svojom vystúpení povedal ako kritiku, vy ste priznali, že, áno, je to tak?

Pán poslanec Blanár, ešte raz, nikto nespochybňuje právo poslancov predkladať pozmeňujúce návrhy. To, o čom sa vedie debata, je, či má ministerstvo takýmto spôsobom obchádzať riadny legislatívny proces. Lebo koľko individuálnych poslaneckých návrhov, 100 mil. hore-dole bolo už schválených.
Povedali ste, že mnohé pozmeňujúce návrhy opozície ste odsúhlasili. No zasa nepreháňajte, neviem, čo si vy predstavujete pod slovom mnohé, pre nás je to vždy niečo ako Vianoce alebo štátny sviatok, keď nám, keď nám prejde nejaký pozmeňujúci návrh. A ak myslíte môj, tak neviem, ktorý konkrétne myslíte, ale prešiel mi napríklad pozmeňujúci návrh, ktorý sa týkal zverejňovania informácií o čerpaní európskych štrukturálnych fondov a ten návrh som predložil ako spoluiniciátor hromadnej pripomienky v rámci medzirezortného pripomienkového konania. Rokoval som o ňom na rozporovom konaní s Úradom vlády, teda s úradom podpredsedu vlády, časť toho návrhu sa mi podarilo presvedčiť alebo nám podarilo presvedčiť úrad podpredsedu vlády, aby ho zapracovali do vládneho návrhu a išlo v rámci vládneho návrhu. Časť som potom v rozprave v prvom čítaní povedal, že, že teda chcem to zmeniť a dotiahnuť aj ďalej, a týkalo sa väčšej transparentnosti informácií, pokiaľ ide o čerpanie európskych fondov, a teda nie nejakého, nejakého zvýšenia, faktického zvýšenia odvodového zaťaženia v rozsahu 100 mil.
Čiže ja som z hľadiska toho, čo som mohol urobiť pre to, aby som v dostatočnom predstihu ten návrh prezentoval, prerokoval, avizoval, urobil naozaj všetko. Takže neviem, k čomu smeruje vaša výčitka.

Pán poslanec Heger, veľmi správne si poukázal na záväzok obsiahnutý v programovom vyhlásení vlády, ktorý hovorí o tom, že sa bude vládna koalícia usilovať skvalitniť priebeh legislatívneho procesu. Pomaly tu už máme za sebou polovicu volebného obdobia a jediné, čo v rámci legislatívneho procesu možno vnímať ako zmenu, je tá horalková novela rokovacieho poriadku, ktorá ale žiadne skvalitnenie legislatívneho procesu nepriniesla. Tak som teraz zvedavý, že kedy chce vládna koalícia tento svoj záväzok naplniť, lebo to, čo tu predvádza, predvádza pravidelne a to, čo sa udialo aj pri schvaľovaní zákona, ktorý máme teraz na programe, určite nie je žiadnym skvalitnením legislatívneho procesu.
A tiež by som, teda podobne ako ty, chcel využiť prítomnosť pána ministra zdravotníctva, pána Druckera, aby nám to teda vysvetlil, lebo námietka pána prezidenta nebola primárne tá, že by vecne nesúhlasil s tou zmenou, ale s tým, že takáto závažná zmena mala prejsť riadnym legislatívnym procesom. Takže aj mňa by zaujímalo, nie som členom zdravotníckeho výboru, kde sa o tom možno hovorilo, prečo to išlo takýmto spôsobom, teda že či to bol nejaký že individuálny návrh jednotlivého koaličného poslanca, ktorý si to takto rozmyslel, alebo to bol zámer ministerstva zdravotníctva, ktoré vedome obišlo normálny legislatívny proces a predložilo to ako pozmeňujúci návrh v druhom čítaní vo výbore. Ak to bol zámer, a to je výčitka pána prezidenta, že takto by sa to robiť nemalo, tak myslím, že na tejto schôdzi by malo zaznieť vysvetlenie, prečo ste to urobili takýmto spôsobom.

