Videokanál poslanca

Pán poslanec Petrák, použili ste zaujímavé čísla o tom, ako sa jednotlivé kraje vysporiadali s tou zníženou kvótou, a teda argumentovali ste, že kým napríklad nitriansky dokázal reflektovať to, že v meste Nitra je väčší záujem, a teda sú tam, sú tam nad kvótou, ale v Nitrianskom kraji ako vcelku to dodržujú, podobne ste spomenuli príklad Liptovského Mikuláša, kde je to 11 % z populačného ročníka, ale Žilinský kraj sa s tým dokázal vysporiadať, a teda len jedine tá Bratislava to nedokáže. No, to je síce zaujímavé porovnanie, ale trochu kríva, ako zvyknú krívať porovnania, ktoré sú vytrhnuté z kontextu, a toto je vytrhnuté z kontextu. Lebo počet obyvateľov Bratislavy, mesta Bratislava na počte obyvateľov Bratislavského kraja je zhruba 66 %, počet obyvateľov Nitry, mesta Nitra na Nitrianskom kraji je zhruba 11 % a počet obyvateľov Liptovského Mikuláša na Žilinskom kraji je 4,5 %. Tak, samozrejme, že ak aglomerácie, kde je vyššia úroveň vzdelania a vyšší dopyt aj po vzdelávaní v osemročných gymnáziách, predstavujú 11 % alebo 4,5 % z obyvateľstva kraja, je to drobný, ale významný rozdiel oproti situácii, špecifickej situácii Bratislavy a Bratislavského kraja, kde mesto Bratislava tvorí počtom obyvateľov dve tretiny celého kraja.

Pani poslankyňa, len by som vás chcel upozorniť, že ste opäť porušili rokovací poriadok, ktorý ste si sami schválili, lebo ste čítali odôvodnenia po texte pozmeňujúceho návrhu, a podľa nášho rokovacieho poriadku, ktorý, uznávam, je hlúpy, ale tak ste ho schválili, by ste najprv o tom mali odôvodniť až potom ukončiť, oznámiť, že končíte vystúpenie a potom čítať znenie toho, z toho pozmeňujúceho návrhu. Takže ja som na jednej strane rád, že ste to urobili tak, ako ste to urobili, lebo tak bolo vaše vystúpenie aj pre nás poslancov, aj pre ľudí, ktorí to sledovali, zrozumiteľnejšie, len, žiaľ, je to v rozpore s tým, čo máme napísané v rokovacom poriadku. Tak dúfam, že keď prídeme s návrhom na to, aby sa aspoň toto zmenilo, tak aj na základe vlastnej skúsenosti budete, budete medzi tými poslancami, ktorí uznajú, že toto bolo také strelenie si do vlastnej nohy zo strany vládnej koalície. Aspoň by sme to mohli upraviť tak, aby sme sa nedostávali k takýmto absurdným situáciám, že normálny spôsob odprezentovania pozmeňujúceho návrhu, aký ste vy predviedli, je v rozpore s rokovacím poriadkom.

No, je to síce gaťafalš, ale teda na rozdiel, povedzme, od, skrátené legislatívne konanie, kde nie je dôvod na skrátené legislatívne konanie, alebo cez novelizáciu zákona o platoch ústavných činiteľov prostredníctvom zákona o DPH prílepkom v druhom čítaní, je to iba absurdné, nie je to, nie je to protiústavné a je to iba divné.
