Videokanál poslanca

Ďakujem, pani ministerka. Možno došlo k drobnému nedorozumeniu, ja som v žiadnom prípade svojou otázkou nechcel apelovať na to, aby ste urýchlili práce na príprave zákona o kriminalite v rómskych osadách, práve naopak, myslím si, že by bolo lepšie, keby ste tento zámer úplne vyradili zo svojich priorít.
Podľa čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky základné slobody a práva na území Slovenskej republiky sa zaručujú všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný a sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Takže nemyslím si, že toto je dobrá cesta. Kriminalitu, samozrejme, treba riešiť, ale postaviť kriminalitu na etnický alebo rasový základ je ústavne sporné a je to podľa môjho názoru populistické riešenie, ktoré neslúži na reálne riešenie toho problému.
Pán váš predchodca, pán minister Kaliňák bol desať rokov ministrom a na sklonku svojho funkčného obdobia chodil v uniformách pred rómske osady a búchal sa do pŕs, ako on bude tento problém riešiť, hoci je zodpovedný za to, že kriminalita je, aká je, to je jeho zodpovednosť. A reálne riešenie nie je prijímanie populistických zákonov, ktoré smerujú k vyvolávaniu vášní a napätí, takže myslím si, že by ste v tomto mohli opustiť tú doterajšiu tradíciu a keď chcete byť hrádzou proti extrémizmu ako vládna koalícia, tak tento zákon určite nie je dobrou cestou k tomu.

Ďakujem, pani ministerka. No, myslím si ale teda, že nemožno to celé váľať iba na nejaké komunikačné nedorozumenie na sekretariáte pani komisárky, lebo tak ona nie je jediná, ktorá v súvislosti s touto témou vyjadruje znepokojenie, a teda napríklad nedávno tu bol komisár Rady Európy pre ľudské práva, podľa ktorého je tiež Slovensko problém, lebo nemá konkrétny plán na boj proti segregácii na národnej, regionálnej či miestnej úrovni. A zároveň opakovane poukázal na potrebu systematickej podpory škôl, žiakov vrátane rozšírenia počtu asistentov učiteľov a na potrebu ďalšieho vzdelávania učiteľov a na to, že by takýto systém nemal byť financovaný z eurofondov, ale zo štátneho rozpočtu.
Európska komisia tiež nedávno zverejnila pravidelné hodnotenie politík členských krajín, pričom v správe o Slovensku sa okrem iného konštatuje, že segregácia Rómov je naďalej kľúčovým problémom a miera zaraďovania rómskych detí do špeciálnych škôl a škôl je mimoriadne vysoká a spojená s diskriminačnými praktikami. Čiže tých signálov je oveľa viac a nie je to len nejaké nedorozumenie alebo nedovysvetlenie podľa môjho názoru.
A teda ďakujem za tú odpoveď, ale teda dozvedel som sa, že koncepcia, stratégia, akčné plány, a ja chápem, že v tej päťminútovej odpovedi nie je asi dostatočný priestor na konkrétnosti, ale teda žiadnu konkrétnu som nezaregistroval, preto by som teda uvítal, ak by som buď mohol dostať zoznam tých opatrení, alebo aj ak by bol zverejnený, lebo to je asi vec, ktorá zaujíma nielen mňa.
Ďakujem.

Ďakujem, pán premiér. Na úvod k tomu Miklošovi, ktorý zobral samosprávam. No Mikloš zobral samosprávam, pretože musel na celoštátnej úrovni riešiť tú sekeru, ktorú vytvorila druhá Ficova vláda, napriek kríze nebola ochotná šetriť.
Ale áno, príjmy samospráv stúpajú, napriek tomu nevieme, či sú dostatočné na financovanie tých kompetencií, ktoré im zveril zákon. A tu by som rád upozornil na to, že to bola práve strana SMER alebo jej poslanci, ktorí v decembri roku 2011 iniciovali uznesenie parlamentu o tom, že by vláda mala vypracovať komplexný audit verejnej správy, a teda nielen samosprávy, ale aj štátnej správy, a predložiť do parlamentu. A napriek tomu, že odvtedy prakticky nepretržite je strana SMER pri moci, má svojho premiéra, tak toto uznesenie nenaplnila, spravila nejaký čiastkový audit, ktorý sa týkal samosprávy, nespravila audit, ktorý by sa týkal štátnej správy, a už vôbec ho nepredložila, nepredložila parlamentu.
