Videokanál poslanca

Pán poslanec Petrák, to bude nejaký omyl. Napriek tomu, že sa teda poznáme aj osobne, ale zrejme ste si ma v tomto prípade pomýlili s nejakým iným opozičným alebo neviem akým poslancom, lebo teda ja som nikdy nehovoril o tom, že sa mzdy majú riešiť spôsobom, že štát bude, bude niečo meniť v zákonoch, že bude nariaďovať vyplácanie vyššej minimálnej mzdy alebo, alebo zvyšovať príplatky, alebo, alebo niečo podobné. Ja som teda nikdy nič také netvrdil.
Ja si myslím, že mzdy porastú, keď porastie ekonomika.

Vážené dámy a páni, dovoľte, aby som sa vyjadril v druhom čítaní k novele Zákonníka práce, s ktorou prichádzajú poslanci SMER-u.
Na úvod vyjadrujem poľutovanie, že na rozdiel od včerajška tu nie je medzi nami pán poslanec Číž, lebo keď sme diskutovali o novele zákona o službách zamestnanosti, tak napomínal poslancov, že sa vyjadrovali k všetkému možnému, a nie, nielen k tomu, čo sa má čítať v druhom čítaní, že rôzne súvislosti tam nemajú byť spomínané, že sa má hovoriť iba o nejakých pozmeňujúcich návrhoch. No, tak keď som včera počul pána poslanca Podmanického, ako zdôraznil, že tento návrh je predkladaný v rámci sociálneho balíčka SMER-u, tak som si pomyslel, že však je to PR SMER-u, tak to možno pán poslanec Číž by mal potrebu napomenúť kolegu. Dnes, keď som počúval pána poslanca Baláža z SNS, ktorý tu dal prílepok o 13. a 14. platoch opäť v rozpore s legislatívnymi pravidlami, opäť, opäť rieši nejaké nesúvisiace zákony, tak som si zase pomyslel, že, že je to PR SNS, však aj je to PR SNS. No a škoda, že tu ten pán poslanec Číž nie je, lebo prinajmenšom faktickou poznámkou by, by sa určite k tomuto mal potrebu vyjadriť. Takto to nemá kto urobiť.
Ja som hlasoval proti tomuto návrhu zákona aj v prvom čítaní. Budem hlasovať aj v druhom čítaní. Som presvedčený, že, že mzda by mala byť záležitosťou dohody zamestnanca a zamestnávateľa a štát v podobe zákonov by do toho zamestnávateľom a zamestnancom mal hovoriť čo najmenej. Tuto ideme vytvárať nové príplatky, zdvíhať existujúce príplatky, teda štát bude do toho, do toho hovoriť viac. Ale, samozrejme, že rešpektujem, že pohľad ľavicových politikov a pravicových politikov na túto tému, čo všetko má štát robiť, čo ako všetko má, ako má zasahovať do Zákonníka práce napríklad a regulovať trh práce, je rôzny.
Len teda by som také dve drobnosti v tejto súvislosti zdôraznil, že to PR SMER-u ide na úkor zamestnávateľ, zamestnávateľov, lebo tie príplatky budú platiť zamestnávatelia, nie štát, ale teda je to sociálny balíček SMER-u a zaplatia to zamestnávatelia. A to PR SNS, teda tie 13. a 14. platy, na tom je zase zaujímavé, že sa to nebude vzťahovať na štátnych zamestnancov. Čiže dáme niečo súkromnej sfére, ale, ale štát nie. Dobre.
To, ale o čom chcem hovoriť v tých zostávajúcich siedmich minútach, je najmä, že mi príde veľmi paradoxné, ak SMER predkladá takýto návrh, a vidím tam trošku takú dvojitú tvár SMER-u. Trochu odbočím, ale teda vrátim sa, vrátim sa k tejto téme.
Minulý týždeň vo štvrtok, teda presne pred týždňom zvolila Národná rada na návrh SMER-u, predpokladám, že hlasmi SMER-u a časti jeho koaličných partnerov, pána Michala Mišíka za člena Súdnej rady Slovenskej republiky. Pred tým vystúpením som upozornil na niektoré pochybnosti, ktoré mám v súvislosti s osobou pána Mišíka, a v súvislosti s tým, že, že vystupoval na tlačovej besede prezidentského kandidáta Viliama Fischera, kde škandalizoval vtedajšieho kandidáta Andreja Kisku, na to, že je obchodný partner, jeho obchodného partnera je náš človek, teda váš človek Ladislav Bašternák. A ale aj na to, že pán Mišík je jedným z troch štatutárnych zástupcov konzorcia ARK, ktoré zabezpečuje zimnú údržbu v Bratislave. To ako sa to darí tomuto, tomuto konzorciu, sme mohli vidieť aj včera, keď sme museli odložiť hlasovanie o jedenástej, lebo vďaka... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec, prepáčte, pán poslanec... (Hovorené súbežne s rečníkom.)

