Videokanál poslanca

Vážená pani poslankyňa Kuciaňová (vyslovené s pobavením) a vážení kolegovia, myslím, že prevažne alebo výlučne zo Slovenskej národnej strany, chcem sa vám prihovoriť v súvislosti s pozmeňujúcim návrhom, ktorý ste práve predložili a ktorým sa do návrhu zákona o metrológii vkladá nový článok V, ktorým sa má zmeniť zákon o štatistike.
Neviem, či ste tu boli ráno a doobeda, teda počúvali tú diskusiu, ktorú sme mali s pánom ministrom spravodlivosti Gáborom Gálom, kde ja som mu vyčítal, že návrh novely zákona o súdoch nedal do medzirezortného pripomienkového konania a tým sa vyhol diskusii s verejnosťou, a teda keď boli naplnené teda dôvody pre opomenutie alebo vôbec vynechanie pripomienkového konania so štátnymi inštitúciami a s verejnosťou, tak potom mal dať aj návrh na skrátené legislatívne konanie, čo nedal, čo som mu teda nevyčítal, že nedal, ale vyčítal som mu, že nebolo, nebolo medzirezortné pripomienkové konanie a nebola regulérna diskusia.
Pán minister Gábor Gál potom v rozprave alebo v záverečnom slove k ďalšiemu bodu zase vytkol poslancom z poslaneckého klubu SaS, že dali pozmeňujúci návrh, ktorým sa vypúšťa trestný čin ohovárania z Trestného zákona v rámci návrhu novely Trestného zákona, ktorý je o niečom inom, a že teda prečo mu my vyčítame, že on nedal do medzirezortného pripomienkového konania svoj návrh, keď my tu vlastne sme až do pléna doniesli nejaký návrh, ktorým sa vypúšťa jeden trestný čin z Trestného zákona.
No ale všetko toto, čo sme si tu doobeda s pánom ministrom Gáborom Gálom, miestami aj vzrušene, vyčítali, je iba taký veľmi slabý odvar oproti tomu, čo ste práve predložili vy. Ministerstvo a teda vláda navrhli, navrhli normálne rokovanie o návrhu zákona, ktorý síce neprešiel medzirezortným pripomienkovým konaním, ale teraz máme zhruba 30 dní na to, aby sme, aby sme o ňom diskutovali v kuloároch, vo výboroch a potom opäť v pléne. Aj verejnosť má možnosť sa s tým oboznámiť.
Pozmeňujúci návrh, ktorý spolu s kolegami z klubu SaS sme predložili, sa týka vypustenia jedného trestného činu, teda jedného paragrafu z Trestného zákona, plus jedného súvisiaceho, úpravy jedného súvisiaceho ustanovenia. A vy tu ste prišli s prílepkom, teda s tým, že sa má novelizovať úplne iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s tým zákonom, ktorý prerokúvame, a prerokúvame ho už v druhom čítaní a teda budeme, budeme o ňom hlasovať zrejme v utorok. Nebola o tom, nebola o tom debata vo výboroch, už ani nehovoriac o nejakom medzirezortnom pripomienkovom konaní o prvom čítaní.
Ja by som rád upozornil na to, že, a teda nie je to, nie je to iba taký nejaký, že vypustíme jedno ustanovenie, je to, je to pomerne rozsiahly pozmeňujúci návrh, ktorý má sedem bodov, ktorý nanovo upravuje znenie § 15, celého jedného paragrafu, ktorý dopĺňa nový, nový § 30a, teda šesť ustanovení. Čiže je to výrazný zásah. Nie je to, nie je to, že niečo vypustíme, ale niečo zmeníme a doplníme a pomerne rozsiahlo.
Takáto prax je neblahá z hľadiska nejakých princípov a princípov práva, aj keď, žiaľ, deje sa nám to na Slovensku aj opakovane. V Českej republike už majú na to rozhodnutie Ústavného súdu, kde Ústavný súd označil takéto prílepky za protiústavné už v roku 2007, pretože ich považuje za účelové obchádzanie riadneho legislatívneho procesu, ktorý spočíva v tom, že ministerstvo alebo nejaký štátny orgán zverejní návrh, návrh zákona. Je k nemu pripomienkové konanie s inými štátnymi inštitúciami alebo verejnými inštitúciami, organizáciami, verejnosťou, potom to prerokuje vláda, ešte predtým to ide do poradných orgánov vlády, potom to ide v troch čítaniach do parlamentu, rokuje sa o tom v prvom čítaní v pléne, či sa to, či sa to vôbec má schvaľovať a potom vo výboroch, a nieže sa až v pléne predloží nejaký pozmeňujúci návrh, ktorý upraví nejaký úplne iný, nijako obsahovo nesúvisiaci zákon.
Čiže z hľadiska rozhodnutia českého Ústavného súdu je táto prax protiústavná. Slovenský Ústavný súd zatiaľ takto nerozhodol, tak slovenský parlament veselo v tejto praxi, praxi pokračuje. Ale všetci si asi uvedomujeme, že to nie v poriadku. A nielenže si to uvedomujeme z hľadiska nejakých princípov práva, ono je to dokonca v rozpore, v explicitnom rozpore so zákonom o rokovacom poriadku Národnej rady, ktorý v § 94 ods. 3 hovorí, že pri prerokovaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona.
Ja sa teda vás, kolegovia z poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany, chcem spýtať, že ako zákon o metrológii súvisí so zákonom o štátnej štatistike? A ako to, čo chcete upraviť v zákone o štátnej štatistike, súvisí s tým, čo je predmetom teda návrhu zákona o metrológii? A teda rád by som počul nejakú, nejakú serióznu, vážne myslenú odpoveď, pretože z dôvodovej správy sa tú súvislosť nijako nedozvedáme, ja som ju nezachytil ani vo vystúpení pani poslankyne Kuciaňovej. A teda samozrejme, že môžme tu vymýšľať všelijaké sofistikované, komplikované odpovede, že nakoniec veď všetko so všetkým súvisí, tak budeme cestný zákon novelizovať prílepkom k návrhu zákona o horskej dráhe alebo horskej službe. Ale naozaj chcete vážne tvrdiť, že to, čo ste predložili, novela zákona o štatistike, o štátnej štatistike, súvisí s vládnym návrhom zákona o metrológii?
Podľa môjho názoru nesúvisí, nijako nesúvisí a je to priame, explicitné, jednoznačné porušovanie § 94 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Samozrejme, že ak parlament odhlasuje, že sa tým bude teda zaoberať, bude o tom hlasovať, poruší tým zákon o rokovacom poriadku, tak neexistuje v našom právnom systéme nejaká sankcia, ktorá by mohla nasledovať alebo, alebo možnosť nápravy, lebo teda slovenský Ústavný súd nie je český Ústavný súd a teda bude to, bude to platiť, ale ešte sme o tom nehlasovali. Našťastie sa nestalo, že by, že by rozprava prebiehala rýchlejšie a že by sme o tomto hovorili ráno a už to mohlo byť odhlasované, odhlasované o jedenástej, možno by si to nikto ani nevšimol.