Ale ešte na jednu vec by som chcel v reakcii na kolegov upozorniť, že dostáva parlament podľa rozhodnutia predsedu, ktoré predpokladám, že odhlasuje koaličná väčšina, nebývale veľký priestor na to, aby výbory rokovali až do mája o tomto, o tomto návrhu zákona. Tuto riešime nejaké environmentálne záťaže, vážny problém, a miesto toho, aby sme o ňom dôkladne diskutovali, tak dnes o jedenástej sme schválili skrátené legislatívne konanie, dnes o sedemnástej sme schválili alebo ste schválili postúpenie do druhého čítania, dnes večer a zajtra ráno budú výbory, zajtra ráno o deviatej budeme o tom návrhu rokovať v druhom čítaní a pravdepodobne o jedenástej ho schválime. Čiže zákon, o ktorom by bola žiaduca diskusia odborná, politická, neuponáhľať to, tak z píár dôvodov, aby ste mohli vykázať, že niečo riešite, za dva dni alebo za necelé dva dni prejde celým legislatívnym procesom. A takýto divný zákon, ktorý tu ostal od decembra, a vyzeralo to, že je len niekde zabudnutý, tak na tento dostane parlament veľkorysý čas až do mája. Úplne absurdné.

Vážený pán minister, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v túto neskorú hodinu ocenil zmysel pre humor, ktorý má vláda a vládna koalícia. Dnes 6. februára nám tu pán minister financií predkladá návrh zákona, ktorý má napísané, že nadobudne účinnosť 1. januára. Je to, je to zákon, ktorým sa majú zmraziť platy ústavných činiteľov od 1. januára, pritom ako už zaznelo aj v úvodnom slove, tie platy už sú zmrazené, a to vďaka zákonu o DPH, kde sa dal prílepok, čo je taká protiústavná prax, keďže nevyšlo skrátené legislatívne konanie, keďže naňho neboli dôvody, čo je tiež taká mierne divná prax porušujúca zásady normálneho rokovania, rokovania parlamentu. No a aby sme tú absurdnosť doviedli do úplnej dokonalosti, tak teraz v prvom čítaní, zrejme zajtra, parlament schváli návrh zákona, ktorým sa majú zmraziť platy ústavných činiteľov, a potom ho v druhom čítaní zmení na nepoznanie, na návrh, na zákon, ktorým sa rozmrazia platy ústavných činiteľov. Zažili sme tu už všeličo, ale teda vedome schvaľovať nejaký zákon alebo návrh zákona v prvom čítaní, s vedomím, že jeho výsledná podoba bude úplne opačná, ako je tá, v ktorej sa navrhuje, tak myslím si, že to je novinka, a teda zaslúži ocenenie.
Ja podobne ako pán poslanec Budaj, keď som videl, že tento návrh zákona je v programe schôdze, tak najprv som si myslel, že je to nejaký omyl, že keď neprešlo to skrátené legislatívne konanie v decembri, tak vláda len zabudla ten návrh zákona stiahnuť, lebo veď zmrazenie platov na rok 2018 je už vyriešené, tak načo znova rokovať o tom istom, čo už je v nejakom inom zákone a čo už je platné. Až teda potom dodatočne som si uvedomil alebo teda bol som upozornený, neprišiel som na to sám, aby som sa nechválil niečím cudzím, že toto má byť, má byť ten postup, že tým pádom sa ten návrh zákona vyhne tomu, aby keď by to bol vládny návrh, aby išiel cez pripomienkové konanie. Keby to bol poslanecký návrh, tak aby pod ním boli nejakí poslanci podpísaní, že toto sme my poslanci, ktorí tu navrhujeme rozmrazenie poslancov. Jednoducho schválime v prvom čítaní a v druhom čítaní zmeníme na nepoznanie. Tak nemohol som si odpustiť a nevystúpiť, lebo toto je výnimočné aj na pomery súčasného slovenského parlamentu.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, rád by som sa vyjadril k problematike, ktorú sa snažíme riešiť prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu, ktorý podávame s pani poslankyňou Blahovou a ktorý tu už bol odprezentovaný, a to tému alebo problematiku prijímania detí do centier na ich vlastné požiadanie.
Bola o tom diskusia aj v prvom čítaní, a teda nadväzne na tie poznámky opäť je to niečo, čo možno teória a prax riešia, riešia rozdielne alebo je rozdiel v tom, čo je napísané v zákone a čo sa reálne, reálne robí. Pokiaľ ten rozpor možno odstrániť, tak je dobré ten rozpor odstrániť.