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Ja sa k tomu dostanem a neprerušujte ma... (Hovorené súbežne s predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
... vy nás furt upozorňujete na dodržiavanie rokovacieho poriadku, tak by som vás chcel aj ja upozorniť...

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Áno, áno, toto má priamu súvislosť s tým, o čom pojednáva tento zákon, takže ma neprerušujte, prosím, pán predsedajúci.
A minulý týždeň... Alebo nie. Tento týždeň bola tlačová beseda, na ktorej poslanci mestského zastupiteľstva upozornili na to, že firma ARK, ktorá má zabezpečovať zimnú údržbu a v ktorej je pán Mišík jedným z členov, z členov predstavenstva, teda jedným z troch štatutárov, pri vykonaní námatkovej kontroly nebola schopná dodržať zmluvné podmienky, teda do pol hodiny po, po vyhlásení pohotovosti mať k dispozícii 50 vozidiel, ktoré budú odhŕňať sneh.
Včera bola, bola ďalšia tlačová beseda, kde, kde boli doplnené ďalšie informácie, a medzi tými informáciami bola doplnená aj taká zaujímavosť, že teda jedna z firiem toho konzorcia ARK je firma AII, ktorá tú údržbu zabezpečuje, a jeden z jej zamestnancov vystúpil na tej tlačovej besede a informoval, že firma AII nedodržiava Zákonník práce. A už sa dostávam k téme. Napríklad nevypláca príplatky za prácu v noci alebo príplatky za, za prácu vo sviatok alebo napríklad predlžuje, reťazí, predlžuje zmluvy o pol roka alebo o rok svojim zamestnancom. Stiahnutý návrh novely Zákonníka práce z dielne OĽANO hovoril o tom, že iba pre, pre tých ľudí, ktorí sa podieľajú na europrojektoch, sa má predĺžiť možnosť reťazenia pracovných pomerov na dobu určitú, ale teda nad dva roky a viac ako dvakrát. Ale to aj vláda napríklad odmietla, že je to v rozpore s právom Európskej únie, tak návrh bol stiahnutý. A vo firme ARK podľa mojich informácií, podľa informácií, ktoré mám pána Ladislava Vašečku, ktorý vystúpil na tej tlačovej besede, a podľa informácie od Združenia bratislavských spotrebiteľov a pána Mihóka dochádza k porušovaniu práce aj ohľadom príplatkov za prácu v noci, aj ohľadom reťazenia pracovných zmlúv.
A čo je na tom zaujímavé, je, že pán Michal Mišík je nielen jedným so štatutárov ARK, ale je aj jedným zo štatutárov firmy AII, ktorá porušuje podľa mojich informácií Zákonník práce, a teda ako štatutár je za to zodpovedný. Čiže keď ide o piár SMER-u, tak SMER sa bije za práva zamestnancov, navrhuje, aby im zamestnávatelia platili vyššie príplatky za prácu vo sviatok, prácu, prácu v noci. Požičiame si od OĽANO nápad zaviesť príplatky za prácu v sobotu a v nedeľu a tento návrh, predpokladám, že bude, bude schválený týždeň po tom, čo tí istí poslanci SMER-u a vládnej koalície nemali problém zvoliť do Súdnej rady človeka, štatutárneho zástupcu organizácie, ktorá flagrantne porušuje Zákonník práce, dokonca aj v tom bode, ktorý poslanci SMER-u navrhujú ošetriť. A tento človek, ktorý, ak je to tak, tak ako štatutár je zodpovedný za porušovanie zákona, za porušovanie Zákonníka práce, bude teraz najbližších päť rokov dohliadať na to, či kandidáti na sudcov spĺňajú morálne a odborné kritériá, bude dohliadať na dodržiavanie sudcovskej etiky, bude sa podieľať na výbere členov disciplinárnych senátov, ktorí budú kontrolovať prehrešky sudcov.
Čiže pripadá mi to také dosť dvojtvárne, že minulý týždeň vo štvrtok zvolíme človeka zodpovedného za porušovanie Zákonníka práce do Súdnej rady a o týždeň neskôr odsúhlasíme novelu Zákonníka práce, ktoré sa akože bude snažiť zlepšiť postavenie zamestnancov presne v tej istej veci, v ktorej váš kandidát a dnes už zvolený kandidát do Súdnej rady a člen Súdnej rady zodpovedá za ich porušovanie. Nepríde mi to úplne kóšer.
Ďakujem za pozornosť.