Takže ja sa chcem spýtať, že prečo s takýmto návrhom, návrhom vôbec, vôbec prichádzate? Obvykle sa to zdôvodňuje nejakou naliehavou potrebou, tak ako sa zdôvodňujú, zdôvodňujú skrátené legislatívne konania alebo už tu spomínané vynechanie medzirezortného pripomienkového konania, teda že sú ohrozené záujmy štátu, bezpečnosť, ľudské práva. Je niečo z toho ohrozené, ak by tento zákon nebol zmenený neštandardným spôsobom, ústavne sporným spôsobom, spôsobom, ktorý je v priamom rozpore s ustanovením zákona o rokovacom poriadku, ale prešiel by normálnym legislatívnym procesom či už ako vládny návrh, ktorý by mohol byť pripomienkovaný, alebo ako poslanecký návrh, ktorý nemá to štádium pripomienkového konania? Hrozili by štátu značné hospodárske škody?
Ak ten návrh súvisí s nariadením Európskej únie o ochrane osobných údajov, tak to je známe pomerne, pomerne dávno. Upravovali sme, upravovali sme a schvaľovali sme nový zákon o ochrane osobných údajov pre potreby Slovenskej republiky, hoci to nariadenie je nariadenie, nie je to smernica, čiže nemusíme to implementovať do našej legislatívy. Sme členská krajina Európskej únie, našťastie, tak nariadenia u nás platia priamo, je priamo vykonateľné. Takže naozaj nerozumiem tomu, či až teraz v Štatistickom úrade, alebo odkiaľ pochádza tá iniciatíva, zistili, že je tu nejaké GDPR, nejaké nariadenie, ktoré môže spôsobiť problémy v tom, čo robia, že si to uvedomili až teraz a teda idú to riešiť takýmto spôsobom. Alebo teda čo sa také stalo, čo sa také, čo sa také zmenilo? A ak si to aj uvedomili, tak prečo to neriešia štandardným spôsobom? Mohol to byť poslanecký návrh zákona, alebo sa mohli, ak hrozia nejaké škody, tak sa mohli obrátiť na vládu. Vláda by povedala, hrozia značné hospodárske škody, nebude, nebude medzirezortné pripomienkové konanie alebo bude skrátené a navrhneme aj skrátené legislatívne konanie, budú tu v stredu, to vláda odhlasuje a trebárs v piatok to už môže byť schválené. Bolo by to veľmi neštandardné, ale bolo by to štandardnejšie a normálnejšie a menej ústavne sporné, ako váš návrh, s ktorým ste teraz prišli a ktorým chcete doplniť nový článok do vládneho návrhu, článok, ktorým sa mení zákon, ktorý nijako priamo nesúvisí so zákonom o metrológii.
A ďalšia moja otázka, ja sa nechcem vyjadrovať vecne k tomu, lebo nemal som čas si to detailne naštudovať a ani teda nechcem hovoriť, či je to dobré alebo zlé, potrebné alebo nepotrebné, na to mám príliš málo informácií. A myslím, že aj to zdôvodnenie je teda také, že pomerne stručné v porovnaní s tým, aké by asi bolo, keby to bol normálny, regulérny návrh zákona, ktorý by vysvetľoval jednotlivé ustanovenia. Ale naozaj všetky tie veci, ktoré tam sú, sú také, že neznesú odklad? Lebo to sa používa v súvislosti s, alebo sa tvrdí, že veci, ktoré neznesú odklad, tak musíme to vyriešiť prílepkom. Je to sporné. Ale tu sa riešia definície, tu sa rieši napríklad sčítanie obyvateľov domov a bytov. Tu naozaj chceme hovoriť, že keď dnes alebo teda v utorok neschválime zmenu § 15, ktorá upravuje sčítanie obyvateľov domov a bytov, tak nastane nejaký problém?
Lebo veď opravte ma, opravte ma, tak asi mi to vysvetlíte, ale teraz sčítanie najbližšie je plánované až na nejaký rok 2021, čo už ani tento parlament nebude v tomto zložení evidentne. Sú tam veci, ktoré teda ťažko posúdiť, či tam sú naozaj iba tie veci, ktoré sú nevyhnutné a nastanú nejaké vážne praktické problémy, alebo je tam prilepené aj niečo ďalšie, čo si my tu teraz nevšimneme, ale teda dostali sme tu nejaký papier, koalícia je dohodnutá, tak, tak to aj schválite.
Mňa teda mrzí, pán poslanec a predseda poslaneckého klubu Bernaťák bol za mnou dvakrát alebo trikrát doobeda a nemal som na neho čas, lebo som diskutoval k návrhom zákona, ktorý bol práve na programe, tak zrejme by sme možno časť tejto diskusie absolvovali mimo pléna. Ale v tomto je moje presvedčenie pomerne silné, že takýmto spôsobom sa veci robiť nemajú. A teda dúfam aspoň, že faktickou poznámkou alebo prípadne vystúpením v ústnej rozprave dostanem odpoveď na tie otázky, ktoré som položil. A teda pokiaľ to nebude uspokojivo vysvetlené, čo si teda neviem veľmi predstaviť, ako by to mohlo byť úplne uspokojivo vysvetlené, tak teda pevne dúfam, že pán minister využije § 94 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku, ktorý zasa hovorí, že pri prerokúvaní návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa iný zákon, možno podávať návrhy, ktoré predložený návrh zákona rozširujú, len vtedy, ak s tým navrhovateľ vyjadrí súhlas najneskôr pred hlasovaním. Takže by som očakával, že pán minister bude ctiť ustanovenie § 94 ods. 3, ktorý hovorí, že pri prerokovaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokovaným návrhom zákona. Alebo nám nejako vysvetlí, že ako ten návrh súvisí, pokiaľ bude dávať súhlas.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán podpredseda, za korektný prístup a rovný meter ku koaličným a opozičným poslancom.
Pán poslanec Farkašovský, ďakujem veľmi pekne, že ste ako jediný z mnou oslovených koaličných poslancov zareagovali faktickou poznámkou. Už tak nie som celkom spokojný s tým, že ste v podstate nezareagovali na to, čo som hovoril, lebo ja som sa vás pýtal, že v čom je tá sloboda slova na Slovensku tak nadštandardná a čo by sme mali z nej ubrať. A vy ste mi argumentovali, že sme na 27. mieste v rebríčku slobody tlače. To teda znamená, že by sme mali urobiť nejaké opatrenia, aby sme klesli niekde nižšie? Alebo v čom je problém? Čo je zlé na tom, v čom je priveľa slobody?