To, že prijímanie detí do centier na ich vlastnú žiadosť nie je dostatočne upravené, nie je len názor jednotlivých opozičných poslancov, ale je to aj názor, ktorý vo svojom stanovisku vyslovil odbor legislatívy a aproximácie práva Národnej rady Slovenskej republiky. Dovolím si z neho zacitovať: "Legislatívny odbor upozorňuje, že podľa Občianskeho zákonníka majú maloletí spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou z primeranej rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku. A nakoľko podľa navrhovanej právnej úpravy bude môcť dieťa aj samo požiadať o prijatie do vyššie uvedeného centra na vykonávanie opatrení jednotlivými formami, pôjde nepochybne o jednostranný právny úkon vykonaný zo strany dieťaťa."
Legislatívny odbor upozorňuje, že navrhovaná právna úprava je v tomto smere formulovaná pomerne vágne bez akýchkoľvek ďalších podmienok či podrobností, ktoré by sa vzhľadom na osobitnú povahu subjektu, ktorý bude môcť o svoje prijatie do centra požiadať, t. j. dieťa, žiada doplniť napríklad podrobnosti, akým spôsobom má dieťa o prijatie do centra požiadať, špecifikovať, či tak bude môcť urobiť každé dieťa, alebo túto možnosť obmedziť napríklad vekom dieťaťa, špecifikovať situácie, kedy je potrebné informovať aj zákonných zástupcov dieťaťa a podobne. Súčasne je otázne, či bude samotné takéto jednostranné požiadanie dieťaťa o jeho prijatie do centra vždy objektívne rešpektovať a jeho najlepší záujem podľa Dohovoru o právach dieťaťa.
Takže pochybnosti o tom, že tá úprava, ktorú predkladá ministerstvo a vláda, je dostatočná, vyslovil aj legislatívny odbor, bolo to predmetom diskusie na výboroch. My sme na ústavnoprávnom výbore mali pána štátneho tajomníka Ondruša, ktorý sa snažil argumentovať tým, že nie je možné úplne všetko dopodrobna upraviť, pretože môžu nastať aj situácie, ktoré by neboli pokryté zákonom, a teda nebolo by v záujme dieťaťa, keby bolo odmietnuté z dôvodu, že nejaká formálna podmienka nie je naplnená, keď, keď by záujem dieťaťa vyžadoval, aby, aby do centra na vlastné požiadanie prijaté bolo napríklad v situácii, keď je, keď je týrané alebo, alebo niečo, niečo podobné.
To je, samozrejme, úplne legitímna diskusia, že ako podrobná má byť, má byť tá úprava. To, čo ale vidím ako problém a v čom dávam za pravdu legislatívnemu odboru a aj kritikom návrhu novely v tej podobe, ako bola predložená, je, že, že tá úprava tam nie je v podstate žiadna, že to je len jedna z foriem, že rozhodnutím súdu alebo na žiadosť rodiča, alebo, alebo na požiadanie dieťaťa akoby išlo o rovnocenné formy, ktoré sa od seba, od seba nelíšia, ale, samozrejme, že akékoľvek prijatie dieťaťa do centra by malo byť výnimočným, výnimočným opatrením, ale ešte aj v rámci tých výnimočných opatrení práve toto na požiadanie dieťaťa by malo byť to úplne najvýnimočnejšie, teda, teda najmenej často sa, najmenej často sa dejúce.
Preto sme sa pri príprave nášho pozmeňujúceho návrhu inšpirovali tým, ako je to upravené v Českej republike, kde je tá právna úprava aj v rôznych iných oblastiach vzhľadom na niekoľko desiatok rokov existencie spoločného štátu podobná. Čiže v zákone o sociálnoprávnej ochrane detí je v § 42 upravené pôsobenie zariadení pre deti vyžadujúce, vyžadujúce okamžitú pomoc, čo je jedna z foriem zariadenia sociálnoprávnej ochrany a ktorá tiež predpokladá, že okrem rozhodnutia súdu, okrem žiadosti zákonného zástupcu je možné prijať dieťa do tohto zariadenia, aj ak o to požiada dieťa alebo ešte aj ak o to požiada obecný, obecný úrad s rozšírenou, obce s rozšírenou pôsobnosťou.
