Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho

14.6.2018 o 14:47 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.6.2018 13:23 - 13:25 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Bublavý, spomenuli ste, že tak ste si poťažkali, že medzi poslancami Národnej rady sa cítite ako segregovaný z dôvodu, že keď niekto podniká alebo má iný príjem, tak nie je obmedzovaný a starostovia a primátori môžu poberať iba minimálny príjem za výkon tej druhej funkcie. Tak rád by som vás upozornil, že poslanci nesmú podnikať, teda nesmú mať príjem z podnikania, teda s výnimkou advokátov a podobne, ale teda to by bol problém, keby poslanci podnikali, a teda keď podnikajú, tak porušujú zákon. To je jedna vec.
A druhá vec je, že ide o odmenu poskytovanú z verejných zdrojov aj v jednom, aj v druhom prípade, pričom, ako už teda Vlado Sloboda spomenul, predpokladá sa, že sa tejto funkcii človek venuje naplno. Samozrejme, že ak je starosta na nejaký štvrtinový úväzok, tak sa jej nemusí venovať naplno, ale pokiaľ ide o primátorov miest, ale aj väčšinu starostov, tak sa predpokladá, že sa naplno venujú tej funkcii a teda nie iba čiastočne. No a tak v takom prípade, dobre, zákon to umožňuje. Ja nemám problém s tým, že to zákon, zákon umožňuje, a rovnako nemám problém s tým, že, že je odmena za výkon tej druhej funkcie obmedzená. Áno, pokiaľ, pokiaľ to cítite ako svoje poslanie a ľudia vás zvolia a stíhate to časove, tak je to na vás.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.6.2018 10:47 - 11:05 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán námestník, vážené kolegyne, kolegovia, budem sa venovať vo svojom príspevku dvom témam, jednak trestným činom spojeným s domácim násilím a jednak dozoru nad zákonnosťou v činnosti orgánov verejnej správy, špeciálne čo sa týka samosprávy.
Pokiaľ ide o domáce násilie, tak pán generálny prokurátor dal stíhanie domáceho násilia ako jednu zo svojich priorít, a teda prejavuje sa to nielen na obsahu tej správy a na činnosti, činnosti prokuratúry, ale teda aj na rozprave v tomto parlamente, pretože dvaja z troch mojich predrečníkov sa venovali, alebo predrečníčky to boli, sa venovali aj tejto problematike. Správa konštatuje nárast stíhaných trestných činov. Treba povedať, že evidentne nejde o to, že by sa tu páchalo viac trestných činov spojených s domácim násilím, ale ide o to, že sa darí viac túto trestnú činnosť odhaľovať, pretože je spojená s vysokou mierou latencie a aj ten počet trestne stíhaných skutkov je stále ešte iba zlomkom z toho reálneho rozsahu domáceho násilia.
Chcem teda oceniť aj to, že, že sa prokuratúra tej téme venuje, že, že má špecialistov, teda že dochádza k špecializácii teda prokurátorov, ktorí, ktorí potom dokážu efektívnejšie sa zorientovať v tej téme, lebo ani nie tak prokuratúra, ale na polícii sa ešte stále často stáva, že, že tá reakcia je absolútne neprimeraná a nekompetentná, a teda potom jasné, že nemôže byť, nemôže dôjsť k trestnému stíhaniu a že tá bagatelizácia, ktorá je u verejnosti a u okolia prítomná často, tak niekedy sa prejavuje aj, aj na polícii, ale teda aj, aj z mojich poznatkov vyplýva, že ten prístup prokuratúry býva, býva v tomto lepší, a teda niekedy dokonca právnici, keď, keď majú klientky, ktoré zvažujú, že podajú trestné oznámenie, tak radšej im odporučia dať to na prokuratúru, ako ísť na políciu, lebo je tam potom väčšia šanca, že to nebude zahrané, zahrané do autu.
Opakovane aj v správach sa upozorňuje na to, že neexistuje nejaká legálna definícia domáceho násilia. Toto nevidím ako nejaký zásadný problém, je to, samozrejme, že z hľadiska toho, aby sme poznali a mali nejaké štatistiky dôležité, akým spôsobom to zadefinujeme, ale z hľadiska, z hľadiska postihovania tej trestnej činnosti a odhaľovania, toto určite nie je, nie je úplne, úplne to najdôležitejšie.
Trochu by som sa pozastavil nad tým, že v správe sa používa termín "takzvaného" domáceho násilia, lebo teda ten termín domáce násilie sa používa úplne, úplne bežne a takzvané, takzvané sa používa na označenie niečoho, čo nie sme si celkom istí, že ten termín tak funguje aj keď, samozrejme, že, že existujú aj iné termíny na označenie tejto činnosti – násilie páchané na ženách, násilie v blízkych vzťahoch a podobne.
Ale ako som už povedal, ako už myslím, že aj pani poslankyňa Verešová konštatovala, tak aj z tej správy cítiť väčší hlad do tej problematiky aj v porovnaní, v porovnaní s minulosťou, aj teda to, ako sa píše o špecifikách, o obraze, mylnom obraze typickej obete domáceho násilia a podobne. Ale práve v tejto súvislosti, keďže, keďže sú tam popísané špecifiká tejto trestnej činnosti, ma, nazvem to, trochu zaráža alebo mám isté pochybnosti práve o tých, o tých dvoch formách, ktoré, ktoré si Generálna prokuratúra zvolila, a to je tá telefonická linka so záznamníkom a email ako forma oznamovania tejto trestnej činnosti. Možnože tieto formy sú vhodné na povedzme riešenie korupcie, ak existujú, existujú nejaké podozrenia, podozrenia z korupcie a nejaký anonymní oznamovatelia, ktorí sa boja to verejne oznámiť, tak áno, toto môže byť vhodná forma, že pošlú na emailovú adresu alebo, alebo nechajú záznam na záznamníku, a ak sú tie podozrenia vážne a niečím aj podložené, tak nech sa tým prokuratúra alebo teda orgány činné v trestnom konaní zaoberajú. Ale práve vo vzťahu k trestným činom spojeným s domácim násilím, si myslím, že to nemôže fungovať ako efektívna forma.
A ten údaj, ktorý ste tam uvádzali, že z 1 900 ľudí, ktorí zavolali na tú linku, 900 približne nezanechalo vôbec žiadny odkaz, môže byť práve dôsledok, dôsledok toho, že tá forma nie je vhodná, pretože ak sa má obeť domáceho násilia niekomu zveriť, že je, je obeťou, tak musí sama so sebou zápasiť, často to v sebe dlhé roky, dlhé roky dusí, a teda keď sa má o tom porozprávať, tak aj na linkách, ktoré, ktoré majú mimovládne organizácie, alebo teda existuje národná linka pre obete násilia páchaného na ženách, tak tá žena, ktorá tam zavolá, často iba postupne v tom rozhovore z nej vyjde, že aký je tam problém a až priamo v tom rozhovore si často akoby sama pre seba priznala, že naozaj je tam násilie, naozaj tam ide niečo robiť. Tak takáto neosobná forma, kde na druhej strane je záznamník a ja teraz mám niečo, niečo sformulovať, už teda keď s tým prišla prokuratúra, tak som mal pochybnosti, že to môže byť efektívne, a aj z toho, čo hovoríte, tak mám pocit, že nie je, nie je to najvhodnejšia forma. A asi to ani nemôže byť, nemôže byť vhodná forma, pretože pri oznamovaní tejto trestnej činnosti je potrebné, aby na tej druhej strane bol niekto, kto, kto počúva obeť, kto, kto jej rozumie, nie telefónny záznamník alebo nie, nie e-mail. Aj keď nespochybňujem dobrú vôľu, a teda že to bolo, že to bolo vedené dobrým, dobrým úmyslom.