A teda priznám sa, že celkom som nerozumel tej vašej poznámke o tom, že vo vyspelých krajinách robia investigatívu 40-roční a nie nejakí 20-roční holobriadkovia. To teraz ste hovorili, ja neviem, o Jánovi Kuciakovi, že nebol kompetentný robiť to, čo robil? Alebo, alebo v čom je problém?
Ja som takisto ako 22-ročný robil komentátora v celoštátnom denníku, čo asi nie je úplne štandardné v západných demokraciách. No ale, bohužiaľ, taká bola doba. A to, či je niekto kvalitný novinár, teraz nehovorím o sebe, teraz hovorím o Jánovi Kuciakovi, alebo nie je kvalitný novinár, sa nemeria tým, koľko má rokov. Meria sa to tým, čo píše, ako píše. Ak máte nejaké výhrady k jeho práci alebo k práci slovenských investigatívcov, tak pokojne ich prezentujte, ale nepoužívajte tu pochybné argumenty o ich veku.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, dovoľte, aby som sa aj ja vyjadril k nášmu pozmeňujúcemu návrhu, ktorým navrhujeme vypustiť trestný čin ohovárania z Trestného zákona. Rád by som teda upozornil na to, že pán poslanec Kresák ako spravodajca má možnosť kedykoľvek vystúpiť v rozprave a nemusí iba v záverečnom slove, aby sme prípadne mohli naňho aj reagovať, ak tak uzná za vhodné, a to isté aj pán minister. Nemusia čakať do záverečného slova, keď už možnosť reakcie nie je, takže to nie je celkom tak diskusia, dialóg.
No návrh na zrušenie, zrušenie trestného činu ohovárania má samozrejme tú všeobecnú rovinu, že či také niečo má byť trestným činom alebo nie, že je to zbytočné zahlcovanie polície, či sa to dá riešiť občianskoprávnou ochranou alebo je to potrebné kvalifikovať ako trestný čin. Ale má to aj konkrétnu rovinu. Tu a teraz na Slovensku je trestný čin ohovárania zneužívaný ako palica na šikanovanie novinárov, ktorí píšu kritické články o vládnej moci. V tom je podstata problému. Nie v tom, že koľko policajti musia vyšetrovať a koľko je reálne odsúdených páchateľov. Áno, aj o tom sa poďme baviť, ale aktuálne politický problém je politické zneužívanie tohto trestného činu. To, že tento trestný čin vyšetruje Národná kriminálna agentúra, ktorá má najťažšie zločiny vyšetrovať, a miesto toho vyšetruje novinárov, ktorí si dovolili napísať niečo kritické o politikoch.
Ja by som rád zareagoval aj na kolegov z vládnej koalície, ktorí sa vyjadrili vo faktických poznámkach k tomuto pozmeňujúcemu návrhu.
Pán poslanec Farkašovský tvrdil, že novinári majú nadštandardnú slobodu, až priveľké možnosti písať slobodne. Tak sa chcem spýtať, že čo je to tá nadštandardná sloboda a ako by sa mala obmedziť, aby nebola nadštandardná? Čo sú to tie priveľké možnosti, ktoré im asi treba zobrať, keď sú priveľké?
Pán poslanec Šuca hovoril o tom, že neexistujú dôkazy, a teda keď neexistujú dôkazy, tak to novinár, novinár nemohol napísať, alebo, resp. je trestne stíhaný iba za také nepravdivé, kde neexistujú dôkazy. Ale však aj v trestnom konaní, preboha, máte určité štádiá trestného konania a inú mieru dôkazov a istoty máte na začiatku, keď sa začne trestné stíhanie, keď je vznesené obvinenie neskôr, keď je potom podaná žaloba na súd, a keď súd rozhodne, tak samozrejme, že tie dôkazy musia byť úplne iné, ako sú na začiatku, keď je začaté trestné stíhanie. A novinári majú mať takú istú mieru istoty, také isté pevné dôkazy ako má súd. A keď nie, tak ich budeme, budeme trestne stíhať?
Súhlasím s tým, pán poslanec Šuca, že každý si musí byť vedomý svojej zodpovednosti za to, čo hovorí. Akurát my tu máme imunitu na to, čo povieme, na to, čo povieme na pôde parlamentu ako poslanci. Ale všeobecne, samozrejme, samozrejme, že to platí. Len ono to tak neplatí celkom na každého. Ja sa tu teraz priznám, že aj ja som podal trestné oznámenie pre trestný čin ohovárania na bývalého premiéra Vladimíra Mečiara, ktorý po smrti bývalého prezidenta Michala Kováča o ňom povedal, že v súvislosti s únosom zobral nejaké peniaze zo zahraničia. Keďže sa už nemohol občiansko-právnou žalobou pán Kováč brániť, tak som podal trestné oznámenie, ktoré bolo, samozrejme, odmietnuté na základe toho, že Mečiar povedal, že to bolo pôžička od Lea Danihelsa. A potom druhýkrát verejne zopakoval, nie že zobral peniaze a že to bola pôžička, ale že zobral bývalý prezident Kováč úplatok. Explicitne obvinil prezidenta Kováča z korupcie, z toho, že zobral úplatok, a opäť som dal trestné oznámenie. A opäť bolo odmietnuté, ani nezačalo trestné stíhanie.
S Mečiarom, ak by náhodou bol trestne stíhaný a odsúdený za toto, za ohováranie, tak by to bolo ako s Al Caponem, ktorý keď nebol odsúdený za iný, tak by bol odsúdený za krátenie daní, ale v tomto prípade voči Mečiarovi ani trestné stíhanie nezačalo. Ale za to Lukáš Milan už bol neprávoplatne, ale odsúdený. Trestne stíhané boli novinárky Zuzana Petková, Xénia Makarová, Jana Teleki dokonca za básničku. A teraz sa tu nemusíme baviť, teraz sa obraciam na pána poslanca Kresáka, iba na to, že či naozaj budú odsúdené, či naozaj pôjde niekto z nich na osem rokov do basy. Však už to samotné, že som trestne stíhaný, je šikana, je znepríjemňovanie života novinárov, je palica, ktorú politici používajú na novinárov. Palica, ktorou chcú dosiahnuť, aby boli opatrnejší, opatrnejší v tom, keď píšu o korupčných kauzách, aby si toľko nedovoľovali, lebo veď čo keď príde trestné stíhanie.