Napriek tomu vám ďakujem za vašu odpoveď. Je to vaša historicky prvá odpoveď na hodine otázok ako premiéra, a teda je to aj do istej miery vec nejakej historickej náhody, pretože okrem mňa sa opäť opýtalo iba 14 poslancov SMER-u, sedem otázok sa týka pani kancelárky Merkelovej, päť otázok vášho stretnutia s rakúskymi najvyššími predstaviteľmi a dve otázky ZMOS-u a regiónov. Takže sa chcem spýtať, či v rámci korektného prístupu k verejnej správe a k správe vecí verejných nechcete zmeniť aj túto prax, teda že vám nebudú vaši vlastní poslanci klásť servilné otázky, ale dáte priestor pre opozíciu, lebo pokračujete v neblahej praxi vášho predchodcu. (Reakcie z pléna.)

Pán poslanec Marček, nehovorili ste k programovému vyhláseniu vlády, ani ste veľmi nehovorili k dôvere vláde, tie prvé tri minúty, alebo koľko to bolo, ste vôbec nehovorili k téme dnešnej rozpravy. Kydali ste na opozičných poslancov, ale pán poslanec a pán podpredseda Bugár vám nezobral slovo, ani vás neupozornil, že by ste mali hovoriť k téme, ako to doobeda spravil pánu poslancovi Feckovi, lebo samozrejme, že keď niekto chváli vlády a keď niekto kydá na opozíciu, tak mu slovo nezobereme, aj keď hovorí od veci, ale keď niekto vládu kritizuje, aj keď je to k téme, tak sa ho pýtame, či hovorí k programovému vyhláseniu, hoci hovorí k pôsobeniu vlády a hovorí k tomu, prečo vláda nemá dostať dôveru.
Nerozumel som celkom vášmu vystúpeniu, aj keď svojou formou bolo naozaj veľkolepé, a verím, že sa zapíše do dejín slovenského parlamentarizmu. Koaliční poslanci tu s pár výnimkami vo forme faktických poznámok mlčali, a teda ak tu niekto obhajoval vládu a kritizoval opozíciu, tak to boli fašistickí poslanci a teraz ste to týmto veľkolepým prejavom, pán poslanec Marček, zavŕšili vy. Povedali ste, že nebudete hlasovať za dôveru vláde, ale v podstate iba preto, že koalícia nemá byť závislá na vašom hlase. Čiže vy nepodporíte vládu a to má byť forma vyjadrenia vašej podpory a v podstate dôvery vláde, lebo nič zlé ste na tú vládu nepovedali, mnoho zlého ste povedali na opozíciu, takže mne je to úplne, úplne nezrozumiteľné. Ale vy zrejme viete, prečo to robíte a prečo ste povedali, že váš hlas proti bude najväčšou politickou podporou v koalícii. Verím, že to aj koalícia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Poliačik, povedal si, že vláda urobila vec, ktorá nám nepomáha pri budovaní dobrého mena Slovenska medzi partnermi. Myslím si, že tvoje hodnotenie je príliš zhovievavé. Vláda urobila vec, ktorá nám robí hanbu a ohrozuje postavenie Slovenskej republiky ako spoľahlivého partnera.
V programovom vyhlásení sa píše, že „žijeme v časoch významných otrasov, ktoré ohrozujú európsku jednotu, hodnoty a politické zvyklosti. Slovensko bude týmto hrozbám čeliť“. Slová, slová, slová. Nepridanie sa k našim spojencom vo veci vyhostenia ruských špiónov nezodpovedá tomuto konštatovaniu. Niečo si napíšete do programového vyhlásenia, ale reálne sa správate úplne inak.
V programovom vyhlásení sa píše: „Národnoštátnym záujmom krajiny je jednoznačná kontinuita proeurópskej a proatlantickej orientácie Slovenskej republiky založená na širokej politickej zhode. Zahraničná a európska politika Slovenskej republiky je podriadená záujmom štátu a slúži občanom.“ Aká proeurópska, aká proatlantická orientácia? Dnešné rozhodnutie slovenskej diplomacie spochybňuje zhodu, nielen vnútroštátnu zhodu, ale aj zhodu s našimi zahraničnými partnermi. Rokujeme o dôveryhodnosti vláde a týmto rozhodnutím spochybňujete dôveryhodnosť nielen svojej vlády, ale aj celej krajiny.