Ja by som sa chcel pána poslanca Baláža po prečítaní toho 20, neviem, 25 alebo koľko minút trvalo to čítanie toho paragrafového znenia, ktoré máme všetci písomne k dispozícii a je zverejnené aj na webovej stránke Národnej rady, že aký by mal názor na prípadný návrh na zmenu zákona o rokovacom poriadku, v ktorom by sa vypustila povinnosť čítať paragrafové znenie úplne doslovne pri prednášaní pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

Pán poslanec Číž, možno súhlasiť s tým, že druhé čítanie by mal byť nejaký posun oproti prvému čítaniu, ale myslím si, že je legitímne, ak sa poslanci aj v druhom čítaní vyjadrujú k rôznym súvislostiam zákona. A teda problémom tohto zákona je, že on je tiež trošku taký piár zákon SMER-u, taký, že sociálny balíček a ideme niečo robiť pre Slovákov a Slovenky, ako hovorí pán poslanec Tomáš, ale určite myslí pre občanov a občianky Slovenskej republiky, lebo teda nebudeme vyčleňovať Slovákov od iných občanov.
Ja som, pán poslanec Číž, v tom vašom vystúpení celkom nerozumel a možno je to teda moja chyba, ale vy ste tak razantne hovorili o tých zahraničných investíciách, o tom, aká veľká časť nášho hrubého domáceho produktu je tvorená najväčšími zahraničnými podnikmi, o tom, že sa máme spýtať, aká je priemerná mzda v tých podnikoch, ktoré boli vytvorené na základe zahraničných investícií. Tak ja som celkom nepochopil, že či tie zahraničné investície ako presvedčený ľavičiar kritizujete ako prejav nejakého zlého neoliberálneho kapitalizmu, alebo, naopak, ako vládny poslanec reagujete na kritiku časti opozície na túto časť zákona, zahraničné investície obhajujete. Tak to by ma vcelku zaujímalo, že či to bola kritika, alebo obhajoba zahraničných investícií, lebo som to z toho nepostrehol.
A posledná vec, sociálne práva, právo na prácu. No, právo na prácu predsa znamená, že nikto by nemal nikomu brániť v tom, že keď pracuje. Právo na prácu neznamená, že štát musí všetkým zabezpečiť prácu. To nie je obsahom práva na prácu.

Pán poslanec Mazurek, povedali ste, že ja som ten jediný poslanec, ktorý sa postavil za to, aby sme otvorili slovenský trh práce cudzincom. No áno, som. Ja som vôbec neplánoval vystúpiť k tomuto návrhu zákona, ale keď som počúval tie orgie populizmu a xenofóbie, tak som zmenil názor a rozhodol som sa, že vystúpim. Ak hovoríte, že problém je, že vláda zhromažďuje investície na západe, no tak ja teda nemám najmenšie sympatie k tejto vláde, ale nie je to vláda, kto zhromažďuje investície. Preboha, to len dokumentuje, že ako si vy predstavujete riešenie ekonomických problémov.
Pán poslanec Petrák hovoril, že ho prekvapilo, že poslanci v Ľudovej strane Naše Slovensko kritizujú iných opozičných poslancov, ku ktorým by mali mať nejakú blízkosť, tak dúfam, že je to len nejaké zvláštne prerieknutie, lebo ja by som bol veľmi znepokojený, ak by poslanci Ľudovej strany Naše Slovensko mali ku mne akúkoľvek blízkosť.
Pán poslanec Kecskés, cudzinci znižujú mzdy, no, tak potom, potom áno, úbohé Nemecko, tam tí gastarbeiteri tak znížili mzdy chudákom Nemcom, že teraz je tam hrôza žiť v Nemecku a ľudia masovo z Nemecka odchádzajú žiť do iných krajín a iní ľudia nechcú ísť do Nemecka.
Pán poslanec Tomáš, ja by som napríklad zdobrovoľnil, zdobrovoľnil by som niektoré odvody, ktoré dnes sú povinné, myslím sociálne odvody, inak by som riešil aj dôchodkové zabezpečenie, nie je priestor, samozrejme, na odpoveď vo faktickej poznámke. A... už asi nič.

Vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, vážený pán predseda Národnej rady, na úvod chcem povedať, že tento návrh zákona nepodporím. Nepodporím ho práve preto, že rieši veci, ktoré z môjho pohľadu sú nezmyselné, ako príspevok na presťahovanie za prácou, na dochádzanie za prácou, na mobilitu.
Vystupoval tu pán poslanec Beblavý, povedal, že nie je to nezmysel, podľa neho to veľmi nepomôže, ale ani neuškodí a možno nejako drobne pomôže. Ja, keďže som trochu napravo od kolegu Beblavého, tak podľa mňa to nezmysel je. Považujem to za sociálne inžinierstvo. A cestu k rozvoju ekonomiky a k znižovaniu nezamestnanosti vidím najmä v zlepšení podnikateľského prostredia, znížení regulácií, v nižších daniach, odvodoch a nie v rôznych príspevkoch a nie vo vyššej miere prerozdeľovania, ale myslím, že na túto tému už hovorila aj kolegyňa Jana Kiššová.