Čiže áno, môžme sa baviť, či ten trestný čin iba zmierniť, tú trestnú sadzbu, ale systémovým a dôsledným riešením a riešením zodpovedajúcim súčasnej situácii by bolo tento trestný čin úplne vypustiť z nášho Trestného zákona. A ešte som myslel, že sa vyjadrím aj teda k vystúpeniam pánov poslancov Glváča a Kaliňáka, ale teda v ich vystúpeniach zazneli v podstate, v prípade pána Glváča len osobné útoky. A myslím si, že na oboch platí to povestné, "trafená hus zagágala".
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pani poslankyni Zimenovej, ktorá bola nielen jednou, alebo je jednou zo spolupredkladateliek tohto pozmeňujúceho návrhu, ale bola aj medzi iniciátormi hromadnej pripomienky, v ktorej sme žiadali to isté a v ktorej som to pripomínal. A ako som povedal aj vo svojom vystúpení, no treba asi rozlišovať samotný Istanbulský dohovor a diskusiu o jeho ratifikácii alebo neratifikácii, a potom jeho obsah.
A tie veci, ktoré sú v ňom obsiahnuté, ktoré sú užitočné alebo mohli by byť užitočné z hľadiska zefektívnenia boja proti násiliu páchanému na ženách, a teda aj podľa analýzy samotného ministerstva spravodlivosti vo vzťahu k tomuto ustanoveniu nie je úplný súlad slovenskej legislatívy s ustanoveniami dohovoru a je veľmi pravdepodobné, že pokiaľ by ministerstvo spravodlivosti v minuloročnej analýze konštatovalo, tento článok je už premietnutý do slovenskej legislatívy, nie je tam žiadny problém, že v takom prípade by takto formulovaný návrh sa v našej hromadnej pripomienke a teraz v tom pozmeňujúcom návrhu asi ani neobjavil, lebo ten problém nezdôveryhodňovania obetí, ten je širší. Samozrejme, na to treba hľadať nejaké riešenia, ale špecificky takto naformulované, to priamo vyplýva z toho, čo napísalo a čo tvrdilo ministerstvo spravodlivosti minulý rok.
Ďakujem.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, trochu by som zmiernil tón z tých predchádzajúcich minút a chcem povedať, že tento návrh zákona podporujem, že nemám k nemu vecné výhrady z hľadiska obsahu. A to teda bez ohľadu na to, či prejdú naše pozmeňujúce návrhy, ten, ktorý pred chvíľou predniesol kolega Jozef Rajtár a ktorý sa týka zrušenia trestného činu ohovárania, alebo tie, ktoré o chvíľu prednesiem ja. To, čo v tom zákone teraz je, je v poriadku a myslím si, že je to možné podporiť aj tak, ako to je. A nielen obsah chcem oceniť, ale teda na rozdiel od predchádzajúceho návrhu zákona, teda zákona o súdoch, novely zákona o súdoch, kde som kritizoval okrem obsahu aj proces, teda to, že nebolo medzirezortné pripomienkové konanie, tak tu, naopak, chcem oceniť aj korektný prístup ministerstva v rámci medzirezortného pripomienkového konania, kde som bol súčasťou iniciátorov hromadnej pripomienky.
A uplatnili sme si vo viacerých bodoch hromadnú pripomienku, mali sme veľmi korektné rozporové konanie, dokonca za účasti aj pani ministerky Žitňanskej vtedy, a kde teda niektoré z našich návrhov boli akceptované a boli zapracované do tohto návrhu zákona, či už je to ustanovenie o vypustení účinnej ľútosti pri daňových trestných činoch, pokiaľ boli spáchané organizovanou skupinou alebo zločineckou skupinou, alebo predĺženie lehoty alebo úpravu lehoty, premlčacej lehoty a pri nezákonných sterilizáciách, čo bolo jedno z odporúčaní, ktoré vyplynulo z Istanbulského dohovoru, a kde slovenská legislatíva doteraz ešte nebola plne v súlade s týmto dohovorom. Potom boli ďalšie veci, kde sme si to vysvetlili, že problémy, ktoré sme my vnímali, už sú riešené iným spôsobom, povedzme v inom zákone, alebo ich nie je teraz možné riešiť a budú riešené neskôr, že ministerstvo si uvedomuje, že je tam problém, napríklad pri prideľovaní advokátov ex offo, a má v úmysle to riešiť, ale nie je to možné riešiť iba na základe vyhovenia našej pripomienky a je k tomu potrebná širšia diskusia, čo sme akceptovali.
Napriek tomu ostali z tej pomerne rozsiahlej hromadnej pripomienky tri návrhy, v ktorých sa náš názor líšil od názoru ministerstva a ktoré sa teraz premietajú do pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktorý o chvíľu predložím. Jeden z tých bodov, tretí bod, sa týka predĺženia lehoty na podávanie sťažnosti proti uzneseniam orgánov činných v trestnom konaní. Tam na základe našej hromadnej pripomienky došlo k úprave. Teda v návrhu novely sa predpokladá, že súčasná lehota, ktorá je tri kalendárne dni na podanie sťažnosti proti rozhodnutiu orgánu činného v trestnom konaní, sa má predĺžiť na tri pracovné dni, čo je krok dobrým smerom, nepochybne. My sme v pripomienkovom konaní navrhovali, aby išlo o predĺženie na osem kalendárnych dní. Dôvodová správa odôvodňuje predlženie lehoty na podanie sťažnosti tým, že niektoré oprávnené subjekty, ktoré pre podanie sťažnosti potrebujú vyhľadať kvalifikovanú právnu pomoc, najmä obvinený, poškodený či oznamovateľ, čo im môže komplikovať práve skutočnosť, ak by uvedené nastalo počas víkendu, navrhovanou právnou úpravou sa teda možný nedostatok eliminuje, čo v konečnom dôsledku môže prispieť aj ku kvalitnejšiemu vypracovaniu sťažnosti.
No, toto je jeden možný pohľad, že človek, a teraz, či už je obvinený alebo je poškodený alebo je oznamovateľ, dostane uznesenie vyšetrovateľa a má na sťažnosť tri dni. Nepochybujem, vôbec nepochybujem, že keď advokát alebo advokátska kancelária dostane uznesenie, tak trojdňová lehota pre ňu nie je problém a teda ak z toho vypadne víkend, že to budú tri pracovné dni a nie tri kalendárne dni, tak problém, ktorý vznikal vo vzťahu, ja neviem, k človeku, ktorý si v piatok večer preberie na pošte zásielku a musí do pondelka večera podať sťažnosť a nemá povedzme v tej chvíli právne zastúpenie, tak ten problém sa čiastočne vyrieši, lebo tá lehota sa potom posúva až na stredu večer. Ale sú ľudia, ktorí sú, povedzme, v pozícii oznamovateľov alebo môžu byť v pozícii poškodených, či obvinených dokonca, ktorí nemajú právne zastúpenie a trebárs sami obhajujú svoje práva ako poškodení, alebo sú sami oznamovateľmi, alebo iba s niekým konzultovali a nemajú štandardného advokáta, a pre tých toto predĺženie lehoty zasa až tak veľa neznamená. Neznamená to napríklad aj preto, že pokiaľ je to uznesenie doručené v pondelok alebo utorok, tak vlastne nedochádza k posunu tej lehoty a pre takýchto ľudí paradoxne, naopak, môže byť víkend ten čas, keď si môžu nájsť dostatok priestoru na to, aby napríklad spracovali kvalifikovanú sťažnosť, lebo teda ľudia, ktorí pracujú, tak môžu mať problém niekedy napríklad v pracovných dňoch si nájsť dostatok času. Preto navrhujeme predĺžiť tú lehotu na osem kalendárnych dní. Teda nepredlžovať to tak, ako to vládny návrh navrhuje z troch kalendárnych na tri pracovné, ale na osem kalendárnych.
