Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, rokujeme o programovom vyhlásení a dôvere štvrtej vláde Roberta Fica. Možno sa to časom ešte trochu zmení, ale dnes je to viac štvrtá vláda Roberta Fica, ako vláda Petra Pellegriniho. Optikou programového vyhlásenia vlády sa na to môžme pozrieť z hľadiska toho, čo bolo v programovom vyhlásení tretej vlády Roberta Fica a naďalej je a ostalo súčasťou programového vyhlásenia vlády Petra Pellegriniho. O tom sa tu už hovorilo pomerne veľa, vieme o tom už pomerne veľa a zaznelo a zaznelo to nielen vo vystúpeniach opozičných kolegov na pôde parlamentu, pretože teda koaliční kolegovia nemajú potrebu diskutovať o novej vláde.
A druhý možný pohľad je pohľad cez to, čo v programovom vyhlásení vlády Roberta Fica z roku 2016 nebolo, ale v tomto programovom vyhlásení sa nachádza. Toho je podstatne menej a dosiaľ sme o tom veľa nehovorili, ale myslím si, že aj to si zaslúži istú pozornosť.
Čiže tá prvá optika, čo bolo. Už tu zaznelo, že programové vyhlásenie vlády Roberta, teda, pardon, Petra Pellegriniho je skoro celé prebraté, doslova skopírované vyhlásenie, programové vyhlásenie tretej vlády Roberta Fica. Až na tú časť o predsedníctve Slovenskej republiky v Európskej únii v roku 2016, bolo by to smiešne, ak by to tam ostalo, tak na poslednú chvíľu to bolo vypustené, ale veci na smiech tam napriek tomu ostali aj tak. Napríklad to, že sa vláda bude snažiť znížiť nezamestnanosť pod 10 %, už v roku 2016, keď bola zostavená tretia Ficova vláda, tak to bol málo ambiciózny záväzok a viacerí upozorňovali, že tento cieľ bude splnený v priebehu pár mesiacov alebo týždňov. Dnes tento cieľ a záväzok je naplnený ešte pred tým, ako bolo programové vyhlásenie napísané, resp. ako bude schválené parlamentom.
Ale teda nebudem opakovať to, o čom hovorili aj kolegovia, tak sa skúsim pozrieť na tú druhú časť, teda na tú druhú optiku, na to, čo v programovom vyhlásení vlády Roberta Fica nebolo a nachádza sa to v programovom vyhlásení vlády Petra Pellegriniho.
Možno pre väčšinu verejnosti je to prekvapivé, ale niečo také sa tam nachádza, a to síce preambula. Dovolím si z nej zacitovať: „Nová vláda Slovenskej republiky si je vedomá, že sa ujíma výkonu funkcie v období spoločenských pohybov, keď sa ľudia domáhajú zmien v spôsobe uplatňovania verejnej moci.“ Začína to nádejne. „Požadujú najmä riešenia bezprostredne ovplyvňujúce kvalitu ich života. Na druhej strane existujú silné tendencie politicky a mocensky zneužiť uvedené, často oprávnené požiadavky ľudí na destabilizáciu spoločnosti. Prekročením tejto tenkej hranice môže nasledovať nekontrolovateľná vnútroštátna konfrontácia, nefunkčnosť verejného sektora, narušenie doterajšieho hospodárskeho rastu a rekordnej zamestnanosti s ďalekosiahlymi dôsledkami.“
Nová vláda Slovenskej republiky v úvode svojho vládneho programu deklaruje verejnosti vôľu venovať pozornosť životnej realite ľudí a nie politickej polarizácii a rozdeľovaniu spoločnosti.