Ďakujem za reakciu, pán poslanec Grendel. Samozrejme, že rýchlosť je dôležitá z hľadiska rozhorčenia verejnosti. A pokiaľ vláda myslí vážne to, že chce získať dôveru nielen parlamentu, ale aj dôveru verejnosti, tak sa musí správať dôveryhodne a tie oči budú viac ako na kohokoľvek iného upreté teraz na pána ministra Druckera. A rýchlosť je v tomto veľmi dôležitá, lebo väčšine verejnosti je to úplne zjavné, že polícia vyžaduje zásadné zmeny.
Ale napriek tomu si myslím, že dôležitejšia ako tá rýchlosť, teda či to bude tri dni, alebo to bude trvať dva týždne, je hĺbka tých zmien a ich charakter. Ak zmeny v polícii budú tak zásadné, ako boli zmeny vo vláde, ktoré nám tu teraz strana SMER ponúkla, tak obnova dôveryhodnosti polície a orgánov činných v trestnom konaní nemá šancu nastať. Nestačí vymeniť figúrky, treba tam nových ľudí. Ľudí, ktorí nebudú spojení s Kaliňákovou érou. Naopak, budú zárukou, že keď už tu máme vládu kontinuity, aspoň políciu diskontinuity budeme mať, lebo bez zmeny nie je možné obnoviť dôveru.
Ďakujem.

Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, rokujeme o programovom vyhlásení a dôvere štvrtej vláde Roberta Fica. Možno sa to časom ešte trochu zmení, ale dnes je to viac štvrtá vláda Roberta Fica, ako vláda Petra Pellegriniho. Optikou programového vyhlásenia vlády sa na to môžme pozrieť z hľadiska toho, čo bolo v programovom vyhlásení tretej vlády Roberta Fica a naďalej je a ostalo súčasťou programového vyhlásenia vlády Petra Pellegriniho. O tom sa tu už hovorilo pomerne veľa, vieme o tom už pomerne veľa a zaznelo a zaznelo to nielen vo vystúpeniach opozičných kolegov na pôde parlamentu, pretože teda koaliční kolegovia nemajú potrebu diskutovať o novej vláde.
A druhý možný pohľad je pohľad cez to, čo v programovom vyhlásení vlády Roberta Fica z roku 2016 nebolo, ale v tomto programovom vyhlásení sa nachádza. Toho je podstatne menej a dosiaľ sme o tom veľa nehovorili, ale myslím si, že aj to si zaslúži istú pozornosť.
Čiže tá prvá optika, čo bolo. Už tu zaznelo, že programové vyhlásenie vlády Roberta, teda, pardon, Petra Pellegriniho je skoro celé prebraté, doslova skopírované vyhlásenie, programové vyhlásenie tretej vlády Roberta Fica. Až na tú časť o predsedníctve Slovenskej republiky v Európskej únii v roku 2016, bolo by to smiešne, ak by to tam ostalo, tak na poslednú chvíľu to bolo vypustené, ale veci na smiech tam napriek tomu ostali aj tak. Napríklad to, že sa vláda bude snažiť znížiť nezamestnanosť pod 10 %, už v roku 2016, keď bola zostavená tretia Ficova vláda, tak to bol málo ambiciózny záväzok a viacerí upozorňovali, že tento cieľ bude splnený v priebehu pár mesiacov alebo týždňov. Dnes tento cieľ a záväzok je naplnený ešte pred tým, ako bolo programové vyhlásenie napísané, resp. ako bude schválené parlamentom.
Ale teda nebudem opakovať to, o čom hovorili aj kolegovia, tak sa skúsim pozrieť na tú druhú časť, teda na tú druhú optiku, na to, čo v programovom vyhlásení vlády Roberta Fica nebolo a nachádza sa to v programovom vyhlásení vlády Petra Pellegriniho.
