Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, trochu by som zmiernil tón z tých predchádzajúcich minút a chcem povedať, že tento návrh zákona podporujem, že nemám k nemu vecné výhrady z hľadiska obsahu. A to teda bez ohľadu na to, či prejdú naše pozmeňujúce návrhy, ten, ktorý pred chvíľou predniesol kolega Jozef Rajtár a ktorý sa týka zrušenia trestného činu ohovárania, alebo tie, ktoré o chvíľu prednesiem ja. To, čo v tom zákone teraz je, je v poriadku a myslím si, že je to možné podporiť aj tak, ako to je. A nielen obsah chcem oceniť, ale teda na rozdiel od predchádzajúceho návrhu zákona, teda zákona o súdoch, novely zákona o súdoch, kde som kritizoval okrem obsahu aj proces, teda to, že nebolo medzirezortné pripomienkové konanie, tak tu, naopak, chcem oceniť aj korektný prístup ministerstva v rámci medzirezortného pripomienkového konania, kde som bol súčasťou iniciátorov hromadnej pripomienky.
A uplatnili sme si vo viacerých bodoch hromadnú pripomienku, mali sme veľmi korektné rozporové konanie, dokonca za účasti aj pani ministerky Žitňanskej vtedy, a kde teda niektoré z našich návrhov boli akceptované a boli zapracované do tohto návrhu zákona, či už je to ustanovenie o vypustení účinnej ľútosti pri daňových trestných činoch, pokiaľ boli spáchané organizovanou skupinou alebo zločineckou skupinou, alebo predĺženie lehoty alebo úpravu lehoty, premlčacej lehoty a pri nezákonných sterilizáciách, čo bolo jedno z odporúčaní, ktoré vyplynulo z Istanbulského dohovoru, a kde slovenská legislatíva doteraz ešte nebola plne v súlade s týmto dohovorom. Potom boli ďalšie veci, kde sme si to vysvetlili, že problémy, ktoré sme my vnímali, už sú riešené iným spôsobom, povedzme v inom zákone, alebo ich nie je teraz možné riešiť a budú riešené neskôr, že ministerstvo si uvedomuje, že je tam problém, napríklad pri prideľovaní advokátov ex offo, a má v úmysle to riešiť, ale nie je to možné riešiť iba na základe vyhovenia našej pripomienky a je k tomu potrebná širšia diskusia, čo sme akceptovali.
Napriek tomu ostali z tej pomerne rozsiahlej hromadnej pripomienky tri návrhy, v ktorých sa náš názor líšil od názoru ministerstva a ktoré sa teraz premietajú do pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktorý o chvíľu predložím. Jeden z tých bodov, tretí bod, sa týka predĺženia lehoty na podávanie sťažnosti proti uzneseniam orgánov činných v trestnom konaní. Tam na základe našej hromadnej pripomienky došlo k úprave. Teda v návrhu novely sa predpokladá, že súčasná lehota, ktorá je tri kalendárne dni na podanie sťažnosti proti rozhodnutiu orgánu činného v trestnom konaní, sa má predĺžiť na tri pracovné dni, čo je krok dobrým smerom, nepochybne. My sme v pripomienkovom konaní navrhovali, aby išlo o predĺženie na osem kalendárnych dní. Dôvodová správa odôvodňuje predlženie lehoty na podanie sťažnosti tým, že niektoré oprávnené subjekty, ktoré pre podanie sťažnosti potrebujú vyhľadať kvalifikovanú právnu pomoc, najmä obvinený, poškodený či oznamovateľ, čo im môže komplikovať práve skutočnosť, ak by uvedené nastalo počas víkendu, navrhovanou právnou úpravou sa teda možný nedostatok eliminuje, čo v konečnom dôsledku môže prispieť aj ku kvalitnejšiemu vypracovaniu sťažnosti.
No, toto je jeden možný pohľad, že človek, a teraz, či už je obvinený alebo je poškodený alebo je oznamovateľ, dostane uznesenie vyšetrovateľa a má na sťažnosť tri dni. Nepochybujem, vôbec nepochybujem, že keď advokát alebo advokátska kancelária dostane uznesenie, tak trojdňová lehota pre ňu nie je problém a teda ak z toho vypadne víkend, že to budú tri pracovné dni a nie tri kalendárne dni, tak problém, ktorý vznikal vo vzťahu, ja neviem, k človeku, ktorý si v piatok večer preberie na pošte zásielku a musí do pondelka večera podať sťažnosť a nemá povedzme v tej chvíli právne zastúpenie, tak ten problém sa čiastočne vyrieši, lebo tá lehota sa potom posúva až na stredu večer. Ale sú ľudia, ktorí sú, povedzme, v pozícii oznamovateľov alebo môžu byť v pozícii poškodených, či obvinených dokonca, ktorí nemajú právne zastúpenie a trebárs sami obhajujú svoje práva ako poškodení, alebo sú sami oznamovateľmi, alebo iba s niekým konzultovali a nemajú štandardného advokáta, a pre tých toto predĺženie lehoty zasa až tak veľa neznamená. Neznamená to napríklad aj preto, že pokiaľ je to uznesenie doručené v pondelok alebo utorok, tak vlastne nedochádza k posunu tej lehoty a pre takýchto ľudí paradoxne, naopak, môže byť víkend ten čas, keď si môžu nájsť dostatok priestoru na to, aby napríklad spracovali kvalifikovanú sťažnosť, lebo teda ľudia, ktorí pracujú, tak môžu mať problém niekedy napríklad v pracovných dňoch si nájsť dostatok času. Preto navrhujeme predĺžiť tú lehotu na osem kalendárnych dní. Teda nepredlžovať to tak, ako to vládny návrh navrhuje z troch kalendárnych na tri pracovné, ale na osem kalendárnych.
