Videokanál poslanca

Ale musím sa priznať, že ten posledný príspevok ma zaujal najviac. Pán poslanec Kaliňák vychrlil znôžku invektív a potom povedal, že dúfa, že budem reagovať vecne a že moja odpoveď nebude invektívou. No ja som predsedom OKS, v súlade so všetkými zákonmi som kandidoval na kandidátnej listine politickej strany Sloboda a Solidarita, lebo tak sme sa dohodli. Volebný zákon to umožňuje. Bolo to absolútne transparentné, bolo to vopred oznámené. Každý, kto mal záujem, o tom vedel. A OKS nie je masová strana, samozrejme, ale my nebudeme mať problém splniť ani tie podmienky, ktoré stavia tento nový zákon, pretože máme najvyšší orgán, ktorý má aspoň 27 členov, máme predsedníctvo, ktoré má jedenásť členov, čiže sme o dve miesta nad tým minimom. Máme rozhodcovskú komisiu, ktorá má troch členov, a áno, budeme si musieť miesto jedného kontrolóra spraviť kontrolnú komisiu, ktorá bude mať troch členov. Aj toto nepochybne dokáže aj taká malá strana, ako sme my.
Pán poslanec Hrnko, no v Spojených štátoch sa síce registrujú voliči, ale to nie sú členovia politickej strany a nikto nemá takú tú povinnosť sa registrovať. Sú tam aj ľudia, ktorí vôbec nie sú registrovaní voliči.
A teda, pani poslankyňa Antošová, ak ste to nepochopili, tak mi je to ľúto, lebo ja som vysvetľoval na príklade konkrétnych čísel a konkrétnych situácií, k akým absurditám môže viesť váš zákon.

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, podobne ako kolega Martin Klus by som rád povedal pár slov k zákonu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o politických stranách, ktorý vrátil pán prezident s pripomienkami na opätovné prerokovanie parlamentu.
Trochu ma mrzí, lebo ak som pochopil správne to, čo hovoril predseda poslaneckého klubu a jeden z predkladateľov návrhu zákona pán poslanec Bernaťák, predkladatelia sa chcú vyjadriť k pripomienkam pána prezidenta, tak možno by bolo dobré, keby tie pripomienky zazneli hneď na úvod rozpravy, aby ostatní prípadne mohli, mohli na ne reagovať, aby o nich mohla byť diskusia. Takže zatiaľ, zatiaľ sa môžme vyjadriť iba k tomu, čo namieta pán prezident a čo, ako veľmi správne poukázal pán poslanec Klus, sú veci, na ktoré skoro všetky alebo všetky sme upozorňovali ako opoziční poslanci v rámci rozpravy.
Tá diskusia, samozrejme, že bola, bola v parlamente, nebola v medzirezortnom pripomienkovom konaní, teda nebola, nebola možnosť vyjadrovať sa k tomu návrhu ešte pred tým, ako prišiel do parlamentu. Ide pritom o pomerne rozsiahlu novelu, ktorá okrem tých vecí, ktoré boli politicky diskutované, obsahuje aj viaceré skôr legislatívno-technické ustanovenia.
Schválený zákon je podľa môjho presvedčenia logicky absurdný, ústavne sporný a vyvoláva viaceré praktické problémy. Dovolím si tu opäť pripomenúť, že pôvodná motivácia bola urobiť nejaké silové gesto zo strany SNS, najmä voči OĽANO, čiastočne voči SaS.
Pôvodne sa uvažovalo o tom, že podmienka kandidatúry politickej strany vo voľbách do Národnej rady bude, čo je, politická strana bude mať minimálne 500 členov. Potom sa uvažovalo o 300 členoch a potom sa vymyslel nejaký model, ktorý síce z hľadiska praktického naplnenia zjednodušuje situáciu politickým stranám, ale z hľadiska právneho vytvára absurdné situácie alebo môže vytvárať absurdné situácie.
Ten model je založený na tom, že politická strana, ktorá chce kandidovať či už vo voľbách do Národnej rady alebo do Európskeho parlamentu, musí preukázať, buď že má dvojnásobný počet členov v porovnaní s počtom kandidátov na kandidátnej listine, alebo že jej najvyšší orgán má aspoň päťnásobok počtu členov výkonného orgánu. Čo hovorí pomer členov najvyššieho orgánu a výkonného orgánu o tom, či strana má alebo nemá kandidovať, je mne absolútne nezrozumiteľné, ale tak možnože aj toto nám predkladatelia vysvetlia.
A práve táto dvojkoľajnosť ako splniť podmienku kandidovania v parlamentných alebo europarlamentných voľbách môže viesť k absurdným situáciám, dovolím si poukázať na niektoré z nich. Teoreticky sa môže stať, že strana, ktorá má 28 členov, bude môcť kandidovať, a strana, ktorá má 10-násobný počet, 280 členov, nebude môcť kandidovať. Politická strana môže v parlamentných voľbách postaviť maximálne 150 kandidátov, ale môže postaviť, viď, aj menej kandidátov, a tak môže sa stať, že jedna politická strana postaví plnú kandidátku 150 kandidátov, ale problém, politická strana má len 280 členov. Takže politická strana, ktorá má 280 členov, nebude môcť kandidovať. A iná politická strana má len 28 členov, ale postaví menšiu kandidátku, povedzme so 14 kandidátmi a takáto politická strana bude môcť kandidovať. Čiže politická strana, ktorá má 10-násobne vyšší počet členov, môže sa stať, nebude pripustená k voľbám, lebo nesplní podmienku, že má dvojnásobný počet členov, ako je počet kandidátov. A strana s 28 členmi pripustená bude.