Možno pre väčšinu verejnosti je to prekvapivé, ale niečo také sa tam nachádza, a to síce preambula. Dovolím si z nej zacitovať: „Nová vláda Slovenskej republiky si je vedomá, že sa ujíma výkonu funkcie v období spoločenských pohybov, keď sa ľudia domáhajú zmien v spôsobe uplatňovania verejnej moci.“ Začína to nádejne. „Požadujú najmä riešenia bezprostredne ovplyvňujúce kvalitu ich života. Na druhej strane existujú silné tendencie politicky a mocensky zneužiť uvedené, často oprávnené požiadavky ľudí na destabilizáciu spoločnosti. Prekročením tejto tenkej hranice môže nasledovať nekontrolovateľná vnútroštátna konfrontácia, nefunkčnosť verejného sektora, narušenie doterajšieho hospodárskeho rastu a rekordnej zamestnanosti s ďalekosiahlymi dôsledkami.“
Nová vláda Slovenskej republiky v úvode svojho vládneho programu deklaruje verejnosti vôľu venovať pozornosť životnej realite ľudí a nie politickej polarizácii a rozdeľovaniu spoločnosti.
Dámy a páni, toto je lož. Tretia vláda Roberta Fica predsa nepadla preto, že ľudia na Slovensku, citujem, „požadujú najmä riešenia bezprostredne ovplyvňujúce kvalitu ich života“, tretia vláda Roberta Fica padla preto, že sa stala brutálna vražda, bol zavraždený investigatívny novinár Ján Kuciak a jeho snúbenica Martina Kušnírová. Tretia vláda Roberta Fica padla preto, že táto vražda takmer určite súvisela s prácou novinára Jána Kuciaka. S jeho článkami, v ktorých písal o korupcii, o organizovanom zločine a o prepojení organizovaného zločinu a politickej moci na Slovensku. Tretia vláda Roberta Fica padla preto, že vo verejnosti vzbudil tento ohavný čin vlnu nebývalého rozhorčenia, pobúrenia a odporu.
A toto nebolo štandardné vyvodenie politickej zodpovednosti, akého sme svedkami v krajinách s vyššou politickou kultúrou. Prejav takejto politickej zodpovednosti je, keď havarujú vlaky a odstúpi minister dopravy, hoci s tým priamo nemá nič spoločné. Odchod Roberta Fica z kresla premiéra bol dôsledok obrovského tlaku verejnosti a urobil to len veľmi neochotne a nedobrovoľne. A ten tlak nesmeroval k nejakým detailom. Tlak občianskej verejnosti smeroval proti korupčnému, klientelistickému a oligarchickému systému, ktorý tu vytvoril SMER – sociálna demokracia počas svojich doterajších troch vlád a ktorý mu dnes pomáhajú upevňovať jeho koaliční partneri Slovenská národná strana a MOST – HÍD. Smeroval proti systému, v ktorom organizovaný zločin prerastá s politickou mocou, proti systému, v ktorom nefunguje vymožiteľnosť práva, v ktorom orgány činné v trestnom konaní nekonajú, lebo sú paralyzované politickými tlakmi. Rozhodne nie preto, že ľudia na Slovensku požadujú najmä riešenia bezprostredne ovplyvňujúce kvalitu ich života. Nefunkčný štát, samozrejme, kvalitu života ľudí ovplyvňuje. Ale to nebola príčina pádu vlády Roberta Fica.
Klamať sa nemá. A je hanba, keď sa klame priamo v programovom vyhlásení vlády. Z tohto hľadiska to bude vláda lži, nie vláda zásadnej zmeny, po ktorej volá verejnosť. Nebude to vláda nápravy problémov, ktoré dnes ako vážne vnímajú ľudia na Slovensku. Je to vláda mimikry.