A práve v týchto dvoch prípadoch sa ale vyžaduje, že obecný úrad obce s rozšírenou pôsobnosťou je povinný bezodkladne podať návrh súdu na nariadenie predbežného opatrenia, pokiaľ nemožno do doby, dokedy musí o predbežnom opatrení rozhodnúť súd, zaistiť súhlas rodiča alebo inej osoby zodpovednej za výchovu dieťaťa s pobytom v zariadení pre deti vyžadujúce okamžitú pomoc. Takúto formuláciu sme, sme do zákona doplnili aj my.
Nenavrhujeme tam upraviť, že požiadať môže iba dieťa od 6 rokov, nenavrhujeme tam presne stanoviť formu, či to musí byť písomne, dokonca ani, ani dôvody tam nie sú, nie sú špecifikované v tom našom pozmeňujúcom návrhu, ale vyžaduje sa tam, aby ak bolo dieťa prijaté do centra na základe, základe vlastnej žiadosti, tak aby bolo, aby bolo teda centrum povinné požiadať, požiadať súd o vydanie opatrenia.
Dozvedeli sme sa tak na výbore, že, áno, teraz sa vraciam k tej, k tej diskusii, že teória, prax, že takto sa to deje, že keď, keď je dieťa, dieťa, keď je dieťa prijaté do domova aj bez toho, aby to bolo upravené v zákone, tak môže aj na vlastnú žiadosť a rieši sa to, rieši sa to týmto spôsobom. No ale ak sa to má riešiť týmto spôsobom, tak je to tak dôležitá vec, že by v zákone mala byť upravená a nieže sa budeme spoliehať na to, že veď takto sa to všade deje, a predpokladáme, že tá prax bude, bude takto aj naďalej.
Tak myslím si, že ten zásah do koncepcie pôvodného zákona je úplne minimálny, je inšpirovaný českou právnou úpravou, je kompatibilný s tým, čo sa hovorí vo zvyšku zákona, takže si myslím, že kto má dobrú vôľu odstrániť pochybnosti, ktoré sa tu objavili, a teda zdôrazňujem, že nielen na strane opozičných poslancov, ale aj odboru legislatívy, ktorý nie je politickým telesom, ale iba vecne z právneho hľadiska posudzuje návrhy zákonov. Tieto pochybnosti môžme veľmi drobným doplnením zákona odstrániť a spraviť ten zákon lepším.
Takže ja by som vás chcel požiadať o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem za pozornosť.

No, po týchto dvoch faktických poznámkach k veci, neviem, že či by som aj ja nemal niečo takéto zatasiť. Ale dobre, tak skúsim k tomu, čo hovoril pán... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Na faktické aj tak nemôžte reagovať.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
No nemôžem, veď teda, chcel som, skúsim byť podobne vtipný ako moji predrečníci. No, čiže k tomu, čo hovoril pán poslanec Baránik, tak jasné, primárne je to zodpovednosť toho, kto navrhuje, a teda v tomto prípade to navrhol poslanec SMER-u. Tak predpokladám, že to nie je jeho individuálna iniciatíva, ale že je to rozhodnutie celej strany SMER – sociálna demokracia alebo jej vedenia prinajmenšom, ktoré jeho poslanci rešpektujú. Ale, samozrejme, že je to zodpovednosť všetkých poslancov, ktorí takémuto kandidátovi dajú hlas, a najmä keď mu dajú hlas s vedomím si tých informácií a tých pochybností, ktoré tu teraz v rozprave zazneli. Lebo všetci sme zodpovední za to, ako hlasujeme, a keď náhodou tu niekto nebol, tak si tie informácie mal zadovážiť. Alebo verím, že to všetkým svojim kolegom poviete.
