Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

27.3.2019 o 17:59 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.3.2019 11:26 - 11:28 hod.

Ondrej Dostál
Vymazať rámček !!!
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.3.2019 11:24 - 11:26 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem kolegom za reakcie, nestihnem všetkých a už tu ani nie sú všetci.
Pán poslanec Hrnko hovorí o tom, že považuje sústreďovanie sa na násilie na ženy a deti pomýlené, že sú tu aj iné skupiny, ktoré sú terorizované, seniori, a že omnoho väčší rozsah má aj násilie páchané na mužoch ženami.
Samozrejme, že násilie nie je len fyzické násilie. Násilie je aj psychické násilie a páchajú ho aj ženy na mužoch, ale aj muži na ženách páchajú psychické násilie. Veľmi zriedka sa stáva, že, že existuje v násilnom vzťahu muž - žena iba fyzické násilie. Je to, psychické násilie je tam prítomné skoro vždy a častokrát ide o psychické násilie alebo ekonomické násilie, alebo sexuálne násilie a niekedy ide o psychické násilie bez fyzického násilia. To, prečo sa hovorí o násilí páchanom na ženách, je, že je výrazne iný a väčší rozsah toho násilia, ktoré muži páchajú na ženách ako ženy na mužoch, je výrazne väčšia intenzita a následky toho násilia v násilnom vzťahu.
Pán poslanec Zelník hovoril o tom, že áno, máme to už v našom právnom poriadku z veľkej časti aj doplnené, alebo teda náš právny poriadok je v súlade s Istanbulským dohovorom. Nie je to celkom pravda, samozrejme, že väčšina, väčšina ustanovení je, je implementovaná, ale sú tam, sú tam ustanovenia a vyplýva to aj z právnej analýzy ministerstva spravodlivosti z roku 2017, že ešte stále sú ustanovenia, ktoré nie sú v našom právnom poriadku v súlade s Istanbulským dohovorom.
Pán poslanec hovorí o tom, že nezmyselná rodová rovnosť, no nemyslím si, že je nezmyselná, a práve v kontexte domáceho násilia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 28.3.2019 10:23 - 10:43 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán predkladateľ, vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, nebudem hovoriť o politike, samozrejme, že dalo by sa uvažovať nad tým, prečo práve teraz, prečo práve Slovenská národná strana. Skúsim, skúsim sa držať vecnej roviny, debaty o tom, čo Istanbulský dohovor prináša a čo neprináša, čo sa mu pripisuje a čo v ňom naozaj je, pretože jedným z problémov diskusie o Istanbulskom dohovore je, že niektorí ľudia v ňom čítajú veci, ktoré v ňom nie sú napísané, a na základe toho, že si ich tak prečítajú, potom odvodzujú, čo by sa prípadne niekedy v budúcnosti mohlo stať. Nie to, čo je tam napísané. Nebudem posielať nikoho do stredoveku, uznávam, že ľudia môžu mať rôzny názor na to, čo spraviť s Istanbulským dohovorom, a uznávam dokonca aj to, že to nemusí byť motivované nejakými politickými záujmami, že si to naozaj môžu úprimne myslieť.
Ja za seba hovorím, že si myslím, že Istanbulský dohovor je dobrá vec a Slovenská republika by ho mala ratifikovať.
Pán poslanec Bernaťák vo faktickej poznámke, keď reagoval na pani poslankyňu Verešovú, ktorá tu vystúpila s podrobnejšou analýzou, ktorou de facto podporila vaše, vaše vyhlásenie, pán poslanec Bernaťák povedal, že aj Slovenská národná strana sa tejto téme venovala dlhodobejšie, vystupovala k tomu na tlačových besedách, pán predseda Danko sa k tomu vyjadroval a tiež máte k tomu analýzy. No ale potom ma trošku prekvapuje to zdôvodnenie, ktoré ste dali k návrhu uznesenia, pretože to zdôvodnenie má 18 riadkov, z toho 10 sú v podstate citácie z Istanbulského dohovoru, respektíve, resp. uvádzajúce vety, a teda váš názor je zhrnutý na 8 riadkoch. Osem riadkov, ktoré má vysvetliť, v čom je problém s Istanbulským dohovorom a prečo by Slovenská republika mala zastaviť ratifikáciu Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu.