Uznávam, že toto je možno téma na dlhšiu diskusiu a verím, že aj keď ten návrh nebude dnes schválený, tak ešte sa k nemu niekedy parlament vráti. A nespochybňujem, že je zase legitímny záujem na tom, aby sa nenaťahovalo trestné konanie, a aj to treba brať do úvahy, ale teda keď dám na jednu stranu váh oprávnené záujmy osôb zúčastnených na trestnom konaní a na druhej strane rýchlosť konania, tak nemyslím si, že či to bude trojdňová alebo päťdňová alebo osemdňová lehota, že to je ten rozhodujúci moment, ktorý spôsobuje také neuveriteľné prieťahy v trestnom konaní, akých sme niekedy svedkami.
Ďalšie dva návrhy alebo ďalšie dva body pozmeňujúceho návrhu, ktoré opäť sú premietnuté z bodov hromadnej pripomienky, súvisia viac alebo menej s témou domáceho násilia. Prvým bodom pozmeňujúceho návrhu žiadame, aby orgány činné v trestnom konaní alebo súdy mali vždy povinnosť informovať o tom, že obvinený bol prepustený z väzby alebo ušiel, poškodených, v prípadoch vymedzených trestných činoch, ktoré sa týkajú ublíženia na zdraví, týrania blízkej osoby a zverenej osoby, nebezpečného vyhrážania, nebezpečného prenasledovania. A to bezodkladne po tom, ako sa to stane. Súčasná právna úprava pochopiteľne umožňuje informovať v takýchto situáciách poškodených, ale umožňuje to v zásade v dvoch prípadoch. V prípade, že o to poškodený sám požiada, v prípade, že orgán činný v trestnom konaní alebo súd sám usúdi, že v dôsledku prepustenia na slobodu obvineného alebo v dôsledku jeho úteku hrozí poškodenému nejaké nebezpečenstvo. Samozrejme, právo praje bdelým, čiže ľudia by mali uplatňovať svoje práva, ale táto zásada sa má uplatňovať predovšetkým v súkromnom práve. Trestné právo by malo chrániť špeciálne, špeciálne poškodených, takže v tých situáciách, kde naozaj hrozí nebezpečenstvo, a ja, tento návrh tam sme zapracovali na základe podnetu z praxe, na základe podnetu advokáta, ktorý pracuje so ženami, na ktorých je páchané násilie, a ktorý mal takéto prípady alebo vie o takýchto prípadoch, že žena, ktorej násilný manžel bol zavretý a bol prepustený, a sa o tom nedozvedela od súdu, ale došlo až k reálnemu ohrozeniu, lebo nie každý poškodený musí vedieť alebo musí využiť tú možnosť, že požiada o to, aby bol informovaný, ak je páchateľ alebo teda obvinený prepustený na slobodu. A nie vždy je naplnená aj tá podmienka, že súd alebo teda orgán činný v trestnom konaní, keď k tomu dôjde, informujú bezodkladne, teda hneď. Lebo zase keď taká informácia príde s týždňovým oneskorením, tak už môže byť v niektorých prípadoch neskoro. Takže nie je to zásadná revolúcia, iba pre niektoré trestné činy navrhujeme povinné informovanie o tom, že obvinený bol prepustený z väzby alebo ušiel.
Tretí návrh, ktorý je ako bod 2 v pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložím spolu s kolegami, v podstate vyplýva z čl. 54 Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, ktorý hovorí o tom, že zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne a iné opatrenia na zabezpečenie toho, aby v občianskom alebo v trestnom konaní dôkazy týkajúce sa sexuálnej histórie a správania sa obete boli povolené iba vtedy, ak je to relevantné a potrebné. A toto opäť nevyšlo celkom iba z našich nejakých teoretických úvah, ale tento bod v podstate vyplynul z analýzy, ktorú minulý rok spracovalo ministerstvo spravodlivosti, kde porovnalo súlad slovenskej legislatívy s tzv. Istanbulským dohovorom a kde konštatovalo, že vo vzťahu k niektorým ustanoveniam Istanbulského dohovoru slovenská legislatíva buď nie je v súlade, alebo je iba v čiastočnom súlade. V komentári k tomuto ustanoveniu, ktoré som citoval, sa uvádza, že "v zmysle výkladovej správy k dohovoru sa v súdnom konaní využívajú informácie o sexuálnej histórii obete na diskreditáciu tvrdení obete, osobitne v prípadoch sexuálneho násilia a znásilnenia za účelom spochybnenia nedostatku súhlasu so sexuálnym aktom. Takýto prístup však môže viesť k situácii, keď by ochranu práva používali iba osoby, ktoré sú považované za morálne a rešpektované, čo však nie je prípustné. Výkladová správa k dohovoru uvádza ako príklady dôkazy o promiskuite obete, prostitúcii a podobne. Ustanovenia právnych predpisov Slovenskej republiky týkajúce sa prijateľnosti dôkazov v civilnom a trestnom konaní neobsahujú osobitné podmienky pre kategóriu dôkazov týkajúcich sa sexuálnej histórie obete. Dôkazom síce napríklad v zmysle Trestného poriadku môže byť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci, avšak domnievame sa, že pre naplnenie požiadavky dohovoru by bolo potrebné i negatívne vymedzenie, a síce, že takéto dôkazy podliehajú povoleniu a podmienke relevantnosti a nevyhnutnosti." Koniec citátu z analýzy ministerstva spravodlivosti, z analýzy, ktorú ministerstvo spracovalo minulý rok. A ja to teraz nejdem otvárať, debatu o tom, či ratifikovať alebo neratifikovať Istanbulský dohovor. Vláda sa, žiaľ, rozhodla, že nepredloží parlamentu návrh na jeho ratifikáciu, ale aj vtedajší premiér Fico povedal, že ak sú v Istanbulskom dohovore ustanovenia, ktoré pomôžu zefektívniť boj proti domácemu násiliu, tak dajme ich do našej legislatívy aj bez toho, aby sme ten Istanbulský dohovor ratifikovali. Toto je jedno z takých ustanovení, kde je možné odstrániť ten čiastočný nesúlad, na ktorý nás upozorňuje aj ministerstvo spravodlivosti vo svojej minuloročnej analýze. A naozaj je to vážny problém najmä vo vzťahu k obetiam domáceho násilia, že dochádza k nezdôveryhodňovaniu obetí domáceho násilia alebo sexuálneho násilia, či už teda s poukazom na sexuálne správanie, to je ten známy prípad, že teda však nemohla byť znásilnená, lebo je to predsa prostitútka, ako možno znásilniť prostitútku, čo, čo, bohužiaľ, aj v časti verejnosti, ale keby len verejnosti, toto prežíva, čo je, samozrejme, že neprípustné takýmto spôsobom nazerať na trestný čin. Ale stáva sa aj to, že obete domáceho násilia sú nezdôveryhodňované, napr. prostredníctvom znaleckých posudkov, kde sa neposudzuje ich konanie vo vzťahu k páchanému násiliu, a teda k tomu, čo je podstatou trestného činu, ale sa spochybňuje ich dôveryhodnosť ako taká a dochádza potom k názoru, že nebol spáchaný trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby z dôvodu, že obeť nie je dostatočne dôveryhodná, čo je neprípustné a čo teda navrhujeme teda negatívne vymedziť v súlade s odporúčaním ministerstva spravodlivosti, ktoré ale teda nebolo ministerstvom spravodlivosti v rámci medzirezortného konania akceptované. Myslím, že pán minister má návrh aj, lebo som ho predložil na výbore.
