Videokanál poslanca

Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, v prvom čítaní som o návrhu zákona o dani z poistenia povedal, že navrhovaná daň je vecne neodôvodnená, ekonomicky nepotrebná a z morálneho hľadiska úplne absurdná. Nemusím to tu veľmi opakovať, lebo vo vystúpení pani poslankyne Kiššovej aj vo faktických reakciách, vo faktických poznámkach kolegov z opozície to zaznelo a bolo to vysvetlené, takže by som sa iba opakoval.
Pripomeniem len to, že ministerstvo financií v 2016. roku zaviedlo odvod z poistného a už vtedy bolo jasné, že to nie je odvod na spôsob odvodu z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré má svoje účelové použitie, ktoré súvisí s tým, čoho sa to poistenie týka. V tomto prípade je to naozaj iba nástroj na vyťahovanie peňazí z vreciek daňových poplatníkov, občanov a firiem, čiže primeranejšie by bolo už vtedy ten odvod nazývať daň a viacerí na to upozorňovali, že v podstate je to, je to daň, nie, nie, nie odvod. Tak to, čo sa robí teraz, je v podstate iba zosúladenie reality s tým, ako to bolo od začiatku myslené, aj keď to bolo kamuflované tým, že je to odvod.
V rámci medzirezortného pripomienkového konania sme spolu s ďalšími ľuďmi z Občianskej konzervatívnej strany, inštitútu INES, z Konzervatívneho inštitútu Milana Rastislava Štefánika a Slovenskej spoločnosti aktuárov dali hromadnú pripomienku, kde sme navrhovali viaceré zmeny, teda v prvom rade nezavádzať túto daň a zrušiť odvod z poistného. V tejto fáze už to zrejme nie je veľmi reálne, ale napriek tomu by som rád predniesol pozmeňujúci návrh, ktorý vychádza z tejto hromadnej pripomienky OKS, INES, Konzervatívneho inštitútu a Slovenskej spoločnosti aktuárov.
Návrh má štyri body. V prvom bode ide o to, aby novou daňou boli zaťažené iba nové zmluvy, teda aby, aby, aby sa daň, daň platila iba z poistných zmlúv, ktoré budú uzavreté po nadobudnutí účinnosti toho zákona. Druhý návrh sa týka toho, že návrh zákona; teda ten prvý návrh je zdôvodnený tým, že, že teda bude, bude jasné, ak sa, ak sa premietne tá nová daň do výšky poistného, tak aby sa mohol každý slobodne rozhodnúť, či chce túto zmluvu uzavrieť aj s touto výškou a teda aj s vedomím si toho, že sa z nej platí daň.
Druhý, druhý bod, návrh zákona predpokladá, že platiteľ dane z poistenia sa bude povinný rozhodnúť pre vznik daňovej povinnosti podľa jedného z troch spôsobov upravených v § 5 ods. 1, teda buď dňom prijatia platby poistného, dňom zaúčtovania predpisu pohľadávky z poistného, alebo dňom splatnosti poistného, a zvolený spôsob uplatňovať najmenej osem po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. My navrhujeme, aby platitelia poistného mali väčšiu flexibilitu v určovaní spôsobu vzniku daňovej povinnosti a mohli zmeniť tento spôsob nie po dvoch rokoch, ale už po jednom roku.
Tretí návrh sa týka zníženia sadzby dane z poistného z 8 % na 2 percentá.
A štvrtý návrh sa týka toho, že podľa návrhu zákona má byť zdaňovacím obdobím štvrťrok, my navrhujeme, aby zdaňovacím obdobím bol celý kalendárny rok, čím chceme dosiahnuť zníženie administratívnej záťaže platiteľov dane z poistenia.
A teraz by som prečítal ten návrh. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Ondreja Dostála k návrhu zákona o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 945).
1. V čl. I § 3 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
"(4) Predmetom dane nie je poistné zo zmlúv uzavretých do 31. decembra 2018."
2. V čl. I sa v § 5 ods. 2 slovo "osem" nahrádza slovom "štyri".
3. V čl. I § 8 písm. a) sa číslo "8" nahrádza číslom "2".
4. V čl. I § 10 ods... sa slovo "štvrťrok" nahrádza slovom "rok".
To je všetko, ďakujem za pozornosť, chýba nám tam odsek. A žiadam teda hlasovať spoločne o všetkých.

Ďakujem kolegom za reakcie aj otázky. Pán poslanec Kresák, ja som sa, žiaľ, výnimočne nemohol zúčastniť rokovania ústavnoprávneho výboru, takže nemohol som o tom diskutovať tam, lebo som bol mimo Bratislavy, ale teda uznávam, že tam bolo to vhodné miesto a teraz, teraz to riešime na poslednú chvíľu. V podstate ten úmysel bol podobný, ako ste vy hovorili, aby sa nezasahovalo do živých prípadov. Je tam formulácia "najskôr po uplynutí dvoch rokov", čiže teoreticky je tam priestor, priestor pre to, ak je to živý prípad, ešte, ešte dlhšie tak to nesprístupniť, povedzme opierajúc sa práve o tú vetu, "súdy pri tom robia opatrenia na ochranu práv a právom chránených záujmov", čiže, čiže priestor tam je.