Tak keďže nemáme podrobnejšie, podrobnejšiu argumentáciu, tak musíme vychádzať z tej, ktorá bola odprezentovaná, ktorá sa nachádza v dôvodovej správe. Pretože z dôvodovej správy alebo v zdôvodnení by mali byť uvedené podstatné argumenty. Takže citujem:
„K dohovoru Rady Európy pristúpila v roku 2011 vláda Slovenskej republiky. Existujú však pochybnosti pri výklade viacerých ustanovení tohto dohovoru, že je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Predkladaný dohovor totiž nerieši iba zámer predchádzania násiliu na ženách a domácemu násiliu, ale prináša rozpor s ústavnou definíciou manželstva ako zväzku muža a ženy.“
Ja by som poprosil predkladateľov o nejaké vysvetlenie, kde a čo v Istanbulskom dohovore je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Kde a čo v Istanbulskom dohovore je v rozpore s ústavnou definíciou manželstva ako zväzku muža a ženy? Čo v Istanbulskom dohovore konkrétne, konkrétne ktoré ustanovenie spochybňuje manželstvo ako zväzok muža a ženy? Môžme tu diskutovať o registrovaných partnerstvách, môžme tu diskutovať o manželstvách pre osoby rovnakého pohlavia, ale čo to má spoločné s Istanbulským dohovorom? Nič z toho nie je riešené v Istanbulskom dohovore. Pán poslanec Bernaťák hovorí, že veľa, tak verím tomu, že vystúpi v rozprave a zacituje mi konkrétne ustanovenie Istanbulského dohovoru, ktoré je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a ktoré je v rozpore s ústavnou definíciou manželstva ako zväzku muža a ženy.
Čítam ďalej: „Jedným z hlavných nedostatkov textu je definícia pojmu gender v preklade rod.“ Čl. 3 písm. c) Istanbulského dohovoru: „Na účel tohto dohovoru pojmom rod sa rozumie súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov a správania, činností a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov.“
Pojem rod. Je pojem rod identický s pojmom pohlavie? Boli by sme uspokojení, keby miesto pojmu rod tam bolo pohlavie? Už by to, už by to nebol problém? Ale veď medzi pohlavím a rodom je rozdiel. Pohlavie je nejaká biologická danosť a rod pre účely dohovoru naozaj je súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov, správania a činností, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov, zdôrazňujem to, že pre ženy a mužov, žiadne tretie pohlavie, žiadni transrodoví alebo transsexuálni ľudia, to tam nie je spomínané, toto nerieši. Žiadne zväzky osôb rovnakého pohlavia nie sú riešené v Istanbulskom dohovore. Ale role, vzory správania, činností a atribúty.
Prečo je to dôležité? No, dôležité je to preto, že veľká časť násilia páchaného na ženách, domáceho násilia je rodovo podmienená. To neznamená, že iba ženy sú jeho obeťami a iba muži sú páchateľmi. Samozrejme, že existuje násilie, keď ženy páchajú násilie na mužoch, existuje násilie dokonca aj v pároch rovnakého pohlavia, existuje medzigeneračné násilie, ale keď berieme násilie v partnerských vzťahoch, tak násilie páchané na ženách je výrazne vážnejší problém ako násilie žien páchané na mužoch aj z hľadiska rozsahu, v akom k nemu dochádza, aj z hľadiska jeho intenzity, vážnosti a hlavne vážnosti dôsledkov na osoby, na ktorých je to násilie páchané.
A prečo sa hovorí o rodovo podmienenom násilí? Prečo sa nehovorí o pohlavne podmienenom násilí? No lebo to nie je vec génov, že muži sú od svojej prirodzenosti násilnejší ako ženy, tak preto častejšie muži páchajú násilie na ženách ako ženy na mužoch. Ono to súvisí práve s rodom, teda s tými očakávaniami, ktoré sú vytvorené s tými vzťahmi, s tým nerovnoprávnym postavením, ktoré tu v minulosti bolo a ktoré aj dnes ešte prežíva. Preto sa v súvislosti s bojom proti domácemu násiliu a násiliu páchanému na ženách hovorí aj o boji proti rodovej diskriminácii, o potrebe odstraňovania nerovnoprávneho postavenia mužov a žien.