Takže len by som dokončil, a teda prečítam znenie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 865).
Prvý bod. V čl. II sa pred bod 1 vkladá nový bod 1, ktorý znie:
"1. Paragraf 46 sa dopĺňa ods. 10, ktorý znie:
"(10) Orgán činný v trestnom konaní alebo súd poskytne poškodenému aj bez žiadosti poškodeného, informácie podľa odseku 8 vždy, ak ide o trestné stíhanie pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 155 a 156, týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208, nebezpečného vyhrážania podľa § 360 a nebezpečného prenasledovania podľa § 360a Trestného zákona, a to bezodkladne po rozhodnutí podľa odseku 8 alebo úteku podľa odseku 8." ."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú. Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2018, čo sa premietne do čl. V upravujúceho účinnosť.
Druhý bod pozmeňujúceho návrhu. V čl. II sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:
"2. Paragraf 119 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
"(5) Dôkazy týkajúce sa osoby poškodeného, jej charakterových vlastností, minulého sexuálneho a iného správania sú prípustné iba vtedy, ak sú relevantné a nevyhnutné pre objasnenie trestného činu.".".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú. Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2018, čo sa premietne do čl. V upravujúceho účinnosť.
Tretí bod pozmeňujúceho návrhu. V čl. II bod 3 znie:
"3. V § 187 ods. 1 sa slovo "troch" nahrádza slovom "ôsmich".".
Odôvodnenie som prečítal a navrhujem, aby sa o bodoch 1 a 2 pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu hlasovalo spoločne a o bode 3 samostatne. Je to tam uvedené aj v návrhu.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, máme na stole prvý návrh nového ministra spravodlivosti a je mi ľúto, že to musím povedať, ale myslím si, že to nie je dobrý začiatok, nie je to dobrý prvý krok, nie je to dobrý návrh a to prinajmenšom z troch hľadísk.
Po prvé, nie je to dobrý návrh z hľadiska jeho obsahu. Po druhé, nie je to dobrý návrh z hľadiska spôsobu jeho predloženia. A po tretie, nie je to dobrý návrh z hľadiska širšieho spoločenského kontextu, v ktorom sa tento návrh predkladá a v ktorom o ňom rokujeme.
Po prvé, obsah, obsah zákona, to je pochopiteľne podstatné. Myslím si, že tento návrh nie je dobrý z hľadiska svojho obsahu. Ako sa uvádza v dôvodovej správe, účelom predloženia návrhu zákona je vytvoriť zákonné predpoklady pre zabezpečenie ochrany bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky a to tým, že sa zamedzí možnosť sprístupňovania súhlasov, ktoré zákonní sudcovia príslušných súdov vydávajú podľa § 63 zákona o elektronických komunikáciách, podľa zákona č. 166/2003 o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a príkazov vydávaných v trestnom konaní.
V čom je problém? Problém je v tom, že sa navrhuje utajiť celú kategóriu informácií. Paušálne všetko, nielen, živé prípady, nielen informácie, ktoré majú nejaký bezpečnostný význam, obsahujú nejaké utajované skutočnosti alebo osobné údaje alebo iné zákonom chránené skutočnosti, ale paušálne všetko. Táto novela rieši, ako už aj pán spravodajca povedal, iba túto jednu vec, je veľmi stručná, ale som presvedčený, že na tak široké paušálne obmedzenie neexistuje legitímny dôvod a znamenalo by to, zvlášť v dnešnej dobe, obmedzenie verejnej kontroly rozhodovania súdov, ale aj činnosti orgánov činných v trestnom konaní.
Zákon o súdoch v súčasnej úprave v § 82a upravuje zverejňovanie a sprístupňovanie súdnych rozhodnutí, prvé štyri odseky upravujú zverejňovanie a odsek 5, ktorý sa touto novelou má doplniť, upravuje sprístupňovanie. Ten odsek 5 znie, že súdy sprístupňujú verejnosti na základe žiadosti podľa osobitného zákona, odvolávka na infozákon, všetky súdne rozhodnutia, vrátane neprávoplatných rozhodnutí a rozhodnutí, ktoré nie sú rozhodnutiami vo veci samej.
Novelou sa navrhuje doplniť okrem súhlasu s poskytnutím údajov, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva podľa osobitného predpisu, súhlasu na použitie informačno-technických prostriedkov a príkazu podľa Trestného poriadku. Súdy, nasleduje druhá veta, súdy pri tom robia opatrenia na ochranu práv a právom chránených záujmov. Dôvodová správa k návrhu zákona tvrdí, že podľa platnej právnej úpravy niet zákonnej možnosti nesprístupniť tieto rozhodnutia súdov. Nie je to však celkom tak. Takáto možnosť existuje, zákon o súdoch totiž v tom citovanom § 82a ods. 5 má aj, okrem tej prvej vety aj druhú vetu, ktorú som tu už tiež citoval, súdy pritom robia opatrenia na ochranu práv a právom chránených záujmov. Rovnako zákon o slobodnom prístupe k informáciám v § 11 ods. 1 písm. d), týka sa to ďalších obmedzení prístupu k informáciám, hovorí o tom, že povinná osoba obmedzí sprístupňovanie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činností súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní, okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti II. hlavy piateho oddielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon, a teraz, alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy. Preto si myslím, že na základe týchto dvoch ustanovení nie je pravda to, čo sa tvrdí v dôvodovej správe, že podľa platnej právnej úpravy niet zákonnej možnosti nesprístupniť tieto rozhodnutia súdov. Už dnes takáto možnosť, takáto zákonná možnosť existuje práve s ohľadom na tieto dve ustanovenia.
