Vážené kolegyne, kolegovia, návrh novely zákona o obecnom zriadení reaguje na ostatnú novelu tohto zákona, ktorú na návrh vlády schválil parlament, a teda ešte predtým si ju z veľkej časti vyloboval ZMOS, teda Združenie miest a obcí Slovenska.
Obsah nášho návrhu novely vychádza z hromadnej pripomienky, ktorú v rámci medzirezortného pripomienkového konania, vtedy ešte k ministerskému návrhu novely zákona o obecnom zriadení realizovalo ministerstvo vnútra, a hromadná pripomienka, za ktorou stál ZOMOS, teda Združenie občanov, miest a obcí Slovenska, viacerí komunálni poslanci a aktivisti a predstavitelia samosprávy a ľudia, ktorí sa samosprávou profesne zaoberajú, ako aj ďalšie mimovládne organizácie. To je jeden zdroj, zdroj nášho návrhu. A druhý zdroj nášho návrhu sú praktické problémy, ktoré sú spojené s uplatňovaním schválenej zmeny zákona o obecnom zriadení v tej podobe, v akej ju navrhovala vláda a schválil parlament.
Dovoľte teda, aby som sa pristavil pri niektorých bodoch nášho návrhu. Navrhujeme, aby sa na úradnej tabuli a webovom sídle obce nezverejňoval len samotný návrh programu zasadnutia obecného zastupiteľstva, ako je to dnes, ale aj návrhy uznesení a zároveň, aby sa na webovom sídle zverejňovali aj návrhy materiálov určených na rokovanie zastupiteľstva. Súčasný stav je totiž taký, že samospráva má povinnosť pred rokovaním zastupiteľstva zverejniť jeho program. Zverejnenie programu bez toho, aby tam boli uvedené konkrétne návrhy uznesení, o ktorých sa má hlasovať, bez toho, aby tam boli uvedené konkrétne materiály, ktoré sú podkladom pre rozhodovanie zastupiteľstva, má veľmi nízku informačnú hodnotu a to tak vo vzťahu k poslancom zastupiteľstva, ako aj vo vzťahu k verejnosti k občanom, ktorí sa zaujímajú o to, o čom bude zastupiteľstvo rokovať, o čom bude rozhodovať, čo bude, čo bude schvaľovať. Bez toho, aby poznali návrhy uznesení a návrhy materiálov, tak, tak majú len veľmi chabú predstavu o tom, o čom bude rokovať zastupiteľstvo. Nemôžu sa naňho pripraviť, nemôžu sformulovať prípadné pripomienky alebo otázky. Je pravda, že mnohé samosprávy už dnes samé od seba, bez toho, aby im to ukladal zákon, zverejňujú aj návrhy uznesení, aj návrhy materiálov, ale nie je to stanovené ako zákonná povinnosť. A je to problém najmä, najmä v menších obciach. Toto už nie je veľký problém v mestách, najmä v tých väčších mestách je to už prakticky samozrejmá prax, ale v menších obciach tá informovanosť býva často nedostatočná, už ani nehovoriac, že body programu možno naakumulovať do jedného, dajú sa tam predaje a potom sa ani, ani nevie, že čo všetko sa ide predávať.
Navrhujeme teda, aby sa, aby sa materiály aj uznesenia, navrhované uznesenia zverejňovali, či už na úradnej tabuli alebo teda najmä na webovom sídle obce. A očakávame od toho zabezpečenie väčšej informovanosti poslancov a verejnosti o obsahu rokovania obecného zastupiteľstva a očakávame, že keď to stanovíme zákonom, tak to budú robiť aj tie samosprávy, ktoré, ktoré dnes, dnes to nerobia. Samozrejme, že ten návrh počíta aj s tým, že je možné doplniť aj dodatočne návrh programu. Tak sa počíta aj s tým, že ak sa program doplní o ďalšie body, tak sa doplnia aj tie zverejnené informácie o navrhovaných uzneseniach a navrhovaných materiáloch neskôr.