Problém je, že domáce násilie, násilie páchané na ženách má často charakter udržiavania tej nerovnováhy, udržiavania mocenskej prevahy jednej strany vo vzťahu. V laickej predstave sú domáci násilníci často ľudia, ktorí sa nedokážu kontrolovať, sú pod vplyvom alkoholu alebo sú, sú, sú psychicky narušení, tak preto sa dopúšťajú násilia, ale tá realita je iná. Samozrejme, že sú aj takíto násilníci. Ale veľké množstvo a dovolím si povedať väčšina domácich násilníkov sú v skutočnosti milí, príjemní ľudia, ktorých máte na svojom pracovisku ako kolegov a nikdy v živote by ste do nich nepovedali, že sa dokážu správať násilne, že dokážu byť násilní voči svojej manželke. Pretože to nie sú výbuchy nekontrolovaného hnevu, to je kontrolované a vedomé správanie za účelom udržania mocenskej prevahy v tom vzťahu. Prečo sa násilník, domáci násilník dokáže kontrolovať na pracovisku, dokáže kontrolovať v partii kamarátov, dokáže kontrolovať na ulici, nepácha tam násilie, nikoho neprepadne, nikoho nezbije, ale doma sa správa násilne. No práve preto, že domáce násilie je rodovo podmienené, je podmienené tým, ako, ako sú vnímané role mužov a žien. Existujú výskumy s osobami zažívajúcimi násilie, a teda aj s násilníkmi, ktoré hovoria, že niektorí z tých násilníkov ospravedlňovali svoje násilie a obviňovali ženy, pretože nedokázali splniť ich očakávania, ako sa má správať dobrá žena. Nepovažovali svoje manželky alebo partnerky za dobré ženy, dobré partnerky, dobré matky a to ich v ich vlastných očiach a v ich presvedčení ospravedlňovalo v tom, že páchajú násilie fyzické, psychické, ekonomické, lebo veď oni na to majú právo. Takže áno, je potrebné rozlišovať rod a pohlavie, lebo rod v zmysle, v akom hovoríme o rodovo podmienenom násilí, je čosi iné ako samotné pohlavie.
Ak by sme, ak by sme vychádzali z toho, že páchanie domáceho násilia je dané samotným pohlavím, samotnou existenciou toho, že muži sú násilní, tak potom už s tým asi nič nemôžeme urobiť veľmi, ale keďže domáce násilie, z veľkej časti podmienené rodovo práve tými očakávaniami, tak ak budeme zvyšovať rodovú rovnosť, ak budeme nahliadať na problémy aj z tohto hľadiska, tak máme šancu s domácim násilím niečo výraznejšie urobiť. A ešte raz, hovorí sa tam o súbore spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania činností a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov. Tak prosím do toho nepleťme registrované partnerstvá, nepleťme do toho žiadny transgender, lebo o tom Istanbulský dohovor nie je.
No ak je, tak naozaj by som poprosil, kde sa to v Istanbulskom dohovore takto uvádza a kde je taká interpretácia rodu, ktorá, ktorá smeruje k tomu, že ja sa teraz rozhodnem, že som žena, tak budem, budem, budem ženou, budem mať ženský rod. Budem veľmi rád, keď ma poučíte, iste to máte naštudované podrobnejšie ako ja.