Ja by som sa dotkol aj tej druhej oblasti, ktorá je tu možno ešte širšie diskutovaná, a to je to zamestnávanie, zamestnávanie cudzincov. Tá novela, netreba čítať iba dôvodovú správu, netreba čítať iba nejaké vytrhnuté pasáže, na jednej strane naozaj zjednodušuje podmienky pre zamestnávanie cudzincov a na druhej strane stanovuje pre to zamestnávanie cudzincov nejaké podmienky. Čiže aj zjednodušuje, aj sprísňuje, aké podmienky musia zamestnávať; teda tí zamestnávatelia plniť, ako musia zabezpečiť ubytovanie a podobne. Je tam tá hranica tridsiatich percent. No a tu sa dostávame k tej otázke, ktorá je v tejto debate principiálna a ktorá stojí tak, že či máme otvoriť slovenský pracovný trh viac ako doteraz zamestnancom z cudzích krajín alebo nie. A tu by som rád povedal, že tie argumenty, ktoré zaznievajú proti otvoreniu slovenského pracovného trhu, nech už sú zaobalené do takej alebo onakej rétoriky, sú v podstate len populizmom a vozením sa na vlne antiimigračných nálad. Nie je to špecifikum Slovenska, deje sa to, deje sa to aj v iných krajinách.
Mali sme tu utečeneckú krízu, nielen na Slovensku boli vtedy úvahy, že či by sme to nemohli nejako využiť, že prichádzajú sem utečenci, imigranti a bude Európa potrebovať pracovnú silu, tak možnože aj medzi nimi sa nájdu a že môže to byť aj prínosom. Aj vtedy bolo plno kriku, že nie, že to sa nedá, že ide predsa o imigrantov z moslimských krajín, ktorí sú kultúrne niekde inde, nemajú dostatočné vzdelanie, sú s nami kultúrne nekompatibilní a že radšej by sme mali uvažovať, že ak nejakých, budeme potrebovať pracovnú silu a nedokážeme to pokryť z vlastných zdrojov, tak skôr z nejakého takého kultúrne blízkeho prostredia.
Teraz to tu máme na stole, teraz riešime otázku, že či zjednodušiť to, otvoriť slovenský trh práce pre Srbov a Ukrajincov, zasa to nejde. Teraz už nie je problém to, že nie sú kultúrne kompatibilní, že sú to moslimovia, dokonca oni sú to Slovania, bratskí Slovania, ale my ich tu nechceme, lebo nám berú prácu, lebo nám znižujú mzdy. Za seba hovorím, že ak je v krajine dopyt po práci, krajina nie je schopná pokryť ho z vlastných zdrojov, tak je správnym opatrením otvoriť pracovný trh. Je to dôležité aj pre udržanie zamestnanosti tých ľudí, ktorí zamestnaní sú, našich ľudí, ktorí zamestnaní sú. Gastarbeiteri v Nemecku, ľudia prichádzajúci do Spojených štátov amerických dlhé roky, ľudia, ktorí z krajín východnej Európy aj z iných krajín, ale aj zo Slovenska prichádzali do Veľkej Británie, nespôsobovali ani nespôsobujú v týchto krajinách ekonomický pokles, vyššiu nezamestnanosť, nižšie mzdy, naopak, boli jedným zo zdrojov ekonomického úspechu týchto krajín. Nehovoríme o ľuďoch, ktorí chcú prísť na Slovensko, sedieť tu so založenými rukami a brať sociálne dávky za nič. Hovoríme o ľuďoch, ktorí tu chcú ísť pracovať, veľmi tvrdo pracovať za mzdu, za ktorú už ťažko nájsť ľudí, ktorí by tu pracovali, medzi občanmi Slovenska.
V októbri napríklad bola v médiách informácia, že nitriansky dopravný podnik má problém dodržiavať grafikon, lebo nemá vodičov, lebo tie mzdy sú také nízke a aj keď sa zvýšili, tak to nerieši, tak ich hľadajú na Ukrajine. A teda áno, tá otázka, môžme to na tejto ilustrácii povedať, buď v nitrianskych autobusoch budú jazdiť ukrajinskí vodiči, alebo tie autobusy budú jazdiť redšie a budú poskytovať horšie služby obyvateľom Nitry.