To, čo vláda navrhuje, nie je legislatívne zakotviť možnosť obmedzenia prístupu k týmto informáciám. Vláda navrhuje úplne zakázať možnosť prístupu k týmto informáciám, zo zákona úplne znemožniť prístup k týmto informáciám, úplne paušálne. A úplne zamedziť predsa nie je to isté ako umožniť obmedzenie. Ja nechcem spochybňovať, že existuje kategória informácií o činnosti a rozhodnutiach orgánov činných v trestnom konaní a súdov, ktorá nemá byť zverejňovaná a nemá ani podliehať sprístupňovaniu, možno, možno okrem dotknutých osôb. Môžme o tom, asi o tom budeme diskutovať, diskutovať v druhom čítaní. Ale všetky? Napríklad príkazy na prehliadku. Predsa nejde o to, že vopred niekto zverejní príkaz na prehliadku. Ale vôbec? Ani po ich uskutočnení? Ani po skončení konania? Aký je tam verejný záujem? Ak existuje dôvod obmedziť, tak obmedzme! Ale vylúčiť paušálne celú kategóriu informácií? Na to podľa môjho názoru nie je dôvod a nie v takejto podobe.
Ten druhý argument, ktorý sa týka procesu. Tento návrh zákona neprešiel medzirezortným pripomienkovým konaním, pretože, citujem, vzhľadom vyššie uvedené, na tú argumentáciu, predkladateľ má za to, že sú splnené podmienky na postup podľa § 27 ods. 1 zákona o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, nakoľko ide o mimoriadnu okolnosť, ktorá ohrozuje bezpečnosť. Zákon o tvorbe právnych predpisov predpisuje k návrhom zákonov medzirezortné pripomienkové konanie a naozaj v § 27 ods. 1 hovorí o tom, že ak nastanú mimoriadne okolnosti, najmä ohrozenie ľudských práv a základných slobôd alebo bezpečnosti, ak hrozia štátu značné hospodárske škody, v prípade vyhlásenia núdzového stavu alebo opatrení na riešenie mimoriadnej situácie, ustanovenia § 8 až 10, ktoré to upravujú, pripomienkové konanie sa pri procese tvorby právnych predpisov nemusia použiť.
Zároveň tu máme zákon o rokovacom poriadku Národnej rady, ktorý umožňuje skrátené legislatívne v § 89 ods. 1 za veľmi podobných okolností a dôvodov. Za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. Naozaj je ohrozená bezpečnosť? A je ohrozená nejakým špecifickým spôsobom ktorý nás nabáda vyhnúť sa verejnej diskusii v medzirezortnom pripomienkovom konaní s ostatnými orgánmi štátu a aj s verejnosťou? Ale zároveň umožňuje normálne prerokovať tento návrh zákona a v parlamente v štandardných troch čítaniach bez skracovania lehôt. Zvláštne trochu. Aby bolo jasné, ja teraz nenabádam na to, aby vláda schválila návrh na skrátené legislatívne konanie, aby sme my o tom rokovali, rokovali spôsobom, že poobede budú výbory a v utorok ten zákon schválime v druhom a treťom čítaní. Nemyslím si, že na to bol dôvod. Ale keď sú ohrozené bezpečnostné záujmy štátu, tak ako to, že nebolo medzirezortné pripomienkové konanie? Ja, naopak, oceňujem, že my tu máme možnosť diskutovať v prvom čítaní, budeme mať čas diskutovať o tom návrhu a budeme štandardným spôsobom o tom rokovať do 30 dní vo výbore, ale my sme tu v parlamente nezjedli všetku múdrosť sveta, a to medzirezortné pripomienkové konanie predsa nie je ustanovené len tak, že aby sa nepovedalo, je práve na to, aby sa diskutovalo s dotknutými štátnymi orgánmi, inštitúciami, organizáciami a jednotlivcami, ktorí k tej veci majú čo povedať, a mimo parlamentu je kopa ľudí ktorí k tejto téme majú čo povedať.
Po tretie. Myslím si, že tento návrh nie je dobrý aj vzhľadom na kontext situácie, v ktorej sa predkladá. Čo bol ten konkrétny podnet, prečo teraz? Prečo pred dvoma rokmi nie? Prečo nie pred piatimi rokmi? Prečo, prečo v tejto chvíli? Zneužívajú kriminálnici, organizovaný zločin, mafia zákon o slobodnom prístupe k informáciám a toto ustanovenie zákona o súdoch? Dostali sa cez zákon o slobodnom prístupe k informáciám, k nejakým informáciám, ktoré im umožňujú vyhýbať sa trestnému stíhaniu alebo ho dokonca mariť? To by bolo také dosť zvláštne.
V posledných týždňoch sme zahlcovaní skôr informáciami, že zločinci a mafia sa vyhýbajú trestnému stíhaniu nie cez infozákon, ale cez politické konexie a cez korupciu, cez činnosť orgánov činných v trestnom konaní, alebo skôr ich nečinnosť, cez chyby súdov, nie cez to, že by si dávali nejaké žiadosti o prístupe, žiadosti o informácie, ktoré potom, ktoré potom zneužijú. Takže ešte raz sa pýtam a dúfam teraz, že dostanem odpoveď, čo bol ten priamy podnet k predloženiu tohto zákona, či ho zneužívali zločinci a mafiáni, alebo to, že sa ho snažili vo svojej práci využívať, využívať novinári, že sa novinári pýtali na veci, ktoré si týkajú rozhodovacej činnosti súdov, činnosti, ktorá súvisí s pôsobením organizovaného zločinu.
Je to veľmi nešťastné, necelé tri mesiace po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, po vražde, ktorá nepochybne aj podľa slov generálneho prokurátora súvisí s jeho novinárskou prácou, prichádza vláda s návrhom zákona, ktorý okrem iného sťaží prácu aj takým investigatívnym novinárom, ako bol Ján Kuciak, ktorá obmedzí prístup k informáciám a sťaží verejnú kontrolu prokuratúry, polície, súdov.