A áno, tak asi je už neskoro, aby MOST – HÍD druhýkrát vetoval voľbu člena Súdnej rady a budeme voliť a ja predpokladám, že znova si pretlačíte tajnú voľbu. Ja som za verejnú voľbu, a teda budem hlasovať proti tajnej voľbe aj v tomto prípade. Ale ak si ju schválite, tú tajnú voľbu, no tak v tomto prípade tým dáte šancu povedzme tým poslancom, ktorí boli v sále a počuli, čo sme hovorili, a majú na základe toho určite pochybnosti, teda najmä apelujem na poslancov MOST-u – HÍD a Slovenskej národnej strany, a v tajnej voľbe tento kandidát nebude zvole... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja ďakujem pánu poslancovi Baránikovi za tú reakciu a ďakujem aj za to, že túto tému otvoril na pôde ústavnoprávneho výboru v súvislosti s tým, čo si je človek schopný zistiť o niekom inom, keď dostane na stôl materiál, kde sa nachádza meno, kde nie je žiadny podrobnejší životopis, kde sa nachádza meno, o ktorom nikto nikdy predtým nepočul. Čiže považujem za dôležité, že to pán poslanec Baránik otvoril na zasadnutí ústavnoprávneho výboru, hoci ústavnoprávny výbor teda čisto teoreticky mal posudzovať iba nejaké formálne, formálne kritériá. Ale kde potom máme diskutovať o tom, či navrhnutý kandidát je naozaj vhodný na tú funkciu, či spĺňa nielen formálne, ale aj odborné a morálne kritériá, keď tie pochybnosti vlastne ani nemali kedy vyplávať na povrch? Tak je o tom debata až teraz, ja keď som diskutoval ako písomne prihlásený.
Ešte som sa teda nádejal, že tu bude niekto zo SMER-u, či už pán poslanec Madej, alebo niekto iný, kto na to zareaguje, prihlási sa do ústnej rozpravy a vyvráti tie moje pochybnosti, respektíve povie, že všetko je inak a že sa mýlim. Takže asi sa tejto odpovede nedostáme, nedostaneme.
No a ja si uvedomujem, že zrejme aj MOST – HÍD má nejaké mantinely, že koľkokrát môže zablokovať kandidáta SMER-u na člena Súdnej rady, aj keď som presvedčený, že súdnictvo je dôležitejšia vec ako nejaké mantinely, a teda keď už MOST – HÍD vyčerpal svoje žetóny, tak by napríklad Slovenská národná strana mohla urobiť dobrú službu slovenskej justícii tým, že by to tentoraz... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, opakovane sa pokúšame zvoliť člena Súdnej rady, dôležitého orgánu súdnictva, najdôležitejšieho orgánu súdnictva v podstate, a z jeho osemnástich členov si deväť spomedzi seba volia sudcovia a po troch nominujú alebo volia zástupcovia iných mocí, teda troch prezident, troch vláda a troch volí parlament.
Jedno miesto je už sedem mesiacov neobsadené. Koalícia vzhľadom na nedohodu odkladala tú voľbu zo schôdze na schôdzu, až nakoniec sa kandidátka, ktorú navrhol pán predseda ústavnoprávneho výbor Madej zo SMER-u – sociálnej demokracie a s ktorou nesúhlasila pani ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská z MOST-u – HÍD, stiahla svoju kandidatúru, tak sme potom hlasovali iba o kandidátovi Allanovi Böhmovi, ktorého som navrhol ja, a teda nedostal vašu dôveru.
Teraz ideme voliť z jedného kandidáta, ktorého opäť navrhol pán poslanec Madej, predseda ústavnoprávneho výboru, a teda beriem to ako návrh strany SMER – sociálna demokracia. Navrhnutý kandidát je advokát, volá sa Michal Mišík a nepochybne spĺňa tie formálne náležitosti, ktoré by kandidát na člena Súdnej rady mal spĺňať. Keď však volíme člena správnej rady, tak by sme mali dbať nielen o to, či spĺňa tie formálne náležitosti, ktoré hovorí ústava, že má právnické vzdelanie, má 15-ročnú prax v právnickom povolaní, je bezúhonný, to znamená, že nemá v registri trestov žiadny záznam, ale mali by sme sa snažiť, aby sme tam zvolili osobnosti, ktoré sú na dostatočnej úrovni z hľadiska odborného aj morálneho.