A keď už sme pri tom mimikry a pri tej lži, nemôžem si na ten nespomenúť moment, keď som prvýkrát počul meno Peter Pellegrini. Bolo to v roku 2008, vtedy bol pán Pellegrini, myslím, že prvýkrát poslancom Národnej rady za stranu SMER – sociálna demokracia, a všimol som si ho vďaka pozmeňujúcemu návrhu, ktorým doslova oklamal opozíciu. Vďaka jeho lži opozícia, ktorá kritizovala zákon o mimoriadnych opatreniach na urýchlenie výstavby diaľnic a rýchlostných komunikácií, ktorá ten zákon z dielne ministra Vážneho a druhej vlády Roberta Fica dala na Ústavný súd, tak väčšina opozície hlasovala za pozmeňujúci návrh, ktorým sa pôsobnosť tohto protiústavného, neskôr sa ukázalo, že naozaj protiústavného zákona rozšírila aj na ďalšie úseky diaľnic a cestných komunikácií. Najprv sa o to pán minister Vážny pokúsil prostredníctvom, prostredníctvom štandardnej novely zákona, dal to do medzirezortného pripomienkového konania, ale tam to vzbudilo kritiku a potom preto volil ľahšiu cestu. Ľahšia cesta spočívala v tom, že k novele zákona o cestnej premávke, teda k novele úplne iného zákona, sa doplnil ďalší článok a tým sa rozšírila pôsobnosť toho kritizovaného, opozíciou kritizovaného protiústavného zákona o niektorých opatreniach na urýchlenie výstavby diaľnic a rýchlostných komunikácií.
A nešlo tam iba o to, žeby pán Pellegrini niečo zamlčal. Išlo o to, že pán minister alebo vtedajší poslanec Pellegrini v písomnom odôvodnení tvrdil, že ide iba o previazanie diaľničného vyvlastňovacieho zákona, resp. zákona, ktorý umožňoval stavať na nevyvlastnených pozemkoch, so zákonom o cestnej premávke. Samozrejme, že to nikoho z opozičných poslancov, ktorí hlasovali za rozšírenie pôsobnosti zákona, ktorý v tom istom čase napadli na Ústavnom súde, nezbavuje zodpovednosti za to, ako hlasovali, každý je zodpovedný za svoje, za svoje vlastné hlasovanie, ale faktom je, že pán poslanec Pellegrini v roku 2008 uviedol opozičných poslancov svojou lžou do omylu a v dôsledku toho hlasovali za niečo, s čím vnútorne určite neboli stotožnení, naopak, boli proti tomu.
Spomínam to tu preto, že prvý dojem je dôležitý, u mňa už navždy zostane prvým dojmom z Petra Pellegriniho lož na pôde parlamentu v podobe jeho pozmeňujúceho návrhu a prvým dojmom z čítania programového vyhlásenia Pellegriniho vlády u mňa zostane lož z preambuly, že ľudia na Slovensku požadujú najmä riešenia bezprostredne ovplyvňujúce kvalitu ich života. Som presvedčený, že budúca vláda Petra Pellegriniho si dôveru parlamentu ani občianskej verejnosti nezaslúži. Dôveryhodnou by v súčasnej situácii mohla byť iba vláda, ktorej predseda a väčšina členov by neboli vykonávateľmi vôle svojho straníckeho predsedu Roberta Fica, ktorý tu svoju štvrtú vládu nejako neobhajuje, pritom vrátil sa do parlamentu, povedal, že sa vráti najmenej na to, kým bude vyslovená dôvera vláde, ale zatiaľ ani raz nevystúpil na obhajobu svojej štvrtej vlády. Z tohto hľadiska to bude vláda kontinuity, má skoro to isté programové vyhlásenie. Platí aj to, že je to vláda kontinuity v roku 2016. Na začiatku to bola kontinuita tretej vlády Roberta Fica s druhou vládou Roberta Fica a viacerí sme sa čudovali, či napríklad MOST chce predstavovať kontinuitu s Ficovými vládami, ktoré dovtedy ostro kritizoval, a dnes sa už ani nikto z nás nečuduje, že vláda Petra Pellegriniho chce predstavovať kontinuitu s treťou vládou Roberta Fica, že má to byť kontinuita, nie zmena, po ktorej volá verejnosť.
A ako nám sám Robert Fico prostredníctvom pána prezidenta odkázal, Fico nikam neodchádza: „Ty sa neboj, pán prezident, ja nikam neodchádzam.“ No práve to, že neodchádza, toho sa obávame.