Čo sa týka obyvateľov alebo občanov iných členských krajín Európskej únie, tam sa uzavrieť nemôžeme, takže ak nie Srbi a Ukrajinci, tak budú prichádzať Rumuni a Bulhari a z EÚ snáď nikto z nás okrem fašistov odchádzať nechceme, a teda sa ani nemôžeme uzatvárať pred pracujúcimi, ktorí ku nám prídu z iných členských krajín, ale nemali by sme sa otvárať ani pred ľuďmi, ktorí chcú u nás pracovať a prichádzajú z iných krajín. Áno, máme právo si povedať, kedy, koľko ich bude, za akých podmienok, do ktorých regiónov pôjdu, čo všetko musia splniť oni, čo všetko musia splniť ich zamestnávatelia. To sú legitímne otázky, tam môže byť spor medzi pravicou a ľavicou, väčšou alebo menšou otvorenosťou, ale otázka, či áno, alebo nie, nie je otázkou vecnou, nie je otázkou ekonomickou, je to čistý populizmus. Naša ekonomika potrebuje viac pracovnej sily a nie je to schopná pokryť z vlastných zdrojov a to, čo tu máme teraz, dnes ten problém s nedostatkom pracovnej sily, je iba drobnosť oproti tomu, čo nás čaká a čo nás bude čakať so starnutím populácie. Mimochodom, slovenská populácia starne najrýchlejšie z Európskej únie.
Je úplnou ilúziou si myslieť, že ak sem nepustíme cudzincov, automaticky vyriešime nezamestnanosť v rómskych osadách alebo sa tým zvýšia mzdy pre našich zamestnancov, alebo sa naši občania vrátia zo zahraničia. Naša ekonomika ešte veľmi dlho nebude schopná poskytovať mzdy na takej úrovni, aby to bolo atraktívne pre ľudí, ktorí sú, ktorí sú v zahraničí, alebo aby to bolo atraktívne čo i len pre dostatok tých ľudí, aby sa vrátili, lebo samozrejme, že tie náklady môžu byť na Slovensku nižšie ako v zahraničí, ale je normálne, že ľudia cestujú, že ľudia sa sťahujú za prácou a že niektorí z našich rodákov budú žiť v iných európskych krajinách alebo aj v iných krajinách sveta a možno sa už nikdy nevrátia alebo sa vrátia po dlhých rokoch. Riešenie problémov ľudí žijúcich v rómskych osadách nespočíva v tom, že sem nepustíme Srbov a Ukrajincov, a ani mzdy nezačnú raketovo rásť, ak uzavrieme trh práce.
Uzavretosť škodí ekonomike a platí to o obchode, platí to aj o zamestnanosti. Británia mala v prvej polovici 19. storočia protekcionistické, tzv. obilninové zákony, ktoré bránili dovozu lacnejšieho obilia zo zahraničia, a tiež sa argumentovalo, že treba chrániť domácich poľnohospodárov, ale dôsledkom boli vyššie ceny obilia, vyššie ceny potravín a nižšia životná úroveň všetkých a nakoniec aj hladomor, ktorý prispel alebo bol podnetom k tomu, že sa tieto zákony zrušili. A ich zrušenie neviedlo k úpadku poľnohospodárstva v Británii, naopak, viedlo k preorientovaniu sa na inú produkciu, k zvýšeniu efektivity práce aj v poľnohospodárstve a k nebývalému rozvoju hospodárstva a k zvyšovaniu životnej úrovne.
To, čo je problém z tých, čo tu bolo namietané, je, že poskytujeme štátne stimuly zahraničným podnikateľom a potom v nich budú zamestnaní, nemáme do nich ľudí a musíme zamestnávať cudzincov a volať sem cudzincov. Ale riešením podľa môjho hlbokého presvedčenia nie je uzatvárať trh práce, riešením je neposkytovať štátne stimuly a potom tu tento problém mať nebudeme.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Mihál, hovorili ste o nedostatku priestoru pre diskusiu. Poukázali ste na to, že takéto návrhy zákonov by mali byť prerokované v riadnom medzirezortnom pripomienkovom konaní, kde by sa k nim mohla vyjadriť verejnosť, zamestnanci, zamestnávatelia. Samozrejme, že je toto lepšie, ako keby podobnú zmenu sme realizovali nejakým prílepkom. Lebo však aj to sa mohlo stať, že by sme nemali ani to prvé čítanie a druhé čítanie vo výboroch, ale k nejakému inému, možno aj kľudne nesúvisiacemu zákonu by, keď by bola vôľa v koalícii, tak jednoducho by sa pripojila novela či už tohto zákona, alebo toho nasledujúceho, teda novela Zákonníka práce, lebo chceme ju mať predsa čím skôr. Aj to je bežná prax, tak treba oceniť, že toto je to menej zlé riešenie, ak teda ten návrh predložia poslanci, aj keď vzhľadom na jeho charakter by bol oveľa väčší priestor, ak by to bol vládny návrh.