Dámy a páni, toto je lož. Tretia vláda Roberta Fica predsa nepadla preto, že ľudia na Slovensku, citujem, „požadujú najmä riešenia bezprostredne ovplyvňujúce kvalitu ich života“, tretia vláda Roberta Fica padla preto, že sa stala brutálna vražda, bol zavraždený investigatívny novinár Ján Kuciak a jeho snúbenica Martina Kušnírová. Tretia vláda Roberta Fica padla preto, že táto vražda takmer určite súvisela s prácou novinára Jána Kuciaka. S jeho článkami, v ktorých písal o korupcii, o organizovanom zločine a o prepojení organizovaného zločinu a politickej moci na Slovensku. Tretia vláda Roberta Fica padla preto, že vo verejnosti vzbudil tento ohavný čin vlnu nebývalého rozhorčenia, pobúrenia a odporu.
A toto nebolo štandardné vyvodenie politickej zodpovednosti, akého sme svedkami v krajinách s vyššou politickou kultúrou. Prejav takejto politickej zodpovednosti je, keď havarujú vlaky a odstúpi minister dopravy, hoci s tým priamo nemá nič spoločné. Odchod Roberta Fica z kresla premiéra bol dôsledok obrovského tlaku verejnosti a urobil to len veľmi neochotne a nedobrovoľne. A ten tlak nesmeroval k nejakým detailom. Tlak občianskej verejnosti smeroval proti korupčnému, klientelistickému a oligarchickému systému, ktorý tu vytvoril SMER – sociálna demokracia počas svojich doterajších troch vlád a ktorý mu dnes pomáhajú upevňovať jeho koaliční partneri Slovenská národná strana a MOST – HÍD. Smeroval proti systému, v ktorom organizovaný zločin prerastá s politickou mocou, proti systému, v ktorom nefunguje vymožiteľnosť práva, v ktorom orgány činné v trestnom konaní nekonajú, lebo sú paralyzované politickými tlakmi. Rozhodne nie preto, že ľudia na Slovensku požadujú najmä riešenia bezprostredne ovplyvňujúce kvalitu ich života. Nefunkčný štát, samozrejme, kvalitu života ľudí ovplyvňuje. Ale to nebola príčina pádu vlády Roberta Fica.
Klamať sa nemá. A je hanba, keď sa klame priamo v programovom vyhlásení vlády. Z tohto hľadiska to bude vláda lži, nie vláda zásadnej zmeny, po ktorej volá verejnosť. Nebude to vláda nápravy problémov, ktoré dnes ako vážne vnímajú ľudia na Slovensku. Je to vláda mimikry.
A keď už sme pri tom mimikry a pri tej lži, nemôžem si na ten nespomenúť moment, keď som prvýkrát počul meno Peter Pellegrini. Bolo to v roku 2008, vtedy bol pán Pellegrini, myslím, že prvýkrát poslancom Národnej rady za stranu SMER – sociálna demokracia, a všimol som si ho vďaka pozmeňujúcemu návrhu, ktorým doslova oklamal opozíciu. Vďaka jeho lži opozícia, ktorá kritizovala zákon o mimoriadnych opatreniach na urýchlenie výstavby diaľnic a rýchlostných komunikácií, ktorá ten zákon z dielne ministra Vážneho a druhej vlády Roberta Fica dala na Ústavný súd, tak väčšina opozície hlasovala za pozmeňujúci návrh, ktorým sa pôsobnosť tohto protiústavného, neskôr sa ukázalo, že naozaj protiústavného zákona rozšírila aj na ďalšie úseky diaľnic a cestných komunikácií. Najprv sa o to pán minister Vážny pokúsil prostredníctvom, prostredníctvom štandardnej novely zákona, dal to do medzirezortného pripomienkového konania, ale tam to vzbudilo kritiku a potom preto volil ľahšiu cestu. Ľahšia cesta spočívala v tom, že k novele zákona o cestnej premávke, teda k novele úplne iného zákona, sa doplnil ďalší článok a tým sa rozšírila pôsobnosť toho kritizovaného, opozíciou kritizovaného protiústavného zákona o niektorých opatreniach na urýchlenie výstavby diaľnic a rýchlostných komunikácií.