Pán poslanec Mihál, veľmi správne ste upozornili na tie 13. a 14. platy, na to, že dnes, ak koalícia prelomí veto pána prezidenta, tak jednu úľavu, jednu nesystémovú výnimku zrušíme, aby sme v priebehu budúceho roka ďalšiu úľavu, ďalšiu nesystémovú výnimku mohli zaviesť. Ale zasa uznajme koalícii, že 13. a 14. plat znie marketingovo oveľa lepšie ako akási odpočítateľná položka a určite sa to bude aj lepšie predávať.
Pokiaľ ide o predkladanie pozmeňujúcich návrhov poslancami, tak ešte raz môžem zopakovať, lebo zaznelo to aj vo vašom príspevku, dôležitá je jednak závažnosť tých, tých pozmeňujúcich návrhov, ale dôležité je aj to, či v pozmeňujúcom návrhom ide o uplatnenie názoru poslanca, ktorý chce niečo doplniť, ktorý chce niečo zmeniť na tom návrhu, a to je úplne v poriadku, alebo ide o návrh, ktorý de facto pochádza z ministerstva, ktoré takýmto spôsobom obchádza normálny legislatívny proces, vyhýba sa medzirezortnému pripomienkovému konaniu, vyhýba sa tomu, aby sa o návrhu, ktorý chce presadiť, hovorilo už po tom, ako je podaný do parlamentu, aby sa o ňom diskutovalo na pôde parlamentu v prvom čítaní, aby v druhom čítaní na pôde výborov sa mohli už k samotnému návrhu, nie k pozmeňujúcemu návrhu, vyjadrovať poslanci. A nech mi nikto nehovorí, že toto je len nejaká individuálna iniciatíva poslanca, ktorý si tak zmyslel v noci a ráno predloží návrh a mirnix-dirnix 100 mil. hore-dole.

Ďakujem kolegom za vecné aj menej vecné reakcie.
Pán poslanec Petrák, jasné, zapojenie verejnosti do procesu prípravy zákonov je žiaduce. No, tak nemáme pri poslaneckých návrhoch medzirezortné pripomienkové konanie. V minulom volebnom období sa uvažovalo o tom, že by v nejakým pripomienkovým konaním prechádzali aj poslanecké návrhy zákonov. Ja som bol za, aj som sa podieľal na tých diskusiách, vtedy bol pán Pellegrini predsedom Národnej rady. Nič z toho nebolo. Takže poslanci nemajú ani teoreticky tú možnosť. Ale pokiaľ riadne dajú do prvého čítania svoj návrh, tak je tam priestor pre to, aby, aby, aby sa verejnosť o tom dozvedela.
Pokiaľ ide o pozmeňujúce návrhy, ešte raz, ja som netvrdil, pán poslanec Blanár, myslím, o tom, o tom hovoril, ja som netvrdil, že nemôžu byť žiadne. Samozrejme, že aj z formálneho hľadiska, ale aj z podstaty veci poslanci majú právo meniť návrhy zákonov. Problém je, keď sa schvaľujú ďalekosiahle zmeny, ktoré majú niekedy väčší význam ako ten predložený návrh zákona, prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu. A najväčší problém je, keď sa tým obchádza riadny legislatívny proces. Keď sa vám nespraví preto, že poslanci nemali možnosť uplatniť nejakú pripomienku v medzirezortnom pripomienkovom konaní alebo čo a urobia to, urobia to dodatočne.
A pokiaľ ide o toho Dzurindu a Mikloša, no, nerozumel som celkom, prečo ste tie výčitky adresovali mne. Veď váš premiér Robert Fico opakuje, že ako mu Dzurinda a Mikloš chýbajú. Tak ja som, ja som len reagoval na to, čo hovorí váš stranícky predseda a váš premiér.

Vážené kolegyne a kolegovia, pánom prezidentom vrátený zákon, ktorým sa mení zákon o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, pekne ukazuje tri dôležité črty, ktoré charakterizujú spôsob vládnutia tejto vládnej koalície. Sú to: porušovanie pravidiel, nezodpovedný populizmus a zbabelosť.