Pokiaľ, pokiaľ ide o otázku pána poslanca Grendela, no, ja si myslím, že ani podľa súčasného znenia zákona, ak je to v rozpore so záujmami štátu, tak tá informácia o odposluchoch nemenovanej zahraničnej ambasády nemala alebo nemusela byť zverejnená, lebo, lebo už dnes je v zákone, súdy pri tom robia opatrenia na ochranu práv a právom chránených záujmov štátu. Pokiaľ zverejnenie informácie o odpočúvaní, odpočúvaní cudzej ambasády ohrozuje právom chránené záujmy štátu, tak súd urobil chybu a nemali byť tieto, tieto informácie, informácie zverejnené. A teda dôvod mojich výhrad aj v prvom čítaní, aj predloženia toho pozmeňujúceho návrhu je presne v tom, čo hovoril Zsolt Simon, že ak chceme chrániť zverejňovanie informácií o ruskej ambasáde, nemali by sme zároveň chrániť informácie o prehliadke u Bašterná... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, budem pokračovať v tej téme, ktorú som otvoril v prvom čítaní, a síce, či je odôvodnené tak široké obmedzenie prístupu k informáciám, ako je navrhnuté v novele zákona o súdoch, ktorú bez riadneho pripomienkového konania predložilo, predložilo ministerstvo spravodlivosti do parlamentu, a teda tu o ňom rokujeme v normálnom, v normálnom režime.
Ide o súdne rozhodnutia, pretože podľa zákona o súdoch "súdy sprístupňujú verejnosti na základe žiadosti podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám všetky súdne rozhodnutia vrátane neprávoplatných rozhodnutí a rozhodnutí, ktoré nie sú rozhodnutiami vo veci samej". To je súčasné znenie, pričom ministerstvo navrhuje doplniť obmedzenie, že sprístupňuje "okrem súhlasu s poskytnutím údajov, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva podľa osobitného predpisu, súhlasu na použitie informačno-technických prostriedkov a príkazu podľa Trestného poriadku".
Už teda v prvom čítaní som poukázal, že nepovažujem za odôvodnené takéto široké obmedzenie a paušálne obmedzenie všetkých typov rozhodnutí bez ohľadu na to, aký je ich konkrétny charakter. Už súčasná právna úprava umožňuje, umožňuje obmedziť prístup k informáciám za určitých vymedzených podmienok. Za tou vetou, ktorú som čítal, totiž nasleduje druhá veta: "Súdy pritom robia opatrenia na ochranu práv a právom chránených záujmov." Čiže súdy nie sú povinné zverejniť všetky takéto informácie, ale sú povinné zvažovať, či ich sprístupnením neohrozia práva iných osôb, alebo, alebo právom chránené záujmy napríklad, napríklad štátu. Čiže predmetom sporu nie je to, že či je možné obmedziť prístup k informáciám, alebo nie je možné vôbec obmedziť prístup k informáciám. Myslím, že je zhoda, že existujú prípady, keď je možné obmedziť prístup k informáciám. Ten spor sa vedie o to, či, či to obmedzenie máme vymedziť paušálne tým, že zadefinujeme typ rozhodnutia súdu, ktorý sa vôbec nebude sprístupňovať, alebo sa to má vždy individuálne posudzovať, či existujú nejaké iné záujmy alebo, alebo práva, alebo právom chránené záujmy, ktoré by mohli byť ohrozené sprístupnením informácie o konkrétnom rozhodnutí súdu.
Rovnako je možné oprieť sa, oprieť sa aj o zákon o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý ako jedno, jedno z obmedzení prístupu k informáciám uvádza, že ak sa tá informácia týka rozhodovacej činnosti súdu, a teda výnimka je, že "ak ich sprístupnenie neohrozuje práva alebo právom chránené záujmy", čiže, čiže veľmi podobná formulácia.
Na rokovaní ústavnoprávneho výboru sa teda aj v reflexii tejto diskusie prijal pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí o tom, že súhlasí, resp. tie rozhodnutia súdov sa sprístupnia osobe, ktorej sa súhlas týka, ak tým nebude ohrozené alebo zmarené plnenie úloh štátu. Čiže ten problém nadmerného obmedzenia prístupu, prístupu k informáciám sa rieši vo vzťahu, vo vzťahu k dotknutým osobám, teda k tým, ktorých sa to rozhodnutie týka. Nerieši sa však všeobecne vo vzťahu, vo vzťahu ku kontrole, k verejnej kontrole rozhodnutí súdov, ktorú robia napríklad novinári, najmä investigatívni novinári, alebo rôzne, rôzne watchdogové organizácie.
Ja si uvedomujem, že táto téma nie je čiernobiela, je teda na diskusiu, kde má byť a ako má byť, byť nastavená tá hranica, ale som presvedčený, že je dôvod v niektorých prípadoch obmedziť, ale nie paušálne zakázať všetkým okrem dotknutých osôb, osôb prístup k tomuto typu súdnych rozhodnutí. A preto by som rád so súhlasom pätnástich poslancov predložil dva pozmeňujúce návrhy, ktoré sa pokúšajú odstrániť tie výhrady, ktoré som si dovolil k tomuto návrhu zákona prezentovať.