Uznávam, že toto je možno téma na dlhšiu diskusiu a verím, že aj keď ten návrh nebude dnes schválený, tak ešte sa k nemu niekedy parlament vráti. A nespochybňujem, že je zase legitímny záujem na tom, aby sa nenaťahovalo trestné konanie, a aj to treba brať do úvahy, ale teda keď dám na jednu stranu váh oprávnené záujmy osôb zúčastnených na trestnom konaní a na druhej strane rýchlosť konania, tak nemyslím si, že či to bude trojdňová alebo päťdňová alebo osemdňová lehota, že to je ten rozhodujúci moment, ktorý spôsobuje také neuveriteľné prieťahy v trestnom konaní, akých sme niekedy svedkami.
Ďalšie dva návrhy alebo ďalšie dva body pozmeňujúceho návrhu, ktoré opäť sú premietnuté z bodov hromadnej pripomienky, súvisia viac alebo menej s témou domáceho násilia. Prvým bodom pozmeňujúceho návrhu žiadame, aby orgány činné v trestnom konaní alebo súdy mali vždy povinnosť informovať o tom, že obvinený bol prepustený z väzby alebo ušiel, poškodených, v prípadoch vymedzených trestných činoch, ktoré sa týkajú ublíženia na zdraví, týrania blízkej osoby a zverenej osoby, nebezpečného vyhrážania, nebezpečného prenasledovania. A to bezodkladne po tom, ako sa to stane. Súčasná právna úprava pochopiteľne umožňuje informovať v takýchto situáciách poškodených, ale umožňuje to v zásade v dvoch prípadoch. V prípade, že o to poškodený sám požiada, v prípade, že orgán činný v trestnom konaní alebo súd sám usúdi, že v dôsledku prepustenia na slobodu obvineného alebo v dôsledku jeho úteku hrozí poškodenému nejaké nebezpečenstvo. Samozrejme, právo praje bdelým, čiže ľudia by mali uplatňovať svoje práva, ale táto zásada sa má uplatňovať predovšetkým v súkromnom práve. Trestné právo by malo chrániť špeciálne, špeciálne poškodených, takže v tých situáciách, kde naozaj hrozí nebezpečenstvo, a ja, tento návrh tam sme zapracovali na základe podnetu z praxe, na základe podnetu advokáta, ktorý pracuje so ženami, na ktorých je páchané násilie, a ktorý mal takéto prípady alebo vie o takýchto prípadoch, že žena, ktorej násilný manžel bol zavretý a bol prepustený, a sa o tom nedozvedela od súdu, ale došlo až k reálnemu ohrozeniu, lebo nie každý poškodený musí vedieť alebo musí využiť tú možnosť, že požiada o to, aby bol informovaný, ak je páchateľ alebo teda obvinený prepustený na slobodu. A nie vždy je naplnená aj tá podmienka, že súd alebo teda orgán činný v trestnom konaní, keď k tomu dôjde, informujú bezodkladne, teda hneď. Lebo zase keď taká informácia príde s týždňovým oneskorením, tak už môže byť v niektorých prípadoch neskoro. Takže nie je to zásadná revolúcia, iba pre niektoré trestné činy navrhujeme povinné informovanie o tom, že obvinený bol prepustený z väzby alebo ušiel.