Pokračujem so stručným zdôvodnením: „Aj odstraňovanie rodových stereotypov je nejasné a dá sa vykladať rôzne, čo by opäť mohlo priniesť významne odlišné interpretácie.“ Čl. 12 ods. 1 Istanbulského dohovoru uvádza, že: „Zmluvné strany prijmú potrebné opatrenia na účel podpory zmien v spoločenských a kultúrnych modeloch správania sa žien a mužov s cieľom odstrániť predsudky, zvyky, tradície a všetky ostatné zvyklosti, ktoré sú založené na myšlienke podriadenosti žien a na stereotypných roliach žien a mužov.“
Takže prekáža nám, že chceme odstraňovať tradície, predsudky, zvyky založené na myšlienke podriadenosti žien? To snáď nie. To snáď, to snáď si nemyslíte ani vy. A na stereotypných roliach žien a mužov, tu sa stretávame s veľmi silnou, ale absurdnou argumentáciou, že ono to vlastne povedie k tomu, že muži nebudú môcť byť galantní, lebo však aj to je tradícia, tradičná rodová, rodová rola mužov, že sa správajú galantne, galantne k ženám. No naozaj toto, toto určite je myslené odstránením stereotypných rolí žien a mužov! Určite príde niekto z Rady Európy a bude nám vyčítať, že prečo neučíte mužov, aby nedávali ženám prednosť vo dverách. No, no, no, budeme vás sankcionovať, lebo neodstraňujete rodové stereotypy!
Odstraňovanie rodových stereotypov má svoj význam, lebo rodové stereotypy pomáhajú udržiavať ženy v závislom postavení, a tým sťažujú boj proti domácemu násiliu, lebo sťažujú ženám možnosť vysporiadať sa s násilným vzťahom. Takže opäť v odôvodnení nenachádzam nič, čo by hovorilo o tom, že ako rôzne sa to dá vykladať, aké odlišné interpretácie, aké nebezpečenstvo z toho hrozí.
Ale keby aj, keby aj, však dúfam, že teda niekto z predkladateľov vystúpi a vysvetlí, tak máme tu ešte aj Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, ktorý spomínala aj pani poslankyňa Verešová vo svojom vystúpení a ktorý je pre Slovenskú republiku záväzný od roku 1993. A čo sa, čo sa v tomto dohovore uvádza?
Čl. 5 hovorí: „Štáty, zmluvné strany prijmú všetky príslušné opatrenia na zmenu spoločenských a kultúrnych zvyklostí, pokiaľ ide o správanie sa mužov a žien s cieľom dosiahnuť odstránenie predsudkov a zvykov a všetkých iných praktík založených na podriadenosti a nadriadenosti niektorého z pohlaví alebo na stereotypných úlohách mužov a žien.“
Toto hovorí medzinárodný dohovor, ktorý je pre nás záväzný od roku 1993. A vy teraz hovoríte, že keď je skoro identická formulácia v Istanbulskom dohovore, tak je to niečo, čo ohrozuje charakter slovenskej spoločnosti, rozbíja rodinu a je to dôvodom pre to, aby sa tým zaoberal parlament, aby parlament vyzýval vládu, aby zastavila ratifikáciu?!
To je veľmi zvláštne, tak potom, potom by sme mali asi odstúpiť aj od toho Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, pretože ak je to problém, tak je to problém aj v tom dohovore, ktorý v roku 1993 sa stal pre nás záväzným. Ale ak to nespôsobuje problémy tam a je to pre nás rovnako záväzné, tak nie je dôvod, aby to spôsobovalo alebo aby sme vnímali, že to spôsobí akékoľvek problémy po ratifikácii Istanbulského dohovoru.
Súhlasím s pani poslankyňou Verešovou, bavme sa o tom vecne, hovorme o tom vecne, ale hovorme o tom, čo je napísané v texte Istanbulského dohovoru. Nie v tom, ako to my čítame a čo si myslíme, že je za tým, lebo môže byť za tým úprimná snaha pomôcť ženám, ktoré sú postihované násilím, alebo môže byť za tým snaha vytvoriť nejaký dohovor a cezeň dostať niečo do legislatívy, čo by sme inak nedostali. No ktorá z tých možností je asi pravdepodobnejšia?
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 27.3.2019 18:46 - 18:47 hod.