Jeden rieši, rieši práve sprístupnenie, možnosť sprístupnenia informácií iným osobám ako, ako dotknutým osobám. To je návrh č. 1, kde, kde sa navrhuje, aby výnimka sprístupňovania súhlasov súdu navrhovaná vo vládnom návrhu zákona bola časovo obmedzená na obdobie dvoch rokov od ich vydania. Tam sme chceli nejako poriešiť, aby nešlo o živé prípady, kde, kde je nejaký legitímny záujem na tom, aby takéto, takéto informácie a rozhodnutia neboli sprístupňované, ale teda aby bola možná aspoň spätná kontrola takýchto rozhodnutí. Vzhľadom na to, ako som už povedal, že spoločná správa navrhuje doplniť výnimku znesprístupňovania spočívajúcu v možnosti sprístupniť súhlas dotknutej osobe, čím sa podľa, podľa nášho názoru rieši iba ochrana záujmov dotknutých osôb, nie ochrana verejného záujmu na kontrole rozhodovacej činnosti súdov. Ten prvý pozmeňujúci návrh teda predpokladá, že by obmedzenie prístupu k vymedzenému typu súdnych rozhodnutí bolo obmedzené len na dva roky, a teda by sa nedotklo živých prípadov, ale potom, potom aby bolo možné takéto rozhodnutia sprístupniť aj tretím osobám, teda nielen dotknutým osobám.
Druhý pozmeňujúci návrh sa týka prechodných ustanovení. Teda ak boli podané žiadosti o sprístupnenie informácií pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ktorý predpokladám, že vládna koalícia schváli tak, aby, aby konania začaté pred nadobudnutím účinnosti, to znamená, že kde bola žiadosť podaná pred začatím účinnosti, boli dokončené podľa doterajšej právnej úpravy, a teda aby sa na ne vzťahoval doteraz platný, platný režim zákona, nie to obmedzenie, ktoré sa touto novelou zavádza.
Na záver by som prečítal text pozmeňujúcich návrhov.
Návrh č. 1. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála k návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 954).
V čl. I sa doterajšie znenie označuje ako bod 1 a dopĺňa sa bodom 2, ktorý znie:
"2. V § 82a ods. 5 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: "Inej osobe sa súhlas podľa predchádzajúcej vety sprístupní najskôr po uplynutí dvoch rokov od vydania súhlasu."."
Tento bod nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
Návrh č. 2, takisto pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála k návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 954).
V čl. I sa doterajšie znenie označuje ako bod 1 a dopĺňa sa bodom 2, ktorý znie:
"2. Za § 101cd sa vkladá § 101ce, ktorý vrátane nadpisu znie:
"101ce
Prechodné ustanovenie
Konania o sprístupnení informácií začaté podľa § 82 ods. 5 účinného v čase, keď právna úprava neumožňovala nesprístupniť súhlas s poskytnutím údajov, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva podľa osobitného predpisu, súhlas na použitie informačno-technických prostriedkov a príkaz podľa Trestného poriadku sa dokončia podľa právnej úpravy účinnej v čase, keď boli začaté."."
Tento bod nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, rokujeme o návrhu novely zákona o ochranných známkach, ktorou sa transponuje smernica Európskej únie a riešia niektoré legislatívno-technické nedostatky súčasnej právnej úpravy. Zároveň je to však vhodná príležitosť aj na to, aby sme si povedali niečo o téme, ktorá zdanlivo nesúvisí s návrhom novely, má však dôsledky aj pre, aj pre právnu úpravu ochranných známok. Mám teraz na mysli tému nerovnakého prístupu slovenskej verejnosti, slovenských orgánov a do istej miery aj slovenskej legislatívy k dvom totalitám, ktoré Slovensko zažilo v 20. storočí, a k dvom extrémistickým hnutiam, ktoré tieto totality adorujú, podporujú, čerpajú z nich.
A možno ste zachytili, minulý rok sa Kotlebova strana pokúsila zaregistrovať ochrannú známku na svoje logo, na svoju symboliku, ktorá nápadne pripomína symboliku extrémistickej Hlinkovej gardy, a úrad odmietol toto logo registrovať alebo teda dať naňho ochrannú známku. Zároveň však ochranu úradu alebo ochranu ochrannej známky požíva symbolika komunistickej strany, ktorá je zhodná alebo teda veľmi podobná so symbolikou zločineckej organizácie komunistickej strany, ktorá tu vládla v tej druhej z totalít, ktoré sme si zažili počas 20. storočia. Tento nerovnaký prístup sa nepremieta iba, iba, samozrejme, v registrácii ochranných známok. Je úplne bežné, že kým používanie nacistickej alebo fašistickej symboliky, pokiaľ k nemu dochádza na verejnosti, tak nie vždy, ale býva, býva napríklad trestne stíhané, ale, ale s komunistickými symbolmi – s kosákom a kladivom, červenou hviezdou, s portrétmi predstaviteľov komunistického hnutia – sa bežne, bežne ľudia môžu premávať na verejnosti bez toho, aby im hrozil akýkoľvek postih.
To viedlo nás v Občianskej konzervatívnej strane, aby sme minulý rok, keď bol tento návrh novely zákona v medzirezortnom pripomienkovom konaní, dali k nemu pripomienku, ktorou sme žiadali, aby sa znemožnila registrácia ochrannej známky ako na komunistické, tak na fašistické symboly a symboly ďalších skupín, hnutí a ideológií, ktoré smerujú alebo v minulosti smerovali k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd. Alebo rovnako aj symboliku, ktorá je s takouto symbolikou zameniteľná, pretože to je veľmi častý trik, že sa nepoužíva priamo symbolika, ktorá je úplne zhodná, ale nejaká drobnosť sa tam pozmení. Všetci síce vedia, že je to hákový kríž alebo, alebo dvojkríž Hlinkovej gardy, alebo na druhej strane nejaká komunistická symbolika, ale nie je to úplne identické, tak sa, tak sa tvárime, že to je niečo iné.