Porušovanie pravidiel. Prvá vec. Už nás to vlastne ani neprekvapuje, lebo vláda a parlament sústavne porušujú pravidlá, podľa ktorých by mali vládnuť, podľa ktorých by mali schvaľovať zákony. Veľmi často sme svedkami skracovania legislatívneho procesu bez toho, aby na to existovali zákonom stanovené dôvody. Na ostatnej schôdzi, riadnej schôdzi, sme mali príležitosť to vidieť pri platoch ústavných činiteľov, ktorý mal ísť systémom skráteného legislatívneho konania, hoci na to neexistovali žiadne zákonom stanovené dôvody. Ale rovnako napríklad sme v tomto mesiaci zažili aj to, že sa porušuje zákon o pravidlách tvorby právnych predpisov a bez zákonom stavených dôvodov sa napríklad skracuje medzirezortné pripomienkové konanie, teraz myslím na ten zákon o významných investíciách alebo na udelenie osvedčenia o významnej investícii, ktorý pretláčal pán podpredseda vlády Pellegrini pre projekty J&T, HB Reavis v Bratislave. Rovnako na to neexistovali dôvody, ktoré predpokladá zákon pre skracovanie legislatívneho konania. Alebo ten problém, na ktorý upozornil pán prezident, teda predkladanie balíkov pozmeňujúcich návrhov v druhom čítaní, či už vo výboroch, alebo nebodaj na rokovaní pléna tesne pred hlasovaním, čo je tiež bežná prax. A balíkov pozmeňujúcich návrhov, ktorými sa zásadne mení ten predložený návrh.
A, samozrejme, poslanci majú právo predkladať návrhy, poslanci majú právo dopĺňať návrhy zákonov, poslanci majú právo meniť a dopĺňať zákony. Potiaľ je to v poriadku. Nie je v poriadku, keď sa takýmto spôsobom obchádza riadny legislatívny proces, ako je to aj v prípade posudzovaného zákona, keď nie z diskusie poslancov vo výbore, nie z diskusie v prvom čítaní vyplynie potreba niečo zmeniť na predloženom návrhu zákona alebo tam niečo doplniť nebodaj, ale v podstate ministerstvo miesto toho, aby, ak chce niečo presadiť, povedalo, toto je náš návrh, prešlo to medzirezortným pripomienkovým konaním, keď sa k tomu môže vyjadriť aj verejnosť, keď sa k tomu môžu vyjadriť iné inštitúcie, keď sa vyžaduje, aby ten návrh bol zdôvodnený, aby tam bolo jasné, aké bude mať dopady na verejné financie, aké bude mať sociálne vplyvy, vplyvy na podnikateľské prostredie, aby prešiel prvým čítaním, kde je o ňom všeobecná rozprava, riadnou debatou vo výboroch, tak sa jednoducho dá obrovské množstvo návrhov, dá sa na stôl poslancom a poslanci odhlasujú. A toto bol možno výnimočný prípad, keď sa výbor zišiel trikrát, ak si dobre pamätám, a rokoval o tom, ale bežne sa takéto veci dejú, že ministerstvo príde s nejakým návrhom a čiastočne reaguje na povedzme pripomienky legislatívneho odboru, to je v poriadku, ale bežne sa stáva, že prichádzajú aj návrhy, ktoré nemajú nič spoločné s tým pôvodným návrhom zákona, a jednoducho ministerstvo, a nielen ministerstvo zdravotníctva, samozrejme, a nielen zdravotnícky výbor, to tam odsúhlasí.
A táto prax je neblahá, my ako opoziční poslanci na to upozorňujeme, ale obvykle, alebo teda skoro vždy bezvýsledne. Teraz na to upozorňuje aj pán prezident a mne sa veľmi páčilo, ako zdôvodnil to vrátenie návrhu zákona. Lebo pán prezident povedal, že rešpektuje vládu a parlament, aby oni určovali, ako vysoké majú byť odvody, ako vysoké majú byť dane, ako majú byť nastavené. To je, samozrejme, právomoc parlamentu, aby o tomto rozhodoval, a prezident teoreticky môže do toho vstupovať, ale pán prezident hovorí, že v tomto rešpektuje parlament, ale to, čo namieta, je proces.