Alebo poďme na to cez ten pomer členov najvyššieho orgánu a výkonného orgánu. Podmienka je 5-násobok. Môže sa stať, že strana, ktorá bude mať najvyšší orgán so 45 členmi, bude môcť kandidovať, a strana, ktorá bude mať najvyšší orgán so 120 členmi, kandidovať nebude môcť. Môže sa to stať tak, lebo to nie je absolútne číslo, ktoré by bolo v zákone, že koľko má mať najvyšší orgán a potom môže kandidovať, ale aký je pomer medzi výkonným orgánom a najvyšším orgánom. Výkonný orgán musí mať najmenej, najmenej 9 členov. A keď teda politická strana má výkonný orgán, ktorý ma deväť členov, tým pádom stačí jej, aby najvyšší orgán mal 45 členov a môže kandidovať. Ale môže sa stať, lebo je to vecou tej politickej strany, že ten výkonný orgán nebude mať 9 členov, čo je minimum podľa zákona, ale bude mať trebárs 25 členov, a potom, potom sa bude vyžadovať, aby ten najvyšší orgán mal 5 krát 25, teda 125, čiže strana, ktorá bude mať snem alebo kongres 120 delegátov, nebude môcť kandidovať, strana, ktorá bude mať snem alebo kongres 45 delegátov, bude môcť kandidovať.
Okrem toho, že k takýmto absurdným situáciám môže prísť v dôsledku uplatňovania zákona, ktorý ste schválili a o ktorom máme znovu rokovať, považujem ten zákon aj za ústavne sporný. Neviem, či priamo protiústavný, ale určite ústavne sporný. Dnes je situácia jednoznačná. Ak chce politická strana kandidovať v parlamentných voľbách, musí zaplatiť kauciu 17-tisíc eur. Stranám, ktoré dosiahnu 2 %, sa tá kaucia vráti, stranám, ktoré nedosiahnu 2 %, tá kaucia prepadne. Aj to je isté obmedzenie volebnej súťaže, lebo nie všetky politické strany si môžu dovoliť investovať 17-tisíc eur, ale je to obmedzenie pre všetkých rovnaké. Je to dokonca obmedzenie, ktoré posudzoval Ústavný súd a konštatoval, že je v poriadku.
Ale odvíjať právo politickej strany kandidovať v parlamentných voľbách od počtu členov alebo od pomeru počtu členov a počtu kandidátov, alebo počtu členov najvyššieho orgánu a počtu členov výkonného orgánu môže vytvárať nerovnosť medzi týmito politickými stranami, že teoreticky väčšia politická strana s väčším počtom členov alebo s väčším počtom členov najvyššieho orgánu nebude môcť v istej situácii kandidovať, kým, kým politická strana s menším počtom členov alebo členov najvyššieho orgánu kandidovať bude môcť.
Takáto právna úprava nezodpovedá tomu, čo vyžaduje ústava, teda že zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Aj takáto právna úprava nepochybne umožňuje politickú súťaž, ale či ju ochraňuje, o tom vážne pochybujem.
No a poďme k tým praktickým problémom, lebo aj toho sa týkajú pripomienky pána prezidenta, ktoré takisto môžu viesť dokonca aj k ústavnej spornosti alebo pochybnosti tejto právnej úpravy. Účasť politickej strany v parlamentných voľbách bude podmienená nielen priložením zoznamu členov, buď strany alebo jej najvyššieho orgánu, v predpísanom počte, ale aj tým, že tento zoznam bude obsahovať meno a priezvisko, adresu trvalého pobytu, dátum narodenia každého takéhoto člena a vlastnoručne podpísané vyhlásenie člena, že je členom strany alebo členom orgánu, pričom pravosť podpisu musí byť notársky osvedčená. Dôvodom na odmietnutie kandidátnej listiny bude nielen nepriloženie zoznamu, ale aj jeho neúplnosť alebo chýbajúce vyhlásenie každého člena uvedeného v zozname.
Čo sa môže stať? Môže sa stať, že strana spraví chybu. V tom zozname uvedie zámerne alebo možno omylom, má neaktuálne údaje alebo má chybné údaje v evidencii, chybný alebo teda nepravdivý údaj o trebárs o dátume narodenia alebo o trvalom bydlisku člena alebo člena orgánu. Aký bude následok takejto chyby? Keď sa spraví chyba vo vzťahu k predkladaniu kandidátnej listiny vo vzťahu ku kandidátom podľa doterajšej úpravy, tak ten následok je taký, že ak je to nejaká formálna chyba, tak ju môže splnomocnenec politickej strany opraviť. Ak je to nejaká vážna chyba, tak to môže mať za následok, že príslušný kandidát nebude zaregistrovaný, a teda, teda bude z kandidátnej listiny vyškrtnutý. Ale podľa vami schválenej právnej úpravy to v zásade môže byť posúdené ako, že zoznam je neúplný, alebo obsahuje nepravdivé údaje. A v tom prípade to môže mať za následok, že v dôsledku dokonca banálnej administratívnej chyby nebude pripustená kandidatúra politickej strany, lebo spraví nejakú chybu v zozname. Hovorí vaša právna úprava niečo o tom, že administratívne chyby možno opraviť?
Alebo chýbajúce vyhlásenie. Musí byť priložené notársky overené vyhlásenie. Politická strana bude to predkladať, niekde jedno vyhlásenie stratí a teraz celá politická strana nebude môcť kandidovať. Keď chýba vyhlásenie pri kandidátovi, dôsledok je, že nemôže kandidovať ten kandidát. Je to nepríjemné, ale nie je to zásadný dôsledok pre kandidatúru politickej strany. Podľa vami schválenej právnej úpravy politická strana stratí, zapatroší jedno vyhlásenie svojho člena, ktoré bude potvrdzovať, že je členom, a môže to mať za následok, že celá politická strana nebude môcť kandidovať.