Je pritom dôležité, že používanie takejto symboliky je v zmysle nášho právneho poriadku postihnuteľné aj prostriedkami trestného práva. Symboly skupín a hnutí, ktoré smerujú alebo v minulosti smerovali k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd, sú podľa § 130 ods. 7 písm. a) Trestného zákona extrémistickým materiálom. Trestnými činmi sú výroba extrémistických materiálov, rozširovanie extrémistických materiálov aj prechovávanie extrémistických materiálov. Ďalším trestným činom je prejav sympatie k hnutiu smerujúcemu k potláčaniu základných práv a slobôd, ktorého sa dopustí ten, kto verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom najmä používaním zástav, odznakov, rovnošiat alebo hesiel prejavuje sympatie k skupine, hnutiu alebo ideológii, ktorá smeruje alebo v minulosti smerovala k potláčaniu základných práv a slobôd, osôb alebo ktorá hlása rasovú, etnickú, národnostnú, náboženskú nenávisť alebo nenávisť voči inej skupine osôb, a ten, kto používa pozmenené zástavy, odznaky, rovnošaty alebo heslá, ktoré vyvolávajú zdanie pravých.
Vzhľadom na to, že používanie takejto symboliky je trestným činom a je postihnuteľné prostriedkami trestného práva, zdalo by sa úplne logické, že nemožno na takúto symboliku registrovať ochrannú známku. Súčasne znenie zákona o ochranných známkach však explicitne registráciu ochrannej známky na takúto symboliku nezakazuje alebo nevylučuje. Jedným z dôvodov odmietnutia zápisu označenia do registra je podľa § 5 ods. 1 písm. f) zákona o ochranných známkach rozpor s verejným poriadkom a dobrými mravmi. Na základe aktivity Petra Kováča bol pre rozpor s verejným poriadkom odmietnutý návrh na registráciu ochrannej známky na symboly politickej strany Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko, pretože tie obsahovali dvojkríž pripomínajúci dvojkríž Hlinkovej gardy. Komunistickej strane Slovenska však už v minulosti bola zaregistrovaná ochranná známka na ich symboly s päťcípou hviezdou, kosákom a kladivom, ktoré používal ako svoje symboly komunistický režim.
Nešlo nám v našom návrhu, ktorý sme dali ako OKS v rámci pripomienkového konania k tomu, že by sme mali mať benevolentnejší prístup k sympatizantom fašistickej totality, ale že by sme mali merať rovnakým metrom, a teda rovnakým spôsobom postupovať aj voči symbolike komunistickej. Preto sme navrhli doplniť nový dôvod odmietnutia zápisu označenia do ochranných známok Úradu priemyselného vlastníctva spočívajúci v tom, že označenie obsahujúce komunistickú alebo fašistickú symboliku alebo symboliku podobného hnutia, skupiny a ideológie bude dôvodom na odmietnutie takéhoto zápisu.
A druhý návrh OKS v pripomienkovom konaní bol, aby sa aj medzi dôvody na zrušenie ochrannej známky doplnila prítomnosť takejto symboliky. A zákon síce už v súčasnosti ukladá Úradu priemyselného vlastníctva vyhlásiť ochrannú známku za neplatnú, ak zistí, že neboli splnené podmienky na zápis ochrannej známky do registra podľa predpisov platných v čase jej zápisu, ale keďže komunistická symbolika nebola dosiaľ explicitným dôvodom na odmietnutie registrácie ochrannej známky, nemožno zrejme uvedeným postupom vyhlásiť registrovanú ochrannú známku na komunistické symboly za neplatnú. Preto by bolo dobré, ak by toto existovalo ako možnosť ochrannú známku z takéhoto dôvodu zrušiť, alebo potom by mal úrad postupovať, postupovať konzistentne a keď kotlebovcom odmietol pre rozpor s verejným poriadkom zaregistrovať ochrannú známku na ich symboly, tak by mal zrušiť aj, aj, alebo teda vyhlásiť za neplatnú tú staršiu registráciu komunistickej symboliky, pretože tie dôvody sú úplne zhodné. Ak je kotlebovská symbolika pripomínajúca fašistickú symboliku v rozpore s verejným poriadkom, tak nepochybne by sme mali aj komunistickú symboliku posudzovať ako rozpornú s verejným poriadkom.
Keďže sme v prvom čítaní, nepredkladám žiadne pozmeňujúce návrhy, len by som teda chcel avizovať, že by som v rámci druhého čítania rád otvoril aj túto tému.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Farkašovský, ďakujem, že ste vystúpili, je to naozaj niečo výnimočné v rámci vládnej koalície, že niekto vôbec zareaguje na opozičný návrh a povie svoj pohľad, aj keď ten pohľad je úplne odlišný ako náš, ale teda oceňujem, že ste, že ste vôbec vystúpili, a teda nemyslím to nijako sarkasticky.