Druhý okruh, o ktorom by som chcel hovoriť, je činnosť prokuratúry v rámci výkonu dozoru nad dodržiavaním zákonností orgánmi verejnej správy. A teda rád by som sa dotkol niektorých vecí, ktoré ma tam zaujali. Zacitoval by som: "V roku 2017 pokračoval trend podávania podnetov v elektronickej forme bez zaručeného elektronického podpisu. O vybavovaní takýchto podaní prokurátori podávateľov upovedomovali, hoci im to zákon neukladal. U niektorých podávateľov, ktorých počet neklesá (skôr naopak), ani po opakovaných poučeniach o oprávneniach prokurátora a opakovaných výzvach na doplnenie podnetov v zmysle zákona o prokuratúre sa napriek vynaloženej snahe nepodarilo "vypátrať“, čoho sa vlastne domáhajú."
Tak jednak prokuratúra je povinná začať trestné konanie, keď sa dozvie o tom, že bol spáchaný trestný čin a, samozrejme, že aj keď sa to dozvie e-mailom. Nie je to klasické trestné oznámenie, keď nie je urobené predpísaným spôsobom, ale teda iba, iba e-mailom, tak áno, nie je tam povinnosť informovať, informovať toho podávateľa, aj keď si myslím, že je to úplne normálny prístup a teda je, je dobré, že to tak, že to tak prokuratúra robí.
Ale to, čo ma na tom zaujalo, je, je práve tá formulácia, že "napriek vynaloženej snahe sa nepodarilo vypátrať, čoho sa vlastne tí oznamovatelia domáhajú". Pretože nepochybujem, že existujú kverulanti, ktorí opakovane dávajú, dávajú nezmyselné podnety a dávajú podnety, ktorých riešenie nepatrí do právomocí prokuratúry. Ale ja som sa stretol aj teda s úplne opačnými prípadmi, keď občania dávali podnety, konkrétne podnety povedzme na porušovanie zákona v samospráve, doložili ich úradnými dokumentami, doložili ich trebárs video záznamom z rokovania zastupiteľstva, ktoré preukazovali, že trebárs uznesenia, ktoré boli zverejnené, že schválilo ich zastupiteľstvo, ani o nich zastupiteľstvo nehlasovalo. Napriek tomu sa stali uzneseniami, lebo starosta na zastupiteľstve porozprával, že sa také niečo stalo. Tie podnety boli, boli kvalifikované a boli odmietnuté na základe, na základe toho, že sa prokurátor porozprával so starostom, starosta sľúbil, že sa polepší, uznal si chybu a prokurátor nepovažoval za potrebné, potrebné konať. Čiže áno, asi existujú, alebo nepochybujem že existujú oznamovatelia, ktorí nie sú schopní vysvetliť, že čoho sa vlastne domáhajú. Ale, žiaľ, to je vážnejšie, existujú aj prípady, keď prokuratúra nereaguje adekvátne na podnety, ktoré sú reálne a ktoré sú dokonca podložené.
V správe sa ďalej píše o zhodnotení; teda o zhodnotení stavu zákonnosti, o previerke; ktoré sa týkalo rozhodovania orgánov ochrany ovzdušia pri výkone štátnej správy. Ide o prenesený výkon, výkon štátnej správy, kde bolo konštatované, že v mnohých obciach to nie je, to rozhodovanie o tejto kompetencii, nie je na požadovanej úrovni. Tam ma zase teda zaujalo, zaujalo to upozornenie, že všetky okresné prokuratúry v prípade postupov obcí a miest pri vydávaní súhlasov zhodne avizovali, že tieto boli vo veľkej miere v preverovaných prípadoch opatrené pečiatkou bez štátneho znaku Slovenskej republiky. Nakoľko podľa § 27 ods. 1 písm. c) zákona o ovzduší ide o prenesený výkon štátnej správy, je potrebné, aby na súhlasoch bola pečiatka obce a mesta so štátnym znakom. Čo teda netvrdím, že správa toto vydáva za najzávažnejšie zistenie a, samozrejme, že sú tam závažnejšie zistenia, ale aj z podnetov prokuratúry a z tých, z tých povedzme protestov proti, proti všeobecne záväzným nariadeniam môže vzniknúť dojem, že sa prokuratúra niekedy venuje veciam, ktoré sú, sú síce z formálneho hľadiska jasné, ale sú to často, povedal by som, až banality. A tie reálne, reálne problémy riešené, riešené nie sú, alebo sú riešené nedostatočne, alebo sa snaží, snaží vyhnúť tomu, aby v takých veciach konala. Opäť viacej prípadov, najmä z východného Slovenska, aj konkrétnych by som mohol spomenúť.
No, a k akým záverom z tejto, z tejto previerky alebo kontroly dodržiavania zákonnosti dospieva Generálna prokuratúra. Poukazuje na to, že je veľký počet kompetencií prenesených na územnú samosprávu a je v mnohých prípadoch nedostatočná personálna a odborná pripravenosť obcí. Vzhľadom na rozdrobenosť samosprávy, samozrejme, ani nemožno očakávať, že by sa to nejako dramaticky zmenilo a najmä v tých malých obciach nastal, nastal kvalitatívny posun. Lebo, áno, v mestách sú veci, ktoré sa dajú, dajú zlepšiť, ale v obci so 100, 200 obyvateľmi, kde je sám starosta, nemá žiadnych pracovníkov na úrade, je to skoro, skoro až, až technicky nemožné. No, ale to, na čo by som chcel poukázať, je, že prokuratúra tvrdí, že vhodným riešením uvedeného problému je návrat k väčšej centralizácii prenesenej štátnej správy a jej výkon prostredníctvom špecializovaných, personálne a odborne vybavených orgánov miestnej štátnej správy.
S týmto si dovolím nesúhlasiť, pretože k porušovaniu zákonnosti v obciach dochádza nielen pri prenesenom výkone štátnej správy, dochádza aj pri výkone originálnych kompetencií samosprávy a ak by mala platiť takáto logika, tak potom riešením je zrušenie alebo obmedzenie samosprávy a prenos aj samosprávnych funkcií opäť na štátnu správu. Som presvedčený, že správnym riešením je municipalizácia, teda spájanie samosprávnych celkov do väčších celkov, alebo teda vytváranie samosprávy na municipálnej, nadobecnej úrovni, ktorá umožní vykonávať samosprávu nielen, nielen efektívnejšie z hľadiska výkonu, ale umožní aj klásť vyššie nároky na dodržiavanie zákonnosti a umožní, umožní aj lepšiu kontrolu zo strany, zo strany prokuratúry alebo aj ďalších kontrolných orgánov, pretože tá kontrola je v mnohých obciach nedostatočná, mnohé obce nemajú zvoleného ani len hlavného kontrolóra, v iných obciach je hlavný kontrolór jedna ruka so starostom, a teda nie je tam, nie je tam žiadna reálna, reálna kontrola. Nechcem zovšeobecňovať, mnohí kontrolóri si robia svoju prácu veľmi poctivo, ale teda sú aj takéto opačné, opačné prípady.
