Vážené kolegyne, vážení kolegovia, volíme kandidátov na ústavných sudcov, ktorí budú najbližších dvanásť rokov tvoriť väčšinu, výraznú väčšinu, deväť z trinástich, ústavných sudov. Je to jedna z možno, možno z najdôležitejších vecí, ktorú tento parlament za celé svoje volebné obdobie vykoná.
Je asi príznačné, že najčastejšie spomínaným menom pri celej voľbe je Robert Fico. Nie je to preto, lebo by bol Robert Fico taký vynikajúci právnik, ktorý tak vysoko vyčnieva nad všetkých ostatných. Do istej miery je to preto, že Robert Fico je politik, je predsedom najsilnejšej vládnej strany, je trojnásobný premiér. Polarizuje spoločnosť, polarizuje politickú scénu a samozrejme, že máme naňho rôzne názory. Ale to samé by zrejme nestačilo, aby, aby sa všetka pozornosť alebo skoro všetka pozornosť v súvislosti s voľbou kandidátov na ústavných sudcov strhla na jedného človeka.
Ja sám si nemyslím, že by politici alebo bývalí politici nemohli byť ústavnými sudcami a nemohli byť dobrými ústavnými sudcami. To samé osebe Roberta Fica nediskvalifikuje.
V mojich očiach ho diskvalifikuje to, ako pôsobil, ako pôsobil ako politik, čo všetko je za ním. To, že Robert Fico je priamo zodpovedný za vytvorenie súčasného oligarchického a korupčného systému, ktorý tu už roky máme, a za jeho udržiavanie - ale ani to by nestačilo. To by bolo na pár poznámok. Je to možno náhoda, ale Robert Fico sa stal hlavnou témou volieb kandidátov na ústavných sudcov práve pre niečo, čo je podstatné z hľadiska významu Ústavného súdu, a to sú pravidlá. To je dodržiavanie pravidiel a porušovanie pravidiel.
Snaha vyhnúť sa pravidlám, nalomiť ich alebo ohnúť vo svoj prospech sprevádza Roberta Fica celý jeho aktívny politický život. Keď sa v roku ´98 po rokoch mečiarizmu dostala k moci široká koalícia, ktorá tvorila prvú Dzurindovu vládu, Robert Fico bol úspešným a populárnym politikom jednej z koaličných strán, Strany demokratickej ľavice, a mal zálusk na post generálneho prokurátora. Nemohol sa stať generálnym prokurátorom, keďže nemal vek, ktorý zákon o prokuratúre pre výkon funkcie generálneho prokurátora predpokladá. Nespĺňal teda jednu z podmienok a bolo to evidentné. Boli vtedy dokonca úvahy, že či nezmeniť zákon o prokuratúre, neznížiť tú vekovú hranicu, aby sa úspešný a ambiciózny politik mohol stať generálnym prokurátorom. Našťastie nikto sa k tomu neodhodlal, a teda vtedajšia vládna koalícia rozhodne nechcela účelovo meniť zákon o prokuratúre, aby sa jeden z jej politikov mohol stať generálnym prokurátorom. Niektorí dodatočne ľutovali, že škoda, škoda, že sme neumožnili Robertovi Ficovi stať sa generálnym prokurátorom, nebol by v roku 2000 založil stranu SMER a možno celé slovenské dejiny v posledných rokoch mohli vyzerať inak. Trochu inak, asi nie úplne inak. Ale ja si myslím, že to bolo dobré, lebo pravidlá sa nemajú účelovo prispôsobovať záujmom jednotlivých osôb.