Už s tým, čo ste hovorili, až tak veľmi nesúhlasím. Tvrdili ste napríklad, že dátová žurnalistika nie je investigatívna žurnalistika, že investigatívny novinár musí byť zrelá osobnosť, že novinár rok, rok-dva po skončení žurnalistiky nemôže robiť investigatívneho novinára. No nerozumiem celkom prečo. Jednak teda štúdium žurnalistiky nie je podmienkou toho, aby človek robil novinára, poznám viacerých kvalitných novinárov, ktorí žurnalistiku nikdy neštudovali. A touto vašou logikou potom Ján Kuciak nebol investigatívny novinár? Ján Kuciak nebol kvalitný investigatívny novinár len preto, že bol mladý, len preto, že pracoval s dátami? Dnešná doba umožňuje zisťovať informácie, prepojenia a súvislosti nielen tým, že sa novinár v prestrojení vyberie do terénu a tam niečo potajme zistí, alebo si nájde nejakých utajených svedkov v mafii, alebo mu niekto práskne niečo z predstaviteľov politickej moci, ktorý sa chce porátať s konkurentmi. Dnes už aj na internete možno nájsť kopu informácii bez toho, aby sa človek pohol od počítača a častokrát sú to veľmi zaujímavé a dôležité informácie, ako ukazuje práve práca Jána Kuciaka.
A nie je pravda ani to, že investigatívny novinár musí predložiť dôkazy a musí ich predložiť orgánom činným v trestnom konaní, to bolo dúfam, iba nejaké prerieknutie z vašej strany.

No, pán poslanec Mazurek možno nehádzal dlažobné kocky. Pán poslanec Mazurek bol v skupine, ktorá verbálne zaútočila na rodinu zo Saudskej Arábie, ktorá ju slovne napadla a na ktorú potom niekto z jeho súkmeňovcov hádzal kamene, dlažobné kocky, neviem. Čiže netvárte sa, pán poslanec Mazurek, že ste tam, že ste tam ani neboli.
A ako som povedal už vo svojom vystúpení, nie je podstatné, koľko ľudí bolo za tento trestný čin odsúdených. Ak máme nejaký trestný čin, ktorý sa reálne nepoužíva, a reálne za naňho nikto nie je odsúdený, no tak načo máme taký trestný čin, keď, keď aj konanie, ktoré napĺňa tú skutkovú podstatu, aj tak nikto nemá odvahu postihnúť, postihnúť trestom. Ja som hovoril o tom, že už samotná existencia toho trestného činu umožňuje, aby ľudia, ktorí sú mocní, ktorí majú politickú moc, ktorí majú ekonomickú moc, zastrašovali svojich kritikov, vystavovali ich, ich trestnému stíhaniu a tým oslabovali tú kritiku.
Kritika ľudí, ktorí sú pri moci, prepáčte, ale je čosi iné, ako šírenie extrémistických názorov. Šírenie extrémistických názorov ohrozuje demokratický systém, demokracia podľa môjho hlbokého presvedčenia má právo brániť sa voči tým, ktorí ju chcú zničiť.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, účelom stručnej novely Trestného zákona a Trestného poriadku je vypustenie trestného činu ohovárania z Trestného zákona, naozaj ide o jednobodové novely v čl. I sa vypúšťa § 373, v ktorom je trestný čin ohovárania upravený, a v čl. II sa robí nevyhnutná legislatívna úprava v Trestnom poriadku, kde je obsiahnutý odkaz na § 373 Trestného zákona. Ohováranie je v Trestnom zákone vymedzené ako čin, keď niekto o inom oznámi nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu, a v základnej skutkovej podstate možno za tento čin uložiť trest odňatia slobody až na dva roky a v ods. 2 a 3 sú definované kvalifikované skutkové podstaty, kde možno uložiť vyššiu trestnú sadzbu.
Tento, toto ustanovenie má, má problém systémový, či ten verejný záujem, ktorý je chránený existenciou trestného činu ohovárania, má byť vôbec chránený prostriedkami trestného práva, či nie je dostatočné, aby bol chránený prostriedkami občianskeho práva, keď sa každý môže na súde dožadovať ochrany proti šíreniu nepravdivých informácií, ktoré sú spôsobilé poškodiť nejaký jeho záujem, či je naozaj nutné, aby, aby niekto bol alebo mohol byť odsúdený na trest odňatia slobody za takéto konanie.
Ale druhý, možno vážnejší v tejto dobe aspekt celého problému je, že trestný čin ohovárania býva zneužívaný ako palica na nepohodlných novinárov, najmä investigatívnych novinárov, ale aj aktivistov a aktívnych občanov, ktorí verejne vyjadrujú svoje názory a šíria informácie, ku ktorým sa, ku ktorým sa dostali, a bývajú veľmi často zastrašovaní zo strany politikov, podnikateľov, vplyvných ľudí, ktorí sú prepojení s mocou.
Samotný fakt, že je veľmi málo prípadov dotiahnutých až do konca, že je veľmi málo odsúdených, neznamená, že problém, na ktorý svojím návrhom zákona upozorňujeme, neexistuje. Problém je už totiž samotné trestné stíhanie alebo, alebo oznámenie. Ešte keby tie oznámenia boli automaticky odmietané orgánmi činnými v trestnom konaní, tak možno by tu taký problém nebol, ale orgány činné v trestom, v trestnom konaní častokrát začnú na základe oznámenia trestné stíhanie, hoci je zjavné, že nebude to dotiahnuté až do konca a že ten dotyčný nebude nakoniec súdom odsúdený za trestný čin ohovárania, ale takýmto spôsobom mu znepríjemňujú život, snažia sa ho zastrašiť a naozaj, naozaj to nemá vecné opodstatnenie z hľadiska právneho systému, má to opodstatnenie, opodstatnenie z hľadiska politického zastrašovania, už ani nehovoriac o tom, ak trestný čin ohovárania verejných činiteľov vyšetruje Národná kriminálna agentúra, ktorá má vyšetrovať najvážnejšie zločiny, vážnu ekonomickú kriminalitu alebo korupciu, miesto toho Národná kriminálna agentúra rieši trestný čin ohovárania, rieši novinárov miesto toho, aby riešila tie veci, o ktorých novinári píšu.