Robert Fico tu teraz nie je, ale naďalej ostane najmocnejším mužom v štáte. Naďalej bude straníckym predsedom najsilnejšej koaličnej strany, naďalej bude straníckym šéfom ako premiéra, tak väčšiny členov Pellegriniho vlády. Dokonca v koaličnej zmluve je napísané, že koaličnú radu tvoria predsedovia koaličných strán. Čiže, pán premiér, ak nezmeníte koaličnú zmluvu, ani nebude členom koaličnej rady. Bude môcť byť na ňu prizvaný, to koaličná zmluva umožňuje, ale v zásade sa páni Fico, Danko a Bugár môžu na niečom na koaličnej rade dohodnúť a potom to pánu premiérovi Pellegrinimu oznámia, na čom sa dohodli.
A len taká malá perlička, 1. septembra 2016 po skone alebo faktickom skone jednej z koaličných strán strany SIEŤ podpísali zostávajúce tri strany novú koaličnú zmluvu. Miesto štyroch strán ostali iba tri strany, ale inak to bolo takmer to isté, čo sa týka zloženia koalície aj čo sa týka textu koaličnej zmluvy. Dokonca v čl. 2 bod 2 koaličnej zmluvy, ktorá bola podpísaná 1. septembra 2016 predsedami troch politických strán, teda už bez SIET-e, sa uvádza, že "koaličná rada je štvorčlenná a jej členmi sú predsedovia koaličných strán". Ostalo to tam teda z pôvodnej koaličnej zmluvy, keď bola súčasťou koalície aj SIEŤ, a aktualizácia koaličnej zmluvy bola urobená tak šlendriánsky ako nové programové vyhlásenie so zámermi a cieľmi, ktoré sú už v tejto chvíli naplnené.
Čiže by sa vlastne dalo povedať, že toto nie je nič nové, že to je vlastne taká koaličná tradícia, pretože rovnaký prístup ako k novému programovému vyhláseniu, to k novému dávam v úvodzovkách, zvolila vládna koalícia už k aktualizácii koaličnej zmluvy v septembri 2016.
Táto koalícia ostáva tou istou koalíciou a jej programové vyhlásenie a jej zloženie nie je zárukou zmeny, ale kontinuity pre opozíciu, demokratickú opozíciu, aj pre občanov protestujúcich na námestiach je to dôvod na nespokojnosť.
Ďalším dôvodom je, že dôveryhodnou by v tejto situácii mohla byť iba vláda, ktorej členovia nie sú sami spájaní s rôznymi podozreniami z korupčného, klientelistického, netransparentného správania, konania v rozpore s verejným záujmom. Ale z vlády odišli štyria ministri, z toho dvaja bez toho, aby to malo akýkoľvek súvis s verejným tlakom, ktorý verejnosť vyvíja. Niektorí sa presunuli. A vo vláde naďalej bude sedieť pán minister Richter alias kauza Čistý deň, podpredsedom vlády sa stane pán Raši alias parkovanie v Košiciach a kauza EEI. A ostatne vo vláde sedieť aj pán minister Gajdoš alias netransparentné obstarávanie obrnených vozidiel. Vláda teda nebude spĺňať ani túto podmienku dôveryhodnosti každej vlády, že je tvorená členmi, ktorí sú sami dôveryhodní a nie sú spájaní so závažnými podozreniami.
A nakoniec poslednou zásadnou podmienkou dôveryhodnosti vlády, a platí to špeciálne dnes, je, že na čele rezortu vnútra bude stáť človek, ktorý je sám dostatočnou morálnou aj odbornou autoritou a bude zárukou zásadných zmien vo fungovaní ministerstva, vo fungovaní polície a odstrihnutia sa od dedičstva Roberta Kaliňáka. Obávam sa, že pán minister Drucker - pri všetkom rešpekte k jeho korektnému vystupovaniu, k jeho manažérskym schopnostiam aj k jeho doterajšiemu výkonu alebo časti výkonu na poste ministra zdravotníctva - takúto záruku nepredstavuje.
Pán minister, už ste piaty deň ministrom vnútra, ako to, že pán Gašpar je ešte stále policajným prezidentom? Už v piatok bolo neskoro. Ale uznávam, že toto sa ešte môže zmeniť. Je ešte stále možné, že táto podmienka bude splnená skôr ako tie iné. Nepredpokladám, že pán Pellegrini prinúti pána Fica odísť do politického dôchodku ani že bude do troch sekúnd odvolávať členov vlády podozrivých z korupcie a klientelizmu, ale je možné, že pán minister vnútra Drucker príde s rýchlymi a zásadnými personálnymi aj systémovými zmenami, ktoré sa týkajú fungovania polície. Ale nebude stačiť vymeniť jedného Kaliňákového človeka za druhého alebo niekoľkých Kaliňákových funkcionárov Policajného zboru za iných. Sú potrebné rýchle a zásadné zmeny.