A teda aby som to zakončil nejakým konkrétnym a úplne absurdným prípadom, tak boli sme nedávno v rámci výjazdu Združenia občanov miest a obcí Slovenska (ZOMOS) na východnom Slovensku a v jednej z takýchto menších alebo veľmi malých obcí, bol to, myslím, práve hlavný kontrolór, ktorý na zasadnutí obecného zastupiteľstva povedal, že zákon o obecnom zriadení pre malé obce neplatí. Áno, aj takéto je povedomie v niektorých samosprávach o tom, na akom zákonnom základe majú alebo nemajú fungovať. Takže je to vážny problém, ale ten problém, som presvedčený, že nevyriešime, nevyriešime opätovným zoštátňovaním obcí alebo nejakou centralizáciou. Ten problém treba riešiť municipalizáciou, teda spájaním samosprávy do väčších celkov a, samozrejme, aj nejakým zefektívňovaním kontroly, ktoré ale bude vždycky obmedzené pri tom počte obcí, ktorý dnes na Slovensku máme.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.6.2018 18:50 - 18:52 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem obom kolegom za reakcie. Zvlášť ďakujem pánovi poslancovi Tomášovi, ktorý tu zachraňuje česť SMER-u. A ja som to naozaj myslel úprimne, že aj keď teda hlboko nesúhlasím s týmto návrhom a považujem ho za populistický, tak som očakával, že zvedieme tu nejakú argumentačnú debatu na pôde parlamentu, lebo tu sa to má odohrávať, tu si máme vymieňať argumenty a neposielať len nejaké komunikačné posolstvá cez tlačové besedy a dopredu pripravené vyhlásenia.
To, kedy budú ľudia odchádzať do dôchodku, reálne závisí od toho, aký bude stav ekonomiky, aké budú príjmy Sociálnej poisťovne, aké bude mať príjmy štátny rozpočet, aké bude vekové zloženie obyvateľstva, koľko bude ľudí, ktorí budú platiť dane a odvody, čo my v tejto chvíli nevieme. Nevieme, ako to bude o 20 rokov reálne alebo o 30 rokov reálne, ale dávame si tu nejaké, nejaké gesto, ktoré je také, že dobre to teraz vyzerá, hoci reálne sa to ľudí, ktorí dnes čakajú na dôchodok, nedotkne. A ak to nejaké problémy spôsobí, tak to bude musieť zaplatiť a riešiť niekto iný.
Pán poslanec Jurzyca, povedal, že takéto vážne rozhodnutia by sa mali robiť na základe kvalitných analýz využívajúcich tvrdé dáta, no možno to aj bolo, aj keď ty si asi myslel ekonomické analýzy, ale ja som presvedčený, že SMER tento návrh nepredložil len tak, ale dôkladne si zanalyzoval, aké to môže mať dopady na verejnú mienku a ako to môže byť vnímané. Takže verím, že tie analýzy boli kvalitné a podrobné a na základe dát.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.6.2018 18:34 - 18:36 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán predkladateľ, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, zvyšky kolegýň a kolegov, prerokúvame zrejme teda mediálne najznámejšiu súčasť takzvaného Ficovho sociálneho balíčka vo štvrtok večer v prázdnej sále Národnej rady, dokonca ani pán poslanec Fico tu nie je prítomný. Myslím si, že je to smutné, lebo bez ohľadu na to, čo si o tom návrhu zákona myslím alebo návrhu na zmeny ústavy, je to dôležitá vec a nemalo by to byť odbavené iba nejakými pár vystúpeniami na tlačovkách. Je to vec, o ktorej by sa malo diskutovať práve na pôde parlamentu a práve tu by sme mali povedať, čo si o tom myslíme a argumentovať pre a proti.
Do písomnej rozpravy sa prihlásili dvaja opoziční poslanci, ktorí svoje vystúpenie nestihli, a ešte sme sa prihlásili dvaja opoziční poslanci ústne, nula koaličných, tak možnože ešte pán navrhovateľ využije svoje právo vyjadriť sa.
To, čo je problém, a začnem od menej vážnych problémov, z hľadiska vecného, ale dôležitých z hľadiska právneho, je, že opäť raz robíme z ústavy trhací kalendár. Opäť raz robíme píár aktivity, chceme, chceme zdôrazniť, že pre nás je nejaká téma dôležitá, tak napíšeme, napíšeme novelu ústavy. Ústava by sa mala meniť veľmi opatrne, v situácii keď sú nejaké závažné dôvody, keď niečo nefunguje a je potrebné, aby fungovalo, alebo, alebo je potrebné urobiť nejaký zásadný posun nie preto, aby sme tam napísali čosi o vode v plastových fľašiach a vodovodných potrubiach. Žiaľ, my navrhujeme napríklad to, aby, aby Deň ústavy nebol štátnym sviatkom, ale iba pamätným dňom, za čo nám vyčítajú, že nemáme úctu k slovenskej ústave, ale úctu k slovenskej ústave nemajú tí, ktorí ju účelovo menia pri každej príležitosti z dôvodov, ktoré sú pofidérne.
Tento návrh sa najjednoduchšie dá označiť ako návrh populistický, lebo je to deklarovanie niečoho bez ohľadu na dôsledky. Okrem toho zastropovania dôchodkov, čo je podstatná časť toho návrhu, alebo teda tá mediálne známejšia, návrh obsahuje aj to, že sa doplní do ústavy, že každý zamestnanec má právo, aby jeho odmena za vykonanú prácu nebola nižšia ako minimálna mzda. Podrobnosti o úprave minimálnej mzdy ustanoví zákon. Čiže minimálna mzda sa dostane do ústavy.
Čo sa tým dosiahne, zaručí? Nič. Samozrejme, že môžeme sa sporiť o tom, aká má byť vysoká minimálna mzda, či by, či by sa nemala zvyšovať pomalšie. Alebo prípadne môžeme sa baviť o tom, aké má reálne dôsledky napríklad na zamestnanosť. Názory, ktoré kritizujú minimálnu mzdu, ktoré argumentujú napríklad, že by mohla byť regionálne diferencovaná alebo dokonca, dokonca že by mala byť zrušená, lebo škodí, existujú, ale sú tak menšinové v rámci spoločnosti aj v rámci politickej reprezentácie, že tu nestojíte pred nejakou reálnou hrozbou, že názory kritikov minimálnej mzdy, existencie minimálnej mzdy sa stanú dramaticky väčšinovými a parlament o polroka alebo o 4 roky zruší inštitút minimálnej mzdy. A to, že si tam napíšete, že v ústave priamo bude napísané, že existuje minimálna mzda, nezaručuje nič. Nezaručuje to to, že ak bude dostatočná vôľa v parlamente, tá minimálna mzda nebude rásť vôbec alebo sa dokonca zníži alebo sa bude regionálne diferencovať alebo sa dá na symbolickú, úplne symbolickú sumu. Nič tým nedosiahnete, že budete mať minimálnu mzdu takto zakotvenú v ústave.