Už tu bolo spomenuté, že zakázať trest odňatia slobody za ohováranie odporúčalo európskym štátom Parlamentné zhromaždenie Rady Európy už v roku 2007. Rovnako tu už bolo spomínané, že niektoré európske krajiny neumožňujú za trestný čin ohovárania uložiť trest odňatia slobody alebo len pokutu, tak je to vo Francúzsku, Bulharsku, Chorvátsku a Srbsku, a iné krajiny trestný čin ohovárania nemajú alebo ho zrušili, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Írsko, Rumunsko, Čierna Hora, kde je to s jednu výnimkou, Macedónsko, Cyprus, kde tiež existuje jedna výnimka.
Problém v nastavení je nielen v existencii, ale aj v tých trestných sadzbách, ktoré podľa expertov patria k najvyšším, alebo teda úplne najvyššie v Európe, a ak to chceme zmeniť, ak chceme o túto nelichotivé prvenstvo prísť, tak môžme postupovať rôznym spôsobom môžme napríklad, napríklad tie trestné sadzby znížiť. Druhá možnosť je nejako inak zadefinovať, zadefinovať skutkovú podstatu toho trestného činu, aby sa napríklad nevyžadovalo teda to, že je to, je to čin, ktorý je spôsobilý spôsobiť nejakú vážnu ujmu, ale napríklad že dôjde k spôsobeniu nejakej vážnej ujmy, alebo inak prísnejšie zadefinovať skutkovú podstatu trestného činu, aby trestné právo v tomto prípade bolo naozaj tým posledným prostriedkom nápravy, a nie bežne používanou metódou, akou niekto, kto je kritizovaný, sa pri každej príležitosti vyhráža trestným oznámením za ohováranie voči svojmu kritikovi, a prípadne je možné uvažovať aj o tom, žeby tento trestný čin, tak ako je to v iných krajinách, nebolo možné sankcionovať trestom odňatia slobody, ale nejakými inými alternatívnymi, alternatívnymi trestami, to by však bol vážnejší zásah do celej koncepcie Trestného zákona.
To sú možnosti, napriek tomu my ako predkladatelia sa prihovárame za to, aby bol trestný čin ohovárania úplne zrušený, aby bol úplne vypustený z Trestného zákona, a považujeme to za najlepšie riešenie, za systémové riešenie. Sme presvedčení, že aj bežní občania, nehovoriac už o politikoch, podnikateľoch, oligarchoch, majú dostatočné možnosti, ako sa brániť prostriedkami občianskeho práva a nepoužívať trestné právo na kritiku a informácie, ktoré sú o nich zverejňované. My sme tento návrh predložili ako pozmeňujúci návrh na minulej schôdzi, kde sme v druhom čítaní rokovali o vládnej novele. Vtedy nebol vecný odpor voči tomu návrhu, ale, ale, ale zaznelo, že prečo s takýmto návrhom prichádzame, prichádzame v druhom čítaní na rokovanie pléna, prečo sme sním neprišli skôr, prečo sme to neprediskutovali, tak áno, naša odpoveď je, teraz máme v prvom čítaní, a pokiaľ má vládna koalícia vôľu tento problém riešiť, vôľu niečo s trestným činom ohovárania urobiť, či už ho zrušiť, alebo iba nejako inakšie upraviť, tak toto je ten priestor.
Schváľte ten návrh zákona v prvom čítaní, posuňme ho do druhého čítania a tam budeme mať dostatok času, aby sme diskutovali, nakoľko vážny je ten problém a akým spôsobom ten problém riešiť. Ak je ochota, poďme to spoločne vyriešiť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem obom kolegom za reakcie. To, čo vo svojom, vo svojej faktickej poznámke spomenula pani poslankyňa Zemanová, tak nielenže pani ministerka Matečná niečo sľúbila premiérovi Pellegrinimu, ale aj premiér Pellegrini si vyžiadal informácie o práve o agrodotáciách od ministersky. No, keby sme tie informácie mali zverejnené no, tak si premiér nemusí žiadať od ministerky. Jednoducho by sa pozrel na internet alebo by zadal niekomu zo svojich podriadených úlohu, aby skontroloval webovú stránku Pôdohospodárskej platobnej agentúry, a tam by to našiel podobne ako poslanci, podobne ako investigatívni novinári, podobne ako ktokoľvek z verejnosti, kto si chce skontrolovať, ako sa nakladá s verejnými prostriedkami a či sa náhodou nezneužívajú agrodotácie na poskytovanie podpory na plochy, na ktorých sú letiská alebo parkoviská. Tento návrh zákona je z kategórie tých, ktoré nie sú pravicové ani ľavicové, koaličné ani opozičné. Ide o návrh zákona, s ktorého podporou by nemal mať problém nikto, kto sa usiluje o korektné nakladanie s verejnými prostriedkami o verejnú kontrolu, o to, aby sa na Slovensku nekradlo.