Tak to bolo v roku 1998 a tak to je aj dnes. Lebo dnes sme svedkami niečoho veľmi podobného, opäť tu máme nejaké pravidlo, opäť tu máme ústavou stanovené podmienky pre výkon funkcie ústavného sudcu, opäť ich Robert Fico nespĺňa a opäť tu máme snahu účelovo zmeniť podmienky stanovené ústavou, inak vyložiť text ústavy, text ústavnej podmienky oproti tomu, ako sa vykladal doteraz. Rozdiel je len v tom, že v roku 1998 bol Fico jedným z poslancov druhej najsilnejšej koaličnej strany, dnes je Robert Fico predsedom najsilnejšej koaličnej strany, donedávna premiérom a môžeme si myslieť, čo chceme, ešte stále je najvplyvnejším politikom vládnej koalície aj najvplyvnejším a najsilnejším politikom na Slovensku a má na to silu, aby tie pravidlá menil a ohýbal.
Hovorili sme o tom obsiahlo na výbore, ale myslím si, že je potrebné zmieniť to aj v pléne, lebo niektorí kolegovia tu stále šíria, že však on tie podmienky spĺňa. Z dokladov, ktoré Robert Fico predložil na zasadnutí výboru, teda pred zasadnutím výboru, ktoré boli súčasťou jeho životopisu a dokladov, ktoré boli priložené, možno si to sám neuvedomil, vyplývala právnická prax v rozsahu 13 rokov a 9 mesiacov, teda v období 13 rokov a 9 mesiacov, pričom tam bola zahrnutá aj základná vojenská služba, ktorú Robert Fico v tomto období absolvoval, ale teda neboli tam presné mesiace. Pretože ústava stanovuje podmienku byť činný v právnickom povolaní najmenej 15 rokov a uznesenie Národnej rady z roku 2006, z apríla 2006 hovorí o tom, ako túto podmienku chápať, a hovorí o tom, že byť činný v právnickom povolaní znamená, že pre takéto povolanie sa na základe zákona alebo na základe všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý je vydaný na základe zákona, predpokladá, že právnik, že teda tú konkrétnu pozíciu povolanie alebo verejnú funkciu môže zastávať iba osoba, ktorá má dosiahnuté vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa. Takými boli v kariére Roberta Fica pozície, keď bol zamestnaný na ministerstve spravodlivosti, práve pri príležitosti jeho kandidatúry sme sa dozvedeli, že je zamestnaný až dodnes, až dodnes mu trvá štátnozamestnanecký pomer s ministerstvom spravodlivosti, ale je uvoľnený na výkon verejnej funkcie od 1. mája 2000. Čiže obdobie od 1. mája 2000 mu započítať nemožno, možno mu započítať to obdobie od, od augusta, od 1. augusta 1986 do 30. apríla 2000, keď bol pracoval na právnickom ústave, resp. právnickom inštitúte a keď bol agentom pre zastupovanie Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva. Nemožno mu tam započítať výkon funkcie poslanca Národnej rady, lebo zákon ani ústava nepredpokladajú, že by poslancom mohol byť iba právnik. Nemožno mu tam započítať výkon funkcie premiéra, pretože ústava ani zákon nepredpokladajú, že premiér alebo iný člen vlády môže byť iba právnik. Nemožno mu tam započítať roky, keď formálne, si to predstavte, od roku 2000 a dodnes, do roku 2019, je stále v štátnozamestnaneckom pomere s ministerstvom spravodlivosti, lebo v tom nie je činný. Rovnako mu tam nemožno započítať roky advokácie, lebo v momente, keď sa stal členom Slovenskej advokátskej komory, tak mu bol výkon advokácie pozastavený a nikdy funkciu advokáta nevykonával.
Ja keď som si študoval materiály, ktoré jednotliví uchádzači predložili, tak som prišiel na túto nezrovnalosť a upozornil som na ňu na zasadnutí výboru s tým, že som netvrdil kategoricky, že to je všetko a že nemôže byť, nemôže byť niečo iné, tvrdil som iba, že z dokladov, ktoré nám Robert Fico predložil, vyplýva táto pochybnosť a máme zasadnutie výboru, na ktorom to môže vysvetliť. Mohol to vysvetliť, mohol dodať nejaké ďalšie doklady. Napríklad také, takéto pochybnosti vznikli s pani štátnou tajomníčkou Jankovskou, kde kolega Beblavý upozornil na to, že, že je možné, že do, do výkonu právnickej činnosti si započítala aj obdobie, keď bola na materskej a rodičovskej dovolenke. A pani Jankovská obratom v priebehu niekoľkých hodín poslala členom výboru potvrdenia, ktoré dokazovali, že to tak nie je, že rodičovskú dovolenku absolvovala ešte pred tým obdobím, ktoré uvádza ako výkon právnického povolania.
