Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, v parlamente pred pár hodinami vystúpil prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska a vo svojej správe o stave krajiny pripomenul tri dôležité vzopätia našich moderných dejín. Povedal: "V roku 1918 sme sa spolu s českým národom prihlásili o vlastnú existenciu postavenú na najmodernejších hodnotách demokratického právneho štátu. V štyridsiatom štvrtom roku sme...
Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, v parlamente pred pár hodinami vystúpil prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska a vo svojej správe o stave krajiny pripomenul tri dôležité vzopätia našich moderných dejín. Povedal: "V roku 1918 sme sa spolu s českým národom prihlásili o vlastnú existenciu postavenú na najmodernejších hodnotách demokratického právneho štátu. V štyridsiatom štvrtom roku sme sa Slovenským národným povstaním vzopreli fašizmu. V roku 1989 sme s kľúčmi v rukách vyprevádzali totalitu a vítali demokraciu a slobodu." (Reakcia z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec Hrnko, poprosím vás.
Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Dve z troch spomínaných vzopätí si dnes pripomíname štátnymi sviatkami. Štátnym sviatkom je 29. august - výročie vypuknutia Slovenského národného povstania, aj 17. november - začiatok demokratickej revolúcie proti komunistickému režimu. Október 1918 si pripomíname len pamätnými dňami, či už 28., alebo 30. októbrom.
Teraz tu budeme mať okrúhle výročie, a tak si aj vláda chce pripomenúť toto výročie štátnym sviatkom.
Hlásim sa k demokratickej tradícii prvej Československej republiky dlhodobo a pripomínam si každý rok výročie vzniku Československa. Viackrát som navrhoval, aby toto výročie bolo štátnym sviatkom. Napriek tomu tento návrh vlády nepodporím, pretože ho považujem za zlý prinajmenšom z troch dôvodov: 1. nesprávny dátum, 2. jednorazový štátny sviatok a 3. technicky zle pripravené riešenie.
Po prvé - dátum. Viackrát sa aj v minulosti už stalo predmetom diskusií, či si máme pripomínať 28. október alebo 30. október, ale tak otázka predsa nestojí. Oba tieto dni sú významnými udalosťami v našich dejinách a oba stoja za pripomenutie. Otázka stojí, v akom kontexte si ich máme pripomínať. Ja nijako nespochybňujem význam Martinskej deklarácie alebo Deklarácie slovenského národa, aby aj pán poslanec Hrnko bol spokojný. Ale čo si ideme pripomínať? Ideme si pripomínať jednorazový akt, jednorazovú deklaráciu? Alebo si ideme pripomínať celú Československú republiku, prinajmenšom tú demokratickú Československú republiku, ktorá nasledovala nasledujúcich 20 rokov?
Priznám sa, že nie celkom rozumiem tomu názoru, ktorý bol prítomný aj vo vystúpení pána poslanca Hrnka, že, zjednoduším to trochu, že deklarácia je dobrá a stojí za to si ju pripomínať a Československo je také zlé, čechoslovakistické, upierajúce slovenskému národu právo na samostatnú existenciu. Ak to bolo také zlé, prečo si potom máme vôbec to 100. výročie pripomínať? Prečo si máme pripomínať udalosť, ktorou sa predstavitelia slovenského národa prihlásili k Československu, k súžitiu v československom štáte, keď to súžitie bolo také zlé?
Ale nie je to tak. Československo bolo veľmi svetlým obdobím v histórii Slovenska, v histórii slovenského národa, v histórii všetkých občanov, ktorí tu žili. Bolo to obdobím rozvoja identity, rozvoja slovenského národa, rozvoja slovenskej kultúry, rozvoja demokratickej politiky, rozvoja občianskeho života. A dátumom vzniku Československa, a teraz sa nebavme Československej republiky, kedy získalo formu republiky, dátumom vzniku Československa, československého štátu je 28. október. Symbolom vzniku a existencie Československa, ktorý sme si dlhodobo pripomínali, je 28. október.
My sa tu na Slovensku tak okúňame, lebo teda odohralo sa to v Prahe, tak ako by to nebolo naše. Spomenul som si na to, aj keď pani ministerka uvádzala návrh zákona, spomenula zásluhy Tomáša Garrigua Masaryka a Milana Rastislava Štefánika a Eduarda Beneša akosi vynechala, lebo my tu na Slovensku máme na Beneša ťažké srdce, tak ho vynecháme aj z vytvorenia Československa, hoci práve z tejto udalosti ho vynechať celkom nejde.
Druhý problém, ktorý mám s vládnym návrhom zákona, je, že to má byť jednorazový štátny sviatok. Čo je naozaj akési čudo. Lebo štátny sviatok nie je štátny smútok, to nie je, čo sa vyhlási jednorazovo a potom pominie a potom zabudneme na to. Štátny sviatok má byť predsa deň, ktorý si máme pripomínať aj v budúcnosti, pretože považujeme ho za tak dôležité výročie, tak dôležitú udalosť v našich národných dejinách, alebo deň symbolizujúci nejakú hodnotu, ktorú sa oplatí pripomínať si každoročne.