Potom navrhujete, o tom tu už bola reč v tom jedinom predchádzajúcom vystúpení, zastropovať vek odchodu do dôchodku. Paradoxne tým idete akoby zrušiť to, čo iná vláda SMER-u, samostatná vláda SMER-u, predchádzajúca, v predchádzajúcom volebnom období zaviedla teda posúvanie veku odchodu do dôchodku podľa strednej dĺžky života, a ako vtedy zoči ešte neutíchajúcim dôsledkom krízy sa nečakane zodpovedne zachovala vláda SMER-u, tak teraz poslanci SMER-u navrhujú nezodpovedné, nezodpovedné obmedzenie, ktoré sa môže zdať, že nijako sa, nijako sa nás nedotkne a bude všetkým iba dobre. Ale zákony obsahujú nielen to, čo je vidieť, ale aj to, čo nie je vidieť. Bude stúpať dĺžka veku, bude stúpať dĺžka dožitia pri odchodu do dôchodku a ak budeme mať pevne stanovené, že nemôže byť vyššia ako 64 rokov, tak, tak nejaký problém to vytvorí. Riešenie môže byť rôzne, môže byť, že sa zníži výška dôchodkov, reálna výška dôchodkov, čo je najpravdepodobnejšie, čo je problém, ktorému budeme čeliť zrejme tak či tak, aj keby nedošlo k tomuto opatreniu, lebo, lebo čelíme starnutiu populácie viac ako iné krajiny Európskej únie. Rovnako, rovnako je možné teda, že budeme zvyšovať daňové a odvodové zaťaženie, lebo keď nám budú chýbať peniaze, tak odniekadiaľ ich budeme musieť zobrať, ale to nás nezaujíma, lebo to nebude teraz. Alebo potom, dobre, no aby sme zamedzili trendu, trendu starnutia a zohnali peniaze, tak potom musíme uvoľniť migráciu, pustiť sem ľudí z iných krajín, čo teda tiež nie je zrejme v súlade s politickou líniou SMER-u, ale tak to je možné ďalšie riešenie okrem znižovania životnej úrovne dôchodcov a okrem zvyšovania daní a odvodov. Tak by bolo korektné povedať aj to, že ako si to teda predstavujete.
V texte zákona, teda ústavného zákona okrem tých 64 rokov sa píše, že "za účelom podpory rodiny a materstva zo strany štátu každý, kto vychoval dieťa, má právo na primerané zníženie maximálneho veku potrebného na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe", čo sa prezentuje, že teda áno, ženy by mohli odchádzať do dôchodku skôr, ale to tam nie je napísané. Samozrejme, že keď osamelý muž vychová, ale keď žije pár spolu zosobášený, nezosobášený a vychováva, tak kto vychováva? Vychováva iba jeden alebo vychovávajú obaja? A teda každý, kto má deti, bude mať nárok na primerané zníženie maximálneho veku?
Sú tam také symbolické, symbolické drobnosti, ktoré , ktoré hovoria o tom návrhu čosi, napríklad tam nie je dátum účinnosti. Zrejme teda, keď potrebujeme narýchlo, narýchlo urobiť nejakú píár aktivitu, napíšeme tam miesto 3 bodky, ale 5 alebo 6 bodiek. Ani nenapíšeme, že kedy má návrh nadobudnúť účinnosť.
Alebo teda taká milá drobnosť, ktorú by som rád spomenul, je, že sú tam vplyvy na, na rôzne, teda doložka vplyvov a teda vplyvy na rozpočet verejnej správy, je tam, že žiadne. To je tiež také milé. Neviem, či sa vyčísľujú iba na tri kalendárne roky, ale to je práve o tom. Teraz sa nás to nedotkne a potom v budúcnosti samozrejme, že to bude mať veľmi závažné a zásadné vplyvy na rozpočet verejnej správy, ale to nás už trápiť nemusí. Účel ten návrh splní, lebo dnes môže SMER robiť svoje píár aktivity, že presadili sme zastropovanie dôchodkov, nebude vek odchodu dôchodku vyšší ako 64 rokov, ženy budú mať nižší vek odchodu do dôchodkov, bude minimálna mzda v ústave. A potom nech to zaplatia tí, ktorí prídu po nás. Nech oni potom riešia, čo s tou dierou v rozpočte verejných financií, ktorú práve týmto návrhom vytvárate.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.6.2018 17:21 - 17:31 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa stručne vyjadril k návrhu novely zákona o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov a aby som vyjadril nie zásadný nesúhlas, ale teda isté pochybnosti, ktoré mám vo vzťahu k navrhovanej právnej úprave.
Moja prvá pochybnosť spočíva v tom, že to, čo je riešené v návrhu novely zákona, je doteraz v zásade neúplne, ale predsa len riešené na úrovni uznesenia vlády, ktorým bola schválená jednotná metodika posudzovania vybraných, vybraných vplyvov. Teda to, čo je do teraz riešené podzákonnou normou, dokonca ani nie nejakým všeobecne záväzným právnym predpisom, alebo dokonca to asi ani nie je právny predpis, je to nejaký dokument, materiál, ktorý je schvaľovaný uznesením vlády. Teraz kolegovia poslanci zo Slovenskej národnej strany navrhujú zapracovať priamo do zákona, takže tá moja pochybnosť spočíva v tom, že či niečo, na čo naozaj stačí, aby to bolo upravené uznesením vlády, pretože návrhy zákonov predkladajú ministerstvá, predkladajú iné ústredné orgány štátnej správy do vlády, a tie sú podriadené vláde, čiže tam je samozrejme možné, možné, aby bez toho, aby to bolo v zákone a tak ako doteraz, doteraz s tým nebol nejaký problém, teraz to navrhujete riešiť zákonom. Tak sa pýtam prečo? Samozrejme, vo vzťahu k poslaneckým návrhom je to iné, ale tam je to riešené iba tak veľmi, veľmi stručne. A teda prečo ste tú zmenu neiniciovali ako zmenu toho uznesenia, alebo ďalšie uznesenie vlády, ktorým by sa tá jednotná metodika doplnila aj o posudzovanie vplyvov na manželstvo, rodičovstvo a rodinu? Chápal by som, ak by Slovenská národná strana bola opozičná strana a nemala inú možnosť ako to zapracovať, len navrhnúť zákon, ale Slovenská národná strana je jednou z vládnych strán a teda nepochybne prostredníctvom svojich ministrov alebo prostredníctvom koaličnej rady mohla takúto zmenu iniciovať.