Robert Fico najprv zareagoval, že je to trápne, spochybňovať jeho, jeho právnickú minulosť, lebo veď kto už by si dovolil spochybňovať Roberta Fica ako právnika, ale to je len taký starý inštinkt, že predsa Roberta Fica spochybňovať nemožno, on je taká autorita, ktorú, na ktorú sa nesiaha.
No ale keďže aj s opozičnými kolegami sme trvali na tom, že tie doklady, ktoré sú predložené, sú nedostatočné, začal Robert Fico posielať ďalšie. Najprv nám poslal články stiahnuté z internetu a vytlačené veľkým alebo zase neprimerane malým písmom články, kde bolo, bolo uvedené, že text článku pokračuje pod videoreklamou, ani, ani toto tam neodstránil, a teda vyzerá, vyzeralo to, ako keby si z nás robil srandu.
V tejto situácii sme hlasovali na výbore, či spĺňa podmienky a pri 39 uchádzačoch sme konštatovali, že spĺňajú podmienky dané ústavou, pri jednom jedinom sme to nekonštatovali. Neprijali sme ani opačné stanovisko, ale to sa stáva úplne bežne pri hlasovaní výboru, že sa na niečom nezhodne, že neprijme nejaké stanovisko. Stáva sa to pri, pri rokovaní o návrhoch zákonov a nikde sa nepredpokladá, že by dookola musel výbor hlasovať, až kým neprijme rozhodnutie.
Inak to bolo v prípade Roberta Fica, ktorý má privilegované postavenie a je dôvodom na to, aby sa ohýbali pravidlá. No tak v tomto prípade došlo k výmene člena výboru, pán poslanec Kresák bol nahradený pani poslankyňou Irénou Sárközy. Robert Fico dostal čas, teda dostal čas, vytvoril sa mu časový priestor, aby dopĺňal, dopĺňal svoje, svoje podanie, a tak ešte sme dostali trikrát doplnenie. Raz sme dostali nejaké potvrdenia, ktoré boli ale veľmi nekompletné, nejasné, to bolo druhé podanie. Potom sme dostali, dostali ako akt zúfalstva okopírované, okopírované, nejakú fotku z indexu (rečník zobral do rúk papier, ukazujúc ho plénu), nie je to vizuálna pomôcka, je to dokument, ktorý doručil predseda Národnej rady, teda predseda strany SMER ako, ako dôkaz, že vykonával právnické povolanie. A až predvčera, čuduj sa svete, prišli ďalšie potvrdenia. Potvrdenia o pedagogickej praxi, potvrdenia o, o tom, že pracoval, teda pomáhal obetiam trestných činov. Členom výboru boli tieto potvrdenia rozposlané 16.58 a 17.02 bola členom výboru rozposlaná pozvánka, že nasledujúci deň o 8. hodine sa stretne výbor. Výbor, na ktorý sme čakali viac ako týždeň, lebo teda bolo zjavné, že pán predseda Národnej rady trvá na tom, aby výbor rozhodol a prijal stanovisko, či Robert Fico spĺňa podmienky. Bolo jasné, že predseda výboru Madej mu vyhovie, keďže rokovací poriadok predpokladá, že keď predseda Národnej rady požiada, tak, tak sa výbor zíde a pýtali sme sa, niekoľkokrát do dňa sme zisťovali, kedy ten výbor bude.