A keďže to tu doteraz nezaznelo, tak by som rád aj zacitoval z toho, ako pán prezident zdôvodnil vetovanie tohto zákona: "Ako prezidentovi Slovenskej republiky mi z čl. 101 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva povinnosť svojím rozhodovaním zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov, medzi ktoré patrí aj Národná rada, pri plnení svojej základnej ústavnej role prijímania zákonov. Riadny zákonodarný proces, ktorý zahŕňa všetky prvky posudzovania dopadov, odôvodňovania návrhu a diskusie o ňom, slúži ako garancia kvality, dôveryhodnosti a legitimity prijímanej legislatívy. Je pravdou, že legislatívne pravidlá umožňujú procesné postupy skracovať, ale iba v presne zadefinovaných prípadoch. Zneužívanie tejto možnosti v neodôvodnených prípadoch sa deje na úkor demokratickej kontroly a dôveryhodnosti zákonodarného procesu. O to viac v prípadoch, keď majú navrhované zmeny významný vplyv na verejné financie či zamestnanosť v krajine.
Z pozície hlavy štátu, som v minulosti upozorňoval, že praxou obchádzania a neodôvodneného skracovania legislatívneho procesu sa pripravujeme nielen o potrebnú spoločenskú a odbornú diskusiu o návrhoch, ale limitujeme tým aj schopnosť efektívne riadiť veci verejné, keď pred prijatím zákona presvedčivo nepoznáme jeho očakávateľné dopady. Predstaviteľov vládnej väčšiny som preto varoval, že prax schvaľovania podstatných zmien v zákonoch na poslednú chvíľu budem ako prezident v budúcnosti pri uplatňovaní práva veta prísne zohľadňovať, a to najmä v prípade zákonov, ktoré sa priamo týkajú zmien vo výške daňového a odvodového zaťaženia.
V podmienkach parlamentnej demokracie je zdrojom legitimity obmedzení práv a ukladania povinností jednotlivcom dodržiavanie ustanovených procedurálnych pravidiel. Keďže tým dochádza k zásahu do slobody jednotlivcov, je ich zapojenie do procesu žiaduce."
Pán prezident veľmi správne argumentuje, že je síce právom parlamentu, aby takéto zmeny robil, ale mal by ich robiť spôsobom, ktorý umožní ako zástupcom verejnosti, ktorými sú aj opoziční poslanci, tak aj samotnej verejnosti vyjadriť sa a mať na to vyjadrenie dostatočný čas. Preto existujú pravidlá, môžme sa sporiť o to, či odpočítateľná položka má byť, alebo nemá byť, v akej výške má byť, aké majú byť odvody, aké majú byť platby, platby štátu, o to sa sporme, ale nesporme sa o to, či dodržiavať, alebo nedodržiavať pravidlá. Pravidlá dodržiavajme.
Druhá vec. Vládnutie tejto vlády aj predchádzajúcich vlád charakterizuje nezodpovedný populizmus. Je to opäť niečo také, čo už sme na to tak zvyknutí, že to nepovažujeme ani za nič nové, ani za nič, čo by sme mali, mali vôbec, vôbec zaznamenať. Odpočítateľná položka od zdravotných odvodov ako nástroj zatraktívnenia zamestnávania nízkopríjmových zamestnancov je nesystémové riešenie. V tom sa evidentne zhodneme. Ale rovnako nesystémové riešenie je jej zrušenie, a teda zvýšenie príjmov zdravotných poisťovní na úkor najhoršie zarábajúcich zamestnancov. Lebo aj keď sa to formálne dotkne tej časti, ktorá sa odpočítava zamestnávateľom, jednak to zníži atraktivitu zamestnávania práve tých najmenej zarábajúcich a jednak by som si teda vôbec nebol istý, že tí zamestnávatelia nemajú spôsoby, ako v rámci šetrenia nákladov to premietnuť do reálnych príjmov tých najhoršie zarábajúcich.