Ale tu by som rád spomenul jednu perličku, ktorá ilustruje, že ono to svojím spôsobom vládny návrh je, aj keď ho predkladajú poslanci. Mali sme zasadnutie ústavnoprávneho výboru a pán poslanec Madej, teraz už neviem, kto tam bol ako predkladateľ, tak myslím, že aj pán Petrák zrovna, tak pán poslanec Madej požiadal pána poslanca Petráka, aby uviedol vládny návrh zákona o službách zamestnanosti, a až potom o chvíľu si uvedomil, že to nie je z formálneho hľadiska vládny návrh, že je to poslanecký návrh, tak sa opravil, ale bolo to také milé prerieknutie, ktoré v podstate asi odráža realitu.

Vážená pani predkladateľka, vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, pani poslankyňa Zimenová nie je ani v Národnej rade, ani dnes nepríde, lebo je chorá, takže nevystúpi. Ja vystúpim k tomu, k čomu by vystúpila ona, pretože chcem predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý predkladáme s ňou, teda s pani poslankyňou Ďuriš Nicholsonovou a s pani poslankyňou Simonou Petrík. A je to iniciatíva pani poslankyne Zimenovej a týka sa to práve toho problému, nie veľmi elektronickej komunikácie, ale týka sa to jedného z ustanovení návrhu zákona, konkrétne toho novelizačného bodu 2, ktorým sa mali prostredníctvom nového § 5, teda ods. 16 § 5 riešiť, že ktoré rozhodovania, o ktorých rozhodujú riaditelia škôl a školských zariadení, sa nepovažujú za výkon verejnej moci, a teda sa na ne nemá vzťahovať správny poriadok, pričom ale teda to, na ktoré ustanovenie sa vzťahuje správny poriadok, je riešené v ďalších ustanoveniach, teda v § 38 ods. 4, kde je priamo stanovené, na ktoré rozhodnutia riaditeľov škôl a školských zariadení alebo teda iné typy rozhodnutí sa správny poriadok priamo vzťahuje. Čiže na tie ostatné sa správny poriadok z povahy veci nevzťahuje, keď je vyslovene uvedené, na ktoré rozhodovania sa vzťahuje.
No, a správny poriadok je v podstate rozhodovanie podľa nejakých pravidiel, ktoré sú napísané priamo v zákone. A má to dve stránky. Jedna stránka je, že tí, ktorí majú podľa toho rozhodovať, najčastejšie sú to úradníci, ale v niektorých prípadoch aj riaditelia škôl, to majú komplikovanejšie. Musia zachovať nejaké formálne procedúry, musia postupovať v súlade s princípmi správneho konania, ktoré sú zadefinované na úvod správneho poriadku. Čiže z hľadiska, keď sa na to pozrieme teda z hľadiska riaditeľov škôl, tak áno, je to komplikácia, ak majú postupovať podľa správneho poriadku.
Ale správny poriadok ani žiadne iné pravidlá, alebo nie žiadne, ani iné pravidlá nie sú vymyslené len tak, aby boli nejaké pravidlá a aby niekomu, úradníkom alebo riaditeľom škôl komplikovali život, aby to bolo samoúčelné. Tie pravidlá sú vymyslené z dôvodu, aby chránili práva účastníkov konania, aby chránili práva dotknutých osôb, aby občan, keď komunikuje s úradom, mal garantované, že jeho vec, nech už je akákoľvek, bude vybavená zákonom stanoveným spôsobom, že bude mať možnosť sa brániť, že rozhodnutie úradu bude zdôvodnené. Čiže keď hovoríme o tom, že chceme zjednodušiť život riaditeľom škôl a chceme odbyrokratizovať rozhodovanie riaditeľov, tak má to aj tú druhú stránku, že keď to spravíme a keď nejaké rozhodnutie vyjmeme mimo rámca správneho poriadku v tomto prípade, tak tým spochybníme, obmedzíme alebo narušíme práva účastníkov konania, v tomto prípade práva detí a práva rodičov týchto detí, ktoré sú napríklad prijímané do škôl. Preto v určitých prípadoch má zmysel, aby aj rozhodovanie riaditeľov škôl bolo upravené postupom podľa správneho poriadku.
Ja som sa opravil, že akékoľvek pravidlá sú stanovené, nie samoúčelné, lebo teda určite je množstvo pravidiel, ktoré sú pravidlá preto, aby boli pravidlá a nemajú nejaký reálny význam. Ale myslím si, že tie pravidlá, ktoré sú stanovené správnym poriadkom, sú užitočné a ich význam pre účastníkov konania, teda pre občanov, je ďaleko vyšší ako tie náklady, ktoré sú s tým spojené, lebo, samozrejme, že je s tým spojená aj nejaká byrokracia.