A nešlo tam iba o to, žeby pán Pellegrini niečo zamlčal. Išlo o to, že pán minister alebo vtedajší poslanec Pellegrini v písomnom odôvodnení tvrdil, že ide iba o previazanie diaľničného vyvlastňovacieho zákona, resp. zákona, ktorý umožňoval stavať na nevyvlastnených pozemkoch, so zákonom o cestnej premávke. Samozrejme, že to nikoho z opozičných poslancov, ktorí hlasovali za rozšírenie pôsobnosti zákona, ktorý v tom istom čase napadli na Ústavnom súde, nezbavuje zodpovednosti za to, ako hlasovali, každý je zodpovedný za svoje, za svoje vlastné hlasovanie, ale faktom je, že pán poslanec Pellegrini v roku 2008 uviedol opozičných poslancov svojou lžou do omylu a v dôsledku toho hlasovali za niečo, s čím vnútorne určite neboli stotožnení, naopak, boli proti tomu.
Spomínam to tu preto, že prvý dojem je dôležitý, u mňa už navždy zostane prvým dojmom z Petra Pellegriniho lož na pôde parlamentu v podobe jeho pozmeňujúceho návrhu a prvým dojmom z čítania programového vyhlásenia Pellegriniho vlády u mňa zostane lož z preambuly, že ľudia na Slovensku požadujú najmä riešenia bezprostredne ovplyvňujúce kvalitu ich života. Som presvedčený, že budúca vláda Petra Pellegriniho si dôveru parlamentu ani občianskej verejnosti nezaslúži. Dôveryhodnou by v súčasnej situácii mohla byť iba vláda, ktorej predseda a väčšina členov by neboli vykonávateľmi vôle svojho straníckeho predsedu Roberta Fica, ktorý tu svoju štvrtú vládu nejako neobhajuje, pritom vrátil sa do parlamentu, povedal, že sa vráti najmenej na to, kým bude vyslovená dôvera vláde, ale zatiaľ ani raz nevystúpil na obhajobu svojej štvrtej vlády. Z tohto hľadiska to bude vláda kontinuity, má skoro to isté programové vyhlásenie. Platí aj to, že je to vláda kontinuity v roku 2016. Na začiatku to bola kontinuita tretej vlády Roberta Fica s druhou vládou Roberta Fica a viacerí sme sa čudovali, či napríklad MOST chce predstavovať kontinuitu s Ficovými vládami, ktoré dovtedy ostro kritizoval, a dnes sa už ani nikto z nás nečuduje, že vláda Petra Pellegriniho chce predstavovať kontinuitu s treťou vládou Roberta Fica, že má to byť kontinuita, nie zmena, po ktorej volá verejnosť.
A ako nám sám Robert Fico prostredníctvom pána prezidenta odkázal, Fico nikam neodchádza: „Ty sa neboj, pán prezident, ja nikam neodchádzam.“ No práve to, že neodchádza, toho sa obávame.
Robert Fico tu teraz nie je, ale naďalej ostane najmocnejším mužom v štáte. Naďalej bude straníckym predsedom najsilnejšej koaličnej strany, naďalej bude straníckym šéfom ako premiéra, tak väčšiny členov Pellegriniho vlády. Dokonca v koaličnej zmluve je napísané, že koaličnú radu tvoria predsedovia koaličných strán. Čiže, pán premiér, ak nezmeníte koaličnú zmluvu, ani nebude členom koaličnej rady. Bude môcť byť na ňu prizvaný, to koaličná zmluva umožňuje, ale v zásade sa páni Fico, Danko a Bugár môžu na niečom na koaličnej rade dohodnúť a potom to pánu premiérovi Pellegrinimu oznámia, na čom sa dohodli.