Ondrej Dostál
Ďakujem kolegom za zaujímavú, podnetnú a kultivovanú debatu idúcu nielen striktne po samotnom texte návrhu zákona, ale aj po jeho spoločenských súvislostiach a teším sa na jej pokračovanie zajtra ráno o deviatej.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.3.2019 18:41 - 18:42 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pani poslankyňa Zimenová, ďakujem za zaujímavý odborný pohľad. Je naozaj dôležité povedať, že náš návrh nie je len vycucaný z prsta. Dokonca aj v tom pokuse novelizovať zákon o matrikách, teda aj zákon o mene a priezvisku, podobným spôsobom, ktorý sa udial v roku 2012, bolo jedným z vyjadrení aj vyjadrenie Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra a to vyjadrenie nebolo, nebolo negatívne. Upozorňovalo sa tam na to, ako sa potom tie priezviská budú používať v hovorovom, hovorovom styku, ale samotná možnosť, aby si, aby si ženy zapísali priezvisko bez koncovky ženského prechyľovania, nebola spochybnená alebo teda odmietnutá ani jazykovedcami. Samozrejme, že je to vec, na ktorú aj jazykovedci môžu mať, môžu mať rôzne názory, ale nie je to v polohe že by, že by jazykovedci sa stavali ako celok proti takejto, takejto možnosti. Tak myslím si, že toto je veľmi dôležité zdôrazniť aj v tej diskusii.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.3.2019 18:25 - 18:26 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem obom kolegom za reakcie. Tie dôvody, pre ktoré môžu ženy chcieť mať meno bez koncovky ženského prechyľovania, teda priezvisko, môžu byť rôzne, môžu to byť praktické dôvody, môžu to byť dôvody, dôvody ich pocitu, môže to byť, že žijú v zahraničí a sú vydaté a môžu byť nezrozumiteľné, prečo má iné priezvisko ako jej manžel, môže sa to prakticky z hľadiska používania, používania, pokiaľ komunikujú často s niekým v cudzine. Ale ja by som to nechal úplne na nich, ony majú mať možnosť sa rozhodnúť, či chcú alebo nechcú používať tú koncovku ženského prechyľovania, či si to nechajú zapísať alebo nenechajú zapísať, či majú na to taký alebo onaký dôvod, to nie je úloha zákonodarcov. Myslím si, že ani to nie je úloha úradov, aby to posudzovali. Nie je to nič, s čím by mal byť, mal byť problém, pretože v iných prípadoch alebo vo viacerých prípadoch to tak funguje, že ženy aj na Slovensku, aj Slovenky majú priezvisko a nepoužívajú koncovku ženského prechyľovania. Tak je len vecou dobrej vôle zákonodarcu, aby to umožnil aj osobám slovenskej národnosti, to, čo už dnes umožňuje osobám, ktoré k slovenskej národnosti nepatria.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 27.3.2019 18:14 - 18:21 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, kolegovia, cieľom našej iniciatívy je zmeniť zákon o mene a priezvisku, je umožniť ženám slovenskej národnosti zmeniť si svoje priezvisko na formu bez koncovky slovenského prechyľovania aj bez toho, aby to podliehalo povoľovaniu.
Dôvodov pre ktorý, pre ktoré prichádzame s týmto návrhom, je viacero. Ja by som si dovolil sústrediť sa a zmieniť sa o dvoch základných. Jeden dôvod by som nazval právnym a druhý praktickým.
K tomu právnemu. Zákon o mene a priezvisku v § 7 ods. 2 písm. c) uvádza, že povolenie na zmenu priezviska nie je potrebné, ak ide o zmenu spočívajúcu v zápise ženského priezviska osoby inej ako slovenskej národnosti bez koncovky slovenského prechyľovania. Zákon o mene a priezvisku umožňuje zmeniť meno, zmeniť priezvisko. A v niektorých prípadoch, ak sú na to dôvody, tak umožňuje zmeniť, zmeniť priezvisko aj bez toho, aby to muselo prejsť nejakým povoľovacím procesom, teda inak povedané, je na to nárok.