Ďakujem, pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, návrh zákona o poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka, ktorý teraz spolu s kolegami navrhujeme novelizovať, prešiel legislatívnym procesom minulý rok. Ministerstvo pôdohospodárstva ako jeho predkladateľ v rámci medzirezortného pripomienkového konania vtedy odmietlo návrh vo forme hromadnej pripomienky verejnosti, ktorý smeroval k tomu, aby boli na internete Pôdohospodárskou platobnou agentúrou zverejňované všetky informácie z informačného systému týkajúceho sa rozdeľovania a čerpania dotácií na podporu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ktorých zverejneniu nebránia osobitné právne predpisy, pretože zákon o slobodnom prístupe k informáciám je založený na zásade, čo nie je tajné je verejné, ale vymedzuje okruhy informácií, ktoré nemôžeme zverejniť. Ide okrem, okrem štátnych tajomstiev, alebo teda utajovaných informácií, o ochranu osobných údajov najmä alebo ochranu, ochranu obchodného tajomstva napríklad.
My sme žiadali, aby informačný systém, ktorý agentúra z verejných zdrojov obstarala a prevádzkuje, mal svoju verejne prístupnú časť, v ktorej by boli verejnosti k dispozícii všetky informácie o procese prideľovania agrodotácií, ktorých zverejňovaniu nebráni zákon. Podobne fungujú rôzne i informačné systémy, ktoré majú svoju verejnú a neverejnú časť, pričom v tej neverejnej časti sú práve napríklad osobné údaje, ktoré nemožno zverejniť. V rámci rozporového konania k našej hromadnej pripomienke zástupcovia ministerstva pôdohospodárstva vtedy reagovali negatívne a vyjadrili sa, že je to z technického hľadiska nemožné a že zabezpečenie takýchto funkcionalít by znamenalo výrazný zásah do rozhraní informačných systémov, čo pri tých všetkých prostriedkoch, ktoré boli v minulosti vynaložené na informatizáciu verejnej správy, neznie ako veľmi dôveryhodná výhovorka. Nakoniec došlo v rámci druhého čítania v parlamente k prijatiu kompromisného znenia, podľa ktorých Pôdohospodárska platobná agentúra zverejňuje údaje evidované v informačnom systéme elektronicky, spôsobom umožňujúcim hromadný prístup, avšak nie v plnej miere, ale v rozsahu dostupnej funkcionality informačného systému. Ide o podobnú formuláciu, ako sme ešte v rámci rozporového konania dosiahli vo vzťahu k iným dotačným schémam v rámci, v rámci eurofondov, pôdohospodárstvo vtedy zostalo mimo. V druhom čítaní aj na základe ochoty ministerstva sa tam podarilo, podarilo dostať aj túto formuláciu, ktorá pri dobre vôli by umožnila zverejňovať oveľa viac informácií, než, než bolo zverejňovaných dovtedy, avšak predpokladá toto dobrú vôľu. Pretože táto nejasná formulácia o dostupnej funkcionalite informačného systému de facto umožňuje Pôdohospodárskej platobnej agentúre vyhnúť sa zverejňovaniu toho typu informácií, ktorých sa sama rozhodne, že zverejňovať nebude. Čiže je to úplne na jej subjektívnom posúdení.
Ministerstvo pri rozporovom konaní, ktoré sme absolvovali, zároveň tvrdilo, že problematika zverejňovania prijímateľov je upravená v čl. 111 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorý rozsah zverejňovaní v nich údajov ustanovuje podľa názoru zástupcov ministerstva taxatívne. Ministerstvo pôdohospodárstva tak opakovane tvrdí, že nemôže zverejňovať viac informácií, lebo mu v tom bránia predpisy Európskej únie. Podobne ako v prípade tvrdenia o tom, že by si to vyžadovalo významné zásahy do, do informačných systémov a technických rozhraní, ani táto argumentácia nie je dostatočná a nemôžeme s ňou súhlasiť.
Nemožno súhlasiť s tým, že vzhľadom na právo Európskej únie nemožno zverejňovať viacej informácií o poskytovaných dotáciách v pôdohospodárstve. Európska únia nebráni ani Slovensku ani iným členským krajinám, aby zverejňovali informácie nad rámec povinného minima, ktoré stanovila Európska únia. Nemožno zverejňovať menej informácií, ako od nás Európska únia vyžaduje, ale určite možno zverejňovať viac.
To bolo ešte minulý rok, keď táto téma bola zdanlivo teoretická, keď sme sa bavili o tom, že aké údaje majú byť na webe, keď to boli údaje, ktoré teoreticky mohli zaujímať pár analytikov, ktorí analyzujú fungovanie eurofondov, čerpanie eurofondov, prideľovanie, prideľovanie dotácií, robia si z toho nejaké tabuľky, grafy, analýzy a štúdie.