Vo svetle vyššie uvedeného sa obávam, že štvrtá vláda Roberta Fica si nezaslúži ani dôveru verejnosti, ani dôveru parlamentu.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Pán poslanec Fecko, no, ak ste si všimli, tak pán Fico už nie je premiérom, tak možnože tá vaša kniha predsa len mala nejaké dopady na slovenskú realitu aj na pána Fica.
Ale teda v súvislosti s vaším vystúpením by som rád poukázal na to, že na tejto schôdzi rokujeme o návrhu schváliť Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky a vysloviť dôveru vláde Slovenskej republiky. Teda rokujeme nielen o programovom vyhlásení vlády, ale aj o dôvere vláde, a teda je logické, že predmetom rozpravy nie je len samotný text programového vyhlásenia, ale aj vláda a jej dôveryhodnosť, jej zloženie, jej členovia, ich doterajšia činnosť. A vzhľadom na to, že personálne aj z hľadiska textu sa táto vláda veľmi prekrýva s tou predchádzajúcou vládou Roberta Fica, je úplne namieste, ako ste to urobili, aby ste sa, poslanci, vyjadrovali aj k tomu, k tomu, čo sa doteraz dialo v rezortoch, nota bene v rezortoch, ktoré vedú rovnakí ministri, ako viedli doteraz.
A teda ak je namieste, aby sa poslanci vyjadrovali aj k týmto širším súvislostiam, vôbec nie je namieste, aby ich predsedajúci prerušoval a vstupoval im do toho s otázkami, či hovoria o programovom vyhlásení vlády.

Nastupujúca vláda je vládou kontinuity a pokroku, to bolo v programovom vyhlásení tretej Ficovej vlády a rovnako je to v programovom vyhlásení vlády Petra Pellegriniho, a keď Igor Matovič hovoril vo svojom vystúpení o tom, že nevidí veľký rozdiel medzi tou predchádzajúcou vládou a tou súčasnou, tak táto veta, ktorá je prvou vetou v prvej kapitole programového vyhlásenia, to v podstate iba potvrdzuje.
Pred dvoma rokmi, keď sme o tom rokovali, tak to bolo potvrdenie kontinuity s druhou Ficovou vládou, teraz je to potvrdenie kontinuity s treťou Ficovou vládou. Ba dokonca dá sa povedať, vláda Petra Pellegriniho v tejto chvíli je štvrtou vládou Roberta Fica. Má rovnaké zloženie, čo sa týka koaličných partnerov, má veľmi, veľmi podobné zloženie, čo sa týka personálneho zloženia vlády, došlo iba k drobným obmenám, predsedami koaličných strán sú stále páni Fico, Danko a Bugár, ktorí sa naďalej budú schádzať na koaličnej rade. Straníckym šéfom predsedu a väčšiny členov vlády Petra Pellegriniho naďalej ostáva Robert Fico. Ministerstvo vnútra a polícia naďalej sú prerastené ľuďmi Roberta Kaliňáka a zatiaľ nevidno, že by sa v týchto aspektoch, ktoré robia vládu Petra Pellegriniho, stále ešte iba štvrtou vládou Roberta Fica, malo v blízkej dobe niečo zmeniť.
Oceňujem, že pán poslanec Matovič vyzval pána Pellegriniho, aby zabezpečil účasť členov vlády, ale možnože by bolo dobré, keby vyzval aj pána Fica, aby tu obhajoval svoju štvrtú vládu, lebo tiež ho tu v sále nevidím momentálne.

Vážený pán predsedajúci, v súlade s § 95 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky za skupinu poslancov a so súhlasom všetkých spolupredkladateľov beriem späť návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (tlač 862), ktorý bol doručený 20. februára 2018.
Stiahnutie odôvodňujem tým, že predstavitelia vládnej koalície stratili dôveru občanov, a jediné, o čom má v tejto chvíli zmysel rokovať, je skrátenie volebného obdobia Národnej rady.