Pri každom normálnom uchádzačovi, ktorému by chcel dať výbor druhú šancu alebo nejaký čas na doplnenie materiálov, tak by bol ten postup taký. Povedalo by sa, že v stredu počas obednej pauzy o dvanástej sa, sa uskutoční zasadnutie výboru a uchádzač má možnosť vyvrátiť pochybnosti členov výboru alebo doplniť nejaké dokumenty do začiatku rokovania výboru. Ale toto bolo úplne naopak. Tuto sa zo dňa na deň iba odďaľovala informácia, že kedy bude zasadnutie ústavnoprávneho výboru a prečo ho pán predseda Madej nezvoláva. Nikto sa to nedozvedel a dozvedeli sme sa to, až keď bol zvolaný. A ten dôvod bol, že sa čakalo na doklady, ktoré dodá Robert Fico.
Naozaj si myslíte, že takto by sa čakalo na ktoréhokoľvek iného uchádzača? Že si to takto robíte v strane SMER - sociálna demokracia, to je v poriadku, ale toto je Národná rada Slovenskej republiky. Čakať so zvolaním výboru iba preto, lebo Robert Fico ešte nebol schopný dodať nejaké relevantné dokumenty, ktoré by mali preukázať, že mal právnickú prax, je niečo nehorázne. Rokovanie Národnej rady sa prispôsobuje osobným ambíciám jedného politika. A ani tieto dokumenty nepreukazujú, že Robert Fico má potrebných 15 rokov. Aj keď mu tam započítame tú pedagogickú prax, lebo zastupovanie obetí trestných činov nie je taká činnosť, ktorú môžu robiť iba právnici, je to napísané v zákone, že to môžu robiť aj neprávnici, resp. nie je tam stanovená podmienka, že to musia byť právnici a tak to bolo aj v rokoch, na ktoré sa Robert Fico odvoláva. Recenzovanie knihy o ochrane ľudských práv tiež nie je činnosť, ktorú môžu robiť iba právnici. Nadácia otvorenej spoločnosti podporuje vydávanie rôznych publikácií, a teda nie je tam podmienka, že iba právnik.
Možno mať pochybnosti, či, či do tej praxe možno započítať aj prednášanie ľudských práv na katedre politológie, na katedre, teda na, na právnickej fakulte, je to podľa môjho názoru, v poriadku, lebo tam prednášajú, prednášajú právnici, ale katedra politológie je čosi iné. Ale aj keby sme to tam započítali všetko, tak ešte stále nám rok alebo pol roka, podľa toho, čo tam započítame, do pätnástich rokov chýba, lebo Robertovi Ficovi nemôžme započítať základnú vojenskú službu. Základná vojenská službu nie je výkon povolania, nie je výkon verejnej funkcie a hoci bol Robert Fico, ako tvrdí, asistentom vojenského vyšetrovateľa, asistent vojenského vyšetrovateľa nie je pozícia, pre ktorú by zákon alebo všeobecne záväzný právny predpis vyžadoval právnické vzdelanie. Vojenský vyšetrovateľ mal byť právnik, ale nemusel byť právnik a vo viacerých prípadoch bolo možné na základe zákona udeliť, udeliť výnimku a vo viacerých prípadoch to tak aj reálne bolo, že ani vojenský vyšetrovateľ, nieto ešte asistent vojenského vyšetrovateľ musí byť právnik.
Ale bez toho, aby na tento argument niekto reagoval, okrem toho, že prečo to vyťahujem až teraz, vecne reagoval, tak 7 z 13 členov výboru odhlasovalo, že Robert Fico spĺňa podmienky, hoci ich očividne nespĺňa.
A je taký zvláštny paradox, že politik, ktorý na sklonku svojej politickej kariéry začal používať slovné spojenie ľudskoprávni svätuškári ako nejakú nadávku, sa pokúša preukázať splnenie podmienok pre to, aby mohol svoj politický dôchodok stráviť na Ústavnom súde tým, že sa dovoláva skutočnosti, že v minulosti prednášal predmet ľudské práva.
Ďakujem. (Potlesk.)