Druhá moja pochybnosť sa týka toho, čo je tam deklarované ako zámer, je, že vymedziť minimálny obsah analýzy vplyvov. Je tam, že na manželstvo, rodičovstvo a rodinu určením konkrétnych priamych a nepriamych vplyvov, ktoré sú v nej analyzované, to je v tom vašom návrhu ten novo navrhovaný odsek 4. V odseku 3 sa vymedzujú, že ktoré vplyvy majú byť v doložke, vplyvy na rozpočet verejnej správy, vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, vplyvy na služby verejnej správy pre občana. A tieto vplyvy sa posudzujú, teda s výnimkou toho vplyvu na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, už doteraz. Má to nejaký obsah, a vy do zákona spresňujete obsah, obsah ale iba tých vplyvov na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, čo mi príde trochu nesystémové. Čiže ak tam má byť nejaká podrobnejšia, podrobnejšia úprava, a teda spomína sa, že doložka vybraných vplyvov má obsahovať tieto vplyvy, tak buď to nechajme na úrovni, že áno, má obsahovať tieto vplyvy, alebo potom spresnime vo vzťahu ku všetkým. Nerozumiem celkom logike toho, že bližšie upresnené sú iba tie vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Moja tretia pochybnosť ohľadom tohto návrhu zákona sa týka toho, že či, či to vymedzenie je dobre urobené, pretože v tom ods. 4 v paragrafovom znení sa píše, že doložka vybraných vplyvov a analýz a vplyvov podľa ods. 3 písm. b) "obsahuje analýzu vplyvov návrhu právneho predpisu najmä na rodinné prostredie, vzájomnú súdržnosť, členov rodiny, výchovu detí, práva rodičov voči deťom, základné zásady zákony o rodine, uzavieranie manželstva a na disponibilný príjem domácností viacdetných rodín" a každý z týchto bodov, ktoré sú tu vymenované, sú potom rozpísané v dôvodovej správe.
Dôvodová správa k návrhu zákona môže byť, môže byť zdrojom výkladu, výkladu zákona, ale ako taká nie je sama osebe záväzná. Čiže príde mi trochu zvláštne podrobne to rozpisovať v rámci dôvodovej správy a myslieť si, že teda bude to automaticky záväzné a automaticky to, lebo to je oveľa podrobnejšie rozpísané v tej dôvodovej správe, bude nutne premietnuté do tých návrhov, či už vládnych alebo, alebo poslaneckých.
Moja štvrtá pochybnosť sa týka toho, že či, či naozaj tie vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, pri všetkom rešpekte k dôležitosti vplyvov na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, sú porovnateľné s tými ostatnými typmi vplyvov. Lebo vplyvy na rozpočet verejnej správy možno obvykle vyčísliť. Samozrejme sú to odhady, môže sa stať, že je to nepresne odhadnuté, ale dá sa povedať, že zavádza sa nejaký systém, bude to stáť toľko a toľko miliónov alebo miliárd eur v našich podmienkach, alebo naopak, ušetrí sa na niečom, alebo sa zvýšia, alebo znížia dane. Tak to má nejaké vyčísliteľné dopady na rozpočet, štátny rozpočet alebo iné rozpočty verejnej správy.
Rovnako, povedzme, vplyvy na podnikateľské prostredie alebo sociálne vplyvy možno nejako zhodnotiť. A teraz tá moja pochybnosť sa týka najmä toho, že predkladajú sa návrhy zákonov, ktoré majú pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy alebo negatívny, alebo nemajú, alebo majú vyrovnaný. Sú predkladané návrhy zákonov, kde sa priznáva, že majú negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, napr. pretože zvyšujú mieru regulácie alebo administratívnej záťaže nejakého podnikateľského sektoru, ale zároveň sa argumentuje trebárs, že to má pozitívne, sociálne vplyvy, lebo trebárs sa tým nejako účinnejšie chránia, chránia zamestnanci. Rovnako tie vplyvy na životné prostredie už tu spomenul pán predkladateľ, že na to existuje celý zákon, čiže tam ten problém nie je. No, mňa by len teda zaujímalo, možno by to zmiernilo, zmiernilo túto moju štvrtú pochybnosť, že či máte nejakú predstavu, že niekto, teda vláda predloží návrh zákona, kde napíše, že, že návrh zákona bude mať negatívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, že čo by to malo byť? Že či nejaký konkrétny príklad? Dúfam, že budete vedieť povedať, že čo to má byť. Lebo to je také veľmi subjektívne, keď sa, ja neviem, zvýšia nejaké detské prídavky alebo rodičovský príspevok, tak záleží od aj nejakého hodnotového alebo možno ideologického nastavenia, že niekto to vníma, že to, že to prospeje rodine, lebo ľudia si budú môcť mať tendenciu dovoliť viacej, viacej detí, lebo štát im viacej prispieva, ale môžte mať aj úplne opačný pohľad, že to, že to oslabí súdržnosť rodiny, lebo napr. je v takom prípade jednoduchšie sám vychovávať dieťa, bez toho partnera. Kto to bude hodnotiť? Že zdá sa mi, že to posudzovanie vplyvov tohto konkrétneho vplyvu bude oveľa viac zaťažené nejakým subjektivizmom alebo subjektívnym nastavením predkladateľa a vo väčšine prípadov, nieže ťažko finančne vyčísliteľné, ale je aj ťažko ako-tak podľa nejakých objektívnych kritérií objektívne zhodnotiteľné. No, ale možno mi túto moju pochybnosť vyvrátite a poviete nejaký konkrétny príklad zákona, že, príde ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny s nejakým návrhom zákona a prizná v doložke, že tento zákon bude mať negatívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.6.2018 16:31 - 16:33 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem. No predovšetkým, alebo teda nie predovšetkým, pán poslanec Goga, tiež tu sme mali porušenie rokovacieho poriadku, lebo ste mali najprv odôvodniť a potom prečítať. To nie je výčitka ani vám, ani pánu predsedajúcemu, aby teda nereagoval na to, len teda poukázanie na absurdnosť rokovacieho poriadku, kde sa vlastne odoberá poslancom právo voľne predniesť, prečítať znenie a odôvodniť, ale stanovuje sa, že najprv sa má v rámci príspevku odôvodniť, potom sa má skončiť a po skončení príspevku prečítať paragrafové znenie pozmeňujúceho návrhu. Čo vo vašom prípade ani neviem, ako by sa interpretovalo, keďže ste prednášali tri pozmeňujúce návrhy.
