Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, podobne ako kolega Martin Klus by som rád povedal pár slov k zákonu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o politických stranách, ktorý vrátil pán prezident s pripomienkami na opätovné prerokovanie parlamentu.
Trochu ma mrzí, lebo ak som pochopil správne to, čo hovoril predseda poslaneckého klubu a jeden z predkladateľov návrhu zákona pán poslanec Bernaťák, predkladatelia sa chcú vyjadriť k pripomienkam pána prezidenta, tak možno by bolo dobré, keby tie pripomienky zazneli hneď na úvod rozpravy, aby ostatní prípadne mohli, mohli na ne reagovať, aby o nich mohla byť diskusia. Takže zatiaľ, zatiaľ sa môžme vyjadriť iba k tomu, čo namieta pán prezident a čo, ako veľmi správne poukázal pán poslanec Klus, sú veci, na ktoré skoro všetky alebo všetky sme upozorňovali ako opoziční poslanci v rámci rozpravy.
Tá diskusia, samozrejme, že bola, bola v parlamente, nebola v medzirezortnom pripomienkovom konaní, teda nebola, nebola možnosť vyjadrovať sa k tomu návrhu ešte pred tým, ako prišiel do parlamentu. Ide pritom o pomerne rozsiahlu novelu, ktorá okrem tých vecí, ktoré boli politicky diskutované, obsahuje aj viaceré skôr legislatívno-technické ustanovenia.
Schválený zákon je podľa môjho presvedčenia logicky absurdný, ústavne sporný a vyvoláva viaceré praktické problémy. Dovolím si tu opäť pripomenúť, že pôvodná motivácia bola urobiť nejaké silové gesto zo strany SNS, najmä voči OĽANO, čiastočne voči SaS.
Pôvodne sa uvažovalo o tom, že podmienka kandidatúry politickej strany vo voľbách do Národnej rady bude, čo je, politická strana bude mať minimálne 500 členov. Potom sa uvažovalo o 300 členoch a potom sa vymyslel nejaký model, ktorý síce z hľadiska praktického naplnenia zjednodušuje situáciu politickým stranám, ale z hľadiska právneho vytvára absurdné situácie alebo môže vytvárať absurdné situácie.
Ten model je založený na tom, že politická strana, ktorá chce kandidovať či už vo voľbách do Národnej rady alebo do Európskeho parlamentu, musí preukázať, buď že má dvojnásobný počet členov v porovnaní s počtom kandidátov na kandidátnej listine, alebo že jej najvyšší orgán má aspoň päťnásobok počtu členov výkonného orgánu. Čo hovorí pomer členov najvyššieho orgánu a výkonného orgánu o tom, či strana má alebo nemá kandidovať, je mne absolútne nezrozumiteľné, ale tak možnože aj toto nám predkladatelia vysvetlia.
A práve táto dvojkoľajnosť ako splniť podmienku kandidovania v parlamentných alebo europarlamentných voľbách môže viesť k absurdným situáciám, dovolím si poukázať na niektoré z nich. Teoreticky sa môže stať, že strana, ktorá má 28 členov, bude môcť kandidovať, a strana, ktorá má 10-násobný počet, 280 členov, nebude môcť kandidovať. Politická strana môže v parlamentných voľbách postaviť maximálne 150 kandidátov, ale môže postaviť, viď, aj menej kandidátov, a tak môže sa stať, že jedna politická strana postaví plnú kandidátku 150 kandidátov, ale problém, politická strana má len 280 členov. Takže politická strana, ktorá má 280 členov, nebude môcť kandidovať. A iná politická strana má len 28 členov, ale postaví menšiu kandidátku, povedzme so 14 kandidátmi a takáto politická strana bude môcť kandidovať. Čiže politická strana, ktorá má 10-násobne vyšší počet členov, môže sa stať, nebude pripustená k voľbám, lebo nesplní podmienku, že má dvojnásobný počet členov, ako je počet kandidátov. A strana s 28 členmi pripustená bude.
Alebo poďme na to cez ten pomer členov najvyššieho orgánu a výkonného orgánu. Podmienka je 5-násobok. Môže sa stať, že strana, ktorá bude mať najvyšší orgán so 45 členmi, bude môcť kandidovať, a strana, ktorá bude mať najvyšší orgán so 120 členmi, kandidovať nebude môcť. Môže sa to stať tak, lebo to nie je absolútne číslo, ktoré by bolo v zákone, že koľko má mať najvyšší orgán a potom môže kandidovať, ale aký je pomer medzi výkonným orgánom a najvyšším orgánom. Výkonný orgán musí mať najmenej, najmenej 9 členov. A keď teda politická strana má výkonný orgán, ktorý ma deväť členov, tým pádom stačí jej, aby najvyšší orgán mal 45 členov a môže kandidovať. Ale môže sa stať, lebo je to vecou tej politickej strany, že ten výkonný orgán nebude mať 9 členov, čo je minimum podľa zákona, ale bude mať trebárs 25 členov, a potom, potom sa bude vyžadovať, aby ten najvyšší orgán mal 5 krát 25, teda 125, čiže strana, ktorá bude mať snem alebo kongres 120 delegátov, nebude môcť kandidovať, strana, ktorá bude mať snem alebo kongres 45 delegátov, bude môcť kandidovať.