Ale ako som už citoval, táto možnosť zmeniť si ženské priezvisko alebo zapísať si ženské priezvisko bez koncovky slovenského prechyľovania je daná iba osobám inej ako slovenskej národnosti. Takáto úprava je podľa nášho názoru neodôvodnene diskriminačná a predstavuje neprimeraný zásah do osobnej identity osôb slovenskej národnosti. To, že sa má, to, že sa, že sú nejaké pravidlá slovenského jazyka, že sa v slovenskom jazyku používa, používajú ženské priezviská s koncovkou ženského prechyľovania, je jedna vec. Druhá vec je, že tie pravidlá nevylučujú, aby aj osobám slovenskej národnosti bol, bolo zapísané priezvisko bez tej prechyľovacej koncovky. Čiže nie je to nejaký absolútny problém. Nakoniec aj tá osoba hlásiaca sa k inej ako slovenskej národnosti môže mať ľubozvučné slovenské meno a má možnosť bez povolenia si zapísať priezvisko bez koncovky ženského prechyľovania, kdežto, kdežto osoba slovenskej národnosti, žena slovenskej národnosti, Slovenka, takúto možnosť nemá. Respektíve má, ale musí jej to byť povolené. Čiže úrad rozhoduje o tom, či môže alebo nemôže. A v niektorých prípadoch, samozrejme že rozhodne, že môže. Čiže nie je to zásadný problém, že by niekoho práva, oprávnené záujmy boli narušené, že by bol narušený nejaký verejný záujem. Jednoducho je na posúdení úradníka, že či povolí alebo nepovolí takúto zmenu.
Domnievame sa, že niet reálneho, vážneho dôvodu na to, aby sme diskriminovali osoby ženského pohlavia podľa toho, či patria k slovenskej národnosti, či sa hlásia k slovenskej národnosti, alebo sa hlásia k inej národnosti, a v jednom prípade sme im umožňovali zapísať si meno bez koncovky slovenského prechyľovania aj bez povolenia a v druhom prípade nie.
Druhú vec, na ktorú chcem poukázať, je ten praktický aspekt. Pretože, samozrejme, tento zákon je veľmi jednoducho obíditeľný. Stačí, ak žena, žena slovenskej národnosti, ktorá chce mať zapísané meno bez koncovky ženského prechyľovania, vyhlási, že nepatrí k slovenskej národnosti, že má inú ako slovenskú národnosť a tým pádom si aj ona môže nárokovať, aby jej bolo zapísané jej priezvisko v takej forme. Národnosť nie je žiadnym spôsobom objektívne overiteľná. Štát nevedie zoznam občanov alebo osôb žijúcich na jeho území a neeviduje ich národnosť. Národnosť sa nepíše v občianskom preukaze a zodpovedá to aj realite, lebo je potrebné rešpektovať, kto sa čím cíti. Keď sa niekto cíti Slovákom, tak je Slovák, keď sa niekto cíti Rómom, tak je Róm.
Čiže bez nejakých veľkých problémov, ak napríklad žene nevyhovejú, chce si zapísať priezvisko bez koncovky ženského prechyľovania, úrad jej to povolenie nedá, lebo usúdi, že nie je dôvod na to, no tak to môže obísť tým, že povie, že nemá slovenskú národnosť. A nemožno považovať za vyhovujúci stav, keď je bez vážneho dôvodu takýmto spôsobom diskriminované podľa toho, čo občan alebo v tomto prípade občianka povie, povie úradom, či sa cíti Slovenkou, alebo sa cíti patriť k inej národnosti. A zároveň zavádzame pravidlo alebo existuje pravidlo, ktoré nie je nijako vymožiteľné, ktoré je možné veľmi jednoducho obísť, nie je s tým žiadny problém. Ale predkladatelia nevidia dôvod, aby sme buď osobám slovenskej národnosti bránili, aby aj bez povolenia od úradu si mohli zapísať svoje meno, teda svoje priezvisko bez koncovky ženského prechyľovania, alebo aby sme ich, aby sme ich motivovali k tomu, aby ten zákon obchádzali tým, že uvedú, že nepatria k slovenskej národnosti.