V druhom rade ale teda dôležitejšie je, že teda by som vám chcel vysloviť sústrasť, že ste to práve vy museli prečítať tento pozmeňujúci návrh, najmä ten tretí, tri strany textu, myslím, a pritom v podstate asi sa to len minimálne líši od toho, čo je v spoločnej správe v tom bode 56. Čo je práve ten prvý z dvoch prílepkov, o ktorom som hovoril aj ja vo svojom vystúpení, a takmer som ho navrhol tiež vyňať na samostatné hlasovanie. Nemuseli by ste to robiť vy, ale teda potom som usúdil, že toto je menej vážny problém. Ale, ale teda vy navrhujete ten istý prílepok v nejakej drobne upravenej forme. Ani zrejme nevieme, keďže sme si to detailne nepreštudovali, nebolo to zatiaľ na internete, že v čom je rozdiel oproti tomu, čo schválil výbor. Ale poukazuje to na dôležitosť normálneho legislatívneho procesu, lebo keby to bolo normálne v MPK alebo normálny poslanecký návrh, tak by ste sa tu nemuseli teraz trápiť čítaním troch strán textu, ktoré sa možno líšia nejakou jednou polvetou od toho návrhu, ktorý už prešiel vo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.6.2018 16:10 - 16:12 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem obom kolegom za reakcie. Pani poslankyňa Remišová naozaj pripomenula, že zvlášť v rezorte školstva, kde došlo k zmene na poste ministra z dôvodu eurofondového škandálu, prichádzate s novelou zákona o verejnom obstarávaní, ktorá zníži mieru kontroly aj nad použitím eurofondov, no tak to je zvlášť pikantné. Povedala pani poslankyňa, že ak majú taký návrh, tak ho môžu dať do tej novely, ktorá je v medzirezortnom pripomienkovom konaní, a teda on tam je, ako povedal aj pán poslanec Petrák, že nič neobchádzajú a celé by to platilo možno o štyri mesiace. Možnože by to aj neplatilo, možno by tu po pripomienkovom konaní bolo odtiaľ vypustené, alebo by to bolo zmenené, alebo by sa to stalo predmetom verejnej kritiky a vláda by od toho upustila, alebo by sme o tom rokovali tu v prvom čítaní, potom normálne štandardne na výbore, išlo by o aj do hospodárskeho výboru. Tak toto nešlo do hospodárskeho výboru. Ktovie, či by to platilo. Argumentovať tým, že podľa názoru audítorského dvora je v Európskej únii Slovensko posledná krajina Európskej únie, ktorá má takúto úpravu, no veď to je konštatovanie, to predsa nie je, nie je výčitka. A teda dôležité je potom aj to si povedať, že na ktorom mieste je Slovensko v zneužívaní eurofondov, lebo to je tiež veľmi popredné miesto.
A teda aj by priznám sa, že nedostal som žiadnu odpoveď na tie, na tie moje výhrady o porušovaní legislatívnych pravidiel a obchádzanie legislatívnych pravidiel, za to som tu dostal nejakú informáciu o tom, že ak sa Richard Sulík dožaduje nejakej kontroly OLAF-u, že je to očierňovanie v krajine, kde skutok sa nestal, je už ľudové heslo, to je tiež dosť zvláštne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.6.2018 15:46 - 16:06 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážená pani ministerka, vážený pán jeden zo spravodajcov. Upozorňujem, že druhý zo spravodajcov sa nenachádza v rokovacej sále a teda podľa rokovacieho poriadku by mal byť prítomný a sledovať priebeh rozpravy. A máme spoločnú diskusiu k dvom návrhom zákonov, aj keď máme tu iba jedného spravodajcu, a v oboch návrhoch zákonov, teda v spoločných správach k nim sa nachádzajú tzv. prílepky.
Prílepok je neblahá legislatívna prax, keď sa prijíma nejaký nový zákon alebo sa teda schvaľuje novela zákona a v rámci druhého čítania, či už vo výbore alebo potom v pléne, sa schváli doplňujúci návrh, ktorým sa vloží do toho pôvodného návrhu nejaký nový článok alebo nové články a tými článkami sa novelizujú iné zákony, ktoré sú obsahovo nesúvisiace. Ide o neblahú legislatívnu prax, ako som povedal, pretože sa ňou obchádza štandardné legislatívne konanie, ktoré v prípade vládnych návrhov obsahuje aj medzirezortné pripomienkové konanie, kde sa môžu k tým návrhom vyjadriť iné štátne inštitúcie, teda iné rezorty, ale aj úrady, organizácie a aj verejnosť. A teda aj v prípade poslaneckých návrhov sa rokuje v prvom čítaní, potom vo výbore a potom, potom opäť v pléne v druhom čítaní. Čo v prípade prílepkov nie je možné, tam v lepšom prípade na výbore dostanú poslanci na stôl rozsiahly pozmeňovák, ktorým sa mení nejaký iný zákon, a nemôžu veľmi naňho ani pripravene reagovať, obvykle. Alebo to, môžu teda v pléne niečo povedať, ale niekedy to presviští, že si to verejnosť všimne, až keď to vyjde v Zbierke zákonov a je to už zrazu platné.
Takáto prax prílepková je Českým Ústavným súdom, ako nepochybne vieme všetci, označená za protiústavnú. V Českej republike bol takýto prílepok zrušený a na Slovensku až tak ďaleko sme zatiaľ nedospeli, ale aj na Slovensku je takáto prax v rozpore, ak nie s ústavou alebo duchom ústavy, ale so znením zákona o rokovacom poriadku, ktorý v § 94 ods. 3 hovorí, že "pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona".
Ako som už spomenul, prílepky sa nachádzajú v spoločných správach k obom návrhom zákona. Pokiaľ ide o návrh novely toho druhého zákona, zákona o vysokých školách (tlač 951), ide o bod 56, ktorým sa za čl. I vkladá nový čl. II, ktorým sa novelizuje zákon o Slovenskej akadémii vied. Ide o pomerne rozsiahlu novelizáciu na tri strany a upravujú sa tam, zacitujem "následky pre situáciu, ak Slovenská akadémia vied ako zakladateľ nedodala v čase ustanovenom zákonom všetky dokumenty potrebné na zápis jej transformovaných organizácií na verejné výskumné inštitúcie". Súvisí to nejako s obsahom novely? V čom? Ako?
Rieši to problém, ktorý sa môže objaviť a zrejme by sa aj objavil, pokiaľ by nedošlo k tejto transformácii, lebo nie všetky organizácie stihli tú transformáciu, ale je tu dôvod to riešiť prílepkom, nemalo sa na to pamätať pri prijímaní zákona, prípadne nemalo sa to ošetriť nejakou normálnou poslaneckou novelou? Neviem, to možno pán predseda výboru Petrák vysvetlí.
Ako ešte vážnejší však vidím ten druhý prílepok, ktorý sa týka návrhu zákona o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania (tlač 950) a bodov 62 a 63. Preto som sa pýtal na pána spravodajcu Čaploviča, ktorý tu nie je prítomný, pretože navrhujem vyňať to na osobitné hlasovanie, žiadam 62 a 63, tak dúfam, že si to pán druhý spravodajca zapíše a bude, bude to tlmočiť.
Touto novelou sa opäť vkladá za, teda nový čl. II. Ten zákon nemá články, lebo je to návrh nového zákona, takže z návrhu zákona sa robí čl. I a vkladá sa nový článok, ktorým sa novelizuje zákon o verejnom obstarávaní. Tá novela zákona o verejnom obstarávaní nie je až taká rozsiahla, ako novela zákona o Slovenskej akadémii vied v tom predchádzajúcom zákone, ale je o to zásadnejšia.
Tá novela spočíva v tom, že dotované subjekty pod 50 % z verejných zdrojov môžu vyňať nákup tovarov a služieb z režimu verejného obstarávania. Ide o situácie typu, typu eurofondov, teda ak je nad 50 %, tak budú aj naďalej musieť postupovať subjekty, ktoré prijímajú takúto pomoc podľa zákona o verejnom obstarávaní pri nákupe služieb a tovarov, ak je tá pomoc pod 50 %, tak už nebudú, ak teraz schválime tento doplňujúci návrh zo spoločnej správy.