Ale medzitým sa z tejto pôvodne, skôr teoretickej otázky stala otázka na výsosť praktická a politická. Bol zavraždený investigatívny novinár Ján Kuciak a jeho snúbenica Martina Kušnírová. Jeho posmrtne zverejnený článok hovoril o mafii na východnom Slovensku, hovoril o prepojeniach na úrad vlády, ale hovoril aj o zneužívaní agrodotácií mafiou. Je to nepochybne vážny problém, tak vážny problém, že mohol stáť až za touto vraždou, ale aj keby motívy vraždy boli iné, tak nielen tento článok Jána Kuciaka ukazuje dôležitosť problematiky agrodotácií, podpory poskytovanej v pôdohospodárstve, pri rozvoji vidieka. Už to, že je to predmetom záujmu mafie, hovorí samé za seba. Na zneužívanie agrodotácií upozorňujú aj správy tajných služieb, upozorňuje aj správa tajných služieb, alebo opakovane upozorňuje správa tajných služieb, alebo povedzme články redaktora časopisu Týždeň Andreja Bána, ktoré boli zverejnené po zavraždení Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a ktoré popisujú mafiánske spôsoby pri čerpaní agrodotácií na východnom Slovensku.
Na predchádzajúcej schôdzi Národnej rady sme mali na programe správu verejnej ochrankyne práv, kde okrem iného sa zaoberala prieťahmi v reštitučných konaniach, kde dochádza k porušovaniu vlastníckych práv, ako aj práv účastníkov konania, alebo tému malých vodných elektrární, kde tiež dochádzalo opakovane k porušovaniu práv účastníkov konania, k porušovaniu práva na priaznivé životné prostredie, čo konštatovala ombudsmanka aj vo svojich špeciálnych správach. A tam bolo veľmi dobre vidieť, že porušovanie základných práv, porušovanie aj nejakých procesných pravidiel je veľmi často spojené s nekalými záujmami a zneužívaním moci na obohacovanie sa konkrétnych ľudí, konkrétnych skupín, väčšinou organizovaných až zločineckých skupín, prepojených s vládnou mocou. Nie inak je to aj v prípade dotácií a podpôr poskytovaných v poľnohospodárstve. Neochota poskytovať viac informácií signalizuje, že sa deje niečo nekalé.
Dnes už vieme pomerne veľa o tom, čo a ako veľmi nekalé sa v pôdohospodárstve deje. Napokon dnes začala protestná jazda farmárov na traktoroch z východného Slovenska, z Bardejova, Michaloviec do Bratislavy. Tieto veci a tieto udalosti nám pripomínajú, že je dôležité dodržiavanie pravidiel a zákonom stanovených postupov, že to nie je len nejaká formalita, ale že je to dôležité pre normálne fungovanie demokratického a slušného štátu.
V tomto prípade, teraz nehovorím o nejakých procesných, procesných právach, lebo toho sa náš návrh netýka, je dôležitý aj čo najväčší rozsah informácií sprístupňovaných, ale najmä aktívne zverejňovaných o štátnych dotáciách. Samozrejme, čo ako široký rozsah zverejňovaných informácií nie je sám osebe zárukou, že sa nekalosti, podvody, kradnutie nebudú diať, že nebude dochádzať k zneužívaniu dotácií, k zneužívaniu systému, ale vytvára to priestor pre kontrolu, pre verejnú kontrolu, pre kontrolu verejnosťou, obmedzuje možnosť kradnutia a zneužívania systému takpovediac na drzovku, pretože to uľahčuje odhaľovanie prešľapov, a tí, čo systém zneužívajú, ho nemôžu už potom zneužívať tak jednoducho. Prinajmenšom im to skomplikujeme.
Cieľom nášho návrhu zákona je, aby boli informácie z informačného systému o podporách poskytovaných Pôdohospodárskou platobnou agentúrou zverejňované spôsobom umožňujúcim hromadný prístup, čo je terminus technikus pre zverejňovanie informácií na Internete, a to bezpodmienečne nielen v rozsahu dostupnej funkcionality, ako znie zákon dnes, ale v rozsahu, v rozsahu všetkých informácií, ktorým zverejneniu nebránia žiadne osobitné predpisy.
Týmto si vás dovoľujem požiadať o podporu tomuto návrhu, teda bez ohľadu na to, či tento návrh prejde alebo neprejde, myslím si, že ten trend je jasný a že aj vládna koalícia, tak ako najprv na ministerstve pôdohospodárstva nebola ochotná vyhovieť našej hromadnej pripomienke, a potom v rámci druhého čítania sa aspoň čiastočné rozšírenie zverejňovaných informácií alebo priestor pre rozšírenie zverejňovaných informácií dostali do zákona, že ten trend bude pokračovať a skôr či neskôr prejdeme k tomu, aby sa zásada zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorú presadil Ján Langoš, v piatok sme si pripomínali 12. výročie od jeho tragickej smrti, aby sa táto zásada, čo nie je tajné, je verejné, premietla aj do zverejňovania všetkých informácií o dotáciách vrátane agrodotácií.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, tento zložito znejúci návrh zákona, ktorý tu pred chvíľou prečítal pán podpredseda Bugár, predkladajú poslanci Ondrej Dostál, Lucia Ďuriš Nicholsonová, Peter Osuský, Anna Zemanová a Radoslav Pavelka. Cieľom nami predkladaného návrhu zákona je, aby boli informačné, aby boli informácie z informačného systému o podporách poskytovaných Poľnohospodárskou platobnou agentúrou zverejňované spôsobom umožňujúcim hromadný prístup, teda neobmedzene, teda na internete bez obmedzení, ktoré sú dnes obsiahnuté v znení zákona, ktorý to upravuje. Návrh zákona nebude mať priamy odpad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie ani na podnikateľské prostredie. Bude mať pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti.
Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Viac o obsahu návrhu zákona by som rád povedal v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.