My naším pozmeňujúcim návrhom chceme spraviť niečo, niečo iné, ako v návrhu zákona navrhovala pani poslankyňa s kolegami. A chceme sa teda upriamiť na rozhodovanie riaditeľov materských škôl, ktorí majú verejného zriaďovateľa. Dnes je situácia totiž taká, že rozhodovanie riaditeľov základných škôl beží v režime správneho poriadku. Rozhodovanie riaditeľov stredných škôl beží v režime správneho poriadku s nejakými výnimkami typu pochvala alebo pokarhanie, kde, samozrejme, že nie je nutné, aby voči pochvale mal možnosť žiak sa odvolať alebo aby to bolo nejako odôvodnené zo zákona.
Rozhodovanie riaditeľov materských škôl takto upravené nie je, ale v § 38 ods. 6 alebo 6 až 9 je upravené, aké náležitosti má mať rozhodovanie riaditeľov materských škôl, ktoré sú súkromné alebo cirkevné. A hovorí sa tam o tom, že rozhodnutie musí byť písomné, musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o možnosti podať žiadosť o preskúmanie rozhodnutia. Musí sa doručiť zákonnému zástupcovi žiaka alebo žiakovi, ktorý dovŕšil osemnásty rok veku, do vlastných rúk, čo je v podstate nejaký malý správny poriadok. A potom je tam popísané v ďalších troch odsekoch, akým spôsobom môže zákonný zástupca žiaka alebo žiak, ak dovŕšil 18 rokov veku, požiadať o preskúmanie rozhodnutia riaditeľa cirkevnej školy alebo súkromnej školy a akým spôsobom sa to rozhodnutie preskúmava.
Tak máme tu pomerne absurdnú situáciu, že vo vzťahu k riaditeľom súkromných a cirkevných materských škôl máme stanovené pravidlá, podľa ktorých musia postupovať, lebo sú vyňatí z rozhodovania podľa správneho poriadku, ale vo vzťahu k rozhodovaniu riaditeľov verejných škôl nemáme žiadne pravidlá, podľa ktorých by mali rozhodovať okrem nejakých princípov, aké dieťa má byť uprednostnené v zákone, že to má byť rozhodnutie a nie oznámenie. Odôvodnenie nemusí byť, možnosť preskúmania nie je v zákone stanovená. Čiže je absurdné, aby sme nie že na verejné školy, čo sa týka rozhodovania, jeho odôvodnenia a možnosti jeho preskúmania kládli vyššie nároky ako na súkromné a cirkevné školy, ale nekladieme na ne, na to rozhodovanie ani také nároky, ako kladieme na cirkevné školy.
Nebol by to problém, keby na školách bol, na materských školách bol dostatok miest, ale na Slovensku materské školy odmietnu vyše 10-tisíc žiadostí o prijatie dieťaťa z dôvodu nedostatočnej kapacity. A samozrejme, že keď zavedieme, že aj rozhodnutia riaditeľa materskej školy majú byť v režime správneho poriadku, teda hovoríme o riaditeľoch verejných materských škôl, nie súkromných a cirkevných, kde je to už upravené, tak tým nevyriešime problém nedostatočnej kapacity, ale pravidlá sú dôležité práve v situácii, keď záujem je väčší ako možnosti poskytovať nejakú službu, teda najmä v situácii, keď rozhoduje verejná správa. Keď rozhodujú súkromníci, tak je to v podstate na nich, ale keď rozhoduje verejná správa, tak malo by to byť na základe pravidiel, ktoré sú upravené v zákone. Malo by to byť odôvodnené a malo by tam, mala by tam existovať možnosť podať opravný prostriedok.
Materské školy pôvodne neboli, ale tento rok to už bude desať rokov, čo sú zaradené do sústavy škôl ako školy, rovnako ako stredné alebo základné školy. Tak je podľa nášho názoru, podľa názoru predkladateľov, potrebné upraviť aj to, aby sa na rozhodovanie riaditeľov materských škôl vzťahoval správny poriadok, podobne ako sa vzťahuje na rozhodovanie riaditeľov základných škôl a stredných škôl. Tá situácia v počte evidovaných nevybavených žiadostí do materských škôl sa zhoršuje z roka na rok. Máme to uvedené v odôvodnení nášho návrhu. Máte tam graf, ktorý si môžete pozrieť, a dúfam, že sa k nemu vrátim ešte aj pri novele zákona o rokovacom poriadku, lebo to nie je vizuálna pomôcka.
Preto navrhujeme, aby, zopakujem, v druhom bode nášho návrhu navrhujeme, aby boli aj materské školy zaradené pod režim správneho poriadku. A v prvom bode navrhujeme z novelizačného bodu 2 vypustiť to ustanovenie, že riaditelia niektorých druhov škôl a školských zariadení nerozhodujú v správnom konaní alebo pri výkone verejnej moci, a teda ich rozhodovanie nie je výkonom verejnej moci práve vo vzťahu k rozhodovaniu riaditeľov materských škôl, ak by tam ten bod zostal.