No prečo je to problém? Použijem porovnanie s tým predchádzajúcim prílepkom, ktorý je legislatívne rovnako sporný, ale z hľadiska vecného sa mi zdá predsa len trochu menej problematický. Slovenská akadémia vied a vysoké školy, dobre, aspoň to nejako súvisí, aj keď ide o odlišnú právnu úpravu, ale teda v oboch prípadoch to má na starosti ministerstvo školstva, v oboch prípadoch v parlamente je za gestorský výbor určený školský výbor. Ale kvalita vysokoškolského vzdelávania a verejné obstarávanie majú navzájom spoločné čo? Keď povieme, že financie, tak potom všetko so všetkým súvisí a potom, potom je zbytočné hovoriť o tom, že existujú nejaké prílepky, lebo áno, cez financie súvisí naozaj všetko so všetkým. Gestorský rezort verejného obstarávania predsa nie je ministerstvo školstva. Máme tu samostatný Úrad pre verejné obstarávanie. Ak návrh novely zákona o verejnom obstarávaní príde do parlamentu, tak bude s ním vystupovať ministerka vnútra, čiže má to na starosti ministerstvo vnútra, nie ministerstvo školstva a ani v parlamente to nebude mať na starosti školský výbor pána Petráka, ale hospodársky výbor, ten býva gestorský výbor pri novelách zákona o verejnom obstarávaní. Čiže ten súvis tam nie je ani, ani taký, že by ste, ak to chcete už novelizovať, aby ste to pichli do nejakého zákona, ktorý súvisí s verejným obstarávaním priamo.
Ďalší rozdiel. Novela zákona o verejnom obstarávaní, o Slovenskej akadémii vied rieši nejaký urgentný problém. Predpokladalo sa, že transformácia prebehne do 1. júla, a ona neprebehne, nestihnú to, nestihnú to všetky, všetky subjekty, všetky ústavy, tak áno, ocitli by sme v nejakom právnom vákuu, keby sme na tejto schôdzi neschválili novelu, ktorou vrátime do zákona o Slovenskej akadémii vied niektoré z tých pôvodných nedávno vypustených ustanovení a nijako neošetrili tú situáciu, keď to, keď to neprebehne. Ale aký urgentný a neodkladný problém rieši tá prílepková novela zákona o verejnom obstarávaní? Veď teraz do začiatku júna bol v štandardnom medzirezortnom pripomienkovom konaní návrh, veľký návrh novely zákona o verejnom obstarávaní, s ktorým prišiel Úrad pre verejné obstarávanie a ktorý tento bod obsahuje. Doteraz sme s ním fungovali, teraz prebieha vyhodnocovanie medzirezortného pripomienkového konania, pôjde to do vlády, vláda to dá do parlamentu. Doteraz sme v tomto režime verejného obstarávania fungovali, možno nejaké technické problémy, problémy vznikali, ale určite, určite to nie je dôvod na obchádzanie legislatívnych pravidiel, určite to nie je žiadna výnimočná situácia.
Svedčí o tom napokon aj to, že, že tým, že tam doplníme tento prílepok, tak sprzníme znenie toho zákona. Lebo ak, ak ho tam nepridáme, no tak to bude zákon o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania. Keď ho tam pridáme, no tak bude to zase zložitý, zložitý návrh zákona, teda zložité znenie zákona, zákon o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania a o zmene a doplnení zákona o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov. Opäť to poukazuje na to, že je to prílepok a že to, že to nesúvisí.
Ale aj keby toto všetko, všetko platilo, tak, tak sú to, sú to výhrady legislatívneho charakteru. Lenže ten návrh je problematický aj vecne. Pozoruhodné je zdôvodnenie. Teraz zacitujem. "Cieľom návrhu zákona na zmenu zákona o verejnom obstarávaní je dosiahnuť súlad pravidiel pre takzvané dotované subjekty, ktorým poskytne verejný obstarávateľ finančné prostriedky s úpravou podľa smerníc Európskeho parlamentu a Rady o verejnom obstarávaní. Smernice pre oblasť verejného obstarávania vyžadujú od dotovaných subjektov nakupovať v režime verejného obstarávania iba v prípade poskytovania viac ako 50 % finančných prostriedkov zo strany verejného obstarávateľa a to iba pre vybrané kategórie stavebných prác a s tým súvisiacich služieb. Vzhľadom na to, že súčasné znenie zákona o verejnom obstarávaní je prísnejšie ako ustanovenia smerníc, predmetom návrhu pre dotované subjekty je vyňať spod pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní tie prípady, ak verejný obstarávateľ poskytne osobe, ktorá nie je verejným obstarávateľom, ani obstarávateľom, časť finančných prostriedkov predstavujúcich percentuálny podiel rovnaký alebo nižší ako 50 % finančných prostriedkov na dodanie tovaru a uskutočnenie stavebných prác a poskytnutie služieb."
Tak predovšetkým argumentuje sa tým, že ideme zosúladiť slovenský zákon so smernicami Európskej únie. Nie je to pravda. Nie je tam žiadny nesúlad. To, že smernica nevyžaduje, aby sa uskutočnilo verejné obstarávanie aj v situáciách, keď nejaký subjekt dostane dotáciu menšiu ako 50 %, vôbec neznamená, že my na Slovensku v našej vlastnej legislatíve vzhľadom na naše vlastné podmienky, vzhľadom na naše vlastné skúsenosti so zneužívaním eurofondov, so zneužívaním dotácií, si tam takú podmienku nedáme. My to môžme urobiť. Súčasná právna úprava v Slovenskej republike v tomto bode je plne v súlade so smernicami. Žiadny rozpor tam nie je. (Reakcia predkladateľa.) Nad rámec. To, že niečo nie je upravené v smernici Európskej únie, neznamená, že to nemôže byť upravené vo vnútroštátnej legislatíve. To, že, že vo Švédsku nemajú problém s rozkrádaním eurofondov, neznamená, že my nemáme reagovať na situáciu, ktorá je tu, a teraz a na naše vlastné, vlastné skúsenosti a nemáme si upraviť tie pravidlá prísnejšie. Európska únia nereguluje všetko. Európska reguluje alebo teda mala by regulovať veci, ktoré sa týkajú spoločného trhu, ktoré zasahujú do spoločného trhu. Ak toto nezasahuje do spoločného trhu, tak to Európska únia nemusí nijako regulovať. Ale my si to zaregulovať môžeme. A to, ak je to regulované tým spôsobom, ako je to doteraz, že sa vyžaduje verejné obstarávanie na nakupovanie aj v prípade, že ide o menej ako 50 % z verejných zdrojov, to nám určite Európska únia vyčítať nebude. A, samozrejme, vzhľadom na tie naše skúsenosti môžu vzniknúť aj situácie typu, že skutočná hodnota nejakého dotovaného projektu alebo tovaru, ktorý má byť nakúpený, je milión, ale ako to už u nás býva, tak si to v projekte nadhodnotíme, povieme, že tri milióny, a pomoc bude jeden a pol milióna, čiže za jeden a pol milióna teda, ktorá bude menej ako 50 %, nebude musieť byť obstarávanie, kúpime si hocičo, dohodneme sa s kamarátmi, nebudeme musieť tam dávať ani, ani oslovovať tie tri firmy, ako sa to vznikne na Slovensku robiť, bude to, bude to predražené a ešte, ešte, ešte to nebude ani kontrolovateľné.