Tretí návrh, ktorý je ako bod 2 v pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložím spolu s kolegami, v podstate vyplýva z čl. 54 Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, ktorý hovorí o tom, že zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne a iné opatrenia na zabezpečenie toho, aby v občianskom alebo v trestnom konaní dôkazy týkajúce sa sexuálnej histórie a správania sa obete boli povolené iba vtedy, ak je to relevantné a potrebné. A toto opäť nevyšlo celkom iba z našich nejakých teoretických úvah, ale tento bod v podstate vyplynul z analýzy, ktorú minulý rok spracovalo ministerstvo spravodlivosti, kde porovnalo súlad slovenskej legislatívy s tzv. Istanbulským dohovorom a kde konštatovalo, že vo vzťahu k niektorým ustanoveniam Istanbulského dohovoru slovenská legislatíva buď nie je v súlade, alebo je iba v čiastočnom súlade. V komentári k tomuto ustanoveniu, ktoré som citoval, sa uvádza, že "v zmysle výkladovej správy k dohovoru sa v súdnom konaní využívajú informácie o sexuálnej histórii obete na diskreditáciu tvrdení obete, osobitne v prípadoch sexuálneho násilia a znásilnenia za účelom spochybnenia nedostatku súhlasu so sexuálnym aktom. Takýto prístup však môže viesť k situácii, keď by ochranu práva používali iba osoby, ktoré sú považované za morálne a rešpektované, čo však nie je prípustné. Výkladová správa k dohovoru uvádza ako príklady dôkazy o promiskuite obete, prostitúcii a podobne. Ustanovenia právnych predpisov Slovenskej republiky týkajúce sa prijateľnosti dôkazov v civilnom a trestnom konaní neobsahujú osobitné podmienky pre kategóriu dôkazov týkajúcich sa sexuálnej histórie obete. Dôkazom síce napríklad v zmysle Trestného poriadku môže byť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci, avšak domnievame sa, že pre naplnenie požiadavky dohovoru by bolo potrebné i negatívne vymedzenie, a síce, že takéto dôkazy podliehajú povoleniu a podmienke relevantnosti a nevyhnutnosti." Koniec citátu z analýzy ministerstva spravodlivosti, z analýzy, ktorú ministerstvo spracovalo minulý rok. A ja to teraz nejdem otvárať, debatu o tom, či ratifikovať alebo neratifikovať Istanbulský dohovor. Vláda sa, žiaľ, rozhodla, že nepredloží parlamentu návrh na jeho ratifikáciu, ale aj vtedajší premiér Fico povedal, že ak sú v Istanbulskom dohovore ustanovenia, ktoré pomôžu zefektívniť boj proti domácemu násiliu, tak dajme ich do našej legislatívy aj bez toho, aby sme ten Istanbulský dohovor ratifikovali. Toto je jedno z takých ustanovení, kde je možné odstrániť ten čiastočný nesúlad, na ktorý nás upozorňuje aj ministerstvo spravodlivosti vo svojej minuloročnej analýze. A naozaj je to vážny problém najmä vo vzťahu k obetiam domáceho násilia, že dochádza k nezdôveryhodňovaniu obetí domáceho násilia alebo sexuálneho násilia, či už teda s poukazom na sexuálne správanie, to je ten známy prípad, že teda však nemohla byť znásilnená, lebo je to predsa prostitútka, ako možno znásilniť prostitútku, čo, čo, bohužiaľ, aj v časti verejnosti, ale keby len verejnosti, toto prežíva, čo je, samozrejme, že neprípustné takýmto spôsobom nazerať na trestný čin. Ale stáva sa aj to, že obete domáceho násilia sú nezdôveryhodňované, napr. prostredníctvom znaleckých posudkov, kde sa neposudzuje ich konanie vo vzťahu k páchanému násiliu, a teda k tomu, čo je podstatou trestného činu, ale sa spochybňuje ich dôveryhodnosť ako taká a dochádza potom k názoru, že nebol spáchaný trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby z dôvodu, že obeť nie je dostatočne dôveryhodná, čo je neprípustné a čo teda navrhujeme teda negatívne vymedziť v súlade s odporúčaním ministerstva spravodlivosti, ktoré ale teda nebolo ministerstvom spravodlivosti v rámci medzirezortného konania akceptované. Myslím, že pán minister má návrh aj, lebo som ho predložil na výbore.
Takže len by som dokončil, a teda prečítam znenie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 865).
Prvý bod. V čl. II sa pred bod 1 vkladá nový bod 1, ktorý znie:
"1. Paragraf 46 sa dopĺňa ods. 10, ktorý znie:
"(10) Orgán činný v trestnom konaní alebo súd poskytne poškodenému aj bez žiadosti poškodeného, informácie podľa odseku 8 vždy, ak ide o trestné stíhanie pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 155 a 156, týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208, nebezpečného vyhrážania podľa § 360 a nebezpečného prenasledovania podľa § 360a Trestného zákona, a to bezodkladne po rozhodnutí podľa odseku 8 alebo úteku podľa odseku 8." ."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú. Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2018, čo sa premietne do čl. V upravujúceho účinnosť.
Druhý bod pozmeňujúceho návrhu. V čl. II sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:
"2. Paragraf 119 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
"(5) Dôkazy týkajúce sa osoby poškodeného, jej charakterových vlastností, minulého sexuálneho a iného správania sú prípustné iba vtedy, ak sú relevantné a nevyhnutné pre objasnenie trestného činu.".".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú. Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2018, čo sa premietne do čl. V upravujúceho účinnosť.
Tretí bod pozmeňujúceho návrhu. V čl. II bod 3 znie:
"3. V § 187 ods. 1 sa slovo "troch" nahrádza slovom "ôsmich".".
Odôvodnenie som prečítal a navrhujem, aby sa o bodoch 1 a 2 pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu hlasovalo spoločne a o bode 3 samostatne. Je to tam uvedené aj v návrhu.
Ďakujem za pozornosť.