Zaujímavosťou, ktorá mne hneď udrela do očí, keď som sa dozvedel, že pán Mišík kandiduje, je, že prakticky nikto o ňom nič nevie. Samozrejme, že to, že ja o niekom nič neviem, neznamená, že to nie je dôležitá osobnosť slovenského práva, za tak dôležitého sa ja nepovažujem ani za tak zorientovaného a sčítaného. Že o ňom nevie bežná verejnosť, dobre, v poriadku. A teda pýtal som sa kolegu z poslaneckého klubu SAS Alojza Baránika, nevedel o ňom nič, musel si googliť informácie. Mali sme diskusiu na ústavnoprávnom výbore, vedel; teda nevedel o ňom nič ani pán poslanec Kresák, to bolo v utorok. Potom v stredu bola vláda, tam som sa dozvedel po rokovaní vlády v nejakej správe, že o ňom nevie nič ani pani ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská, a teda tam už, tam už človek spozornie, lebo ak ľudia, ktorí sa profesionálne dlhé roky venujú súdnictvu, nemajú ani šajnu o tom, kto má byť zvolený za jedného z osemnástich členov najdôležitejšieho orgánu justície, tak to už, to už je trochu zvláštne.
Nedozvedeli sme sa nič viac ani z jeho životopisu, ktorý je na pár riadkov a je tam, že odkedy dokedy bol právny čakateľ, odkedy dokedy pracoval ako komerčný právnik a odvtedy je, odvtedy je advokátom. Nič sa nevieme dozvedieť teda, a ešte školy sú tam, samozrejme.
Nič sa nevieme dozvedieť ani z jeho webovej stránky jeho kancelárie. Keď si pozriete nejaké známejšie webové stránky alebo teda webové stránky známejších advokátskych kancelárií, tak tam máte informácie o advokátoch, ktorí sú v nich, o ich životopise, o témach, oblastiach, ktorým sa venujú viac ako iní, v ktorých sú dobrí, prípadne dokonca o nejakých kauzách, ich klientoch, rady, články, ktoré tí advokáti písali. Keď sa pozriete na webovú stránku advokátskej kancelárie pána Michala Mišíka, no tak tam nájdete informáciu o tom, že ako sa volá, na akej ulici sídli, aké je tam telefónne číslo, pevná linka a akú má emailovú adresu, to je všetko. Tak to je taká prvá pochybnosť o tom, že či toto je tá osobnosť, ktorá patrí do Súdnej rady.
Našťastie sa dajú niektoré informácie, dajú dohľadať povedzme aj na internete. Alojz Baránik otvoril túto tému už na zasadnutí ústavnoprávneho výboru v utorok, keďže Google slúži. A teda jedna z prvých vecí, ktorá sa dá vygoogliť o pánovi Michalovi Mišíkovi, je, že v roku 2014 vystúpil na tlačovej besede prezidentského kandidáta Viliama Fischera, ktorá bola venovaná škandalizácii prezidentského kandidáta a súčasného prezidenta Andreja Kisku.
Samozrejme, aj budúci člen Súdnej rady môže mať svoje politické názory, dokonca ich môže slobodne prejavovať. V tom by nebol problém, ale toto nebolo celkom len prejavenie politického názoru. Toto bola škandalizácia prezidentského kandidáta vo vlajkách, pod vlajkami iného prezidentského kandidáta, o ktorého mravopočestnosti možno mať vážne pochybnosti na základe toho, že v 90. rokoch verejne podporoval Hnutie za demokratické Slovensko, Mečiarovo Hnutie za demokratické Slovensko. Nedávno sme tu zrušili amnestie Mečiarovi. V roku ´98 kandidoval za HZDS, keď už všetci vedeli, kto je to Mečiar, kto je to HZDS, pán Viliam Fischer kandidoval za HZDS a zhodou okolností, to vtedy v roku 2014 asi sa nedalo vedieť, ale v apríli 2015 bol odsúdený za prijímanie úplatku na dva roky podmienečne. Teda, respektíve bola to dohoda o vine a treste, aby som nebol nepresný, ale teda uznal, že prijímal úplatok.