Čiže miesto toho, aby štát ušetril, ušetril na výdavkoch, ktoré nie sú nevyhnutné, a viacej platil za svojich poistencov zdravotným poisťovniam, tak ideme nedostatok financií pre zdravotníctvo riešiť tým, že to de facto zaplatia tí najhoršie zarábajúci. Čiže jedno nesystémové riešenie nahradíme druhým nesystémovým riešením. Čo iné ako populizmus, čo iné ako nezodpovednosť, čo iné ako absencia jasnej predstavy o tom, kam má krajina smerovať, toto je?
A tá tretia vec, zbabelosť. Tá zbabelosť sa ani tak netýka, netýka tej časti, ktorej sa týkajú výhrady pána prezidenta. Tá zbabelosť sa ale týka celého tohto zákona a nielen v tom, ako sa vyhnúť verejnej debate alebo ju aspoň skrátiť na nevyhnutné minimum tým, že obídeme riadny legislatívny proces, ale tá zbabelosť sa týka tej najdiskutovanejšej časti tohto zákona, tých doplnkových ordinačných hodín a 30-eurového poplatku, alebo teda úhrady mimo systém zdravotného poistenia. A mám na mysli najmä teda reakciu pána premiéra Fica. Že je pán Fico populista, to všetci vieme už dávno a myslím, že aj on sa k tomu hrdo hlási. Že sa zľakne nejakého opatrenia, ktoré navrhne jeho minister, a zruší ho, tak to sme už tiež zažili a nie raz, ale obvykle to malo charakter takého buchnutia si pästičkou a povie, že toto teda nie, toto moja sociálna vláda nepripustí.
Teraz sme boli svedkami niečoho nevídaného. Robert Fico povedal, že 30-eurové poplatky sa nezrušia nie preto, že sú nesprávne, nie preto, že sú nesociálne, ale preto, že on nebude chodiť vysvetľovať to, čo opozícia, opozícia na to hovorí. Nevládze vysvetľovať, nechce vysvetľovať. Čiže on sa ani netvári, že by s tým opatrením vnútorne nesúhlasil, že by ho považoval za zlé. Z jeho vyjadrenia vyplýva iba to, že on nechce, nevládze vysvetľovať verejnosti kritiku opozície, a tak to radšej celé zrušme. Ale čo iné je povinnosťou politika ako vysvetľovať svoje kroky a stáť za nimi?
V poslednom čase sa premiér Fico nie raz vyjadril, že ako mu tu v parlamente chýbajú Dzurinda a Mikloš. No ale Dzurinda a Mikloš a politici ako Dzurinda a Mikloš sa od Fica a politikov ako Fica líšia práve tým, že keď robili nejaké zmeny, robili nejaké opatrenia, ktoré považovali za správne, tak za nimi stáli a vysvetľovali, a nie pri prvom náznaku kritiky pustili do gatí a povedali, že, no, nebudeme to vysvetľovať, radšej to zrušíme.
Úplne na záver poviem, že včera som bol nie v rámci prípravy na toto zasadnutie, ale bol som s kamarátmi na predvianočnom pive a bavili sme sa aj o tejto téme a jeden z nich mi povedal, alebo teda povedal, že ak Fico nechce vysvetľovať svoje kroky, tak nech ide preč. On nepovedal, že ide preč, lebo teda boli sme na pive a on je Žochár, podobne ako pán premiér, takže boli to iné slová, ale nebudem ho tu doslovne citovať, keďže mám rešpekt k inštitúcii parlamentu, ale povedal to úplne presne.
Úlohou politika je stáť za tým, čo urobí, a vysvetľovať to, čo urobil. Takže, áno, pán premiér Fico, ak nechcete ľuďom vysvetľovať svoje kroky, tak choďte preč.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)