Okrem toho, že k takýmto absurdným situáciám môže prísť v dôsledku uplatňovania zákona, ktorý ste schválili a o ktorom máme znovu rokovať, považujem ten zákon aj za ústavne sporný. Neviem, či priamo protiústavný, ale určite ústavne sporný. Dnes je situácia jednoznačná. Ak chce politická strana kandidovať v parlamentných voľbách, musí zaplatiť kauciu 17-tisíc eur. Stranám, ktoré dosiahnu 2 %, sa tá kaucia vráti, stranám, ktoré nedosiahnu 2 %, tá kaucia prepadne. Aj to je isté obmedzenie volebnej súťaže, lebo nie všetky politické strany si môžu dovoliť investovať 17-tisíc eur, ale je to obmedzenie pre všetkých rovnaké. Je to dokonca obmedzenie, ktoré posudzoval Ústavný súd a konštatoval, že je v poriadku.
Ale odvíjať právo politickej strany kandidovať v parlamentných voľbách od počtu členov alebo od pomeru počtu členov a počtu kandidátov, alebo počtu členov najvyššieho orgánu a počtu členov výkonného orgánu môže vytvárať nerovnosť medzi týmito politickými stranami, že teoreticky väčšia politická strana s väčším počtom členov alebo s väčším počtom členov najvyššieho orgánu nebude môcť v istej situácii kandidovať, kým, kým politická strana s menším počtom členov alebo členov najvyššieho orgánu kandidovať bude môcť.
Takáto právna úprava nezodpovedá tomu, čo vyžaduje ústava, teda že zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Aj takáto právna úprava nepochybne umožňuje politickú súťaž, ale či ju ochraňuje, o tom vážne pochybujem.
No a poďme k tým praktickým problémom, lebo aj toho sa týkajú pripomienky pána prezidenta, ktoré takisto môžu viesť dokonca aj k ústavnej spornosti alebo pochybnosti tejto právnej úpravy. Účasť politickej strany v parlamentných voľbách bude podmienená nielen priložením zoznamu členov, buď strany alebo jej najvyššieho orgánu, v predpísanom počte, ale aj tým, že tento zoznam bude obsahovať meno a priezvisko, adresu trvalého pobytu, dátum narodenia každého takéhoto člena a vlastnoručne podpísané vyhlásenie člena, že je členom strany alebo členom orgánu, pričom pravosť podpisu musí byť notársky osvedčená. Dôvodom na odmietnutie kandidátnej listiny bude nielen nepriloženie zoznamu, ale aj jeho neúplnosť alebo chýbajúce vyhlásenie každého člena uvedeného v zozname.
Čo sa môže stať? Môže sa stať, že strana spraví chybu. V tom zozname uvedie zámerne alebo možno omylom, má neaktuálne údaje alebo má chybné údaje v evidencii, chybný alebo teda nepravdivý údaj o trebárs o dátume narodenia alebo o trvalom bydlisku člena alebo člena orgánu. Aký bude následok takejto chyby? Keď sa spraví chyba vo vzťahu k predkladaniu kandidátnej listiny vo vzťahu ku kandidátom podľa doterajšej úpravy, tak ten následok je taký, že ak je to nejaká formálna chyba, tak ju môže splnomocnenec politickej strany opraviť. Ak je to nejaká vážna chyba, tak to môže mať za následok, že príslušný kandidát nebude zaregistrovaný, a teda, teda bude z kandidátnej listiny vyškrtnutý. Ale podľa vami schválenej právnej úpravy to v zásade môže byť posúdené ako, že zoznam je neúplný, alebo obsahuje nepravdivé údaje. A v tom prípade to môže mať za následok, že v dôsledku dokonca banálnej administratívnej chyby nebude pripustená kandidatúra politickej strany, lebo spraví nejakú chybu v zozname. Hovorí vaša právna úprava niečo o tom, že administratívne chyby možno opraviť?
Alebo chýbajúce vyhlásenie. Musí byť priložené notársky overené vyhlásenie. Politická strana bude to predkladať, niekde jedno vyhlásenie stratí a teraz celá politická strana nebude môcť kandidovať. Keď chýba vyhlásenie pri kandidátovi, dôsledok je, že nemôže kandidovať ten kandidát. Je to nepríjemné, ale nie je to zásadný dôsledok pre kandidatúru politickej strany. Podľa vami schválenej právnej úpravy politická strana stratí, zapatroší jedno vyhlásenie svojho člena, ktoré bude potvrdzovať, že je členom, a môže to mať za následok, že celá politická strana nebude môcť kandidovať.