No, ale nie je to len o politike, je to aj o biznise, lebo nie sú mi známe nejaké právne názory pána Mišíka, že by sa vyjadroval k nejakým právnym témam, ale teda to, samozrejme, môže byť moja chyba, ale dohľadateľné sú jeho podnikateľské aktivity. Konkrétne je to jeden zo štatutárov konzorcie alebo firmy A.R.K. technické služby, ktorá, ktoré na základe dlhodobej zmluvy zabezpečuje údržbu, zimnú a letnú údržbu, čistenie ulíc v Bratislave. Možno ste niektorí už niečo o tom počuli. Je to teda veľmi dobrý biznis ani nie tak pre mesto Bratislavu ako pre mesto, teda pre firmu A.R.K., ktorej je pán Michal Mišík, možno o hodinu alebo hodinu a pol už zvolený člen Súdnej rady za parlament, štatutárom.
Na to, že tá zmluva je nevýhodná pre mesto, poukazujú poslanci mestského zastupiteľstva. Na to, že sú tam nedostatky v jej uplatňovaní, vážne nedostatky, vážne pochybnosti upozornila správa hlavného kontrolóra, ktorý tam vykonal kontrolu. Poslanci zastupiteľstva na základe toho odhlasovali, že sa s tou zmluvou má niečo robiť a že má dať primátor podnet, či tam nebol dokonca naplnený trestný čin, trestný čin podvodu pri vykazovaní činnosti. A možnože v blízkych dňoch budeme o tej firme počuť niečo ešte ďalšie, nie celkom lichotivé, predpokladám, a štatutárneho zástupcu, jedného zo štatutárnych zástupcov tejto organizácie zrejme v tajnej voľbe o chvíľu parlament zvolí za člena Súdnej rady.
A to, že jedného zo štatutárnych zástupcov, je dôležité aj z iného hľadiska, z hľadiska toho, že sú tam aj ďalší dvaja štatutárni zástupcovia, keďže je to konzorcium. No a jedným z ďalších štatutárov je pán Ivan Piterka, ktorý, áno, však môže byť niekto štatutárom len tak náhodou s nejakým iným konateľom spoločnosti, ale toto celkom náhoda zrejme nebude, keďže existuje aj iná spoločnosť Susanne, s r. o., teda existovala, kde títo dvaja páni boli spolu. No a tento pán Ivan Piterka okrem toho, že robí dobrý komunálny biznis v Bratislave s pánom Mišíkom, tak je známy aj niečím iným a to, že bol v rokoch 2011 až 2016 jedným z konateľov a polovičným spolumajiteľom v spoločnosti s ručením obmedzeným N. Bonaparte.
Ak ste zbystrili, nie je to náhoda, že N. Bonaparte. V Bonaparte v byte pána Baštrnáka býva náš pán premiér a napriek prísľubom sa odtiaľ odmieta odsťahovať. A pán Baštrnák je práve tým druhým spolumajiteľom firmy N. Bonaparte s pánom Ivanom Piterkom, druhým konateľom a dnes jediným, lebo od roku 2016 je už jediným. Takže náš človek Ladislav Baštrnák je biznis partnerom biznis partnera vo významnom biznise kandidáta na člena Súdnej rady, ktorého máme o chvíľu voliť.