Ale ak dobre rozumiem vášmu pozmeňujúcemu návrhu, tak vy úplne meníte znenie novelizačného bodu 2, čiže nebude sa realizovať ten, to doplnenie odseku 16 do § 5. Takže ak prejde váš návrh, o ktorom sa bude hlasovať skôr, tak potom tento náš návrh sa stane bezpredmetným, myslím ten bod 1 nášho pozmeňujúceho návrhu. To je aj dôvod, pán spravodajca, prečo žiadame o týchto bodoch hlasovať samostatne.
A teraz mi už len dovoľte, aby som na záver v súlade s rokovacím poriadkom prečítal znenie pozmeňujúceho návrhu bez odôvodnenia.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Zuzany Zimenovej, Ondreja Dostála, Lucie Ďuriš Nicholsonovej a Simony Petrík k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 775).
1. V čl. I bode 2 sa vypúšťa čiarka za číslovkou "6" a slová "13 a 14" sa nahrádzajú slovami "a 13".
2. V čl. I sa za bod 13 vkladá nový bod 14, ktorý znie:
"14. V § 38 ods. 4 sa za slová "podmienečného vylúčenia a pochvaly riaditeľom školy, § 5 ods." vkladajú slová "14 a"."
O každom z bodov pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu žiadame hlasovať samostatne.
Ďakujem za pozornosť.

Kolega Poliačik, ja sa chcem výnimočne zastať v tomto prípade pani poslankyne Smolíkovej ako vládnej poslankyne voči kritike opozičného poslanca, lebo myslím si, že v časti toho, tej tvojej kritiky, tá kritika nebola celkom opodstatnená, teda v tej časti, v ktorej sa hovorilo o prílepku. Prílepok je najčastejšie používané slovo pre to, keď sa má v druhom čítaní pridať novelizácia iného, nesúvisiaceho zákona. Samozrejme, môžme to používať aj v širšom slova zmysle, ak sa tam v tom istom zákone majú meniť ustanovenia úplne iné, ako sú tie, ktoré sú v pôvodnom návrhu. To je také voľnejšie použitie slova prílepok. Ale teda klasický prílepok je naozaj, že sa daň z príjmu mení v rámci novelizácie zákona o lanových dráhach a podobne.
Ani tá výhrada, že, lebo to ja uznávam, že systémové zmeny by sa mali diať cez vládne návrhy, medzirezortné pripomienkové konanie alebo prinajmenšom mali by byť obsiahnuté už v tom návrhu, ktorý ide do parlamentu v prvom čítaní, a ak sa to ide meniť, tak by sa to malo meniť tak, že v druhom čítaní radšej cez výbory a cez spoločnú správu ako na poslednú chvíľu. Ale tento návrh nebol predložený na poslednú chvíľu a nemali sme naňho iba päť minút, aby sme sa s ním oboznámili, teda v systéme Národnej rady je tam od 1. februára, čiže predpokladám, že vtedy ho pani poslankyňa podala.
Takže ja som veľkým kritikom toho, ak sa na poslednú chvíľu v druhom čítaní až v pléne dávajú návrhy, ale s týmto návrhom sme sa mali možnosť oboznámiť aj vopred.

Pani ministerka, ja by som rád ocenil, že ste vystúpili k tejto dôležitej téme napriek tomu, že ide o poslanecký návrh zákona, ale niektoré poslanecké návrhy zákona, prinajmenšom niektoré, naozaj si zaslúžia, aby sa k nim vyjadrili aj členovia vlády aj takouto formou, to je plus. K dvom vašim vyjadreniam by som ale zaujal trochu iný, kritickejší postoj. (Ruch v sále, zaznievanie gongu.) Pokiaľ ide o to, že nikto ani z opozície neriešil problém blížiaceho sa konca tých kvót alebo zavedenia tých päťpercentných kvót vopred a riešime to až teraz, nie je to celkom pravda a skupina poslancov opozičných z poslaneckého klubu SME RODINA na čele s pani poslankyňou Pčolinskou už vo februári minulého roku predložila novelu školského zákona, ktorá okrem iných vecí riešila aj túto problematiku. Tá novela, samozrejme, že nebola prijatá.
A druhá vec je, že áno, to postavenie akéhosi protikladu medzi inklúziou a osemročnými gymnáziami je zaujímavé, ale dúfam, že tak ako sa inklúzie dovolávate pri debate o osemročných gymnáziách, že budete rovnako dôsledne pristupovať aj k tej reálnej inklúzii, napr. v otázke vyčlenenia dostatočných finančných prostriedkov na asistentov na školách, bez ktorých je tá reálna inklúzia a tá, ktorá predstavuje vážnejší problém, iba ilúziou.
Ďakujem. (Ruch v sále.)