Záverom by som spomenul, že s podobným návrhom už v minulosti uvažovalo aj ministerstvo vnútra. V roku 2012 pripravilo návrh novely zákona o matrikách, ktorý išiel aj do pripomienkového konania, akurát že potom nešiel ani na rokovanie a neocitol sa, neocitol sa na rokovaní parlamentu, takže tá úprava ostala v tomto ohľade nezmenená. Preto s takouto iniciatívou prichádzame teraz my a dovoľujem si vás týmto požiadať o podporu nášho návrhu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 27.3.2019 18:10 - 18:11 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som stručne uviedol návrh novely zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku. Jeho cieľom je umožniť ženám slovenskej národnosti zmeniť si svoje priezvisko na formu bez koncovky slovenského prechyľovania aj bez toho, aby to podliehalo povoľovaniu. Táto možnosť existuje aj v súčasnosti, ale týka sa iba osôb inej ako slovenskej národnosti. Osoby slovenskej národnosti si takto môžu zmeniť priezvisko, ale iba na základe povolenia.
Návrh predkladám spolu s kolegami Milanom Laurenčíkom, Zuzanou Zimenovou, Vladimírom Slobodom a Petrom Osuským.
Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie ani na podnikateľské prostredie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Bližšie k obsahu nášho návrhu by som rád povedal niečo v rozprave, do ktorej sa týmto hlásim ako prvý.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 27.3.2019 17:59 - 18:05 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, kolegovia, novela zákona o štátnom občianstve, ktorá má zrušiť podľa nášho názoru protiústavný stav, ktorým sú slovenským občanom, ktorým je slovenským občanom odnímané občianstvo, je evergreenom tohto parlamentu prinajmenšom z našej strany. Niektorí poslanci opakovane predkladajú návrhy zákonov, keď im ich neschvália, tak po uplynutí, uplynutí lehoty, tak s tým prídu znovu. Myslím, že u nás v klube SaS nepraktizujeme toto dôsledne, že by sme všetky návrhy dávali opäť a opäť, ale novela zákona o štátnom občianstve je určite čestnou výnimkou medzi návrhmi, ktoré predkladáme. A je ňou úplne oprávnene, lebo tam nejde o nejaké drobné zlepšenie podnikateľského prostredia, ktoré by odstránilo nejaký byrokratický nezmysel.
Zákon o štátnom občianstve sa dotýka občianstva slovenských občanov, ktorí oňho prichádzajú, hoci nerobia nič zlé. Sú trestaní, hoci sa nijako neprevinili, len z dôvodu, že za prvej Ficovej vlády chcela vládna koalícia zareagovať na umožnenie prijímania dvojitého občianstva vládou Fideszu a z toho dôvodu sú postihovaní všetci slovenskí občania, ktorí nadobudnú občianstvo iného štátu.
Tých pokusov bolo už nespočetne veľa, boli už, boli už za vlády Ivety Radičovej, potom za druhej vlády Roberta Fica, tretej vlády Roberta Fica, teraz štvrtej vlády Roberta Fica, teda Pellegriniho vlády, a teda musím povedať, že budeme sa snažiť tento stav napraviť, lebo ho považujeme za nespravodlivý a za odporujúci ústave, o čom, žiaľ, Ústavný súd odmietol rozhodnúť. Teda nekonštatoval, že ten stav je v poriadku, že zákon, ktorý umožňuje odnímať občanom Slovenskej republiky proti ich vôli štátne občianstvo, je v poriadku, len jednoducho sa nenašlo dosť hlasov ani na jedno, ani druhé rozhodnutie.