Mne je veľmi ľúto, že nemáme v parlamente vo vzťahu k takým dôležitým funkciám, ako je člen Súdnej rady, inštitút verejného vypočutia, ako býva pri niektorých iných príležitostiach. Keby sme si aspoň na výbore, ale ešte lepšie v nejakom širšom pléne mohli vypočuť kandidátov na dôležité funkcie, aby mali možnosť sa predstaviť, presvedčiť poslancov, ktorí majú záujem, že naozaj sú to tí praví kandidáti, ktorí spĺňajú odborné kritériá, ale aj morálne kritériá, aby poslanci aj verejnosť mali možnosť im klásť otázky. Budeme mať na tejto schôdzi novelu rokovacieho poriadku, tak možno je to príležitosť porozprávať sa aj o tom. Čiže keby sme mali verejné vypočutia, tak by som tieto otázky položil na verejnom vypočutí a zrejme by som dostal nejakú odpoveď, aspoň teda dúfam, že by som dostal nejakú odpoveď. Keďže verejné vypočutia nemáme, ústavnoprávny výbor, ktorý posúdil kandidátov, resp. jediného kandidáta, sme mali predvčerom a máme už dneska voliť a nie je tu priestor na diskusiu.
Ja som kládol otázku, že ako je spokojná s týmto kandidátom, aj pani ministerke Žitňanskej na hodine otázok, ale neprišlo na to, tak som to musel iba spísať. Napísal som to do článku na blog, napísal som to do médií a hovorím vám to tu teraz v nádeji, že ma aspoň niekto počúva, v nádeji, že napríklad poslanci MOST-u sú tí, ktorým záleží na tom, aby fungovalo súdnictvo. A podmienkou toho, aby súdnictvo fungovalo je, že v Súdnej rade budú členovia, ktorí tam patria, ktorí sú odborne a morálne na úrovni. Na základe toho, čo sa mi podarilo zistiť cez internet a na čo zrejme do voľby žiadnu odpoveď nedostanem, mám o tom vážne pochybnosti. Ak je to kandidát SMER-u, tak predpokladám, že SMER už nebude mať veľkú vôľu prehodnocovať toto rozhodnutie, ale myslím si, že jeho koaliční partneri, MOST – HÍD aj SNS, ešte stále ostáva nám pol hodiny, môžu spraviť niečo preto, aby sme voľbu člena správnej rady vykonali bez týchto pochybností.
Takže dovolím si predložiť procedurálny návrh, aby sme odložili hlasovanie o bode č. 74 na voľbu člena, návrh na voľbu člena Súdnej rady Slovenskej republiky na ďalšiu schôdzu so začiatkom 13. marca 2018.
Ďakujem za pozornosť a tým končím.

Na rozdiel od pána poslancu Blahu si myslím, že je veľmi dobré, že pani podpredsedníčka Ďuriš Nicholsonová pripomenula tie pilotné sociálne podniky počas éry pani ministerky Tomanovej, lebo nie je to nijako výnimočné. A nielen na sociálne podniky, ale aj na iné aktivity tejto vlády, a teda mali sme to aj na programe tejto schôdze, platí ten populárny výrok bývalého ruského premiéra Viktora Černomyrdina, "mali sme tie najlepšie úmysly, ale dopadlo to ako vždy". Tak mali ste veľmi dobré úmysly pomôcť znevýhodneným regiónom, pomôcť nezamestnaným, pomôcť znevýhodneným skupinám a využili ste to na nabaľovanie sa klientelistických skupín blízkych SMER-u. Tak si tu teraz láskavo nehovorme, že niečo spôsobilo spolitizovanie tej veci. Krach a neúspech sociálnych podnikov za ministerky Tomanovej spôsobili klientelistické praktiky strany SMER – sociálna demokracia. Nič iné.

Pán poslanec Uhrík, ale prezumpcia neviny neznamená, že ja si nemôžem myslieť, že povedzme vaši vedúci predstavitelia sú extrémisti a dopúšťajú sa trestnej činnosti a že to nemôžem aj verejne hovoriť, ja môžem mať na to svoj, svoj názor, ale v právnom štáte vinu konštatuje iba, iba súd, a teda štátne orgány sú povinné pristupovať k osobám, ktoré neboli odsúdené ako, ako k nevinným, tak neviem, či, či niekto držal vašich predstaviteľov zavretých 24 hodín v cele, kde nemali prístup k vode a nemohli ísť na toaletu, lebo toto je to, o čom, o čom hovoríme aj v našom pozmeňujúcom návrhu.