Tak si to teraz zbilancujme! Máme na stole návrh zákona, ktorý je, po prvé, obsahovo zlý, lebo nevyvážene obmedzuje prístup k informáciám, paušálne a nad mieru, ktorá je nevyhnutná z hľadiska legitímneho verejného záujmu. Po druhé, je predkladaný procesne sporným spôsobom, lebo obišiel verejnú diskusiu v pripomienkovom konaní. A po tretie, vyvolávajúci vážne pochybnosti o dôvodoch a okolnostiach jeho predloženia vzhľadom na to, že v čase, keď by sme mali hľadať spôsoby ako chrániť novinárov a vytvárať im čo najlepšie podmienky pre činnosť spočívajúcu v kontrole verejnej moci a zároveň sprísňovať inštitucionálnu kontrolu orgánov činných v trestnom konaní a súdov v záujme zlepšenia ich činnosti a odstránenia tých nedostatkov, ktoré vedú k nedôvere verejnosti najmä v činnosť polície, prichádza vláda s návrhom, ktorého dôsledky môžu byť zrejme úplne opačné. Preto si myslím, že v takejto podobe predložený návrh podporiť nemožno.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Poliačik, súhlasím, že je vážny problém, ak sa predkladajú zákony, o ktorých sa vopred vie, že sa dramaticky zmenia v druhom čítaní a že poslanci na ďalšej schôdzi budú v skutočnosti hlasovať o niečom, čo je na nepoznanie od toho, čo je predložené. Neviem posúdiť, nakoľko vážne je to v prípade tohto návrhu zákona. Ale však máme na tejto schôdzi aj iný návrh zákona, o ktorom sme už v prvom čítaní vedeli, že bude nielen zmenený, ale že bude dokonca úplne opačný. Myslím teraz na zákon, ktorým sa majú zmraziť platy ústavných činiteľov, ktorý je formulovaný ako návrh o zmrazení platov ústavných činiteľov a v skutočnosti všetci vedia, že v druhom čítaní sa z neho má stať zákon o rozmrazení platov ústavných činiteľov. Takže tam to bude o 180 stupňov. Neviem, nakoľko vážne to bude aj tu, ale v každom prípade je to neblahá prax a je to v podstate obchádzanie normálnej verejnej diskusie, normálneho pripomienkového konania, do ktorého môže vstupovať aj verejnosť. (Ruch v sále.)

Pán poslanec Baška, vy ste položili úplne presnú otázku, že čo je lepšie, či lepšie o potrebách trhu práce vie rozhodnúť trh alebo štát, či reálny záujem žiakov, rodičov môže viesť k dobrým výsledkom, alebo tu máme nejakých štátnych plánovačov, ktorí si zoberú nejaké čísla, vypočítajú, vyjdú im nejaké modely a na základe tých modelov namodelujú, že toľkoto teraz treba prijať do takéhoto odboru a hentoľko do hentakého odboru. To je úplne principiálna otázka, či možno plánovať hospodárstvo. Komunisti za predchádzajúceho režimu neverili v schopnosť trhu poradiť si s ekonomickými procesmi a mysleli si, že trh produkuje chaos, že jediný spôsob, ako môže ekonomika dobre fungovať, je, keď ju niekto naplánuje. Vy teraz chcete v školstve urobiť niečo veľmi podobné. A pokúsili ste sa už o to už tým doterajším stavom.
Už to, že kraje prostredníctvom nariadení určujú počet, počet prvých tried, je zásahom, ktorý vychádza z tejto sociálno-inžinierskej predstavy pripomínajúcej plánovanú ekonomiku minulého režimu, a teraz to ešte idete zosilniť, lebo doteraz aspoň tie župy, ktoré nezdieľali túto vašu plánovačskú predstavu, to mohli nechať na trh. Mohli nechať to na reálny záujem detí a rodičov, aby si to sami určili, a neobmedzovať školy v tom, koľko chcú otvoriť prvých ročníkov. Teraz to už nebudú môcť robiť. Teraz to už nebude robiť zastupiteľstvo. Bude to robiť predseda samosprávneho kraja a ani on to nebude robiť autonómne, lebo mu to v podstate nadiktuje štát.
Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa, z môjho pohľadu je tam dôležitá práve tá otázka určovania počtu prvých ročníkov, ako je to doteraz, alebo najvyššieho počtu žiakov prvého ročníka na stredných školách, ako je to v návrhu. Ja považujem aj ten doterajší prístup za sociálne inžinierstvo, keď samosprávny kraj formou nariadenia má rozhodovať o tom, že čo zodpovedá potrebám trhu práce, čiže nie trh práce, ale nejaká verejná inštitúcia. Teraz to už nebude robiť samosprávny kraj, teda zastupiteľstvo samosprávneho kraja formou nariadenia, ale bude to robiť predseda samosprávneho kraja. Čiže toto je, toto je naozaj komunistická predstava o tom, že niekto, štát vie lepšie ako rodičia detí, ako trh, aké sú očakávania, aké sú potreby. A keď sa to budeme snažiť nalinkovať, tak zohľadníme nejaké momentálne potreby, ale reálne potreby trhu práce sú predsa tak dynamické, že žiadna štátna inštitúcia ich nedokáže dlhodobo predpovedať a určiť, že koľko budeme potrebovať z akej profesie trebárs o desať rokov. To je úplná ilúzia, sociálne inžinierstvo, ako bolo plánované hospodárstvo do novembra ´89. Ideme zlým smerom.

Ďakujem, pani ministerka, za prečítanie odpovede pani ministerky. Napriek tomu, že tu máme teraz takú živšiu hodinu, živšiu hodinu otázok, asi nemôžem veľmi očakávať, že mi odpoviete na prípadnú doplňujúcu otázku, keďže je to iný rezort, ale myslím si, že je úplne bizarné a absurdné, ak tu operujeme s nejakou zásadou proporcionality, ktorá sa týka ochrany osobných údajov, zoči-voči tomu, čo sme sa o priamych platbách a ich zneužívaní dozvedeli v uplynulých týždňoch. Dozvedeli sme sa to od novinárov, počuli sme to, myslím, včera od generálneho prokurátora pána Čižnára.
To, že nie je dostatočne informovaná verejnosť, to, že nie je dostatočne, dostatočná kontrola využívania priamych platieb, je evidentné. A ja chápem, že tri mesiace nazad alebo pol roka nazad ešte bolo možné hovoriť niečo o tom, že musíme tu chrániť osobné údaje, aj keď teda, keď sa to týka právnických osôb, tak o akých osobných údajoch, preboha, je reč, keď sa to pere cez firmy. Takže my sme sa o to usilovali formou hromadnej pripomienky minulý rok. Teraz si podrobné údaje od pani ministerky Matečnej vyžiadal aj pán premiér Pellegrini. Tak ja len pevne dúfam, že nastane zásadná zmena v tom, čo sa zverejňuje ohľadom priamych platieb, pretože ten systém, ktorý tu dnes máme, je doslova kriminálny.
Ďakujem.