A teraz zvlášť, keď sa blíži brexit, keď hrozba brexitu a tvrdého brexitu stále trvá, že Británia odíde bez toho, aby si upravila s Európskou úniou vzťahy na zmluvnom základe, ale aj keby si ich upravila alebo keby sme si tie vzťahy upravovali bilaterálne tým, že európska, tým, že Británia nebude súčasťou Európskej únie, tak pre ľudí zo Slovenska, ktorí majú slovenské občianstvo a žijú vo Veľkej Británii, skôr či neskôr nejaký problém vznikne. Nemusí, nemusí to byť hneď problém, že budú riešiť, či ostanú a zrieknu sa slovenského občianstva, alebo odídu, aby si ho mohli zachovať, ale pokiaľ Británia nebude súčasťou Európskej únie, tak sa na občanov Slovenskej republiky bude nahliadať ako na cudzích štátnych príslušníkov. Kým doteraz sme občanmi inej členskej krajiny Európskej únie, ktoré podľa práva Európskej únie; ktorí podľa práva Európskej únie nemôžu byť diskriminovaní v porovnaní s vlastnými občanmi, toto sa odchodom Veľkej Británie zmení. Môže to byť nejako zmluvne upravené, ale už to nebude v tej istej pozícii a môže sa stať, že pre našich ľudí, ktorí dlhodobo žijú v zahraničí, a teda špeciálne vo Veľkej Británii, kde ich je mimoriadne veľa aj vzhľadom na historický vývoj tesne po vstupe Slovenska do Európskej únie, keď Veľká Británia neuplatňovala prechodné obdobia a slovenskí občania mohli vycestovať aj za prácou do Veľkej Británie skôr ako do niektorých iných členských krajín Európskej únie, je ich tam veľa a budú mať veľké problémy.
My sa naším návrhom snažíme im tieto problémy zmierniť, snažíme sa, aby v prípade, že sa rozhodnú nadobudnúť britské občianstvo, mohli nadobudnúť britské občianstvo aj bez toho, aby stratili občianstvo Slovenskej republiky, ktoré by im v zmysle slovenskej ústavy nemalo byť odnímané proti ich vlastnej vôli. Ale, samozrejme, netýka sa to iba Veľkej Británie a občanov Slovenskej republiky vo Veľkej Británii, ale všetkých iných občanov Slovenskej republiky žijúcich v rôznych krajinách, ktorí môžu mať rôzne dôvody na to, aby nadobudli občianstvo inej krajiny, a Slovenská republika by ich za to nemala trestať.
Ak ten návrh neprejde ani na tejto schôdzi, tak predpokladám, že skôr či neskôr sa s ním vrátime do parlamentu, lebo toto je jedna z najdôležitejších vecí – ukončiť stav, keď občania Slovenskej republiky proti svojej vôli prichádzajú o svoje vlastné občianstvo.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.3.2019 15:04 - 15:06 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem všetkým trom kolegom za reakcie.
Pán poslanec Poliačik, tie hymny neexistujúcich štátov, o tom sme hovorili aj na výbore, a teda ak ma pamäť neklame, tak to by nemalo byť problémom, lebo tam teda nie je možné vôbec splniť tú podmienku, čiže aj česko-slovenská aj rakúsko-uhorská hymna pokojne.
Pán poslanec Tittel, ak je problémom hranie alebo spievanie štátnej hymny cudzieho štátu na športových zápasoch v Dunajskej Strede, no tak ste mali napísať do toho zákona, že sa hranie alebo spievanie štátnej hymny cudzieho štátu zakazuje tam a tam a za takých a takých podmienok, lebo tuto ste to ani nepriznali a keby som možno menej pozorne čítal ten návrh zákona, tak si ani nevšimnem, že sa tým, že sa tam vkladá slovko "aby"; či slovko "iba", tak potom je poctivé si to priznať. Ale potom vlastne stačí, aby na zápasy, zápasy DAC Dunajská Streda chodila nejaká oficiálna delegácia z Maďarska a bude v zásade možné hranie aj spievanie, už ani si neviem predstaviť, že ako by ste teda postihovali, ak fyzické osoby budú spievať štátnu hymnu.
A, pán poslanec Zelník, to vôbec nie je znevažovanie tej cudzej štátnej hymny. Prednedávnom obletelo, obletelo aj Slovensko video detí z Kene, ktoré spievali českú hymnu, spievali slovenskú hymnu, niektorí sa nad tým pohoršovali, niektorí sme to považovali za úplne milú vec a necítil som sa pohoršený alebo znevážený tým, že deti v Keni spievajú slovenskú hymnu. A teda pokuty tam sú už dnes.
Skryt prepis