A len taká malá perlička, 1. septembra 2016 po skone alebo faktickom skone jednej z koaličných strán strany SIEŤ podpísali zostávajúce tri strany novú koaličnú zmluvu. Miesto štyroch strán ostali iba tri strany, ale inak to bolo takmer to isté, čo sa týka zloženia koalície aj čo sa týka textu koaličnej zmluvy. Dokonca v čl. 2 bod 2 koaličnej zmluvy, ktorá bola podpísaná 1. septembra 2016 predsedami troch politických strán, teda už bez SIET-e, sa uvádza, že "koaličná rada je štvorčlenná a jej členmi sú predsedovia koaličných strán". Ostalo to tam teda z pôvodnej koaličnej zmluvy, keď bola súčasťou koalície aj SIEŤ, a aktualizácia koaličnej zmluvy bola urobená tak šlendriánsky ako nové programové vyhlásenie so zámermi a cieľmi, ktoré sú už v tejto chvíli naplnené.
Čiže by sa vlastne dalo povedať, že toto nie je nič nové, že to je vlastne taká koaličná tradícia, pretože rovnaký prístup ako k novému programovému vyhláseniu, to k novému dávam v úvodzovkách, zvolila vládna koalícia už k aktualizácii koaličnej zmluvy v septembri 2016.
Táto koalícia ostáva tou istou koalíciou a jej programové vyhlásenie a jej zloženie nie je zárukou zmeny, ale kontinuity pre opozíciu, demokratickú opozíciu, aj pre občanov protestujúcich na námestiach je to dôvod na nespokojnosť.
Ďalším dôvodom je, že dôveryhodnou by v tejto situácii mohla byť iba vláda, ktorej členovia nie sú sami spájaní s rôznymi podozreniami z korupčného, klientelistického, netransparentného správania, konania v rozpore s verejným záujmom. Ale z vlády odišli štyria ministri, z toho dvaja bez toho, aby to malo akýkoľvek súvis s verejným tlakom, ktorý verejnosť vyvíja. Niektorí sa presunuli. A vo vláde naďalej bude sedieť pán minister Richter alias kauza Čistý deň, podpredsedom vlády sa stane pán Raši alias parkovanie v Košiciach a kauza EEI. A ostatne vo vláde sedieť aj pán minister Gajdoš alias netransparentné obstarávanie obrnených vozidiel. Vláda teda nebude spĺňať ani túto podmienku dôveryhodnosti každej vlády, že je tvorená členmi, ktorí sú sami dôveryhodní a nie sú spájaní so závažnými podozreniami.
A nakoniec poslednou zásadnou podmienkou dôveryhodnosti vlády, a platí to špeciálne dnes, je, že na čele rezortu vnútra bude stáť človek, ktorý je sám dostatočnou morálnou aj odbornou autoritou a bude zárukou zásadných zmien vo fungovaní ministerstva, vo fungovaní polície a odstrihnutia sa od dedičstva Roberta Kaliňáka. Obávam sa, že pán minister Drucker - pri všetkom rešpekte k jeho korektnému vystupovaniu, k jeho manažérskym schopnostiam aj k jeho doterajšiemu výkonu alebo časti výkonu na poste ministra zdravotníctva - takúto záruku nepredstavuje.
Pán minister, už ste piaty deň ministrom vnútra, ako to, že pán Gašpar je ešte stále policajným prezidentom? Už v piatok bolo neskoro. Ale uznávam, že toto sa ešte môže zmeniť. Je ešte stále možné, že táto podmienka bude splnená skôr ako tie iné. Nepredpokladám, že pán Pellegrini prinúti pána Fica odísť do politického dôchodku ani že bude do troch sekúnd odvolávať členov vlády podozrivých z korupcie a klientelizmu, ale je možné, že pán minister vnútra Drucker príde s rýchlymi a zásadnými personálnymi aj systémovými zmenami, ktoré sa týkajú fungovania polície. Ale nebude stačiť vymeniť jedného Kaliňákového človeka za druhého alebo niekoľkých Kaliňákových funkcionárov Policajného zboru za iných. Sú potrebné rýchle a zásadné zmeny.
Vo svetle vyššie uvedeného sa obávam, že štvrtá vláda Roberta Fica si nezaslúži ani dôveru verejnosti, ani dôveru parlamentu.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