Alebo ďalšia situácia, ktorú si je možné predstaviť, a predpokladám, že si ju, že si ju vedia predstaviť aj kolegovia zo SNS, alebo teda možno nie oni všetci, ale má za sebou Slovenská národná strana aj vnútrostranícke rozkoly. Rozpad strany, pravú Slovenskú národnú stranu, dve Slovenské národné strany kandidujúce do parlamentu. V stranách môže vzniknúť vnútrostranícky spor, keď časť buď najvyššieho orgánu, alebo časť členov strany bude v spore s vedením a jednoducho odmietnu dať nejaké čestné vyhlásenie notársky overené, že sú členmi strany, aby urobili napriek aktuálnemu vedeniu. Si povedia, že spor s aktuálnym vedením je pre nich dôležitejší a významnejší ako to, aby strana mohla kandidovať.
Čo v takej situácii? Môže sa stať, že väčšina príslušných straníckych orgánov schváli účasť vo voľbách, schváli kandidátku a menšina bude mať nástroj ako tú účasť strany vo voľbách zablokovať jednoducho tým, že nedodá, nedodá tie čestné vyhlásenia alebo napríklad vedome dodá nejaké, nejaké nepravdivé údaje do toho zoznamu.
To je posilnenie demokratického charakteru politických strán, keď vytvárate možnosť, aby menšina zablokovala demokratické rozhodnutie väčšiny o účasti vo voľbách?
Ďalší praktický problém. Schválili ste, aký má byť minimálny počet členov výkonného orgánu, rozhodcovského orgánu, kontrolného orgánu a najvyššieho orgánu. Najvyšší orgán musí mať najmenej 27 členov. Nerozumiem prečo, ale, ale povedzme. Ale čo potom s politickými stranami, ktoré majú menej ako 27 členov? To vôbec nie je ošetrené v zákone, ktorý ste schválili. Strany majú povinnosť zosúladiť svoje stanovy s novým zákonom. Je tam stanovené prechodné obdobie, ale vôbec tam nie je povedané, že čo sa stane so stranami, ktoré ani po uplynutí toho prechodného obdobia nebudú mať ten minimálny počet členov. No a logicky, keď sa vyžaduje, že členom najvyššieho orgánu môže byť iba člen strany, logické, tak strana, ktorá má 26 členov, nemôže mať 27-členný najvyšší orgán. Taká strana zanikne? Alebo čo sa s ňou stane? Nerozumiem a nie je to, nie je to upravené v zákone.
Na ten problém s názvom, ktorý reaguje na Kotlebovcov, Kollárovcov, o tom už tiež tu bola reč. Ale môže to mať aj praktický problém, že člen strany, ktorý má meno ako napríklad náš kolega Vladimír Sloboda, ktorý na to upozornil, a jeho meno, jeho priezvisko je zhodné s časťou názvu strany, tak bude mať problém, aby dodržal literu zákona, keby sa mal stať štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu svojej politickej strany. A darmo vy hovoríte, že ste to konzultovali na ministerstve vnútra, dôležité je to, čo je napísané v zákone. A v zákone je napísané názov strany alebo jej skratka nesmie obsahovať meno a priezvisko osoby, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu alebo členom prípravného výboru strany. Čiže pokiaľ by sa Vladimír Sloboda stal štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu politickej strany Sloboda a Solidarita, jeho, názov strany by obsahoval jeho priezvisko a teda by to bolo v rozpore so zákonom, ktorý ste schválili.
Ďalší problém môže nastať v tom, že dnes politický zákon, teda politické strany musia mať iný názov ako iné politické strany. Nemôže sa stať, že dve politické strany budú mať rovnaký názov. Vy ste tam doplnili ustanovenie, že názov strany alebo jej skratka, ktorá vznikne vypustením mena alebo priezviska štatutárneho orgánu strany alebo člena štatutárneho orgánu strany alebo člena prípravného výboru strany sa nemusí líšiť od názvu stany alebo jej skratky, ktorá už bola zaregistrovaná. Čiže keď si teraz niekto zaregistruje politickú stranu SME RODINA a politická strana Boris Kollár – SME RODINA bude zosúlaďovať svoj názov s vaším zákonom, vypustí Borisa Kollára z názvu a bude sa volať SME RODINA a budeme tu mať dve politické strany, ktoré sa budú volať identicky SME RODINA. Toto ste schválili.
No a problém, ktorý je praktický, o ktorom sa tu tiež veľa hovorilo a je aj ústavne sporný, je možnosť kontrolovania členstva v politickej strane štátom, štátnou komisiou. Politická strana bude mať povinnosť, aby na požiadanie dala štátu, štátnej komisii údaje o svojich členoch. Myslím si, že je to ďaleko, ďaleko nad rámec toho, čo je nevyhnutné pre kontrolu politických strán a narúša to, vážne to zasahuje do práva občanov združovať sa v politických stranách.
Keďže pán prezident má viaceré výhrady, rád by som dal aj koaličným kolegom možnosť, aby podporili aspoň niektoré z nich, a predkladám procedurálny návrh, aby sa o každej z pripomienok pána prezidenta hlasovalo samostatne.
Ďakujem za pozornosť.

Pán predsedajúci, ja som v súlade s rokovacím poriadkom predložil doplňujúci návrh. Splnil som všetky požiadavky, ktoré rokovací poriadok, zákon o rokovacom poriadku kladie na, na doplňujúce návrhy. A v zmysle rokovacieho poriadku, ak boli podané pozmeňujúce návrhy alebo doplňujúce návrhy, hlasuje sa najskôr o nich, a to v poradí, v akom boli podané (§ 37 ods. 1).
Môj doplňujúci návrh je o dôvere predsedovi Národnej rady v súvislosti so vzniknutou situáciou okolo jeho rigoróznej práce. A samozrejme, že akýkoľvek výsledok hlasovania nemá právne účinky také, ako má hlasovanie o dôvere vláde. Ale ide o vyjadrenie postoja Národnej rady a poslancov Národnej rady.
Ja som dal návrh. Dal som ho v súlade so zákonom o rokovacom poriadku a vy máte povinnosť dať o ňom hlasovať.

Pán poslanec Budaj, povedali ste, že pán predseda Danko je možno trochu zaskočený, koľko sa hovorí o tom, že jeho rigorózna práca nebola celkom poctivo napísaná. No, ja síce nemám rád príliš silné slová, ale myslím, že v tomto prípade ste sa vyjadrili až príliš umiernene a zdržanlivo vzhľadom k vážnosti toho, o čom tu hovoríme, to nie je nijaké, že nie celkom poctivo napísaná rigorózna práca Andreja Danka je plagiát. Jediná otázka je, že či si ten plagiát vypracoval sám, alebo niekomu za to zaplatil. V oboch prípadoch podvádzal, v oboch prípadoch nesplnil podmienky pre udelenie titulu doktor práv.
Spomínali ste aj to, že možno vychádzal z toho, že v ´90. rokoch boli nejaké iné kritériá, menej sa, menej sa o to dbalo, ale ani v ´90. rokoch nebolo legálne podvádzať, nevypracovať si záverečnú alebo rigoróznu prácu samostatne, ale zadať to niekomu inému, zaplatiť, zaplatiť mu za to, aby spravil záverečnú prácu miesto mňa, alebo druhá možnosť, okopírovať prácu od niekoho iného, vykradnúť práce niektorých iných miesto toho, aby z prác iných citoval a aby tam bol aj nejaký vlastný autorský vklad.
Plagiát bol podvod v roku 2000, keď Andrej Danko obhájil svoju rigoróznu prácu, plagiát bol podvod aj za komunistického režimu. A prezraďme pánu Dankovi, že plagiát bol podvod vždy. Neexistovalo také obdobie, kedy by plagiát bol poctivou cestou získania rigoróznej práce... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Baránik, je, samozrejme, možné, že pán poslanec Kaliňák to dá na Kaliňáka, ale rád by som veril, že si uvedomuje svoju zodpovednosť za to, že je hlasom vládnej koalície aj symbolickým hlasom vládnej koalície, ktorý jediný okrem samotného Andreja Danka, ktorý niečo povedal a utiekol, tu bude v tejto veci za celú schôdzu vystupovať. Takže budeme pozorne počúvať.

Vážené kolegyne, kolegovia, vystúpil som aj doobeda v písomnej časti rozpravy, ale mám potrebu zareagovať na tri veci ešte, aby nedošlo, nedošlo k nedorozumeniu.
V tom svojom doobedňajšom vystúpení som hovoril aj Mgr. Dankovi, a teda vznikla, teda dostal som otázku, či teda nazývam pána doktora Danka magistrom, pretože svoj titul podľa všetkého získal podvodom, a či je to teda dôvod na to, aby sme ho nazývali magistrom.
Ja to tu chcem povedať, že niektorí opoziční kolegovia radi hovoria o pánovi predsedovi Národnej rady ako o kapitánovi Dankovi. Ja toto v Národnej rade som nikdy nerobil a musím povedať, že ani sa mi to veľmi nepáči, pretože aj keď tú hodnosť kapitána získal veľmi podivným spôsobom a veľmi podivným spôsobom to obhajoval pri bozkávaní svojich výložiek, ale myslím si, že nejaký rešpekt by sme voči druhému najvyššiemu ústavnému činiteľovi mohli zachovávať, aj keď ten rešpekt stráca predovšetkým tým, ako sa on sám správa. Ale teda to hovorím na vysvetlenie, prečo som o ňom nehovoril ako o kapitánovi.
A teraz keď som o ňom hovoril ako o magistrovi, tak som tým nechcel prejudikovať, že či mu bude za to, že odovzdal plagiát ako svoju rigoróznu prácu, odňatý titul doktor a bude z neho opäť iba magister. Hovoril som o magistrovi Dankovi, nie o doktorovi Dankovi v tej súvislosti, že som hovoril o čase, keď robil rigoróznu prácu a kedy bol nespochybniteľne magistrom. Teraz z formálneho hľadiska je doktorom Dankom, vtedy bol magistrom Dankom. Možno raz opäť bude magistrom Dankom.
Druhá vec, ku ktorej by som sa chcel vrátiť, sa týka doplňujúceho návrhu, ktorý som predložil k návrhu uznesenia. Ide o doplňujúci návrh, aby Národná rada vyslovila predsedovi Národnej rady Andrejovi Dankovi v súvislosti so vzniknutou situáciou okolo jeho rigoróznej práce dôveru. Pán podpredseda Národnej rady Hrnčiar, ktorý vtedy viedol schôdzu, ma upozornil, a teda bolo to mimo faktickej poznámky, čiže som už naňho nemohol reagovať, tak to robím teraz, že takýto návrh údajne nemôžem predložiť, lebo dôvera sa vyslovuje iba vláde. Ja som si, samozrejme, vedomý, že schválenie alebo neschválenie takéhoto návrhu nemá ústavnoprávne účinky, pretože v zmysle ústavy možno vysloviť dôveru alebo nedôveru vláde alebo členovi vlády a navrhnúť hlasovanie o dôvere vláde môže len vláda samotná. Nemôže to urobiť poslanec.
Môj pozmeňujúci návrh, ktorý som predložil s kolegami z poslaneckého klubu SaS, však nie je návrhom v zmysle ústavy, ktorý by mal takéto ústavné účinky, ak by bol alebo nebol schválený, ide o zaujatie politického postoja. Je to normálny doplňujúci návrh k návrhu uznesenia. Je to ďalší bod uznesenia, ktorý ak Národná rada schváli, tak vysloví v súvislosti so vzniknutou situáciou okolo rigoróznej práce Andreja Danka dôveru Andrejovi Dankovi. Je to návrh uznesenia, o ktorom je potrebné dať hlasovať, lebo bol predložený, bol odovzdaný Kancelárii Národnej rady na zverejnenie. Je zverejnený na webovej stránke Národnej rady, je rozmnožený, takže každý sa s ním môže oboznámiť.
Dôvod, pre ktorý sme tento návrh, doplňujúci návrh predložili v zmysle rokovacieho poriadku, by sa o ňom malo hlasovať ešte pred samotným hlasovaním o základnom návrhu uznesenia, teda o odvolaní, je ten, že chceme vyjsť v ústrety želaniu samotného Andreja Danka, ktorý si želá, aby sa opäť hlasovalo o dôvere voči nemu. A ten opozičný návrh na odvolanie Andreja Danka z postu predsedu Národnej rady nebude celkom hlasovaním o dôvere alebo nedôvere. Poslanci MOST - HÍD už avizovali, že sa nezúčastnia hlasovania o odvolaní. Bude sa hlasovať tajne v zmysle zákona o rokovacom poriadku. Na odvolanie je potrebných 76 hlasov, čiže keď sa poslanec z klubu MOST - HÍD nezúčastní hlasovania, bude to vyjadrenie dôvery Andrejovi Dankovi? Alebo to, naopak, bude vyjadrenie nedôvery Andrejovi Dankovi, ktoré nebude mať žiadne následky? Lebo keď nezahlasuje 76 poslancov za odvolanie, tak sa nič neudeje, Andrej Danko zostane predsedom Národnej rady. A ak aj niektorí poslanci sa zúčastnia hlasovania a budú hlasovať proti alebo sa zdržia, my nebudeme vedieť, ktorí to budú, lebo tie voľby, teda to hlasovanie bude tajné, tak bude to taká tajná dôvera.
Chceme dať príležitosť koaličným kolegom, aby verejne deklarovali svoju podporu svojmu predsedovi parlamentu. My mu nedôverujeme, my budeme hlasovať proti tomu, aby mu Národná rada vyslovila dôveru, ale vy pokiaľ mu dôverujete, tak máte teraz príležitosť vyjadriť sa, že mu dôverujete, že mu dôverujete v súvislosti so situáciou okolo jeho rigoróznej práce.
Tretia, posledná poznámka sa týka toho, že inak sa to asi nedozvieme. Inak sa nedozvieme, že či koaliční poslanci, ak nezahlasujú za opozičný návrh na odvolanie Andreja Danka, tak robia preto, lebo Andrejovi Dankovi dôverujú, lebo si myslia, že to, čo sa píše a hovorí okolo jeho rigoróznej práce, je vymyslený, neopodstatnený útok a Andrej Danko si svoju rigoróznu prácu napísal poctivo a nie je to žiadny plagiát, alebo si myslia, že síce to je plagiát, ale, no, však veď taký prehrešok v zásade môžme tolerovať, alebo svojím hlasovaním dajú najavo, že im nejde vôbec o Andreja Danka, len sa boja ako by Andrej Danko zareagoval, keby hlasovali podľa svojho presvedčenia a odvolali by ho z postu predsedu Národnej rady, že by rozbil vládnu koalíciu a museli by predčasne skončiť vo vláde a tomu sa chcú vyhnúť.
Čiže nevieme, či to bude hlasovanie o Andrejovi Dankovi, a nedozvieme sa to ani z vystúpení koaličných poslancov. Zo všetkých koaličných poslancov tu dosiaľ vystúpili iba dvaja. Predseda Národnej rady Andrej Danko mimo rozpravy tak, aby sa na neho nedalo reagovať, zbabelo povedal, čo chcel, nevyjadril sa k podstate veci, neodpovedal na otázky, ktoré zaznievajú v súvislosti s jeho rigoróznou prácou, ktorá je evidentne plagiátom.
Druhým poslancom koalície, ktorý nabral guráž a niečo povedal, bol pán poslanec Kaliňák, ktorý je aj jediným prihláseným poslancom do rozpravy, zatiaľ mal iba faktickú poznámku, tak musím povedať, že sa veľmi teším na jeho vystúpenie, lebo to bude hlas koalície. A je to také príznačné, že hlas koalície na obhajobu Andreja Danka bude práve Robert Kaliňák, a teda dúfam, že práve od Roberta Kaliňáka sa dozvieme, ako to bolo. Lebo v zásade sú iba dve možnosti: buď Andrej Danko sám splagioval svoju prácu a vytvoril ju tak, že pozliepal cudzie texty a vydával ich za svoje, alebo Andrej Danko nerobil sám svoju prácu, niekomu zaplatil, aby mu to spravil a ten mu to spravil takýmto spôsobom. Žiadna tretia možnosť neexistuje.
Andrej Danko, predpokladám, že už v tejto rozprave nevystúpi, ale prihlásený je pán poslanec Kaliňák, tak pevne dúfam a kladiem mu verejne túto otázku, že ktorá z týchto dvoch možností je správna: či Andrej Danko sám je plagiátor, alebo si kúpil plagiát. Obe verzie sú dôvodom na to, aby sme Andreja Danka odvolali z postu predsedu Národnej rady.
Ďakujem.

Pán poslanec Mizík, vo svojom vystúpení ste spomenuli aj ten súd za antisemitský facebookový status, ktorý neznáma osoba vložila na váš facebookový profil, a teda boli ste oslobodený, lebo napríklad podľa vášho kolegu pána Uhríka ani neviete používať počítač. Práve dnes uverejnili médiá vašu fotku, ako si veselo ťukáte do počítača.
Tak sa len chcem teda spýtať, že ako sa vaše počítačové a internetové zručnosti zlepšujú a či už dokážete nahodiť nejaký status aj na Facebook, že zasa keď sa objaví nejaký antisemitský alebo nenávistný status na vašom profile, že či to už bude vaše alebo zasa vám to tam nejaká neznáma osoba nahodí a budete sa na to vyhovárať.

Vážený pán prítomný podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, viacerí z mojich predrečníkov začali tým, že nebudú hovoriť o Andrejovi Dankovi, ale o niečom dôležitejšiom. Ja, naopak, chcem hovoriť o Andrejovi Dankovi a budem hovoriť o Andrejovi Dankovi.
Je veľmi veľa dôvodov, pre ktoré by Andrej Danko nemal byť predsedom Národnej rady Slovenskej republiky. Andrej Danko spochybňuje zahraničnopolitickú orientáciu Slovenskej republiky, ťahá nás na východ a robí nám v zahraničí hanbu. Andrej Danko je predsedom strany, ktorá obsadila ministerstvá, na ktorých sa dejú hanebné kšefty a rozkrádačky. SNS prichádza nezriedka aj s hlúpymi návrhmi a s návrhmi a rétorikou, ktorá šíri nenávisť. Ale nič z toho nie je predmetom rokovania dnešnej schôdze. Dôvodom, pre ktorý skupina poslancov navrhla odvolať Andreja Danka z postu predsedu Národnej rady, je jeho plagiátorstvo. Budem sa teda venovať jeho plagiátorstvu.
A aby sme iba nemoralizovali, ako tu opakovane hovoria fašistickí poslanci, tak si teda povedzme, v čom je problém. Problém je v tom, že na Univerzite Mateja Bela boli vypracované a obhájené dve rigorózne práce s rovnakým názvom "Verejná správa a jej charakteristické črty", s rovnakým obsahom, rozsahom a aj s rovnakým textom, čo je problém. Jednu z nich obhájil Mgr. Andrej Danko v roku 2000 a druhú dnešný advokát Daniel Pisák v roku 2001. Čiže tá práca Mgr. Andreja Danka bola o rok skôr.
Aké sú možné vysvetlenia toho, že máme dve rovnaké rigorózne práce?
No, jednou je to, že Andrej Danko vypracoval svoju prácu samostatne a ten druhý, ktorý obhajoval rigoróznu prácu rok po ňom, ju jednoducho skopíroval, opísal.
Druhá možnosť je, že ju obaja opísali od niekoho tretieho, ktorý podobnú prácu obhajoval alebo vypracoval pred nimi.
Keby sme vedeli iba tieto dve informácie alebo túto informáciu, že tie dve práce sú zhodné, asi by sme sa nevedeli rozhodnúť medzi týmito možnosťami. Problém je, že Pisákova práca je evidentne plagiát. A nie sú v nej prevzaté pasáže z Dankovej práce, ale z iných prác.
Z čoho teda magister Danko a pán Pisák odpisovali? Odpisovali od Michala Gašpara a jeho diela "Moderná verejná správa", od Dušana Hendrycha "Základy správní vědy", to museli predkladať, lebo to bolo v češtine, od Petra Škultétyho a kol. "Správne právo hmotné", Jozefa Prusáka, Petra Škultétyho a Sone Čapkovej "Optimalizácia uplatnenia verejnej moci v miestnych podmienkach" a od Kataríny Tóthovej a kol. "Základy správneho práva hmotného".
Budem citovať, aby to bolo jasné, budem citovať obľúbený denník pána predsedu Národnej rady, Denník N, ktorý o tomto napísal a je to dôležité prečítať: "Po úvode obsahujúcom jednu stranu je odkopírovaných hneď 20 strán z českej publikácie Základy správnej vedy od autora Dušana Hendrycha. Príliš sa nenatrápil, pracoval s 25 stranami knihy, z ktorých mnohé použil celé, len kde-tu vypustil pár viet. Vlastný text autora chýba v Pisákovej verzii po skopírovanom začiatku aj na nasledujúcich 25 stranách, tie pochádzajú z dvoch kníh. Zhruba 13 strán vzal zo Základov správneho práva hmotného od bývalej ministerky spravodlivosti za HZDS Kataríny Tóthovej a zvyšok odkopíroval od Petra Škultétyho, ktorý napísal publikáciu Správne právo hmotné. Ďalších 11 strán v podstate vcelku prevzal z knihy Moderná verejná správa od Michala Gašpara. Uprostred ich iba predelil 9-stranovou vsuvkou, kam vložil kompletne prevzatú stať z kapitoly od Petra Škultétyho v knihe Optimalizácia uplatnenia verejnej moci v miestnych podmienkach. Zvyšok práce je odkopírovaný opäť od Tóthovej, 4 strany knižky použil do svojej práce štýlom Ctrl C, Ctrl V, rovnako si 2 stranami ešte vypomohol zo Škultétyho knihy o správnom práve." Koniec citátu.
Takto to mal urobiť Andrej Danko, že citoval z nejakej knihy alebo učebnice, tak mal na začiatku vyznačiť, že začína citát, na konci dať úvodzovky hore a povedať, odkiaľ ten citát pochádza. Aj keď v odbornej, odbornej knihe, práci by tie citáty nemali byť až také dlhé, ako som, ako som teraz citoval, ale povedzmeže rigorózna práca, nebuďme takí prísni, keby tam boli úvodzovky dole, úvodzovky hore a uvedené, odkiaľ je to prebraté, asi by sme tu dnes neboli a najbližšie by sa parlament stretol až budúci týždeň.
No, čo to môže znamenať? Existuje jednoduché logické pravidlo, ktoré hovorí, že ak A sa rovná B a B sa rovná C, tak potom aj A sa rovná C. Čiže ak je Dankova rigorózna práca zhodná s Pisákovou rigoróznou prácou a Pisákova rigorózna práca je plagiát komplikovaný z viacerých starších kníh, tak potom je evidentné a úplne jednoznačné, že aj Dankova rigorózna práca je plagiát kompilovaný z rôznych starších kníh. Iná možnosť jednoducho neexistuje. Ak A sa rovná B a B sa rovná C, tak aj A sa rovná C. Ak je Pisákova práca plagiát a Dankova je s ňou zhodná, tak aj Dankova práce je plagiát.
No, ale opäť sa dostávame k tomu, že aj tu sú možné viaceré, viaceré vysvetlenia, spomeniem tri, ktoré sú podľa mňa možné.
To prvé je, že Danko vypracoval ten plagiát a Pisák to od neho skopíroval.
Druhá možnosť je, že Danko aj Pisák skopírovali plagiát, ktorý vypracoval pred nimi niekto iný.
A tretia možnosť je, že Danko aj Pisák dali urobiť svoju rigoróznu prácu niekomu inému, ktorý buď ten plagiát sám vypracoval, alebo ho jednoducho skopíroval od niekoho iného, kto ten plagiát predtým vytvoril.
Ani jedna z týchto troch možností, a iné mi veľmi nenapadajú, nie je v poriadku a nie je v súlade s požiadavkami na záverečné a rigorózne práce, ani s tými súčasnými, ani s tými, ktoré platili v čase, keď magister Danko svoju rigoróznu prácu obhajoval.
Magister Danko v rigoróznej práci podpísal čestné vyhlásenie, že tú prácu vypracoval samostatne. A iba jedna z týchto troch možností je, že ju vypracoval naozaj samostatne, a to tá prvá, za predpokladu, že ten plagiát samostatne aktívne spracoval, skompiloval, nakopíroval to tam z tých učebníc a kníh, v tom prípade by to bola samostatná práca, nie taká, akú má na mysli vysokoškolský zákon a príslušné predpisy nižšej právnej sily, ale bola by to aspoň samostatná práca.
Pokiaľ úplne skopíroval existujúcu prácu, tak to už veľmi samostatné nebolo, a pokiaľ mu ten plagiát dodal niekto iný, asi nie preto, že je to chlapec z dediny, ale že mu zaplatil, taká je možnosť, tak, tak v tom prípade by tá práca nebola samostatne vypracovaná. Poľahčujúcou okolnosťou je, že, chudák, magister Danko možno ani nevedel, že je to plagiát, možno si myslel, že platí za originálnu prácu. Ale ani tento postup nie je v súlade so zákonom a s tým, ako má byť vypracovaná rigorózna práca. Lebo keď študent alebo v tomto prípade absolvent magister Danko niekomu zaplatil, aby mu spracoval a kompletne dodal prácu, na základe ktorej magister Danko získal titul JUDr., tak to nie je postup v súlade so zákonom, pretože si ju mal spracovať samostatne.
Opäť sme dnes zabŕdli do významného rozdielu medzi plagiátom a kompilátom. Pán Danko vo svojej úvodnej reči, ktorú povedal mimo rozpravy, aby sa vyhol možnosti faktických poznámok, konštatoval: "Rigorózna práca nemá parametre vedeckej práce a môže byť robená aj metódou kompilácie. Napíšte si to, kompilácie." A ďalej povedal, že ak by mu predpísali 40 % vlastného textu, nemal problém by ho tam napísať. No, možno to ešte pánovi Dankovi nikto nepovedal, ale celá rigorózna práca má byť vlastný text autora rigoróznej práce. To, že tam cituje alebo parafrázuje niečo z nejakých iných prác, ktoré boli predtým na tú tému publikované, je úplne v poriadku, pokiaľ to naozaj cituje, ale nie systémom Ctrl C, Ctrl V, opíšem od slova do slova celé strany alebo celé odstavce, neuvediem zdroj a nemám tam žiadny vklad.
Opäť budem citovať, aby som nebol obvinený z plagiátorstva. Veľmi zaujímavá definícia kompilátu je vo Wikipédii: "Kompilát alebo kompilácia", autor kompilátu sa volá kompilátor, čiže nie plagiátor, ale môžme ho volať kompilátor, "je dielo väčšinou vedecké, ktoré vzniklo skompilovaním viacerých iných diel. Kompilát niekedy nemá ďaleko k plagiátu. Ak niekto označí dielo za kompilát, má to väčšinou pejoratívny nádych. Výnimočne môže byť kompilát pozoruhodným tvorivým činom."
Andrej Danko sám označil svoje dielo za kompilát, tak neviem, či to myslel tak, že jeho dielo, že to má pejoratívny nádych, a teda že spochybňoval sám seba, to sa mi celkom naňho nehovorí. Možno si myslí, že on je ten výnimočný prípad, keď je kompilát pozoruhodným tvorivým činom. Nechcem to nejako zosmiešňovať, lebo, lebo je pravda, že aj v záverečných prácach, nepochybne aj, aj v rigoróznych prácach kompilácia, alebo teda prehľad doterajších poznatkov o danom, danej téme má svoje miesto, ak sa korektne, korektne cituje, tak, tak málokedy to býva tak, že autor sám zjedol všetku múdrosť sveta a objavil niečo, o čom pred ním nikto nikdy nepísal.
Ale vzhľadom na to, že práca Andrej Danka a jeho nasledovníka advokáta Pisáka je zostavená formou kompilátu, ktorý sa nijako nelíši od plagiátu, vyslovujem vážnu pochybnosť, že ide o ten výnimočný prípad, keď je, keď je kompilát pozoruhodným tvorivým činom. A kompilát, samozrejme, že môže byť a v tomto prípade aj je plagiátom. Plagiát nie je, že zoberem jedno dielo a od slova do slova ho, ho prepíšem, aj keď možno magister Pisák tak postupoval pri opisovaní od magister Danka, ale plagiát môže byť určite aj formou kompilátu spracovaný.
No. A pán Danko hovoril tu v úvodnom vstupe o všetkom možnom, ale k tomu podstatnému sa nevyjadril, či si rigoróznu prácu vypracoval sám, alebo mu ju napísal niekto iný. To nám nepovedal. Povedal, že ukáže nejaké poznámky z prípravy na rigoróznu skúšku, ale nepovedal tu, že si tú prácu vypracoval sám. A nepovedal, ako je možné, že celé pasáže z jeho rigoróznej práce sú zhodné s pasážami kníh a učebníc, ktoré boli vydané pred vypracovaním jeho práce. Pretože máme tu len možnosti, že buď ich splagioval, prepísal, okopíroval on sám aktívne, alebo to nerobil samostatne a dal to niekomu vypracovať.
A obidve možnosti sú tak zlé, že takýto človek, ak má v sebe kúsok cti, už dávno nemal byť nieže predsedom Národnej rady, ale ani poslancom Národnej rady, ani predsedom Slovenskej národnej strany.
Záverom mi dovoľte, aby som predložil jeden doplňujúci návrh. Chcel by som navrhnúť, aby Národná rada hlasovala nielen o návrhu na odvolanie Andreja Danka z funkcie predsedu Národnej rady, ale aj o vyslovení dôvery Andrejovi Dankovi ako predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky v súvislosti so vzniknutou situáciou okolo jeho rigoróznej práce. Používam terminológiu, ktorú použil aj pán predseda Danko, keď zvolával tlačovú besedu, téma bola vzniknutá situácia, tak zachoval som tú terminológiu.
Keď bola zverejnená informácia, že rigorózna práca Andreja Danka je plagiátom, vyjadril sa pán predseda Danko, že má želanie uchádzať sa na najbližšej schôdzi Národnej rady opäť o dôveru. A ten doplňujúci návrh, ktorý predkladám spolu s kolegami Kiššovou, Laurenčíkom a Kaščákovou, umožňuje presne toto, vychádza v ústrety tomu, čo žiadal pán predseda Danko, aby poslanci Národnej rady hlasovali nielen o zotrvaní Andreja Danka z funkcie predsedu Národnej rady, alebo o odvolaní z tejto funkcie, ale v súlade s jeho vlastným želaním aj priamo, aby sme zistili dôveru voči jeho osobe, a to priamo v súvislosti so vzniknutou situáciou okolo jeho rigoróznej práce. Každý bude mať možnosť verejne, lebo o tomto sa bude hlasovať verejne, keďže je to doplňujúce uznesenie, nie tajne tam za plentou, nikto sa nedozvie, ako kto hlasoval, ale každý poslanec bude môcť povedať tým, ako zahlasuje, či dôveruje Andrejovi Dankovi.
Takže končím a idem prečítať v súlade s rokovacím poriadkom doplňujúci návrh k návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na odvolanie Andreja Danka z funkcie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, parlamentná tlač 1239.
Navrhuje sa doplniť uznesenie o nasledovný bod:
"Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky Andrejovi Dankovi v súvislosti so vzniknutou situáciou okolo jeho rigoróznej práce dôveru."
Odôvodnenie som prečítal. A ja teda budem hlasovať rozhodne proti.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ja sa ospravedlňujem, ak som nepozorne počúval, ale nepočul som žiadne zdôvodnenie, že o čo tam ide, že prečo sa máme vrátiť do druhého čítania, že aký problém nastal, lebo teda keď sme boli pri novele ústavy, tak pán poslanec Madej zdôvodnil, prečo je potrebné vrátiť sa do druhého čítania, a mohli sme s ním vecne súhlasiť alebo nesúhlasiť, ale vedeli sme, o čom hlasujeme, keď sme hlasovali o návrate do druhého čítania, a tuto som žiadne zdôvodnenie nepočul, iba citovanie nejakých paragrafov, takže chcel by som poprosiť pána poslanca Bublavého, aby nám teda aspoň v reakcii na faktické poznámky vysvetlil, že prečo sa máme vrátiť do druhého čítania, či je v tom zákone nejaký vážny nedostatok, ktorý je potrebné napraviť tým, že, že sa vrátime do druhého čítania.

V treťom čítaní mám legislatívnotechnickú pripomienku, že nie je podľa všetkého, nebol odovzdaný v súlade s rokovacím poriadkom na zverejnenie na webovej stránke predtým, ako bol prednesený ten návrh, lebo nie je zverejnený, všetci sa môžete pozrieť, že sú tam 2 pozmeňujúce návrhy pána poslanca Madeja. Jeden je pre prípad, že by prešiel ústavný zákon s pozmeneným, s jeho pozmeňujúcim návrhom, ktorý neprešiel, potom tam je druhý, o ktorom sme hlasovali, a potom je tam nejaký tretí, ktorý, ktorý nie je zverejnený na webovom sídle, takže neviem, akým spôsobom bol odovzdaný, ale je, teda je tu pochybnosť o tom, že bol odovzdaný v súlade s rokovacím poriadkom, a rád by som, aby sa táto pochybnosť vyjasnila, lebo je to, je to dôležitá legislatívnotechnická vec, aby sme hlasovali v súlade s rokovacím poriadkom.