A druhý okruh, ktorý náš návrh novely zákona o obecnom zriadení rieši, je to, kto má v rukách návrh programu zasadnutia zastupiteľstva. Návrh programu zasadnutia zastupiteľstva má pochopiteľne plne v rukách starosta alebo primátor. Poslanci a komisie, dokonca ani samotné zastupiteľstvo nemajú možnosť záväzným spôsobom ovplyvniť obsah návrhu programu, hovorím samozrejme o návrhu programu. Program potom schvaľuje na svojom zasadnutí zastupiteľstvo, ale je dôležité aj to, čo sa dostane do predloženého návrhu. A to, že je to plne v rukách, v rukách starostu a zastupiteľstvo nemôže určiť, že na nasledujúcom zastupiteľstve budeme rokovať o takom a takom bode, alebo poslanec či komisia nemajú záruku, že keď, keď niečo navrhnú, tak sa to dostane, dostane na rokovanie zastupiteľstva, vytvára nevyvážený vzťah medzi starostom či primátorom a zastupiteľstvom. A pritom ide o určovanie programu alebo navrhovanie programu zastupiteľstva.
Poviem príklad, ktorému by poslanci Národnej rady mohli rozumieť. Keď poslanec Národnej rady v určenej lehote doručí návrh zákona do podateľne parlamentu a ten návrh má všetky predpísané náležitosti, tak predseda Národnej rady, ktorý tiež má túto právomoc vytvárať návrh programu, ktorý my potom ako parlament schvaľujeme, ho zaradí do toho programu, bez ohľadu na to, čo si o ňom myslí, či bude zaňho hlasovať, nebude hlasovať, či ho predložil koaličný alebo opozičný poslanec, zaradí ho do návrhu programu. Starosta, primátor takúto povinnosť nemá. Je na starostovej dobrej vôli, či návrh nejakého materiálu, uznesenia, ktorý mu doručí poslanec, zaradí alebo nezaradí do návrhu programu rokovania. V zásade je tam možnože úplná svojvôľa. Starosta môže ignorovať návrhy poslancov a samozrejme, že korektne sa správajúci starostovia a primátori, a takých je, verím tomu, väčšina, takéto obštrukcie nerobia. Ale nájdu sa aj takí, ktorí, ktorí nezaradia ten návrh, hoci je doručený v dostatočnom časovom predstihu. A potom je problém, lebo potom musí poslanec navrhovať svoj bod až počas schvaľovania programu zastupiteľstva priamo, priamo v deň rokovania zastupiteľstva, čo už je ťažšie priechodné a môžu byť výhrady, že na poslednú chvíľu niečo, niečo predkladá a podobne.
Navrhujeme teda zaradiť priamo do zákona starostovi povinnosť zaradiť do programu body, ktoré jednak, na ktorých sa zhodne zastupiteľstvo a určí, že majú byť prerokované v nejakom termíne, ale aj body, ktoré navrhnú poslanci alebo komisie zastupiteľstva, čo je obdoba parlamentných výborov, v určenej lehote, ktorá, ktorá môže byť upravená v rokovacom poriadku. Čiže samozrejme, že rokovacie poriadky môžu upravovať aj to, že dokedy pred zasadnutím zastupiteľstva je možné doručovať, doručovať návrhy. A ošetrujeme tam aj tú hrozbu, že napriek tomu, že to bude stanovené v zákone, starostovia budú túto povinnosť ignorovať. Tak ako ignorujú niektoré iné povinnosti stanovené zákonom a pokiaľ v zákone neexistuje sankcia, tak tá povinnosť alebo to pravidlo nie je vymáhateľné. My teda navrhujeme, že ak predpísaným spôsobom v predpísanej lehote boli doručené poslanecké návrhy zákonov alebo zastupiteľstvo rozhodlo návrhy materiálov alebo zastupiteľstvo rozhodlo o zaradení a starosta ich nezaradil do návrhu programu, tak sa stanú súčasťou programu automaticky.
Ďalší okruh alebo ďalší bod nášho návrhu sa týka zmeny, ktorú, ktorá je obsiahnutá, obsiahnutá v poslednej novele, ktorá teda reagovala na údajnú alebo niekedy aj reálnu netransparentnosť rokovania zastupiteľstiev, že sa menil program oproti tomu, čo bolo zverejnené. Už som hovoril o tom, že to, čo je zverejnené ako návrh programu, je plne v rukách starostu a teda v niektorých prípadoch poslanci ani nemajú inú možnosť ako navrhnúť nejaké doplnenie až priamo na zasadnutí zastupiteľstva. Ale táto dobrá myšlienka bola zrealizovaná absurdným spôsobom, lebo naozaj je problém, že ak sa zverejní nejaký návrh programu a na poslednú chvíľu tam niekto, a teraz je jedno, či starosta alebo poslanci donesú kopec dôležitých bodov, ktoré neboli vopred zverejnené, nie sú s nimi oboznámení poslanci, nie sú s nimi, nie je s nimi oboznámená verejnosť, nemôže sa k tomu vyjadriť, áno, je to problém, je to netransparentné. Len ten problém nie sú akékoľvek zmeny, problém je dopĺňanie návrhu programu o nové body, nie je to, keď sa nejaký bod vypustí a odsunie sa na rokovanie o dva mesiace, rovnako ani nie to, že sa zmení poradie rokovania, rokovania o bodoch.
Novela, ktorú schválil parlament na návrh vlády stanovuje, že najprv sa hlasuje o bodoch programu, ktoré sú obsiahnuté v návrhu programu, a o zmenách sa hlasuje až následne, pričom na tie zmeny je potrebná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. Teda nie prítomných ako na ostatné hlasovania, ale všetkých poslancov. Čiže zvýšené kvórum, pričom súhlasím, malo by sa to diať iba výnimočne, že sa, že sa do programu zaradia nové body až v deň rokovania, že sa mení ten program oproti schválenému programu, alebo teda navrhnutému programu, ktorý bol zverejnený, ale jediný, jediný moment, kde to je legitímne, je, je práve dopĺňanie programu, nie akékoľvek zmeny programu.
Vytvára to aj praktické problémy. Ten postup je absurdný. Všetci viete, ako schvaľujeme program schôdze Národnej rady. Máme tu nejaký návrh programu, poslanci vystupujú s návrhmi na jeho doplnenie, vypustiť z toho bodu, z toho návrhu programu niečo, doplniť tam nejaký nový bod, na také a také miesto alebo prehodiť poradie. Najprv sa hlasuje o tých navrhnutých zmenách a potom sa hlasuje o programe ako celku. Tak je to všade. Tak je to na domovej schôdzi, na straníckom sneme, na valnom zhromaždení občianskeho združenia, iba nie na rokovaní obecného zastupiteľstva. Tam sa najprv odhlasuje návrh programu, ako bol zverejnený, a potom sa v ňom robia zmeny. Dopĺňa sa, vypúšťa, presúva poradie.
Vznikajú tam aj praktické nejasnosti typu, že to zvýšenie kvórum naozaj sa vzťahuje na akúkoľvek zmenu? Aj na zmenu poradia? Alebo na to, že termínujeme bod, že bude prerokovaný, povedzme, o šestnástej hodine? A môže alebo nemôže poslanec, alebo predkladateľ, nemusí to byť poslanec, môže to byť starosta, stiahnuť bod, ktorý navrhol, keď nie je to zmena, ktorú, ktorú by mala schváliť nadpolovičná, nadpolovičná väčšina všetkých poslancov? A myslím, že ani samotné samosprávy nemajú v tom úplne jasno.
Preto navrhujeme zmeniť to, čo schválil parlament na návrh vlády, a zmeniť to tak, aby sa nadpolovičná väčšina všetkých poslancov vzťahovala, teda toto kvórum vzťahovalo iba na dopĺňanie navrhovaného programu zastupiteľstva o nové body, nie na iné zmeny programu typu vypúšťanie bodov, presúvanie bodov, zmenu poradia a podobne.
Ďalší, ďalší okruh, ktorý riešime, je zvolanie zastupiteľstva, ktoré sa stalo neuznášaniaschopné. Až do ostatnej vládnej novely bolo v zákone napísané, že ak sa obecné zastupiteľstvo nie je, ak obecné zastupiteľstvo nie je spôsobilé rokovať a uznášať sa, starosta zvolá do 14 dní nové zasadnutie. Je pravda, že tam vznikali nejaké interpretačné spory, či to "do 14 dní" znamená, že do štrnásť dní sa má uskutočniť, čo by bolo také logické, alebo že do 14 dní má starosta či primátor povedať, že kedy sa uskutoční, pričom teoreticky môže povedať, že sa uskutoční aj o dva roky, čo by bol taký trochu absurdný výklad, ale niekde sa uplatňoval, napríklad v hlavnom meste Bratislavy si to pán primátor vysvetľoval takto.
Ostatnou novelou na návrh vlády bolo toto ustanovenie zo zákona vypustené a starosta teraz vôbec nemá povinnosť zvolať zasadnutie zastupiteľstva, aj keď sa zasadnutie zastupiteľstva uskutočnilo, schválilo si program, ale neprerokovalo ho celý, lebo sa stalo neuznášaniaschopným, niektorí poslanci odišli a teda zastupiteľstvá na rozdiel od Národnej rady majú, majú v tomto prísnejšiu úpravu, že sa nehlasuje iba dvakrát do dňa, ale po prerokovaní každého bodu. My by sme boli každú chvíľu neuznášaniaschopní, keby sa rovnaký meter mal uplatňovať aj na parlament.
A problém s touto neuznášaniaschopnosťou je najmä vo vzťahu k zastupiteľstvám, ktoré sú, povedzme, zvolané z iniciatívy poslancov, lebo keď návrh programu kreuje starosta alebo primátor, tak možno očakávať, že má predpoklad, má záujem na tom, aby tie body boli prerokované, a keď ich neprerokuje na zastupiteľstve, ktoré zvolal, tak skôr či neskôr tie body zaradí do nejakého iného zastupiteľstva, lebo mu na tom záleží. V situácii, keď poslanci majú záujem niečo prerokovať, starosta zvolá to zastupiteľstvo iba preto, že musí, že potrebný počet poslancov ho požiadal o zvolanie zastupiteľstva, ale jemu na tom až tak nezáleží, môže využiť situáciu, že zastupiteľstvo sa stane neuznášaniaschopným a tým pádom už nikdy nemusí zvolať takéto zastupiteľstvo, nemá žiadnu povinnosť.
Preto navrhujeme, aby sa to ustanovenie vrátilo do zákona a aby sa vrátilo v podobe, ktorá bude jednoznačná, teda ktorá bude hovoriť o tom, že nieže do štrnásť dní má byť zverejnené oznámenie o tom, že je zastupiteľstvo zvolané a zaslaná pozvánka poslancom, ale že do štrnástich dní sa má zastupiteľstvo uskutočniť.
Posledný bod, ktorý, o ktorom chcem hovoriť, je, ten súvisí, ten súvisí tiež s tou témou predkladania návrhov, návrhov materiálov a návrhov uznesení poslancami. Niektoré materiály totiž vyžadujú, aby boli vopred zverejnené na úradnej tabuli alebo na webovom sídle. Ide o návrhy všeobecných záväzných nariadení a zmien všeobecne záväzných nariadení, návrhy, návrhy rozpočtu obce. Ak poslanec chce iniciovať rokovanie o takomto návrhu, tak starosta ovládajúci obecný úrad môže veľmi účinne odsabotovať akúkoľvek snahu poslancov iniciovať takéto rokovanie tým, že takýto materiál nezverejní na webovom sídle, lebo poslanec nemá možnosť dosiahnuť, aby sa na zasadnutie, aby niečo bolo zverejnené na úradnej tabuli a na webovom sídle, sídle obce. To môže len starosta alebo teda prednosta obecného úradu, tam, kde prednosta existuje, alebo obecný úrad. Ten nemá povinnosť zverejňovať poslanecké, poslanecké materiály. Tak aby k tomuto nedochádzalo, tak navrhujeme do zákona zakotviť povinnosť, že obecný úrad zverejní aj návrhy materiálov a návrhy uznesení, ktoré či už zákonom alebo štatútom obce alebo nejakými pravidlami rokovania obce, obecného zastupiteľstva majú byť zverejnené na úradnej tabuli aj v prípade, že to nie sú návrhy úradu alebo starostu či primátora, ale návrhy, návrhy poslancov alebo návrhy, návrhy komisií.
Zhrniem. Dnes existuje značne nevyvážený vzťah medzi starostom a primátorom na jednej strane a zastupiteľstvom na druhej strane, nevyvážený v prospech starostov a primátorov. Dlhodobo je tendencia, že sa ich postavenie posilňuje oproti postaveniu, postaveniu zastupiteľstiev. A čo je úplne absurdné, ten vzťah je nevyvážený a silnejšie postavenie majú starostovia, aj pokiaľ ide o reálne určovanie programu, programu zastupiteľstva. My by sme to svojou novelou radi napravili a chceli by sme, aby ten vzťah bol vyváženejší, aby poslanci a zastupiteľstvo mohli hovoriť viac do toho, akým spôsobom sa vytvára návrh programu alebo samotný program rokovania obecného zastupiteľstva.
Ďakujem za pozornosť.