Alebo ďalšia situácia, ktorú si je možné predstaviť, a predpokladám, že si ju, že si ju vedia predstaviť aj kolegovia zo SNS, alebo teda možno nie oni všetci, ale má za sebou Slovenská národná strana aj vnútrostranícke rozkoly. Rozpad strany, pravú Slovenskú národnú stranu, dve Slovenské národné strany kandidujúce do parlamentu. V stranách môže vzniknúť vnútrostranícky spor, keď časť buď najvyššieho orgánu, alebo časť členov strany bude v spore s vedením a jednoducho odmietnu dať nejaké čestné vyhlásenie notársky overené, že sú členmi strany, aby urobili napriek aktuálnemu vedeniu. Si povedia, že spor s aktuálnym vedením je pre nich dôležitejší a významnejší ako to, aby strana mohla kandidovať.
Čo v takej situácii? Môže sa stať, že väčšina príslušných straníckych orgánov schváli účasť vo voľbách, schváli kandidátku a menšina bude mať nástroj ako tú účasť strany vo voľbách zablokovať jednoducho tým, že nedodá, nedodá tie čestné vyhlásenia alebo napríklad vedome dodá nejaké, nejaké nepravdivé údaje do toho zoznamu.
To je posilnenie demokratického charakteru politických strán, keď vytvárate možnosť, aby menšina zablokovala demokratické rozhodnutie väčšiny o účasti vo voľbách?
Ďalší praktický problém. Schválili ste, aký má byť minimálny počet členov výkonného orgánu, rozhodcovského orgánu, kontrolného orgánu a najvyššieho orgánu. Najvyšší orgán musí mať najmenej 27 členov. Nerozumiem prečo, ale, ale povedzme. Ale čo potom s politickými stranami, ktoré majú menej ako 27 členov? To vôbec nie je ošetrené v zákone, ktorý ste schválili. Strany majú povinnosť zosúladiť svoje stanovy s novým zákonom. Je tam stanovené prechodné obdobie, ale vôbec tam nie je povedané, že čo sa stane so stranami, ktoré ani po uplynutí toho prechodného obdobia nebudú mať ten minimálny počet členov. No a logicky, keď sa vyžaduje, že členom najvyššieho orgánu môže byť iba člen strany, logické, tak strana, ktorá má 26 členov, nemôže mať 27-členný najvyšší orgán. Taká strana zanikne? Alebo čo sa s ňou stane? Nerozumiem a nie je to, nie je to upravené v zákone.
Na ten problém s názvom, ktorý reaguje na Kotlebovcov, Kollárovcov, o tom už tiež tu bola reč. Ale môže to mať aj praktický problém, že člen strany, ktorý má meno ako napríklad náš kolega Vladimír Sloboda, ktorý na to upozornil, a jeho meno, jeho priezvisko je zhodné s časťou názvu strany, tak bude mať problém, aby dodržal literu zákona, keby sa mal stať štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu svojej politickej strany. A darmo vy hovoríte, že ste to konzultovali na ministerstve vnútra, dôležité je to, čo je napísané v zákone. A v zákone je napísané názov strany alebo jej skratka nesmie obsahovať meno a priezvisko osoby, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu alebo členom prípravného výboru strany. Čiže pokiaľ by sa Vladimír Sloboda stal štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu politickej strany Sloboda a Solidarita, jeho, názov strany by obsahoval jeho priezvisko a teda by to bolo v rozpore so zákonom, ktorý ste schválili.
Ďalší problém môže nastať v tom, že dnes politický zákon, teda politické strany musia mať iný názov ako iné politické strany. Nemôže sa stať, že dve politické strany budú mať rovnaký názov. Vy ste tam doplnili ustanovenie, že názov strany alebo jej skratka, ktorá vznikne vypustením mena alebo priezviska štatutárneho orgánu strany alebo člena štatutárneho orgánu strany alebo člena prípravného výboru strany sa nemusí líšiť od názvu stany alebo jej skratky, ktorá už bola zaregistrovaná. Čiže keď si teraz niekto zaregistruje politickú stranu SME RODINA a politická strana Boris Kollár – SME RODINA bude zosúlaďovať svoj názov s vaším zákonom, vypustí Borisa Kollára z názvu a bude sa volať SME RODINA a budeme tu mať dve politické strany, ktoré sa budú volať identicky SME RODINA. Toto ste schválili.
No a problém, ktorý je praktický, o ktorom sa tu tiež veľa hovorilo a je aj ústavne sporný, je možnosť kontrolovania členstva v politickej strane štátom, štátnou komisiou. Politická strana bude mať povinnosť, aby na požiadanie dala štátu, štátnej komisii údaje o svojich členoch. Myslím si, že je to ďaleko, ďaleko nad rámec toho, čo je nevyhnutné pre kontrolu politických strán a narúša to, vážne to zasahuje do práva občanov združovať sa v politických stranách.
Keďže pán prezident má viaceré výhrady, rád by som dal aj koaličným kolegom možnosť, aby podporili aspoň niektoré z nich, a predkladám procedurálny návrh, aby sa o každej z pripomienok pána prezidenta hlasovalo samostatne.
Ďakujem za pozornosť.