To je podstatou štátnych sviatkov a aj pamätných dní. Nie to, že je to deň voľna. A ak je to naozaj tak, ako hovoril pán poslanec Hrnko, že vám ide iba o to, aby bolo voľno na Slovensku alebo jeden deň, jeden deň navyše, tak to naozaj ste mohli urobiť takým spôsobom, ako to navrhuje on, a nehrať sa tu na nejaký jednorazový štátny sviatok. To je nedôstojné, to potom naozaj ste mohli, mohli vyhlásiť jedno jednodňové voľno.
Myslím si, že ten návrh je aj technicky zle alebo prinajmenšom sporne pripravený, urobený úplne narýchlo. Nebolo k nemu, pokiaľ viem, medzirezortné pripomienkové konanie. Hoci dôvod na vynechanie medzirezortného pripomienkového konania naozaj ťažko by som nachádzal, že či sú ohrozené základné práva a slobody alebo bezpečnosť štátu, alebo čo je také vážne, že, že vláda bez, bez normálneho medzirezortného pripomienkového konania pripravila takýto návrh. Možnože netušila, bola zaskočená skutočnosťou, že v roku 2018 si pripomíname 100. výročie vzniku Československa, lebo to sa nedalo dopredu predvídať predsa.
A tomu, ako je návrh pripravený, šitý horúcou ihlou, zodpovedá aj ten výsledok, okrem ustanovenia o účinnosti, je vlastne celý obsah zákona jedno prechodné ustanovenie, § 4 vrátane nadpisu znie:
"§ 4 Prechodné ustanovenie
V roku 2018 je 30. október výročie Deklarácie slovenského národa štátnym sviatkom; § 3 písm. r) sa v roku 2018 neuplatňuje."
No a § 4 tam už dnes je, znie:
"Prechodné ustanovenia"
Doterajší štátny sviatok § 28... "Doterajší štátny sviatok 28. október podľa osobitných predpisov sa v roku 1993 mení na deň pracovného pokoja", keďže to bolo prijaté, prijaté ešte, ešte v tom roku, ktorého sa to týkalo.
Nuž ale keď sa zavádza nové prechodné ustanovenie, tak sa to robí tak, že sa doplní nový paragraf do toho, nie že nahradí pôvodné znenie.
§ 9 ods. 5 legislatívnych pravidiel vlády znie: "Prechodné ustanovenia, zrušovacie ustanovenia, ktoré nadobudli účinnosť, nie je možné novelizovať. To neplatí, ak v prechodných ustanoveniach ešte neuplynula lehota ustanovená na uplatnenie práva alebo na splnenie povinností." To znamená, že legislatívne korektným riešením, ak už to chcete, teraz spomeniem obsah, by bolo pridať tam nový § 42 a nazvať ho "Prechodné ustanovenia k novozavádzanému dátumu", nie nahradiť existujúci § 4. Ale toto je technický detail, ktorý ak sa vám podarí dostať návrh zákona do druhého čítania, tak vám odbor legislatívy, vás na to zrejme upozorní.
Ale to, čo je problém, to, čo vidím ako problém dlhodobo v prístupe väčšiny slovenskej politickej reprezentácie k našej vlastnej histórii, je, a čo sa premieta aj v tomto návrhu zákona, je, že sa k vlastnej histórii nehlásime. Tvárime sa, ako keby našou históriou bola Samova ríša a potom Veľká Morava a potom dlho, dlho nič, tisíc rokov útlaku, najprv Maďari, potom Maďari s Rakúšanmi a potom Češi, a slovenské dejiny, vlastné slovenské dejiny akoby začínali až vznikom samostatného slovenského štátu. Pre niektorých tam z toho hnedého košiara, vznikom fašistického Slovenska v roku 1939, pre iných vznikom Slovenskej republiky v roku 1993.
Myslím si, že je to chyba. Nemali by sme sa vzdávať vlastnej histórie, ani tej uhorskej, ani tej československej. Mali by sme z nej čerpať a byť na ňu hrdí.
Som hlboko presvedčený, že systémovým a správnym riešením nie je vládny návrh vyhlásiť 30. október za jednorazový štátny sviatok, ale vyhlásiť 28. október za štátny sviatok natrvalo.
Príležitosť urobiť to budeme mať aj na tejto schôdzi, pretože s kolegami poslancami sme predložili takýto návrh, a myslím si, že viac zodpovedajúce historickej realite a našej vlastnej úcte voči našej demokratickej minulosti by bolo podporiť nie vládny návrh zákona, ale návrh skupiny opozičných poslancov.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis