Videokanál poslanca

Pán poslanec Beblavý, ďakujem za to ocenenie, ale teda myslím, že sme si len robili svoju prácu. A napokon však aj ty si bol aktívny v tej veci, a teda upozorňoval si na problémy a pýtal si sa, a, ale tak to je, tak to je normálne, alebo teda tak by to malo byť normálne.
Problém je, že to nie je normálne pre všetkých a aj vo výbore, keď sme o tej téme diskutovali, kládli sme otázky uchádzačom, aj v tejto rozprave ma zaráža ten nepomer, akým sa tejto témy zhostila opozícia a vládna koalícia. Na výbore nepomerne viac otázok kládli, kládli opoziční poslanci ako koaliční, ale v poriadku, tak to môže byť vecou nejakého, nejakého záujmu o tú tému, ale končí rozprava v tej časti, kde sú písomne prihlásení do rozpravy, a je to naozaj asi najdôležitejšia vec, o ktorej rozhodujeme v tomto parlamente v tomto volebnom období, i keď možno kolega Jurzyca by tam ešte nejaké ďalšie pridal, a vystúpilo tu dosiaľ dvanásť písomne prihlásených opozičných poslancov plus podpredsedníčka Národnej rady mimo poradia z opozičnej SaS.
Nikto v rozprave dosiaľ nevystúpil z vládnej koalície. Zaregistroval som jednu faktickú od pána spravodajcu. Neviem teda, či ich bolo viac, lebo nebol som tu celý čas, jednu od pána poslanca Blanára a niekoľko jedovatých slín od pána poslanca Tomáša vo faktických poznámkach. Ale táto téma nestojí vládnej koalícii za to, aby niekto vystúpil v rozprave a vysvetlil jej pohľad na celú túto tému?

Pani poslankyňa Žitňanská, mňa zaujalo to poukázanie na konflikt záujmov, v ktorom sa nachádza Robert Fico, a teda to, že Robert Fico nie je iba poslancom Národnej rady, ktorý by prípadne mohol o sebe hlasovať a byť tak zvýhodnený voči iným uchádzačom, ale aj skutočnosť, že Robert Fico je predseda najsilnejšej politickej strany, ktorá má v parlamente najviac poslancov. A napokon Robert Fico sa k tomuto konfliktu záujmov aj nepokryte prihlásil na vypočúvaní uchádzačov, kde svoju reč začal tým, že hovorí ako predseda najsilnejšej politickej strany, a kde upozornil na to, že však nerobme si ilúzie, voľba ústavných sudcov je politická záležitosť a budú o nej rozhodovať politické dohody. Najprv sa musíme dohodnúť my v rámci vládnej koalície.
To, že sa Robert Fico nezúčastní hlasovania, teda bude mu chýbať jeden hlas, je zoči-voči tejto skutočnosti naozaj úplne nepodstatná vec. Podstatná vec je, že Robert Fico má dosah na to, ako budú hlasovať poslanci z parlamentného klubu jeho politickej strany, a Robert Fico má dosah na to, akým spôsobom sa dohodne vládna koalícia, ktorá ešte stále, aj keď sa to znižuje, ale ešte stále disponuje v tomto parlamente väčšinou.
Čiže Robert Fico napriek tomu, že sa nezúčastní hlasovania, bude rozhodovať sám o sebe a bude zvýhodnený voči iným uchádzačom. Aj to je dôvod, prečo by hlasovanie malo byť verejné. Bolo by dobré, keby boli aj tie politické dohody verejné, ale keď nie, tak aspoň verejné hlasovanie, aby sme videli, kto ako hlasoval.

Pán poslanec Heger, povedal si, že nie je potrebné, aby na Ústavný súd išli politici. Ja súhlasím, nie je to potrebné, ale na druhej strane si myslím, že je to možné. Prvým predsedom alebo jediným predsedom Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky bol Ernest Valko, ktorý tam bol zvolený v čase, keď bol, keď bol poslancom Federálneho zhromaždenia. Pán poslanec Tomáš tu spomenul Milana Čiča, ktorý bol prvým predsedom Ústavného súdu Slovenskej republiky. V zahraničí sú známe, známe podobné prípady. A aj u nás na našich ústavných súdoch pôsobili alebo dokonca aj teraz pôsobia aj bývalí politici a to ich automaticky nediskvalifikuje z toho, ako ich hodnotíme ako ústavných sudcov.
To, prečo sa hovorí o Robertovi Ficovi, nie je alebo nemalo by byť podľa môjho názoru to, že je politik, to ho, samozrejme, automaticky nediskvalifikuje, hovorilo sa v poslednom čase najmä preto, že nespĺňa ústavou stanovenú podmienku, že by bol činný v právnickom povolaní 15 rokov. A toto nie je niečo, v čom politici majú, naopak, sťaženú pozíciu voči, voči iným uchádzačom, lebo keď sa niekto naplno venuje politike, politika nie je právnické povolanie a je teda predpoklad, že ťažko sa môže naplno alebo čo i len nejako okrajovo venovať, venovať právnickému povolaniu.
Súhlasím s tým, že samotné prijímanie protiústavného zákona alebo zákona, o ktorom sa ukáže, že je protiústavné, tiež nikoho nediskvalifikuje, lebo sa to stáva za všetkých volebných období, ale dôležitá je práve tá dobrá viera, o ktorej hovoril pán poslanec Tomáš. A problém je, že sme tu mali aj zákony, ktoré boli prijaté s vedomím, že sú protiústavné, napríklad ten diaľničný zákon. Oni dopredu vedeli, že je v rozpore s ústavou stavať na nevyvlastnenom pozemku. (Neustály ruch v sále.)

Pán poslanec Galek, hovoril si, že ti je ľúto, že sa celá voľba točí okolo Fica. No, nie je to tak, že by to bolo iba preto, že opozícia nemá rada Fica, ako sa nám tu kolegovia zo SMER-u pokúšajú nahovoriť. Je to preto, že Robert Fico nespĺňa podmienky dané ústavou. Hovorím to ako jeden z tých, ktorí tú tému otvárali aj na pôde ústavnoprávneho výboru, a hovoril som o tom aj vo svojom vystúpení. A samozrejme, že nie je mi ľúto, že som zistil, že práve Robert Fico nespĺňa tie podmienky. Je pravda, že nikdy by som ho nevolil, že mám na to milión dôvodov, prečo by som nikdy nevolil Roberta Fica za kandidáta na ústavného sudcu.
Ale keby tie podmienky spĺňal, tak by som hlasoval za uznesenie ústavnoprávneho výboru, že tie podmienky spĺňa, tak ako som hlasoval pri štátnej tajomníčke pani Jankovskej, ktorú by som tiež nikdy nevolil za kandidátku na Ústavného sudcu, tak ako som hlasoval pri Ficovom kamarátovi a politickom nominantovi SMER-u pánovi Kičurovi, ktorého by som tiež nikdy nevolil za kandidáta na Ústavného sudcu, tak ako som hlasoval pri sudcovi Sopoligovi, známom z harabinovských čias, ktorého by som tiež nikdy nevolil ani nebudem voliť za kandidáta na ústavného sudcu, alebo pri kandidátovi, ktorého navrhli fašistickí poslanci, ktorého, samozrejme, že tiež nebudem voliť, ale spĺňali podmienky. Keď spĺňali podmienky, tak som zdvihol ruku za to, že spĺňajú podmienky dané ústavou, hoci ich nebudem voliť.
U Roberta Fica to bolo iné. Robert Fico dostal druhú šancu. Môžme sa baviť, či je to v poriadku, alebo nie, ale spôsob, akým ju dostal, je presne to, čo si ty nazval hýčkanie a opatera.

Ďakujem všetkým kolegom za reakcie, nestihnem zareagovať na všetkých, tak skúsim aspoň niektorých.
Pán poslanec Tomáš, to, že ústavnoprávny výbor niečo schválil, neznamená, že je to pravda. Aj ústavnoprávny výbor sa môže mýliť. Ja netvrdím, že to nebudem rešpektovať, rešpektujem, že ústavnoprávny výbor tak rozhodol, ale nie je to pravda.
Ja sa snažím preukázať na faktoch, na číslach, na spočítavaní mesiacov, na citovaní zákonov, či Robert Fico spĺňa, alebo nespĺňa, a z tých analýz, ktoré som si urobil, ktoré som verejne prezentoval opakovane na zasadnutí výboru, mi vychádza, že nespĺňa.
Vy, Robert Fico, pán poslanec Kaliňák, hovoríte, že je to smiešne, je to trápne, ale nehovoríte fakty, nereagujete na moje argumenty, miesto toho sa snažíte, snažíte tvrdiť, že teda kto by už mohol spochybňovať Roberta Fica.
Ja sa nemôžem obrátiť v tejto veci na Ústavný súd, lebo ja nie som aktívne legitimovaný, aby som sa v takejto veci obracal na Ústavný súd, to predpokladám, že dobre viete.
Povedali ste, že Robert Fico sa v roku ´98, aj keď chcel, nestal tým generálnym prokurátorom, tak dúfam, že v tomto sa história zopakuje a že aj keď veľmi chce, tak sa teraz nestane ústavným sudcom.
Pán poslanec Poliačik hovoril o tom, že mu kamaráti podpísali lajstro, aj ja som dostával také podnety, že, že treba to preveriť, pozrieť sa do Sociálnej poisťovne, že či naozaj tam bol a že ten alebo onen to mohol spochybňovať. Ale ja som to nikdy takto nespochybnil. Keď proste dal predstaviteľ vysokej školy nejaké potvrdenie, tak som bral, že, áno, vykonával tam tú pedagogickú prax, iba som sa snažil posúdiť, či ju možno započítať, a keď ju možno započítať, tak či má tých pätnásť rokov. A pätnásť rokov ani po započítaní tých potvrdení nemá.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, volíme kandidátov na ústavných sudcov, ktorí budú najbližších dvanásť rokov tvoriť väčšinu, výraznú väčšinu, deväť z trinástich, ústavných sudov. Je to jedna z možno, možno z najdôležitejších vecí, ktorú tento parlament za celé svoje volebné obdobie vykoná.
Je asi príznačné, že najčastejšie spomínaným menom pri celej voľbe je Robert Fico. Nie je to preto, lebo by bol Robert Fico taký vynikajúci právnik, ktorý tak vysoko vyčnieva nad všetkých ostatných. Do istej miery je to preto, že Robert Fico je politik, je predsedom najsilnejšej vládnej strany, je trojnásobný premiér. Polarizuje spoločnosť, polarizuje politickú scénu a samozrejme, že máme naňho rôzne názory. Ale to samé by zrejme nestačilo, aby, aby sa všetka pozornosť alebo skoro všetka pozornosť v súvislosti s voľbou kandidátov na ústavných sudcov strhla na jedného človeka.
Ja sám si nemyslím, že by politici alebo bývalí politici nemohli byť ústavnými sudcami a nemohli byť dobrými ústavnými sudcami. To samé osebe Roberta Fica nediskvalifikuje.
V mojich očiach ho diskvalifikuje to, ako pôsobil, ako pôsobil ako politik, čo všetko je za ním. To, že Robert Fico je priamo zodpovedný za vytvorenie súčasného oligarchického a korupčného systému, ktorý tu už roky máme, a za jeho udržiavanie - ale ani to by nestačilo. To by bolo na pár poznámok. Je to možno náhoda, ale Robert Fico sa stal hlavnou témou volieb kandidátov na ústavných sudcov práve pre niečo, čo je podstatné z hľadiska významu Ústavného súdu, a to sú pravidlá. To je dodržiavanie pravidiel a porušovanie pravidiel.
Snaha vyhnúť sa pravidlám, nalomiť ich alebo ohnúť vo svoj prospech sprevádza Roberta Fica celý jeho aktívny politický život. Keď sa v roku ´98 po rokoch mečiarizmu dostala k moci široká koalícia, ktorá tvorila prvú Dzurindovu vládu, Robert Fico bol úspešným a populárnym politikom jednej z koaličných strán, Strany demokratickej ľavice, a mal zálusk na post generálneho prokurátora. Nemohol sa stať generálnym prokurátorom, keďže nemal vek, ktorý zákon o prokuratúre pre výkon funkcie generálneho prokurátora predpokladá. Nespĺňal teda jednu z podmienok a bolo to evidentné. Boli vtedy dokonca úvahy, že či nezmeniť zákon o prokuratúre, neznížiť tú vekovú hranicu, aby sa úspešný a ambiciózny politik mohol stať generálnym prokurátorom. Našťastie nikto sa k tomu neodhodlal, a teda vtedajšia vládna koalícia rozhodne nechcela účelovo meniť zákon o prokuratúre, aby sa jeden z jej politikov mohol stať generálnym prokurátorom. Niektorí dodatočne ľutovali, že škoda, škoda, že sme neumožnili Robertovi Ficovi stať sa generálnym prokurátorom, nebol by v roku 2000 založil stranu SMER a možno celé slovenské dejiny v posledných rokoch mohli vyzerať inak. Trochu inak, asi nie úplne inak. Ale ja si myslím, že to bolo dobré, lebo pravidlá sa nemajú účelovo prispôsobovať záujmom jednotlivých osôb.
Tak to bolo v roku 1998 a tak to je aj dnes. Lebo dnes sme svedkami niečoho veľmi podobného, opäť tu máme nejaké pravidlo, opäť tu máme ústavou stanovené podmienky pre výkon funkcie ústavného sudcu, opäť ich Robert Fico nespĺňa a opäť tu máme snahu účelovo zmeniť podmienky stanovené ústavou, inak vyložiť text ústavy, text ústavnej podmienky oproti tomu, ako sa vykladal doteraz. Rozdiel je len v tom, že v roku 1998 bol Fico jedným z poslancov druhej najsilnejšej koaličnej strany, dnes je Robert Fico predsedom najsilnejšej koaličnej strany, donedávna premiérom a môžeme si myslieť, čo chceme, ešte stále je najvplyvnejším politikom vládnej koalície aj najvplyvnejším a najsilnejším politikom na Slovensku a má na to silu, aby tie pravidlá menil a ohýbal.
Hovorili sme o tom obsiahlo na výbore, ale myslím si, že je potrebné zmieniť to aj v pléne, lebo niektorí kolegovia tu stále šíria, že však on tie podmienky spĺňa. Z dokladov, ktoré Robert Fico predložil na zasadnutí výboru, teda pred zasadnutím výboru, ktoré boli súčasťou jeho životopisu a dokladov, ktoré boli priložené, možno si to sám neuvedomil, vyplývala právnická prax v rozsahu 13 rokov a 9 mesiacov, teda v období 13 rokov a 9 mesiacov, pričom tam bola zahrnutá aj základná vojenská služba, ktorú Robert Fico v tomto období absolvoval, ale teda neboli tam presné mesiace. Pretože ústava stanovuje podmienku byť činný v právnickom povolaní najmenej 15 rokov a uznesenie Národnej rady z roku 2006, z apríla 2006 hovorí o tom, ako túto podmienku chápať, a hovorí o tom, že byť činný v právnickom povolaní znamená, že pre takéto povolanie sa na základe zákona alebo na základe všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý je vydaný na základe zákona, predpokladá, že právnik, že teda tú konkrétnu pozíciu povolanie alebo verejnú funkciu môže zastávať iba osoba, ktorá má dosiahnuté vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa. Takými boli v kariére Roberta Fica pozície, keď bol zamestnaný na ministerstve spravodlivosti, práve pri príležitosti jeho kandidatúry sme sa dozvedeli, že je zamestnaný až dodnes, až dodnes mu trvá štátnozamestnanecký pomer s ministerstvom spravodlivosti, ale je uvoľnený na výkon verejnej funkcie od 1. mája 2000. Čiže obdobie od 1. mája 2000 mu započítať nemožno, možno mu započítať to obdobie od, od augusta, od 1. augusta 1986 do 30. apríla 2000, keď bol pracoval na právnickom ústave, resp. právnickom inštitúte a keď bol agentom pre zastupovanie Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva. Nemožno mu tam započítať výkon funkcie poslanca Národnej rady, lebo zákon ani ústava nepredpokladajú, že by poslancom mohol byť iba právnik. Nemožno mu tam započítať výkon funkcie premiéra, pretože ústava ani zákon nepredpokladajú, že premiér alebo iný člen vlády môže byť iba právnik. Nemožno mu tam započítať roky, keď formálne, si to predstavte, od roku 2000 a dodnes, do roku 2019, je stále v štátnozamestnaneckom pomere s ministerstvom spravodlivosti, lebo v tom nie je činný. Rovnako mu tam nemožno započítať roky advokácie, lebo v momente, keď sa stal členom Slovenskej advokátskej komory, tak mu bol výkon advokácie pozastavený a nikdy funkciu advokáta nevykonával.
Ja keď som si študoval materiály, ktoré jednotliví uchádzači predložili, tak som prišiel na túto nezrovnalosť a upozornil som na ňu na zasadnutí výboru s tým, že som netvrdil kategoricky, že to je všetko a že nemôže byť, nemôže byť niečo iné, tvrdil som iba, že z dokladov, ktoré nám Robert Fico predložil, vyplýva táto pochybnosť a máme zasadnutie výboru, na ktorom to môže vysvetliť. Mohol to vysvetliť, mohol dodať nejaké ďalšie doklady. Napríklad také, takéto pochybnosti vznikli s pani štátnou tajomníčkou Jankovskou, kde kolega Beblavý upozornil na to, že, že je možné, že do, do výkonu právnickej činnosti si započítala aj obdobie, keď bola na materskej a rodičovskej dovolenke. A pani Jankovská obratom v priebehu niekoľkých hodín poslala členom výboru potvrdenia, ktoré dokazovali, že to tak nie je, že rodičovskú dovolenku absolvovala ešte pred tým obdobím, ktoré uvádza ako výkon právnického povolania.
Robert Fico najprv zareagoval, že je to trápne, spochybňovať jeho, jeho právnickú minulosť, lebo veď kto už by si dovolil spochybňovať Roberta Fica ako právnika, ale to je len taký starý inštinkt, že predsa Roberta Fica spochybňovať nemožno, on je taká autorita, ktorú, na ktorú sa nesiaha.
No ale keďže aj s opozičnými kolegami sme trvali na tom, že tie doklady, ktoré sú predložené, sú nedostatočné, začal Robert Fico posielať ďalšie. Najprv nám poslal články stiahnuté z internetu a vytlačené veľkým alebo zase neprimerane malým písmom články, kde bolo, bolo uvedené, že text článku pokračuje pod videoreklamou, ani, ani toto tam neodstránil, a teda vyzerá, vyzeralo to, ako keby si z nás robil srandu.
V tejto situácii sme hlasovali na výbore, či spĺňa podmienky a pri 39 uchádzačoch sme konštatovali, že spĺňajú podmienky dané ústavou, pri jednom jedinom sme to nekonštatovali. Neprijali sme ani opačné stanovisko, ale to sa stáva úplne bežne pri hlasovaní výboru, že sa na niečom nezhodne, že neprijme nejaké stanovisko. Stáva sa to pri, pri rokovaní o návrhoch zákonov a nikde sa nepredpokladá, že by dookola musel výbor hlasovať, až kým neprijme rozhodnutie.
Inak to bolo v prípade Roberta Fica, ktorý má privilegované postavenie a je dôvodom na to, aby sa ohýbali pravidlá. No tak v tomto prípade došlo k výmene člena výboru, pán poslanec Kresák bol nahradený pani poslankyňou Irénou Sárközy. Robert Fico dostal čas, teda dostal čas, vytvoril sa mu časový priestor, aby dopĺňal, dopĺňal svoje, svoje podanie, a tak ešte sme dostali trikrát doplnenie. Raz sme dostali nejaké potvrdenia, ktoré boli ale veľmi nekompletné, nejasné, to bolo druhé podanie. Potom sme dostali, dostali ako akt zúfalstva okopírované, okopírované, nejakú fotku z indexu (rečník zobral do rúk papier, ukazujúc ho plénu), nie je to vizuálna pomôcka, je to dokument, ktorý doručil predseda Národnej rady, teda predseda strany SMER ako, ako dôkaz, že vykonával právnické povolanie. A až predvčera, čuduj sa svete, prišli ďalšie potvrdenia. Potvrdenia o pedagogickej praxi, potvrdenia o, o tom, že pracoval, teda pomáhal obetiam trestných činov. Členom výboru boli tieto potvrdenia rozposlané 16.58 a 17.02 bola členom výboru rozposlaná pozvánka, že nasledujúci deň o 8. hodine sa stretne výbor. Výbor, na ktorý sme čakali viac ako týždeň, lebo teda bolo zjavné, že pán predseda Národnej rady trvá na tom, aby výbor rozhodol a prijal stanovisko, či Robert Fico spĺňa podmienky. Bolo jasné, že predseda výboru Madej mu vyhovie, keďže rokovací poriadok predpokladá, že keď predseda Národnej rady požiada, tak, tak sa výbor zíde a pýtali sme sa, niekoľkokrát do dňa sme zisťovali, kedy ten výbor bude.
Pri každom normálnom uchádzačovi, ktorému by chcel dať výbor druhú šancu alebo nejaký čas na doplnenie materiálov, tak by bol ten postup taký. Povedalo by sa, že v stredu počas obednej pauzy o dvanástej sa, sa uskutoční zasadnutie výboru a uchádzač má možnosť vyvrátiť pochybnosti členov výboru alebo doplniť nejaké dokumenty do začiatku rokovania výboru. Ale toto bolo úplne naopak. Tuto sa zo dňa na deň iba odďaľovala informácia, že kedy bude zasadnutie ústavnoprávneho výboru a prečo ho pán predseda Madej nezvoláva. Nikto sa to nedozvedel a dozvedeli sme sa to, až keď bol zvolaný. A ten dôvod bol, že sa čakalo na doklady, ktoré dodá Robert Fico.
Naozaj si myslíte, že takto by sa čakalo na ktoréhokoľvek iného uchádzača? Že si to takto robíte v strane SMER - sociálna demokracia, to je v poriadku, ale toto je Národná rada Slovenskej republiky. Čakať so zvolaním výboru iba preto, lebo Robert Fico ešte nebol schopný dodať nejaké relevantné dokumenty, ktoré by mali preukázať, že mal právnickú prax, je niečo nehorázne. Rokovanie Národnej rady sa prispôsobuje osobným ambíciám jedného politika. A ani tieto dokumenty nepreukazujú, že Robert Fico má potrebných 15 rokov. Aj keď mu tam započítame tú pedagogickú prax, lebo zastupovanie obetí trestných činov nie je taká činnosť, ktorú môžu robiť iba právnici, je to napísané v zákone, že to môžu robiť aj neprávnici, resp. nie je tam stanovená podmienka, že to musia byť právnici a tak to bolo aj v rokoch, na ktoré sa Robert Fico odvoláva. Recenzovanie knihy o ochrane ľudských práv tiež nie je činnosť, ktorú môžu robiť iba právnici. Nadácia otvorenej spoločnosti podporuje vydávanie rôznych publikácií, a teda nie je tam podmienka, že iba právnik.
Možno mať pochybnosti, či, či do tej praxe možno započítať aj prednášanie ľudských práv na katedre politológie, na katedre, teda na, na právnickej fakulte, je to podľa môjho názoru, v poriadku, lebo tam prednášajú, prednášajú právnici, ale katedra politológie je čosi iné. Ale aj keby sme to tam započítali všetko, tak ešte stále nám rok alebo pol roka, podľa toho, čo tam započítame, do pätnástich rokov chýba, lebo Robertovi Ficovi nemôžme započítať základnú vojenskú službu. Základná vojenská službu nie je výkon povolania, nie je výkon verejnej funkcie a hoci bol Robert Fico, ako tvrdí, asistentom vojenského vyšetrovateľa, asistent vojenského vyšetrovateľa nie je pozícia, pre ktorú by zákon alebo všeobecne záväzný právny predpis vyžadoval právnické vzdelanie. Vojenský vyšetrovateľ mal byť právnik, ale nemusel byť právnik a vo viacerých prípadoch bolo možné na základe zákona udeliť, udeliť výnimku a vo viacerých prípadoch to tak aj reálne bolo, že ani vojenský vyšetrovateľ, nieto ešte asistent vojenského vyšetrovateľ musí byť právnik.
Ale bez toho, aby na tento argument niekto reagoval, okrem toho, že prečo to vyťahujem až teraz, vecne reagoval, tak 7 z 13 členov výboru odhlasovalo, že Robert Fico spĺňa podmienky, hoci ich očividne nespĺňa.
A je taký zvláštny paradox, že politik, ktorý na sklonku svojej politickej kariéry začal používať slovné spojenie ľudskoprávni svätuškári ako nejakú nadávku, sa pokúša preukázať splnenie podmienok pre to, aby mohol svoj politický dôchodok stráviť na Ústavnom súde tým, že sa dovoláva skutočnosti, že v minulosti prednášal predmet ľudské práva.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pani podpredsedníčka, ja som tou témou, o ktorej si ty hovorila, teda či Robert Fico spĺňa predpoklady pre výkon funkcie ústavného sudcu, a akým spôsobom pristúpil k preukazovaniu, žil zhruba posledné dva týždne, keďže som sa zúčastnil zasa..., alebo viac ako dva týždne už, keďže som sa zúčastnil zasadnutia ústavnoprávneho výboru, kde sme tie formálne predpoklady kontrolovali, tam sme nekontrolovali, či je to vhodný alebo nevhodný kandidát z nejakého morálneho, osobnostného alebo politického charakteru, tam sme sa venovali iba tomu, či spĺňa formálne podmienky stanovené ústavou.
A teda dospeli sme k tomu, nechcem povedať, že, žiaľ, lebo teda mňa to nezarmucuje, ale ani nebolo to nejako cielené, že Robert Fico nespĺňa ústavou stanovenú podmienku byť činný v právnickom povolaní najmenej 15 rokov, a mali sme pochybnosti, viacerí sme mali pochybnosti, vzniesli sme ich na rokovaní ústavnoprávneho výboru a v podstate sme nedostali odpoveď. Lebo pre Roberta Fica je trápne, keď niekto spochybňuje to, že bol 15 rokov činný v právnickom povolaní, tak ako to vyžaduje ústava a tak ako to interpretuje platné uznesenie Národnej rady z roku 2006, posiela všelijaké doklady, ale ani tie doklady nakoniec dnes nepreukázali, že by tú podmienku splnil, ešte stále mu tam nejaký rok chýba.
Samozrejme, môžete si ho odhlasovať, že 13 a trištvrte je vlastne 15, ale zato to nebude pravda.

Pán poslanec Sloboda, no zdieľam tvoj názor a veľmi sa čudujem predkladateľom a tiež ma zaujímalo, práve tá časť, ktorá, netrpezlivo čakám na záverečné reči, keďže už asi nevystúpia v rozprave, tá časť pokutovaní za to, ak sa štátna hymna cudzieho štátu zahrá inde, ako vtedy keď je prítomná oficiálna delegácia, že teda či to pohoršenie nad tým, že kolega Peter Osuský si dovolil mať zvonenie americkú hymnu, že či to je hodné pokuty. A teda do akej, do akej výšky? Lebo však do 3-tisíc eur môže byť fyzická osoba pokutovaná, tak ak budem počuť, že Peter Osuský nechá hrať americkú hymnu vo svojom mobile a teda dlhšiu dobu to nezdvihne, tak či ho mám ísť niekde hlásiť na okresný úrad, že teda porušuje zákon o štátnych symboloch a jeho používanie? Lebo v zmysle toho ako bude ten zákon znieť, ak ho v tejto podobe schválite, tak sa bude dopúšťať porušenia zákona, možno s výnimkou nejakých recepcií americkej ambasády, kde to bude v poriadku, lebo tam bude v prítomnosti predstaviteľa cudzieho štátu, aj keď ambasádor asi nie je oficiálna delegácia. Takže možnože aj za to, za to bude môcť byť potrestaný až výšky, výšky 3-tisíc eur. A teda aj by ma zaujímalo, že či konkrétne toto ustanovenie ste tam dali vedome takto, aby to takto bolo, alebo naozaj ste sa iba pomýlili, lebo začínam mať nutkanie, že ak to takto schválite, tak potom toto bude treba riešiť iným spôsobom a bude... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Poliačik, no ale tak, dá sa súhlasiť s tým, že treba sa venovať podstatným veciam, dá sa súhlasiť aj s tou kritikou, ktorú si adresoval na adresu pôsobenia Slovenskej národnej strany vo vláde a v parlamente. Aj s tým teda, že sa nemajú riešiť prkotiny. Ale môžu sa riešiť aj prkotiny, pokiaľ tie prkotiny predstavujú nejakú zmenu k lepšiemu, lebo aj dobrá zmena k lepšiemu je zmena k lepšiemu a nie vždy sa dajú robiť systémové reformy. Tak pokiaľ je možnosť niečo dobré vylepšiť, hoci len v drobnom rozsahu, je to v poriadku. Len ja tam naozaj nevidím, v čom tento návrh zákona prinesie nejaké akékoľvek zlepšenie. Dobre, tak budeme mať v priamo v zákone napísané, že počas štátneho smútku má byť vlajka na pol žrde, lebo inak by sme to nevedeli. Ale čo ešte? Vyššie pokuty budú znamenať vyššiu úctu k štátnym symbolom, viac vlastenectva? To si naozaj predkladatelia niečo takéto myslia, že hymna ako zvonenie, americká hymna ako zvolenie v mobile poslanca opozičného je nejaký problém? To naozaj s týmto má niekto problém, že kto má aké zvonenie v mobile a že to niečo hovorí o jeho vzťahu k jeho vlasti, k jeho, symbolom Slovenskej republiky? To naozaj, toto má byť spôsob uvažovania predkladateľov, predkladateľov novely. Ja tomu úprimne nerozumiem a naozaj, naozaj som sa vo svojom vystúpení nesnažil, nesnažil ísť po tej línii, že budem vyčítať SNS, čo narobila, ale pýtať sa na to, čo prináša tento... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem kolegom, všetkým trom, za reakcie. Aj keď teda pán poslanec Farkašovský neodpovedal na moje otázky, tak možnože ešte vo svojom vystúpení v rozprave alebo v záverečnom slove. Ja už druhýkrát som sa ho pýtal.
No, pokiaľ, pán poslanec Poliačik, ide o to hranie cudzích hymien, či je to rozmer malosti, alebo je, to iba nedomysleli. No ja neverím tomu, že to nedomysleli. Oni to domysleli veľmi dobre, oni, nemôžme v tomto prípade povedať, že nevedia, čo činia. Oni veľmi dobre vedia, čo činia, tým, že tam dodávajú to slovko "iba", ktoré zmení vyznenie a zmysel celého ustanovenia. Akurát to nepriznávajú, nepriznávali to v dôvodovej správe, nepriznali to v úvodných vystúpeniach, ale malo by to presne tie dôsledky, o ktorých som hovoril.
Pani poslankyňa Zimenová, to, že návrh zákona, ktorý nerieši vážne problémy, diskutujeme v Národnej rade, samozrejme, že je legitímnym právom poslancov je predkladať akékoľvek návrhy aj tie, ktoré riešia vážne problémy, aj tie, ktoré riešia menej vážne problémy. V tomto, rešpektujem ich zákonodarnú iniciatívu, akurát si nie som istý, že či tento návrh zákona vôbec rieši nejaké reálne existujúci problém, okrem teda pohoršenia pána poslanca Hrnka nad navrhnutým logom slovenskej hokejovej reprezentácie.
Pán poslanec Farkašovský, no áno, nie sme schopní v parlamente presadiť čokoľvek konštruktívne, lebo bez ohľadu na to, čo navrhneme, tak vy vždy hlasujete proti len preto, že to navrhuje niekto z opozície. To logo nebola snaha zmeniť štátny znak, to ste možno nejako zle pochopili, ale aby to bolo na hokejových dresoch, nebola by to zmena štátneho znaku, to bolo teda nedorozumenie, ak toto vás viedlo k návrhu.