A teda nie len to, že to chcete zrušiť, ale chcete teda, aby to platilo aj spätne, že tie subjekty, ktoré už rozbehli verejné obstarávanie, tak budú mať možnosť to zrušiť. Načo, načo by, načo by robili, načo by robili verejné obstarávanie?
Mne na tom príde fascinujúca ešte jedna vec. Pomerne často sa stáva, že schvaľuje parlament nejaký zákon a zdôvodnené je to tým, že musíme schváliť ten zákon, lebo to od nás vyžaduje právo Európskej únie, a pod zámienkou, že právo Európskej únie niečo od nás vyžaduje, sa prepašujú do vnútornej legislatívy veci, ktoré vôbec nesúvisia s tým, čo od nás právo vyžaduje. Zaujímavé je, že býva to v situáciách, keď sa zavádzajú nejaké väčšinou regulácie stanovujúce povinnosti podnikateľským subjektom, ktoré Európska únia nerieši, ale z nejakého dôvodu slovenskí úradníci alebo politici si povedia, že bolo by dobré mať takú reguláciu, a keď povieme, že je to, že je to kvôli EÚ, no tak, tak nikto sa nám nebude stavať na odpor, nikto to nebude riešiť, alebo keď je to v jednom balíku, kde časť je zosúladením s legislatívou Európskej únie a iná časť sa pritom zvezie, tak sa to robí oveľa, oveľa jednoduchšie.
V tomto prípade je to zrazu úplne naopak a tvárime sa, že môžeme mať v našom zákone iba to, čo tam mať musíme, čo tam nevyhnutne musíme mať kvôli, kvôli Európskej únii, aby sme neboli v rozpore, v rozpore s právom Európskej únie.
A ako sa tieto dve situácie líšia? No líšia sa tým, že v prípade, keď sa nad rámec povinností voči Európskej únii niečo pašuje do slovenskej legislatívy, tak zväčša ide o zásahy do podnikateľského prostredia, regulácie a povinnosti, ale v tomto prípade sa ideme zbaviť pravidiel hospodárneho nakladania s verejnými zdrojmi. S verejnými zdrojmi, ktoré sú poskytované súkromným alebo neverejným subjektom. Dáme dotáciu, podporíme nejaký projekt a prestane nás zaujímať, akým spôsobom ten subjekt s tými prostriedkami nakladá. To je úplne absurdné.
Čiže záverom opakujem, že navrhujem vyňať body 62 a 63 na osobitné hlasovanie neprítomnému spravodajcovi pánovi poslancovi Čaplovičovi. Už je tu. A, pardon, pardon, už, už ste prišli, ďakujem. A vyzývam pani ministerku, aby nesúhlasila s rozšírením novely, s rozšírením návrhu zákona o tieto body, pretože § 94 ods. 2 rokovacieho poriadku hovorí, že pri prerokúvaní návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa iný zákon, možno podávať návrhy, ktoré predložený návrh zákona rozširujú len vtedy, ak s tým navrhovateľ vyjadrí súhlas najneskôr pred hlasovaním. Tak ja pevne verím, že pani ministerka s niečím takýmto po tomto vysvetlení súhlasiť nebude, lebo nebude súhlasiť s tým, aby sa znižovala možnosť kontroly používania verejných zdrojov.
Posledná vec, teda pán predseda výboru Petrák avizoval, že bude reagovať na vystúpenia poslancov svojimi, svojimi vystúpeniami, a keďže je predsedom výboru, ktorý je gestorský a cez ktorý sa to tam dostalo, tak sa veľmi teším na jeho vysvetlenie a vyvrátenie mojich pochybností či už faktickou poznámkou alebo celým vystúpením.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 14.6.2018 14:56 - 14:57 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem, pani ministerka. Možno som zle naformuloval tú otázku, keď to nebolo z nej zrejmé. Ja som sa nepýtal na dotácie pre Slovenských brancov, viem že ministerstvo kultúry neposkytuje dotácie Slovenským brancom, ale poskytuje dotácie a finančne podporuje Maticu slovenskú, ktorá na viacerých akciách, aktivitách spolupracuje so Slovenskými brancami, a keďže Slovenskí branci sú organizácia, ktorú za pochybnú označuje aj tajná služba, a Matica slovenská je financovaná zo štátneho rozpočtu prostredníctvom vášho ministerstva, tak sa pýtam, či to považujete za úplne v poriadku a žiadny problém, že, že má štát podporovať Maticu slovenskú spolupracujúcu s extrémistickou paramilitantnou organizáciou Slovenskí branci.
Skryt prepis
 

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 14.6.2018 14:47 - 14:49 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem, pán minister, za odpoveď. Začnem tým, čím ste začali aj vy, aj by som sa vás pýtal, aj som sa vás pýtal na ten milión eur, ale nebolo to vylosované, takže k tomu automobilovému priemyslu.
Ja teda uznávam, že tá situácia nie je identická, ale napriek tomu závislosť ekonomiky na jednom type výroby je potenciálnym alebo môže byť potenciálnym problémom, najmä v kontexte, v kontexte dnešných udalostí sa dozvedáme o možnosti, že by nám teda Spojené štáty zaviedli, zaviedli clá na dovoz práve automobilov, čo by mohlo mať dôsledky aj podobe obchodných vojen alebo nejakých zmien v obchodných vzťahoch aj v globálnom meradle. A samozrejme, že tá kríza, ktorú ste spomínali vo svojej odpovedi, sa môže v nie veľmi vzdialenej dobe v nejakej forme znovu, znovu zopakovať a pokles dopytu aj po autách vyrábaných na Slovensku nastať, nastať môže.
Takže nedostal som celkom odpoveď na tú otázku, že či máte pripravené analýzy a také kroky, ak by sa schyľovalo ku krízovému scenáru, ako konať tak, aby Slovensko nedopadlo podobne ako Detroit. Čiže tá odpoveď je, že nemáte pripravené analýzy, lebo to nepovažujete za problém a myslíte si, že, že Slovensku nič také nehrozí. Lebo ja naozaj nekonfrontačne sa pýtam, že či to považujete za problém alebo nie. Lebo ak to považujete za možný problém smerom do budúcnosti, tak by asi bolo dobré, keby sa analytici ministerstva financií alebo teda nejakých iných útvarov tomu venovali, že čo môže nastať.
Ak tá odpoveď je, že to nie je problém, že sme v úplne inej situácii ako Detroit a nech príde kríza, tak nás to iba posilní, tak potom samozrejme, že nie, tá odpoveď, len som ju nepochopil, ale bola to implicitná odpoveď na moju otázku, samozrejme. Ďakujem.
Skryt prepis